Don Bosco Dnes SLK No. 1 2006

ROČNÍK XXXIV.6/2003
NOVEMBER – DECEMBER


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA




Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: Slovenská Grafia, a. s. Bratislava


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


6/2003
ROČNÍK XXXIV.


NOVEMBER - DECEMBER


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
P


et
er


B
uč


án
y


Správy
Bratislava, Žilina, Šaštín, ... 4


Aktualita
Svätý Otec na Slovensku 8


Misie
Šesť týždňov pri Kaspickom mori 12


Mariánske zvony
Tajomný pôvod sochy Najsvätejšej Trojice 13


Mariánske zvony
Zvláštne Vianoce kúzelníka 16


Mariánske zvony
Obnova pobožnosti k Panne Márii 18


Mariánske zvony
Božia prozreteľnosť 20


List
Ťažkosti výchovy 21


Duchovnosť
Púť mužov v Gaboltove 22


Výchova
Rastie ako z vody 24


Misie
Saleziánski misijní dobrovoľníci 26


Zaujalo nás
Pani Lujza Rompfová 28


naši zosnulí
Štefan Gazdík, Gabika Kloknerová 28
...


Na dvere nám opäť klopú Viano-
ce. Opakujú sa každoročne, ale tie to-
horočné môžu byť práve pre vás úpl-
ne iné. Plnšie, krajšie a požehnane-
jšie. Svoju úlohu by v tom mohol zo-
hrať aj malý životný príbeh
z ďalekého Azerbajdžanu, ktorému
som dal názov:


Aj k Mamedovcom prišli Vianoce


„Takto to ďalej už nemôže ísť,“ hovorí
Aras svojej manželke. „Nemá zmysel
tu strácať čas. Väčšina fabrík je zatvo-
rená a nájsť si teraz v Baku prácu je
skoro nemožné. Pôjdem skúsiť šťastie
do Moskvy. Mám tam nejakých zná-
mych, ktorí mi pomôžu. Neboj sa, náj-
dem si robotu a budem ti posielať pe-
niaze. Keď sa trochu postavíme na no-
hy, prídete do Moskvy za mnou i vy. A
možno sa za nejaký rok-dva zlepšia po-
mery aj u nás doma a prídem späť.“
Nie je to po prvýkrát, čo počúva Rahil-
ja tieto plány svojho muža. Pozná ich
už naspamäť. S plynúcimi týždňami a
mesiacmi sa však jej obavy a strach z
budúcnosti a zo samoty nezmenšujú.
Pohľad na tri malé tváričky jej detí ju
vždy stisne kdesi hlboko pri srdci. Je
pravda, že zo dňa na deň je stále ťažšie
vyčariť v kuchyni niečo pod zub. A de-
ťom tak chutí! Ale či sa manželovi po-
darí v tom ďalekom svete nájsť si prá-
cu? A čo si tu ona počne sama, bez je-
ho pomoci?
Píše sa rok 1998. U Mamedovcov pad-
lo definitívne rozhodnutie. Predávajú
svoj štvorizbový byt a sťahujú sa do
jednoizbového. Aras kupuje letenku


do Moskvy a zvyšok peňazí necháva
žene. Ťažko, veľmi ťažko sa mu odchá-
dza. Objatie, slzy, bozky na rozlúčku a
potom už iba čakanie na list.
Prvý prichádza až po dlhých troch týž-
dňoch.
Druhý dá na seba čakať celé tri mesia-
ce.
A potom nič.
Nijaká správa, nijaká informácia. Po
manželovi akoby zľahla zem.
Azda sa mu niečo stalo? Ochorel?
Alebo sa mu konečne podarilo dostať
robotu kdesi na lodi a nemôže písať?
Alebo, na to najhoršie zúfalá Rahilja
ani nechce pomyslieť.
Bez prestania jej krúžia v
mysli tieto otázky, na
ktoré nieto odpovede.
O jej mužovi nikto
nič nevie.
Iba denná starosť
o prežitie jej detí
ju ešte držia pri
zdravom rozume.
A život v hlavnom
meste Azerbjadžanu
je pre ňu zo dňa
na deň tvrdší. Na
uliciach je síce
stále viac luxus-
ných áut, ako huby po daždi vyrastajú
supermoderné budovy bánk, ale rov-
nako rýchlo rastie aj počet opustených
detí a ľudí, žijúcich v podmienkach
krajnej biedy.
Čo všetko už zúfalá matka podnikla!
Na koľko dverí klopala, vysvetľovala
svoju situáciu a prosila o prácu alebo
podporu. Je vyštudovaná zdravotná
sestra, ale niet pre ňu ani miesto upra-
tovačky. Štát pre ňu sociálnu podporu
nemá a malé milodary od zahranič-
ných nadácií ledva stačia na základné
živobytie, nieto na platenie nájom-
ného. U detí sa začínajú prejavovať prí-
znaky podvýživy. Najmladšia Aygun


sa nevládze postaviť na nohy. Rahilja
dobre vie, čo dokáže s detským orga-
nizmom urobiť hlad a rachytída kostí,
ale nedokáže tomu zabrániť.
Už pol roka žije Rahilja v pivničnom
byte s malým okienkom a dennodenne
sa snaží aspoň niečo predať na blšom
trhu, aby získala nejaký ten manat na
mlieko a chlieb.
Je veľmi ťažké zachovať si nádej a ne-
poddať sa úplne zúfalstvu.
Keď sa zdá, že tma je najväčšia, prežia-
ri husté čierne mračná malý lúč svetla.
Od susedy sa dozvedá, že o dve ulice
ďalej sa prisťahoval akýsi cudzinec,
ktorý pomohol už viacerým rodinám v


biede. Vychudnutá a strápe-
ná matka zaklope aj na


tieto dvere a nachá-
dza tu viac ako dú-
fala. Raz za týž-
deň balík so zá-
kladnými potra-
vinami a aj
niekoľko širvanov


na lieky pre deti.
A to nie je všetko.


Každý týždeň k
tomu všetkému
niekoľko teplých
ľudských slov


záujmu, porozumenia a povzbude-
nia. Sú to slová, ktoré hoja rozjatrené
rany a vlievajú do srdca novú nádej.
Ruština otca Jerzyho Pilusa je slabá,
ale pre Rahilju znie krajšie ako spevy
anjelov.
Prejde niekoľko miesiacov a na miesto
otca Jerzyho nastupuje na scénu otec
Daniel. Prišiel ešte s dvoma spoločník-
mi kdesi z ďalekého Slovenska, aby
pokračovali v práci otca Jerzyho. Rahi-
lja nechápe, aké to môžu byť pohnút-
ky, ktoré dali silu týmto mužom zane-
chať svoju vlasť a oveľa lepšie životné
podmienky. Nechápe, prečo prišli do
tejto biedy, prečo sa zaujímmajú o


chudobných v Baku a
snažia sa im pomáhať.
Nerozumie, ale je naplnená
vďačnosťou, že jej život,
ktorý bol na samom dne
beznádeje, sa začína znovu
dvíhať.
Do daru dostáva elektrickú
rúru na pečenie a pokúša
sa zarobiť si na živobytie
pečením a predajom slad-
kého pečiva.
Pokračujú aj rozhovory s Vladimír Fekete, provinciál SDB


Foto: Štefan Kormančík


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD
otcom Danielom a pred ženou, ktorá vyrástla bez akého-
koľvek náboženského vzdelania sa otvárajú nové obzory
poznania zmyslu života, hodnoty bolesti i utrpenia. Vo
viere nachádza nový zdroj svetla a sily.
Aby sa pomohlo viacerým chudobným, otvárajú saleziáni
v Baku najprv jednu jedáleň pre chudobných v štvrti
Achmedli.
Po roku k nej pribudne aj druhá v štvrti Chatai, v ktorej
denne dostáva svoju hustú zeleninovú alebo mäsovú po-
lievku a chlieb stovka najchudobnejších.
Rahilja dostáva ponuku pracovať v jedálni ako kuchárka,
a tak má konečne trvalý príjem na platenie nájomného
v malom jednoizbovom bytíku, kde žije so svojimi deťmi.
Jej život sa za posledný rok zmenil na nepoznanie. Vďaka
projektu Adopcia na diaľku, ktorú sprostredkovali sale-
ziáni, môžu deti chodiť do školy a postupne sa zotavujú
z chorôb, spôsobených hladom.
A hoci o svojom manželovi nemá doteraz nijakú správu,
verí, že raz sa s ním určite stretne.


Jeden z mnohých ľudských osudov. Príbeh, ktorý po-
čas týchto dní napísal sám život.


Vo svete sú státisíce ľudí, ktorí doslova bojujú o holý
život, o prežitie.


Byť kresťanom, to znamená neuzavrieť sa do vlast-
ného sveta bolesti alebo sebestačnosti, ale uveriť, že mo-
je denné pivko, cigaretka, alebo na iné úplné zbytoč-
nosti vyhodené peniaze, ak by sa správne použili, môžu
znamenať záchranu života.


Drahí priatelia. Prajem sebe i vám, aby sme tohoroč-
né Vianoce dokázali prežiť ako nový podnet otvárať sa
Božiemu pôsobeniu v našich životoch. Aby sme dostali
milosť viac ako doteraz uveriť, že Boh môže a chce ko-
nať aj cez nás zázraky svojej lásky.


Chce sa takýmto spôsobom narodiť v našom srdci,
aby nás naplnil láskou a schopnosťou deliť sa s tými,
ktorí nemajú možnosť pomôcť si sami.


Milostiplné Vianoce, bohaté na duchovné dary i ra-
dosť zo schopnosti deliť sa o ne s inými želá sebe i vám
váš brat


Rodina Mamedovcov v roku 2003




V sobotu 27. septembra vysvätil otec
biskup František Rábek v Kostole Du-
cha Svätého v Bratislave-Dúbravke
šiestich našich spolubratov-saleziánov
za diakonov. Boli to: Pavol Boka, Ján
Fábian, Peter Figeľ, Rastislav Ham-
ráček, Jozef Kabina a Vladimír Sopka-
nič. Niektorí z týchto spolubratov si eš-
te v tomto školskom roku ukončujú pos-
ledný - šiesty rok teologických štúdií a
niektorí už majú štúdiá ukončené, takže
svoju diakonskú prax začnú vykonávať
v rôznych domoch na Slovensku. V bu-


dúcom roku, ak Pán Boh dá, by sme te-
da týchto spolubratov mohli vidieť aj pri
kňazskej vysviacke. Pán Boh nás po-
vzbudzuje k modlitbám za duchovné
povolania, a preto aj život a prácu tých-
to nových diakonov zverujeme do
vašich modlitieb.


PROSTE PÁNA ŽATVY...


NA SKOK DOMOV


Začiatkom septembra sa na niekoľko dní vrátil na
Slovensko náš misionár z Ukrajiny don Štefan Ur-
ban. Cudzinci žijúci na Ukrajine si totiž musia kaž-
dých šesť mesiacov obnovovať víza. Počas tejto po-
vinnej návštevy Slovenska sa don Urban stretol aj so
Svätým Otcom, ktorý bol práve vtedy u nás. Sloven-
sko vypomáha Ukrajine aj tým spôsobom, že v našich
domoch pre formovanie absolvujú niektorí ukrajinskí
chlapci svoje prvé roky saleziánskeho života a vý-
chovy. V roku 1999 začal takto u nás svoj noviciát
Ukrajinec Oleg Fedorenko, a dnes už pôsobí ako
mladý kňaz v Ľvove. V súčasnosti je v našom noviciá-
te v Poprade tiež jeden novic z Ukrajiny a v postnovi-
ciáte v Žiline sú na štúdiách dvaja mladí ukrajinskí
spolubratia. Podľa informácii dona Urbana sú na
Ukrajine ďalší šiesti ašpiranti, ktorých budú predsta-
vení posielať na formovanie do Talianska, Poľska a
k nám na Slovensko.


D BDOMA A VO SVETE
■■ Bratislava ■■


BODKA ZA PRÁZDNINAMI - ZÁPAD


III. ročník Bodky na západe potvrdil, že si
táto akcia získava svoje miesto aj v tejto
časti Slovenska. Toho roku sa uskutočni-
la v piatok 29. 8. na tému Jozef Egyptský.
Okrem chlapcov zo saleziánskych orató-
rií a z miest, kde ako teológovia chodíme
na apoštolát (Miletička, Mamateyka, Da-
liborka, Dlhé Diely, Tomášov, Šaštín, No-
vá Dubnica, Trnava, Partizánske, Banská
Bystrica) sme privítali aj „hostí“ zo Senca
a z Vrbového. Celkový počet účastníkov
sa vyšplhal nad 100, čo znamená, že
oproti minulému roku narástol na dvojná-
sobok. Tak sa, aj keď nepriamo, splnilo
prianie otca provinciála z minulého roku,
aby každý mladý priviedol na budúci rok
so sebou ešte aspoň jedného kamaráta.


