Don Bosco Dnes SLK No. 2 2010

don boscomarec - apríl
w


w
w


.s
a


le
zi


a
n


i.
sk Ročník XXXXI. 2/2010


dnes


Misie


List z Ekvádoru
Téma


Titusovi Zemanovi udelili titul Boží sluha
V ýchova


Vychovávajme v deťoch tvorivosť


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 1




Don Bosco dnes


Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca


2/2010
Ročník XXXXI.
Časopis vychádza 6 x do
roka, rozširuje sa bezplatne.


Vydavateľ
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco


Šéfredktor
Rastislav Hamráček SDB


Redakčná rada
Jozef Kupka SDB
Andrea Miklovičová FMA
Ľubo Šulko ASC
Zuzana Matejíčková
zástupca VDB


Fotoediting
Lukáš Čerman


Jazykové úpravy
Mariana Gerátová


Grafická úprava a zalomenie
Juraj Martiška


DTP spracovanie
Aurel Valábek


Distribúcia
Ladislav Katona


Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec


Registrácia
MK SR č. EV3448/09


Milodary
na saleziánske dielo
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov na Slovensku i vo
svete môžete posielať na
účet: 29330062/0200, VS 0036


Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02 / 55 57 22 26
E-mail
dbd@donbosco.sk


www.saleziani.sk


Heslo 2010
4 Zábavný bábkar s Božím


scenárom


Správy
6 Slovensko, Domka, Zo sveta


Téma
10 Titusovi Zemanovi udelili titul


Boží sluha
11 Slovensko potrebuje vzor


hrdinského kňaza


Aktualita
16 Benefičný Koncer t pre Haiti


s veľkou podporou


Provincia
18 Na provinciálnej kapitule prvý


raz aj arcibiskup


Spolupracovníci
19 Začali sme pred tridsiatimi


rokmi


obsah marec – aprí l


Pohľad na saleziánsky svet – Saleziánsky pohľad na svet


16


4


10 20


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 2




D B D 2 0 1 0 3


Drahí členovia saleziánskej rodiny a priatelia dona
Bosca na Slovensku!


Dostáva sa vám do rúk druhé tohtoročné číslo
nášho časopisu, ktorý chce spájať všetkých
ľudí blízkych donovi Boscovi a saleziánskemu
dielu. Chceme informovať, ale aj formovať
veľké hnutie, ktoré na Slovensku vzniká a roz-
víja sa z Božej milosti.


Dnes by som rád upriamil pozornosť na jednu
veľmi významnú udalosť v histórii našej slo-
venskej saleziánskej provincie. Dňa 26. fe-
bruára 2010 sa v Bratislave konalo otváracie zasadanie beatifikačného
procesu nášho spolubrata saleziána kňaza dona Titusa Zemana. Za-
sadnutie viedol Mons. Stanislav Zvolenský, bratislavský arcibiskup, pre-
tože začať proces môže len diecézny biskup po súhlase Vatikánu.
A proces sa začína v diecéze, kde pôsobil a zomrel kandidát svätosti.
Don Titus Zeman sa narodil a zomrel v Bratislave-Vajnoroch, a preto sa
proces začal tam.


Don Titus Zeman počas komunistického režimu v 50-tych rokoch mi-
nulého storočia dvakrát veľmi odvážne odviedol do Turína bohoslov-
cov a kňazov. Tretí pokus o ilegálny prechod cez hranicu nevyšiel.
Chytili ho, zatkli, vypočúvali, mučili a väznili. Po dvanástich rokoch vä-
zenia bol podmienečne prepustený vzhľadom na svoj zdravotný stav.
Krátko ešte vypomáhal v pastorácii, nakoľko mu duchovné sily stačili.
Zničené zdravie však veľa nedovoľovalo a 8. januára 1969 zomrel. Mô-
žeme povedať, že don Titus trpel pre vieru a zomrel na následky väze-
nia a mučenia v komunistických väzniciach. V tomto čísle sa mu
budeme viac venovať.


Oficiálne sme teda rozbehli proces blahorečenia nášho mučeníka. Na
otváracom zasadnutí boli vymenovaní členovia tribunálu, cenzori teo-
lógovia a posudzovatelia – odborníci z histórie a archivácie. Prítomný
bol aj vicepostulátor kauzy pán Michal Titus Radošinský a náš spolu-
brat don Jozef Slivoň, ktorého som poveril prípravou celého procesu.


Máme teda v nebi mučeníka, ktorý sa nebál obetovať život pre záchranu
duchovných povolaní. Viackrát som sa v minulosti vyjadril, že rozkvet
a rast našej provincie je ovocím utrpenia spolubratov v čase totality.
Máme im veru za čo ďakovať. Preto vás povzbudzujem k úprimnej mod-
litbe za zdarný priebeh tohto procesu. A tiež sa modlime k tomuto
nášmu slovenskému svätcovi. Modlime sa za nové povolania, za celú sa-
leziánsku rodinu aj za mladých na Slovensku! Don Titus Zeman, oroduj
za nás!


Karol Maník, provinciál


V nebi máme nášho
slovenského svätca


úvodník


29


24


Misie
22 Spomienky na Afriku


V ýchova
24 Vychovávajme v deťoch


tvorivosť


Repor táž
26 Môj život si Šuari určite


zaslúžili!


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 3




heslo 2010


D B D 2 0 1 04


Zábavný bábkar
s Božím scenárom
Tradične netradičný bonus ponúka don Chávez na záver Hesla 2010. Zamýšľa
sa nad zmyslom obrazu od Siegera Koedera s názvom Buďte milosrdní, ako je
milosrdný váš Otec. „Hneď, ako som obraz uvidel, zostal som uchvátený
mocným a mnohoobsažným vyjadrením nášho otca a zakladateľa,“ vyznáva
hlavný prestavený.


Pascual Chávez Villanueva


Don Bosco: bábkar, ktorý
oduševňuje
Na pravej strane vidíme dona
Bosca za tmavou oponou. Diváci
ho nevidia, jeho postava je pred
nimi skrytá, hľadia však na dve
bábky, ktoré drží pred ich očami.
Jeho tvár nám prezrádza sústre-
denosť, ale aj entuziazmus. Je
spokojný s nadšením, ktoré vzbu-
dil u divákov.


Don Bosco: vychovávateľ
plný nápadov
Vie očariť deti, mladých, dospe-
lých, získava si ich hrami a zába-
vami, jednoduchými metódami
plnými tvorivosti a výchovnej ci-
tlivosti. Vie použiť všetko, len aby
si ich získal. Prežíva to ako po-
slanie, ktoré mu zverila Prozre-
teľnosť. Do centra dáva posol-
stvo, on je však len jeho
prostredníkom, nie protagonis-
tom.


Don Bosco: oduševnený
katechéta
Dve bábky, ktoré don Bosco drží
v rukách, predstavujú otca
a syna, pričom otec syna objíma.
Sú symbolom jeho projektu ži-
vota: sprostredkovať mladým,
ktorí sú chudobní a opustení,
ako aj ľudovým vrstvám, tajom-
stvo nesmiernej Božej lásky
a jeho nekonečného milosrden-
stva voči všetkým. Biblický prí-
beh o milosrdnom otcovi, ktorý


stále dúfal a čakal na synov ná-
vrat (porov. Lk 15, 11 – 32), nie je
len divadielkom s bábkami, ale
je aj dominantnou témou jeho
života.


Don Bosco: milosrdný otec
Don Bosco nielen „hrá“ otca v di-
vadelnom predstavení. On sa
ním aj skutočne stáva. Berie si
za vzor otca z biblického podo-
benstva. V dolnej časti obrazu
vpravo je don Bosco znázornený
ako ten, kto chráni jedného zo
svojich chlapcov, ktorý sa na
neho pozorne díva. Reprezentuje
množstvo chlapcov, ktorým don
Bosco poskytol bezpečný pries -
tor, kde mohli prežívať istotu,
lásku, afektívnu i efektívnu, v os-
trom kontraste so všetkým tým,
čo prežívali na ulici alebo vo vä-
zení.


Don Bosco so svojimi
mladými
Adresáti dona Bosca sú deti
a mladí, ktorí pozorne sledujú,
čo don Bosco robí. Don Bosco je
vyobrazený aj druhý raz na ľavej
strane obrazu: stojí medzi nimi
a láskavo ich objíma, ako to robí
milosrdný otec v divadielku.
Chlapci sú úplne zaujatí tým, čo
sa deje na javisku. Počúvajú po-
solstvo a v rovnakom čase zaží-
vajú objatie: s donom Boscom sa
cítia dobre, prijíma ich takých,
akí sú.


Don Bosco: ohlasovateľ vo
svete
Maliar umiestnil túto scénu do
otvoreného priestoru pod holým
nebom, mimo mesta. To bolo ob-
ľúbené miesto poslania dona
Bosca – pastiera a evanjelizátora.
Potreboval ísť k mladým, otvoriť
im zmysly smerom hore a upria-
miť ich cestu smerom k nebu.


Na Koedrovom obraze vidíme
človeka, ktorého môžeme obdi-
vovať, no cítiť z neho aj pozvanie
dona Bosca: „Buďte milosrdní,
ako je milosrdný aj váš otec.“


„Veľmi by som si želal, aby nás
uvažovanie nad týmto obrazom
pohlo, aby každý jeden z nás bol
evanjelizátorom mladých, pre-
svedčený o tom, že evanjelium,
ktoré im ohlasujeme, je najvzác-
nejší dar a Kristus ako jediný im
pomôže pochopiť zmysel exis-
tencie, provokovať ich k nároč-
ným rozhodnutiam života a uro-
biť ich apoštolmi mladých,“
vyzýva don Chávez saleziánsku
rodinu i všetkých obdivovateľov
dona Bosca.


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 4




DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 5




D B D 2 0 1 06


správy


Po ničivom januárovom zemetrasení sa
rozbieha pomoc na obnovu Haiti. Via-
ceré krajiny sa aktívne zapojili do po-
moci. Od 26. januára fungovala niekoľko
týždňov každodenná telekonferencia,
aby hlavní zodpovední mohli účinnejšie
organizovať všetky práce.
Presne mesiac po katastrofe, 12. fe-
bruára, prišiel povzbudiť Haiti osobne aj
hlavný predstavený saleziánov don Pas-
qual Chávez. „Naším prvoradým cieľom
je dať Haiti nádej,“ povedal saleziánom
a chlapcom v hlavnom haitskom meste


hneď v prvý večer svojej návštevy. Don
Chávez navštívil viacero saleziánskych
diel. Napriek smútku a bolesti z reality,
ktorú videl, neprestával všetkých po-
vzbudzovať k nádeji. V odbornej škole
vo Fort Liberté, ktorá v aktuálnej situá-
cii Haiti ponúka ako jediná kurzy pre
ošetrovateľov, slávil pre saleziánsku ro-
dinu svätú omšu. Zastavil aj v predno-
viciáte, kde saleziáni a sestry saleziánky
poskytli svoje ihriská k dispozícii pre
stanové tábory. S pomocou mexickej ci-
vilnej obrany prijali až 12 tisíc osôb. Pod


provizórnym veľkým stanom sa tam
hlavný predstavený stretol s mladými
a ich rodinami. Viditeľne pohnutý ich si-
tuáciou povzbudzoval všetkých, aby sa
usilovali Haiti znovu oživiť.
„Haiti sa musí znovu narodiť,“ opakoval
don Chávez. „Som na vás hrdý pre vašu
ochotu a pomoc, ktorú dávate týmto ľu-
ďom,“ povedal saleziánom a sestrám sa-
leziánkam.
zm


