ROČNÍK XXXVII.6/2006 NOVEMBER – DECEMBER
ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA
Mládež:
NA GORAZDOVOM MOČENKU
Príloha:
SALEZIÁNSKY MISIJNÝ KALENDÁR
Rozhovor:
JOZEF PRÍVOZNÍK
DBD 062006 25.10.2006 14:58 Stránka 1
1. Na radu dona
Cafassa sa don
Bosco ubytoval
v kňazskom kon-
vikte v Turíne. Tu
spoznal biedu
mestskej mláde-
že. Adolescenti sa
túlali po uliciach,
boli agresívni,
n e z a m e s t n a n í ,
smutní a pripra-
vení na to najhor-
šie.
2. V roku 1845
bolo v Turíne
otvorené väzenie
pre chlapcov na-
zývané Generala.
Don Bosco tam
chodieval. Kázal
chlapcom kate-
chizmus a robil
duchovné cviče-
nia.
3. V tejto sakristii
Kostola svätého
Františka Assis-
kého stretol 8. de-
cembra 1841
chlapca Bartolo-
meja Garelliho,
ktorý sa stal jeho
prvým malým
priateľom v tomto
novom prostredí.
4. O štyri dni nato prišli do tej istej sakristie deviati chlap-
ci a hľadali dona Bosca. Bartolomej už priviedol aj svojich
kamarátov.
5. Každý týždeň
sa skupina chlap-
cov zväčšovala
a stretávali sa aj
na dvore konvik-
tu. Don Bosco sa
s nimi modlil, ro-
bil jednoduchú
kázeň a hrali sa.
6. V roku 1844
skončil donovi
Boscovi pobyt
v konvikte. Nastu-
puje ako duchov-
ný do útulku mar-
kízy Barolovej,
ktorý slúžil pre
opustené dievča-
tá, ale jeho chlap-
ci putujú za ním.
7. Markíza mu do-
volila, aby svojich
chlapcov zhro-
mažďoval v okolí
útulku na vhod-
ných miestach. Tu
sa spovedalo,
prednášal sa kate-
chizmus a potom
sa spoločne išlo
do nejakého kos-
tola na omšu.
8. Správanie dona
Bosca sa nepo-
zdávalo niekto-
rým kňazom. Raz
poňho poslali voz, aby ho tajne doviedli do blázinca. Ale
don Bosco tam po tejto ceste šikovne poslal tých, ktorí po-
ňho prišli a mali ho tam doviezť.
2 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
SLOVO NA ÚVOD
Ján Bosco v obrazoch
DBD 062006 25.10.2006 14:58 Stránka 2
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: VKÚ, a. s. Harmanec
Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.
Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk
obsah
6/2006
ROČNÍK XXXVII.
NOVEMBER – DECEMBER
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
O
to
N
aď
Eu
riz
on
H
ry
v
le
se
Doma a vo svete
Bratislava, Žilina,Viedeň 4
Mládež
Na Gorazdovom Močenku 6
FMA
Nová provinciálka sestier Iveta Sojková 8
Misie
Stretnutie s Ježišom pri Kaspickom mori 10
Výchova
Znaky povolania 12
Rozhovor
Don Jozef Prívozník 14
Pedagogika
Život je darom, ale aj úlohou 16
Spoluperacovníci
Rozlúčka s direktorom Milanom Ballom 18
Redakcia
Mimoriadna vizitácia 20
Príloha
Saleziánsky misijný kalendár
Na konci cirkevného roka nás li-
turgické čítania a slávnosti akoby
vovádzali do klímy uvažovania nad
poslednými vecami, nad cieľom
a zmyslom nášho putovania. Kam
smeruje všetko naše snaženie? Sláv-
nosť všetkých svätých nám opako-
vane, každým rokom znova a znova pripomína, že Božou
vôľou je naše posvätenie (1 Sol 4,3). Svätosť, táto „vysoká
úroveň každodenného kresťanského života“ je méta, ku
ktorej by mal smerovať celý život kresťanského spoločen-
stva, našich rodín i každého jedného z nás.
Svätosť je predovšetkým darom, ktorý Nebeský Otec
pre nás pripravil. Boh jediný je svätý, ale Pánov Duch svo-
jou milosťou vlieva do našich sŕdc tento prevzácny dar
a sprevádza nás, aby sa tento dar naplno rozvinul. Prv ako
vonkajší príkaz, je svätosť vnútorná požiadavka našej by-
tosti stvorenej na Boží obraz, ktorá v nás prebúdza netuše-
né energie. „Ak je náš život preniknutý touto vrúcnou túž-
bou, má všetko, napriek svojim nedostatkom
a obmedzeniam, Keď však táto pohnútka oslabne, naša
cesta sa stáva fádnou, a napriek zdanlivej účinnosti, všetky
námahy strácajú zmysel“ (don Chávez).
Naše posvätenie je teda darom, ale aj základnou úlo-
hou nášho života. Kto dosiahol svätosť, dosiahol všetko,
a kto zlyhal vo svätosti, zlyhal vo všetkom. Boh si praje,
aby sme mu pomohli v sebe zavŕšiť jeho dielo a dovoliť mu
uskutočniť v nás jeho úžasný plán.
Téma svätosti je v najbližšom období v saleziánskej ro-
dine podčiarknutá aj dvoma dôležitými udalosťami. Prvou
je kapitula saleziánov. Začiatkom novembra začíname pro-
vinciálnu kapitulu, ktorá by mala byť prípravou na 26. ge-
nerálnu kapitulu. Hlavný predstavený nás vyzýva, aby sa
celá príprava i priebeh kapituly niesli v duchu modlitby,
počúvania Božieho Ducha, osobného obrátenia. Nežiada
sa od nás, aby sme vypracovali nejakú novú teóriu, skôr
aby sa srdce každého saleziána znova zapálilo ideálom
svätosti sv. Jána Bosca: „Daj mi duše a ostatné si vezmi“.
Druhou udalosťou, ktorá sa dotýka celej saleziánskej
rodiny, je slávenie 150. výročia smrti mamy Margity. Mama
Margita bola svätá žena, ktorá vychovala svätého syna.
Ktosi múdry povedal, že za veľkými ľuďmi treba vždy hľa-
dať veľké matky. Matky formujú srdcia svojich detí, vkla-
dajú do nich dôveru, lásku, veľkodušnosť, živý vzťah k Bo-
hu. Dnes zvlášť, keď sme viac strhávaní vonkajšími vecami
a na srdce sa zabúda, potrebujeme sväté matky. To by nám
možno mama Margita chcela pripomenúť. Výchova je ve-
cou srdca a kvalita nášho srdca sa na výchove odrazí. Aj
Pán Ježiš si vybral za matku tú, ktorá vynikala pred všet-
kými práve vo svätosti.
Prajem vám všetkým, aby ste objavili čaro svätého živo-
ta v Kristovi, aby ste sa vedeli preň denne rozhodovať a pri-
vádzať k nemu aj iných. Vyprosujme si tento dar svätosti
navzájom, a ak vás môžem poprosiť, pamätajte trochu aj
na nás saleziánov, aby sa kapitula stala príležitosťou našej
vnútornej obnovy. Prajem vám aj hlboké prežitie advent-
ného obdobia.
Drahí priatelia
saleziánskeho diela na
Slovensku a vo svete!
Jozef Ižold SDB
provinciálny radca
DBD 062006 25.10.2006 14:58 Stránka 3
DOMA A VO SVETE
Saleziáni don Bosca, Dcéry Márie Pomocnice a Saleziánski spolu-
pracovníci zorganizovali v septembri spoločné stretnutie Salezián-
skej rodiny. Konalo sa osobitne pre východnú a západnú časť Slo-
venska. Na Východe sa stretnutie uskutočnilo v dňoch 14. – 15.
septembra v škole v prírode v Kysaku a na Západe v dňoch 22. – 23.
septembra v dome Sales v Bratislave. K uskutočneniu týchto stret-
nutí nás inšpirovalo saleziánske heslo na rok 2006: „Venujme osobit-
nú pozornosť rodine, ktorá je kolískou života a lásky a prvým mies-
tom ľudského rozvoja“. Cieľom obidvoch podujatí bolo prežiť dva
pekné dni ako mládežnícke stretnutie so saleziánskou rodinou. Prog-
ram bol ladený zábavným štýlom, ale nechýbala v ňom aj duchovná
obnova sviatosť zmierenia a sväté omše. Súčasťou programu bol aj
hudobný koncert, pokladová hra pre mladých i starších, volejbalový a futbalový turnaj a iné športy. Hlavným cieľom celého po-
dujatia bolo vytvoriť zážitok rodiny pre všetkých, ktorí neváhali a na stretnutie prišli.
Pod týmto heslom sa v posledný deň me-
siaca august uskutočnil v Levoči v poradí
už 22. ročník stretnutia chlapcov zo sale-
ziánskych stredísk východného Sloven-
ska, známy ako Bodka za prázdninami.
Do tristo účastníkov z miest a obcí vý-
chodného Slovenska prežilo spolu so
svojimi animátormi radostný deň,
vyplnený kultúrnymi a duchovnými
aktivitami. V tomto roku sa na
stretnutí zúčastnili aj chlapci zo Ži-
liny, z Liskovej pri Ružomberku
a dokonca aj skupina chlapcov zo
saleziánskeho oratória v Sebra-
nicích (ČR).
Predpoludňajší program sa usku-
točnil v priestoroch SOUI pre zra-
kovo postihnutú mládež v Levoči.
Jej vedeniu chceme aj týmto vyjad-
riť svoju vďačnosť za poskytnutie
telocvične a priestorov školy. Saleziánski
novici a starší animátori na úvod progra-
mu zahrali pre účastníkov dramatizované
pásmo o živote starozákonného sudcu
Gedeona, ktorého si povolal Boh, aby vy-
slobodil vyvolený národ spod útlaku Ma-
diánčanov.