Počasie nám (ako to už na saleziánskych
akciách býva) vyšlo výborne - pršať zača-
lo až večer po Bodke. Stretli sme sa ráno
o 9-tej a po slávnostnom otvorení otca di-


rektora nás do deja uviedli scénky zo ži-
vota patriarchu Jozefa. Po nich sme sa
vybrali hľadať Jozefových bratov, čo nám
pripomenulo udalosť pred jeho preda-
ním do Egypta. Úlohu Jozefových bratov,
ktorí tiež nechceli, aby ich Jozef našiel,
úspešne zvládli animátori, ktorých mali
chlapci hľadať na blízkej lúke. Po tejto hre
mal pre nás novokňaz Maťo Rožek krát-
ku „duchovnú obnovu“, po ktorej nasle-
dovalo spytovanie svedomia. Po ňom bol
priestor na sviatosť zmierenia s alterna-
tívnym programom (ruženec svetla),
s ktorým nám pomohli aj niektorí animá-
tori. A keď sme sa obnovili na duchu, na-
sledovalo aj posilnenie na tele. Po ňom
už vypukli veľké egyptské hry alias Ram-


zesiáda a Kara-
vany, v rámci
ktorých dve naj-
lepšie skupiny
postúpili do fi-
nále a spolu
s Jozefom vstú-
pili do hrobky je-
ho predkov. Na
záver nasledo-
vala sv. omša,
v ktorej nás otec
provinciál po-
vzbudil, aby
sme sa nebáli
byť chlapmi, kto-


rí vedia, čo chcú, a nezľaknú sa ťažkostí,
ale s dôverou v Božiu pomoc ich vedia
zvládnuť. Po nej nasledovalo už iba odo-
vzdávanie cien a arrivederci.


4 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3


PÚŤ K SEDEMBOLESTNEJ


Viacerí pochybovali, či sa na púť Sedembo-
lestnej do Šaštína zíde dostatok ľudí. Veď vraj
všetci sú „presýtení“ návštevou Svätého Ot-
ca. Stalo sa neočakávané. Do Šaštína prišlo
najviac pútnikov za posledné roky. Návšteva
Jána Pavla II. bola naopak otcovskou výzvou
putovať aj k Sedembolestnej.
Tohoročnú púť charakterizovala túžba ďako-
vať Bohu a a Matke Božej za 10 rokov činnosti
KBS, Konferencie biskupov Slovenska. Prišli
všetci otcovia biskupi Slovenska a vyše dvad-
sať biskupov zo zahraničia, poväčšine predse-
dov biskupských konferencií okolitých štátov.
Metropolita Mons. Ján Sokol privítal prítom-
ných. Otec kardinál Korec predsedal koncelebrácii a Mons. Jozef Zlatňanský, biskup z Vatikánu, povedal veľmi dobre zosta-
venú homíliu, v ktorej zhrnul hlavné myšlienky Svätého Otca povedané počas návštevy Slovenska. O tom, že kázeň oslovila po-
slucháčov, svedčí skutočnosť, že veriaci prerušovali kázeň potleskom.
Veriaci sa nábožne, ba priam nadšene zúčastňovali bohoslužby spevom, modlitbami a prijímaním eucharistického Krista. Púť
bola organizačne a náplňovo starostlivo pripravená a niesla v sebe pečať vďaky za krásne prežité dni so Svätým Otcom. Pon-
tifikálnu svätú omšu vhodne zakončil pápežsky nuncius Mons. Novacki.
Pred litániami bol v bazilike koncert mariánskych piesní spevokolu Melódia.
Nasledujúci deň 16. septembra prišlo veľa starších a chorých pútnikov. Bazilika bola plná počas dvoch svätých omší. Tú druhú
slúžil provinciál slovenských saleziánov don Vladimír Fekete spolu so všetkými direktormi saleziánskych diel na Slovensku.


■■ Šaštín ■■


DEŇ PROVINCIE


V pondelok 18. augusta sa v dome v Žiline uskutočnilo pra-
videlné výročné stretnutie spolubratov celej Slovenskej
provincie, ktorého cieľom bolo utužiť rodinné vzťahy a pre-
žiť spoločne jeden celý deň v našom veľkom spoločenstve.
Prišlo okolo 160 spolubratov a s radosťou sa zúčastnili na
pripravenom programe, ktorý viedol don Jozef Luscoň.
Tohtoročné stretnutie bolo okrem tradičných bodov obo-
hatené aj o nový prvok: jednotlivé domy mohli predviesť
krátku scénku alebo vystúpenie, ktorým charakterizovali
svoj život, svoje aktivity, alebo týmto vystúpením mohli jed-
noducho zabaviť ostatných. A veru, nebolo núdze o pekné
a veselé vystúpenia, do ktorých sa zapojili aj starší spolu-
bratia, napríklad z Bratislavy-Miletičovej. Dňom provincie
sa oficiálne začal saleziánsky rok na Slovensku, počas kto-
rého si budeme pripomínať 80. výročie príchodu saleziá-
nov do našej vlasti.


NOVÝ ROK NA UČŇOVKE


Na saleziánskom učilišti v Žiline sa rozbehol ďalší školský rok. Prvou
spoločnou akciou pre učiteľov, majstrov, ich rodinných príslušníkov,
saleziánov a žiakov školy bola možnosť zúčastniť sa stretnutia so Svä-
tým Otcom v Bratislave. Plne obsadený autobus sa skoro ráno vydal
na cestu zo Žiliny do Bratislavy. Skupinka štyridsiatich piatich zúčast-
nených Žilinčanov sa na mieste vliala do státisícového davu, ktorý po-
zdravoval Svätého Otca. Táto púť a možnosť stretnutia so Svätým Ot-
com zanechala vo všetkých prítomných hlboké duchovné zážitky.
Určite prinesie svoje ovocie aj pre každodennú prácu na tejto sale-
ziánskej škole, ktorá ako jedna z mála cirkevných učňoviek pripravu-
je chlapcov do života po odbornej, výchovnej, ale i kresťanskej strán-
ke. Pre budúci školský rok 2004/2005 škola otvára tieto trojročné
odbory: autoelektrikár, automechanik, lakovník, maliar, murár, stolár
a denné nadstavbové maturitné štúdium v odbore stavebníctvo a do-
pravná prevádzka.


■■ Žilina ■■


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 5




MINIŠTRANTSKÝ TÁBOR


V dňoch 6. - 12. júla 2003 sa v rekreačnom stredisku Ma-
rias Trusalová pri Turanoch uskutočnilo sústredenie 140
miništrantov z celého Slovenska. Tím pre pastoráciu mi-
ništrantov pod vedením dona Jozefa Luscoňa a študen-
ta Rastislava Haľka im pripravil bohatý program, v kto-
rom sa modlilo, spievalo, behalo, súťažilo, pochodovalo,
jasalo, spomínalo, študovalo i spovedalo... Hlavný motív
celého podujatia znel: Metodov odkaz. Chlapci mali po-
čas tábora možnosť prežívať atmosféru Veľkej Moravy,
počiatky šírenia kresťanstva u našich slovanských pred-
kov, pôsobenie franského mnícha Vichinga a samozrej-
me aj príchod a činnosť Konštantína a Metoda. Viching
sa navonok tváril voči nim priateľsky, ale za ich chrbtom
konal proti nim. Keď bol Metod vyhlásený za arcibisku-
pa, Viching vykopal proti nemu vojnovú sekeru. Skrátka,
bola to skvelá akcia, miništranti sa zabavili a odniesli si
pekný balík zážitkov.


DYCH HISTÓRIE


Skupina mladých z Humenného pod vedením dona Bartolomeja
Juhása uskutočnila začiatkom augusta zaujímavý 3-dňový výlet
do Nižnej Myšle pri Košiciach. Nachádza sa tam známe archeo-
logické nálezisko z doby bronzovej. História tu dýcha z ruín za-
niknutého kostola z 13. -15. storočia (nazývaného Koscelek), či
z početných nálezov z doby bronzovej uchovaných v miestnom
múzeu: rôzne nádoby, pracovné nástroje, šperky, ľudské kosti.
Veľkú pozornosť vzbudzuje najmä hlinený vozík (pravdepodob-
ne detská hračka) zo 16. storočia pred Kristom. Archeológ
PhDr. Olexa nás oboznámil so životom našich predkov v tejto
oblasti Košickej kotliny a priblížil nám prácu archeológov, ktorú
sme si aj prakticky vyskúšali na pohrebisku. Putovanie za histó-
riou sme ukončili v Košiciach modlitbou a prehliadkou Dómu sv.
Alžbety.


■■ Martin ■■ ■■ Humenné–Nižná Myšľa ■■


VĎAČNOSŤ SPOLURODÁKOV


Vážení a milí z časopisu Don Bosco
dnes!
Sme veľmi šťastní, že i naša rodáčka
Janka Kurkinová už patrí do veľkej rodi-
ny saleziánok. Príchod našej Janky do-
mov by sme najlepšie prirovnali k sláv-
nostnému obedu v nedeľu. V nedeľu je
obed i stôl vždy slávnostnejší. Stretnú
sa pri ňom všetci členovia rodiny. Takto
nejako prežívame aj my príchod Janky
domov. Keď ju vidíme v kostole, vtedy
už vieme, že sa s ňou stretneme pri
modlitbe svätého ruženca, litániách či
pri modlitbe večeradla. Nebolo to ináč
ani v marci tohto roku, keď prišla Janka
medzi nás. Na pamiatku sme si ju odfo-
tografovali. Náš malý, ale milý kostolík
je zasvätený Srdcu Ježišovmu. Keďže
bol práve pôst, tak obraz Srdca
Ježišovho je zastretý obrazom s tým is-
tým Pánom Ježišom , ale ukrižovaným.
Sme veľmi šťastní, že náš dobrotivý Pán
si na naše prosby vybral služobnicu
Janku, ktorá si vybrala Jeho cestu.
Z našej dediny bolo v minulosti dosť re-
hoľných sestričiek, ktoré už zomreli ale-
bo vymierajú. Aké nádherné a veľkole-
pé je poznať Pána Boha, milovať ho a
slúžiť mu, vie najlepšie len ona sama -
Janka, keď sa rozhodla slúžiť mu. Ús-
mev na jej tvári prezrádza, že je šťastná.
Šťastie je stav duše a nezávisí od toho,
čo vlastníme. Zdroj šťastia je vzťah k Bo-
hu, ľuďom, prírode. Jej šťastie je i naším
šťastím, keď príde domov čo i len na-
krátko.


rodáci z Machuliniec


■■ Machulince ■■


PRÍSĽUB AKO DAR


Na slávnosť Premenenia Pána 6. augusta 2003 sa
začali duchovné cvičenia pre ašpirantov na salezián-
skych spolupracovníkov. Miestom cvičení sa stal
Exercičný dom sv. Alžbety v Ústí na Orave. Kandidá-
tov na spolupracovníkov sa stretlo naozaj veľa z rôz-
nych stredísk, a to z Bratislavy, Brezna, Dubnice, Hu-
menného, Košíc, Prešova a Sabinova. Po celý ten
čas nás s povolaním spolupracovníka pripravovali a
oboznamovali don Jozef Krušac a Viliam Šinaľ ACS.
Každý deň sme slávili svätú omšu, modlili sa svätý
ruženec a nechýbali ani večerné adorácie na úmysly
spojené s naším povolaním. V nedeľu 10. augusta
sme ukončili duchovné cvičenia svätou omšou a roz-
pŕchli sa do našich domov, stredísk a spoločenstiev
plní elánu pre prácu s mladými. Po týchto duchov-
ných cvičeniach by sme s čistým srdcom mohli po-
vedať: „Pane, dobre je nám tu, postavme si tu tri sta-
ny.“ Nebeský Otče, daj nám silu svojho Ducha, aby
sme vedeli byť verní tomuto životnému predsavzatiu.
Nech nám pomáha a nech nás vedie Panna Mária
Pomocnica, Matka Cirkvi. Amen.


D BDOMA A VO SVETE


6 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3


■■ Ústie na Orave ■■


DUCHOVNÉ CVIČENIA


Všetky saleziánske strediská organizujú počas letných prázdnin duchovné cviče-
nia pre chlapcov a dievčatá. Mládežnícke duchovné cvičenia predstavujú veľmi
dôležitý prvok saleziánskej výchovy. Organizovať sa začali už počas dávnych čias
totality. Osvedčený štýl saleziánskych duchovných cvičení, ktorý sa vyprofiloval v
minulosti, sa realizuje aj v súčasnej dobe. Na cvičenia sú pozývaní mladí ľudia vo
veku od 15 rokov, ktorí prejavujú vážny záujem o svoj duchovný rast. Jeden turnus
trvá zvyčajne 4 dni. Cvičenia sa organizujú na rôznych chatách v prírode, kde je
možnosť pobudnúť v tichu a v meditácii v peknej božej prírode. Počet účastníkov je
limitovaný priestorom na chatách. Zvyčajne to býva okolo 10-15 účastníkov, kto-
rým sa venuje jeden kňaz, a stravu zabezpečuje jeden alebo dvaja kuchári. Na fo-
tografii je jedna skupina mladých zo Senca, ktorí prežili duchovné cvičenia na cha-
te v Roháčoch. Kazateľom im bol už tradične don Vladimír Fekete.


