Don Bosco Dnes SLK No. 2 2011

don boscomarec - apríl
w


w
w


.s
a


le
zi


a
n


i.
sk Ročník XLII. 2/2011


dnes


Aktualita


Ján Pavol II. rozšíril saleziánske nebo
Téma


O kríži a radosti v „saleziánskom“ manželstve
Rozhovor


Muž číslo dva




Heslo 2011
4 Drahokam nad všetky bohatstvá


Správy
6 Slovensko, Zahraničie, Šport,


Mladí, Médiá


Téma
10 Päť slov a jasná výzva
13 O kríži a radosti


v „saleziánskom“ manželstve


Rozhovor
15 Muž číslo dva


Saleziánky
18 Saleziánky čerpajú z bohatstva


Dní spirituality


T itus Zeman
20 Proces, ktorý sa dá sledovať


Kniha
21 Aj pápež je pred Bohom len


obyčajný žobrákom


obsah marec – aprí l


Pohľad na saleziánsky svet – saleziánsky pohľad na svet


10


6


15


22


Don Bosco dnes


Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca


2/2011
Ročník XLII.
Časopis vychádza 6x do
roka, rozširuje sa bezplatne.


Vydavateľ
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco


Šéfredaktor
Rastislav Hamráček SDB


Redakčná rada
Jozef Kupka SDB
Andrea Miklovičová FMA
Ľubo Šulko ASC
Zuzana Matejíčková
zástupkyňa VDB
Veronika Dolná


Fotoediting
Lukáš Čerman


Jazykové úpravy
Mariana Gerátová


Grafická úprava a zalomenie,
DTP spracovanie
Juraj Martiška


Distribúcia
Ladislav Katona


Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec


Registrácia
MK SR č. EV3448/09


Milodary
na saleziánske dielo
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov na Slovensku i vo
svete môžete posielať na
účet: 29330062/0200, VS 0036


Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02 / 55 57 22 26
E-mail
dbd@donbosco.sk


www.saleziani.sk




D B D 2 0 1 1


Milí čitatelia, podporovatelia diela dona Bosca,
členovia saleziánskej rodiny, všetci, ktorým don
Bosco jednoducho učaril. A vy „fandíte“ nám,
saleziánom, sestrám a mladým, ktorí v jeho duchu
robia dobro v prospech mladých.


Štefan, Zuzka, Andrea alebo Marek nám
pravidelne po svojej pracovnej dobe po-
núkajú svoju odbornú pomoc. Chcú sa po-
deliť o skúsenosti, ktorými si zarábajú na
chlieb, nemajú problém zavolať svojim
priateľom, keď treba pomôcť. Hocikedy po-
šlú e-mail s dodatkom: „Pozri sa na to,
mohlo by to byť pre vás zaujímavé.“ Prečo
to robia?


Matej s Elenou majú tri malé deti. Elenka je
s nimi doma. Matej udržuje firmu pri ži-


vote premyslenými krokmi a usilovným chodením do roboty. Dáva
prácu ďalším šiestim ľuďom a uvedomuje si zodpovednosť, ktorú tým na
seba zobral. Kríza poznačila aj ich sektor. Keď od nich po posvätení bytu
odchádzam, vtisnú mi do ruky obálku so slovami: „Len to nepomíňaj na
hlúposti.“ Prečo to robia?


Jano s Olinkou a Laco hľadajú spôsoby, ako priblížiť niektoré pravdy
viery uponáhľanému človeku 21. storočia. Premýšľajú, radia sa, pýtajú
si spätnú väzbu. Ako píšu na internetovej stránke vydavateľstva Don
Bosco, „rozhodli sa pripraviť jednoduché praktické príručky pre kaž-
dého kresťana“. A vznikla nová edícia Viera do vrecka. Prečo to robia?


Jaro, Zuzka a Danka by sa mohli úspešne uchádzať o miesto v biznis sek-
tore. Oni miesto toho pracujú pre ústredie neziskovej organizácie. V ich
profesijnom životopise to bude figurovať ako jedno z prvých zamestnaní.
Prečo to robia?


Niekedy ani sami poriadne nerozumieme našim rozhodnutiam. Ježiš
vraví, že to, čo sme urobili tomu najmenšiemu, urobili sme jemu. Don
Bosco pri rozhovore so svojou unavenou mamou Margitou iba mlčky
ukázal na kríž. Táto logika nám učarila. Preto je postoj dona Bosca k ži-
votu stále pre mnohých zaujímavý a príťažlivý. Don Bosco chcel pre
dobro svojich mladých urobiť vždy niečo navyše. Týmto štýlom „na-
kazil“ mladíkov okolo seba. Je veľmi pozoruhodné, že aj po 150 rokoch
tomu rozumejú ľudia v 130 krajinách sveta, kde saleziáni pôsobia.


Ďakujeme, že nás podporujete aj 2% z vašich daní a že robíte aj ten kú-
sok navyše: že o tomto spôsobe podpory Saleziánov dona Bosca ho-
voríte aj vašim známym.


Maroš Peciar SDB
provinciálny delegát pre médiá


Urobiť pre mladých
niečo navyše


úvodník


24


14


V ýchova
22 Otec ako anjel


Misie
24 Tehlička pre Afriku


História
26 Saleziánsky literárny krúžok


Bernolák


Zo sveta
30 CampoBosco, R.A.P po


saleziánsky!




D B D 2 0 1 1




Drahokam
nad všetky bohatstvá
Aj tento rok sme sa tešili, akú poviedku nám don Chávez pripraví
pre Heslo 2011. Môžeme si vychutnať príbeh z ďalekého Orientu
o múdrom a bohatom kráľovi. Jeho dobrodružstvo na púšti nech
podnieti naše uvažovanie o nasledovaní Krista, o ceste, o základnej
voľbe života a o vybratí si Pána ako jediného, najvyššieho dobra
a skutočného vzácneho drahokamu, pre ktorý sa oplatí predať
každú vec.


Pascual Chávez Villanueva


Karavána na púšti
Na ďalekom východe žil istý bohatý a mocný
kráľ. Na všetkých kráľovských dvoroch za-
znievali chvály o jeho kráľovstve, palácoch,
múdrosti. Avšak básnici a ľudoví speváci,
ktorí chodili od jedného kaštieľa k druhému,
ospevovali predovšetkým jeho nesmierne
bohatstvo. „Len z drahokamov jeho koruny
by sa mohlo uživiť jedno mesto!“ deklamo-
vali.


Ako vždy, aj teraz tieto chvály podnietili zá-
visť a chamtivosť iných kráľov a národov.
Niekoľko zúrivých a násilníckych barbar-
ských kmeňov sa sústredilo pri hraniciach
kráľovstva a zaútočilo naň. Nik ich nedokázal
zastaviť.


Kráľ sa rozhodol uchýliť medzi verné kmene,
ktoré žili medzi vrchmi za hroznou púšťou.
Raz v noci opustil kráľovský palác v sprie-
vode malej karavány, ktorá so sebou niesla aj
obrovské bohatstvo v podobe zlata, draho-
kamov a vzácnych perál.


Sprievod musel rýchlo napredovať, preto
kráľa sprevádzala iba jeho osobná stráž a pá-
žatá, ktoré mu prisahali absolútnu vernosť až
po smrť. Púštna cestička sa stáčala pomedzi
piesočné presypy rozpálené od slnka, zú-
žené priechody a strmé priesmyky. Málokto
ju poznal.


Zmorení námahou a páliacim slnkom vystu-
povali po štrkovitom svahu. Asi na polceste
niektoré udychčané ťavy z karavány padli na
kolená a už viac nedokázali vstať. Poklad-


nice z ich chrbtov popadali na zem, gúľali sa
po piesočných presypoch, až kým sa neroz-
bili a nevysypali sa z nich do piesku a medzi
kamene všetky peniaze, drahé kovy a dra-
hokamy.


Kráľ však karavánu nemohol spomaliť. Ne-
priatelia už pravdepodobne zistili, že utiekol.
Preto veľkodušne, ale i so zármutkom vyzval
svoje pážatá a osobnú stráž, aby si nazbierali
toľko drahokamov a perál, koľko unesú,
a vzali si ich so sebou. Za hrsť týchto cenností
im zaisťovalo bohatstvo na celý život.


Kým sa všetci chamtivo vrhli na bohatú ko-
risť a usilovne hľadali v piesku a medzi ka-
meňmi, panovník pokračoval vo svojej ceste
cez púšť. Po chvíli si však všimol, že niekto
vytrvalo kráča za ním. Obrátil sa a zistil, že
jedno z jeho pážat ho zadychčane a celé spo-
tené nasleduje.


„A ty si nezostal, aby si si niečo nazbieral?“
spýtal sa ho. Mladík sa na panovníka hrdo po-
zrel a odvetil: „Nie, pane, ja nasledujem
svojho kráľa.“


Objavili najvzácnejší drahokam
Tento príbeh nám pripomína stať z Jánovho
evanjelia, ktorá je križovatkou v Ježišových
dejinách: „Vtedy ho mnohí z jeho učeníkov
opustili a viac s ním nechodili. Ježiš povedal
Dvanástim: ,Aj vy chcete odísť?‘ Odpovedal
mu Šimon Peter: ,Pane, a ku komu by sme
išli? Ty máš slová večného života. A my sme
uverili a spoznali, že ty si Boží Svätý.‘ “ (Jn 6,
66 – 69).


D B D 2 0 1 1


heslo 2011




D B D 2 0 1 1


správy


V Ústave pre mladistvých
v Sučanoch bola pred piatimi
rokmi zriadená väzenská far-
nosť zasvätená sv. Jánovi Bos-
covi. „Don Bosco sa venoval
opusteným mladým a praco-
val aj vo väznici. Preto je pre
nás také symbolické, ale aj vý-
znamné, že v tejto väznici pre
mladistvých je Farnosť sv.
Jána Bosca,“ vysvetlil don Ka-
rol Maník, provinciál saleziá-
nov.
Oslava patróna personálnej
väzenskej farnosti sa nezao-
bišla bez viacerých pozva-
ných hostí. Svätú omšu cele-
broval apoštolský nuncius na
Slovensku Mons. Mario Giordana spolu s ordinárom OS
a OZ SR Františkom Rábekom. Spoločne s ním koncele-
brovali aj provinciál Saleziánov dona Bosca a kňazi, ktorí
sa venujú pastorácii vo väzniciach. Na svätej omši boli prí-


tomní tiež generálny
riaditeľ Róbet Mu-
dronček, riaditeľka
útvaru Jarmila Čava-
rová spoločne s vede-
ním ústavu a 150 mla-
dých farníkov.
Po svätej omši sa kos-
tol premenil na diva-
delnú sálu, kde oby-
vatelia väznice uviedli
divadelnú hru inšpi-
rovanú životom dona
Bosca pod názvom
„ B a r t o l o m e j “ .
Úprimne a pôsobivo
vyznelo aj poďakova-
nie z úst mladých. Sa-


leziánovi Jurajovi Malému, ktorý sa im dennodenne ve-
nuje, a provinciálovi odovzdali ručne maľované obrazy so
slovami: „Toto sme urobili pre dona Bosca.“
Bartolomej Juhás SDB


S L O V E N S K O
Odsúdenci v Sučanoch: Toto sme urobil pre dona Bosca


Mediálna komunita saleziánov oslávila sviatok patróna no-
vinárov svätého Františka Saleského (24.1.) stretnutím so
všetkými spolupracovníkmi. Do sale-
ziánskeho domu na Miletičovej ulici
v Bratislave pozvali pracovníkov vyda-
vateľstva Don Bosco, televízie Lux, niek-
torých tvorcov Saleziánskeho magazínu,
členky mediálneho tímu saleziánok
a spolupracovníkov zo svetských médií.
,,Pri príležitosti sviatku svätého Fran-
tiška Saleského, patróna novinárov a na-
šej rehole, ďakujem všetkým, ktorí pra-
cujú v médiách a takýmto spôsobom sa
snažia ohlasovať evanjelium. Prajem
vám, aby ste sa inšpirovali tvorivosťou
a vynaliezavosťou tohto svätca,” priho-


voril sa prítomným provinciál saleziánov Karol Maník.
,,V prvom rade išlo o rodinné stretnutie tých, ktorí sú veľ-


kým podielom prítomní v našich
mediálnych projektoch a aktívne
s nami spolupracujú,” povedal di-
rektor mediálnej komunity Pavol
Dzivý, ,,a chceli sme, aby cítili, že
si vážime ich prítomnosť, tvori-
vosť a cit pre šírenie našej cha-
rizmy v médiách. Chceli sme im
poďakovať a uistiť ich, že si vá-
žime ich prácu, námahu a čas,
ktoré sú ochotní venovať v mé-
diách pre dobro mladých.”
Jozef Kotris


M É D I Á
Mediálna komunita saleziánov oslavovala s novinármi


don bosco dnes
na televízii TV LUX


Reláciu si môžete pozrieť aj


v archíve TV LUX na www.tvlux.sk .