Potom nasledovalo pestré pásmo scé-
nok a vystúpení chlapčenských skupín
z Bardejova, Rožňavy, z Humenného,
Prešova a Žiliny, popretkávané zábavno-
športovými súťažami.
V druhej časti programu sa účastníci roz-
delili do skupín a pod vedením mladých
saleziánov hodnotili, ako sa im podarilo
prežiť uplynulé prázdniny.
Účastníci sa potom presunuli na
Mariánsku horu, kde sa podával
obed a po ňom dvadsať saleziánov
vysluhovalo sviatosť zmierenia.
Vyvrcholením celej akcie bola
slávnostná svätá omša v Bazilike
Navštívenia Panny Márie, ktorú
s prítomnými kňazmi celebroval
provinciál Saleziánov dona Bosca
na Slovensku ThDr. Štefan Turan-
ský.
Vladimír Fekete SDB
BRATISLAVA – KYSAK
STRETNUTIE SALEZIÁNSKEJ RODINY
V pondelok 28. augusta sa v dome v Žiline
uskutočnil už tradičný deň našej provin-
cie. Zúčastnilo sa na ňom asi 120 bratov,
ktorí prišli zo všetkých saleziánskych do-
mov.
Program začal o 9. hodine uvítaním. Otec
provinciál sa prihovoril všetkým bra-
tom a prečítal dekrét, v ktorom zvo-
láva provinciálnu kapitulu, ktorá zač-
ne svoje prvé zasadanie v novembri.
Regulátor kapituly don Pavol Grach
informoval prítomných o celom po-
dujatí a o programe prípravných
prác, ktoré sa začínajú rozbiehať.
Ďalej sa prítomným prihovoril vikár
don Karol Maník, ktorý informoval
o otvorení bakalárskeho štúdia v ro-
ku 2006/2007 na našej škole v Žili-
ne a radca pre pastoráciu mládeže
don Viliam Riško, ktorý informoval o čin-
nosti vo svojom rezorte a o medzinárod-
nom stretnutí Eurizon.
Po prestávke a občerstvení otec provin-
ciál osobne blahoželal bratom, ktorí slávili
v roku 2006 nejaké okrúhle výročie – na-
rodeniny, kňazskú vysviacku alebo sľuby.
Osobitné blahoželanie patrilo aj otcovi
provinciálovi, ktorý sa v septembri dožíva
50 rokov svojho života.
Nasledovala svätá omša, počas ktorej
predniesol pekné svedectvo zo svojho ži-
vota don Ernest Macák a po omši spoloč-
ný obed.
Poobede program pokračoval o 15. hodi-
ne. Don Daniel Pravda informoval o misij-
ných aktivitách provincie, o misij-
nom dobrovoľníctve a o stave na
jednotlivých misiách. Niektoré do-
my predviedli krátke scénky alebo
videoprezentáciu o živote vo svojom
dome alebo o niektorých bratoch.
Bola tiež možnosť prihovoriť sa zhro-
maždeným a bratia don Štefan Šil-
hár a don Vít Ušák predniesli svoje
svedectvo života a povzbudenie
k vernosti.
Po spoločnej modlitbe a požehnaní
sa stretnutie skončilo o pol piatej.
LEVOČA
„PÁN S TEBOU, UDATNÝ HRDINA“
ŽILINA
DEŇ PROVINCIE
4 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 4
DOMA A VO SVETE
Postkapitulárne hodnotiace stretnutie – verifika – sestier saleziánok z in-
terinšpektoriálnej konferencie CIEM, do ktorej patrí trinásť provincií z Eu-
rópy a provincia Blízky východ sa konala v dňoch 1. – 6. júla vo Viedni
v Don Bosco-Haus. Každú provinciu zastupovala provinciálna predstave-
ná spolu s dvoma sestrami – delegátkami. Za slovenskú provinciu sa
stretnutia zúčastnili sr. Dagmar Kráľová, sr. Iveta Sojková a sr. Mária
Snopková. Bola prítomná aj generálna matka sr. Antónia Colombová
a ďalšie štyri sestry z generálnej rady.
Cieľom verifiky bolo zhodnotiť uvádzanie záverov 21. generálnej kapituly
do života v komunitách i v apoštoláte. Sestry z generálnej rady prezento-
vali najnovší dokument Inštitútu FMA – Orientačné línie výchovného po-
slania Dcér Márie Pomocnice a predstavili možnosti ďalšieho prehlbova-
nia štúdia a reflexie Stanov Inštitútu FMA. Na záver stretnutia účastníčky
urobili rozlišovanie na tému nasledujúcej 22. generálnej kapituly. Stretnu-
tie prebiehalo v klíme modlitby, uvažovania, ale aj v úprimnom rodinnom
duchu.
sr. Iveta Sojková FMA
VIEDEŇ
SESTRY SALEZIÁNKY HODNOTIA UPLYNULÉ OBDOBIE
A PRIPRAVUJÚ NOVÚ KAPITULU
Dvojtýždňovú misionársku skúsenosť prežili počas
prázdnin šestnásti slovenskí animátori spolu so
sestrami saleziánkami v ukrajinskom Ľvove a Užho-
rode. Podujatie sa uskutočnilo v spolupráci s me-
dzinárodnou dobrovoľníckou organizáciou VIDES.
Animátori sa zapájali do miestnych letných aktivít
pre deti, mali možnosť spoznať nových priateľov,
prekonávať kultúrne a jazykové bariéry a zakúsiť
gréckokatolícku liturgiu.
Samotnému dobrovoľníckemu pobytu za hranicami
predchádzala víkendová príprava počas roka, ktorá
animátorom poskytla duchovnú, kultúrnu i praktic-
kú formáciu.
Sr. Elena Caunerová FMA
UKRAJINA
SLOVENSKÍ ANIMÁTORI A SESTRY NA
UKRAJINE
V dňoch 30. 8. – 5. 9. 2006 navštívil našich
spolubratov v Jakutsku a Aldane don Fran-
cis Alencherry, člen hlavnej rady a zodpo-
vedný za oblasť misií.
Stretol sa so spolubratmi i veriacimi, navštívil
aj rozvíjajúce sa malé spoločenstvo veria-
cich na vidieku. Animoval, besedoval i odu-
ševňoval všetkých, aby boli neúnavnými
svedkami Ježiša Krista a aby sa nechali za-
paľovať horlivosťou za spásu duší, akou horel
don Bosco. Nech je toto výzvou aj pre nás
všetkých na Slovensku.
JAKUTSKO
HLAVNÝ ZODPOVEDNÝ ZA MISIE
V SALEZIÁNSKEJ SPOLOČNOSTI
NA VIZITÁCII V REPUBLIKE SACHA
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6 5
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 5
MLÁDEŽ
Aby ste spolu s nami prežili čosi z at-
mosféry, ktorá vládla v dňoch 24. –
30. 7. 2006 na festivale, prinášame
niekoľko pohľadov priamo z Močen-
ku.
Saleziáni a mladí z Mamateyky:
„Do Močenku sme vniesli svoju ra-
dosť, živosť, saleziánskeho ducha…
Keď sa 40 chlapcov a mladých vyroji-
lo z autobusu, Močenok ešte viac ožil
veľkým krikom, ruchom a hrou…
Sme radi, že sa nám don Boscovho du-
cha podarilo vniesť nielen na javisko,
ale aj mimo neho.“
Ondrej Dlouhý (divadelný kritik, člen
poroty): „História si nepamätá toľko
malých a veľkých chlapov na javisku…
Hra sa odohrávala v zbesilom tem-
pe…“
Úryvky z Festivalového
spravodajcu:
„Divadlo malo medzi divákmi veľmi
pozitívny ohlas, pochvaľovali si živosť,
hravosť a humornosť predstavenia
a fakt, že herci sa dokázali vžiť do svo-
jich úloh.“
Peter Weinciler (herec): „Inscenácia
Svätý komediant priniesla nevšedný
zážitok. Humor, dynamika, obrovské
nasadenie – najmä najmladších her-
cov, stvárňujúcich chudobných chlap-
cov – patrili k jej silným stránkam…“
(Katolícke noviny)
Michal A. Kováč (divadelný kritik,
člen poroty) a Mikuláš Fehér (režisér,
predseda poroty): „Od čias Hry o sv.
Bernadete sme, čo sa týka spracovania
životopisu svätca, nevideli nič lepšie.“
Maroš Husár (autor a režisér hry):
„Porota ocenila nasadenie chlapcov
i to, že nešlo o klasické spracovanie ži-
vota dona Bosca – dej sa odohrával
v štyroch rovinách: sen – skutočnosť,
retrospektíva, minulosť – prítomnosť,
hra na hru.
Divadlo chlapci a dievčatá zahrali veľ-
mi pekne – veľmi sa snažili. Myslím,
že don Bosco sa v nebi spolu so svä-
tým Gorazdom spoločne usmievali.
Odbornej porote sme vďační za po-
vzbudenie i za slová odbornej kritiky,
znovu sme sa mohli obohatiť a niečo
nové naučiť.“
A aké boli bezprostredné dojmy
našich hercov?
Majka Martišíková (Matka Terezia):
„Som veľmi spokojná s naším predsta-
vením, publikum bolo úplne super.“
Tomáš Hanke (Bartolomej) na otázku,
ako zvládol svoju rolu, odpovedal:
„Úplne super, vynikajúco sa mi hralo,
síce trošku vadilo teplo, ale v Močen-
ku sa mi veľmi páči.“
Ján Rešutík za stvárnenie postavy do-
na Bosca získal na festivale individuál-
ne ocenenie. Jeho prvé pocity po vy-
stúpení: „Zahrali sme jedno
z najlepších predstavení aj vďaka at-
mosfére, ktorá tu vládla. Hoci je tento
festival súťažou, snažili sme sa hrať
hlavne pre ľudí. Myslím, že sa nám to
podarilo.“
Veta, ktorá veľmi často znela v malých
obmenách: „Je tu perfektná atmosféra
aj organizátori sú úplne úžasní.“
Ďakujeme organizátorom za krásne
dni na festivale a prajeme im veľa po-
žehnania.