Z o s v e t a
Haiti po zemetrasení znovu získava nádej


don bosco dnes
na televízii TV LUX


premiéra marcového vydania
nedeľa 21. marca o 18.00 h


reprízy marcového vydania
streda 24. marca o 13.20 h
streda 31. marca o 13.20 h
streda 7. apríla o 13.20 h
streda 14. apríla o 13.20 h


premiéra aprílového vydania
nedeľa 18. apríla o 18.00 h


reprízy aprílového vydania
streda 21. apríla o 13.20 h
streda 28. apríla o 13.20 h
nedeľa 2. mája o 18.00 h
streda 5. mája o 13.20 h
streda 12. mája o 13.20 h


televízna relácia o živote saleziánskej rodiny
SALEZIÁNSKY MAGAZÍN


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 6




správy


V rožňavskom krízovom stredisku majú
sestry saleziánky za sebou už prvé skú-
senosti so starostlivosťou o deti zo so-
ciálne ťažkých pomerov. Začiatkom ja-
nuára prišli prvé tri dievčatá a o pár dní
na to ďalší dvaja chlapci a tri dievčatá.
Deti sú vo veku 8-14 rokov.
„Prežívame s nimi normálny rodinný ži-
vot,“ popísala náplň práce v stredisku
jeho koordinátorka sr. Iveta Kubalová.
„Dopoludnia sú v škole, potom ich be-
rieme k nám, ideme s nimi von, zapá-
jame ich do chodu domu, pripravujeme
sa s nimi na vyučovanie, učia sa praco-
vať na počítačoch. Môžu s nami chodiť
do kostola na sväté omše a modlíme sa
s nimi v našej kaplnke,“ doplnila sr.
Iveta.
Trikrát týždenne deti navštevujú krúžky,
ktoré vedú sestry a animátorky. V po-
nuke sú gitara, doučovanie, tvorivé
dielne a divadelný krúžok.
Krízové stredisko, ktoré založili sestry
saleziánky, funguje ako satelitné zaria-


denie Centra pre obnovu rodiny Dorka,
n. o. v Košiciach, ktorého zriaďovate-
ľom je nadácia DeDo a Spoločnosť pria-
teľov detí z detských domovov Úsmev


ako dar v Košiciach. Maximálna kapa-
cita strediska je desať detí.


sr. Andrea Miklovičová FMA


Štyri súkromné centrá voľného času
(SCVČ), ktoré fungujú pod hlavičkou or-
ganizácie Laura, združenia mladých, už
nie sú v sieti školských zariadení nová-
čikmi. Najdlhšie funguje CVČ v Humen-
nom, od roku 2005 sa k nemu pridávali
centrá v Prešove, Dubnici nad Váhom
a v Dolnom Kubíne. „V tomto type diel
sa nám otvárajú nové horizonty. Poda-
rilo sa nám nadviazať peknú spoluprácu
so školami, rôznymi inštitúciami a od-
borníkmi,“ zhodnotila prínos SCVČ pred-
sedníčka združenia sr. Jana Kurkinová
FMA. Každé centrum má svoje osobi-
tosti: Prešov je najpočetnejšie centrum
s bohatou ponukou činnosti, ktorá je do-
stupná na webstránke animovanej
členmi SCVČ. V Humennom sa do čin-
nosti SCVČ zapájajú početní dobrovoľ-
níci. Dubnické SCVČ obohatilo svoju čin-
nosť o stretnutia matiek s deťmi, vznikol
tam tzv. klub Matelko, ktorý je otvorený
dvakrát v týždni. V Dolnom Kubíne
SCVČ postupne rozťahuje svoje krídla,
otvorilo externé pracoviská na dvoch
miestnych základných školách aj vo far-
skom pastoračnom centre.
apa


Z d r u ž e n i e L a u r a
Laura rozvíja centrá voľného času


D B D 2 0 1 0 7


S l o v e n s k o
V krízovom stredisku saleziánok vládne rodinný duch


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 7




správy


D B D 2 0 1 08


Oslavy narodenia dona Bosca pre nebo
sme si pripomenuli vo všetkých sale-
ziánskych strediskách. Inak to nebolo
ani v Partizánskom. Mladí z pastorač-
ného centra na Šípku tak chceli dona
Bosca nielen viac spoznať, ale ako po-


vedala animátorka Hanka, „viac ho zvi-
diteľniť pred ľuďmi ako niekoho, kto nás
od mlada formuje“ a ako „prameň, z kto-
rého mnohí z nás žijú“. Saleziáni a mladí
zorganizovali Večery dona Bosca, kde
sa okrem jeho životopisného filmu pre-


mietali aj fotografie z letnej dovolenky
animátorov v Taliansku. Tí mali počas
nej možnosť navštíviť najdôležitejšie
miesta života tohto svätca. Oslavy dona
Bosca vyvrcholili v deň jeho sviatku
slávnostnou svätou omšou a potom už


tradičnou Don Bosco
show. V programe sa
predstavili deti a ma-
mičky z materského
centra Levíča, hudobné
talenty a najstarší ani-
mátori si zaspomínali na
príchod saleziánov do
Partizánskeho. Hlavným
bodom programu však
bolo divadelné predsta-
venie pod názvom Stačí
otvoriť dlaň, ktoré na-
cvičilo asi 30 mladých
pod vedením animáto-
rov Lukáša a Veroniky.
Celým programom sa
niesla myšlienka vďač-
nosti donovi Boscovi.
A ako to na koniec zdô-
raznil aj don Peter Hra-
bovecký, vďačnosť pa-
trila „všetkým, ktorí
saleziánske dielo na
Šípku akokoľvek podpo-
rujú“.
Janka Balážková


S l o v e n s k o
V Partizánskom zahrali na oslavu dona Bosca divadlo


Prvý februárový týždeň sa zamestnanci ústredia Do-
mky vybrali na trojdňovú „BIG poradu“ do Oščadnice
s cieľom zhodnotiť, čo všetko počas posledného pol
roka spravili, a naplánovať, čo ich v najbližšom období
čaká. Spoločenskými večermi a tímovou prezentáciou
kuchárskych schopností rozvíjali vzťahy a posilňovali
spoločenstvo. Mnoho času strávili aj vyjasňovaním si
cieľových skupín a ich očakávaní a uvažovaním o po-
slaní ústredia Domky a jeho jednotlivých tímov. Po na-
máhavej debate sa im podarilo sformulovať poslanie,
ktoré, ako veria, im pomôže skvalitniť prácu – poskyto-
vať kvalitné, včasné a zaujímavé informácie o projektoch
a najrôznejších ponukách strediskám, bezproblémovo
zabezpečiť kurzy Školy pre animátorov a efektívne ko-
munikovať s členmi Domky, celou saleziánskou rodi-
nou i širšou verejnosťou.
Ústredie Domky tvorí tím pätnástich mladých ľudí, pre-
važne študentov, zo saleziánskych stredísk, ktorí prijali po-
nuku pracovať pre Domku aj v oblasti administratívy, koor-


dinácie podujatí a propagácie celej organizácie.
Zuzana Matejíčková


Z d r u ž e n i e D o m k a
Domkári hodnotili a plánovali


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 8




ww
w.


sa
lez


ian
i.s


k


Denné správy
zo saleziánskeho sveta


aktualizované každý deň


a okrem toho aj


fotogalérie
videosprávy
kalendár provincie
blogy
nekrológ


a množstvo ďalších
informácií


o saleziánskej rodine.


Príďte a spoznajte
dona Bosca
ešte viac.


Slovensko


svet misie
šport


mladí
téma


fotokronika provinciála


www.saleziani.sk


Saleziáni spolupracovníci oslavujú
v tomto roku 30. výročie prísľubov pr-
vých slovenských členov združenia.
V štyroch termínoch zložili počas roku
1980 v tajnosti na rôznych miestach Slo-
venska prísľuby štrnásti saleziáni spo-
lupracovníci, ktorí sa rozhodli zasvätiť
svoj život mladým a s ochotou nasledo-
vať Ježiša podľa charizmy a vzoru dona
Bosca.
Ešte počas stretnutia na Starých Horách
na jeseň minulého roka povzbudil pro-
vinciál saleziánov don Karol Maník spo-
lupracovníkov k vďačnosti. Oni sami vy-


jadrujú vďačnosť najmä za „dar rodiny,
láskavosti, radosti a optimizmu, dar
úžasnej spolupatričnosti v čase skúšok
a bolesti a mnohé ďalšie“. Združenie sa-
leziánov spolupracovníkov založil ešte
don Bosco a na Slovensku patria medzi
priekopníkov predovšetkým Štefan Bu-
lák, Jozef Benikovský, Eva Juríčková,
Rafael Ambros, Rozália Ambrosová, Pe-
ter Krajčovič, Mária Krajčovičová, Mar-
tin Hupian, Marta Hupianová, Milan Ja-
rábek, Mária Jarábeková, Ján Václavík,
Jozefína Václavíková a Peter Kvas.
Janka Brišová ASC


S p o l u p r a c o v n í c i
Jubilejných 30 rokov od prvých prísľubov


Keď v roku 1875 prišli prví saleziáni do Buenos Aires, usídlili sa v zóne San Nico-
lás de los Arroyos. Založili tu tak prvé saleziánske dielo na americkom kontinente.
Doň prišiel aj don Cagliero, a stal sa tam biskupom. Odtiaľto vychádzali saleziáni
ku domorodým kmeňom Patagónie. V sobotu 30. januára tam mladí zo salezián-
skeho mládežníckeho hnutia Argentíny privítali deviateho nástupcu dona Bosca.
Don Pascual Chávez im pri tejto príležitosti odovzdal svoje posolstvo, ktoré už tra-
dične dáva pre všetkých mladých v deň sviatku dona Bosca. V ňom ich vyzval, aby
nepovažovali Ježiša, ako sa to pre tzv. politickú korektnosť všeobecne deje v kul-
túre dnešných čias, iba za jedného z mnohých učiteľov. „On je jediný Spasiteľ“, zdô-
raznil don Chávez. A osobne sa vyznal: „Ja chcem byť prvý, kto príjme duchovný
a pastoračný program Hesla. Prostredníctvom tohto posolstva vám ponúkam evan-
jelium a túžim vám ukázať Ježiša, aby ste sa mohli stať jeho učeníkmi, svedkami
a apoštolmi.“
rhsdb


Z o s v e t a
Don Chávez odovzdal mladým silné posolstvo


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 9




„Je veľkým Božím darom, že v roku
kňazov a pri 150. výročí založenia Sa-
leziánskej kongregácie môžeme sláviť
toto otváracie verejné zasadnutie tri-
bunálu procesu blahorečenia,“ pove-
dal v prednesení žiadosti o začatie
procesu salezián Jozef Slivnoň, vice-
postulátor kauzy. A v krátkom pred-
stavení života Titusa Zemana ho cha-
rakterizoval aj slovami: „Viedla ho
hrdinská viera a láska pre dobro kle-
rikov, aby mohli dovŕšiť svoje štúdiá
a cestu ku kňazstvu v cudzine.“


Otvorením diecéznej fázy procesu
blahorečenia sa priznáva Titusovi Ze-
manovi titul Boží sluha, čím sa upria-
muje pozornosť na výnimočnosť jeho
osoby, života a odkazu.


Oficiálne otvorenie procesu sa usku-
točnilo prečítaním stanoviska Kon-
gregácie pre kauzy svätých, v ktorom
vyjadrila „nihil obstat (nič nebráni)“,
a otváracieho dekrétu, ktorý 8. fe-
bruára t.r. podpísal arcibiskup Mons.
Zvolenský. Členovia vymenovaného


tribunálu pre túto kauzu potom pre-
vzali menovacie dekréty a zložili prí-
sahu. Vicepostulátor odovzdal bi-
skupskému delegátovi JCDr. Jozefovi
Kempovi zoznam svedkov, v ktorom
figuruje približne tridsať osôb a záro-
veň dodal, že „dnes ráno sa mi tele-
fonicky ozvali ďalšie dve osoby, ktoré
chcú vypovedať v tejto kauze.“


V aule bratislavského kňazského se-
minára sledovali otvorenie procesu
aj tri rodné sestry Titusa Zemana
a tiež jeho synovec Michal Titus Ra-
došinský, ktorý o svojom strýkovi
a birmovnom otcovi napísal už dve
publikácie. Nechýbal provinciál sale-
ziánov don Karol Maník, vikárka slo-
venských saleziánok sr. Eva Pullma-
nová, viaceré rehoľné sestry
z niekoľkých kongregácií, či napríklad
aj historik salezián Milan Stanislav
Ďurica i viacerí očití svedkovia života
Božieho sluhu.


„S nádejou vstupujeme do tohto pro-
cesu blahorečenia,“ povedal arcibi-


skup Stanislav Zvolenský v závereč-
nom slove pred plnou aulou kňaz-
ského seminára v Bratislave a pod-
čiarkol, že aj v tejto veci ide nielen
o ľudské úsilie, ale potrebné je aj Bo-
žie požehnanie.