premiéra marcového vydania
piatok 18. marca o 19.25 h


reprízy marcového vydania
nedeľa 20. marca o 18.00 h


utorok 22. marca o 21.15 h


premiéra aprílového vydania
piatok 29. apríla o 19.25 h


reprízy aprílového vydania
nedeľa 1. mája o 18.00 h


utorok 3. mája o 21.15 h


televízna relácia o živote saleziánskej rodiny
SALEZIÁNSKY MAGAZÍN




správy


Na sviatok bl. Laury Vicuňovej, v sobotu 22. ja-
nuára, prijali pozvanie otca provinciála Karola
Maníka zástupcovia jednotlivých zložiek sale-
ziánskej rodiny. Podľa vzoru hlavného pred-
staveného dona Pascuala Cháveza, ktorý kaž-
doročne komentuje Heslo na nasledujúci rok,
provinciál prítomným v krátkosti predstavil
a odovzdal Heslo 2011. Toto symbolické gesto
sa udialo v sídle provincie na Miletičovej ulici
v Bratislave. Prítomní boli aj mladí dobrovoľníci
z organizácie VIDES, ktorí sa v Bratislave stretli


na formačnom víkende. Heslo na rok 2011 kladie
do stredu pozornosti celej saleziánskej rodiny
práve dobrovoľníkov, ktorí ohlasujú Krista. Ako
biblickú inšpiráciu si hlavný predstavený vy-
bral dialóg Ježiša so svojimi učeníkmi v mo-
mente ich spoznávania sa. Ježiš ich pozýva vstú-
piť do života s ním slovami: „Poďte a uvidíte!“
Slovenský provinciál chcel takto „...zvýrazniť
dôležitosť a naliehavosť byť inšpirátormi a spre-
vádzateľmi mladých v otázkach ich životného
povolania.“


S L O V E N S K O
Provinciál odovzdal HESLO 2011 saleziánskej rodine


Tri sekundy, tri dotyky, tri kroky, nabitie, vybitie, mŕtva
lopta – to všetko hovorí o dynamike na ihrisku počas
prvého ročníka turnaja vo vybíjanej. Športový tím
Združenia Laura sa rozhodol osláviť sviatok ich pa-
trónky (24.1.) aj športom. “Veď prečo to nespojiť?” zdô-
vodňuje Ľubica, členka tímu. Šesť dievčenských druž-
stiev zo šiestich rôznych stredísk si teda v sobotu 22.
januára zmerali sily rúk a nôh vo vybíjanej. Pohár
a zlatý úsmev si odniesli dievčatá z Bratislavy Trnávky,
striebro poputovalo do Trnavy na Kopánku a bronz do
Banskej Bystrice.
Okrem samotnej súťaže mal turnaj aj iné ciele. „Diev-
čatám sme chceli ukázať, že prvoradým cieľom hry nie
je zvíťaziť, ale niečo nové v sebe objaviť a posunúť to
ďalej. Za dôležité považujeme aj to, aby aj v súperovi videli človeka a kamaráta,“ objasňuje hlavná organizátorka Ad-
riana Pienčáková. Na záver dodáva: „Prvý ročník vybíjanej je za nami. Už teraz sa tešíme na ďalší.“
zm


Š P O R T
Dievčatá oslavovali športom


Na provinciálnom stretnutí slo-
venských saleziánok predstavila
provinciálna rada nový vý-
chovno-pastoračný projekt pro-
vincie. Dokument, ktorý bude
v platnosti v rokoch 2011 - 2015,
prezentovali provinciálna pred-
stavená sr. Iveta Sojková a rad-
kyňa za pastoráciu sr. Renáta
Žúrková.
„Je to dielo nás všetkých,“ zdô-
raznila sr. Iveta. „Pripravovala
ho síce najmä naša rada v spo-
lupráci s pastoračným tímom,
ale predchádzali a sprevádzali
ho konzultácie s jednotlivými
sestrami a komunitami,“ doplnila pro-
vinciálna predstavená.
„Náš projekt je praktický a jasný. Ne-
bude problém uviesť ho do praxe,“


komentovali ho účastníčky stretnutia.
Provinciálne stretnutie sa konalo kon-
com decembra minulého roka v Ta-
transkej Lomnici. Okrem pastorač-
ného projektu bolo dôležitým bodom


zhromaždenia predstavenie Ref-
lexie Európa, ktorá sa rozbehla
na medzinárodnej úrovni para-
lelne s Projektom Európa sale-
ziánov. V kruhoch FMA prebieha
momentálne fáza mapovania
a hlbšieho zoznamovania sa
s realitou na našom kontinente.
Aby každá sestra mala prístup
k týmto informáciám, na inter-
nacionálnej webovej stránke sa
budú postupne publikovať pre-
zentácie jednotlivých európ-
skych provincií. Provinciálna
predstavená oboznámila sestry
aj s ďalšími krokmi, ktoré sa


v rámci reflexie Európa podniknú do
budúcej generálnej kapituly v roku
2014.
apa


S L O V E N S K O
Saleziánky predstavili svoj nový pastoračný projekt


D B D 2 0 1 1




správy


Na sviatok patrónky „násťročných“, bl. Laury, sa v jej rovno-
mennej organizácii pripravovali digitálnym deviatnikom.
„Vieme, že mladí ľudia sú na webe a hlavne na Facebooku a že
majú radi videá z YouTube. A to
sme využili v našom deviatniku,
aby sme im predstavili bl. Lauru
ako mladého človeka s veľkým po-
tenciálom stať sa ich vzorom,“ vy-
svetľuje Júlia Čižmárová z mediál-
neho tímu. Chceli sme, aby si každý
z nich uvedomil aj svoj veľký po-
tenciál pre svätosť.
„Po publikovaní tlačovej správy
o deviatniku sme na ústredí každú
polhodinu odpovedali na telefo-
nické otázky z katolíckych médií,“
popisuje rozruch v kancelárii riadi-
teľka ústredia Zuzana Šmotláková.
„Ozvali sa nám dokonca aj z Čiech.
Tak naša internetová akcia nado-
budla medzinárodný charakter,“ dodáva šéfka ústredia.
apa


L A U R A
Digitálny deviatnik k patrónke tínedžerov zaujal médiá


Zuzka Lysá skončila v decembri 2010
svoju dobrovoľnícku službu, ktorú
prežívala medzi Rómami na Luníku
IX v Košiciach. V deň 1. júla 2008 za-
nechala svoje zamestnanie, opustila
najbližších, rodné mesto a na 30 me-
siacov sa rozhodla žiť bez príjmu. Po-
čas tohto obdobia bývala v byte na
Luníku IX a nezištne sa venovala tým,
na ktorých väčšina pozerá s ohrnu-
tým nosom, povýšenecky. Zuzka uro-
bila pre týchto ľudí určite viac, ako


desať terénnych sociálnych pracov-
níkov, ako politici za posledných
dvadsať rokov, alebo ako nezmyselné
jednorazové účelové aktivity „mimo-
vládiek“. Pomoc týmto ľuďom, to nie
je v prvom rade vec peňazí, ale vec
srdca.
Misijné dobrovoľníctvo je program,
ktorý reálne pomáha ľuďom z margi-
nalizovaných komunít. Dobrovoľníci
žijú medzi nimi, denne spoločne ko-
munikujú, podieľajú sa na spoločnom


riešení ich problémov, adresne im po-
máhajú.
Ale zároveň aj sami dostávajú do
srdca dar pokory, úcty, skromnosti,
malosti…
Zuzka, ďakujeme Ti za všetok tvoj čas,
utrpenie aj lásku, ktoré si tu zane-
chala, a veríme, že na druhej strane si
v tejto našej spoločnej misii aj sama
nesmierne veľa získala pre svoj ďalší
život.
don Peter Bešenyei


M I S I E
Po 0 mesiacoch odišla z Luníka IX dobrovoľníčka


S bezkonkurenčnou témou 'Strategické mysle-
nie a práca s ľuďmi' sa stretali strediskové rady
Laury na svojich stretnutiach v Bratislave a Rož-
ňave. Februárové víkendy sa v tejto mládežníc-
kej organizácii niesli v duchu posilňovania vnú-
torných zdrojov a investovania do lídrov
stredísk.
Všetko sa odohralo v pestrofarebnom preve-
dení Marfušky – Márie Jelúšovej, koordinátorky
Festy 2007, a Kviki – Viktórie Kolčákovej, pod-
p r e d s e d n í č k y
združenia. Organi-
zátorky priniesli
na stretnutia krea-
tívny slogan: „Kto
sa nebojí lámať
pastelky, nebojí sa
ani smelých a ne-
tradičných rie-
šení.“
apa, foto Martin
Funiak


L A U R A
Strediskové rady Laury lámali pastelky


Počas troch februárových ví-
kendov sa zástupcovia stre-
diskových rád Domky stretli
v Bobrovci, v Dubovej
a v Krompachoch, aby sa za-
mýšľali nad dôležitosťou
sprevádzania (a nielen du-
chovného), nad potrebami
animátorov a nad nástrojmi,
ktoré saleziáni pri tejto čin-
nosti využívajú.
„Kurzami itinerárov sa naša pozor-
nosť začala upriamovať na „stretká“,
ich zmysel a obsahovú náplň. Uve-
domili sme si však, že bez investície
do sprevádzania animátorov týchto


spoločenstiev budú kurzy len málo
účinné. Preto sme zvolili práve túto
tému Stretnutia strediskových rád
(SSR),“ vysvetľuje Slávka Brigantová,
riaditeľka ústredia Domky. Súčasťou
SSR bolo aj stretnutie vedúcich pas-


torácie mládeže. Dôvody,
prečo sa po prvýkrát tieto
stretnutia spojili, objasňuje
Peter Figeľ SDB, člen tímu
pastorácie: „Aj takýmto spô-
sobom chceme byť bližšie
k mladým a viac ich počú-
vať.“
Výsledkom stretnutí je nie-
len uvedomenie si význam-


nosti sprevádzania animátorov „stre-
tiek“ a motivácia saleziánov pre túto
činnosť, ale aj podklady pre vypra-
covanie konkrétnych nástrojov napo-
máhajúcich sprevádzaniu.
zm


D B D 2 0 1 1


D O M K A
Saleziáni a mladí lídri diskutovali o sprevádzaní animátorov “stretiek“




ww
w.


sa
lez


ian
i.s


k


Denné správy
zo saleziánskeho sveta


aktualizované každý deň


a okrem toho aj


fotogalérie
videosprávy
kalendár provincie
blogy
nekrológ


a množstvo ďalších
informácií


o saleziánskej rodine.


Príďte a spoznajte
dona Bosca
ešte viac.


Slovensko


svet misie
šport


mladí
téma


fotokronika provinciála


www.saleziani.sk


Dobrovoľníci organizácie VIDES
v rámci formačného stretnutia v hesle
dobrovoľník – salezián prehĺbili svoje
vedomosti o zložkách saleziánskej ro-
diny, štýle výchovy a prístupu k mla-
dým. To, čo doteraz podvedome pri-
jímali, si týždeň pred sviatkom dona
Bosca aj pomenovali. Budú to dávať
ďalej, akoby bol stále tu.
„Víkendovka“ na bratislavskej Mama-
teyke priblížila dobrovoľníkom prin-
cípy preventívneho systému. O tom,
ako ho používajú v praxi, ale aj o svo-
jom povolaní a činnosti, hovorili
Zuzka a Paľo Rehákovci ASC a Anka
VDB. Stretnutím sa niesla pravá sale-
ziánska atmosféra a meno dona Bosca


sa skloňovalo viac ako obvykle. Z his-
tórie sa mladí prelúskali až do súčas-
nosti. V sobotu boli prítomní na pred-
stavení Streny 2011, v nedeľu si
priblížili východnú kultúru účasťou
na gréckokatolíckej liturgii. Ostatné
letné pôsobiská si pripomenuli
v mnohojazyčnom ruženci. Svedec-
tvo Katky, vyše roka pôsobiacej v An-
gole, talianska špecialita – pizza
a chvíľkové pobudnutie v dome s la-
tinským názvom Quo vadis, bol len
bonus. „Videsákov“ čaká toto leto Al-
bánsko, Rumunsko, Slovensko a Ukra-
jina. Počas tohto víkendu si zároveň
každý definitívne zodpovedal otázku:
„Kam ideš?“


M I S I E
Mladí prenikli do saleziánskeho sveta


Na záver zimného zasadnutia hlavnej
rady saleziánov bola zverejnená štatis-
tika za rok 2010. K 31. decembru 2010 je
vo svete 15763 saleziánov. Medzi nimi je
2374 s dočasnými sľubmi a 12789 s več-
ným sľubmi. Je to o 190 menej ako
v roku 2009. Samotných spolubratov so
sľubmi je 15163 (z toho saleziánov kňa-
zov 10507, koadjútorov 1915), novicov
je 481 a do celkového počtu je zaráta-
ných aj 119 biskupov a kardinálov. Náš
región Európa-Sever má
spolu 2459 saleziánov,
o 24 menej ako v pre-
došlom roku.
Saleziáni pracujú vo
svete v 130 národoch.


O tri sa znížil počet provincií z 92 na 89,
lebo v roku 2010 bolo 5 argentínskych
provincií zlúčených do aktuálnych
dvoch.
Provinciou s najväčším počtom saleziá-
nov je taliansky región Piemont a Valle
d’Aosta (537 saleziánov), najmenej po-
četnou provinciou je Maďarsko (39 sa-
leziánov). Najviac novicov, 38, má pro-
vincia Vietnam. India, ktorá má 10
saleziánskych provincií, je krajinou


s najviac saleziánskymi
domami (337) a s najviac
saleziánmi v jednej krajine
(2504, z nich je 126 novi-
cov).
ANS, rhsdb


S V E T
Štatistika saleziánov vo svete


Začiatkom augusta tohto roka sa v hlav-
nom poľskom mariánskom pútnickom
mieste, v Čenstochovej, uskutoční me-
dzinárodný kongres Združenia Márie Po-
mocnice. Toto združenie je známe pod
skratkou ADMA.
Združenie Márie Pomocnice má po ce-
lom svete vyše 80 000 členov. V mno-
hých krajinách sa usku-
točňujú aj miestne
národné kongresy. Toto
združenie funguje aj na
Slovensku.
Mottom už šiesteho me-
dzinárodného kongresu
na hlavnom pútnickom


mieste Poľska pri Čiernej Madone budú
slová čoskoro blahoslaveného Jána Pavla
II – Totus Tuus.
Kongres chce povzbudiť všetkých čle-
nov združenia k prehĺbeniu osobnej úcty
k Márii Pomocnici. Medzi vzácnymi hos-
ťami bude aj hlavný predstavený sale-
ziánskej rodiny don Pascual Chávez. On


sám na záver Dní spiri-
tuality saleziánskej ro-
diny v Ríme v polovici
januára vyzval sale-
ziánsku rodinu na
hojnú účasť na kon-
grese.
rhsdb


S V E T
O Panne Márii Pomocnici v Čenstochovej




Štyri dni
Toto celosvetové stretnutie sa už tra-
dične konalo v druhej polovici ja-
nuára. Išlo už o XXIX. ročník. Medzi
vyše 270 reprezentantmi 22 zložiek
saleziánskej rodiny nechýbali ani ten-
toraz zástupcovia Slovenska: Saleziá-
nov dona Bosca zastupovali don Mar-
tin Kačmáry a don Pavol Drška, sestry
saleziánky reprezentovala sr. Mirka
Tarajová a saleziánov spolupracovní-
kov PhDr. Andrej Rajský, PhD., ktorý
zároveň ponúkol službu tlmočníka
z taliančiny.