Mišo A. Kováč
Foto: Milan Klenovič
Na Gorazdovom Močenku
zvíťazil Svätý komediant
6 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
Petržalskí saleziáni a mladí z mládežníckeho strediska Mamateyova ul. zavítali do
Močenku na XIV. celonárodný festival kresťanského divadla so svojou hrou Svätý
komediant. Odniesli si odtiaľ hlavnú cenu festivalu i množstvo nádherných zážitkov.
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 6
AKTUALITA
Prvé kontakty so saleziánskymi
spolupracovníkmi a neskôr so sale-
ziánmi v Sabinove sa začali na jeseň
roku 1986. Pod vedením salezián-
skych spolupracovníkov sa začína
stretávať prvé rodinné spoločenstvo
zo Sabinova a z blízkeho okolia. Ne-
skôr sa tu rozbieha práca s mladými,
ktorí boli oslovení v kostole a stretká
bývali v prírode alebo po domoch.
Roku 1991 sa s rozširovaním činnos-
ti podarilo získať prvé priestory, kto-
ré sa, podobne ako za čias dona Bo-
sca, často menili. Roku 1995 sa
začala výstavba vlastného strediska,
ktoré bolo slávnostne otvorené 28.
11. 1998. V roku 2002 sa po dlhoro-
čnej snahe za prispenia dobrodincov
zo zahraničia sa podarilo odkúpiť
starší rodinný dom v tesnej blízkosti
strediska. Do príchodu saleziánov do
Sabinova sa spolupracovníkom
a mladým aktívne venovali salezián-
ski kňazi z Prešova. V súčasnosti
v Sabinove a okolitých obciach je 68
spolupracovníkov a aktívne tu pracu-
jú dve strediská DOMKY. Priamo
v Sabinove sa stretáva 12 a po okoli-
tých dedinách ďalších 8 skupiniek
mladých.
Slávnosť sa začala
svätou omšou, ktorej
predsedal otec provin-
ciál. Vo svojej homílii
vyzdvihol výnimoč-
nosť tohto diela,
ktoré ako jediné na
Slovensku založili
a dlhé roky viedli
saleziánski spolu-
pracovníci. Po-
vzbudzoval všet-
kých, aby sa vo svojej činnosti
spoliehali predovšetkým na Božiu po-
moc, pretože je to v prvom rade Jeho
dielo. Saleziánskych spolupracovní-
kov a mladých povzbudzoval, aby po
príchode saleziánov nepoľavili v čin-
nosti. Ku krásnemu priebehu tejto
slávnosti v značnej miere prispel svo-
jím spevom mládežnícky zbor z Pre-
šova. Na konci svätej omše direktor
domu don Ferdo Kubík poďakoval
všetkým za prípravu tejto slávnosti
a poukázaním na príbeh o dedkovi
a repe povzbudil k spoločnému budo-
vaniu tohto diela. Po ukončení svätej
omše boli všetci pozvaní na agapé do
saleziánskeho domu a oratória. Po
občerstvení pripravili mladí krátky zá-
bavný program, v ktorom ukázali, ako
to vyzeralo pred príchodom saleziá-
nov a ako to bude vyzerať po ich prí-
chode. Na záver otec provinciál udelil
slávnostné požehnanie. Bodku za
programom urobil jinglík v šarišskom
dialekte: „Ta ty ši super!!!“
A tak saleziánski spolupracovníci
a mladí vzdávajú vďaku Nebeskému
Otcovi a Panne Márii Pomocnici kre-
sťanov za vyslyšanie ich prosieb.
Ondrej Miliczki SDB
Foto: SDB Sabinov
Konečne sa dočkali
7D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
Dňa 2. septembra 2006 boli slávnostne otvorené priestory umožňujúce stálu
prítomnosť saleziánov v malom mestečku na východe Slovenska v Sabinove.
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 7
Môžeš nám povedať niečo zo
svojho detstva a mladosti?
Za moje detstvo a mladosť som veľmi
vďačná mojej rodine i Pánovi. Vyras-
tala som v prostredí bohatom na ľud-
ské a kresťanské hodnoty. Rada sa
v spomienkach do tohto obdobia vra-
ciam a neraz sa usmievam nad tým, čo
som ako dieťa povyvádzala. Z obdo-
bia gymnaziálnych štúdií si rada spo-
mínam na chvíle, v ktorých som zača-
la zakúšať krásu duchovného života,
modlitby a tiež na hodiny a hodiny za
organom. Učila som sa totiž sama
hrať, lebo som mala veľkú túžbu spre-
vádzať slávenie Eucharistie hrou na
organe. Podarilo sa to a venovala som
sa tomu potom pekných pár rokov
v mojej farnosti.
Čo si robila pred tým, ako si spo-
znala saleziánky?
Po skončení gymnázia som študovala
na Vysokej škole poľnohospodárskej
v Nitre. Počas tohto štúdia som už
vážne uvažovala nad cestou duchov-
ného povolania. Popri štúdiu som sa
stretávala so skupinkami dievčat
z mojej farnosti a pomáhali sme si na
ceste viery. Po skončení štúdia som
odišla bývať do Trnavy a zamestnala
som sa vo Výskumnom šľachtiteľ-
skom ústave v Bučanoch, kde som
pracovala dva roky na plánovacom
oddelení. Počas týchto dvoch rokov
som sa intenzívne modlila za spozna-
nie Pánovej vôle s mojím životom. Veľ-
kou pomocou v tomto hľadaní bol aj
môj duchovný otec, ktorému za veľa
vďačím.
Ako si spoznala dona Bosca, Má-
riu Dominiku Mazzarellovú
a sestry?
Dona Bosca som spoznala už ako štr-
násťročná, keď som si prečítala jeho
životopis. Pamätám sa, ako som sa
vždy tešila na jeho sviatok. Máriu Do-
miniku som spoznala o dosť neskôr
tiež cez životopis. Keď mi už bolo jas-
né, že Pán ma volá k zasvätenému ži-
votu, začala som hľadať kde. V Trnave
som mala kontakt na viaceré rehoľné
sestry, aj som sa s nimi stretla a roz-
právala, ale stále sa mi zdalo, že to nie
je ono. Až som jedného dňa oslovila
moju priateľku z rodnej dediny, Máriu
Macákovú, ktorá tiež bývala v Trnave.
Tušila som, že bude sestra saleziánka
a povedala som jej o mojej túžbe stať
sa rehoľnou sestrou. Ona tou sale-
ziánkou naozaj bola a tak sa začala
odvíjať reťaz mojej cesty za salezián-
skym rehoľným povolaním.
Ako prebiehala tvoja formácia?
Obdobie aspirantátu som prežila na
štyroch privátoch v Trnave a bola som
ešte zamestnaná vo Výskumnom ústa-
ve v Bučanoch. Raz mesačne sme ma-
li formačné stretnutia pod vedením
našich asistentiek. Postulát som preži-
la v Bratislave ako katechétka. For-
mačné stretnutia sa zintenzívnili a bo-
li dvakrát do mesiaca. Veľmi rada si na
ne spomínam. Boli pre mňa vždy ra-
dosťou a obohatením. Noviciát som
prežila v našom dome v Trnave už
v riadnej komunite a pod vedením
magistry sr. Dášky Kráľovej. Boli to
pre mňa krásne roky vstupovania do
hlbšieho života s Pánom a spoznáva-
nia saleziánskej charizmy.
Kde všade si ako saleziánka pô-
sobila?
Po zložení prvých sľubov som rok zo-
stala v komunite noviciátu v Trnave,
potom som bola dva roky v Ríme
a študovala saleziánsku spiritualitu.
Po návrate som rok pôsobila v komu-
V službe s vierou a ochotou
Sestra Iveta Sojková, nová provinciálka
sestier saleziánok
Delegátka generálnej predstavenej sestra Carla Castellino oficiálne uvádza sestru Ivetu do
služby.
8 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
„Ľudia sa vymieňajú, ale Pán zostáva. Veríme, že on je prítomný vo svojich
prostredníkoch.“ Tieto slová zazneli v úvode obradu uvádzania do služby novej
provinciálky sestier saleziánok. Stala sa ňou sestra Iveta Sojková, ktorá prijala túto
úlohu „vo viere v Pánovu moc a silu, s ochotou plniť jeho plán spásy ako Mária.“
Nenechali sme si ujsť príležitosť predstaviť sestru Ivetu, jej cestu k povolaniu, túžby
a perspektívy.
FMA
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 8
ROZHOVOR
nite postulantiek v Šamoríne. Potom
nasledovala komunita aspirantátu
v Bratislave na Kremnickej 19, kde
som strávila tri roky. Ďalších päť ro-
kov som prežila v našom provinciál-
nom dome ako provinciálna sekretár-
ka a direktorka komunity.
Na čo by sa podľa teba mali sale-
ziánky a Saleziánska rodina na
Slovensku v súčasnosti zamerať?
Saleziánska rodina a v nej aj my sestry
saleziánky v každej dobe sme povola-
né byť znamením Božej lásky k mla-
dým. To je prvoradé a stále aktuálne.
Ako na to, za to sa musíme modliť
a spoločne hľadať. A potom sa mi zdá,
že v tejto roztrieštenej dobe poznače-
nej silným individualizmom, sme po-
volaní vydať svedectvo rodiny, v ktorej
sa žije v láske a jednote aj napriek od-
lišnostiam. Verím v silu tohto svedec-
tva, ktoré jediné môže presvedčiť
a pritiahnuť ku kráčaniu za Kristom
a jeho evanjeliom.
Ktoré ciele by si ako provinciál-
ka chcela v najbližšej dobe reali-
zovať?