Po ukončení slávnostného otvára-
cieho zasadania procesu blahoreče-
nia sa notárke aktuárke procesu pri-
hlásili ešte niekoľkí z prítomných
a vyjadrili vôľu vypovedať v tomto
procese ako svedkovia.


Medzi prítomnými bol aj provinciálny
koordinátor saleziánov spolupracov-
níkov Anton Horváth z Trnavy spolu
s manželkou, ktorí už dlhšie zverujú
Bohu na príhovor Titusa Zemana on-
kologický stav svojho syna a dvoch
ďalších saleziánov. Medzi obecen-
stvom sedel aj jeden z účastníkov ne-
vydarenej tretej výpravy cez Moravu,
ktorú don Titus Zeman viedol, pán
Anton Semeš.


téma


Titusovi
Zemanovi
udelili titul
Boží sluha
Prvý proces blahorečenia v mladej
bratislavskej arcidiecéze otvoril v piatok
26. februára 2010 arcibiskup Stanislav
Zvolenský. Pôjde o skúmanie života,
mučeníctva a chýru mučeníctva rodáka
z Vajnor pri Bratislave, saleziána kňaza
Titusa Zemana (1915 – 1969).


R. Hamráček SDB


D B D 2 0 1 010


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 10




Kedy začali prvé prípravy?
V roku 2003 sa synovec dona Titusa
Zemana, Ing. Michal Titus Radošin-
ský začal zaujímať o túto možnosť
a začal zbierať materiály, vyhľadávať
dokumenty v archívoch a kontakto-
vať možných svedkov. V nasledujú-
cich rokoch sa organizovali pútnické
zájazdy po stopách dona Titusa Ze-
mana a spomienkové stretnutia vo
Vajnoroch.


Čo sa zatiaľ udialo, v čom spočí-
vala doterajšia príprava?
Zhromaždili sme dokumenty z Ús -
tavu pamäti národa, z archívu Minis-
terstva vnútra SR, z Krajského súdu
v Bratislave, z väzenského archívu
v Leopoldove a z miest, kde bol don
Titus po odsúdení na výkone trestu
(Jáchymov, Mírov). Druhým bodom
bolo vytvorenie zoznamu svedkov.


Pán Michal Titus Radošinský napísal
dve publikácie – Titus Zeman, vati-
kánsky špión? (2005) a druhú, ktorú
vydalo naše vydavateľstvo – Titus Ze-
man, mučeník za záchranu duchov-
ných povolaní (2007). Medzi veria-
cich sme začali rozširovať obrázky
s chronológiou života dona Titusa Ze-
mana a s modlitbou za jeho blahore-
čenie. Dôležitým momentom bolo,
keď náš predošlý provinciál don Šte-
fan Turanský požiadal hlavného pred-
staveného Saleziánskej spoločnosti
o začatie procesu blahorečenia. To sa
stalo v roku 2007. Ešte v tom istom
roku požiadal hlavný predstavený
cez generálneho postulátora saleziá-
nov diecézneho biskupa Mons. Sta-
nislava Zvolenského o začatie die-
céznej fázy procesu blahorečenia.
Otec arcibiskup si vyžiadal mienku
všetkých slovenských diecéznych bis -


kupov a po ich súhlasnom stanovisku
požiadal Svätú stolicu, konkrétne pre-
fekta Kongregácie pre kauzy svätých,
o tzv. „nihil obstat“, čiže vyjadrenie,
že „nič nebráni“ tejto veci. Po ob-
držaní tohto nihil obstat vymenoval
Mons. Stanislav Zvolenský súdny
trojčlenný tribunál (biskupský delegát
– sudca, promótor spravodlivosti
a notár), skupinu cenzorov z radov
teológov a skupinu odborníkov na
históriu.


Potom prišlo prvé oficiálne zasad-
nutie…
Áno, v piatok 26. februára 2010 sa
uskutočnilo v aule Rímskokatolíckej
cyrilometodskej bohosloveckej fa-
kulty Univerzity Komenského v Bra-
tislave na Kapitulskej ulici verejné
otváracie zasadanie diecéznej fázy
procesu blahorečenia dona Titusa Ze-
mana.


Ako prebieha samotný proces na
diecéznej úrovni?
Náplňou procesu na diecéznej úrovni
je zhromaždiť a posúdiť všetky jes -


téma


Začal sa historicky prvý proces blahorečenia
slovenského saleziána. Salezián kňaz, mučeník za
záchranu duchovných povolaní, don Titus Zeman dostal
rozhodnutím o začatí procesu titul Boží sluha.
O samotnom procese hovorí don Jozef Slivoň,
vicepostulátor kauzy.


S l o v e n s k o
potrebuje vzor hrdinského kňaza


R. Hamráček SDB


D B D 2 0 1 0 11


Titus Zeman počas rokov farskej pastoračnej služby.


Vicepostulátor Jozef Slivoň SDB


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 11




tvujúce dokumenty, ktoré sa týkajú
kandidáta blahorečenia. Historická
komisia všetky tieto patrične overené
dokumenty preštuduje, zoradí, vy-
hodnotí a vo svojej správe opíše, ako
jednotlivé dokumenty môžu prispieť
k preskúmaniu života, mučeníctva
a chýru mučeníctva dona Titusa Ze-
mana. Ďalej sa počas diecézneho pro-
cesu zhromažďujú publikácie, prí-
padne články, v ktorých sa hovorí
o Božom sluhovi, zhromažďujú sa aj
ním napísané a prípadne publikované
písomnosti ako knihy, články, kázne,
osobná korešpondencia. Toto všetko
zasa preskúmajú cenzori teológovia,
či sa v týchto písomnostiach nena-
chádza nejaké nesprávne učenie
v oblasti viery alebo mravov.


Má v procese nejakú úlohu aj otec
arcibiskup osobne?
Je na čele diecézneho tribunálu. V jed-
notlivých krokoch ho však zastupuje
biskupský delegát – sudca. Tento tri-
bunál vypočuje označených svedkov
a všetkých odborníkov zaradených
do komisií a pripraví legitímne a rele-
vantné dôkazy čnosti, mučeníctva
a chýru mučeníctva kandidáta oltára.
Diecézny biskup ako najvyšší sudca
vo svojej diecéze na záverečnom za-
sadnutí potvrdí závery tribunálu, pod-
píše dokumenty a odovzdá určenému
zodpovednému dve kópie celého ma-
teriálu (v rozsahu približne 700 strán),
ktoré sa potom zapečatené odovzdajú
na Kongregáciu pre kauzy svätých vo
Vatikáne.


Pri týchto procesoch figuruje aj
úloha vicepostulátora. Môžeme si
ju objasniť?
Postulátor kauzy blahorečenia je kňaz
alebo aj laik, ktorý je presvedčený
o svätosti (o hrdinských čnostiach
alebo mučeníctve) kandidáta oltára,
je patrične vzdelaný a zodpovedná
vrchnosť ho riadne vymenuje ako
svojho povereného zástupcu. On pri-
pravuje žiadosť, ktorú adresuje kom-
petentnému diecéznemu biskupovi,
o preskúmanie života, mučeníctva
a chýru mučeníctva kandidáta oltára.
Môže mať viacerých vicepostuláto-
rov. Postulátor dáva kompetentnému
biskupovi zoznam svedkov a do-
hliada na prácu expertov teológov,
historikov, prípadne iných súdnych


znalcov. Nesmie byť však pri vypo-
čúvaní svedkov, môže iba čítať zápis-
nice z vypočúvaní, navrhovať nových
svedkov, prípadne žiadať doplnenie
vypočúvania, ak má pocit, že sve-
decká výpoveď nebola úplná.


Kto konkrétne vykonáva spomí-
nané úlohy v tomto procese?
Keďže sa proces týka saleziána kňaza,
postulátora určuje hlavný predsta-
vený Saleziánskej spoločnosti. Túto
úlohu v našej Saleziánskej kongregá-
cii vykonáva už dlhší čas don Enrico
dal Covolo. Za vicepostulátora vyme-
novali mňa.


Dotknime sa samotného motívu
tohto procesu. Prečo sme ho za-
čali?
Mnohí očití svedkovia (de visu), ako
aj svedkovia z počutia (de auditu) sú
presvedčení o svätom živote, hrdin-
skej láske a obetavosti nášho dona Ti-
tusa. On bol skromným a čnostným
kňazom. Začiatkom 50-tych rokov mi-
nulého storočia počas tvrdého ná-
stupu komunistického režimu v na-
šej vlasti sa nebál riskovať a prevádzal
mnohých bohoslovcov cez rieku Mo-
ravu a Rakúsko do Talianska, aby
mohli doštudovať a stať sa kňazmi.
V Československu po nástupe komu-
nizmu a rozpustení reholí by to pre
nich nebolo možné. Don Titus mal
byť podľa pôvodného rozsudku po-
pravený. Napokon bol odsúdený na
25 rokov nepodmienečne. Odpustil
všetkým, ktorí ho fyzicky aj psy-


téma


D B D 2 0 1 012


Arcibiskup Mons. Zvolenský v rozhovore so sestrami Titusa Zemana.


Novokňaz Titus Zeman udeľuje požehnanie biskupovi Mons. Buzalkovi.


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 12




téma


D B D 2 0 1 0 13


chicky mučili a ešte aj po prepustení
z väzenia ho prenasledovali. Zomrel
na následky krutého zachádzania od
chvíle zaistenia až do dňa prepuste-
nia. Jeho šľachetné srdce, silne po-
značené fyzickým a psychickým tý-
raním, nevydržalo. Skonal na
opakovaný infarkt 8. januára 1969.


Pri otváracom zasadnutí diecéz-
nej fázy bol donovi Titusovi Ze-
manovi priznaný titulu Boží
sluha...
Titul Boží sluha dostáva navrhovaný
kandidát oltára vtedy, keď kompe-
tentný diecézny biskup rozhodne
o začatí kauzy blahorečenia. Toto roz-
hodnutie sa zverejňuje Dekrétom
o začatí kauzy. Boží sluha sa neskôr
stáva „ctihodným“ a napokon roz-
hodnutím Svätého Otca „blahoslave-
ným“ a „svätým“.


Čo pre teba osobne znamená byť
vicepostulátorom v tomto pro-
cese?
Pre mňa je to veľký dar od Pána
Boha, lebo sa denne zamýšľam nad
úžasným Božím plánom spásy, nad
pozvaním človeka k spolupráci a nad
neopísateľne krásnou a korektnou od-
poveďou toho, kto sa úprimne usiluje
o svätosť. Zároveň ďakujem Pánu
Bohu za mnohých, ktorí s takou ra-
dosťou a nadšením hovoria o donovi
Titusovi a úprimne sa modlia za jeho
blahorečenie. Všetci prosme Pána
Boha, aby Cirkev dobre preskúmala
jeho život a mohla ho pozdvihnúť na


oltár. Slovensko a celý svet potrebuje
vzor hrdinského kňaza, verného až
do smrti, ktorý nehľadal svoj pro-
spech, ale Božiu slávu, dobro blíž-
neho a vlastnú spásu. Dnes na Slo-
vensku potrebujeme aj silného
orodovníka a patróna nových svätých
kňazských a rehoľných povolaní.


Každý druhý mesiac


DON BOSCO
U TEBA DOMA


Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.


Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.


Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.


Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.


Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.


Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
Tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk


Modlitba za blahorečenie
dona Titusa Zemana,


saleziána kňaza


Všemohúci Bože, ty si si vyvolil svojho
služobníka Titusa Zemana, aby nasle-
doval charizmu svätého Jána Bosca.
Pod ochranou Panny Márie, Pomoc-
nice kresťanov, sa stal kňazom a vy-
chovávateľom mládeže. Žil podľa Bo-
žích prikázaní a pre svoju priateľskú
povahu a ochotu pomôcť bol obľúbený
medzi ľuďmi. Keď nepriatelia Cirkvi
siahli na ľudské práva a slobodu vy-
znania, kňaz Titus nestratil odvahu
a vytrval na strane pravdy. Pre vernosť
svojmu saleziánskemu povolaniu
a obetavú službu Cirkvi bol väznený,
zosmiešňovaný, ponižovaný a mučený,
ale on neohrozene vzdoroval svojim
mučiteľom. Všetko pretrpel z lásky
a s láskou. Prosíme ťa, večný Bože,
osláv svojho verného sluhu Titusa, aby
sme si ho mohli v Cirkvi verejne uctie-
vať na oltári. Prosíme ťa za jeho bla-
horečenie skrze tvojho Syna Ježiša
Krista a na príhovor jeho matky Panny
Márie, Pomocnice kresťanov.
Amen.