Dni spirituality bývajú časom, ktorý
je naplnený uvažovaním, svedect-
vami a modlitbou nad témou Hesla
hlavného predstaveného. Na tento
rok je to heslo: „Poďte a uvidíte!“ Do
programu svedectiev jednotlivých
skupín saleziánskej rodiny o starost-
livosti o nové povolania zaradili uspo-
riadatelia tentoraz aj Slovensko. Don
Martin Kačmáry tak predstavil najmä
prácu medzi saleziánskymi ašpi-
rantmi a prednovicmi.


„Títo mladí sú veľkým znakom“
Téma o apoštoláte povolaní bola dob-
rým dôvodom, aby na Dni spirituality
pozval ich hlavný organizátor, vikár
hlavného predstaveného don Ad-
riano Bregolin, aj saleziánskych no-
vicov a saleziánske novicky z novi-
ciátov blízko Ríma. „Títo mladí sú
veľkým znakom tohto Hesla: sú veľ-
kou ikonou, veľkým snom, veľkou ná-
dejou našich kongregácií; a mladí sa-
leziáni spolupracovníci sú veľkým
znakom nových laikov.“


téma


Dn i sp i r i t ua l i t y sa l e z i ánske j r od in y


Päť slov a jasná výzva
„Poďme k mladým!“ Týmito slovami vyvrcholili tohtoročné celosvetové Dni
spirituality v Ríme. Don Pascual Chávez svojím krátky zvolaním, plným saleziánskej
chuti do práce a nadšenia pre mladých, neoslovil iba takmer tristo prítomných, ale
cez nich saleziánsku rodinu po celom svete.


Autor: spracoval rhsdb


D B D 2 0 1 110




Vo veľkej aule strediska Salesianum
v areáli hlavného domu saleziánov
sa na podujatí zúčastňovali aj gene-
rálna matka saleziánok sr. Yvonne
Reungoat, hlavná predstavená Dcér
svätých sŕdc Ježiša a Márie sr. Eulalia
Rueda a nechýbali ani členovia hlav-
nej rady saleziánov na čele s donom
Pascualom Chávezom, deviatym ná-
stupcom dona Bosca.


V úvahe o histórii saleziánskej práce
pre duchovné povolania povedal don
Miguel Canino Zanoletty: „V otázke
povolania bol don Bosco skutočne
majstrom.“ A vymenoval hlavné prv-
ky štýlu, akým don Bosco pracoval
pre povolania – ponuka, sprevádza-
nie, osobný príklad, prostredie, sve-
dectvo.


„Hoci som sa len nakrátko zúčastnil na
stretnutí, cítil som veľmi dobrú at-
mosféru, veselú, pokojnú,“ povedal
don Michal Vojtáš, ktorý pôsobí na Pá-
pežskej saleziánskej univerzite v Ríme.


Silné chvíle svedectva
Heslo 2011 “Poďte a uvidíte!“ zahŕňa
v sebe aj výzvu, aby sme sa „vrátili
k Ježišovi“. O svojej osobnej skúse-
nosti povolania hovorili na Dňoch spi-
rituality viacerí prítomní. Zvlášť obo-
hacujúce bolo svedectvo manželov


Paola a Mariny, saleziánov spolupra-
covníkov, ktorí v mladosti zanechali
vieru, ale potom sa k nej vrátili vo
farskom spoločenstve a napokon mi-
nulý rok odišli ako manželia na misie
na Haiti.


Počas dvoch plných dní nechýbali
popoludňajšie momenty na vzájomné
spoznávanie sa a rozprávanie o pre-
žívaní vlastného povolania. Mnohí, aj
naši slovenskí účastníci, si to veľmi
pochvaľovali.


téma


D B D 2 0 1 1 11


„Náš život, náš entuziazmus, naša
vernosť majú naplno odrážať, že ve-
ríme v krásu toho, čím sme, čo ro-
bíme, a teda v hodnotu povolania,
ktoré sme prijali. Nebudeme pre-
svedčiví, vierohodní, ani plodní
a účinní v pastorácii povolaní, ak
nebudeme veriť v krásu nášho
vlastného povolania. A v jeho
aktuálnosť.“


z večerného slovka dona Cháveza




Don Chávez „zabodoval“
Snáď najviac očakávaným a potom
aj najviac oceňovaným bodom pro-
gramu bol príhovor hlavného pred-
staveného. Don Pascual Chávez otvo-
rene hovoril o ťažkostiach pri
vytváraní kultúry povolania. Ako rie-
šenie ponúkol konkrétne kroky, ako
možno túto kultúru povolania budo-
vať. „Prvým a základným elementom
je pomáhať mladým pochopiť, že ne-
stačí mať len zamestnanie, profesiu.
Pre život je dôležité mať povolanie,
ktoré dá zmysel našej existencii. A to
v takom štýle, ktorý stojí na základ-
ných hodnotách, akými sú vzťahy,
ktoré idú proti individualizmus a proti
egoizmu, solidarita a uvedomovanie
si potrieb druhých.“ Kultúra povola-
nia má pomôcť mladým „neujsť pred
otázkami ľudskej existencie: Kto som
ja? Kam idem? Aký je cieľ? Aká je
cesta, aby som neodbočil od projektu
ľudskej osoby?“


V ďalšom článku nášho časopisu (ru-
brika saleziánky) píše sestra Mirka
Tarajová: „Naši generálni predstavení
don Pasqual Chávez a sr. Yvonne Ren-
goat svojou charizmatickosťou vyslo-
vene vytvárali správnu „atmošku“.


Päť slov, ktoré nesmieme
stratiť!
V posledný deň dopoludnia don Pas-
cual Chávez vo svojom záverečnom
príhovore najprv podčiarkol fakt, že
Heslá ostatných piatich rokov sú
vlastne piatimi krokmi na tej istej
ceste: život, rodina, výchova, evanje-
lizácia a povolanie. „Týchto päť slov
nesmiete zabudnúť!“ Zdôraznil, že
tieto „kamene“ majú byť základom
každého výchovného projektu a sa-
leziánska rodina ich nesmie stratiť zo
zreteľa.


Poďme k mladým
Pri záverečnej svätej omši don Chá-


vez zdôraznil: „Pretváranie sveta je
ovocím novej evanjelizácie a tá po-
trebuje nových evanjelizátorov. Je rad
na nás v tomto momente dejín, aby
sme ukázali krásu Ježišovej tváre
v našom osobnom živote, v živote ko-
munít, na úrovni inštitúcie, v Cirkvi
a aby sme dali mladým nádej a bu-
dúcnosť.“


A v úplnom závere pred všetkými
v Aula Magna zakončil deviaty ná-
stupca dona Bosca s plným salezián-
skym nadšením Dni spirituality slo-
vami: „Poďme stretať mladých tam,
kde sú. Nebuďme spokojní so skupi-
nami, ktoré máme v strediskách.
Mladí nie sú našou zábavou, ale po-
slaním; sú zmyslom našej existencie.
Hovorím vám v Božom mene, za-
chráňme mladých! Veďme ich k Ježi-
šovi, buďme im sprievodcami na
ceste. Poďme k mladým!“


téma


D B D 2 0 1 112




D B D 2 0 1 1 1


«Jedného dňa počas omše farár, direktor
saleziánskeho domu, predstavil veriacim
skupinu saleziánov spolupracovníkov. Na
Paola hneď urobilo veľký dojem, akú
úlohu zohrávajú: v Cirkvi s donom Bos-
com a s mladými, s najnúdznejšími
a ohrozenými! S chuťou teda prijal návrh
direktora a začítal sa do prvých dvoch
zväzkov o živote dona Bosca z pera dona
Lemoyena. Čím viac čítal, tým viac sa cí-
til unesený, a tým viac v ňom rástla túžba
prehĺbiť toto poznanie, vzťah. A tak veľmi
rád začal kurz formácie, aby potom zložil
„prísľub“ a vstúpil medzi saleziánov spo-
lupracovníkov. Čaro dona Bosca ho stále
viac ťahalo prijať za svoj apoštolský pro-
jekt saleziánov spolupracovníkov. Naučili
ho, že byť spolupracovníkom neznamená
„robiť“, ale „byť“, že to je osobitný spô-
sob, ako byť kresťanom, štýl života, po-
volanie. Pochopil a otvoril si srdce pre
„spoluprácu“ s Bohom. A tak 8. de-
cembra 1999 zložil s ďalšími prísľub. Po-
tom nasledovalo obdobie rozvíjania du-
chovného života, stretnutia nad Božím
Slovom, pri Eucharistii... A v tejto atmos-
fére sme sa spoznali.
„Aj mne ten istý direktor ponúkol, aby
som rástla podľa štýlu života spolupra-
covníkov. Aj mňa očaril život dona Bosca.
V roku 2003 som vstúpila teda aj ja medzi
spolupracovníkov. Bol to nezabudnu-
teľný deň. Väčšina z nás, ktorí sme skla-
dali prísľuby, sme boli mladí.


Vzali sme sa, plní nádeje a dôvery, ve-
domí si, že nad nami je Boží projekt, ktorý
sme mali objaviť a realizovať deň za
dňom. Krok za krokom sme začali zisťo-
vať, že je to cesta, ktorá stúpa. To, po čom
sme stále túžili, neprichádzalo. Možno
sme mali ideu pekného „bieleho rodin-
ného domčeka“. Roky plynuli a naša
túžba stať sa rodičmi sa nenapĺňala. Príliš
sme sa tým najprv neznepokojovali a na
otázku „A deti?“ sme odpovedali s úsme-
vom, o rok pokrčením pliec či frázou
„...keď bude Boh chcieť.“ Potom začal


rásť hnev a chuť odpovedať tým, čo sa pý-
tali „Staraj sa o seba!“ Tak sme sa odo-
vzdali do Božej prozreteľnosti. Zvolili sme
si duchovného vodcu a začali sme hľadať
Božiu odpoveď. Zároveň sme podstúpili
lekárske vyšetrenia, ktoré by nás zničili,
keby sme nemali vieru. Odpoveď? Ne-
vysvetliteľná sterilita. Nebola tam žiadna
fyzická prekážka. Nevedeli sme, čo robiť.
Takže to nazveme vlastným menom: kríž.
Ťažký kríž na našich pleciach.


Chceli sme sa odovzdať Bohu, dôvero-
vať mu, ako o tom spieva Eros Ramaz-
zotti: „Každý z nás má svoju cestu, ktorou
má ísť... nadýchni sa, ale potom nepres-
taň kráčať... chyť sa lúča slnka, slnka nad
nami.“ Často sme sa na Boha hnevali,
často sme volali, kričali mu o našej bo-
lesti, aj sme plakali, „revali“ raz na Via-
noce, keď sme tak veľmi cítili samotu
a prázdno. Ale keď raz vrece vyprázd-
nime, môžeme ho potom aj naplniť. Na-
plniť Ním. S istotou, že jeden v druhom
nájdeme usmievavú tvár Boha, jeho milú
nežnosť, jeho ruku, ktorá nás privedie na
cestu, nie na našu, ale na Jeho cestu.
Ale ktorá je to cesta? Cesta mladých,
opustených, posledných, je to cesta po-
slania, možno cesta opustenia našich is-
tôt, aby sme urobili miesto Jemu, lebo
On aj nebeským vtákom dáva všetko po-
trebné. On myslí aj na nás. Ak sa odo-
vzdáme Bohu, nebudeme sklamaní.
A tak naša malá viera začala rásť deň za
dňom, vždy viac, keď sme sa o ňu delili
s ďalšími a objavovali posvätno každého
gesta úplného darovania sa. Od manžel-
stva po animátorstvo medzi mladými po
birmovke, po dobrovoľníctvo v barakoch
medzi prisťahovalcami, po spoluprácu na
príprave mladých k manželstvu, po prácu
pre večernú školu pre deti z ulice.


Radosť, ktorú prežívame v srdci ako man-
želia pri vykonávaní tejto služby podľa
štýlu života saleziánov spolupracovníkov,
je naozaj veľká a napĺňa nás.»


Každý druhý mesiac


DON BOSCO
U TEBA DOMA


Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.


Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.


Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.


Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.


Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.


Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
Tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk


Na Dňoch spirituality hovorili o svojom manželstve a povolaní
saleziánov spolupracovníkov Marina a Paolo Palombi. V mladosti
zanechali vieru, ale potom sa k nej vrátili vo farskom spoločenstve
a napokon minulý rok odišli ako manželia na misie na Haiti.