Na túto otázku je ešte skoro odpove-
dať. Musím sa najskôr hlboko započú-
vať do reality života našich komunít,
našich apoštolských snáh aj našich
mladých. Jedno si však silno uvedo-
mujem: Pán od nás očakáva, že sa
o spiritualite spoločenstva nielen bu-
de hovoriť a písať, ale že ju budeme
naplno aj žiť, aby podľa toho, že sa bu-
deme navzájom milovať, svet mladých
uveril v Krista. Prezradím ešte jednu
veľkú túžbu – šíriť radosť z toho, že
ako zasvätené ženy patríme Kristovi
a mladým. Kiež sa na nás naplnia
Kristove slová: „Aby vaša radosť bola
úplná.“
Čo by si odkázala našim čita-
teľom?
Chcem sa poďakovať za každú spo-
mienku v modlitbách za nás a našu
apoštolskú prácu a naďalej o modlit-
bu poprosiť. Chcem všetkým popriať
hlbokú radosť z toho, že sme v živote
stretli Ježiša Krista a že sme spoznali
radostnú zvesť evanjelia. Podeľme sa
s touto radosťou s každým, koho
stretneme.
Pripravili: Jozef Kupka SDB, Andrea
Miklovičová FMA
Foto: Stanislav Vinter
Otec provinciál Štefan Turanský s prianím dynamizmu a dobrej spolupráce v Saleziánskej
rodine.
Sr. Dagmar Kráľová odovzdáva štafetu provinciálky formou horiacej sviece so slovami:
„Chráň svetlo Pravdy, teplo Božej Lásky, ale aj jas radosti v očiach sestier.“
„Verím v Boha, Otca všemohúceho…“ nová provinciálka prijíma službu vyznaním viery.
9D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 9
MISIE
Prvý bol od 26. 6. do 30. 6. 2006 pre
deti, ktoré prichádzali na výuku kur-
zov do centra „Meryem“ (Mária). Tá-
bor viedol o. Štefan, ktorému po-
máhali učitelia. Dni strávené spolu
boli sprevádzané úctou, vzájomným
pochopením a náboženskou toleranci-
ou. Niektoré z prítomných detí boli
musulmani a päťkrát za deň sa modli-
li musulmansku modlitbu – „namaz“.
Niekoľko našich katolíckych detí
z našej farnosti mali možnosť dať prí-
klad kresťanského života. Druhý tá-
bor bol od 11. 7. do 16. 7. 2006 pre
mládež našej farnosti. V priebehu toh-
to tábora sa pociťovali veľmi dobré
vzájomné vzťahy, ktoré boli podporo-
vané modlitbami, meditáciou, vzájom-
nou službou. Možno povedať, že to
bol Boží zázrak v porovnaní s pred-
chádzajúcimi rokmi, kedy spomedzi
dvadsiatich prítomných bol jediný ka-
tolík a teraz na základe ohlasovania
Božieho slova sú okrem 2-3 všetci po-
krstení. Tretí tábor bol od 19. 7. do 28.
7. 2006 pre deti našej
farnosti, ktoré sa
zúčastňovali nedeľ-
nej školy. Program
bol veľmi dobre pri-
pravený a úspešne
realizovaný. Deti sa
učili tancovať, spie-
vať, maľovali a farbili
tričká. Tiež zhotovili
šarkanov, ktorých
nechali unášať vet-
rom. Charakteristi-
kou Baku a jeho okolia sú práve silné
vetry. Katechizmus a sv. omša nemoh-
li chýbať. A ako by to bolo bez športo-
vých hier, futbalu? To si ani predstaviť
neviem, a preto turnaj vo futbale ne-
smel chýbať. A samozrejme každý deň
tradičné more. Štvrtý tábor bol od 1.
8. do 10. 8. 2006 pre deti. Program bol
veľmi podobný, deťom sa páčil až tak,
že sa im nechcelo ísť domov. Niektorí
chceli zostať na chate ešte mesiac. Ako
posledný bol zorganizovaný veľmi
krátky, ale o to krajší tábor pre dô-
chodcov, ktorý bol v dňoch od 14. 8.
do 16. 8. 2006. Dôchodkyne boli veľ-
mi vďačné za čas, ktorý mohli stráviť
spolu. Za možnosť oddychu a tiež aj
za duchovný pokrm. Veľmi prospešné
boli chvíle rozhovorov o aktuálnych
témach a o tom, ako môžu prežiť svo-
ju starobu na chválu a oslavu Boha
a pomoc ľudom.
Všetky tábory boli veľkým darom od
Boha, za ktorý sme mu veľmi vďační.
Ukazuje sa to ako jeden z účinných
prostriedkov evanjelizácie. Teraz už
len pokračovať v začatom diele a mod-
liť sa, aby námahy priniesli svoje ovo-
cie.
Andrej Foltán
Foto: SDB Baku
„Fíha, no toto, to tu ešte nebolo!“ Asi takto sa čudovali
senickí animátori zo Združenia saleziánskej mládeže Dom-
ka tretí augustový týždeň. Najočakávanejšia letná stredis-
ková akcia, detský tábor Dominik 2006, sa vydaril nad
všetky očakávania. Najmä vďaka deťom,
ktoré boli (ako vždy) úžasné, živé a plné
prekvapení.
Témou tohtoročného tábora boli olym-
pijské hry. Pre deti bolo pripravených mno-
žstvo zaujímavých a netradičných športo-
vých disciplín. Podarilo sa im niekoľko
zápisov do „Guinessovej knihy rekordov“,
dostali správny zálesácky a turistický vý-
cvik, kurz prvej pomoci a naučili sa, čo zna-
mená hrať“fair play“.
Športovcov z rôznych kútov Slovenska
privítalo prostredie Štiavnických vrchov
v Banskej Belej (BB) a hosťujúca krajina Be-
belandia. Hlava Bebelandie, kráľovná Elizabébét a celý rea-
lizačný tím ich pri príchode vítali BeBe keksami a šľahač-
kou. Deti dokázali aj svoj zmysel pre tímovú prácu, keď sa
im spoločnými silami podarilo v lese nájsť stratenú Eliza-
bébét. Spoločné sväté omše zase zaujali natoľ-
ko, že sa ich zúčastňovali všetci. Niektoré
z detí dokonca po prvý raz v živote. Okrem
nových kamarátstiev a olympijských medailí
si tak domov odnášajú mnoho športových
i duchovných zážitkov. A nielen oni.
Televízny štáb BBTv samozrejme pripravu-
je zostrihy najkrajších okamihov z celého
priebehu OH a profily olympijských víťazov.
Ak sa chcete dozvedieť viac o organizátoroch,
bližšie informácie nájdete na www.
domka.sk/senica.
H. Vítková Senica
Slovenskí saleziáni v Baku
aj tohto roku organizovali
letné tábory pre deti
a mládež. Spolu bolo
zorganizovaných päť
táborov.
Stretnutie s Ježišom pri
Kaspickom mori
Olympijské hry trochu inak
10 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 10
Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so
sympatiou sledujú
saleziánsku prácu
a misie.
Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.
Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
ŽIVOTOPIS
Môj švagor (manželkin
brat) Rudko Braniš sa
narodil v dedinke Hor-
né Orešany 11. novem-
bra 1912. Po skončení
základnej školy ho dali
na vlastnú žiadosť a od-
poručenie miestneho
pána farára na štúdiá za
kňaza. Stredoškolské
vzdelanie absolvoval
v Trnave a potom vstú-
pil k saleziánom. Na te-
ológiu ho predstavení
poslali do Turína. Po
skončení štúdií sa vrátil na
Slovensko. Kňazskú vy-
sviacku mal vo Sv. Beňadi-
ku 25. júna 1944. Potom
pôsobil ako kaplán v Šaští-
ne a odtiaľ prešiel na faru
do Topoľčian. Mál rád fut-
bal, šachy a hudbu. Venoval
sa vyučovaniu organovej
hudby a skladal duchovné
piesne v latinskom jazyku.
Po zatknutí v tú hroznú noc
v roku 1950 bol internova-
ný v Podolínci a odtiaľ
prevezený na nútené
práce. Po návrate si hľa-
dal prácu v blízkom oko-
lí domova. Svoje posla-
nie kňaza viac nesmel
vykonávať, preto sa za-
mestnal v blízkom ka-
meňolome a neskôr
v Šmeralových závodoch
v Trnave, kde pracoval
ako pomocný robotník
v dielni obrábania ko-
vov. Nemal ľahkú prácu,
ale určite ľahšiu, ako
v 50-tych rokoch v inter-
načnom tábore
v Čechách. V kostole ne-
smel robiť ani organistu.
Postavil si domček, kto-
rý bol i chrámom, v kto-
rom slúžil bohoslužby,
keďže mu vtedajšia vlád-
na moc nedovolila vykonávať kňazskú slu-
žbu verejne.
Kruté životné podmienky sa v staršom ve-
ku odzrkadlili na
jeho zdravotnom
stave. Po nervo-
vých stresoch
a veľmi ťažkých
prácach ochorel.
Ako kňaz chcel
zvyšok svojho ži-
vota stráviť pri
svojich spolubra-
toch v Pezinku,
ale nakoľko po-
treboval väčšiu
opateru, dostal sa
do domova dô-
chodcov v Zava-
re. Tam sa oňho
vzorne postarali
obetavé rehoľné
i zdravotné sestričky.
Pán Boh si ho povolal
po ťažkom utrpení
k sebe dňa 17. februára
1979. Prežil 67 rokov
života a 35 rokov ako
kňaz. Jeho veľkou opo-
rou mu bola jeho dobrá
mamička i moja man-
želka a aj ja. Pomáhali
sme mu v živote a po
smrti sme sa postarali
o jeho prevoz a pohreb.
Pochovaný je na cinto-
ríne v Horných Oreša-
noch.
Ferdinand Ružarovský
Foto: archív autora
11D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
Komunistický režim na Slovensku poznačil životy mnohých
kňazov. Jedným z nich je aj náš spolubrat Rudolf Braniš, na
ktorého si teraz spomíname.