Titus Zeman (v strede) počas rokov teologického štúdia.


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 13




Gymnaziálne štúdium absolvoval po-
stupne u saleziánov v Šaštíne, v Hron-
skom Svätom Beňadiku a vo Frištáku
u Holešova, pričom polročné a kon-
coročné skúšky robil na Rímskokato-
líckom reálnom gymnáziu v Kláštore
pod Znievom. Tam aj zmaturoval. Ako
saleziánsky asistent pôsobil v Hron-
skom Svätom Beňadiku a v Morav-
skej Ostrave. Teológiu začal študovať
v roku 1937 v Ríme na Gregoriánskej
univerzite, potom pokračoval v Chieri
pri Turíne. Počas školského roka
i prázdnin tam pomáhal ako asistent
v oratóriu. Titusova túžba byť kňa-
zom sa naplnila v Turíne 23. júna
1940, keď z rúk kardinála Maurilia
Fossatiho prijal sviatosť kňazstva. Pri-
mície mal v rodných Vajnoroch 4. au-
gusta 1940. Keď sa po skončení štúdia
vrátil na Slovensko, začal pôsobiť
v saleziánskom oratóriu v Bratislave
na Miletičovej. Od 1. júla 1941 bol usta-
novený za kaplána vo farnosti Brati-
slava-Tehelné pole.


Podľa rozhodnutia predstavených za-
čal študovať na Prírodovedeckej fa-
kulte chémiu a prírodopis, aby mohol
tieto predmety učiť na biskupskom
gymnáziu v Trnave, kde ho preložili
v roku 1943. V roku 1946 bol však zo
školy prepustený pre neuposlúchnu-
tie príkazu riaditeľa školy, aby zvesil
zo steny kríž.


V rokoch 1946 – 1947 pôsobil don Ti-
tus v saleziánskom ústave v Trnave
ako školský radca a v rokoch 1947 –
1949 tam bol katechétom. V máji 1949
pôsobil na fare v Šaštíne a potom dva
mesiace v Saleziánskom ústave v Bra-
tislave. V septembri 1949 nastúpil ako
kaplán na faru do Šenkvíc. Pracoval
v pastorácii a učil náboženstvo v ľu-
dovej škole a v meštianke.


Na Titusa Zemana veľmi doľahli uda-
losti barbarskej noci z 13. na 14. apríla
1950. Vďaka Božej prozreteľnosti bol
na fare v Šenkviciach, tak sa vyhol
osudu internácie v Podolínci. Začal sa
zaoberať myšlienkou, ako ilegálne od-
viesť mladých spolubratov a boho-
slovcov do Turína, aby mohli v slo-
bode dokončiť začaté štúdium. Od
toho okamihu začal pripravovať pre-
chod cez hranice. Prvý raz úspešne
došiel so spolubratmi do Turína 15.
septembra 1950. Predstavení mu dali
požehnanie pre túto náročnú i ne-
bezpečnú prácu. Úspešne uskutoč-
nil potom ešte jednu cestu koncom
októbra a začiatkom novembra. Tretí
ilegálny prechod 9. apríla 1951 cez
rieku Moravu bol neúspešný, a tým
sa začala krížová cesta dona Titusa.


Po neúspešnom prechode sa spo-
lubratia rozutekali, viacerých
štátna polícia ešte v ten deň poza-
týkala. Vrátane Titusa Zemana.
O týždeň po neúspechu, 16. apríla
1951, ho už aj s ďalšími odviezli do
leopoldovskej väznice. Súd sa za-
čal 20. februára 1952 v Bratislave.
Prokurátor pre neho žiadal abso-


lútny tres – trest smrti. Po dvoch
dňoch súd vyniesol rozsudok. Don
Titus bol odsúdený na 25 rokov od-
ňatia slobody.


Takmer po trinástich rokoch väzenia,
10. marca 1964, dona Titusa s veľmi
podlomeným zdravím podmienečne
prepustili na slobodu na 7 rokov. Po-
čas rokov väzenia vystriedal väznice
v Bratislave, Leopoldove, Ilave, Mí-
rove a Jáchymove.


Keď sa v roku 1967 začala spolo-
čenská situácia uvoľňovať, dovolili
úrady Titusovi Zemanovi slúžiť ve-
rejne svätú omšu na bočnom oltári.
V roku 1968 mu dali plný súhlas pre
pôsobenie v pastorácii. Jeho radosť
netrvala dlho. Navečer 7. januára 1969
pocítil don Titus srdcovú nevoľnosť,
do večera ďalšieho dňa jeho srdce
dotĺklo. Zomrel 8. januára 1969. Súro-
denci pochovali svojho brata podľa
jeho želania medzi hroby rodičov
a ujca s ujčinou. Tam odpočíva jeho
pozemské telo s najbližšími dodnes.


téma


Salezián kňaz Titus Zeman
sa narodil 4. januára 1915
vo Vajnoroch pri Bratislave.
Bol najstarším z desiatich
detí. Od útleho detstva
matka vychovávala deti
k viere. Už ako malý
desaťročný chlapec sa
rozhodol vydať sa na cestu
rehoľného kňazstva.


D B D 2 0 1 014


Titus Zeman
životopisný prehľad
spracoval R. Hamráček SDB


Titus Zeman s rodičmi.


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 14




D B D 2 0 1 0 15


misie


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 15




aktualita


Okrem spevákov, hudobníkov a ta-
nečníkov na pódiu vystúpil aj foto-
graf Andrej Bán a tiež profesor a lekár
Vladimír Krčméry. Moderátori kon-
certu Adela Banášová a Sajfa sa s nimi
počas jednotlivých prestávok rozprá-
vali o situácii na Haiti a priniesli tak
divákom aktuálne a autentické infor-
mácie z miesta tohto nešťastia.


Koncert v Univerzitnom pastoračnom
centre v Bratislave zorganizovali
spolu štyri subjekty: Slovenská kato-
lícka charita, Saleziáni dona Bosca,
Mesto Bratislava a Bratislavské kul-
túrne a informačné stredisko.


Za celým koncertom stáli mladí ľudia
zo saleziánskych stredísk. Režisér Šte-
fan Hric a vedúci produkcie Martin


Královič s touto myšlienkou oslovili
účinkujúcich, firmy a médiá a s po-
mocou ďalších mladých ľudí zorgani-
zovali jednu z najväčších benefičných
akcií na pomoc obetiam zemetrase-
nia na Haiti.


Na koncerte vystúpilo množstvo účin-
kujúcich ako napríklad Peter Cmorík,
Zuzka Smatanová, Mária Čírová, Ka-


Benefičný Koncert
pre Haiti s veľkou podporou


Na benefičnom koncerte, ktorý v utorok 9. februára 2010 naživo vysielala aj TV Lux, sa
zúčastnilo 900 návštevníkov. Počas televízneho prenosu odoslali diváci na podporu


obetí zemetrasenia na Haiti približne 5000 darcovských SMS-iek.


Autor: Zuzana Matejíčková
Foto: František Rajecký


D B D 2 0 1 016


Janais


Vladimír Krčméry


Zuzana Smatanová


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 16




mil Mikulčík a Nela Pocisková, Fra-
gile, Dominika Stará, Denis Lacho,
Miro Jaroš a Petra Humeňanská,
Adam Ďurica a mnoho ďalších. Divá-
kov celým televíznym prenosom spre-
vádzala už spomínaná známa mode-
rátorská dvojica.


V čase uzávierky článku (k 18. fe-
bruáru) bolo za vstupné a darcovské
SMS-ky vyzbieraných spolu viac ako
12 000,– Eur. Z toho 60% prostriedkov
poputuje na Haiti cez Slovenskú ka-
tolícku charitu a 40% cez Saleziánov
dona Bosca. Podstatou koncertu


bolo, aby celá vyzbieraná suma slú-
žila na pomoc obetiam Haiti. Režijné
náklady spojené s koncertom boli
hradené zo sponzorských príspevkov.


O tom, prečo jedným z organizátorov
koncertu boli aj Saleziáni dona Bosca,
hovorí Peter Kuchár SDB, delegát pre
misie: „Iniciatíva zorganizovať kon-
cert vyšla z radov mladých, ktorí
chceli pomôcť Haiti. Keďže sú zo sa-
leziánskej rodiny, oslovili nás, či by sa
koncert nemohol odohrávať aj pod
našou hlavičkou. My sme, samo-
zrejme, súhlasili. Chcel by som sa im
aj takouto formou poďakovať za per-
fektnú organizáciu, nasadenie a nad-
šenie, s akým sa do diela pustili.
V priebehu 2-3 týždňov dokázali zor-
ganizovať koncert na veľmi slušnej
úrovni a to všetko popri zamestnaní
a iných povinnostiach.“


aktualita


D B D 2 0 1 0 17


Peter Cmorík


Street Dance Academy


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:27 Stránka 17




D B D 2 0 1 018


Úlohou kapituly je pravidelne uvažo-
vať o svojom fungovaní, živote spolu-
bratov a plnení poslania. Spravidla sa
kapitula koná raz za tri roky. Príprava
našej Provinciálnej kapituly 2010 sa
začala už minulý rok v lete. Prípravná
komisia najprv uvažovala nad doku-
mentom 26. generálnej kapituly
z roku 2008. Cieľom bolo spoznať, čo
a ako sa má z toho uplatniť u nás na
Slovensku. Po pol roku stretaní prí-
pravná komisia zhrnula to, čo vní-
mala ako silné výzvy, do štyroch bo-
dov: rásť v kvalite, myslieť spoločne,
sprevádzať v dozrievaní a ísť k mla-
dým v ťažkostiach.


V Šaštíne, v kolíske saleziánskeho
diela na Slovensku, sa zišlo spolu 47
delegátov a niekoľkí ďalší spolubratia.
Kapitulu tentoraz moderoval don Ti-
bor Reimer, provinciálny radca pre
pastoráciu mládeže. „Keďže sa
mnoho vecí z kapituly bude týkať pas-
torácie mládeže, prirodzene smero-
valo moje rozhodnutie o úlohe regu-
látora k tomuto členovi provinciálnej
rady,“ objasnil provinciál don Karol
Maník.


Prvý raz v našej histórii prišiel na ka-
pitulu aj predseda Konferencie bis -
kupov Slovenska, Mons. Stanislav
Zvolenský. Na jej úvod nám ponúkol
niekoľko myšlienok – takú malú du-
chovnú obnovu. A keďže sa mal mož-
nosť vopred oboznámiť aj s doku-
mentom z 26. GK, prezradil aj to, čo
ho najviac zaujalo – jasnosť pomeno-
vania chudoby súčasných mladých.
Páčilo sa mu, ako sú niektoré typy
chudoby dnešných mladých aktuálne
aj v našej krajine.


Pravidelnou súčasťou kapituly je aj
správa provinciála o stave provincie.
Don Karol Maník v takmer hodino-
vom príhovore veľmi transparentne
opísal našu situáciu. „K 1. 1. 2010 je
nás 255 saleziánov, z toho 215 patrí do
slovenskej provincie (od roku 1990
stúpol počet saleziánov patriacich do
slovenskej provincie o 67). V súčas-
nosti máme 23 domov, v nich 22 ora-
tórií, spravujeme 14 farností a sme
zriaďovateľmi dvoch škôl. Vekový
priemer saleziánov na Slovensku je
k 1. 1. 2010 46,32 roka.“


Významným momentom druhého
dňa bola návšteva dona Ernesta Ma-
cáka, niekdajšieho provinciála a náš -
ho vzácneho deväťdesiatnika. „Ďaku-
jem vám, ďakujem tejto provincii za


provincia


Rastiem v kvalite, myslím
spoločne, sprevádzam
v dozrievaní a idem
k mladým v ťažkostiach.
Tieto štyri základné
priority si saleziáni na
Slovensku stanovili pre
ďalšie obdobie. Hovorilo
a rozhodovalo sa o tom na
našej provinciálnej
kapitule začiatkom marca
v Šaštíne.