■■ Roháče ■■


NÁROČNÝ APOŠTOLÁT ŠTYROCH SALEZIÁNOV


(ANS) Aj tohto roku saleziáni v Bagdade zorganizovali prímestský tábor pre irac-
kých chlapcov. Už od roku 1988 saleziáni v Bagdade organizujú pre mladých Irača-
nov toto podujatie. Mládež tu prežíva núdzu po všetkých stránkach. V uplynulých
dvadsiatich rokoch krajina prežila dve vojny a ťažké medzinárodné embargo. Let-
né podujatie trvalo celý mesiac a uskutočnilo sa v Moussoul - Ninive, vo farnosti
Márie Pomocnice. Všetko išlo dobre, podľa miestnych možností, vrátane nutného
cestovania štyroch saleziánov z Bagdadu do Ammanu, čo v súčasnej situácii pred-
stavuje tiež veľké nebezpečenstvo.
Napríklad aj inšpektor provincie Blízky východ don Gianmaria Giannazza zažil prá-
ve tu v Iraku 27. júna spolu so spolubratmi násilný prepad. Počas cesty autom ich
zastavili traja banditi ozbrojení pištoľami. „Nervózne na nás mierili zbraňami a žia-
dali vydať všetky peniaze, čo máme pri sebe. Spomenúc si na známe život alebo pe-
niaze, som vytiahol peniaze, ktoré nám prišli ako pomoc pre chudobných. Potom
nás nechali ísť. Keď z nás trochu opadol prvotný strach, hneď sme sa začali modliť
ruženec ako vďaku Panne Márii za záchranu nášho života. Modlili sme sa aj za ban-
ditov na cestách. Mohli nás vytiahnuť z auta a nechať nás samých na ceste takmer
200 kilometrov od Bagdadu. Vďaka Bohu, dopadli sme lepšie.“


■■ Irak ■■


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 7




13. september, sobota
- Rožňava, svätá omša v prírodnom amfiteátri na lúke
pod kopcom Rákoš


D BAKTUALITA


8


Svätý Otec
na Slovensku


Napriek pokročilému veku a
zdravotným ťažkostiam Svätý
Otec Ján Pavol II. navštívil už tre-
tíkrát Slovensko. Je to krásny pre-
jav toho, že mu je naša krajina
milá a chce sa stretnúť s ľuďmi,
ktorí v nej bývajú. Preto si už te-
raz s vďačnosťou môžeme pripo-
menúť ďalšie štyri dni, ktoré Svä-
tý Otec prežil spolu s nami.


11. september, štvrtok
- doobeda príchod na letisko v
Bratislave a po uvítacom
ceremoniáli ubytovanie na
Apoštolskej nunciatúre v
Bratislave
- k večeru príchod do Trnavy a
účasť na modlitbovom stretnutí v
Katedrále sv. Jána Krstiteľa
12. september, piatok
- Banská Bystrica, slávnostná
svätá omša na Námestí
Slovenského národného povstania


Prajem vám, drahí bratia a sestry, aby ste vo svojich
srdciach živili vedomie Božej prítomnosti počúva-
ním jeho slova, modlitbou, slávením sviatostí a služ-
bou blížnym.
Z príhovoru Svätého Otca v Trnave


Hľa, poučenie na dnes: je nevyhnutné učiť sa slobo-
de. Najmä je nutné, aby v rodinách rodičia vychová-
vali svoje deti k správnej slobode, pripravujúc ich na
to, aby raz vedeli dať správnu odpoveď na Božie po-
volanie.
Z homílie Svätého Otca v Banskej Bystrici


Buďte dobrou a úrodnou pôdou, ktorá hojnosťou
úrody zadosťučiní očakávaniam Cirkvi a sveta.
Z homílie Svätého Otca v Rožňave


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 9




Časopis Don Bosco
dnes zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


D BAKTUALITA


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 11


Pozdravujem teba, milovaný slovenský národ. Vzdá-
vam vďaky Bohu za teba, že si si dokázal aj v ťaž-
kých chvíľach zachovať vernosť Kristovi a jeho Cirk-
vi. Povzbudzujem ťa: nikdy sa nehanbi za evanjeli-
um.
Z homílie Svätého Otca v Bratislave-Petržalke


14. september, nedeľa
- Bratislava, svätá omša na voľnom priestranstve na
sídlisku Petržalka, počas ktorej Svätý Otec blahorečil
dvoch mučeníkov komunizmu: sestru Zdenku
Schelingovú a biskupa Vasiľa Hopka
- poobede odlet z letiska v Bratislave


Aj keď sme pri pohľade na Svätého Otca videli choro-
bou sužovaného, ba nevládneho pápeža, po jeho náv-
števe u nás môžeme spokojne zopakovať, že Ján
Pavol II. je napriek svojmu vysokému veku pápežom
budúcnosti, pretože dal Cirkvi taký impulz viery a
smerovanie, že sa stal nie mužom 20. storočia, lež
mužom 3. tisícročia.
Nech nám aj nasledujúce fotografie pomôžu pripome-
núť si niektoré okamihy z jeho návštevy u nás.


Jozef Kupka SDB
Foto: Vladimír Fekete


10 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Do trojčlennej komunity bratov, ktorú
tvoria otec Daniel Pravda, otec Štefan
Kormančík a brat Marián Kališ, som v
júni t. r. pribudol aj ja. Niekoľko dní po
mojom príchode mali začať tri letné tá-
bory pre deti a mládež na našej dači pri
Kaspickom mori.
Toto podujatie mládež vďačne uvítala, le-
bo v hlavnom meste Baku cez leto býva
stabilných 35 - 40 0 C. Celé leto nezaprší
a na noc sa ochladí iba o päť až sedem
stupňov. Počasie pri mori sa ľahšie znáša
aj kvôli vetríku, ktorý neustále povieva.
Našinca samozrejme zaujme najmä prí-
rodné prostredie, kam sa dostávame po
najskôr vynikajúcej ceste okolo letiska,
následne po ceste na naše pomery asi
ôsmej triedy. Vo všeobecnosti sú cesty
veľmi široké, ale čiarami neoznačené.
Niekedy sa o dostatočnú adrenalínovú
hladinu v krvi postarajú protiidúce autá,
ktoré môžete v protismere stretnúť naraz
aj dve, pretože obchádzajú jamy. Oči niet
veľmi o čo „oprieť“, lebo sa nachádzame
na Abšeronskej nížine. Pôda je poväčši-
ne piesčitá, riedko porastená pichľavou
nevysokou rastlinou. Stromov je veľmi
málo. Trávy skoro ani niet a ovce i kravy,
ktorých tu chovajú množstvo, si predsa
nachádzajú potravu pre seba. Z oviec si
zrána bačovia vyberú vhodnú na predaj
a hneď tam pri ceste ju oderú, zabalia
do akejsi plachty, aby muchy nesadali na
mäso, zavesia na strom a čakajú na kup-
cov. Tí sa vždy nájdu, lebo baranie mäso
je tu najobľúbenejšie.
Pohľad na okolie kazí množstvo všade sa
týčiacich väčších či menších vrtných veží
na ropu. Nájdete ich ešte aj v mori. Koho
by však nepotešilo, keby okolo mora vo


voľnej prírode našiel korytnačky, alebo
aspoň štyri druhy farebných lúčnych ko-
níkov, pestrofarebných vtáčikov podob-
ných andulkám alebo krásneho dudka.
Zadosťučinením je aj priamo zo stromu
si odtrhnúť figy alebo osviežujúce graná-
tové jablká. Nehovoriac o množstve zele-
niny, viacerých druhoch melónov, preto-
že ak sa záhrada polieva, narastie tu az-
da všetko. Problém je však s vodou. Je jej
málo a aj tam, kde je, je obyčajne nepit-
ná a musí sa prevárať. Nie je jednoduché
zvyknúť si na to, že z vodovodu nemož-
no piť a že na dači s vodou treba šetriť,
lebo sa všetka dováža za peniaze. Preto
bežne pri každom dome možno vidieť
vyššie položené nádrže na vodu.
Deti a mládež sú podobní na celom sve-
te. Rady súťažia a zabávajú sa. Až keď ich
treba osloviť po mene, si človek uvedomí,
ako ďaleko je od zvyčajnej Aničky a Ja-
níčka, pretože v azerbajdžanskom jazyku
ani niet ekvivalentného mena podobného
týmto. Zato sa tu vyskytuje Elčin, Or-
chan, Chamran, Alí, Ramin, Lala, Samira,
Zibejda, či Nušin. Zaujímavé je aj to, že
kým v západnom postmodernom svete
prevláda ležérny štýl, bez veľkého dôrazu
na obliekanie, tu si každý dáva záležať na
peknom oblečení, hoci môže byť veľmi


chudobný. Okrem futbalu a volejbalu na-
boso, kúpania v mori, súťaží o najšikov-
nejšie dievča či chlapca neuveriteľne radi
spievajú. Sú schopní sedieť aj trištvrte
hodiny v kruhu a spievať náboženské
piesne, ktoré sme dali vytlačiť.
Súčasťou programu bol aj úvod do viery
a katechizmus, ako aj dobrovoľná nedeľ-
ná svätá omša. Medzi výchovné ciele pat-
rilo aj vedieť si svojou prácou zarobiť tá-
borové peniaze „talenty“, za ktoré si po-
tom mohli kúpiť občerstvenie, sladkosti,
šatstvo, ale aj požičanie bicykla či iných
hier. Bezplatná pomoc pre chudobných
môže byť totiž niekedy príčinou ich cel-
kovej pasivity. Celkový počet účastníkov
tábora bol vyše sto mladých. Z nich však
iba malé percento bolo pokrstených kre-
sťanov, ale boli medzi nimi viacerí veria-
ci mohamedáni. Keďže dvere boli ne-
ustále otvorené, na jednu nedeľnú omšu
zavítali aj dvaja susedia z blízkej chaty,
pri vchode do miestnosti sa vyzuli, zrej-
me podľa zvykov zaužívaných v meši-
tách. Náš koadjútor Maroš si ich vzal na
krátke poučenie, keď ich videl, ako sa
postavili do radu na sväté prijímanie.
Mladí k nám prichádzajú každú nedeľu.
Niektorí sa zúčastnia aj na svätej omši,
iní hľadajú vľúdne, priateľské prostredie.
Zostávajú u nás niekedy až do štvrtej po-
obede. Niečo hľadajú, čosi ich priťahuje
v našom prostredí. Je však potrebná
účinná Božia milosť, ktorá by sa dotkla
ich sŕdc. Vo svojich modlitbách si spo-
meňte aj na mladých v Azerbajdžane.


Ján Čapla SDB
Foto: Štefan Kormančík


D BMISIE


Mesto Šaľa so svojimi 20-tis. obyva-
teľmi je už dostatočne známe nielen
vďaka veľkému chemickému podni-
ku Duslo, ale aj novou výstavbou.
Na pôvodnú Šaľu sa už pamätá iba
niekoľko starých občanov, a tak sa
stalo, že sa zabudlo aj na dôvod
vzniku súsošia Najsvätejšej Trojice,
ktoré dlhé roky stálo na hlavnom ná-
mestí oproti Kostolu sv. Margity. Bez
úhony prežilo I. a II. svetovú vojnu,
ale vládu komunizmu už nie, lebo
na jej konci ho zbúral nákladiak,
ktorý údajne nevybral zákrutu a tak
sochu zdemoloval. Jej trosky boli
uložené niekde v sklade až do roku
1992, keď ju primátor Šaľe Ing. Sza-
bó dal zrekonštruovať, aby nám ako
symbol pripomenula 1000. výročie
prvej písomnej pamiatky o obci.
Pri jej oprave sa našla v jej podstavci
schránka a v nej uložená listina „Pro
memoria“ (Na pamiatku), ktorá pod-
robne popisovala históriu jej vzniku,
so všetkými menami osobností, kto-
ré sa na tejto udalosti podieľali.
A tak sa konečne obyvatelia mesta


dozvedeli, že na jej po-
čiatku stál zázrak,
ktorý sa udial pred
viac ako storočím.
Listina ho popisu-
je veľmi podrob-
ne takto: „Dňa 4.
júla 1886, ktorý
deň na nedeľu
padol, odpolud-
nia, keď množ-
stvo katolíckych
veriacich zbožne
v kostole zhro-
maždených na od-
poludňajších boho-
službách po zaspie-
vaní litánií končiac
zborový spev tro-
jičnej antifóny
„Zdravas, Kráľov-
ná“, za sprievodu organovej hudby
odznievali záverečné slová „A nám
Ježiša, ktorý je požehnaný - plod ži-
vota tvojho - tam vo večnosti ukáž“,
udrel do kostola guľový blesk a cez
klenbu sanktuária zbehol po pozlá-


tenom ráme oltárneho
obrazu, tento roztaviac,


odštiepil časť epišto-
lovej časti hlavného
oltára a pred oltá-
rom sv. Jozefa, kde
stálo v radoch
veľa chlapcov
a dievčat, s ob-
rovským racho-
tom explodoval.
Spôsobil tak ne-
malé vzrušenie,
ľak a panický


strach, naplnil kos-
tol mračnom pra-


chu a sírového pa-
chu, avšak nikomu


žiadnu nehodu ne-
spôsobil, takže prí-
tomný ľud sa od


náhlej a náhodnej smrti oslobodil.
Hodiny na veži ukazujúc čas 3 hodi-
ny 20 minút, postáli a zvonárom vy-
padli z rúk povrazy.“
Listina ďalej hovorí: „Na znak vďa-
kyvzdania za toto zázračné dianie sa


AZDA EŠTE MÁLOKTO Z ČITATEĽOV DON BOSCA
DNES VIE, ŽE SLOVENSKÁ SALEZIÁNSKA
PROVINCIA PRED TROMI ROKMI OTVORILA
SVOJU MISIJNÚ PRÍTOMNOSŤ V AZERBAJDŽANE.
AK HO CHCETE NÁJSŤ NA MAPE, NETREBA SA
BÁŤ V DUCHU PRELETIEŤ ZHRUBA 3000 KM A
BLÚDIŤ OKOLO TURECKA, IRAKU, IRÁNU ALEBO
TADŽIKISTANU, KAZACHSTANU A GRUZÍNSKA.