Don Rudolf Braniš
So svojimi žiakmi a kapelou
So svojou mamičkou
Pri svojej prvej svätej omši
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 11
Rozpravy na internete na tému kňazi
a ich život niekedy naháňajú hrôzu.
Aká je pravda? Aké tajomstvo je ukry-
té pod reverendou či iným rúchom?
Rehoľníci, rehoľnice, kňazi… Akí sú to
ľudia? Aké tajomstvo je ukryté v ich
srdci? Na túto tému sa zamýšľame
v posledných článkoch o výchove,
pretože poklad povolania mohol Boh
uložiť aj do vašej rodiny. Dnes si všim-
neme znaky povolania.
„Čítaj život a vrav mi o ňom.“
„Čítaj život a vrav mi o ňom,“ povedal
slepec svojmu mladému sprievodcovi.
A ten začal vymenovávať veci a ľudí,
čo boli okolo nich. No slepec ho za-
stavil… „Nič viac nevidíš? Nevidíš, kto
koho má rád, kto sa trápi, komu je
smutno, komu treba pomôcť…?“ Mla-
dík sa na chvíľu zastavil a potom
uznanlivo pokýval hlavou. I začal ho-
voriť nanovo…
Veru je dobré, že tu máme ľudí, ktorí
vedia vidieť veci neviditeľné, hovoriť
o nich, priblížiť nám ich… Ako soľ po-
trebujú dnešní ľudia predstaviť život
tak, ako o ňom hovorí Kristus. Vytiah-
nuť ho z duchovnej sféry a predstaviť
ako skutočnú realitu – ako Božie
kráľovstvo. Je šťastím pre spoločnosť,
že sú tu ľudia, ktorí neutekajú zo ži-
vota, ale s radosťou a nadšením ho
žijú. Kráčajú životom s duchom, v kto-
rom cítiť lásku Boha. Svedčia o ňom
svojím čistým milovaním a obetou za
iných. A to hlavné: snažia sa byť do-
konalí v láske. Ukazujú tak na šťastie,
ktoré je možné skutočne dosiahnuť
duchovnými cestami.
Hľa toto všetko je úloha pre zasväte-
ných, pre „Božích ľudí“. Pre ich myseľ,
srdce, city… Veľmi potrebujeme ta-
kýchto ľudí. A len tvrdý materialista
môže povedať, že sú zbytoční. Vlast-
nosti, ktoré by mal mať kandidát na
zasvätený život môžeme rozdeliť na
ľudské, psychické a duchovné.
Náprava vzťahov
„Prečo nedať Bohu najkrajšie city svojho
srdca?“
(M. Consul)
Naše náboženstvo je o vzťahoch.
O vzťahoch k Bohu, sebe, druhým
ľuďom i k veciam. Kresťanstvo hovorí,
aké majú byť a čo má cez ne tiecť.
A opäť sme pri láske. Hej, láska lieči
vzťahy. Vedieť lásku načerpať a potom
rozdávať. To je povolanie i poslanie.
Preto prvou a najdôležitejšou vlastno-
sťou toho, koho Boh volá, je schop-
nosť osobného stretnutia sa s Bohom.
„Osobné“ znamená, že sa pri stretnutí
cítia ako osoba a osoba… Že si „ty-
kajú“, že ich „ja“ je vo vzájomnom
kontakte. Rozmenené v praxi: kandi-
dát na duchovný stav sa rád modlí,
hľadá Pána, túži milovať Boha nado-
všetko. Nebojí sa ticha a snaží sa vnú-
torne otvoriť, aby sa Boží duch doňho
prelial. Ešte inakšie povedané: Kandi-
dát má byť zbožný.
Načrieť do vnútra
„Naša civilizácia utilitarizmu znamená
produkciu a užívanie – je to civilizácia
vecí a nie ľudí, civilizácia, v ktorej sa ľud-
ské osoby používajú rovnako ako veci.“
(List Jána Pavla II. rodinám).
Tieto slová Svätého Otca som si vybral
ako uvedenie do ďalších vlastnosti,
ktoré by mal mať ašpirant na život
v duchovnom stave. Robím to aj pre-
to, aby sme scitliveli na vlastnosti, kto-
ré možno majú aj naši priatelia. Ak bu-
deme viac vedieť, nastavíme im
zrkadlo a možno im tak aj pomôžeme
pri objave ich povolania. A ešte
na niečo je to dobré: aby sme aj my
nebrali človeka ako vec. Takže medzi
ďalšie základné znaky duchovného
povolania patrí:
1. Mať príslušné telesné a duševné
zdravie – uznáte, že žiť zasvätený ži-
vot je krásne, ale aj ťažké. Je potrebné
na to mať určité telesné i psychické
predpoklady. Boh, ktorý povoláva, dá-
va aj talenty, schopnosti k tomuto štý-
lu života. Boh si neprotirečí. Ak ich
dotyčný nemá, jeho životné miesto je
inde. Autorita, ktorá rozlišuje a posu-
dzuje tieto dary je Cirkev – jej pred-
stavení.
2. Mať základné ľudské návyky…
Keďže kandidát má svedčiť o Pánovi,
žiada sa, aby praktizoval základné
ľudské návyky. Svätosť predpokladá
prirodzenosť. Keď sa raz pýtala rehoľ-
ná sestra sv. Františka Saleského, ako
sa má stať svätou, odpoveď bola jed-
noduchá: „Začnite s tichým zatvára-
ním dverí.“ Odborníci na duchovný
život majú byť nielen teoretici, ale
majú mať aj niečo dobré nažité.
3. Byť čnostný… „Čnosť? Čo to je? To
som ešte nepočul…“ Povedal istý vyso-
koškolák, vedúci cirkevného zboru
po tom, ako som oznámil tému mojej
prednášky. Veru, na niektoré veci sa
v modernej dobe zabúda. Čnosti sú
12 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
VÝCHOVA
Skoro denne ich stretávame… Rýchlym krokom idú za
svojimi povinnosťami alebo sú v hlúčiku mladých ľudí, či
v srdečnom rozhovore so starkou… Mnohí ich milujú, no
nájdu sa aj takí, ktorí im nevedia prísť na meno… Myslia
si, že sú darmožráči…
Znaky
povolania
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 12
nádherné vlastnosti duše. Medzi zá-
kladné ľudské čnosti patria: múdrosť,
mravná sila, spravodlivosť, miernosť…
Božské čnosti sú viera, nádej a láska.
4. Byť schopný študovať – adepti
kňazstva túto vlastnosť veľmi potrebu-
jú. Keďže väčšina informácií sa pre-
náša štúdiom, hovorí sa, že je to pre
kňazov „ďalšia sviatosť.“ Aby boli mú-
dri a skutoční duchovní otcovia. No
sú aj bratia, ktorí síce chcú byť zasvä-
tení, ale štúdium im akosi nejde. Ale-
bo nechcú… Aj takých povoláva Pán
a volajú sa rehoľní bratia, rehoľníci la-
ici.
5. Vedieť vytvárať vzťahy, zjednocovať.
Zasvätená osoba má byť človekom
vzťahov a tvorcom pokoja. Vie komu-
nikovať, je rád s ľuďmi, neuteká zo ži-
vota. Má vedieť odpúšťať, snaží sa byť
sympatický. Vytvárať spoločenstvo
ako Ježiš. Don Bosco mal na toto hes-
lo „Miluj a snaž sa, aby ťa milovali.“
6. Nemať negatívne návyky (alkohol,
drogy, vášne, gamblerstvo, neovláda-
teľnú sexualitu…) Dnešná doba týmto
všetkým prekvitá a ľudské srdce sa
správa ako zlodej. Chce uchvátiť „plo-
dy poznania dobra a zla“. Ak sa pýta-
me, prečo je dnes menej povolaní, od-
poveď sa skrýva aj v celkovom stave
spoločnosti, ktorá má všetky znaky
prodrogovej konzumnej kultúry.
7. Nemať extrémne zlé povahové črty.
Vymenujem aspoň niektoré ako vý-
bušnosť, náladovosť, precitlivelosť, ci-
tovú nestabilitu, škrupulozitu, melan-
chóliu (depresia je cintorín duše),
hrubé neľudské správanie… Kedysi sa
mäsiar a kat nemohli stať kňazmi. Bo-
lo presvedčenie, že im chýba „citli-
vosť“ k ľuďom. Vďaka Bohu mnohé
povahové črty sa dajú odstrániť. S ro-
zumom, pevnou vôľou a najmä Božou
pomocou sa dá skrotiť všelijaký divý
výhonok.
8. Poznanie svojho vnútra – zistenie,
k čomu má srdce náklonnosť. Je to ro-
dinný život? Alebo túžba patriť len Pá-
novi a žiť s ním? Ak áno, v akej podo-
be? V prípade mužov: Ako kňaz
(diecézny, rehoľný?) alebo ako rehoľ-
ný brat? V ktorej kongregácii? U žien
je to jednoduchšie.
Nuž a ešte pripomínam to, čo istotne
viete: V Rímskokatolíckej cirkvi môže
sviatosť kňazstva prijať pokrstený
muž, ktorý je slobodný a chce zacho-
vať celibát pre nebeské kráľovstvo.
(porov. KKC 1557 – 1600).
Viete, že
„Ešte som nevidel lenivého mravca.“
(J. Recek)
Listoval som v talianskom slovníku
a zrak mi padol na slovko „vocazio-
ne.“ Má viacej významov… Znamená
aj talenty, schopnosti, vlohy. My ho
prekladáme aj ako povolanie – vola-
nie. V poslednom čase sa často hovorí
o pastorácii povolaní – v Taliansku je
to: pastorale vocazione. A slovnou
hračkou nám vznikne čosi zaujímavé.
Voľný preklad znie: pastorácia vlôh,
schopnosti, talentov. To nám dáva na
výchovu mladých ľudí nový pohľad:
Máme mať starosť o schopnosti, o pes-
tovanie talentov a vlôh mladých ľudí.