Rastislav Hamráček SDB


Na provinciálnej kapitule
prvý raz aj arcibiskup


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 18




Pekne potichu a potajomky. Tak začí-
najú rásť saleziáni spolupracovníci
(ASC). Všemocná ŠtB má totiž oči
a uši všade. Aj vďaka komunistic-
kému prenasledovaniu musela štvo-
rica spolupracovníkov zložiť prísľuby
predčasne.


Po utajenej zvolenskej trinástke, ktorú
koncom roka doplnil štrnásty sale-
zián spolupracovník, nasledovali ďalší
spolupracovníci po celom Slovensku.
Aj oni museli svoje prísľuby skladať
v tajnosti kvôli komunistickému re-
žimu. Prvé prísľuby po roku 1980 boli
ovocím niekoľkoročnej formácie mlá-
dežníckych a manželských spoločen-
stiev saleziánmi po celom Slovensku.
Medzi nimi majú najväčší podiel na
šírení saleziánskeho diela don Ivan
Gróf, ktorý pôsobil na západnom Slo-
vensku (hlavne v Senci a okolí), don
Václav Kocian (Zvolen a okolie) a don
Alojz Špaldoň (Prešov a okolie).


V roku 1986 už bolo na Slovensku
šesť stredísk: Bratislava-Trnava, Se-
nec-Bernolákovo-Ivánka, Ilava-Pú-
chov, Orava-Žilina, Zvolen a okolie,
Košice-Prešov. Každé stredisko du-
chovne viedol delegát. Išlo o kňaza
saleziána, ktorý poskytoval duchovnú
službu a saleziánsku formáciu. Po No-
vembri 1989 nabralo rozširovanie spo-
lupracovníckej rodiny „obrátky“.
Vďaka zmene politických pomerov sa
mohlo stať združenie aj pred štátnou
mocou legálnym. Momentálne je na
Slovensku takmer tisíc spolupracov-
níkov v 28 strediskách.


V prvých rokoch sa saleziánom spo-
lupracovníkom stal aj súčasný koor-


dinátor provinciálnej rady ASC Anton
Horváth: „Je to už tridsať rokov, čo
prví saleziáni spolupracovníci skla-
dali svoje prísľuby, ktorými sa oso-
bitným spôsobom začlenili do sale-
ziánskej rodiny a po rokoch
neslobody tak opätovne obnovili čin-
nosť tejto zložky. Chcel by som
v mene provinciálnej rady Združenia
saleziánov spolupracovníkov na Slo-
vensku poďakovať na prvom mieste
Bohu za dar povolania saleziána spo-
lupracovníka. Naša vďaka patrí aj
všetkým žijúcim i nebohým saleziá-
nom kňazom, ktorí často vo veľmi ťaž-
kých podmienkach vzbudzovali a roz-
víjali saleziánsku charizmu laikov,
a tým budovali naše združenie.“


Nevieme, kde budeme o ďalších trid-
sať rokov. Ale pokúsime sa naplniť ví-
ziu, ktorú v 70-tych rokoch 19. storo-
čia načrtol istý taliansky kňaz
s inciálkami J. B.: „Dielo spolupra-
covníkov sa rozšíri do všetkých kra-
jín, prenikne celé kresťanstvo. Božia
ruka ho podporuje! Budú to práve
spolupracovníci, ktorí budú šíriť ka-
tolíckeho ducha. Možno je to iba utó-
pia, no predsa sa jej pridŕžam.“ A my
dúfame, že to iba utópia nie je.


všetko, čo som v nej dostal, za všetko,
čo som v nej mohol s pomocou Božou
urobiť, a za všetko, čím mi táto pro-
vincia bola. Nech vás Pán Boh požeh-
náva,“ zakončil svoj krátky príhovor.


Počas tretieho dňa obohatil spolu-
bratov svojou historickou vsuvkou
don Zlatko Kubanovič. Predstavil je-
diný zachovaný exemplár dejín slo-
venských saleziánov z pera salezián-
skeho historika dona Alojza Kozu (+
1988). Píše sa tam aj o korešpondencii
dona Bosca a dona Ruu s niekoľkými
kňazmi zo Slovenska.


A historicky prvý raz v našich deji-
nách prišli v posledný večer kapituly
do Šaštína aj zástupcovia saleziánskej
rodiny a mladých. Svätá omša a po
nej spoločné agapé posilnili naše
vzťahy a radosť, že tvoríme rodinu
dona Bosca.


Provinciálna kapitula bola časom veľ-
kých milostí. Výsledkom osobného
uvažovania, spoločného štúdia ko-
munity a realizácie línií činností má
byť zapálené srdce, ktoré bude horieť
tým istým duchovným a apoštolským
nadšením, ako to bolo u dona Bosca.


spolupracovníci


Je 10. február 1980, Zvolen. Skupinka deviatich ľudí
skladá svoje prísľuby do rúk dona Václava Kociána.


Na Slovensku tak vzniká Združenie saleziánov
spolupracovníkov. Vlastne iba obnovuje svoju činnosť.


D B D 2 0 1 0 19


Začali sme pred
tridsiatimi rokmi


spracoval Ľubomír Šulko ASC


Zoznam prvých saleziánov
spolupracovníkov:
Bulák Štefan, Benikovský Jozef,
Ambros Rafael, Ambrosová Rozália,
Krajčovičová Mária, Krajčovič Peter,
Juríčková Eva, Hupian Martin,
Hupianová Marta, Jarábek Milan,
Jarábeková Mária, Václavik Ján,
Václaviková Jozefína, Kvas Peter


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 19




Z bezpečnostných dôvodov mladé
kandidátky nechodili za saleziánkami
v pracovných táboroch. Staršie sestry
sa tešili, že dielo napriek prenasledo-
vaniu rastie, a s radosťou sa modlili za
svoje neznáme mladšie nasledov-
níčky, s ktorými sa kontaktovali len
poverené predstavené.


ZATAJOVANÉ VÝJAZDY
Hlavnou zodpovednou za formáciu
bola od roku l98l sr. Vilma Šutková.
V malej podhorskej dedinke Orovnica
opatrovala starnúcich rodičov a popri


zamestnaní ako zdravotná sestra ro-
bila pravidelné výjazdy na chaty a do
bytov sestier, roztrúsených po celom
Slovensku. Sr. Vilma spolu so sr. Má-
riou Černou za účinnej pomoci sale-
ziánov, modlitieb a obiet starších se-
stier boli vyše dvadsať rokov
v kontakte s mladými dievčatami,
ktoré formovali svojimi slovami, pred-
náškami, ale predovšetkým modlit-
bami a príkladom obetavého života.
Po skončení totality odovzdali obidve
formátorky do rúk Cirkvi takmer trid-
sať mladých sestier. V mene Inštitútu


ich prevzala nová predstavená z ra-
dov totalitných sestier sr. Helena Da-
nišová. Viedla dielo slovenského In-
štitútu FMA až do roku 2000.


ZA HRANICOU ZÁKONA AJ
BEZPEČNOSTI
V čase totality mladšie sestry praco-
vali v rozličných zamestnaniach. Po-
pritom absolvovali rehoľnú formáciu,
stretávali sa so skupinkami dievčat,
ktoré katechizovali, duchovne ich
sprevádzali a robili pre ne duchovné
cvičenia v úzkej spolupráci so sale-


fma 70 rokov na s lovensku


Saleziánky v podzemí
totalitného režimu
Pod lampou bola opäť najväčšia tma. Týmito slovami sa dá charakterizovať tajná
činnosť sestier saleziánok počas ťažkých rokov komunizmu. Práve v kontakte so
sestrami, ktoré žili mimo charitného dozoru, sa rodilo nové dielo. Tu v „závetrí“ sa
formovali budúce dcéry Márie Pomocnice.


Kamila Novosedlíková FMA


D B D 2 0 1 020


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 20




ziánmi. Sestry bývali po troch, po šty-
roch vo vlastných bytoch alebo
v podnájme v Bratislave, v Trnave,
Šamoríne, vo Zvolene, v Detve, v Par-
tizánskom, Košiciach, v Humennom
a v Dubnici nad Váhom. Sila Božieho
volania im pomáhala prekonávať i ťaž-
kosti spojené s tým, že nik, ba ani
vlastní rodičia, nevedel o ich rehoľ-
nom povolaní. Živila ich nádej, že
Boh odmení ich rodičov za bolesť
a obety, ktoré táto situácia prinášala.
Z radov dievčat, ktoré chodili k se-
strám, sa postupne vyprofilovali bu-
dúce ašpirantky, ktoré po roku l990
začali oficiálnu formáciu. V posttota-
litnom konsolidačnom období hlavnú
ťarchu niesli sestry strednej generá-
cie, formované v 70-tych a 80-tych ro-
koch. Postupne sa otvorilo desať ko-
munít na Slovensku, z toho tri
formačné domy.
Ešte počas totality v roku 1984 dve
odvážne sestry – Magdaléna Ce-
rovská a Rozália Mrenová ušli za že-
leznú oponu do Talianska s túžbou
stať sa misionárkami. Svoje rozhod-
nutie museli tajiť pred spolusestrami
aj pred rodinou.


SVÄTOSŤ NA DOSAH RUKY
Bolo by potrebné podrobnejšie za-
chytiť spôsob rehoľného života gene-
rácie totalitných sestier. Nemenej za-
ujímavé by bolo nazrieť do ich
denného, osobného i komunitného
života, poznať pomery, v akých za-
stávali rozličné štátne zamestnania.
Nádejou, že dôležité historické uda-
losti a fakty nezapadnú do zabudnu-
tia je, že v každej komunite sa píše
kronika a predstavené vyzvali všetky
sestry FMA na Slovensku napísať
svoje pamäti. Každá má veľa skúse-
ností s Božou ochranou v mnohých
náročných situáciách. Veľakrát po
vzory svätosti nemusíme chodiť do
cudziny, lebo takí ľudia, také sestry
môžu žiť i okolo nás.


Prosíme čitateľov: príbuzných, zná-
mych či spolurodákov našich starších
sestier, ktorí majú fotografie či spo-
mienky na ne, aby nám napísali na
historia.fma@gmail.com alebo poslali
list na adresu redakcie. Ďakujeme!


na slovensku 70 rokov fma


D B D 2 0 1 0 21


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 21




Známy film s Meryl Streep Spo-
mienky na Afriku, odohrávajúci sa
v Keni na predmestí Nairobi, poznajú
snáď mnohí z nás. Vďaka novému
projektu občianskeho združenia Sa-
vio som však mohla začiatkom de-
cembra navštíviť Nairobi osobne a za-
žiť tak atmosféru Afriky na vlastnej
koži.


Nairobi, hlavné mesto Kene, sa v prie-
behu necelých sto rokov zmenilo
z odľahlého železničného prekladiska
na najväčšie mesto východnej Afriky.
Moderná silueta mesta svedčí o jeho
dôležitosti medzinárodného, politic-
kého, obchodného a kultúrneho
centra a sídla nadnárodných spoloč-
ností. Pre návštevníkov, ktorí sem pri-
cestujú alebo len odpočívajú medzi
výletmi na safari, je hlavné mesto cel-
kom príjemným pobytovým miestom.
V nadmorskej výške 1660 metrov má
Nairobi rovníkové, a teda po celý rok
mierne podnebie. Komárov, ktoré roz-
nášajú maláriu, je tu málo. To je veľké
plus pre turistov.
Nairobi má, ako každé hlavné mesto,
problémy s dopravou, pouličnou kri-
minalitou a rýchle rastúcou populá-
ciou. Posledné odhady hovoria, že
v jeho slumoch žije niečo cez dva mi-


lióny obyvateľov. Kibera patrí k vôbec
najväčším slumom na celom svete.
Nachádza sa len 5 km od centra
mesta. Na rozlohe 2,5 štvorcových km
tam žije podľa neoficiálnych odhadov
viac ako osemstotisíc ľudí. Domy sú
vystavané z vlnitého plechu a kartó-
nového papiera. Spleť uličiek popri
chatrčiach je z udupanej hliny, všade
naokolo sa hromadí odpad a cítiť zá-
pach spoločných záchodov. Zlá vý-
živa a nedostatočná hygiena sú dô-
vodom mnohých chorôb. Zdravie,
škola či sociálne istoty sú veci, ktoré
si tam môžu dovoliť len privilegovaní.
Základné vzdelanie je v Keni bez-
platné, no aj keď je škola zadarmo, ne-
môžu do nej chodiť všetci. Rodičia
totiž často nemajú na topánky,
školskú uniformu alebo ceruzky. Po-
dobne je to aj so zdravotníctvom. Ne-
mocnice v slumoch sú bez základ-
ného vybavenia, prístrojov a liekov.