O kr í ž i a r ados t i
v „ sa l e z i ánskom“ manž e l s t v e


Autor: spracoval rhsdb


do
n


bo
sc


o
dn


es




Základnú, veľkú časť vzácnej zbierky
relikvií daroval pre Baziliku Márie Po-
mocnice zámožný Turínčan M. Bert.
Kaplnku vybudovali v tvare latin-
ského kríža a jej vnútorné usporiada-
nie pripomína kresťanské katakomby.
Otvorili ju v roku 1934.


Keď zostúpime dolu
schodmi, prídeme
priamo pred oltár, ktorý
je venovaný Panne Má-
rii, Kráľovnej všetkých
svätých. Oltár pripomína
aj zjavenie sa Panny Má-
rie donovi Boscovi,
preto sa kaplnka volá aj
Kaplnka zjavenia. Tu sa
nachádzajú predmety,
ktoré mal don Bosco na
sebe, keď ho pochovali
v roku 1888 v salezián-
skom dome na okraji Tu-
rína vo Valsalice. Po bla-
horečení v roku 1929
boli jeho ostatky prevezené na Val-
docco a uložené v tejto bazilike.


V kaplnke sa nachádzajú aj hroby
niektorých nástupcov dona Bosca. Je
tu hrobka blahoslaveného dona Mi-
chala Ruu i blahoslaveného dona Fi-
lipa Rinaldiho. Taktiež tu nájdeme nie-
koľko vecí, ktoré mali pri sebe
saleziánski prvomučeníci: mons. Ver-


siglia a kňaz Caravario pri svojej mu-
čeníckej smrti v roku 1930 v Číne.


Ďalšie oltáre kaplnky sú venované
rôznym „typom“ svätých. Je tu oltár
svätých žien, ktoré neboli panny a ne-
boli ani mučenice: sväté vdovy
a matky. Potom je tu oltár venovaný
svätým biskupom a vyznavačom, ol-
tár svätých zakladateľov rehoľných
rádov a kongregácií, oltár svätých uči-
teľov Cirkvi, oltár mučeníkov, oltár
panien a mučeníc.


Najvzácnejšou relikviou je hlavný ol-
tár na ľavej strane oproti kaplnke zja-
venia, kde sa nachádza kríž zhoto-
vený z dreva svätého kríža
v Jeruzaleme. Rozmery tohto malého


kríža sú 17x10 cm. Po re-
likviách svätého kríža,
ktoré sa uchovávajú
v rovnomennej bazilike
v Ríme, je táto najvýz-
namnejšia.


Kaplnka relikvií bola
dlhé roky zatvorená, ro-
bila sa v nej generálna
oprava a úpravy priesto-
rov. Slávnostná inaugu-
rácia sa uskutočnila na
sviatok dona Bosca, 31.
januára 2011. Hlavný
predstavený saleziánov
don Pascual Chávez ju


požehnal a slávnostne otvoril.


aktualita


D B D 2 0 1 11


Kto vstúpi hlavným vchodom do Baziliky Márie
Pomocnice v Turíne, zbadá hneď vpravo pred oltárom
Márie Mazzarellovej mrežovaný vchod, nad ktorým je
nápis: Kaplnka relikvií. Za nimi sa nachádzajú
mramorové schody, ktoré vedú do krypty baziliky.
Do kaplnky naozaj plnej relikvií svätých.


Dvere ku relikviám sú otvorené
Autor: Spracoval Pavol Grach SDB
Foto: Mario Notario




rozhovor


Ste salezián, ktorého vytiahli
najvyššie...
S Pánovou milosťou a blahovôľou pá-
pežov a predstavených som prijal vý-
znamné cirkevné úlohy, ktoré som sa
usiloval zastávať naplno, s veľkou lás-
kou k Cirkvi, s pracovitým duchom
a obetavosťou, ako nás to učil don
Bosco. Ďakujem Pánovi, že ma pod-
poruje dobrým zdravím, a tak som
mohol pracovať naozaj intenzívne.


„Saleziánska“ etiketa Vám ale
zostala.
Som hlboko šťastný. A aj hrdý. Usilo-
val som sa vždy si udržiavať sale-
ziánskeho ducha aj v spôsobe prího-
vorov a v stretnutiach s mladými
i menej mladými, a tiež v predkladaní
Božieho slova, podľa konkrétnych
potrieb Božieho ľudu.


Čo je saleziánske, „donboscovské“
vo Vašom kňazstve?
Veľmi mnoho. Ľudskosť, ktorá je v zá-
kladoch každej cnosti. Ten famózny
trojčlen: náboženstvo, rozum, láska-


vosť. Don Bosco vždy tvrdil, že „ ...aj
v mladom delikventovi je bod citlivý
na dobro.“ Preto som nevyliečiteľný
optimista.


Vaše povolanie?
Moje povolanie sa zrodilo na Val-
doccu. Počas druhého stupňa zá-
kladnej školy a potom na lýceu som
bol rozhodnutý študovať jazyky. Ale
potom prišla konkrétna ponuka istého
saleziána. Bol to don Alessandro Ghi-
solfi, jemu patrí moje veľké uznanie.
Povedal mi: „Nepáčilo by sa ti žiť život
tak, ako to robia saleziáni? Byť medzi
mladými a robiť to, čo vidíš, že ro-
bíme my tu?“ Odpovedal som, že som
o tom nikdy nerozmýšľal. „Príď do
Monte Oliveto na tri dni,“ povedal mi
vtedy. Z tohto stretnutia sme sa vrá-
tili začiatkom mája 1949. Bol to ten
večer, kedy veľká búrka spôsobila ha-
váriu lietadla na vrchu Superga.
V Monte Oliveto som urobil rozhod-
nutie vstúpiť do noviciátu. Povedal
som to potom mojim rodičom, ktorí
prichádzali vždy 24. mája z Romano


Ku 50. výročiu kňazstva mu
Svätý Otec napísal srdečný
pozdrav: „Zatiaľ čo
prežívame ťažké časy,
chceli sme ťa blízko pri nás
ako spolupracovníka.
Vybrali sme ťa za štátneho
sekretára, s ktorým
zdieľame rozhodnutia
a úlohy. Bezpochyby sa
všemožne usiluješ s veľkou
odbornosťou mať účasť na
našich pastoračných
projektoch pre univerzálnu
Cirkev a na našich
iniciatívach pre celý svet,
aby sa Božia rodina
posilňovala a svet sa stával
stále harmonickejším.“


D B D 2 0 1 1 1


Muž číslo dva Autor: BollettinoSalessiano


Kardinál Tarcisio BERTONE
2. decembra 1934
sa narodil
v Romano Canavese, ako chlapec
navštevoval oratórium na Valdoccu
v Turíne,
3. decembra 1950 zložil prvé
rehoľné sľuby ako salezián,
1. júla 1960 vysvätený za kňaza,
doktorát z kánonického práva,
r. 1988 sprevádzal kardinála
Ratzingera pri rozhovoroch
o zmierení s mons. Lefebvrom,
r. 1989 sa stal rektorom Pápežskej
saleziánskej univerzity,
r. 1991 vysvätený za arcibiskupa vo
Vercelli,
r. 1995 menovaný za sekretára
Kongregácie pre náuku viery,
r. 2003 menovaný za arcibiskupa
v Janove,
r. 2003 ustanovený za kardinála,
22. júna 2006 ho Benedikt XVI.
vymenoval za štátneho sekretára.


Kardinál Bertone na Colle Don Bosco v máji 2010.




rozhovor


D B D 2 0 1 11


Canavese, aby prežili sviatok Márie
Pomocnice v bazilike.


Ako reagovala Vaša rodina?
Povedali mi: „Rozhodol si sa. Dúfame,
že budeš verný a že ťa Pán bude spre-
vádzať.“ A šiel som do noviciátu.


Nejaké osobitné „ďakujem“?
Bol som veľmi mladý a poprosil som
o radu spovedníka dona Bertagnana:
„Dali mi túto ponuku. Vy čo na to po-
viete?“ Don Bertagna mal osemde-
siatštyri, bol mohutný, s bielymi
vlasmi. Odpovedal mi: „Je to náročné
povolanie byť saleziánom, znamená
to byť s mladými, mať veľa trpezli-
vosti a pracovitosť. Môžem ti pove-
dať, že som saleziánom šesťdesiat ro-
kov a nikdy som to neoľutoval.“ Teraz
to môžem povedať aj ja, lebo je to tiež
šesťdesiat rokov, čo som salezián
a nikdy som to neoľutoval. A som
veľmi spokojný.


A Mária Pomocnica?
Moja osobná úcta k Madone má ďa-
leké korene. Už keď som bol maličký,
ruženec bol každodennou vecou
v našej rodine. Najmä počas vojny,
keď bol zákaz vychádzania, sme sa
všetci schádzali v stajni a modlili sme
sa. Nad nami sme počuli prelietať „lie-
tajúce pevnosti“, ktoré leteli bombar-
dovať Turín. V kolégiu bol náš úkryt
pod svätyňou Márie Pomocnice. Pa-
mätám sa, že po jednom bombardo-
vaní sme vyšli von a videli sme, že ba-
zilika je nedotknutá, ale divadlo, len
pár metrov od nej, bolo zničené a dy-
milo sa z neho. Vzývanie, dôvera, ná-
dej. Tie týždne vo mne ukovali veľkú
lásku k Madone, ktorá ešte vzrástla
počas saleziánskej formácie a živila sa
príkladom dona Bosca. On nás učil
vzývať Máriu ako Pomocnicu. Don
Bosco hovorieval, že sú také ťažké
a smutné časy, že potrebujeme Svätú
Pannu, aby nám pomáhala zachovať
a obrániť si kresťanskú vieru.


Nikdy ste nemali ťažkosti?
Ale mal, boli nejaké ťažkosti a trápe-
nie sa najmä pre „poslušnosti“ (list
poslušnosti o premiestnení rehoľníka
do iného domu). Ale potom, ako
vždy, všetko šlo ešte lepšie. Spomí-
nam si zvlášť na dve. Prvou bol pre-


chod zo San Begnino Canavese do
Fossana. V San Begnino som mal ka-
pelu a bol som blízko domova. Ale po-
tom som bol veľmi spokojný vo Fos-
sane. Druhý raz to bol prechod
z Medzinárodného teologického in-
štitútu v Bollengo na Saleziánske até-
neum v Ríme, kde som mal učiť špe-
ciálnu morálnu teológiu. Odmietal
som to, pokiaľ sa dalo. Potom som
však povedal „áno“ a aj tam som sa
cítil veľmi dobre.


Prečo je dnes otázka povolania
taká ťažká?
Isté je, že všeobecná atmosféra du-
chovným povolaniam nie je naklo-
nená. Ani rodiny nie sú také pevné
v prežívaní viery. Ale stretol som veľa
pekných povolaní medzi stredoško-


lákmi, vysokoškolákmi a aj medzi
mladými pracujúcimi. V Janove som
napočítal medzi mladými kňazmi de-
väť inžinierov, ktorí mali pred sebou
veľmi sľubnú budúcnosť. Jeden pra-
covník v banke, ktorý mal byť pový-
šený, prišiel deň predtým za mnou.
Povedal nadriadeným: „Toto povýše-
nie dajte inému, ja som sa rozhodol
vstúpiť do seminára!“ Zostali ohro-
mení. Jedna mladá predstavená is-
tého kontemplatívneho kláštora v Ja-
nove bola ešte dievča, keď sa
zúčastnila na Svetových dňoch mlá-
deže a mohla sa prihovoriť Svätému
Otcovi. Veľa povolaní dnes rastie
vďaka Svetovým dňom mládeže.
V Austrálii po SDM stúpol počet zá-
ujemcov o vstup do seminára. Verím,
že sa také čosi udeje aj v Španielsku.


Kardinál Tarcisio Bertone navštívil v roku 2008 katolíkov v Baku v Azerbajdžane.


Don Pascual Chávez s kardinálom Bertonem vo Vatikáne.




Vráťme sa k Vám. Ako Vás
presvedčil Svätý Otec, aby ste
prijali úlohu štátneho sekretára?
Povedal mi, že ma chce v Ríme ako
štátneho sekretára.
„Ale dobre ste si to premysleli?“
„Dobre som to premyslel.“


„Ale veď by boli isto iní kandi-
dáti...“povedal som mu a vymenoval
som niekoľkých.
„Áno, premýšľal som, ale vždy sa vrá-
tim ku kardinálovi Bertonemu. Takže
myslím, že Pán chce, aby ste prišli
znova do Ríma spolupracovať s pá-
pežom.“


Benedikt XVi. vám napísal: „Od
tej chvíle je medzi nami vzájomný
a trvalý duch rodinnosti, ktorý sa
rodí z toho, že sme takmer denne
spolu.“ Aké to je pracovať
s pápežom?
Roky som pracoval blízko neho a bolo
to pre mňa veľké privilégium. Mohol
som zakúsiť, že je to človek veľkého
zanietenia za pravdu, človek lásky ku
kráse a pravej pozornosti k ľuďom. Je
to človek dialógu a počúvania. Voči
každému, s kým sa stretáva, je veľmi
prirodzený. Sála z neho dimenzia ra-
dosti, ktorá je nákazlivá, je založená na
dôvere a na nádeji. Svätý Otec Bene-
dikt je neúnavný „pracant“. Dodržuje
ustálený rytmus pre modlitbu, štú-
dium, stretnutia, písanie, príhovory.
Je to človek, ktorý miluje Boha do
hĺbky, a seba považuje – presne ako to
povedal z balkóna Baziliky svätého
Petra po svojom zvolení – za „pokor-
ného pracovníka v Pánovej vinici“.