Šesť týždňov
pri Kaspickom mori


Tajomný pôvod sochy
Najsvätejšej Trojice


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 13


V NAŠOM MESTE ŠAĽA SA
STALA JEDNA VEĽMI
ZAUJÍMAVÁ ZÁZRAČNÁ
UDALOSŤ, KTORÁ JE
PODROBNE
ZDOKUMENTOVANÁ
A POTVRDENÁ SVEDECKÝMI
VÝPOVEĎAMI. IDE O VÝBUCH
GUĽOVÉHO BLESKU
V MIESTNOM KOSTOLE PRED
117 ROKMI V BLÍZKOSTI
MNOHÝCH DETÍ, PRIČOM SA
NIKOMU NIČ NESTALO. NA
PAMIATKU TEJTO ZÁZRAČNEJ
UDALOSTI BOLO PRED
KOSTOLOM POSTAVENÉ
SÚSOŠIE BOŽSKEJ TROJICE,
KTORÉ TAM STOJÍ DODNES.


12 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3


Šaľa - celkový pohľad na kostol a sochu


Horná časť súsošia Najsvätejšej Trojice




V Paríži na Rue du Bac v Kaplnke
Dcér kresťanskej lásky svätého Vin-
centa de Paul sa viackrát zjavila Pan-
ny Mária svätej Kataríne Labouré.
Zjavenie 27. novembra 1830 sa stalo
najpopulárnejším. Katarína o ňom
hovorí: „Počas rozjímania v kaplnke
som zbadala Pannu Máriu. Bola ob-
lečená v bielom, bola strednej posta-
vy. Tvár mala takú krásnu, že nie je
možné slovami vyjadriť jej krásu. Ša-
ty mala hodvábne, zlatožltej farby...“
Panna Mária sa zjavila stojaca na ze-
meguli s roztvorenými ramenami.
Z jej rúk vychádzali svetelné lúče;
naznačovali milosti, ktorými Panna
Mária chcela zaplaviť svet. Okolo
tohto videnia sa zjavil nápis:
Mária, bez poškvrny dedičného
hriechu počatá, oroduj za nás,
ktorí sa k tebe utiekame.
Potom sa obraz zmenil; pred-
stavoval druhú stranu medaily,
ako ju dobre poznáme. Panna
Mária povedala: „Daj zhotoviť
medailu podľa tohto vzoru. Tí,
čo ju budú nosiť, dosiahnu veľ-
ké milosti. Premnohé milosti
dosiahnu tí, čo ju budú nosiť


s dôverou.“
Sestra sa zverila o medaile svojmu
spovedníkovi a po počiatočných ťaž-
kostiach sa medaila začala raziť
a v miliónoch šíriť do celého sveta.
V súvislosti s jej rozšírením sa začali
vyskytovať mnohé milosti, obrátenia
a uzdravenia, ktoré sa zaznačovali.
Ľud sám nazval medailu „zázrač-
nou“. Parížsky arcibiskup Msgr.
Quélen, ktorý vyšetril udalosti na
Rue du Bac, prehlásil: „Rýchlosť,
s akou sa rozširuje úcta k Panne Má-
rii skrze jej medailu, mnohé účinné
milosti a dobrodenia, o ktorých
svedčia sami veriaci, sú znamením,
ktorým nebo potvrdzuje pravdivosť


omilostenej sestry.“
V roku 1846, po obrátení židov-
ského bankára Alfonza Ratisbona
skrze zázračnú medailu, pápež Gre-
gor XVI. potvrdil mienku parížskeho
arcibiskupa.
Sestra Katarína ostala až do svojej
smrti v anonymite. Pracovala v ku-
chyni a neskôr sa starala o starcov.
Katarína zomrela tichučko 31. de-
cembra 1876. Ešte v poslednej chvíli
zoslabnutými rukami rozdávala me-
dailu. Telo pochovali v hrobke pod
kaplnkou na ulici du Bac. Exhumá-


cia Kataríninho tela sa konala 21.
marca 1933. Po obhliadke tela lekári
podali nasledujúce vyhlásenie: „Telo
oslávenej sestry vo vlhkej hrobke ne-
podľahlo zákonom porušenia. Koža
a svaly sú celé a zdravé. Ramená
a nohy sú ohybné. Tvár je neporuše-
ná. Keď sa mihalnice roztiahnu, vi-
dieť rohovku. Zachovala sa šedo-
modrá farba dúhovky.“ Takto vyzera-
lo telo Kataríny po 56-tich rokoch
a dnes je vystavené v kaplnke pre
pútnikov.
Je tiež zaujímavá súvislosť medzi
udalosťami v Lurdoch a na Rue du
Bac v Paríži. Svätá Bernadeta pove-
dala: „Pani vyzerala tak, ako na
zázračnej medaile, ktorú nosím.“ Aj
povzdych na medaile: „Bez hriechu
počatá Panna Mária...“ je v súlade
s článkom viery o Nepoškvrnenom
počatí Panny Márie, ktorý niekoľko
rokov po parížskych zjaveniach,
v roku 1854 slávnostne definoval pá-
pež Pius IX.


Slovenské hlasy z Ríma
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
rozhodli katolícki veriaci Šale nad
Váhom na popud svojho duchov-
ného otca z milodarov verejnej
zbierky postaviť pred kostolom
oproti hlavnému vchodu do kosto-
la pomník (súsošie) ako pamätník
na túto zázračnú udalosť.“
Zbierka trvala až do 15. júla 1895,
keď sem doviezli súsošie z dielne
sochára Rumpelmayera v Bratislave
a posvätené bolo 21. júla 1895 za
veľkej radosti všetkého ľudu.
Spis obsahoval mená svedkov, ako
aj mená verejných činiteľov tej do-
by a dve okrúhle pečiatky (cirkev-
ná a úradná) a podpis Dr. Mihály
Tordon.
A tak sa objasnila tajomná minulosť
a pôvod tohto súsošia, ktoré stojí
aj dnes na Trojičnom námestí
na osi hlavný oltár kostola - hlavný
vchod kostola - súsošie Sv. Trojice,
a to aj v presne rovnakej vzdiale-
nosti od hlavného vchodu.
Ak navštívite Šaľu, nech vám toto
súsošie pripomenie zázrak prežitia
nevinných detí v tomto kostole
pred 117 rokmi. Neďaleko od kos-
tola je aj ďalšia pozoruhodnosť
mesta - vodný hrad, ktorý bol po-
stavený v 15. storočí ako ochrana
pred povodňami a nepriateľskými
nájazdmi cudzích vojsk. V r. 1598 -
1605 tam bolo sídlo jezuitského
kolégia a dnes slúži ako štátny ar-
chív MV SR.


Juraj Drobil
Foto: Igor Boháč


Zázračná
medaila
Panny Márie
ISTOTNE SME SA UŽ
VIACERÍ STRETLI SO
ZNÁMOU
MARIÁNSKOU
MEDAILOU, KTORÚ
NÁM NIEKTO
PODAROVAL, ALEBO
SME SI JU KÚPILI V
PREDAJNIACH
NÁBOŽENSKEJ
LITERATÚRY ČI NA
PÚŤACH. ODKIAĽ POCHÁDZA
TÁTO MEDAILA?


14 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


1. Oltár Panny Márie a pod ním telesné
pozostatky svätej Kataríny Labouré
2. Kostol zázračnej medaily na Rue du Bac
v Paríži


Pohľad na súčasný oltár, kde sa stala
spomínaná udalosť




vkročili do veľkej brány, vyšli niekoľ-
kými schodmi a našli sa v pekne za-
riadenom byte. Mladý muž zažal svet-
lá, založil v kachliach oheň a čoskoro
sa izba naplnila príjemným teplom.


Naraz sa len tí dvaja začali na se-
ba uprene dívať, akoby sa chceli pýtať
jeden druhého na svoje životné osu-
dy. Ale áno! Niet pochýb, starý človek
v otrhaných šatách bol dávny kúzel-
ník, ktorý pred toľkými rokmi stretol
večer na ulici malého chlapca, čo sa
celý triasol od zimy a ktorý teraz sto-
jí tu pred ním ako dospelý muž. Stre-
tli sa znova vo zvláštnej noci, takmer
v tých istých okolnostiach, len úlohy
boli vymenené.


Čo sa vlastne stalo? Keď sa objali,
dojatí až k slzám si začali rozprávať
svoje životné príbehy. Žid Izák počas
prenasledovaní, ktoré sa rozpútali
proti Abrahámovým potomkom, stra-
til všetok svoj majetok a teraz sa ako
žobrák túlal varšavskými ulicami.
Stanislav naopak ostal dajaký čas s
Izákom a potom sa vybral do sveta
hľadať šťastie. Ostal priamo očarova-
ný kúzelníckym umením Izáka a
snažil sa aj on naučiť toto umelecké
remeslo. Mnohé kúsky odkukal od
iných kúzelníkov, niektoré vynašiel
on sám. Pomaly sa dal predstavovať
svoje umenie po dedinách, potom aj
vo väčších mestách, v divadlách i na
námestiach. Aj v ten večer sa vracal
so svojím kufríkom po predstavení v
jednom varšavskom divadle.


- Ach, ten nezabudnuteľný večer!
Aký dobrý ste boli ku mne, hladné-
mu a uzimenému chlapcovi. Koľko
radosti ste mi vtedy urobili, keď ste
ma prijali do domu, dali sa mi najesť
a predviedli ste predo mnou svoje kú-
zelnícke čísla. Stretnutie s vami roz-
hodlo o celom mojom živote. Ak som
sa neskôr stal kúzelníkom, za to
vďačím vám, vy ste mi vliali do srdca
lásku a chuť k umeleckým trikom. Ak
sa vám páči, poďte so mnou na ve-
randu, lebo moje kúsky si žiadajú is-
tý ambient, - povedal Stanislav celý
dojatý.


Vyšli von na verandu. Vonku bo-
la krásna jarná noc. Stanislav pri-
niesol svoj kufrík, povyťahoval z
neho svoje pomôcky a pred vy-
javenými a zaslzenými
očami starca pred-
viedol svoje čarovné
čísla.


- Si ozaj šikovný! - povedal Izák. -
Obohatil si svoj repertoár vydarený-
mi číslami. Som si istý, že takýmito
číslami, takýmto umením privádzaš
starých i mladých a najmä deti do
údivu a úžasu.


Potom si sadli k stolu. Stanislav
pripravil chutnú večeru a naši dvaja
rozprávali o svojich životných skúse-
nostiach a trampotách dlho, dlho.
Veď si mali toho čo povedať... Začalo
sa brieždiť a oni ešte rozprávali a spo-
mínali.


- Pamätáte sa, že v ten večer, bol to
Štedrý večer, ste mi pripravili výbor-
nú večeru a po nej ste vytiahli z puz-
dra husle a zahrali ste mi tie naj-
krajšie hudobné skladby. Ja nie som
muzikant, ale moje zvonky vás môžu
uviesť do veľkého sviatku Veľkej no-
ci. A v zapätí za ozvali zo zvonko-
vého strojčeka radostné akordy din,
don, dan...


- Ach, Veľká noc!... vzdychol starý
Izák, akoby sníval o dávnych veciach.
- V ten večer som ťa našiel maličkého
na ceste a ja som nevedel, čo je malý
Ježiško, čo sú Vianoce. Ale Veľká
noc, tú chápem, veď to je aj veľký
židovský sviatok. Azda preto
sme jedli dnes v noci mäso
mladého baránka.


- Na to som,


pravdu povediac, nemyslel, - povedal
Stanislav. - Ale teraz sa poďme vyspať
aspoň na pár hodín. Potom, ak bude-
te chcieť, pôjdeme okolo poludnia na
slávnostnú veľkú omšu do katedrály.
Budete počuť krásne spevy so sprie-
vodom organu a orchestra.