Aj preto pôsobí v slumoch množstvo
dobrovoľníckych a humanitárnych or-
ganizácií, ktoré pomáhajú ľuďom do-
stať sa z biedy.


Saleziáni dona Bosca rozbehli v roku
1993 rehabilitačný program pre deti
z ulice. Najskôr len formou víkendo-
vých programov v slumoch, neskôr
začali otvárať vzdelávacie centrá. My
zo Savia sme mali možnosť navštíviť
niektoré z nich.


V rehabilitačnom centre Langhata
prebieha neformálne vzdelávanie,
kde sa deti po mesiacoch strávených
na ulici učia civilizovane sa správať
a zaradiť sa do spoločnosti. Okrem
toho majú zabezpečené ubytovanie
a stravu. Neskôr môžu pokračovať
v centre Bosco Boys. V internátnej
škole tam žije a študuje celoročne tak-
mer 200 detí a ďalšie denne dochá-


misie


Po nočnom príchode do
mesta nič nenasvedčovalo
tomu, že sme v Afrike. Noc
bola studená a všade
vládol pokoj. Spoznať
pravú atmosféru sa nám
podarilo už na druhý deň
ráno, keď nás zobudil
nádherný spev za
sprievodu afrických
bubnov. Chlapci zo
saleziánskeho centra
Bosco Boys slávili rannú
omšu.


Katarína Bachratá, Savio o.z


D B D 2 0 1 022


Spomienky na A f r i ku


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 22




dzajú z priľahlého slumu Kuwinda.
Okrem školy a internátu sa v Bosco
Boys nachádzajú aj dielne – zvá-
račská, krajčírska, stolárska. A malá
farma so záhradou a domácimi zvie-
ratami. Produkty sa využívajú ako
strava pre žiakov.
Savio za finančnej pomoci Slovak Aid
podporilo v tomto centre projekt vy-
budovania stolárskej dielne. Cieľom je
vyučiť mladých profesii, vďaka ktorej
sa budú môcť uplatniť na pracovnom
trhu. Tí šikovnejší môžu pokračovať
vo vzdelávaní v centre Bosco Town,
ktoré sme tiež mali možnosť vidieť.
O duchovnú formáciu mladých
a o propagačno-produkčnú činnosť,


ako je vydávanie časopisov či roz-
hlasové vysielanie, sa stará ďalšie sa-
leziánske centrum v Nairobi – DBYES.


V celej Keni
žije viac ako
40 rasovo
i kultúrne od-
lišných etnic-
kých skupín.
K najznámej-
ším kmeňom
patria Masajo-
via, skupina
vysokých de-
dinských ko-
č o v n í k o v ,


ktorí stále odolávajú zásahom mo-
dernej civilizácie. Svoje stáda dobytka
strážia s oštepmi v ruke a nosia tra-


dičné červené plášte a šperky z fa-
rebných korálikov. Vďaka donovi Se-
bastiánovi z Bosco Boys sme mali
možnosť navštíviť aj jednu z masaj-
ských dedín a nazrieť do nízkych kru-
hových chatrčí, ktoré stavajú z blata
a kravského trusu. V malom priestore
2 x 2 metre žilo niekedy aj osem ľudí.
Vnútro bolo zariadené veľmi
skromne: v strede miestnosti ohnisko,
po bokoch postele a zopár hrncov na
varenie. Nič viac. Dospelí Masajovia
sa nechcú fotografovať, sú odmietaví,
zapózujú vám len za úplatok. Deti sa
však pred objektívom predvádzali
a najväčšiu radosť mali, keď sme im
ukázali záber vo fotoaparáte. Väčšina
zážitkov a spomienok na Afriku sa
však „odfotiť“ nedá.


V súčasnosti pôsobia v centre Bosco
Boys v Nairobi dve dobrovoľníčky zo
Slovenska, ktoré tam vyslalo ob-
čianske združenie Savio. Mária
Sliacka vyučuje informatiku a Lucia
Motýľová pracuje s deťmi v škôlke
v slume Kuwinda. Touto cestou vás
prosíme o modlitby za zdravie a silu
pre ne v ich záslužnej práci.


Bližšie informácie aj o možnej pod-
pore pre projekty Savio o.z. nájdete
na www.savio.sk


misie


D B D 2 0 1 0 23


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 23




Zvieratá sa prispôsobujú prostrediu,
v ktorom žijú. Ak sa zmení prostredie,
zahynú. Človek robí opak a mení pro-
stredie pomocou nástrojov, ktoré vie
vymyslieť. Táto schopnosť prežiť
môže dostať aj pomenovanie pred-
stavivosť. Kríza však nevyvolá v člo-
veku chuť tvoriť. Tvorivosť je jednou
z najväčších radostí. Dieťa sa raduje,
že bude spracovateľom kožušín, so-
chárom, zlatníkom, vynálezcom po-
divuhodných strojov. Keď tvorí, stre-
táva sa zároveň s obsahom pojmov,
ako sú vynachádzanie, plánovanie,
čas, úsilie… A to všetko samostatne.
Potešenie, ktoré má z používania
vlastných rúk pri vytváraní niečoho,
čo „videlo“ vo svojej predstavivosti,
je ohromné.


Je úlohou pedagógov udržiavať živú
inteligenciu a citlivosť dieťaťa. Bohu-
žiaľ, školy spôsobujú u detí príliš
skorý rozchod s tvorivosťou a hra-
vosťou detstva. Tvorivosť, kreativita
sa pokladá iba za krátenie času. Ne-
dostáva sa jej potrebného pochope-
nia.


Tvorivý nie je ten, kto má istý druh ge-
niality, prekvapujúce pohľady alebo
umelecké schopnosti. Za tvorivého
pokladáme toho, kto je schopný za
všetkých okolností, vrátane najdra-
matickejších, odhadnúť spôsob, ako
vhodne oddialiť alebo celkom zvrátiť
nepriaznivý vývoj situácie.


Úloha rodičov je veľká: podporovať
dieťa v schopnosti sledovať, pozoro-
vať, predstaviť si, vytvoriť. Je na ro-
dičoch, aby podporovali a upevňo-
vali tieto základné a vzácne kvality vo
svojich deťoch. Tvorivosť možno totiž
úplne formovať, stvárňovať. Je dôle-


žité pamätať na dve základné veci:
nikto nemôže niekoho iného viesť
tam, kde sám nebol, a deti sa učia iba
to, čo prežívajú. Z toho nám vyplýva,
že rodina sama má byť tvorivá, krea-
tívna a má žiť v atmosfére takých vzá-
jomných vzťahov, ktoré podporujú
tento typ inteligencie. Vtedy v nej ras-
tie schopnosť neutralizovať chorobné
prvky, ktoré by ju mohli zničiť: žiarli-
vosť, autoritárstvo a predovšetkým
nuda a rutina. Najmä posledné dve sú
známymi nepriateľmi tvorivosti.


V rodine potrebujeme päť typov tvo-
rivosti:
1. Chápajúcu, aby sme venovali po-
zornosť signálom, ktoré môžu ohlásiť
krízu,
2. analytickú, aby sme „za pochodu“
rozpoznali, čo nefunguje a nepoplietli
si príznaky s príčinami,
3. produktívnu tvorivosť (kreativitu),
aby sme si predstavili viaceré mož-
nosti riešenia a neuchyľovali sa k ra-
dikálnemu spôsobu („Alebo to pôjde,
alebo to rozbijem.“),
4. rozhodnú, aby sme si vybrali, roz-
hodli sa pre riešenia, ktoré najlepšie
vyhovujú našim silám, prostriedkom,
hodnotám a cieľom,
5. uplatňujúcu, aplikačnú tvorivosť,
aby sme vždy prešli aj k realizácii,
uplatneniu do praxe a vyvarovali sa
„len zbožným želaniam“.


Keď takto prežívame tvorivosť, pod-
porujeme a vychovávame v deťoch
tvorivú inteligenciu, ktorá sa preja-
vuje v troch dimenziách: talent, me-
tódy a energie. Talent nie je len dar,
ktorý padne z neba. Talent možno
podmaniť a rozvíjať. Deti a mladí sú
kreatívni, ak sa učia s radosťou. Len
radosť z učenia pomáha ku lepšej


koncentrácii a rozvoju intelektuál-
nych zručností. Talent vzniká a rastie
vo vzťahoch s druhými. Potrebuje
pravú komunikáciu, pri ktorej je vy-
lúčená rivalita a medzi žiakmi panuje
skutočná spolupráca. Toto však príliš
často nevidíme v našich triedach, kde
sa udržiava a podporuje často až pre-
hnaná súťaživosť.


Pre rozvoj tvorivosti musíme tiež sta-
rostlivo zabezpečiť správnu psycho-
somatickú rovnováhu: hra, šport, po-
byt vonku. Intuícia a schopnosť
pozorovania môžu len ťažko rásť v
posadnutom opakovaní elektronic-
kých hier, ktoré majú niekedy hyp-
notický nátlakový účinok. Ďalšou vlo-
hou, ktorú deti majú a treba ju
zachovať a rozvíjať, je prirodzená
schopnosť žasnúť. Deti sa vedia po-
zerať a nájsť to, čo už my dospelí ne-
vieme. Je povinnosťou rodičov po-
vzbudzovať ich alebo dokonca aj
nasledovať a získať tak späť čosi z det-
stva. Einstein povedal: „Človek, ktorý
stratil schopnosť žasnúť, je mŕtvy člo-
vek.“


Talent napokon potrebuje metódu,
ktorá stanovuje ciele a postupné
kroky na ich dosiahnutie. Neporia-
dok je málokedy spojený s tvorivos-
ťou. A kľúčom je energia, sila. Vôľa
prekonať pasivitu, lenivosť, strach a
prijať opatrenia. A potom tvorivo
uspieť.


výchova


Vychovávajme
v deťoch tvorivosť
Európska únia v období nástupu finančnej krízy
vyhlásila rok tvorivosti. Logické rozhodnutie?


Bruno Ferrero SDB


D B D 2 0 1 024


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 24




D B D 2 0 1 0 25


výchova


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 25




Campanak Entsa, tak sa volala
prvá šuarská osada. Má aj svojho
šéfa, Jorgeho, ale tomu nebolo veľmi
do reči. Zapálené opuchnuté líce,
hlava strčená vo vetrovke. Antibiotiká
by to vyriešili za dva dni, ale kde by
sa tu vzali? Prinesie ich Tono, práve to
sľúbil. Ten sa však už ženie k chlap-
čekovi, čo si pri jedinej rúre s vodou
umýva zuby, ibaže nevie, ako na to.
Tono si ich teda umýva spolu s ním,
aby poslúžil ako názorná ukážka.


Škola. My si školu predstavujeme
inak. Táto je zhlobená z dosiek, malý
glóbus, tabuľa, fixky, ktoré nepíšu, je-
den učiteľ na deti v rôznom veku,
Gregorio Chup. Má tridsaťosem rokov
a ešte pamätá časy, keď sem chodie-
val Tonov predchodca, misionár Ján
Šutka. Vďaka nemu šiel Gregorio na
lýceum pri saleziánskej misii v Bom-
boize, vyštudoval, učí a sníva o Ma-
dride, kde by sa chcel živiť vyučova-
ním španielčiny.


Ráno o piatej čosi buchlo. Tlmený,
zato silný náraz. Vzápätí sa na chod-
bách saleziánskej misie v meste Cu-
enca ozval dupot, všetci sa kamsi po-
náhľali. Kam? Stál som v miestnosti
a uvažoval, či mám aj ja vybehnúť na
chodbu. Nie, povedal som si. Ak by
čosi potrebovali, oslovili by ma. Takto
by som im len prekážal. Ale pri čom?