Obaja ste veľmi dobrí hudobníci.
Nikdy ste nehrali s pápežom
spolu štyrmi rukami?
Prosil ma už niekoľkokrát, aby som si
s ním zahral na klavíri, ale neodvážil
som sa. Má vybrúsenú techniku, kla-
sickú. Môj otec ma naučil dobre hrať,
ale ja som hral vždy len na salezián-
skych sviatkoch či pri divadlách. Mu-
zika je súčasťou môjho saleziánskeho
a kňazského života. Aj na Aténeu som
sa usiloval pestovať hudbu, do veľkej
auly sme pritiahli operetu Bibifon
alebo La gara in montagna. Prichádzali
mnohí profesori a študenti rímskych
univerzít. A žiadali si opakovania.


Má don Bosco ešte otvorené dvere
vo Vatikáne?
Don Bosco zanecháva živú a žiarivú
spomienku vo všetkých, ktorí sa
k nemu priblížia. Napríklad Svätý
Otec Benedikt XVI. je ctiteľom dona
Bosca. Pozná jeho život, aj život
mamy Margity, hry aj sny zakladateľa
saleziánov a mnohé iné veci. Bol to
jeho otec, vojak, kto ho „zoznámil“
s týmto obdivuhodným svätcom.
Veľký africký kardinál Bernardin Gan-
tin, teraz už na dôchodku, ktorý bol
mnohé roky prefektom Kongregácie
pre biskupov vo Vatikáne, poznal
dona Bosca, lebo jeho mama mu roz-
právala o jeho živote a čítala knižočku
Don Bosco sa smeje. Úcta k donovi
Boscovi je taká živá, že v mnohých
národoch na všetkých kontinentoch
prijímajú jeho urnu s veľkými poc-
tami a s ohromným nadšením.


Aký je pohľad na saleziánsku
rodinu tam „zhora“?
Saleziánov považujú za osoby pevné,
verné, plné síl, života. Sú stĺpmi
Cirkvi, osobami, ktoré sa venujú
dobru Božieho ľudu, spoločnému
dobru. Preto sú vyberaní mnohí sa-
leziáni za biskupov. Aj Dcéry Márie
Pomocnice sú veľmi vážené. Vážia si
ich mnohí biskupi. Saleziánski spolu-
pracovníci a exallievi sú ľudia, kto-
rým možno dôverovať v organizovaní


apoštolátu, v rôznych podujatiach na
diecéznych i celocirkevných úrov-
niach. Keď stretám predstaviteľov štá-
tov v rôznych národoch, aj moslim-
ských, chvália sa, že mohli študovať
u saleziánov.


Svätý Otec a náš hlavný
predstavený si robia starosti
o Európu...
Ide o úsilie zastaviť odkresťančova-
nie Európy a dať impulz novej evan-
jelizácii. Svätý Otec hovorí o „slabom
sluchu zoči-voči Bohu“. Už ho nedo-
kážeme počuť, lebo naše uši zahlcujú
mnohé frekvencie. „To, čo sa hovorí
o ňom“, pokračuje Benedikt XVI. „sa
nám zdá predvedecké, neadekvátne
pre naše časy. Naše vnútorné zmysly
sú v ohrození vyhasnutia. A úpadok
tohto vnímania opisuje drastickým
a nebezpečným spôsobom okruh
nášho vzťahu k realite. Horizont ná-
šho života sa znepokojujúco zmen-
šuje.“ Ja zostávam optimistom. Boh
neopustí Európu a pomôže nám
znovu jej dať kresťanskú dušu.


rozhovor


D B D 2 0 1 1 1


SAlEZiáNSKi KARDiNáli
A BiSKuPi


Aktuálne je Saleziánska spoločnosť
poctená šiestimi kardinálmi: Angelo
AMATO, Tarcisio BERTONE, Raffaele
FARINA, Bravo Miguel OBANDO,
Oscar Rodríguez MARADIAGA, Jo-
seph Zeh Kiun ZEN; a 114 biskupmi.


Kardinál Bertone si uctil urnu dona Bosca v roku 2009.




PESTROSŤ SALEZIÁNSKEJ RODINY
Koncom januára som mala možnosť
zúčastniť sa Dní saleziánskej spiritua-
lity v Ríme spolu s ďalšími ôsmimi
zástupcami rodiny dona Bosca zo Slo-
venska. Bola to po každej stránke
obohacujúca medzinárodná udalosť
v spoločenstve 22 rehoľných a laic-
kých zložiek inšpirovaných salezián-
skym duchom. Rada by som sa po-
delila s tým, čo ma tam oslovilo.


NAŠI „HLAVNí“ BODOVALI
V prvom rade to boli svedectvá za-
pálenosti a radosti z povolania man-
želov, laikov, noviciek a zasvätených,
ktorých som mala možnosť vypočuť
si alebo porozprávať sa s nimi
osobne. Naši generálni predstavení
don Chavez Pasqual a sr. Yvonne Ren-
goat svojou charizmatickosťou vyslo-
vene vytvárali správnu „atmošku“.
V našej slovenskej výprave sa tiež roz-


prúdil život a asi každý z nás si od-
niesol niečo obohacujúce zo spoloč-
ných rozhovorov a spolupráce.


HESLO 2011 V CENTRE ZÁUJMU
Samotná náplň Hesla 2011 o povolaní
je témou, ktorá je mojou „srdcovkou“.
Don Chavez aj naša hlavná predsta-
vená boli veľmi otvorení a priami
v poukázaní na slabosti, kvôli ktorým
povolania nie sú.
„Boh povolania požehnáva, čoho dô-
kazom sú naši novici a novicky. My sa
máme stávať pre povolania viac prí-
ťažlivými, aby sme ich mali. Príťažli-
vými zvnútra," povedal don Chavez.


saleziánky


Saleziánky čerpajú z bohatstva
Dní spirituality


Na doplnenie témy o Dňoch spirituality saleziánskej
rodiny ponúkame aj pohľad a zážitky, o ktoré sa podelila
saleziánka sr. Mirka Tarajová.


Autor: Miroslava Tarajová FMA


D B D 2 0 1 11




Asi najväčší dôraz kládli obidvaja predstavení na
komunitárne svedectvo. Sestra Yvonne sa nás sestier
na stretnutí priamo opýtala: „Veria vaše komunity
v budúcnosť inštitútu? Ak áno, sú komunitami, ktoré
dávajú nádej na nové povolania?” Vyzvala komunity
najmä k svedectvu radosti.


SALEZIÁNSKE SLOVENSKO ZAUJALO
No a do tretice: myslím, že v medzinárodnej skupi-
novej diskusii sme ako Slovensko zabodovali tým, že
u nás máme Dni saleziánskej spirituality na národnej
úrovni, kde je prítomná celá saleziánska rodina a že
sa u nás pracuje na jej budovaní. Ako podnet na roz-
mýšľanie sa pre nás načrtla výzva skvalitnenia vzťa-
hov a práce saleziánskej rodiny na miestnych úrov-
niach.


Prijal pozvanie do našej komunity
a podelil sa s nami ešte s čerstvými
dojmami a myšlienkami z týchto dní.
Zaujímavé bolo počuť o rozmanitosti
zložiek saleziánskej rodiny,
o jej bohatstve a zápale,
s akým žijú svoje povolanie.
Zvlášť pre dievčatá vo formá-
cii to bola vďačná téma, lebo
sú v začiatkoch hľadania svo-
jej životnej cesty.
Silné a súčasne zaväzujúce
boli pre nás myšlienky hlav-
ného predstaveného dona
Cháveza, aby sme svojím ži-
votom aj životom našich ko-
munít ukázali mladým Ježi-
šovu tvár a prinášali im nádej.
Rozprávali sme o piatich ka-
meňoch – základoch výchov-
ného projektu, ktoré by sme
nemali stratiť zo zreteľa, aj
o prípravnom trojročí na ju-
bileum dona Bosca. Svoje
slová náš hosť doplnil pre-
zentáciou.


Povzbudila nás krása a aktuálnosť
charizmy dona Bosca a sme ešte viac
vďačné za dar povolania do salezián-
skej rodiny, ktorú sme vnímali aj z An-


drejovej ochoty a srdečnosti, aj na-
priek množstvu jeho osobných i pra-
covných záväzkov, ktoré má.


sr. Edita Štefkovičová FMA


saleziánky


Priamo zo saleziánskeho zdroja
Trnavská komunita, do ktorej patria aj ašpirantky a postulantky, chce byť na pulze


saleziánskeho života. Preto nezaváhala ani chvíľu a hneď po návrate účastníkov Dní
spirituality oslovili trnavského saleziána spolupracovníka Andrea Rajského a pozvali


ho pobesedovať o tom, čo v Ríme zažil. Direktorka sr. Edita o stretnutí napísala:


D B D 2 0 1 1 1




T itus Zeman


Notárka aktuárka, ktorú pre proces
blahorečenia vymenoval arcibiskup
Mons. Stanislav Zvolenský, a po-
dobne aj tlmočníčky a prekladateľky
sa nedávno vyjadrili, že tento rok je
pre ne najkrajšou etapou ich du-
chovného života. Pri svojej práci sa
stretávajú s informáciami a skutoč-
nosťami, ktoré sú prejavom milujúcej
a starostlivej prozreteľnosti Nebe-
ského Otca.


Počas tohto prvého roka od otvorenia
procesu blahorečenia (26. februára
2010) už dokončila svoju prácu teolo-
gická komisia, intenzívne ďalej pra-
cuje komisia historická, ktorá skúma
všetky historické okolnosti života Bo-
žieho služobníka Titusa Zemana a zá-
roveň zbiera a overuje všetky doku-
menty.


Viac ako 40 svedkov podalo svedeckú
výpoveď o hrdinských čnostiach
a veľkom utrpení dona Titusa. Túžia
po tom, aby on, ktorého poznajú ako
hrdinu lásky a mučeníka, bol blaho-
rečený. Autor dvoch publikácií do-
končil vecný životopis Božieho slu-
žobníka Titusa Zemana, ktorý bude
preložený do taliančiny. Po exhumácií
telesných pozostatkov Bo-
žieho služobníka urobili súdni
znalci z oblasti medicíny súd-
noznaleckú expertízu pre po-
treby samotného procesu.
Z dôvodu záujmu mnohých aj
spoza hraníc Slovenska bola
brožúrka „Titus Zeman - mu-
čeník za záchranu povolaní“
preložená do angličtiny a do
taliančiny.


Príbuzní, priatelia a mnohí ve-
riaci, ktorí túžia po blahore-
čení, sa naďalej stretávajú,


modlia sa na cintoríne a počúvajú
prednášky o živote Božieho služob-
níka. Mladí saleziánski prednovici
pred nástupom do noviciátu absol-
vovali celú cestu po stopách Božieho
služobníka Titusa Zemana, aby po-
tom v Turíne pri donovi Boscovi, na-
písali svoju žiadosť o vstup do novi-
ciátu.


Istý postulátor v inej kauze pred mno-
hými rokmi povzbudil rehoľnú ro-
dinu, ktorej zakladateľka mala byť bla-
horečená, aby sa všetci modlili a žili
dôsledne svoj zasvätený život podľa
charizmy zakladateľky, aby si zaslúžili
jej blahorečenie. Platí to aj v prípade
nášho Božieho služobníka dona Ti-
tusa Zemana. Potrebujeme veľa mod-
litieb a prežívanie povesti jeho svä-
tosti. Usilujme sa o svätosť podľa
charizmy dona Bosca, aby sme si
mohli zaslúžiť blahorečenie dona Ti-
tusa.


Je na to určený aj deviatnik za jeho
blahorečenie, ktorý zostavil vicepo-
stulátor kauzy. Ním môžeme vypro-
sovať aj mimoriadne milosti a uzdra-
venia na príhovor nášho Božieho
služobníka. Mnohí nás informujú, že


sa ho modlia opakovane a zároveň
prosia na príhovor dona Titusa o po-
moc pre konkrétneho príbuzného,
ktorý trpí vážnou chorobou. Dôvera
a úsilie o svätosť z našej strany sú
najväčším vkladom pre proces bla-
horečenie.


Proces sa začal v roku 150. výročia za-
loženia saleziánov a v roku kňazov.
Pre tento rok hlavný predstavený sa-
leziánov vo svojom Hesle pozýva celú
saleziánsku rodinu, aby vytvárala kul-
túru povolaní. Don Titus Zeman,
ktorý zachraňoval kňazské a rehoľné
povolania a obetoval im svoj život,
toto Heslo už žil. Bude tak môcť po-
máhať všetkým, ktorí prežívajú svoj
život ako kresťanské povolanie v man-
želstve alebo ako Bohu zasvätení, aby
s radosťou budovali Božie kráľovstvo
a vytvárali túto kultúru povolania.


Úprimne ďakujeme všetkým, ktorí
modlitbou, službou alebo aj finančne
podporili proces blahorečenia. Vzhľa-
dom na výdavky spojené s procesom
bol vytvorený bankový účet s číslom
29330062/0200 (variabilný symbol
663016), na ktorom možno finančne
podporiť tento proces v podobe mi-


lodaru.


Akékoľvek informácie súvi-
siace s procesom blahoreče-
nia Božieho služobníka Titusa
Zemana a tiež aj prosbu o za-
radenie vážne chorých, pre
ktorých chceme vyprosovať
milosti, môžete zaslať na emai-
lovú adresu
vicepostulator@sdb.sk.


Deviatnik za blahorečenie je
možné stiahnuť z webovej
stránky www.tituszeman.sk.


D B D 2 0 1 120


Autor: Jozef Slivoň SDB


Proces, ktorý sa dá sledovať
uplynul rok od začatia diecéznej fázy procesu blahorečenia Božieho
služobníka Titusa Zemana. Prichádzajú listy od mnohých, ktorí sa vďaka
procesu prebúdzajú vo viere. Sú aj takí, ktorí referujú o mimoriadnych
Božích zásahoch. Môžeme konštatovať, že už samotný proces blahorečenia je
veľkým darom pre saleziánsku rodinu i pre Cirkev na Slovensku.




kniha


D B D 2 0 1 1 21


Pápež asi nemá ani vlastnú peňa-
ženku, nieto ešte bežný účet. Je to
pravda?
Presne tak.