- Je sobota? - pýtal sa Izák.
- Noc zo soboty na nedeľu, - odpo-


vedal Stanislav.
- Drahý priateľ, nemohol by si ma


odviesť k Východnej bráne mesta.
Chcel by som sa pozrieť, či dnes ne-
príde Mesiáš.


- Mesiáš už prišiel a dnes vstal z
mŕtvych pre všetkých ľudí, aj pre vás.
Ostaňte so mnou stále a raz vám ho
predstavím. Budeme spolu čítať
evanjeliá, lebo tam je o ňom napísané
všetko, - dopovedal Stanislav.


Upravil Andrej Pauliny
Ilustrácie: © Juraj Martiška


Pred mnohými rokmi, prv než bo-
la zničená Varšava, žil v židovskej
štvrti počestný Žid. Menoval sa Izák
ako syn Abraháma. Veď, ako dobre
vieme, Židia sú Abrahámovi potomci
a doteraz očakávajú Mesiáša. Hovori-
lo sa, že varšavskí Židia vychádzali
každú sobotu zo svojej štvrte za mes-
to a uprene sa dívali smerom na vý-
chod, či sa neobjaví na obzore miesto
slnka očakávaný Mesiáš.


Náš Izák si zarábal na živobytie
kúzelníctvom. Bol to pekný, urastený
muž bronzovej pleti a čiernych očí.
Mal hlboký hlas, ktorým vedel maj-
strovsky ovládať obecenstvo počas
svojich kúskov.


Jedného večera sa po predstavení
v mestskom divadle v neskorých ho-
dinách vracal s kufríkom v ruke do
svojho bytu. Bol to Štedrý večer, ale
on sa veľmi o to nestaral. Bolo už ne-
skoro a bola zima, preto sa ponáhľal.
Keď kráčal pomedzi domami, za ožia-
renými oknami videl sedieť okolo
štedrovečerného stola rodiny v ra-
dostnej nálade. Kde-tu bolo počuť
vianočné koledy. Zrazu zbadal, ako
sa popri domoch prešuchla akási
osôbka. Priblížil sa a zazrel pred se-
bou šesť-sedemročného chlapca.
Chudobné chlapča sa triaslo od zimy.


- Čo tu robíš, v tejto hodine?
- Som sám, som hladný a je mi zi-


ma.
- Prečo nejdeš domov?
- Nemám domov. Som sám, sirota.
- Úbožiačik! Tak poď so mnou, aj


ja žijem sám, ale mám byt. Zohreješ
sa u mňa a dám sa ti najesť. Poďme!


A chytil milého chlapca za ruku a
viedol ho ulicami.


- Ale ešte si mi nepovedal svoje
meno. Ako sa voláš?


- Stanislav.
- Stanislav, pekné meno. Tak poď


len so mnou, budeme priatelia.
Čoskoro prišli do židovskej štvrte.


Vstúpili do veľkej brány, vystúpili po


schodoch a prišli do pekne zariade-
ného bytu. Izák zažal lampu a izba sa
v žiare svetla stala ešte prítulnejšou.
Izák založil v kachliach oheň a čosko-
ro sa izbou začalo šíriť príjemné teplo.


Chlapec ostal celkom udivený, is-
totne sa po prvý raz našiel v takom
priestrannom byte. Jeho bledá vycive-
ná tvár sa začala pomaly farbiť do
ružova. Aj Izák bol spokojný, že
našiel mladého priateľa. Postavil na
sporák večeru a prv, než sa všetko zo-
hrialo, zobral svoj kufrík, povyťaho-
val z neho farebné krabice, gule, kru-
hy, stužky, ručníčky, magický klobúk
a začal pred vyjaveným chlapcom
predvádzať svoje čarovné kúzelnícke
predstavenie.


Stanislav nevychádzal z údivu nad
zručnosťou umelca Izáka a každé kú-
zelnícke číslo odmeňoval vrelým po-
tleskom a zvonivým smiechom.
A hľa, z kúzelníckeho klobúka Izák
vysypal dážď žiarivých hviezdičiek,
potom vyťahoval peniaze, farebné
vreckovky, šály, stužky, pomaranče,
jablká. Potom sa kúzelník priblížil ku
chlapcovi a začal mu z nosa vyťaho-
vať zlaté mince. V chlapcových ru-
kách sa naraz objavili kvety, potom
obrázková kniha a nakoniec pohár
teplého mlieka.


Chlapec neprestával od radosti
tlieskať rukami. Izák cítil, že jeho kú-
zelnícke triky sa mu dnes večer mi-
moriadne dobre darili. Veď akoby aj
nie, mal pred sebou najpozornejšie-
ho diváka, ktorý jeho kúsky priamo


hltal nielen očami, ale aj srdcom.
- A teraz, drahý môj priateľ, zasad-


nime si k večeri. Všetko je hotové. A
zo šporáka a zo špajze priniesol hos-
titeľ teplú polievku, chutné pečené
mäso, ovocie, zákusky.


- Len jedz, drahý môj, tieto veci sú
skutočné, nie sú nijaká mágia a neboj
sa, nechám ich na stole... nezmiznú, -
posmeľoval Izák malého priateľa.


Po večeri Izák vytiahol husle - bol
totiž výborný huslista - a zahral pred
očareným chlapcom kúsky, ktoré naj-
lepšie vedel. Potom si sadli vedľa kr-
bu, v ktorom preskakovali plamienky
z polienka na polienko.


- V tejto noci bude chodiť malý
Ježiško? - opýtal sa zrazu chlapec.


- Aký Ježiško?... Nechápem, - od-
povedal Izák.


- Zajtra sú Vianoce.
- Ah, už rozumiem... Ale ty by si už


chcel ísť spať. Poď, zavediem ťa do
postele.


Po štvrť hodine už malý Stanislav
spal pod teplou perinou na mäkkých
vankúšoch. A snívalo sa mu, že sa na-
chádza v krásnej záhrade s nádher-
nými kvetmi a z neďalekej veže sa
ozýval slávnostný hlahol zvonov.


* * *
Prešlo vyše dvadsať rokov. Sme


znova vo Varšave. Mladý muž okolo
tridsiatky sa vracal večer do svojho
domu s kufríkom v ruke. Naraz sa
len na chodníku o niečo potkol. Za-
stavil sa, pozorne sa pozrel na zem a
videl tam ležať starca v otrhaných ša-
tách.


- Och, dobrý človeče, čo tu robíte
v tomto čase?


- Som sám a som hladný.
- Prečo nejdete domov?
- Nemám dom, nemám nikoho.
- Chudáčisko! Poďte so mnou. Aj


ja žijem sám, ale mám byt a dám sa
vám najesť, aj zohriať sa budete môcť.


Mladý človek pomohol starčekovi
vstať a viedol ho do domu. Čoskoro


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Zvláštne Vianoce
kúzelníka


16 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3


ZAUJÍMAVÁ VIANOČNÁ NOVELA, KTORÁ SA ZAKLADÁ NA SKUTOČNEJ PRÍHODE A KTORÚ ĽUDOVÁ
POĽSKÁ TRADÍCIA PREMENILA NA POÉZIU


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 17




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Pavol VI. vo svojej encyklike Marialis
Cultus uvádza ďalšie všeobecné smer-
nice mariánskeho kultu. Podľa tejto
encykliky každá pobožnosť k nebeskej
Matke má obsahovať štyri zamerania:
1. biblické
2. liturgické
3. ekumenické
4. antropologické
1. Biblia je základnou modlitebnou
knižkou. Zo Svätého písma máme čer-
pať podnety aj pre modlitby k Panne
Márii.
2.V mariánskej úcte máme dať zreteľ
na liturgické obdobie a posvätnú litur-
giu. Netreba ľudové zvyky rušiť alebo
odmietať ľudové pobožnosti, ale ich
zušľachťovať. II. vatikánsky koncil si
želá, aby mariánsky kult bol liturgický
a bol súčasťou jediného kresťan-
ského kultu, kultu Ježišovho, a
ním si máme uctiť aj jeho Mat-
ku.
3. Panna Mária je matkou
aj odlúčených bratov a ses-
tier. Pestujme takú marián-
sku úctu, aby bolo jasne
poznať, že jej stredobodom
je Kristus, tým sa nám ne-
stane, že budeme provoko-
vať odlúčených bratov. Pan-
na Mária je Matkou jednoty.
Ján Pavol II. to vyjadril, vo svo-
jej encyklike Redemptoris Mater.
To, čo bolo príčinou rozlúčenia kre-


sťanov na východných a západných,
má ich zasa spojiť. Panna Mária zjed-
nocuje obidve polovice pľúc, aby dý-
chali naraz. Sväté písmo aj u pravo-
slávnych kresťanov, aj u anglikánov, aj
u reformovaných cirkví oslavuje Pan-
nu Máriu. Dajme pozor na zveličova-
nie mariánskej úcty vo vzťahu ku pro-
testantom, ale i na oslabenie marián-
skej úcty kvôli prispôsobovaniu sa
protestantom. Vrúcne prosme Pannu
Máriu, aby orodovala u Syna za zjed-
notenie. „Keď sa preukazuje úcta Mat-
ke, patrične sa poznáva, miluje a slávi
aj Syn“, preto táto úcta sa stáva cestou,
ktorá vedie ku Kristovi. Úcta k poníže-
nej služobnici Pána, ktorej Všemohúci
urobil veľké veci, stane sa takto, čo aj


pomaly, nie prekážkou, ale styčným
bodom, cestou k jednote všetkých ve-
riacich v Krista.
4. Zohľadňujme i antropologické po-
znanie človeka. Ináč totiž prejavujú
mariánsku úctu muži, ináč ženy a ináč
deti. Udržujme mariánsku tradíciu, ale
sa vyhnime prehnanej citovosti. Obra-
zy Panny Márie v nábožných spisoch
minulosti ťažko zladiť s dnešnými ži-
votnými podmienkami, najmä s posta-
vením ženy, ktorá má tú istú dôstojno-
sť ako muž a zasahuje do verejných
záležitostí na spoločenskom poli. Pan-
nu Máriu nenasledujeme pre spolo-
čensko-kultúrne podmienky minulos-
ti, ale ako sa postavila k životu a ako
riešila životné situácie ako dievčina,
manželka a matka (plnenie Božej vôle,
duch služby, dôvera k Ježišovi). Ne-


správne ľudové a literárne predstavy
o Panne Márii nahraďme pohľa-


dom evanjelia, ktorého vyjadre-
nia sú triezve. Niektoré prejavy
kultu samy v sebe hodnotné,
sú menej vhodné pre ľudí, čo
žijú v iných časoch a iných
kultúrnych podmienkach.
Dnešní ľudia na druhej strane
vedia málo o Slove Božom, ne-


konfrontujú si svoje názory s
ním a neštudujú výdobytky an-


tropologických vied.


Poznávame
Združenie Márie Pomocnice


Založiť miestne stredisko Združenia
Márie Pomocnice je výsadou provin-
ciála SDB, zodpovedného za dané
územie; stredisko môže byť založené
nezávisle na tom, kedy sa prví ašpi-
ranti stanú členmi. Hneď sa ale
musí pričleniť k materskému stredis-
ku Združenia Márie Pomocnice (AD-
MA) v Turíne na Valdoccu, pretože
len tak je miestne stredisko Združe-
nia Márie Pomocnice (ZMP) pričle-
nené k Združeniu (ADMA), ktoré za-
ložil don Bosco; otec provinciál
môže jedným dekrétom založiť aj
viacero miestnych stredísk.
Tí, ktorí sú členmi diecéznych spo-
ločenstiev alebo patria k iným reho-
liam a majú záujem o vstup do
Združenia Márie Pomocnice, nech
sa obrátia na najbližšieho direktora
SDB alebo direktorku FMA, prípad-
ne na provinciála SDB: má to byť


provinciál SDB, ktorý by mal v tých-
to diecéznych či rehoľných nesale-
ziánskych spoločenstvách zriadiť
Združenie s povolením biskupa;
provinciál taktiež menuje delegáta
alebo duchovného animátora pre
ním zriadené miestne stredisko;
- prísľub sa uskutoční počas slávenia
liturgie, ktorej predsedá kňaz pove-
rený provinciálom alebo direktorom
SDB;
- na slávenie prísľubu je dobré mať
jednotný spôsob pre všetky miestne
strediská, hlavne čo sa týka formuly
prísľubu, ktorá je k dispozícii v ma-
terskom stredisku;
- zložením prísľubu a vyslovením
formuly je kandidát de facto a de ju-
re členom združenia a taktiež čle-
nom saleziánskej rodiny, berie na
seba zodpovednosť jej záväzkov a je
účastný na všetkých jej duchovných


dobrách;
- počas skladania prísľubu sa odo-
vzdá aspoň preukaz, ktorý je identi-
fikačnou kartou združenia spolu
s pravidlami;
môžu sa použiť aj ďalšie znaky, ako
medaily na procesie a obrázok Po-
mocnice s modlitbou dona Bosca,
ale hlavne odznak v dvoch verziách:
jedna s Pomocnicou, ktorá drží
v náručí dieťa Ježiša, a druhá s mo-
nogramom MA, ktoré veľmi odpo-
rúčame (aj aby boli nosené, kdekoľ-
vek sa člen združenia nachádza).