To som sa dozvedel až o dve ho-
diny neskôr, pri raňajkách. „Spadol
som z postele,“ skonštatoval Ján
Šutka a ja som sa rozosmial. Ako mo-
hol spadnúť z postele? A vzápätí som
sa zahanbil. Vysmievam sa starému
mužovi, ktorý ešte včera ležal v ne-
mocnici. Ležal v nemocnici a zano-


vito oponoval sestričkám.
Nie, nezostane, odchádza,
bude sa doliečovať v sale-
ziánskom dome. Darmo ho
presviedčali, že by mal ešte
zostať, trval na svojom a ako
vždy v živote, opäť dosiahol
svoje. Večer sme sedeli za
jedným stolom a on nám po-
rozprával svoj životný prí-
beh, ktorý sa začal pred
vyše sedemdesiatimi rokmi v Orov-
nici. Nezaprel sa. Hovoril s nadhľa-
dom a vždy so štipkou čierneho hu-
moru, bez ktorej by zrejme v džungli
neprežil.


„Jedenásty september je vý-
znamný deň. Pripadajú naň tri dôle-
žité výročia. Jedenásteho septembra
padli Dvojičky v New Yorku, jede-
násteho septembra v Čile zabili pre-
zidenta Salvadora Aliendeho a jede-
násteho septembra 1930 som sa ja
narodil,“ začal.


Utrpenie, vraždy, nešťastie. Taká
bola doba, keď začínal chápať svet.
Druhá svetová vojna. „Hľadal som
hodnoty, ktoré si človek mohol vážiť
a našiel som ich v našom kaplánovi.
Blízo nás, v Hronskom Beňadiku, bol
saleziánsky kláštor, a tak mi pripadalo
akosi samozrejmé, že sa aj ja vydám na
cestu božieho služobníka. Mama bola
rada, otec menej. Neskôr sa rehoľníč-
kou stala aj moja sestra Vilma, ale ro-
dičom stále zostávala jedna dcéra,
ktorá im dala vnukov,“ rozpráva.


Keď sa jedno utrpenie skončilo,
druhé sa začalo. Po vojne sa rehoľné
rády ocitli v nemilosti. „Živo si spomí-
nam na 14. apríl 1950, keď zrušili


všetky mužské rehoľné rády a mní-
chov sústredili do Šaštína, kde ich nú-
tili, aby podpísali, že sa zriekajú svojej
viery, že vystupujú z rádu. Bol som
tam aj ja. V podmienkach, ktoré neboli
hodné človeka. Práve preto som sa za-
stal mladého chlapca, žiadal som, aby
ho prepustili. Namiesto toho odviezli
mňa do Sládkovičova, kde sústredili
asi sedemdesiat cirkevných hodno-
stárov, tých strážili ešte prísnejšie.


Nasledovalo teda asi najdobro-
družnejšie obdobie môjho života,
útek z Československa. Nebol ľahký,
lebo ešte aj na nástup vojenskej
služby ma sprevádzal dozorca. Vy-
skočil som z vlaku, preskočil som na
ten, ktorý šiel v protismere a ocitol
som sa v Pezinku. Odtiaľ viedla cesta
do Bratislavy, stretnutie s otcom Re-
vesom, tajné stretnutia, cesta do Brna
a nakoniec útek do zahraničia cez Ra-
kúsko. Prestrihávali sme drôty, vyhý-
bali sme sa strážnym psom. V prvej
rakúskej dedine, ktorá patrila do ru-
skej zóny, nám farár dal pár šilingov
na cestu do Viedne. Z Viedne sme sa
viezli smerom do Innsbrucku, do
americkej zóny, bežali sme cez les…
Podarilo sa. Nakoniec som sa dostal
do Talianska a odtiaľ do kolumbijskej


repor táž


Môj život si
Šuari určite
zaslúžili!
Autor: Peter KubínyiFoto: Alan Hyža


D B D 2 0 1 026


Don Ján Šutka, misionár v Ekvádore


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 26




Bogoty, kde som študoval teológiu.
O dva roky neskôr, v roku 1960, som
prišiel do Ekvádoru už ako kňaz a za-
čal som pôsobiť v misii,“ hovorí.


Prečo však práve Ekvádor? „V Ta-
liansku som sa zoznámil s troma Špa-
nielmi, ktorí šli na misie, a tak som sa
prihlásil aj ja. Ibaže ma zadelili do Ka-
lifornie. Nerozumel som tomu, ale na-


koniec sa to vyriešilo samo. Zo Spo-
jených štátov prišiel o dva týždne pa-
pier, že občanov socialistických krajín
neprijímajú, takže mi navrhli Argen-
tínu a nakoniec sa z Argentíny vykľul


repor táž


D B D 2 0 1 0 27


Don Anton Odrobiňák, nasledovník dona Šutku v práci medzi Šuarmi.


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 27




D B D 2 0 1 028


Ekvádor. Aj dnes, keď už viem, čo ma
čakalo, šiel by som znova. Misia, to
bola česť aj výsada. Nikdy som to ne-
oľutoval, hoci začiatky neboli ľahké.
Napodiv, zišla sa mi práve ruština,
ktorú nás na Slovensku učili. V mes-
tečku Taisha v Amazónii ma poverili
výstavbou misijnej nemocnice. Do
Taishe však neviedli žiadne cesty,
všetok materiál sme vozili malými lie-
tadlami, do ktorých sa nepomestil ani
len cement. Tamojší generál vojen-
skej základne však študoval v Rusku,
a keď sme spolu prehodili pár slov po
rusky, poprevážal nám vojenskými
lietadlami na stavbu nielen plechy,
ale aj kovové konštrukcie. V živote sa
človeku zíde všetko, čo sa raz naučí,“
zasmeje sa.


Misia sa zameriavala najmä na
Šuarov, domorodých Indiánov. Tí
však žili roztrúsení v dažďových pra-
lesoch, hovorili vlastným jazykom…
Ján Šutka patril medzi priekopníkov,
ktorí s nimi začali pracovať. „Pochopil
som, že evanjelizácia Šuarov je ne-
mysliteľná, kým sa nepostaráme o ich
vlastnícke práva na pôdu a kým sa
nezačnú vzdelávať. Medzi nimi a väč-
šinovým obyvateľstvom panovala
silná rasová nenávisť, vykorisťovali
ich, postupne ich rôznymi trikmi obe-
rali o pôdu. Boli rozdelení do devia-
tich zón. Chodil som medzi nich celý
rok, potom som vždy troch z každej


zóny sústredil do misie, čím sa vy-
tvárali centrá Šuarov. Na začiatku som
nemal vlastne žiadne skúsenosti, ale
každý deň som sa s nimi stretával.
Pochopil som to najpodstatnejšie –
Šuari musia zodpovedať sami za seba,
musia niesť zodpovednosť za svoje
rozhodnutia. A za svoje rozhodnutia
som zasa musel niesť zodpovednosť
ja. V roku 1969 nám podpálili misijnú
stanicu. Malo sa vyrúbať asi dvadsať
hektárov pralesa. Šuari však pôdu ne-
predali, sami si prales vyrúbali a za-
siali polia. Kolóni sa pomstili, podpá-
lili stanicu a ja som pri tom takmer
zhorel. Vyvolalo to pomstychtivosť
Šuarov, čakali s mačetami na Koló-
nov. Bol som to ja, kto ich musel za-
staviť. Povedal som im, že naša cesta
nie je cestou pomsty, ale práce a od-
pustenia. Neradi, ale poslúchli, hoci
dodali, že ak by sa mi niečo stalo, ne-
budú poznať zľutovanie,“ rozprával
Ján Šutka. Alebo Padre Juan, ako ho
volajú Šuari. Za tie roky sa stal jed-
ným z nich, má medzi nimi mnoho
priateľov, naučil sa ich jazyk. Dokonca
od nich dostal naozaj netradičný „po-
hanský“ darček, tsantsu. „Keď indiáni
zabili nepriateľa, rituálne mu oddelili
hlavu od tela, vybrali z nej kosti a vy-
sušili ju horúcim pieskom. To bola
tsantsa. Našťastie, tento barbarský
zvyk už patrí minulosti. Dve takéto
hlavy som však do daru dostal, jedna


z nich skončila v zbierkach saleziánov
v Bratislave,“ vraví.


Musel prísť rok 1968, aby sa smel
vrátiť do rodnej krajiny. „Vtedy mi do-
konca povolili slúžiť omšu u nás doma,
v Orovnici. Ľudia žili nádejou, ja som
však komunistom nikdy nedôveroval.
Vedel som, že ak sa má niečo zmeniť,
musí najskôr padnúť Sovietsky zväz.
Keď som bol v Orovnici o šesť rokov
neskôr, a zasa bolo všetko po starom,
mal som slúžiť omšu s miestnym fará-
rom. Predvolali ma na cudzineckú po-
líciu do Žiaru nad Hronom, zrušili mi
vízum, vzali mi pas a do dvadsaťštyri
hodín som musel opustiť Českoslo-
vensko. Nezabudli mi pripomenúť, že
mám držať ústa, lebo moji rodičia sú
už starí a akiste by som ich ešte nie-
kedy v živote chcel vidieť… O tri roky
neskôr mi žiadosť o vízum do Česko-
slovenska zamietli, bol som na čiernej
listine. Domov som sa dostal až v roku
1985 s ekvádorským pasom na turis-
tické vízum. A potom až v roku 2003,
keď som mal zo Slovenska dobrý po-
cit. Zdalo sa mi, že sa prebúdza zo zim-
ného spánku, že ľudia opäť majú ná-
dej,“ hovorí.


Potom sa zamyslí a povie: „Čo je
jeden ľudský život? Ten môj si Šuari
určite zaslúžili! To je zmysel života
každého misionára, žiť pre druhých.
A čo som urobil, bolo dobré, prinieslo
to svoje ovocie. Pre niekoho možno
banálne historky, pre mňa pocit za-
dosťučinenia. Chlap, ktorého som
dobre poznal, mal podľa ich obyčají
zavraždiť iného Šuara. Krvná pomsta,
smrť za smrť. Povedal mi, že to ne-
urobí, lebo je kresťan! Alebo ťažko
choré dievča, Dominga, ktorá sa mi
zverila, že už nechce žiť, že život
nemá zmysel. Veľa som ju prehováral
a potom som ju dlho nevidel. Až
v čase, keď sa pri-
pravovala na
svadbu, žiarila od
šťastia, smiala sa.
Oplatí sa teda žiť?“


EKVÁDOR, január
2008
Z knihy MISIA –
Slovenskí sale-
ziáni vo svete


repor táž


Don Šutka prijíma požehnanie počas svojej choroby.


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 28




rozhovor


Ako vlastne vznikal projekt knihy
Misia?
A. H.: Najdôležitejší pri každom ta-
komto projekte je záujem. A ten zá-
ujem tu bol a bol obojstranný. Aj z na-
šej strany, aj zo strany saleziánov.


Spolupracovali ste so saleziánmi
od začiatku?
A. H. My sme sa do tejto práce pustili
sami. V nás zanechalo silný dojem
stretnutie s Jožkom Tóthom na Sibíri.
Je to jeden skvelý človek, vynikajúci


misionár. Po čase sme sa znova stretli
a dozrelo v nás rozhodnutie pokra-
čovať v tejto téme, pretože je veľmi za-
ujímavá a dokumentaristicky hod-
notná.


Ako sa k projektu dostali sale-
ziáni?
A.H.: Súbežne s naším zámerom do-
zrievala podobná myšlienka aj na
strane saleziánov. Veľmi veľký podiel
na našom spojení so saleziánmi má
Daniel Pravda, ktorý už momentálne
bojuje na poli misií v Afrike. Výsled-
kom dobrej vôle a súhry náhod, ktoré
sú skoro až zázrakom, je táto kniha.


Čo vás motivovalo k záujmu o mi-
sie?
P.K.: Bola za tým aj zvedavosť. Ja sa
priznám, že keď sme sa prvýkrát
stretli s Jožom Tóthom, tak som o mi-


siách veľa informácií nemal. Nevedel
som si vlastne predstaviť, čo tam ten
človek robí.