No aspoň dostávate viac pomoci
a útechy „zhora“ než my, ako sa
vraví, bežní smrteľníci.


Nielen zhora. Dostávam aj veľa
listov od obyčajných ľudí,
od rehoľných sestier, od
matiek, otcov, detí, v kto-
rých mi dodávajú odvahy.
Píšu: „Neboj sa, modlíme
sa za teba, máme ťa radi.“
A pripájajú aj malé peňažné
dary alebo iné drobné dar-
čeky…


Pápež prijíma peňažné
dary?
Nie sú pre mňa osobne, ale
na pomoc iným. Veľmi ma do-
jíma, keď bežní ľudia niečo pri-
ložia a hovoria mi: „Vieme, že
potrebujete veľa pomáhať, a chceme
tiež trochu prispieť.“ Tak prichádzajú
potešenia najrozličnejšieho druhu. Sú
nimi napríklad aj stredajšie audien-
cie s jednotlivými stretnutiami. Pri-
chádzajú listy od starých priateľov,
príležitostne aj návštevy, čo je, samo-
zrejme, čoraz ťažšie. Okrem toho stále
cítim aj pomoc „zhora“, keď pri mod-
litbe zakúšam Pánovu blízkosť alebo
keď čítam spisy cirkevných otcov a vi-
dím žiariť krásu viery. Je to celý kon-
cert rôznych útech.


Zmenila sa vaša viera, odkedy ste
sa stali najvyšším pastierom, zod-
povedným za Kristovo stádo?
Chvíľami má človek dojem, akoby
teraz bola tajomnejšia, mystickej-
šia.


Nie som mystik. No je pravda, že ako
pápež má človek oveľa viac príleži-
tostí na modlitbu a na odovzdanie sa
Bohu. Okrem toho vidím, že takmer
všetko, čo musím robiť, jednoducho
sám nedokážem. Už preto som tak-
povediac nútený odovzdať sa do Pá-
nových rúk a povedať mu: „Sprav to
ty, ak to ty chceš!“ V tomto zmysle je


teraz modlitba
a kontakt s Bo-


hom pre
mňa ešte
dôležitejší
a ešte samo-
zrejmejší ako predtým.


Ľudovo povedané, máte do neba
„horúcu linku“ alebo niečo ako
stavovskú milosť?
Áno, niekedy to tak cítim – v zmysle,
že teraz by som mohol urobiť niečo,
čo by som sám od seba nevládal.
Odovzdám sa Pánovi a uvedomujem
si: áno, prichádza pomoc, deje sa čosi,
čo nie je odo mňa. V tomto zmysle za-
kúšam stavovskú milosť, spojenú
s mojím úradom.


Ján Pavol ii. svojho času hovoril
o tom, ako mu jeho otec jedného


dňa dal do rúk modlitebnú
knižku s modlitbou k Duchu Svä-
tému, aby sa ju denne modlil. Po-
stupne pochopil, čo znamená, keď
Ježiš povedal, že praví ctitelia sa
modlia „v Duchu a v pravde“. Čo
to znamená?
Táto pasáž v Jánovom evanjeliu,
štvrtá kapitola, je prorockou predpo-
veďou modlitby, v ktorej už nebude
potrebný chrám. Už netreba vonkaj-


šiu budovu, ale existuje
modlitba v spoločenstve
Ducha Svätého
a v pravde evanjelia,
v spoločenstve s Kristom;
kde už nie je potrebná vi-
diteľná svätyňa, ale nové
spoločenstvo so vzkriese-
ným Pánom. Toto zostane
navždy dôležité, lebo to
aj v dejinách náboženstva
znamená veľkú zmenu
perspektívy.


A ako sa modlí pápež
Benedikt?
Pokiaľ ide o pápeža, aj on
je pred Bohom len oby-
čajným žobrákom – ešte


viac než všetci ostatní ľudia. Samo-
zrejme, modlím sa predovšetkým
k nášmu Pánovi, s ktorým ma spája,
takpovediac, stará známosť. Ale ob-
raciam sa aj na svätých. Spriatelený
som s Augustínom, Bonaventúrom,
s Tomášom Akvinským. Takým svä-
tým človek jednoducho povie: „Po-
môž mi!“ A vždy je silným oporným
bodom Božia Matka. Takže sa pre-
hlbujem v prežívaní spoločenstva svä-
tých. Spolu s nimi a nimi posilnený sa
rozprávam aj s dobrým Bohom – pre-
dovšetkým, keď ho prosím alebo mu
ďakujem, tak celkom jednoducho
a priateľsky.


Aj pápež je pred Bohom
len obyčajným žobrákom


Kniha vo forme rozhovoru s pápežom Benediktom XVi., ktorú zostavil Peter Seewald, sa
dostáva aj na Slovensko. Prinášame vám z nej krátku ukážku.


Ukážka z knihy: Benedikt XVI – Svetlo sveta, Pápež, Cirkev a znaky čias




„Drahí otcovia, buďte otcami! Hoci aj
nedokonalými, na polovičný úväzok,
na tom nezáleží. Nech vám neujde
úžasná krása tých chvíľ, keď dieťa,
ktoré ste priviedli na svet, rastie“, toto
sú slová prezidenta Spojených štátov
amerických Baracka Obamu alebo,
ako sa zvykne hovoriť, „first daddy“
- ho Ameriky. Svojim dcéram Malii
a Sashe sa zdôveril: „Bol som nedo-
statočným otcom. Viem, že som uro-
bil veľa chýb. Zanedbal som výchovu
vždy, keď som kvôli práci prestal
plniť úlohu otca.“


Každý muž sa môže stať „otcom“, len
to chce nesmiernu dávku lásky a
chuť stať sa ním. Samozrejme, že de-
väť mesiacov je málo na to, aby sa
niekto mohol stať dobrým otcom. Na
to, aby sa človek mohol priučiť nie-
čomu novému, napr. riadiť lietadlo
alebo hrať golf, musí sa učiť na vlast-
ných chybách. Riadiť lietadlo je určite
oveľa ľahšie ako sa naučiť byť dobrým
otcom. Úloha otca sa dá najlepšie pri-
rovnať k úlohe anjela strážcu. Deti
v Taliansku sa modlia: „Anjel Boží,
strážca môj, osvecuj ma, ochraňuj
ma, opatruj ma a veď ma, lebo som ti
bol zverený Nebeským Otcom“. Táto
modlitba zahŕňa všetky hlavné úlohy
dobrého otca.


OSVECuJ MA
„Priviesť na svetlo sveta“ – vo vý-
zname porodiť – je veľmi pekný vý-
raz. Platí pre oboch rodičov. Avšak
otcovi je inštinktívne vlastná úloha
„vodcu“, toho, ktorý kráča vpredu,


aby určoval smer v džungli tohto
sveta. Vo svojom vnútri vie, že sa tejto
úlohy nemôže zbaviť. Aj manželka od
neho očakáva, že zaujme jasný po-
stoj, že vie, čo treba robiť, že je roz-
hodný a nebude váhať. Istá skupina
kresťanských otcov rôznych rás a vy-
znaní to zhrnula takto: „Treba sa pre-
stať vyhovárať. Staň sa takým mužom,
akým Boh chce, aby si sa stal.“ Aby
muž mohol byť otcom, musí zo seba
dostať to najlepšie, čo je v ňom.
Nikdy nepochopí zmysel života, zmy-
sel sveta, zmysel každej inej veci, kým
sa nestane otcom dieťaťa, ktoré sa
bude usilovať milovať. V jednej reš-
taurácii som bol svedkom rozhovoru
medzi dvoma priateľmi. Prvý hovorí:
„Keď som bol malý, pred spaním mi
môj otec vždy zapálil nočnú lampu
pri posteli.“ Druhý mu na to: „Môj
otec bol sám svetlom.“ Dobrý otec je
osoba, ktorá „osvetľuje“.
Keď sa Boh rozhodol, že stvorí otca,
zvolil pre neho vysokú a statnú po-
stavu. Vtedy sa ho jeden z prítomných
anjelov opýtal: „Aký otec to len bude?
Deti sú malé ako piadimužíci, prečo si
urobil otca takého veľkého? Bude si
musieť kľaknúť, aby sa mohol hrať s
guličkami, zohnúť sa a poskladať sa
skoro na polovicu, keď bude chcieť
deti poprikrývať a dať im bozk!“ Boh
sa usmial a odpovedal: „Áno, máš
pravdu, ale ak bude taký malý ako
dieťa, deti nebudú mať ku komu
zdvihnúť pohľad a pozerať sa naňho.“
Či chcem alebo nie, otec je vždy vzor.
Niekto, na koho je možné upriamiť
svoj pohľad. Maják, ktorý v noci svieti
a bezpečne ukazuje smer. Osvietiť
znamená odstrániť tiene, byť jasným
a priezračným, vedieť vysvetliť zmy-
sel udalostí, života a predovšetkým
nedávať zlý príklad.


OCHRAňuJ MA
Pre každé dieťa je otec láskavým part-
nerom matky. Citové puto medzi
dvoma rodičmi má nesmiernu hod-
notu pre hociktoré dieťa. Predstavuje
dôležitý oporný bod, tvorí priestor,


ktorý garantuje silnú emotívnu stabi-
litu a pevný pocit istoty. Otec je ten,
ktorý sa zaujíma, miluje, ochraňuje,
pomáha, stará sa. Ten, ktorý je prí-
tomný, vníma, chápe a vie odpustiť
slabosti a chyby druhého. Deti treba
v dnešnom svete predovšetkým chrá-
niť od tlaku súčasnej spoločnosti,
ktorý často rozbíja, nepredkladá po-
zitívne vzory, redukuje šťastie na
rýchly konzum vecí a osôb.


Buď Mi OPOROu
Otec musí byť odvážny a povzbudiť
svoje deti, aby sa nebáli „darovať
srdce“. Otec učí ako vyriešiť problém.
V ťažkých chvíľach sa stáva oporou
ako múr pre brečtan. Možno sa
o neho oprieť. Pomáha druhému ob-
javiť a realizovať vlastné dary, po-
máha napĺňať vlastné sny, verí, že
každý, aj svet okolo nás, sa môže zme-
niť. Otcova úloha spočíva v „iniciá-
cií“ (uvedení) do života. Otec má na-
učiť deti ako zniesť rany a pády, ktoré
život pripraví.


VEď MA
Otec má prirodzenú autoritu, ktorú
musí uplatňovať v spolupráci s mat-
kou. Rodinu treba viesť uvedomelým
a aktívnym spôsobom, ktorý je ne-
vyhnutný pre zdravý vývoj detí. Keď
sa rodičia stiahnu a odmietajú niesť
zodpovednosť, vzniká ničivé prázdno.
Každý otec musí vedieť zniesť vrto-
chy detí, ich sklamané pohľady, roz-
mary a protestovanie. Musí ich ve-
dieť v pokoji a láske prijímať, bez
toho, aby stratil vlastnú zodpoved-
nosť, autoritu. Má často opakovať zá-
kladnú motiváciu rodinnej „discip-
líny“: „Mám ťa rád, a preto všetkými
silami zabránim, aby si sa pomýlil.“


lEBO SOM Ti BOl ZVERENý
Byť otcom je povolanie, poslanie da-
rované zhora. Je to prejav najväčšej
dôvery Stvoriteľa: „Zverujem ti jeden
život. Snaž sa, aby si z neho urobil
majstrovské dielo podľa mojich pred-
stáv.“


výchova


Opýtal som sa ho:
„Kým je pre teba ocko?“
Bez váhania odpovedal:
„Ocko ochráni, vysvetlí,
pritúli.“
„A mamka?“
Ani teraz neváhal: „Mamka
je taká istá, ale v ženskom
vydaní.“


D B D 2 0 1 122


Otec ako anjel
Autor: Bruno Ferrero SDB, preklad Ján Čverčko SDB, foto: Anton Frič




aktualita


D B D 2 0 1 1 2


1983 – Ján Pavol II. blahorečil Mons.
Versigliu a dona Caravaria (saleziánski
prvomučeníci, misionári v Číne).


1988 – Ján Pavol II. napísal apoštolský
list na sté výročie smrti dona Bosca –
Otcovi mladých.


1988 – Ján Pavol II. navštívil 2. - 4. sep-
tembra Turín, Becchi a Chieri, na Colle
don Bosco blahorečil Lauru Vicuňovú.


1989 – Ján Pavol II. vyhlásil 24. januára
dona Bosca za „otca a učiteľa“ mlá-
deže.


1990 – Ján Pavol II. v Ríme vyhlásil za
blahoslaveného dona Filipa Rinaldiho,
tretieho nástupcu dona Bosca.


1994 – Ján Pavol II. v Katánii vyhlásil
za blahoslavenú sr. Magdalénu Mora-
novú.


1999 – Ján Pavol II. vyhlásil vo Var-
šave medzi 108 mučeníkmi za blaho-
slaveného aj saleziána Jozefa Kowal-
ského a piatich mladíkov z oratória
v Poznani.


2000 – Ján Pavol II. vyhlásil v Ríme za
svätých saleziánskych prvomučení-
kov Mons. Versigliu a dona Caravaria.


2001 – Ján Pavol II. blahorečil v Ríme
medzi 233 španielskymi mučeníkmi aj
32 členov saleziánskej rodiny.


2002 – Ján Pavol II. blahorečil v Ríme
prvého saleziána koadjútora Artemide
Zattiho, saleziána kňaza dona Variaru
a sr. Máriu Romero-Menesesovú.