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


Štyri zamerania mariánskeho kultu, ktoré má obsahovať
každý prejav mariánskej úcty


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 19


Obnova
pobožnosti
k Panne Márii


Kto môže založiť miestne stredisko
Združenia Márie Pomocnice?


18 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3




30. januára mal prednášku v Lyone
o patagónskych misiách. Istý pán sa
ho spýtal, kde berie toľko smelosti
začínať toľké diela a kde nachádza
na to prostriedky.
Don Bosco pozdvihol oči k nebu a
pohnutý v duši riekol: „Prozreteľ-
nosť Božia sa o nás stará“,
a vyrozprával udalosť,
ktorá sa prihodila len
pred krátkym ča-
som v Turíne.
Nedávno som
mal zaplatiť
15 000 lír stavi-
teľovi Kostola
Božského Srdca
v Ríme. Nemal
som pri sebe
ani haliera, pre-
to som odkázal
staviteľovi, aby
prišiel znovu večer.
V tomto ťažkom po-
ložení, tak ako inoke-
dy v podobných situá-
ciách, poslal som niektorých


chovancov do kostola, aby sa modlili
pred Sviatosťou Oltárnou na môj
úmysel. Hneď nato ma navštívil aký-
si kňaz, ktorý si žiadal rozprávať sa
so mnou. Povedal mi, ako sa mu po-
darilo šetrnosťou odložiť si 8 000 lír,


ktoré zamýšľal zanechať donovi
Boscovi po svojej smrti. Je-


ho priateľ mal podobný
úmysel so svojimi


usporenými 7 000
lírami. Rozmysleli
si však celú vec a
rozhodli sa, že
lepšie bude,
keď tie peniaze
už teraz odo-
vzdajú donovi
Boscovi, lebo
takto sa už te-


raz rozšíri česť a
sláva Božia. Zau-


mienili si, že už v
nasledujúcu sobotu


odovzdajú tie peniaze
donovi Boscovi.


Ten kňaz potom pokračoval:


,Dnes ráno som šiel k svojmu pria-
teľovi, aby mi odovzdal tých 7 000
lír. Keď som sa vrátil do svojho bytu,
neviem ako sa to stalo, vzal som
náhle so sebou i svojich 8 000 lír a
ponáhľal som sa na stanicu, kde
som si kúpil lístok. Tu som si však
prekvapene povedal: - Veď ty si chcel
až na najbližšiu sobotu zaniesť tie
peniaze donovi Boscovi. Keď však
mám kúpený lístok, už sa domov ne-
vrátim. Tak som prišiel do Turína a
tu vám odovzdávam našich uspore-
ných 15 000 lír.“
Ja som bol hlboko dojatý. Hneď som
dal zavolať staviteľa a požiadal som
toho dobrého kňaza, aby ešte i to-
muto porozprával svoju príhodu.“
Don Bosco dokončil toto rozpráva-
nie so slovami: „Ten dobrý kňaz, sta-
viteľ a ja, všetci traja sme plakali od
pohnutia. Ó, aký dobrotivý je Pán
Boh.“


Ján Lechermann
Foto: LDC


20 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3


Božia
prozreteľnosť


HORLIVOSŤ ZA ČESŤ BOŽIU A SPÁSU CHUDOBNÝCH I OPUSTENÝCH DETÍ TAKMER STRÁVILA ŽIVOT
DONA BOSCA. PRENIKNUTÝ TOUTO HORLIVOSŤOU ZAČIATKOM ROKU 1882 ZNOVA CESTOVAL DO
FRANCÚZSKA.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Po prečítaní článku Nebojme sa
mladých v jednom z čísel Don Bo-
sco dnes som zacítila potrebu naň
reagovať.
Som taktiež matkou dospievajúce-
ho syna. Pomerne dosť dlhý čas
sme žili na dedine, kde som bola
učiteľkou. Neskôr sme sa presťaho-
vali do hlavného mesta za prácou,
deti začali odrastať a chodiť do ško-
ly. Bolo by potrebné deň čo deň
cestovať. Zvolili sme možnosť zme-
ny bydliska. Začala som učiť a stala
som sa zástupkyňou riaditeľa. Pre
mojich najbližších to však zname-
nalo neustále tolerovať situáciu, že
našu mamu pozná veľmi veľa ľudí.
Pre môjho syna aj ďalší tlak, že sa
právom žiada, aby bol dobrý, sluš-
ný, dobre sa učil a nerobil hanbu.
Istý čas mu to nerobilo problém,
pretože je dostatočne inteligentný a
učiť sa mu nebolo treba, išlo to sa-
mo.
Veľmi ľahko sa dostal na osemroč-
né gymnázium. Sprevádzali ho po-


známky, že som mu to iste vybavi-
la, lebo som učiteľka. Syn je vod-
covský typ, ale na novej škole to
mal ťažké, lebo šikovných, inteli-
gentných a aj prirodzených vodcov
tam bolo viac. Veľmi ťažko sa do-
káže vyrovnať s prehrami. Postup-
ne sa začalo meniť jeho správanie a
prichádzali i zlé známky. Ak chcel
prežiť v novom kolektíve, musel do
neho zapadnúť. Dnes sa medzi
chlapcami nie veľmi nosia dobré
známky, bezproblémové správa-
nie... Prišlo to až tak ďaleko, že nie
veľmi rád chodí do školy, lebo sa
nájdu aj takí profesori, ktorí sa roz-
hodli s adolescentmi bojovať a do-
kazovať si, že sú silnejší a majú
väčšiu moc. Vyhľadali sme pomoc
dvoch psychológov, ale situáciu
nám nepomohlo nič vyriešiť, ba do-
konca ani len zlepšiť.
Nikdy v živote však nie je nič úplne
stratené. Syn sa začlenil do komu-
nity chlapcov, ktorých vedú bratia
saleziáni a animátori. Počas jed-


ného roka si našiel skupinu pria-
teľov, ktorá ho prijala s jeho nedo-
statkami i kladmi. V ich prítomnos-
ti zažil veľa pekných chvíľ, kopec
adrenalínu, zábavy. Ako rodičia
sme mali pocit uspokojenia, že ne-
robí nič zlé. Počas toho istého roku
sa mu podarilo dostať sa medzi fut-
balistov malej KAMY a presvedčiť
ostatných i seba, že aj on je v
niečom dobrý.
Touto cestou sa chcem úprimne po-
ďakovať všetkým tým mladým
ľuďom, mnohí majú i svoje vlastné
rodiny (manželku a deti), za všetku
tú vytrvalú prácu, ktorú robia. Ro-
bia ju dobrovoľne, z potešenia a
bez nároku na odmenu. Ten vzácny
čas, ktorý majú, sú ochotní venovať
úplne cudzím deťom, ktoré ich ne-
smierne zbožňujú. Doba predsa eš-
te nie je až taká zlá, keď niekto vy-
mení svoj voľný čas, odhodí honbu
za kariérou a peniazmi a nezištne
ich venuje pre dobro tých, pre kto-
rých zlyhali rozumné argumenty.
Snažím sa byť svojim deťom dob-
rou matkou i kamarátkou. Často sa
rozprávame, argumentujem fakta-
mi, hľadám príklady v živote, v kni-
hách, ale i v myšlienkach Biblie.
Ako múdrej mame sa mi to veľmi
nedarí. Veľmi ma boleli poznámky
môjho (inak veľmi dobrého) otca,
ktorého si vážim, že čo som za uči-
teľku, keď si neviem poradiť so
svojím synom. Ťažko sa mi ho pre-
sviedča, že i ja som dobrá učiteľka,


ktorú majú deti i kolegovia radi.
Doma nebol nikdy nikto proro-


kom. Ale aj tak som rada, že ja
môžem odovzdať aspoň v ško-
le nezištnú lásku iným deťom,
ktoré ju taktiež potrebujú a
veľakrát nedostávajú.
Ešte raz veľká vďaka všetkým
tým, ktorí dávajú seba s lás-
kou iným. Moje úprimné po-
ďakovanie patrí aj ich man-
želkám, deťom, ale i ostat-
ným rodinným príslušníkom,
ktorí ich v tom podporujú a
tolerujú ich. Nech ich žehná
Pán.


S pozdravom
Mgr. Renáta Raučinová


Foto: archív redakcie


21D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3


D BLIST
Ť a ž k o s t i


výchovy


dbVydavateľstvo Don Bosco
Knihy do súťaže venovalo




D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 23


Čo to má byť? Púť mužov v Gabolto-
ve v nedeľu 24. augusta 2003. Poď-
me a uvidíme. Pri učení vybraných
slov na základnej škole sme memo-
rovali „Kto sa chce biť, musí tam
byť“.
Rozmýšľam: Jedna zo štatistík hovo-
rí, že ženy na Slovensku ťahajú
v zbožnosti, v návšteve kostola
a prijímaní sviatostí pomer 10:1
oproti mužom. Ale veď takáto štatis-
tika nemôže charakterizovať podsta-
tu viery chlapov na Slovensku. Ale-
bo je tu obava, že ženy svojou
„emancipáciou“ zbožnosti neutiahnu
brázdu viery na dedičnej roli otcov!
Stihol som rannú farskú omšu o ôs-
mej hodine v starobylom pútnickom
Chráme svätého Vojtecha zasade-
nom v zeleni líp na svahu nad dedi-


nou. Dôverne ho poznám z arci-
diecéznych púti na sviatok Karmel-
skej Panny Márie. Účasť farníkov ta-
ká prázdninová, v sanktuáriu je ve-
niec oblečených chlapcov a mláden-
cov okolo oltára. Prvé čítanie -
mladá farníčka číta pekne dôstojne,
ale... Výzva Jozueho izraelskému ľu-
du patrila do úst muža. Ak sa vám
však nepáči slúžiť Pánovi, tak si
dnes vyvoľte, komu chcete slúžiť, či
bohom, ktorým slúžili vaši otcovia
na druhej strane potoka, alebo bo-
hom Amorejčanov, v ktorých krajine
bývate. Ja však a môj dom, my chce-
me slúžiť Pánovi (Joz 24, 14 - 15).
Druhé čítanie - tá istá farníčka.
Muži, milujte manželky, ako aj Kris-
tus miluje Cirkev a seba samého vy-
dal za ňu (Ef 5, 21 - 31). Prosby ve-


riacich - tá istá farníčka. Prišli sme
na púť mužov, kde sú gaboltovskí
muži a mládenci? Páter-celebrant
v závere naznačil, že prichádzajú
muži na púť a nech tam nikto z ga-
boltovských nechýba. Veď obetavo
budovali gaboltovskú kalváriu, po
ktorej zanedlho bude vystupovať zá-
stup kajúcnych mužov z celého Slo-
venska. Ba či prídu? Neostane výzva
a nádeje v hanbe?
O deviatej sa začali „trúsiť“, po pol-
hodine už prúdili chlapské zástupy
húfom, čiperne i zvoľna, i s pomo-
cou palice. Na úvod krížovej cesty
už stal zástup mužov, ktorý sa dal
porovnať počtom tým, čo sa zbehli
na hukot v Jeruzaleme pri prvých
Turícach. Gaboltovská krížová cesta
je nádherná, ako dobre, že ju inau-
gurujú muži. Pod vedením pátra Za-
mkovského študujú vystupujúci
muži tvár Muža bolesti. Spytujú svo-
je chlapské svedomie, dotýkajú sa
zlorečeného dreva spolu so Šimo-
nom a pozrú úchytkom do očú Mat-
ky odsúdenca, ktorá tam nechýbala.
Cestou nahor vial ostrý vetrík doli-
nou, akoby Duch zmierenia chcel vy-
vetrať stuchliny srdca, polovičatosť
a kompromis v rozhodovaní o Desa-
tore, dôsledky nadmerných pohári-
kov, ktoré zakaľujú oči a podlamujú
chlapský krok a utlmujú odvahu vy-
povedať rodine, svetu a Bohu predo-
všetkým vyznanie: mám vás rád.