Na čo ste sa pri práci sústredili?
P.K.: Snažil som sa skĺbiť osud toho
človeka a jeho ciele s tým, v akom
prostredí žije, akí ľudia tam žijú a ako
im môže pomôcť. Zaujímala ma aj kra-
jina, v ktorej dotyčný misionár pô-
sobí. Hľadal som za tým všetkým zmy-
sel.


Ako sa vám spolupracovalo so sa-
leziánmi?
A.H.: Chcel by som za nás dvoch po-
ďakovať vydavateľovi aj predstaveným
saleziánov na Slovensku. Už pár rokov
sa pohybujeme v prostredí médií a vy-
davateľstiev, ale s takýmto prístupom
a nasadením sme sa ešte nestretli. Bolo
to na profesionálnej úrovni.


Reportér Peter Kubínyi


Hľadal som zmysel
Za unikátnou knihou MISIA
stoja fotograf Alan Hyža
a reportér Peter Kubínyi.
Tí nám prezradili, ako tento
projekt vznikal a aké je
„pozadie“ tejto knihy.


Ľubo Šulko ASC
Foto: rhsdb


D B D 2 0 1 0 29


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 29




D B D 2 0 1 030


Medzitým don Bosco povzbudený
pápežom pripravoval založenie svo-
jej kongregácie. Vybral si dvadsia-
tich chlapcov a častejšie sa s nimi
stretával, hovoril im o svojich pro-
jektoch. S Michalom Ruom však ne-
musel hovoriť. V sobotu 17. de-
cembra 1859 prijal don Rua
subdiakonát. Pre neho bola záleži-
tosť jasná: on bude kňazom pre dona
Bosca. Na druhý deň sa večer zišlo
v izbe dona Bosca osemnásť chlap-
cov. Zrodila sa „Zbožná spoločnosť
svätého Františka Saleského“, sale-
ziáni. Michala Ruu, mal vtedy 22 ro-
kov, zvolili za duchovného direktora
spoločnosti, aby spolu s donom Bos-
com duchovne formoval prvých sa-
leziánov.


Prorocký list na stolíku
Noc na 29. júla 1860 prežil diakon Mi-
chal Rua v modlitbe a meditácii. Na-
stal deň jeho kňazskej vysviacky. Ve-
čer našiel na svojom stolíku list od
dona Bosca: „Ty budeš vidieť viac ako
ja, uvidíš ako sa saleziánske dielo roz-
šíri za hranice Talianska a do celého
sveta. Budeš mať veľa práce a veľa
utrpenia, ale ty vieš, že len cez Čer-
vené more a cez púšť sa prichádza do
Zasľúbenej zeme. Trp s odvahou


a vedz, že ani tu na zemi ti nebude
chýbať pomoc a útecha od Pána.“


„Prečo nechávaš dona Ruu tak veľa
pracovať?“ spýtal sa dona Bosca v pr-
vých dňoch po Ruovej vysviacke don
Francesia. „Lebo mám len jedného
dona Ruu,“ znela odpoveď. Don
Bosco mal pod dohľadom celé veľké
oratórium, ktoré z roka na rok rástlo
(najvyšší počet chlapcov bol až 800)
a tiež saleziánov, ktorých pribúdalo.
Ale priamo to riadil don Rua. „Toľké
zamestnania sa mohli zdať prekážkou
pre modlitbu a pre ducha nábožnosti.


Donovi Ruovi bol však duch modlitby
a meditácie niečím prirodzeným,“ do-
svedčil s odstupom rokov don Bar-
beris, prvý magister novicov.


Byť donom Boscom
v Mirabelle
Na jar roku 1863 mal don Bosco s do-
nom Ruom vážny rozhovor. Don
Bosco mu veľmi dôveroval. „Chcem
ťa poprosiť o veľkú láskavosť. So sú-
hlasom biskupa z Casale Monferrato
som sa rozhodol otvoriť malý seminár
v Mirabelle. Chcem tam poslať teba,


aby si ho riadil. Je to prvé dielo, ktoré
saleziáni otvoria mimo Turína. Tisíce
očí bude na nás upierať svoj pohľad.
Plne ti dôverujem.“


Po niekoľkých mesiacoch napísal don
Ruffino do kroniky oratória: „Don Rua
si v Mirabelle počína ako don Bosco
v Turíne. Je stále obkolesený mla-
dými, priťahuje ich jeho láskavosť
a to, že im rozprava stále nové veci.“
Po dvoch rokoch prekypoval malý se-
minár chlapcami, ktorí dávali nádej
kňazských povolaní pre Casalskú die-
cézu i pre Saleziánsku kongregáciu.


rok dona Ruu


Keď sa v apríli 1858 don
Bosco a mladý Michal Rua
vrátili po štyroch
mesiacoch z Ríma do
Turína, našli v oratóriu
atmosféru a disciplínu
vojenských kasární. „Je
potrebné čo najskôr
obnoviť rodinné
prostredie. Vezmi si to na
starosť,“ počul Michal od
dona Bosca. A postaral sa.
Vzal si za úlohu „robiť
dona Bosca“.


Vzal si za úlohu „robiť dona Bosca“
Pascual Chávez Villanueva, upravil rhsdb


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:28 Stránka 30




Gymnázium ponúka študentom v 1.
a 2. ročníku posilnené vyučovanie
fyziky, chémie a informatiky, a to aj
prostredníctvom projektového vy-
učovania, exkurziami do terénu či


zaujímavými aktivitami v laborató-
riách. Vo vyšších ročníkoch si žiaci
sami vyberajú časť predmetov, ktoré
ich pripravia na maturitu a štúdium
na vysokej škole.


„Vyučovanie cudzích jazykov ra-
díme medzi naše priority. Žiaci sa
učia angličtinu a taliančinu alebo
nemčinu. Cez letné prázdniny
tí najšikovnejší pracujú ako po-
mocní animátori v mládežníc-
kych strediskách v Taliansku,“
hovorí o kvalite štúdia riaditeľ
Marek Nádaský.


Aktuálne má GJB 105 študen-
tov, niektorých až z okolia Ko-
šíc či Bardejova. Pedagogický
zbor tvorí desať učiteľov a päť
vychovávateľov v školskom in-


ternáte pre chlapcov.
Mladí prežívajú svoj čas
záujmovou činnosťou


v krúžkoch, chodia na ví-
kendové výlety, organizujú


rôzne podujatia.


„Je pre nás dôležité, aby sme na-
šich študentov pripravili do života
nielen dobrým vzdelaním, ale aj
kvalitnou výchovou. Snažíme sa roz-
víjať celú osobnosť mladého člo-
veka, teda aj vzťah s Bohom. Súčas-
ťou programu je priestor pre
modlitbu, duchovné sprevádzanie
a výchova k angažovanosti v Cirkvi
a v spoločnosti. Počas školského
roku organizujme štyrikrát du-
chovnú obnovu pre žiakov i za-
mestnancov. Tí, ktorí chcú, majú
možnosť zúčastniť sa aj na duchov-
ných cvičeniach. Teší nás, že naši
absolventi úspešne pokračujú v ďal-
šom štúdiu. Nemajú problém štu-
dovať na hocijakej vysokej škole,
niekoľkí sa úspešne chytili aj na za-
hraničných univerzitách, najmä
v Taliansku,“ dopĺňa riaditeľ školy.


Gymnázium Jána Bosca v Šaštíne
založili saleziáni, prvé ešte v roku
1928. Po Novembri 1989 začalo svoju
obnovenú činnosť 2. septembra
1991. Škola je cirkevná (katolícka),
aktuálnym zriaďovateľom je Brati-
slavská arcidiecéza. Duchovná
správa GJB a výchova na internáte
je i naďalej zverená saleziánom.


Už 18. školský rok
na Gymnáziu Jána
Bosca (GJB)
v Šaštíne je v plnom
prúde. Škola zmenila
od 1. júla 2009
zriaďovateľa. Stala sa ním
Bratislavská arcidiecéza.


Pozývame vás do
Tehličky pre Keňu


Prostredníctvom konkrét-
nych aktivít upriamujeme
pozornosť na problémy ži-
vota najmä detí a mládeže v kra-
jinách tretieho sveta
a vedieme k budovaniu so-
lidarity i spoluzodpovednosti za osudy
iných.


V minuloročnej Tehličke pre Sudán (2009),
do ktorej bolo zapojených vyše 220 škôl
a organizácií v 110 mestách a obciach ce-
lého Slovenska, sme vyzbierali viac než
70 000 EUR. Hlavná časť tejto sumy smero-
vala do Juby v južnom Sudáne na výstavbu
školy. V nadväznosti na Tehličku sme po-
kračovali v pomoci Sudánu projektom
Adopcia tried: školy, organizácie, podniky
i jednotlivci si môžu „adoptovať“ sudánsku
triedu a takto pokračovať v podpore ta-
mojších detí a mládeže.


Tehličku v roku 2010 venujeme Keni, pre-
dovšetkým „deťom z ulice“ v hlavnom
meste Nairobi. Hlavná časť verejnej zbierky
pôjde na podporu ich vzdelávania a vý-
chovy v centre Bosco Boys. V súčasnosti
tam pôsobia aj dve slovenské misijné dob-
rovoľníčky.


Do Tehličky pre Keňu sa môžu prihlásiť
školy, farnosti, združenia, podniky atď.
Prihlášku si možno stiahnuť na
www.savio.sk a vyplnenú
treba poslať na adresu:
SAVIO o.z., Miletičova 7,
821 08 Bratislava.


Bližšie informácie na
tehlicka@savio.sk
alebo tel.č.: 02/556 404 09, 0910 123 579.


5. ročník
celoslovenského


podujatia Tehlička


v pôstnom období


roku 2010


D B D 2 0 1 0 31


Šaštínske Gymnázium Jána Bosca


úspešne kráča ďalej


DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:29 Stránka 31




M I S I A
SL OV E N S K Í SA L E Z I Á N I VO SV E T E


Jedinečná kniha o sloven
ských


saleziánskych misionáro
ch


Záväzne si objednávam ....... ks knihy MISIA.


Meno a priezvisko ............................................................................................................


Ulica a číslo .......................................................................................................................


Obec .................................................................................PSČ.........................................


Vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2, Tel.: 02/555 749 92, e-mail: objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk


Záväzná objednávka za špeciálnu cenu 65 EUR:


Záväzne si objednávam ....... ks DVD Svätý Augustín.


Meno a priezvisko..............................................................................................................


Ulica a číslo.........................................................................................................................


Obec .................................................................................PSČ ..........................................


K
z


ás
ie


lk
e


úč
tu


je
m


e
po


št
ov



a


b
al



.


bežná cena: 79 EUR


248 strán, formát 220 x
285 mm,


pevná väzba, slovensko
-anglické vydanie


Špeciálna cena pre čitate
ľov


Don Bosco dnes:


65 EUR
(len na základe tejto vystr


ihnutej


a odoslanej objednávky)


Nové DVD
v predaji od 1. a


príla 2010


Vše
tky


pr
áv


a v
ýro


bcu
a


vla
stn


íko
v a


ut
or


sk
ýc


h
pr


áv
k


die
lam



vy


hr
ad


en
é.



rob


a k
óp


ií,
po


žič
iav


ani
e, p


ren
ajím


anie
, po


užiti
e pre


verej
né prod


ukcie a vysielanie sú bez ich súhlasu zakázané. © 2010


SOZA
BIEM


DO 0015-9


12


DISK 2


Vše
tky


pr
áv


a v
ýro


bcu
a


vla
stn


íko
v a


ut
or


sk
ýc


h
pr


áv
k


die
lam



vy


hr
ad


en
é.



rob


a k
óp


ií,
po


žič
iav


ani
e, p


ren
ajím


anie
, po


užiti
e pre


verej
né prod


ukcie a vysielanie sú bez ich súhlasu zakázané. © 2010


SOZA
BIEM


DO 0015-9


12


DISK 1


2 DVD


Pápe
ž Ben


edikt
XVI.




o film
e Svä


tý Au
gus


n:


„Po
sols


tvo
svät


ých


bud
e tr


vať
nav


eky
.“


200 min.
2 x DVD
slovenský dabing
+ 18 min. bonus


Bežná cena: 20 EUR


Pri objednávke do 15. apríla 2010
cena 17 EUR


Záväzná objednávka za špeciálnu cenu 17 EUR:




DBD-02-2010.qxp:DBD-01-2010 16.3.2010 10:29 Stránka 32