2004 – Ján Pavol II. vyhlásil za blaho-
slavených dona Czartoryského, sr. Eu-
zébiu Palominovú a spolupracovníčku
Alexandrínu da Costovú.


Počas svojho pontifikátu pápež
Ján Pavol ii. pozdvihol na oltár
49 členov saleziánskej rodiny.


J án P a vo l I I .
r o z š í r i l


s a l e z i ánske nebo




misie


Studne sú ďaleko... vodu nosia ajdeti
Mnoho ľudí, predovšetkým tých naj-
chudobnejších, chodí denne pešo po
vodu k studni vzdialenej i niekoľko ki-
lometrov od ich hlineného domu.
V Afrike sú to ženy, ktoré si načer-
pajú vodu do veľkej bandasky, po-
stavia si ju na hlavu a niekoľko kilo-
metrov ju nesú domov. Potrebujú ju,
aby mali čo piť, z čoho variť, aby sa
mohli umyť, oprať si veci alebo niečo
poliať na malom políčku.


Kto bol v Afrike, vie, že obraz žien nie
je to jediné, čo pohýňa srdce. Po čer-
venohnedých hlinených cestičkách
často vidieť kráčať aj malé deti s fa-
rebnými bandaskami na vodu
v oboch rukách. Idú bosé, otrhané
a špinavé. Mnohé z nich nikdy neboli
v škole, nevedia písať, čítať, počítať.
Ich rodičia nemôžu zaplatiť školné
a do školy sa teda nikdy nedostanú.


Taká je situácia mnohých detí v Af-
rike.


Pijú i znečistenú vodu...
Mnohé studne sú znečistené, čoho
následkom je zlá kvalita vody. Voda
zamorená baktériami a parazitmi je
príčinou hnačiek a iných chorôb.
Mnoho ľudí, najmä detí, denne zo-
miera na choroby spôsobené pitím
špinavej vody.


Polia treba zavlažovať
ale ako?
Záplavy i suchá postihujú ľudí
i v týchto krajinách. Je to dôsledok
klimatických zmien. Najchudobnejší
sveta trpia, hoci k vzniku týchto pro-
blémov sami neprispeli. Polia neza-
vlažujú, pretože nevedia ako. Majú
slabú úrodu, nemajú dostatok zá-
kladnej obživy a následne hladujú.


Toto sú problémy, s ktorými sa ľudia
v najmenej rozvinutých krajinách
denne stretávajú.


Tehlička
Po celom Slovensku prebieha už 6.
ročník TEHLIČKY, ktorá má štatút ve-
rejnej zbierky povolenej Minister-
stvom vnútra Slovenskej republiky.
Tohtoročná tehlička je zameraná na
pomoc ľuďom v Afrike. Spoločne
chceme prispieť k zlepšeniu života
tých najchudobnejších.


Voda, táto životne dôležitá tekutina,
tečie čistá priamo v našich domo-
voch.
V Afrike jej nemá každý dostatok. Pri
nedávnej návšteve SAVIA o. z. v Juž-
nom Sudáne, ktorý patrí k jednej
z najchudobnejších krajín sveta, sme
mohli vidieť, čo pre ľudí znamená
voda. Videli sme, koľko času denne


„Kto by dal piť jednému z týchto maličkých čo len za pohár studenej vody... nepríde
o svoju odmenu.“ (Mt 10, 42)
Voda znamená život. Súčasne však môže ohrozovať ľudské životy, keď je jej príliš málo,
je znečistená alebo keď je jej príliš veľa.


Tehlička pre Afriku
Autor: Mária Chlebanová


D B D 2 0 1 12




strávia nosením vody do svojich prí-
bytkov, koľko sú jej schopní priniesť
od studne do svojho hlineného domu
so slamenou strechou.


Tiež sme videli vyhĺbené nečistené
studne, z ktorých tiekla špinavá voda.
A videli sme aj studne, okolo ktorých
sa deti iba hrali, pretože voda z nich
netiekla. Neboli udržiavané.
Stretli sme sa aj s deťmi, ktoré trpeli
hladom, lebo im nebolo čo dať jesť.
Tu všade treba pomôcť: týmto ľuďom,
v týchto situáciách, na týchto mies-
tach. K tomu pozýva tohtoročná Te-
hlička pre Afriku: podporme vý-
stavbu studní s pitnou vodou v
Afrike! Aby ľudia mali dostatok zdro-


jov vody, aby z nich tiekla pitná voda,
aby sa ich život stal ľudskejším, aby
netrpeli chorobami, aby nezomierali
malé deti, aby mohli zavlažovať svoje
políčka, aby dopestovali úrodu a ne-
hladovali... aby sa dobro šírilo.


Manguo, pekná malebná osada
v okrese Maridi v Južnom Sudáne
s novou saleziánskou misijnou stani-
cou, je tiež miestom, kam bude pod-
pora TEHLIČKY smerovať.


Každý môže pomôcť svojím
spôsobom.
Deti a mládež môžu podporiť svojich
kamarátov v Afrike napríklad dobro-
voľným príspevkom za tehličku alebo


náramok, ale aj pri iných aktivitách,
ktoré sa realizujú na školách a vo far-
nostiach, či v rôznych strediskách po-
čas pôstu od 9. marca až do 24. apríla
2011.


Prispieť môžete podľa vašich mož-
ností aj na číslo účtu: 2620852641/1100
v Tatra banke alebo
zaslaním darcovskej SMS správy
v tvare DMS TEHLICKA na číslo 877
od 15. februára 2011 do 15. mája 2011.
Cena darcovskej SMS správy je 1 €.
(Viac informácií na
www.darcovskasms.sk)


O Tehličke pre Afriku sa dozviete
ešte viac na www.savio.sk


Kontaktné údaje:
SAViO o. z.
Miletičova 7
821 08 Bratislava
www.savio.sk


D B D 2 0 1 1 2


misie




Pri štúdiu archívnych materiálov som
si všimol, že skoro všetci vyšli zo sa-
leziánskeho študentského literárneho
krúžku Benolák. Tento krúžok dal sa-
leziánskym študentom duchovný
a kultúrny obzor a ukázal im, že
dobré slovo má hodnotu. Mne sa do-
konca podarilo dokonca objaviť aj sta-
novy a kroniku tohto krúžku, ktorá
má viac ako 300 strán.


Iniciátorom myšlienky založenia
krúžku Bernolák bol školský radca
pedagogického saleziánskeho štu-
dentátu v Trnave, don Anton Macák.
Cieľom krúžku bolo prepájať spiri-
tualitu, poéziu a umenie. Prvá schô-
dza sa konala 25. októbra 1942. Po
dvoch rokoch pôsobenia boli vypra-
cované stanovy krúžku, ktoré svojím
podpisom schválil vtedajší provinciál
saleziánov don Jozef Bokor.


Z krúžku vyrástla silná generácia sa-
leziánskych kultúrnych dejateľov.
Spomeniem len tých najdôležitejších.
Z básnikov to boli don Gorazd Zvo-
nický, don Štefan Sandtner, don Vít
Ušák; z biblistov don Jozef Heriban
a don Rudolf Blatnický; zo žurnalistov
don Anton Hlinka; z prekladateľov
don Jozef Kaiser; z filozofov don Jozef
Prívozník; z grafikov don Andrej Pav-
líny; z literárnych kritikov don Au-
gustín Nádasky; z historikov don Mi-
lan Stanislav Ďurica; z náboženských
dejateľov podzemnej Cirkvi don Ján


D B D 2 0 1 12


V krátkej histórii slovenskej saleziánskej provincie sa v priebehu
niekoľko desaťročí objavil rad mimoriadnych osobností. Títo ľudia
boli okrem náboženskej činnosti aj kultúrne aktívni. Viackrát som
si položil otázku, kde sa vzala taká početná saleziánska kultúrna a
intelektuálna skupina, keď väčšina z nich pochádzala z veľmi
skromných pomerov?


Autor: ThDr. Zlatko Kubanovič PhD., SDB


história


Saleziánsky literárny
krúžok Bernolák




Beňo. Všetci títo zapustili v sloven-
skej kultúre a v náboženskom živote
korene vďaka tomuto krúžku, v kto-
rom nadobudli jazykovú a štylistickú
úroveň.
Jedným z cieľov krúžku bolo, ako je
napísané v prvom paragrafe druhého
bodu jeho stanov, „prehlbovať svoje
vzdelanie v materinskej reči mimo-
školskou činnosťou, rozvíjať svoje li-
terárne schopnosti a cvičiť sa vo ve-
rejnom vystúpení a prednášaní.“
Krúžok vydával aj vlastný literárny
časopis, ktorý sa volal Nezábudky.


Pri čítaní tohto časopisu som mal po-
cit, že niektoré básne boli napísané
tesne po silnom a intímnom zážitku,
ktorý pisateľ potreboval zaznamenať.
To isté som vnímal aj pri textoch, kde


často cítiť neštylizovaný osobný záži-
tok. Ako dnes, tak aj vtedy mali mladí
ľudia pocit, že ak niečo zažijú, treba sa
z toho hneď vyrozprávať, prípadne
vypísať. Cítili potrebu podeliť sa
o svoje zážitky a myšlienky. V súčas-
nosti to mladí robia napríklad formou
blogov na internete. Sú naň zvyknutí,
a preto veľa blogujú. V podstate im je
jedno, či to spravia cez blog alebo cez
literatúru.


Niekedy to mladí saleziáni robili cez
literatúru, a tým sa naučili narábať zo
slovom.


S príchodom komunizmu bola sale-
ziánska kultúrna činnosť obmedzená.
Z týchto silne kultúrne orientovaných
saleziánskych ročníkov už mnohí
odišli do večnosti. Zostalo ich len pár.


Osobne to vnímam ako
veľkú stratu pre celú sale-
ziánsku rodinu a kultúrnu
sféru.


Dnes nám žiaľ chýba ta-
kýto „krúžok“, ktorý by
vychovával zo saleziá-
nov protagonistov vyso-
kých umeleckých a du-
chovných hodnôt. Mám
trochu dojem, že trpíme
„kultúrnou stagnáciou“.
Súčasná spoločnosť od
nás očakáva, aby sme
aj naďalej ponúkali
kultúru inšpirovanú
evanjeliom a aby sme
v našich oratóriách
vychovávali mladých
v náboženskom, pe-
dagogickom a ume-
leckom ovzduší.


história


D B D 2 0 1 1 2




„Je dôležité, aby sme boli do základu tými, kým sme po-
volaní byť v Cirkvi a vo svete. Je dôležité, ako nás vidí Boh
a nie to, ako nás prijíma svet,“ povedal provinciálom a všet-
kým saleziánom v Európe hlavný predstavený.


PE chce saleziánska rodina uskutočniť v troch základných
oblastiach. Určili ich saleziánski provinciáli už na svojom
stretnutí v roku 2008.


Prvou oblasťou PE je vnútorné oživenie saleziánskej prí-
tomnosti. Toto sa týka spolubratov, ktorí žijú a pracujú
v Európe. Majú sa usilovať o opravdivú obnovu svojej sa-
leziánskej duchovnosti a to najmä tým, že sa skutočne „vrá-
tia k mladým“. Každá európska saleziánska provincia má
podporovať toto vnútorné oživenie aj vytváraním kultúry
povolania a zapojením všetkých komunít do modlitieb za
povolania.


Don Chávez na konci no-
vembra 2010 povedal pro-
vinciálom Európy na ich tre-
ťom stretnutí, že je potrebné
„znovu nadobudnúť plnú
dôveru v Pána, ktorý - ako
kedysi pri Červenom mori -
istotne aj dnes otvorí cestu k
prekonaniu ťažkostí“.


A základný dokument Pro-
jektu Európa hovorí ešte
presnejšie: „Transformácia
Európy vyžaduje osobnú
zmenu. ... Dať Boha opäť na
prvé miesto v každodennom
živote každého spolubrata a
urobiť zo saleziánskej svä-
tosti osobný životný projekt
sa musí stať strategickou úlo-
hou všetkých.“


„Hneď ako sa začalo dielo Oratória v roku 1841, niektorí horliví
kňazi a laici podali okamžite pomocnú ruku, aby pracovali pre
dobro ohrozenej mládeže.“ Takto spomína don Bosco v roku
1876, keď píše prvé Pravidlá pre spolupracovníkov. Formálne
Združenie spolupracovníkov bolo podľa neho „dušou Kon-
gregácie“. Široký okruh priateľov, ktorí žijú vo svojich rodi-
nách podľa saleziánskeho ducha, bolo niečo nevyhnutné pre
každé saleziánske dielo. Preto bolo dôležité, aby spolupracov-
níci „rástli počtom, ako je to len možné.“


„Základným cieľom spolupracovníkov je starať sa o svoje du-
chovné dobro, viesť, nakoľko je to možné, štýl života, ktorý je
podobný komunitnému. Mnohí z nich by radi išli do kláštora,
ale kvôli veku, kvôli zdraviu alebo kvôli nedostatku príležitostí
to nemôžu uskutočniť. Keď sa teda stávajú saleziánmi spolu-
pracovníkmi, môžu pokračovať vo svojich svetských zamest-
naniach, žiť vo svojich rodinách, ale žiť pri tom tak, akoby pa-
trili do Kongregácie. Tretie rády boli ustanovené preto, aby
udržiavali ducha nábožnosti medzi laikmi; saleziáni spolupra-


covníci majú svoj
prvoradý cieľ
v aktívnom preží-
vaní lásky voči
blížnemu a zvlášť
voči ohrozenej
mládeži. Spolu-
pracovníci majú
to isté pole práce
ako saleziáni, ku
ktorým sa chcú
pridať.“


Použité materiály
zozbieral a pre-
zentoval don Pa-
vol Grach SDB na
stretnutí Sale-
ziánskej rodiny
v Detve v októbri
2010.


spoločne


Projekt Európa
premení Európu
len cez svätosť


Don Bosco vytváral
širokú saleziánsku


rodinu
Projekt Európa (PE) má zapojiť všetkých
saleziánov po celom svete do spoločného
úsilia o posilnenie saleziánskej charizmy
v Európe. Cestou k tomu je duchovná
a pastoračná obnova spolubratov a komunít.