D BDUCHOVNOSŤ


ZÁVER PRÁZDNIN, ÚNAVA Z HORÚČAV.
ALEBO SME OSVIEŽENÍ A JE TU NOVÝ
POTENCIÁL PRE AKTIVITY. ČI SME PLNÍ
MYŠLIENOK NA PRÁCE ĎALŠÍCH DNÍ
A CELÉHO ROKA? A TU JE VÝZVA: „MUŽI,
PÁN VÁS VOLÁ, ABY VÁS POSLAL.“


Vrchol, tri impozantné kríže
a úchvatný pohľad na gaboltovský
chotár v pozadí so sivým hrebeňom
Čergovských hôr. Vietor ustal, au-
gustové slnko pálilo na čierne, sivé i
lysé hlavy chlapov. Zástup chlapov
i mládencov kráčal voľne s vyjasne-
ným zrakom po mäkkej lúke dole
k poľnému pútnickému oltáru.
Padali slová vážne, múdre a praktic-
ké z úst pátra Wiliamsa a Toma Ed-
wardsa z USA do skyprenej pôdy
chlapských sŕdc a vari i tomášov-
ských myslí, ktoré sú údajne pre
chlapa náležité... ak len neuvidím,
neuverím. Ako rozbiť škrupinu
chlapskej tvrdosti, hrdosti, suvereni-
ty alebo len hanblivosti, aby sa od-
krylo mäkké, živé, tlčúce mužské
srdce, veď ono je nakoniec plné plo-
donosnej lásky. Veriaci a milujúci
muž v rodine je zárukou, že rodina
bude pevná, plná života, pravdivých
vzťahov, solidarity a lásky. Také ro-
diny chceme, kde je otec prorok, mi-
sionár a kňaz, kde manželka kvitne
ako onen plodonosný vinič vo vr-
cholnej ženskej emancipácii matky.
A tvoji synovia ako mládniky olivy
plní zrejúcej energie sú okolo vášho
rodinného stola.
A videli sme dvanásť statných chla-
pov, ako kľačia na kameni poľného


oltára a postupne vrúcnym hlasom
zbožne odriekajú Zdravasy Ruženca
svetla. Údolím sa niesol po každom
desiatku zvučný mužský chorál Ave,
ave, ave Mária. V psychike muža je
silne zakódovaný princíp úcty
k matke. Z toho pramení aj spontán-
na a pravdivá mariánska úcta muža.
Počuli sme aj svedectvá prevažne
mladých mužov, ako spoznali tvár
a lásku Krista, ako sa vrátili z cesty
poblúdenia a aké duchovné riziká
čakajú na mladých dospievajúcich
mužov, najmä ak stratia kontakt
s dobrou rodinou.
Záver stretnutia vyznel ako hymnus
eucharistickej veleby obetovaného
baránka, ktorý naplnil srdcia takmer
všetkých prítomných pozvaných na
baránkovu hostinu.
Toto prvé stretnutie mužov je prvoti-
na veľmi plodnej duchovnej aktivity,
ktorá sa zavŕšila spontánnym súhla-
som mužov so zdvihnutými rukami.
Ja a môj dom, my budeme slúžiť Pá-
novi. Táto rezolúcia... nie, prísaha,
bola vyrieknutá i za vás všetkých ve-
riacich mužov Slovenska.
Stretneme sa o rok 22. augusta 2004
v mariánskom Gaboltove.


RNDr. Jozef Kupka
Foto: Marián Ceľuch


Púť mužov
v Gaboltove


Letné
podujatia
v košickom
stredisku
SDB


CHLAPČENSKÝ TÁBOR - BÚČE


CYKLOTÚRA PO VÝCHODNOM
SLOVENSKU


HREBEŇOVKA - NÍZKE TATRY


DETSKÝ TÁBOR - BORDA


22




Obal predáva?
V súčasnej kultúre je akosi viac
uznávaný ten, kto má pekné telo.
Ide mu to v živote ľahšie. Jednou
z prvých otázok, keď o niekom ho-
voríme, býva: „Je pekný?“ Už menej
sa pýtame: „A je dobrý?“ Koľkí ľudia
sa dostali do omylu pre presvedče-
nie, že čo je pekné, musí byť aj dob-
ré. Mnohí mladí ľudia na to doplatili
pri výbere svojich životných partne-
rov. Počujte slová mudrca: „Krása
človeka je veľká hodnota, ale du-
chovná kvalita je viac.“ A človek za
to ani nemôže, že ma peknú tvár. Je
to dar.


Čo s telom?
Vedci tvrdia, že v človekovi sa kaž-
dých sedem rokov vymenia všetky
bunky, okrem tých, ktoré sú v moz-
gu. Tie od určitého veku ubúdajú a
ubúdajú. Každých sedem rokov je
teda moje telo „iné“. Hoci telo „vy-
mením“, predsa sa oň mám neustále
starať. Potrebujem ho. So zdravým
telom môžem urobiť veľa dobra.


Starosť o „chrám“
Naše telo je chrámom Ducha Svä-
tého /porov. 1 Kor 6, 18 - 20/, preto
mu máme dať primeranú starostli-
vosť. Je veľmi dôležité, aby sme po-
znali zásady, ktoré udržujú pohoto-
vosť nášho „oslíka“ pre službu.
„Oslíkom“ nazval telo svätý Fran-
tišek Asisský. Aby nám slúžilo, ne-
smieme zabudnúť na:
Pohyb
Lekári odporúčajú „hýbať sa“ as-
poň jednu hodinu denne.
Staré heslo prapredkov
má i dnes svoju si-
lu: Hlava a


zvyšok tela majú rovnako bolieť.
Spánok
Mladý človek má spať aspoň osem
hodín denne. Organizmus si najviac
oddýchne do polnoci. A tiež je prav-
da, že „ranní ptáče dál doskáče“.
Strava
Má byť pestrá a pravidelná. Aby ma
neťažili akési obličkové kamene,
mám vypiť denne aspoň dva litre te-
kutín.. Odkaz babičiek do tretieho
tisícročia znie: Jedzte vtedy, keď má-
te hlad a nie vtedy, keď máte chuť.
Vzduch a slnko
Pobyt na slnku je dôležitý, ale pozor
na UV žiarenie. Vidíte? Už je to tu.
Urobili sme dieru do vesmíru (ozó-
novú) a už k nám idú. Akési „fialo-
vé“ častice. Tu zacitujeme jedného
zo súčasníkov: „Radšej byť aktívny
ako rádioaktívny.“
Hygiena
Človek sa omnoho lepšie cíti, ak je
svieži, čistý, šarmantný. Istotne to už
všetko viete a dodržujete, ale predsa
aspoň niečo z toho:
Ráno - umývame si tvár, zuby, uši,
krk, ruky...
Cez deň - umývame sa podľa potre-
by.
Večer - začíname očistu od hlavy a
končíme pri pätách.
Týždenne /alebo aj skôr- podľa po-
treby/ - umyjeme si vlasy, celé telo...
Pamätajte: Čistota sluší telu i duši.
Oddych
Je vhodné „dávkovať“ námahu a
sústredenosť. Vraj platí: Kde nemôže
vydržať obyčajný člo-


vek, pošlú vojaka. Kde nevydrží vo-
jak, pošlú študenta. Alebo vás?
Oblečenie tela
Kresťan by sa mal obliekať na úrov-
ni doby, vkusne, zdravo, podľa „kre-
sťansky zásad“ - nie výstredne. Aj
oblečením svedčí o hodnotách, kto-
ré vyznáva vo svojom vnútri. Overe-
né životom: „Čo je v duši, to preráža
aj navonok.“ Kristus povedal na ad-
resu tých, ktorí pohoršujú: „Beda...“
/porov. Mt 18, 6-10/.


Viete, že: Dokonalý zázrak
Boh nám stvoril také dokonalé telo,
že podľa neho často tvoríme moder-
né stroje. Veď sa stačí pozrieť do zr-
kadla. Koľko zložitých orgánov je na
hlave a ako sa navzájom dopĺňajú...
A tie oči!
Sietnica oka sa skladá zo 130 milió-
nov tyčiniek, ktoré sú citlivé na svet-
lo. Oko je spojené s mozgom očným
nervom, ktorý má priemer iba 1,5
milimetra. Nerv obsahuje okolo 60
miliónov vlákien. Je to fantastická
hustota. Klobúk dolu pred Večným
architektom. To je skutočne zázrak.


Čo tak to skúsiť?
Otvoriť najprv ľavé oko, potom pra-
vé a pozrieť sa na svoje telo. Čo mu
najviac škodí? A čo osoží? Ak nám
pošlete svoj názor, my trom z vás
pošleme pekné ceny. Verím, že On-
drej Andrejčák z Kysaku, Patrícia
Hudáková z Košíc, Janka Rybáriko-
vá z Rajca aj Janka Graňáková


z Vavrečky už ceny za odpove-
de na súťažnú otázku z po-


sledného čísla dostali.


Vraj sa stalo...
Príde bezzubý k zubá-
rovi, otvorí ústa a za-
kričí:
„Prvý apríl!“
Vraj sa stane, že sa po-
lepšíte a venujete telu
i duši to, čo im patrí...
Alebo sa mi to len pri-
snilo? Tak či tak, skúsi
to aj


Jozef Luscoň.
Opatrujte sa!


Foto: archív redakcie


Skaderuka, skadenoha...
Telesné zmeny pri dospievaní sú po-
značené prudkým rastom jednotli-
vých častí tela. To je v poriadku, ale...
Ale problém je v tom, že časti tela
často nerastú symetricky.
Raz má mladý človek veľké ruky
a malé nohy, potom mohutnie trup
a hlava je primalá.... A tomu všetké-
mu „odbíja“ veľmi malé srdce... Do-
spelí takéhoto mladého človeka


často titulujú: „Ska-
deruka, skadeno-
ha...“ Nie je to nič
príjemné.


Hop sem, hop tam?
Alebo hip-hop?


Akoby to všetko
nestačilo, s asy-
metriou tela nastáva aj problém
s koordináciou jednotlivých pohy-


bov. Mnohí majú pri chô-
dzi výkyv ako Eifelova
veža... A ich trup ma tvar
skrivenej sosny. Ruky
i nohy lietajú krížom
krážom! A pri zosúladení
„prirodzeného“ pohybu to
akosi nejde do kopy...
Mladý človek sa „učí“ na-
novo chodiť, prejavovať
sa. Mladí si to uvedomu-
jú, a preto chcú svoje po-
hyby zosúladiť... Dievčatá
sa to učia najmä tancom,
chlapci rôznymi pohybo-
vými hrami, športom, tu-
ristikou...


A ešte toto
Skoro každý sa v tomto
veku snaží vylepšiť svoj
vonkajší „imidž“. Dievčatá
maľovaním mihalníc, perí,
obočia, nechtov či zvýraz-
nením svojej postavy...


Chlapci posilňujú, skúšajú nové úče-
sy a aj pokus o oholenie brady je tu.
Každý škrabanec, materské zna-
mienko, bradavica či iná chybička
krásy im spôsobuje veľkú vnútornú
bolesť.


Malé srdce, veľké nohy, veľké
výkony?


To opäť nejde dokopy! Srdce nestíha
správne pracovať. Mladý človek sa
v tomto veku rýchlo unaví. Preto po-
trebuje častý oddych. Starostlivý vy-
chovávateľ vie vhodne „dávkovať“ te-
lesnú únavu. Dopraje zverencom čas
na oddych, vie sa porozprávať o te-
lesných zmenách, o pohlavnom do-
spievaní... Zodpovie mu mnohé
otázky skôr, než si odpovede nájde
v bulvárnych časopisoch alebo v inej
literatúre podobného druhu.
Ale nezabúda aj na to, že sa nesmie
vysmievať z postavy mladých ľudí. A
múdro ho povzbudzuje k uvedome-
niu si toho, že je na „ceste“, a o
chvíľu sa to všetko zmení. Rozpráv-
ka o škaredom kačiatku nech nás
všetkých inšpiruje, ako to dopadne.


D BVÝCHOVA


Rastie
ako z vody


24 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3


ASI TO POZNÁTE. VAŠA RATOLESŤ PRÍDE OPROTI
VÁM, POROVNÁ SA A POVIE: „UŽ SOM TI PO
PUPOK...“
O NEJAKÝ ČAS SA SITUÁCIA ZOPAKUJE, ALE
TVRDENIE ZNIE: „DORASTÁM ŤA, UŽ SOM TI PO
PRSIA...“
A VY SI UVEDOMÍTE, ŽE PODĽA DETÍ
ZISŤUJEME, AKÍ SME STARÍ.
PRIATELIA, POKRAČUJEME V TÉME O VÝCHOVE
A DNES SA ZAMERIAME NA TELESNÝ RAST
MLADÝCH ĽUDÍ A NA TO, AKO SA MÁ K TOMU
RODIČ ČI VYCHOVÁVATEĽ POSTAVIŤ.


D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 25




D BMISIE


AK BY VÁM NIEKTO POLOŽIL OTÁZKU, ČI STE NIEČO POČULI O SALEZIÁNSKYCH
DOBROVOĽNÍKOCH, KTO SÚ A AKÁ JE ICH PRÁCA, ČO BY STE ASI ODPOVEDALI?