Na záver zvýrazním ešte jeden po-
hľad. Slovo „čistota“, alebo „svätosť“ je
prekladom gréckeho slova „hosios“
a znamená: „to, čo teší Boha“. Hej, čí-
ry, čistý charakter je to, čo obdivuje aj
Boh. A ten, kto sa chce páčiť Bohu by
ho mal naozaj mať. Aby boli aj všetky
jeho ostatné vlastnosti priezračné, jas-
né, viditeľné… A to je vlastne posväco-
vanie. O to po celý čas ide. Lebo táto
snaha bude korunovaná v nebi več-
ným životom. Bodaj by sme mali čo
najviac takýchto ľudí medzi nami.
Žehná vás don Jozef Luscoň.
Foto: archív redakcie
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6 13
VÝCHOVA
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 13
Už viac ako 55 rokov žijete ďale-
ko od rodného domova. Kde ste naš-
li svoj domov?
Nájsť v cudzine domov, keď som
nemohol pracovať stále na tom istom
mieste, bolo nemožné. Našiel som istý
pekný domov v prvých 7 rokoch štú-
dií v Taliansku, ktoré boli jedným
z najkrajších období v mojom živote.
Ten domov sa mi však hneď zrútil,
keď ma poslali na 8 rokov do Nemec-
ka. Do celkom iného a neskutočne
tvrdšieho prostredia. Potom zase od-
tiaľ na 10 rokov do Ríma. Boli to roky
po koncile, roky veľmi revolučné a ne-
pokojné, zároveň veľmi zaťažujúce.
Domov som potom našiel trošíčku
v Benediktbeuerne (Nemecko) a to
kvôli prekrásnemu predalpskému
prostrediu, ale aj cez istú blízkosť, kto-
rú som nadobudol k študentom, pre-
dovšetkým k tým vonkajším, ktorí
tvorili väčšiu časť mojich študentov.
Podarilo sa mi vytvoriť s nimi veľmi
dobré kontakty a trochu som tam
našiel svoj domov. Nebol to však pra-
vý domov, a to ani nie je možné.
Ako vnímate dnes váš slovenský
domov?
Myslím, že my všetci, čo sme sa
v tých rokoch vzdialili z domu, sme
zostali akísi nostalgici. Zažili sme Slo-
vákov ako národne povedomých, pra-
cujúcich, obetujúcich sa a trpiacich za
národ. Aspoň ja osobne, som takto
vnímal, napríklad, prvé roky Sloven-
ského štátu. Tento domov už neexis-
tuje, je natrvalo preč. Netreba sa ču-
dovať, lebo medzitým prešlo už
takmer 60 rokov. Zisťujem, že sa tu
stalo toho toľko, že tento slovenský
domov už nespoznávam. Takže tu by
som ťažko našiel čosi také ako je do-
mov. Pripomínam však, že my sme
nostalgici a toho sa nestrasieme. Ta-
kže nechcem robiť nejakú kritiku, iba
povedať, že svet sa tu stal celkom iný.
Takže ťažko hovoriť o tom, že by som
tu našiel domov.
Ako ste sa stali saleziánom?
Myslím, že prvý a taký základný
záujem o saleziánov vo mne vzbudil
časopis Saleziánske zvesti, ktoré sme
dostávali v rodine, sledoval som všet-
ko s obrovským záujmom. Popri tom
sme dostávali aj Posol Božského srdca
Ježišovho od jezuitov. Ja som vždy
chcel byť kňazom a moja túžba sa od
začiatku niesla akosi smerom ku sale-
ziánom. Našiel som u nich činný, po-
hyblivý a živý život, v ktorom bolo
možné čosi urobiť, život, v ktorom sa
každý mohol vyvinúť a konať podľa
svojich schopností, a predovšetkým
život medzi mládežou. Takýto obraz
som si získal už zo Saleziánskych
zvestí a z poznania niekoľkých sale-
ziánov z môjho okolia. Títo mi tiež
sprostredkovali ten istý dojem. Tak
som sa po meštianke rozhodol ísť do
Šaštína a nastúpiť dráhu saleziána.
Spomínate si na nejaký veselý
zážitok z noviciátu, alebo z prvých
rokov saleziánskeho života?
Veselým zážitkom bol náš radost-
ný život v noviciáte. Radostným bol
náš magister don Babjak, ktorý tam
vnášal veselú atmosféru. Radostným
životom boli práce, ktoré sme tam ro-
bili, naše kúpanie sa v Hrone alebo vy-
chádzky do krásneho okolia. Tu na
Slovensku som zažil radostné prostre-
die a aj keď si na nejaké konkrétne
žartovné prípady nepamätám, bola
ich celá kopa. Asi každý salezián, kto-
rý to zažil, mi dá za pravdu, že sme
vtedy na Slovensku dostali dobrú
a solídnu formáciu, s ktorou sme pre-
chádzali svetom a ktorú sme považo-
vali za lepšiu ešte aj v takom centre
ako bol Turín. To by možno človek ne-
veril, ale tam som videl napríklad ako
sa chlapci modlievali v Bazilike Panny
Márie ranné i večerné modlitby a asis-
14 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
Narodil sa vo Vinohradoch nad Váhom.
V Hronskom Beňadiku zložil svoje prvé rehoľné
sľuby, ale v roku 1950 musel ujsť do cudziny.
V Turíne bol vysvätený na kňaza. Podľa plánu
saleziánov, ktorí mu pomohli utiecť, bol presvedčený,
že sa o niekoľko rokov vráti s hotovými štúdiami ako
kňaz a bude môcť pracovať na Slovensku. Z tých „niekoľko“ rokov sa stalo už vyše 55,
z ktorých väčšiu časť prežil v Nemecku. Spolu s inými spolubratmi založil v Žiline
v roku 1991 saleziánsky filozofický študentát, na ktorý chodil vyučovať 3-4 krát do
roka vo svojich voľných chvíľach z Nemecka, kde ako jediný docent filozofie na plný
úväzok, pravidelne vyučoval až 7 predmetov za rok. Tohto roku 21. októbra sa dožíva
významného životného jubilea: 80-tych narodenín. Salezián, don Jozef Prívozník.
Don Jozef
Prívozník
ROZHOVOR
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 14
tenti medzi nimi chodili a pozerali
prísne ako policajti. To sa nám ne-
páčilo. Podľa mňa, my sme mali oveľa
zdravší pojem o asistencii a zdravú sa-
leziánsku formáciu.
Ako na vás vplývala vojna a po-
tom roky po nej?
Cez roky Slovenského štátu sme
vojnu sotva cítili. Hrozivé časy začali
až po pomalom príchode a upevňova-
ní sa komunizmu. Všetci vieme ako to
potom skončilo. Naše úteky do cudzi-
ny boli odvážnym plánom provincie,
nie úradným, ale plánom, ktorý inici-
ovali spolubratia, ktorí za to potom
pretrpeli mnohé roky väzenia. Takže
nebola to naša vlastná vôľa, hoci kaž-
dý tak trošku túžil ísť do zahraničia,
ale bol to plán provincie, ktorý skon-
cipoval don Ernest Macák, ale aj don
Sandtner a iní spolubratia. Za tým stál
aj pán provinciál Bokor, ale on oficiál-
ne nesmel o ničom vedieť.
Takmer celý život ste vyučovali
filozofiu. Bolo to „len“ z poslušnos-
ti alebo vás naozaj bavila?
Filozofia bola vždy mojím snom,
študoval som ju veľmi rád. Ak sa
môžem aj trochu pochváliť, tak v Turí-
ne dokonca aj s veľkými úspechmi.
Práve preto som bol určený za budú-
ceho docenta. Mal som ju vždy rád
a doteraz ju mám rád. Nadovšetko vi-
dím jej cenu, jej hodnotu. Mne sa zdá,
a toto nachádzam stokrát potvrdené
aj v úradných dokumentoch Cirkvi,
že filozofia je základným prvkom ro-
zumovej formácie budúceho kňaza.
Nič tak neformuje budúceho kňaza
k mysleniu ako filozofia.
Ste známy aj svojim zmyslom pre
humor. Ako súvisí podľa vás humor
s rehoľným životom?
Naši starí saleziáni nám odovzdali
zdravý optimizmus. Pracovali v ťaž-
kých pomeroch, ale vždy pracovali
s presvedčením, že všade sa dá nano-
vo začať a niečo dobré urobiť. Toto ma
nieslo aj vo veľmi ťažkých skúsenos-
tiach môjho života. Humor som si na-
dobudol až v neskorších rokoch. Istý
humor má asi každý v starších rokoch
života, lebo sme už nad mnohými ve-
cami, ktoré sme kedysi považovali za
tragicky vážne a ktoré sa dnes zdajú
smiešne. V živote som poznal mno-
hých vynikajúcich saleziánov. Spomí-
nam na takých svätcov ako nebohého
Ignáca Stuchlého, ktorého som mal
šťastie vidieť viackrát na Slovensku
ako mladý klerik, na dona Cimattiho,
misionára v Japonsku, na dona Quad-
ria alebo aj na dona Bertettiho, kto-
rých som spoznal v Turíne. Prešli
ohromne ťažkými skúsenosťami a zá-
važnými úlohami, ale zachovali si hu-
mor a boli výslovne radostní. Takže
saleziánsky humor by mal byť plo-
dom svätosti. U dobrých saleziánov
sa spozná humor ako plod svätosti.
U nás starších je to trošku aj ovocím
staroby.
Slovensku ste sprostredkovali aj
veľa materiálnej pomoci. Ako ste to
zosúladili s filozofiou?
Pred pádom socializmu som často
opakoval mojim predstaveným, že
som vyšiel do zahraničia, aby som pra-
coval pre Slovensko. Pracoval som
tým, že som rozvinul spolu s inými
a spolu s donom Antonom Hlinkom
akciu pašovania kníh na Slovensko.
