Tematické jadro

Metodické kroky

Čas

Evanjelizovať: prečo a ako?

V sále na stretnutia skupina prijme na plagáte Markovu vetu: „Povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, a oni prišli k nemu... aby boli s ním a aby ich posielal kázať“ (Mk 3,13.14).

Spoznávajme sa a vyjadrime svoje skúsenosti

Predstavenie účastníkov s nasledovnou dynamikou

Každý dostane papier, na ktorý má pomocou symbolov nakresliť niekoľko osobitostí vlastnej osoby.

Každý člen skupiny sa predstaví pomocou kresby. A kresbu položí vedľa vyššie uvedenej Markovej biblickej vety.

Riadená úvaha (prezentácia)

1. čo znamená evanjelizovať?

- Znamená to ohlasovať Pána Ježiša slovami a skutkami.

Výzva:

Primárnym cieľom evanjelizácie je pomáhať všetkým, aby sa mohli stretnúť vo viere s Kristom:

„Sociálna skutočnosť a evanjelium sú od seba neoddeliteľné. Tam, kam prinášame iba vedomosti, zručnosti, technické schopnosti a nástroje na nasledovanie príkladu apoštolov, tam prinášame príliš málo.“

(Benedikt XVI., homília počas svätej omše na priestranstve Neue Messe, 10. septembra 2006)

2. Prečo evanjelizovať?

Pre rôzne a vzájomne sa doplňujúce dôvody:

- aby sme splnili Kristov príkaz: „Choďte do celého sveta a hlásajte evanjelium všetkému stvoreniu. Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený; ale kto neuverí, bude odsúdený“ (Mk 16,15-16). „Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ (Jn 20, 21; 17, 18).

Tento Ježišov príkaz má svoj základ a svoje zdôvodnenie v jeho nekonečnej láske za spásu ľudí;

- aby sme nasledovali príklad apoštolov, ktorí «pohnutí Duchom, vyzývali všetkých na zmenu života, na obrátenie a na prijatie krstu» (Ján Pavol II., Redemptoris missio, 47);

- aby sme mohli uskutočniť trojnásobnú lásku: k Božiemu slovu, k Cirkvi a k svetu;

- aby sme zadosťučinili právu každého človeka: «Každý človek má právo počuť „dobrú zvesť“ o Bohu, ktorý sa zjavuje a dáva v Kristovi, aby každý mohol naplno uskutočniť svoje povolanie» (Ján Pavol II., Redemptoris missio, 46¹).

Ide o právo, ktoré Pán udelil každému človeku, a vďaka ktorému každý muž a každá žena môže naozaj povedať so svätým Pavlom: Ježiš Kristus «ma miluje a vydal seba samého za mňa» (Gal 2,20).

Srdce každého človeka dychtivo očakáva stretnutie s Kristom. Tomuto právu zodpovedá povinnosť evanjelizovať: «Veď ak hlásam evanjelium, nemám sa čím chváliť, je moja povinnosť a beda mi, keby som evanjelium nehlásal» (1 Kor 9,16; Rim 10,14). «Caritas Christi urget nos – ženie nás Kristova láska» (2 Kor 5,14) ohlasovať všetkým evanjelium;

- aby sme sa s inými s úctou a v dialógu podelili o vlastné dobro: «Prijatie Dobrej zvesti vo viere pobáda samo od seba k takému odovzdávaniu. Pravda, ktorá zachraňuje život, zapaľuje srdce toho, kto ju prijíma s láskou k blížnemu, ktorá hýbe slobodu k následnému darovaniu toho, čo sme dostali zadarmo […] Cirkev chce urobiť všetkých účastnými na týchto dobrách, aby tak mali plnosť pravdy a prostriedkov spásy, «aby mali účasť na slobode a sláve Božích detí» (por. Rim 8,21). […] Takéto podelenie sa, charakteristická črta skutočného priateľstva, je vzácnou príležitosťou pre kresťanské svedectvo a ohlasovanie»;

- aby sme uskutočnili nevyhnutnú formu služby človeku: «Ohlasovanie a svedectvo evanjelia sú prvou službou, ktorú môžu kresťania dať každému človekovi a celému ľudstvu, povolaní takí, akí sú, odovzdávať všetkým Božiu lásku, ktorá sa v plnosti ukázala v jedinom Vykupiteľovi sveta, Ježišovi Kristovi» (Benedikt XVI., Príhovor k účastníkom medzinárodného stretnutia pri príležitosti 40.-ho výročia koncilového dekrétu „Ad gentes“, 11. marca 2006);

- aby sme pomáhali ľuďom najmä dostať sa z rôznych foriem púšte, v ktorej žijú: práve aby sme pomáhali takým ľuďom, ktorí sa nachádzajú na «púšti temnoty Boha, prázdnoty duší bez poznania dôstojnosti človeka a jeho cesty, […] celá Cirkev a pastieri v nej sa musia – ako Kristus – vydať na cestu, aby vyviedli ľudí von z púšte do miesta života, k priateľstvu s Božím Synom, k tomu, ktorý nám dáva život a to život v plnosti» (Benedikt XVI., Homília na svätej omši pri začiatku pontifikátu, 24. apríla 2005);

- evanjelizovať nie je iba povinnosť, ale aj neodňateľné právo, vlastné vyjadrenie náboženskej slobody človeka, ako aj vyjadrenie práva človeka hľadať úplné šťastie. Pavol VI. zvykol opakovať: prečo je potrebné ohlasovať Ježiša Krista?

Podelenie sa v malých skupinkách

Vychádzajúc z vlastnej skúsenosti a z bodu 3.3 hesla 2010 hlavného predstaveného si položme otázku: prečo je potrebné ohlasovať Ježiša Krista?

Určiť vo svojej skupine – vychádzajúc z vlastnej skúsenosti – jeden prvok svedectva, ktorý uľahčuje prístup k Ježišovi a jeden prvok, ktorý bráni stretnutiu s ním

Podelenie sa v spoločnej skupine

Z prvkov, ktoré sa vyskytli, určiť dve operatívne rozhodnutia, s ktorými sa chceme podeliť v pléne a ktoré – v rámci možností – chceme uskutočniť ako saleziánska rodina.

22. január

Popoludnie

15.30 - 16.00

16.00 - 16.45

16.45 - 17.30

(zaradiť prestávku)

17.30 – 18.10

18.10 - 18.30