Don Bosco osobne založil iba štyri zložky saleziánskej
rodiny: saleziánov – SDB, Dcéry Márie Pomocnice – FMA,
Združenie saleziánov spolupracovníkov – ASC a Združenie
Márie Pomocnice – ADMA.


D B D 2 0 1 12


spracoval M. Peciar SDBspracoval rhsdb




zo sveta


V roku 150. výročia
založenia saleziánov
prišli mladí zo šty-
roch kútov Fran-
cúzska, zo samostat-
ných saleziánskych
domov, aby spo-
ločne prežívali štyri
intenzívne dni. „Pri-
šiel som, lebo sa mi
tu páčil minulý roč-
ník,“ hovorí Joac-
kim. Tentoraz pri-
šiel aj s jedným zo
svojich kamarátov,
s Ghislainom. Sú
skôr na šport. Du-
chovná stránka…
v malých dávkach.


Každý prichádza
so svojimi talentami a na
rôznych workshopoch
má príležitosť ich pre-
ukázať: hudba, spev, di-
vadlo, kreslenie, klau-
novstvo, kúzla, video,
tanec. Každé stretnutie
nesie inú tému. V roku
150. výročia saleziánov
to bolo „Bola raz jedna
viera... ja som dal návrh,
vy tomu dáte farby.“


Salezián Jean-Marie Pe-
titclerc, koordinátor
stretnutia, stručne opi-
suje na úvod podujatia tento silný čas:
„Spoločne píšeme strany tohto Cam-


poBosco. Každý bude môcť dať to naj-
lepšie zo seba v aktivitách, v ktorých


je dobrý. Každý si
môže skúsiť aj akti-
vity, ktoré ešte ne-
robil. A úspech
tohto CampoBosco
bude vo vašej účasti
na všetkých ponúk-
nutých aktivitách.“


Aby sa mladí zamy-
sleli nad svojím ži-
votom, prichádzajú
hostia, ktorý hovoria
o svojej skúsenosti
s prácou v cirkev-
nom spoločenstve.
Aby sa život každého
účastníka prepojil so
životom Campo-
Bosco, na to poslúžili
aj modlitby a spo-
ločné slávenie svä-


tých omší. Bolo to tak, ako
počas „oslavy poslania.“
Prebiehala v troch rôznych
časoch na troch rôznych
miestach. V sále aktivít bol
čas na chválu a vďakyvz-
danie Pánovi za to, čo pri-
nieslo toto stretnutie, pre-
biehala tu fotoprojekcia aj
zdieľanie sa v skupinkách
o tom, čo každý prežil.
Druhým miestom a časom
boli chvíle pri ohnisku,
kde sa rozprávalo
o „Slove“. A nakoniec to


bol čas pre Eucharistiu v kaplnke.


R.A.P po saleziánsky!
CampoBosco


D B D 2 0 1 1 2


Autor: Vincent Grodziski SDB
Preklad: Veronika Dolná


R ako reflexia, A ako animácia, P ako modlitba (francúzsky „priere“, pozn. prekl.).
Takýto je program CampoBosco. Silný čas, ktorý ponúka saleziánska rodina už od roku
2005 na poľnohospodárskej škole v Ressins (pri Roanne). Prvý raz prišlo 16 mladých,


druhýkrát 35, potom 70, na štvrtý raz ich bolo už okolo 100.




D B D 2 0 1 10


Živým zážitkom pre každého bolo,
keď ho v prvý večer hodili do vane.
Rôzne workshopy umožnili skupinám
pripraviť si nejaké číslo na záverečný
večer.


Jean-Benoît, 14 rokov, prežil svoj prvý
CampoBosco: „Prežil som super mo-
menty. Neboli tam žiadni ľudia na
okraji, všetci sme žili spolu. To, čo sa
mi najviac páčilo, bol záverečný ve-
čer, kedy sa prezentovali diela všet-
kých workshopov, ktoré vznikli za po-
sledné tri dni.“


Sarah, 17 rokov, sa vrátila na Campo-
Bosco už druhýkrát: „Spomienky
z minulého roka a ten silný pocit ma
pohli k tomu, aby som prišla znova.
Tu som opäť mohla vidieť mladých


z minulého roka a takisto mi to po-
mohlo vytvoriť si nové priateľstvá. To,
čo sa mi páčilo, boli práve tie priateľ-
stvá, ktoré sme vytvorili, silný čas
modlitieb, športové zápasy a dobrá
nálada animátorov.“


Rémi, 16 rokov, z parížskeho regiónu,
prišiel tiež už druhý raz.: „Večer po-
ďakovania bol pre mňa veľmi silným
momentom. Najprv ma zaujalo sve-
dectvo Simona, ktorý prešiel púť do
Compostelly. Sme v rovnakom veku
a mohol som s ním o tom diskutovať.
Potom sme zaspievali pesničky M.EJ.,
aby sme sa mohli lepšie modliť. Po
tomto čase chvál som bol v plnom
nasadení a pripravený pokračovať po-
čas noci.“


Už tri roky animujú toto stretnutie ani-
mátori vo veku 18 až 25 rokov. Prí-
prava je pre nich časom na prehĺbe-
nie témy, na stretnutie sa s hosťami.
Pripravujú hry a animujú večery.
Vedú aj skupinky 13 až 18-ročných
počas zdieľania.


Grégoire je študent a hovorí: „Som
rád medzi mladými, som rád, že som
súčasťou tohto stretnutia. Skupinky
sú dôležitými momentmi, kde sa
mladí môžu vyjadriť k prežitému dňu.
Pokúšam sa o to, aby každý dostal
slovo. Všimol som si, že aj čas modli-
tieb berú mladí vážne. Panuje tu reš-
pekt jedných voči druhým. Načerpal
som energiu z tejto skúseností, obo-
hatilo ma to a plánujem prísť aj bu-
dúci rok!


zo sveta


Ď a k u j e m e v á m ,
n a š i d o b r o d i n c i !


Kto sa srdečne zapája do diela dona
Bosca, toho Panna Mária Pomocnica
s veľkou radosťou zahŕňa potrebnými
milosťami.


Všetkým vám, našim dobrodincom,
ktorí svojimi finančnými príspevkami,
obetami a modlitbami podporujete sa-
leziánske dielo na Slovensku i časopis
Don Bosco dnes, vyjadrujeme
úprimnú vďačnosť a uisťujeme vás
o modlitbách.


Duchovne sa s vami spájame každú
sobotu, keď za vás slúžime svätú
omšu, a pamätáme na vás v modlitbe.


Nech vám Panna Mária Pomocnica
udelí s veľkou radosťou svoje štedré
milosti!




Bernardín Šipkovský SDB sa narodil 25. septembra 1923
v Žlkovciach pri Trnave ako šieste dieťa v rodine malo-
roľníka Michala Šipkovského a jeho manželky Paulíny, ro-
denej Bunčekovej. Jeho rodičom vyčítali, načo im je šieste
dieťa, načo ďalší hladný krk. No jeho mama, už keď ho no-
sila pod srdcom, obetovala ho Pánu Bohu:
„Ak to bude chlapec a bude to vôľa Božia,
nech sa stane kňazom.“ A s tým úmyslom
sa modlila 34 rokov.
Prvých šesť rokov ľudovej školy vychodil
v rodnej obci. Gymnaziálne štúdiá absol-
voval v Hlohovci a v Trnave. V Trnave sa
prvý raz stretol so saleziánmi. Na jeho du-
chovný a náboženský vývoj zapôsobil
najmä dôstojný pán Hlubík, salezián. Bol
jeho spovedníkom a duchovným vodcom.
S jeho odporúčaním si napísal žiadosť do
noviciátu. Svoje prvé sľuby zložil 16. au-
gusta 1942.
Po ukončení gymnaziálnych štúdií vykonával dva roky pe-
dagogickú prax v Michalovciach a jeden rok v Trnave.
V roku 1948 nastúpil na teológiu do Svätého Kríža nad Hro-
nom. V povestnú barbarskú noc 15. apríla 1950 bol aj on
internovaný do Šaštína a potom do Podolínca. Odtiaľ ho
5. septembra 1950 odvelili na vojenskú službu do PTP do
obce Strašice, kde sa stavali vojenské kasárne. Po roku ho
prevelili do Kladna, do oceliarní. Pre zdravotné problémy
ho napokon prevelili do Prahy, kde sa stavali nové ka-
sárne. Bol tam do konca roka 1953. V PTP strávil tri roky,
tri mesiace a dvadsaťpäť dní. Po návrate domov si našiel
zamestnanie v Pozemných stavbách v Nitre a spravil si
maturitu z ekonómie. Ešte počas PTP však pokračoval
tajne v štúdiách teológie. Dokončil ich, ale na kňazskú vy-
sviacku musel čakať. Vysvätil ho až v roku 1957 vtedy
tajný biskup Ján Chryzostom Korec v Bratislave. Stretli sa
pri poštovom novinovom stánku na Miletičovej ulici
a odišli do bytu biskupa. Bolo horúce leto 7. júla. Obaja,
svätiteľ aj svätenec, boli iba v košeliach s vyhrnutými ru-
kávmi. Tak, ako povedal don Bosco, keď sa ho pýtali, aké
rúcho budú nosiť jeho saleziáni: „Budú mať vyhrnuté ru-
kávy.“ Ako svedok vysviacky bol prítomný don Jozef Iza-
kovič. Mesiac po vysviacke mal doma za zatiahnutými ok-
nami prvú svätú omšu. Mama bola jediná prítomná.
V máji 1963 si don Bernardín so spolubratom Ferkom Ma-
cháčom kúpili dvojizbový byt v Nitre. Tam už rozvinul aj
tajný apoštolát: katechizmus, duchovné obnovy i du-
chovné cvičenia. V roku 1968, za politického odmäku, sa
mu podarilo vycestovať do Talianska, prijal ho aj hlavný
predstavený saleziánov don Luigi Riccieri.
Keď v polovici mája 1969 opäť urobil žiadané skúšky zo


šiestich teologických hlavných predmetov, chcel sa podľa
požiadavky Teologickej fakulty zamestnať na Biskupskom
úrade v Nitre ako pomocná sila. Len jeden deň písal na
stroji. Na druhý deň si ho vtedy ešte kapitulný vikár Ján
Pázstor zavolal do kancelárie a povedal: „Bernardko, vy


nebudete robiť na Biskupskom úrade ni-
jakú pomocnú silu, ale pôjdete do pasto-
rácie. Povedzte predstaveným, že saleziá-
nom dám do správy faru v Dubnici nad
Váhom, ako som vám to už ponúkol
v roku 1942. Popri správe farnosti posta-
víte aj kostol v Novej Dubnici. Vás osobne
poverím výstavbou, pracujete v Pozem-
ných stavbách, vy sa tomu rozumiete!"
V rodných Žlkovciach mu na sviatok Svä-
tých Petra a Pavla urobili primície a hneď
potom odišiel do Dubnice nad Váhom.
Bol prvým saleziánom v tomto meste. Po-
stupne prichádzali aj ďalší spolubratia.


Don Jozef Čakánek bol vymenovaný za farára. No už čo-
skoro na príkaz štátnej správy museli bratia farnosť opus-
tiť. Don Bernard sa nakrátko dostal za kaplána do Pru-
ského. Tam však pobudol len krátko a dali ho za správcu
farnosti do Čavoja. Odtiaľ odišiel do Lehoty pod Vtáčni-
kom, kde bol desať rokov. Horlivo vyučoval náboženstvo
a venoval sa miništrantom, z čoho mal nepríjemnosti od
úradov. Ďalšou jeho farnosťou boli Chynorany. Tam pre-
žil päť šťastných rokov kňazstva. Tajne tam poskytoval
priestory i duchovnú službu Dcéram Márie Pomocnice.
Mávali tam duchovné cvičenia i skladanie sľubov. Jeho
fara sa často premenila na ich „noviciát“.
Po novembri 1989 sa na podnet provinciála dona Kaisera
vrátil do Dubnice nad Váhom. Prevzal aj správu farnosti.
Na jeseň 1992 sa zo zdravotných dôvodov na radu lekára
vzdal funkcie farára a pracoval ďalej ako výpomocný du-
chovný. V roku 2005 sa odsťahoval do domu dôchodcov,
kde ešte vykonával duchovnú službu pre obyvateľov pen-
ziónu. Bol stále v kontakte s komunitou v Dubnici. Zú-
častnil sa aj na poslednej januárovej duchovnej obnove
dva týždne pred smrťou. V deň smrti prijal úctivo a pri
plnom vedomí posledný raz Eucharistiu a potom sa so
spolubratom pomodlil celý ruženec.
Dubnica sa stala nielen jeho posledným pôsobiskom, ale
aj jeho srdcovou záležitosťou. Na sklonku života sa vyja-
dril: „Tu by som chcel zostať až do svojej smrti a tu sa dať
aj pochovať. K dubnickému saleziánskemu dielu prirástlo
moje srdce a dubnickej zemi chcem odovzdať aj svoje telo.
Dubnickí veriaci sa často zastavujú pri hrobe dona Ča-
kánka, verím, že sa zastavia aj pri mojom a pomodlia sa za
pokoj mojej duše.“


naši zosnulí


Don Bernardín Šipkovský SDB
sa le z i án kňa z


D B D 2 0 1 1 1


* 25 .9 .1923 Ž l ko v ce + 23 .1.2011 I l a v a