Cez Maďarsko alebo aj inými cestami
sme zaručene poslali na Slovensko ne-
jakých 4 až 5 ton kníh. To mi však vô-
bec neprekážalo v mojich štúdiách
a v mojej práci. Keď padla železná opo-
na, prichádzali spolubratia s mnohými
prosbami. Niektorí chceli v Bratislave
zriadiť katechetické stredisko. Iní žia-
dali do Šaštína nejaké stoličky a nábyt-
ky, aby sa tam čím skôr zriadila škola.
Podobne aj do Žiliny. Videl som, že to
bolo potrebné, aby sa mohlo začať. Ne-
bol som jediný, čo to robil. Robili to aj
Poliaci a Česi. Tak som si povedal, keď
to robia iní, musia to robiť aj Slováci.
Sprostredkoval som prevoz nejakých
55 až 60 nákladiakov nábytku na Slo-
vensko. To boli tie motívy. Neboli to
nejaké teologické úvahy. Bolo to vtedy
jednoducho potrebné.
Čo by ste osobne chceli popriať
slovenskej krajine, slovenskej Cirk-
vi a slovenským saleziánom?
Slovenskej krajine, aby sme našli
cestu k sebe, k Slovákom. Slovom, aby
sa u nás upevnil trošku ten pocit sú-
držnosti a záujmu o naše Slovensko.
Slovenskej Cirkvi, by som prial, aby sa
naplno otvorila koncilu a všetkému čo
sa aj úradne udomácnilo v zdravom
vývoji Cirkvi v iných krajinách. Preto
by som jej prial, sa otvorila tomu, čo
už iné cirkvi získali ako zdravý plod
koncilu. Nehovorím nejaké extrémy,
ale ten zdravý plod koncilu. A ešte by
som jej prial, aby dala laikom viac ich
miesto, ktoré im určil koncil, predo-
všetkým v dokumente Gaudium et
spes. Sú tu masy dobrých katolíckych
laikov, ktorí chcú pracovať, ale nie sú
pustení k slovu a nemôžu dostatočne
vyvinúť svoju činnosť. No a sloven-
ským saleziánom by som prial, aby si
zachovali svoj dynamizmus práce,
svoju odvahu, ktorá sa javí v tom, že
majú otvorených 17 mládežníckych
diel, o ktorých sa vie, že sú to diela
veľmi ťažké. A potom medzi mladými
slovenskými saleziánmi, ktorých som
tu za tých 14 rokov spoznal a formo-
val, sú obrovské rozumové, intelek-
tuálne potenciály. Mohli by sa stať po-
prednými odborníkmi v niektorých
našich špecifických odboroch, vyhľa-
dávanými odborníkmi v pedagogike
a v otázkach mládeže, ďalej odborník-
mi v katechetike, v mládežníckej litur-
gii a spiritualite. Sú tu ľudia, ktorí sú
schopní prehĺbiť tieto odbory, tak by
som im prial, aby mali k tomu mož-
nosť.
Zhováral sa: Peter Timko SDB
Foto: archív autora
ROZHOVOR
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6 15
DBD 062006 25.10.2006 14:59 Stránka 15
16 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
Mnohí rodičia majú úprimný záu-
jem, aby naplnili tento výchovný cieľ.
Ale často sa i pýtajú: čo máme robiť?
Ako máme pomôcť našim deťom, aby
objavili morálnu hodnotu vlastného
života, vlastných skutkov, aby rástli
v múdrosti a milosti pred Bohom
a ľuďmi. Život našich detí je neustály
rast a v tomto procese dospelý má
možnosť zasiahnuť rôznym spôso-
bom, aby im pomohol stať sa slobod-
ným, schopným prejaviť sa podľa
svojej vlastnej originality a ľudskej
kvality a zodpovedným za svoje indi-
viduálne, spoločenské i transcen-
dentné úlohy.
Odpoveď je v niektorých základ-
ných princípoch, z ktorých pramenia
teoretické rozhodnutia i konkrétne
návody, ktoré však prevyšujú praktic-
ký aspekt magických formúl, ktorými
by sme chceli vyriešiť problémy.
1. ŽIVOT NAŠICH DETÍ MÁ
VÝZNAM
Výchovná úloha rodičov vychádza
z dynamického pohľadu na život, kto-
rý má svoj základ v Bohu, ktorý je lás-
ka, a preto miluje každého človeka,
ktorého stvoril z lásky, s láskou a pre
lásku. Táto úloha teda vychádza z pre-
PEDAGOGIKA
V skutočnosti každý rodič
– či si je toho vedomý
alebo nie – vychováva.
A tak aj každá rodina
určitým spôsobom vplýva
na ľudské vyzrievanie
svojich detí. Rodina
každému jedincovi
sprostredkúva svoju
ľudskosť: jej výchovným
cieľom je teda naučiť „stať
sa“ človekom.
Život je darom,
ale aj úlohou
DBD 062006 25.10.2006 15:00 Stránka 16
svedčenia, že život má zmysel od Boha
a v Bohu, a že ho chceme realizovať
nie v uzavretosti, ale v spoločenstve.
2. ŽIVOT SA MÁ STAŤ DAROM,
KTORÝM JE MILOSRDENSTVO
Každý z nás potrebuje stretnúť nie-
koho, kto má srdce plné lásky a kto
ho chce dávať ďalej. Človek nemôže
žiť bez toho, aby dostal milosrden-
stvo. Niekedy sa však môže stať, že ži-
vot sa stáva smutným, keď nestretne-
me niekoho, komu dávať svoju lásku.
Aj dieťa sa môže naučiť stať sa darom
plným milosrdenstva a nikto nie je
príliš starý alebo dospelý na to, aby
prestal dávať, alebo aby sa to nevedel
ešte naučiť.
3. ŽIVOT JE V NAŠICH RUKÁCH
Ľudská existencia nie je vytvorená
iba z rôznych teologických, biologic-
kých, psychologických, sociálnych,
ekonomických alebo kultúrnych de-
terminácií. Preto výchova je nielen
možná, ale má aj svoj zmysel. Je prav-
da, že sme podmienení rôznymi okol-
nosťami, ale napriek tomu človek je
citlivý, ochotný a schopný slobody
a oslobodenia. Môže sa teda naučiť
konať ako bytosť, ktorá je slobodná,
a byť opravdivým protagonistom pri
vytváraní svojho vlastného osudu,
pri realizácií svojej životnej cesty.
4. NIELEN RAST, ALE AJ ÚSILIE
Ďalším podstatným princípom je
odmietanie pasivity, odsúdenie leni-
vosti, neúrodnosti a nečinnosti. Ro-
dičia musia vedieť od svojich detí vy-
žadovať maximum snahy, úsilia,
angažovanosti za vlastné dobro, a ak-
tivovať to, čo každý v sebe vlastní.
Ježiš v evanjeliu opisuje ľudskú exis-
tenciu ako niečo veľmi dynamické,
kreatívne a iniciatívne: život, ktorý sa
má žiť naplno.
5. ÚSILIE PODĽA VLASTNÝCH
SCHOPNOSTÍ
Niet pochýb, že každý rast vyžadu-
je úsilie, ktoré však nesmie byť bez
cieľa, ale musí byť konštruktívne po-
dľa vlastnej miery a schopnosti. Mo-
rálne činy sú extrémne diferencované
a nemožno ich podľa rovnakého kri-
téria aplikovať na každého, akoby ich
každý človek zvnútornil rovnakou
mierou a intenzitou. Každý človek ži-
je svoje ľudské povolanie nie ab-
straktným spôsobom, ale s indivi-
duálnymi prejavmi a podľa vlastnej
interiority. Rodičia majú preto úlohu,
aby naučili svoje deti všímať si svoje
motívy, potreby svojho života, ktoré
sú mu vlastné a ktoré sa majú reálne
vyjadriť. Aj tu sa evanjeliová výzva
stáva podstatným pedagogickým pra-
vidlom: komu bolo veľa dané, veľa sa
bude vyžadovať; komu bolo zverené
mnoho, omnoho viac bude vyžadova-
né. Rodičia sú prvými učiteľmi, ktorí
vedia, že vo výchove nejestvuje pra-
vidlo, ktoré je rovnaké pre všetkých:
ináč budú vychovávať rebelov, ktorí
neustále bojujú proti všetkým pravid-
lám, alebo večne snívajúcich konfor-
mistov, zlomených každou skúseno-
sťou neúspechu.
Odbornosť vychovávateľa vyžaduje
mieru, múdrosť, intuíciu pochopiť
schopnosti svojho dieťaťa, a pomôcť
mu nájsť v sebe to, čo je potrebné na
to, aby sme žili ako opravdiví ľudia.
6. AJ PRAVIDLÁ SÚ POTREBNÉ
Rodičia vychovávajú aj pravidlami:
sú to sprievodcovia, ktorí vedú naše
deti ku schopnosti rozhodnúť sa dob-
re a zodpovedne, konať spravodlivo
a s láskou, s veľkodušným zápalom
a sebaovládaním. Tu nestačia poskyt-
nuté rady alebo analýzy jednotlivých
spôsobov správania. Prostredníc-
tvom noriem dosiahneme vedenú
a orientovanú skúsenosť, ktorá však
je presiaknutá láskavou rozumno-
sťou, múdrosťou a pravdou. Veľkú
úlohu tu samozrejme hrá aj príklad
vlastných rodičov, aby podnietili svo-
je deti k pozitívnym osobným skúse-
nostiam, aby sa stali samostatnými,
vedeli konať na základe vnútorných
princípov a urobiť správne rozhod-
nutia podľa okolností a situácií.
Tibor Reimer SDB
Foto: archív redakcie
Misijní dobrovoľníci pre Afriku
Slovenská mimovládna organizácia SAVIO hľadá mladých katolíckych majstrov (učiteľov výcviku): strojárov, zváračov,
nástrojárov, automechanikov, elektrikárov a informatikov na prácu do Afriky – Keňa, Angola, Uganda,… Podmienkou je
znalosť anglického alebo portugalského/španielskeho jazyka. Záujemcovia získajú bližšie informácie o podmienkach
vyslania na adrese: SAVIO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, e-mail: savio@savio.sk alebo telefonicky cez pracovné dni od
9,00 – 12,00 hod. na bratislavskom telefónnom čísle: 02/502 311 12.
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6 17
PEDAGOGIKA
DBD 062006 25.10.2006 15:00 Stránka 17
SPOLUPRACOVNÍCI
Rozlúčka s direktorom
donom Milanom Ballom
18
To sa vám dobre povie – ta baľ kufre a idzeš
daľej – keď som si tu tak dobre zvykol.
Čo ešte aj združenie PMP má radosť, že
odchádzam, že má úsmev na tvári. Len sa
smejte, veď vy uvidíte!
Vieš, ako mi je ťažko na srdci.
Tonču cikši, bo nečujem co diri rečuje.
Teraz ho diri chici za pačesi.
Tak, to som ja, nový direktor. Mal by som im
isto niečo na povzbudenie povedať!
Direktore co ci máme zahrac na rozlúčku…
Milanku my „dorastenky“ ti ešte chceme
zaspievať.
Tak sa už dohodnime, kto sa mu poďakuje.
Chcel by som vám ešte, … čo som to chcel
povedať?
S úsmevom sa všetko lepšie rieši.
Ej Ferku, coordinátore, totože mi chceš dať
na rozlúčku. Hm, není to zlé!
Isto mi chceš podať ručku na rozlúčku?
Neboj sa dijektoje, keď vyjastiem pjidem
ťa vystjedať
… ako sa ti pozdáva nový direktor?
Saleziánske stredisko Prešov
D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 6
DBD 062006 25.10.2006 15:00 Stránka 18
REDAKCIA
Mimoriadna
vizitácia
V dňoch od 25.
septembra do
2. decembra
koná na Slo-
vensku mimoriadnu vizitáciu ge-
nerálny radca don Václav Kle-
ment. Tento druh vizitácie sa koná
raz za šesť rokov, kedy hlavný
predstavený z Ríma posiela do
provincie jedného svojho radcu,
aby vykonal túto
službu. Don Kle-
ment pochádza
z Moravy, takže
všetci spolubra-
tia i členovia sa-
leziánskej rodi-
ny sa s ním
budú môcť bez-
prostredne po-
rozprávať bez
nutnosti tlmoč-
níka. Mimoriad-
ny vizitátor navštevuje všetky sale-
ziánske strediská na Slovensku
a pôjde aj do Baku v Azerbajdža-
ne, kde máme svoju misiu. Osob-
ne sa porozpráva so všetkými
bratmi saleziánmi a so zástupcami
saleziánskej rodiny, ktorí sú v jed-
notlivých dielach prítomní.
Cieľom jeho vizitácie je spoznáva-
nie života jednotlivých komunít
a svojím hodnotením a pripo-
mienkami prispieť ku skvalitne-
niu rehoľného zasväteného života
saleziánov a k zlepšeniu ich práce
na Slovensku.
Don Václav Klement je najmladší
z generálnych radcov. Narodil sa
v Brne 7. októbra 1958. Neskôr sa
spoznal so saleziánmi a začal taj-
nú rehoľnú for-
máciu. Teológiu
začal študovať
v diecéznom se-
minári. V roku
1982 zložil svo-
je prvé sľuby.
Aby mohol reali-
zovať svoje misi-
onárske povola-
nie po štvrtom
roku teológie
v seminári utie-
kol do Talianska. V auguste 1984
prišiel spolu s bratom Michalom
do Ríma. V rokoch 1984 – 1986
doštudoval v Ríme na UPS teoló-
giu. Od roku 1985 sa stal členom
Kórejskej provincie a 25. mája
1986 bol vysvätený za kňaza. Po
vysviacke sa presunul do Južnej
Kórey, kde začal pracovať s chlap-
cami v profesijnom
centre v Soule. V ro-
koch 1995 – 1996
bol direktorom for-
mačného domu
v Soule a v roku
1996 ho menovali za
provinciála Kórejskej
provincie. V roku
2002 sa stal generál-
nym radcom pre re-
gión Ázia Východ
a Oceánia.
Foto: ANS
Don Cyr i l BÚRAN SDB
* 2 . s e p t e m b e r 1 9 2 8 J a b l o n i c a
+ 8 . s e p t e m b e r 2 0 0 6 G a l a n t a
Don Cyril Búran sa naro-
dil 2. septembra 1928
v Jablonici (okres Senica)
ako syn železničiara Joze-
fa Búrana a Márie, rod. Ju-
rovatekovej. Základnú
školu absolvoval v rodis-
ku. Do noviciátu k sale-
ziánom vstúpil v Hron-
skom Svätom Beňadiku
v roku 1946 a 9. augusta
1947 tam zložil aj prvé re-
hoľné sľuby. V druhej po-
lovici októbra 1950 v dô-
sledku nepriaznivých
pomerov a politickej situácie v krajine spolu
s ďalšími dvanástimi spolubratmi emigroval
do Talianska.
V rokoch 1950 až 1952 pokračoval v štú-
diách v Turíne. Tam 30. júna 1953 zložil aj
večné sľuby a 1. júla 1956 bol spolu s ďalší-
mi tromi slovenskými spolubratmi vysväte-
ný za kňaza. Prvé kňazské roky prežil v Bel-
gicku – v Leuvene a v Bruseli, kde do roku
1964 pôsobil ako asistent a kaplán. Zároveň
na katolíckej univerzite v Leuvene študoval
morálku a právo. Po dokončení týchto vyš-
ších teologických a právnych štúdií pôsobil
do roku 1968 ako profesor v Taliansku
(Monteortone) a ďalšie tri roky ako profesor
a farár v Janove-Sampierdarene.
V roku 1971 ho monsignor Nahálka pozval
do Nemecka, kde začal pôsobiť ako misionár
pre Slovákov v Mannheime. Tam v službe
slovenskej katolíckej komunite v diecézach
Mannheim, Freiburg, Mainz a Speier strávil
požehnaných tridsaťtri rokov. Familiárne ho
veriaci volali „otec Cyril“. Pravidelne každý
rok organizoval v Elvangene púť Slovákov
žijúcich v Nemecku. Z Nemecka sa napokon
1. septembra 2004 vrátil do vlasti, aby tu
strávil požehnanú starobu. Žil v salezián-
skom dome v Galante-Hodoch.
Po ťažkej a dlhotrvajúcej chorobe zomrel
v galantskej nemocnici na sviatok Narodenia
Panny Márie 8. septembra 2006. Do večnos-
ti odchádza vo veku 78 rokov a po 50 ro-
koch kňazstva a 56 rokoch rehoľného života.
Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu
Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme
Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu, kedy za nich slúžime svätú omšu
a pamätáme na nich v modlitbách.
D O B R O D I N C I
DBD 062006 25.10.2006 15:00 Stránka 19
20
K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é
O b j e d n á v k a
Meno a priezvisko ........................................................................................
Ulica a číslo....................................................................................................
Obec.............................................................................PSČ
............................................................................................................
............................................................................................................
............................................................................................................
Z
Ruženec s Jánom Pavlom II.
Bartolino Bartolini
Pevnou súčasťou spirituality Jána Pavla II.
je jeho úcta k Panne Márii a vernosť posvätnému ružencu. Každé ta-
jomstvo je doplnené osobnou modlitbou Jána Pavla II.
vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26, fax: 02/555 749 92, objednavky@donbosco.sk;
www.donbosco.sk
Sila ideálu
Utečenci pre Krista
Haló, tu je Boh!
Život mamy Margity
db
vydavateľstvo Don Bosco
ks
ks
ks
ks
Tajomná reč tela
Tonino Lasconi
Autor skúma ľudské telo, mužské a žen-
ské, od hlavy po päty, aby zdôraznil jeho význam a
krásu. Vedie k poznaniu reči tela: tváre, očí, rúk, tých „slov
bez hlasu“, ktoré často prenášajú jasné sexuálne posolstvá.
Titul Počet kusov
39,– Sk
48 strán, brož.
200 strán, brož.
40 strán, brož.
192 strán, brož.
39,– Sk
165,– Sk
135,– Sk
✃
Adorácia s Jánom
Pavlom II.
Bartolino Bartolini
Adorácia Najsvätejšej sviatosti
podľa spirituality Jána Pavla II.
„Ak má dnešné kresťanstvo charakterizovať predovšetkým ume-
nie modlitby, ako potom necítiť novú potrebu dlhšie sa utiah-
nuť v tichej adorácii, v postoji lásky pred Kristom?“ (EdE 25)
Život mamy Margity
Teresio Bosco
Svätec nikdy nerastie sám. Don Bosco rástol
v láskavom rodinnom prostredí, ktoré vytvára-
la svojou dobrotou jeho mama Margita. Táto
nežná a rozhodná matka zomrela 25. novembra 1856 v Turíne pri
svojom synovi. Aj po 150-tich rokoch od svojho úmrtia zostáva vzorom
pedagogiky dobroty a príkladom pre dnešné matky.
s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny
YES DIÁRZDARMA
HELP
PREDPLAŤ
AHA!
hudbafilmytestyláskaškolarelaxvzťahyporadňarozhovoryvieraplagátyzdraviecestovaniesúťaže
mesačník pre tínedžerov. Nájdete v novinových stánkoch.
Meno a priezvisko: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . Vek: . . . . . . . . .
Adresa: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
. . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Telefonický kontakt: . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . . .
Informácie: 02/555 722 26, e-mail: objednavky@donbosco.sk, aha@donbosco.sk.
Objednávam si AHA! na školský rok 2006/2007 v počte kusov: . . . . . z každého čísla.
DBD 062006 25.10.2006 15:00 Stránka 20