27


Saleziánski
misijní
dobrovoľníci
Ak by sme siahli medzi saleziánske
dokumenty, tak by sme našli takúto
stručnú charakteristiku.: „Princípom
saleziánskeho dobrovoľníctva je bez-
platná a nezištná pomoc mladých la-
ikov deťom a mladým a najmä tým,
ktorí sú najchudobnejší a na okraji
spoločnosti, či už vo vlastnej krajine
alebo na územiach mimo svojej vlas-


ti v saleziánskom duchu.“ Nuž, táto
charakteristika je veru zaujímavá, ale
aká je realita? Dobrovoľníci sú zväčša
mladí ľudia vo veku od 16 do 35 ro-
kov, ktorých oslovila myšlienka šíre-
nia evanjelia nielen doma, ale aj vo
svete. Pracujú na poli viery, vykoná-
vajú i manuálnu prácu, sú nápomoc-
ní misionárom vo svete a tak svedčia
najrôznejším spôsobom o Kristovej
spáse. V slovenskej saleziánskej rodi-
ne sú prítomní už viac ako desať ro-
kov. Keďže je ich činnosť orientovaná


mimo územia Slovenska, preto ešte
nosia aj prívlastok „misijní“. V súčas-
nosti pôsobia na Sibíri a na Ukrajine.
V Rusku na Sibíri v mestách Jakutsk
a Aldan mladí pomáhajú v salezián-
skych domoch pri práci s mládežou,
ako aj v sociálnej a inej činnosti. Na
Ukrajine pravidelne v lete organizujú
kresťanské tábory pre miestne deti


v spolupráci s miestnymi gréckokato-
líckymi kňazmi. Aj toto leto skupinka
15 dobrovoľníkov spolu s donom Šte-
fanom Wallnerom strávila vyše
dvoch týždňov medzi deťmi a mladý-
mi. Tohtoročnou témou ich táborov
bola modlitba a úlohou dobrovoľní-
kov bolo deťom viac priblížiť modlit-
bu a odkryť jej čaro, aby si ju aj deti
viac zamilovali.
Práca misijného dobrovoľníka nie je
veru jednoduchá. Stráviť dva týždne
v cudzej krajine a v cudzom prostre-


dí a hlásať Božie slovo v nie materin-
skej reči je niekedy vyslovene ťažké.
Mnohí ľudia neveriacky krútia hla-
vou a pýtajú sa, prečo to robia. Tak
preto sme sa rozhodli položiť účast-
níkom tohtoročného pobytu na Ukra-
jine pár otázok, aby nám sami o svo-
jich motívoch, prečo sa stali misijný-
mi dobrovoľníkmi a tiež o svojej čin-


nosti niečo povedali. Tu sú ich
svedectvá.


Aká bola tvoja motivácia, keď si
sa rozhodla pre túto činnosť?


Dana M. Motiváciou pre mňa bola
Božia láska. Dostalo a dostáva sa mi
jej veľmi veľa a ja cítim túžbu dávať ju
ďalej. Misie sú jedna z možností, kto-
ré mi boli ponúknuté „zhora“ a ja
som túto ponuku prijala.
Jana K. Rada vidím na detských tvá-
ričkách úsmev, v detských očiach is-
kričky radosti. A práve práca misijnej


dobrovoľníčky mi umožňuje tráviť
čas s deťmi, dať im kus zo svojho srd-
ca, rozprávať im o Pánu Bohu, jeho
láske, hrať sa s nimi, tancovať a touto
cestou vyvolať radosť v ich duši. Vždy
som po tom túžila.
Štefan J. Prvú myšlienku o misiách
vo mne vzbudil náš bývalý farár a po-
tom som bol tak trochu citlivý na
záležitosti, ktoré sa týkali misií. Pria-
mo k misijnej činnosti som sa dostal
cez Katolícke noviny. Čo v tom vidím?
Jednoducho cítim a viem, že je to po-
trebné, a určitým spôsobom chcem
byť aj ja účastný na Kristovom diele
spásy - aj ja chcem ísť do neba, a pre-
to si musím zarobiť na vstupenku.


Prečo si sa rozhodol katechizovať
práve na Ukrajine, keď aj na Slo-
vensku je veľa evanjelizačnej
práce?


Fero Č. Keď mám krásnu záhradu pl-
nú skvelého ovocia a zeleniny, a môj
brat - sused si nevie poradiť s buri-
nou, tŕním a bodľačím a s rôznymi
škodcami, či mu neprinesiem trochu
z plodov, ktoré Boh požehnal mne, a
nepomôžem mu s prácou v jeho
záhrade, aby mu zarodila rovnako
ako mne?
Štefan J. Spočiatku som to bral ako
dobrodružstvo, ale neskôr som zistil
že k tomu musím pristupovať naozaj
seriózne. Prečo Ukrajina? Pretože sa-
leziáni, ktorí ponúkajú takýto štýl
práce, sú zameraní práve na Ukraji-
nu a Sibír, kde možno raz pôjdem.


Aký rozdiel vidíš v evanjelizač-
nej práci na Slovensku a na
Ukrajine?


Fero Č. Na Slovensku, keď chceš


upútať pozornosť, zaujať, musíš (naj-
mä v mestách) pripraviť „super ak-
ciu“, prešpekulovať všetko po tech-
nickej i obsahovej stránke. Poslu-
cháči sú dosť nároční a zvyknutí viac
„konzumovať a nechať sa zabávať“ -
bez ochoty meniť svoj život a robiť i
náročné osobné rozhodnutia. Na
Ukrajine som vypozoroval, že stačí
málo, jednoduché slová, jednoduché
aktivity podložené srdečnosťou a
osobným prístupom a mládež sa ra-
da otvára pre rozhovor o Bohu a o po-
trebách duše.
Mária D. Ľudia z Ruska a Ukrajiny si
vážia, keď niekto k nim príde a snaží
sa im svojou prítomnosťou niečo
ukázať a povedať. Na Slovensku mám
veľmi veľa možností ísť na svätú
omšu, pristupovať ku sviatostiam, to
v Rusku nie je alebo nebolo. V tom vi-
dím najväčší rozdiel, že oni nemali
túto možnosť a veľmi ochotne nás
prijímajú a sú vďační, keď k nim prí-
deme.


Aký prínos osobný alebo pre spo-
ločnosť vidíš do budúcnosti v čin-
nosti misijných dobrovoľníkov?


Dana M. Uvedomila som si, že veľa
vecí, ktoré sú pre mňa bežné, pre
mnohých ľudí nie sú samozrejmo-
sťou a viac si vážim to, čo mám.
Fero Č. Živá viera v Ježiša Krista ras-
tie v ľuďoch najmä tým, že sa o ňu de-
lia. Ak máme byť svätí a budovať kre-
sťanské spoločenstvá, kresťanské Slo-
vensko, kresťanskú Európu, kresťan-
skú civilizáciu lásky vo svete,
musíme vyjsť zo svojich barikád, zo
svojich zabehaných hraníc a zakladať
i udržovať nové a nové malé ohniská


živej viery - spoločenstvá.
Mária D. Skoro všetci tvrdíme, že
naším pobytom, kde sa snažíme odo-
vzdávať a ohlasovať, sme viac dostali
ako dali a toto ohlasovanie vlastne
pokračuje aj tu na Slovensku už len
tým, keď hovoríme svoje skúsenosti
a môžeme osloviť ďalších ľudí, kto-
rých zaujíma naša práca.
Štefan J. Pre mňa je to ako škola, ale
života, na stretnutiach u saleziánov sa
môžeme duchovne formovať a naberať
skúsenosti od ľudí, ktorí tam už boli.


Katka K. Ak Boh našu prácu požeh-
ná, tak určite veľký. Tu platí ako v lá-
ske: čím viac dáš zo seba, tým viac
budeš obohatený sám. A keď poras-
tiem osobne, bude to určite prínos aj
pre spoločnosť.
Marek P. Myslím, že ak misijný dob-
rovoľník berie svoje poslanie vážne,
už to je nádherná vec. Určite, netreba
sa obmedzovať na 1-2 pobyty na Ukra-
jine za rok, ale podieľať sa na práci po-
čas celého roka, napríklad animova-
ním misijných stretnutí, usporadúva-
ním misijných besied, zbieraním fi-
nancií a vecí potrebných pre misie
a modlitbou v neposlednom rade.
Dana D. Dobrovoľníctvo nie je len
práca v táboroch alebo pomoc v sale-
ziánskych domoch. Je to spôsob živo-
ta. Nekončí sa vtedy, keď sa skončí tá-
bor či pobyt. Je to voľba na celý život,
je to nezištné darovanie sa druhým,
ktoré môžeme konať počas celého
svojho života.


A záverom pár slov. Ak ťa náhodou
niečo z tohto oslovilo, veľmi radi ťa
uvítame medzi nami. Naša adresa je:
Misijní dobrovoľníci, Miletičova 7
821 08 Bratislava
e-mail: misie@donbosco.sk
tel.: 02/59325115.
Foto: Misijné oddelenie SDB


26 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3




nosť a odvaha, ktorá ju charakterizo-
vala. Vo všeobecnosti bola hlavným
„vybavovateľom“ v rodine.
Náš byt v Michalskej veži, kde sme
bývali do roku 1953, skrýval v sebe
aj viaceré záludnosti. Pozostával
z kuchyne na štvrtom poschodí a z
izby na piatom poschodí. WC bolo
na druhom poschodí. Na treťom za-
se uhlie a sklad na rôzne veci. Každú
vec od ihly až po klavír, jedlo či uh-
lie bolo treba vyniesť do tejto výšky
a zase odpad zniesť dole. Bývali sme
tam až do narodenia šiesteho
dieťaťa. Veľké pranie sa robilo v piv-
nici susedného domu. Najväčšie ho-
rory sme zažívali, keď mama našla
niekde čo len jednu plošticu. Nebolo
to nič zvláštne, veď holuby, ktoré žili
vo veľkom množstve na streche veže,
ich vo veľkom prenášali. Po takomto
objave nastalo veľké upratovanie.
Rozobrať celý nábytok, vyčistiť aj tú
najmenšiu škáru, kde mohli byť
vajíčka.
Pri tej veľkej zaneprázdnenosti si
mama vždy našla čas aj s otcom ísť
s nami na výlet či popoludňajšiu
prechádzku, napríklad do Marianky,
Šaštína, do Báču alebo len tak popri
Dunaji či do Malých Karpát.
Keď si tak musím častokrát vypočuť,
že niekto nebol na svätej omši v ne-
deľu, nedá mi aby som si nespome-
nul na našu mamu. Vynechať nedeľ-
nú svätú omšu bolo nemysliteľné.
Vstala skoro ráno, pripravila na va-
renie a spokojne odišla na omšu.
Prípadne, keď sme už boli schopní,
či chlapci alebo dievčatá, obed sme
dovárali my a potom sme odišli na
neskoršiu omšu. Po nástupe komu-
nizmu v roku 1948 prišlo prenasle-
dovanie veriacich. Začali sme chodiť
do školy. Rodičia nás všetkých pri-
hlasovali na náboženstvo i napriek
prekážkam, kritikám a vyhrážkam.
Mama nás nikdy nedala za iskričky
či pionierov, lebo to sa priečilo našej
viere. Vždy sa otvorene hlásila k Bo-
hu i k viere, čo mnohým učiteľom a
riaditeľom škôl vyrážalo dych, a na-
priek ich radám, aby deťom
neubližovala, bola stále neoblomná.
S dôverou im odpovedala, že Boh sa
o jej deti postará.
Keď sa mi spolužiaci posmievali, že
nemám rifle či fixky, a ja som prišla
s plačom domov, mama mi poveda-
la: „Ktorý z nich sa vie zase pochvá-


liť toľkými súrodencami, takým vese-
lým a radostným životom v rodine?“
Koncilová obnova mala veľký vplyv
aj na našu rodinu. Hneď od začiatku
sa naplno apoštolsky angažovali tak
otec, ako aj mama. Otec bol veľmi
dobre informovaný o náboženských
otázkach, počúval Vatikán v talianči-
ne, správy mal teda z prvej ruky.
Hneď ako sa začali vytvá-
rať skupiny mladých,
náš byt bol naplno
obsadený. Obnovy,
stretká, pre men-
ších katechizmus.
Skoro každý deň
nejaké stretko, ba
aj dve. Jedno
z nich bolo ob-
zvlášť veľké - tvrdi-
li, že ich tam bolo
do sto ľudí. Náš vtedajší byt mal tri
izby za sebou. Každá 6 x 4,5 m
a dali sa pospájať. O týchto stretnu-
tiach by mohli niečo porozprávať
don Dermek, Silvo Krčméry, Vlado
Jukl, František Mikloško, kardinál
Korec, ktorí k nám prichádzali. Po
presťahovaní do iného bytu to po-
kračovalo ďalej, ba aktivita sa ešte
zvýšila. Na povale sme mali sklad
náboženských kníh, ktoré sa potom
distribuovali po celom Slovensku, ba
aj do Sovietskeho zväzu.
Mama počas svojho života dochova-
la troch starých ľudí: tetu, svoju ma-
mu (98-ročnú) a manžela (90-roč-
ného), ktorý mal rok pred smrťou
silnú sklerózu.


Aj v starobe, keď jej už zdravie ne-
slúžilo, nikdy nestrácala optimizmus,
dôveru v Boha a úsmev. Posledné
dva mesiace boli skutočne utrpením.
Začiatkom júla 2003 sa dostala do
nemocnice. Museli jej amputovať obe
nohy. Absolvovala deväť operácií a je-
diné, čo sme my deti mohli pre ňu


ešte urobiť bolo, že sme non-
stop boli na striedačku


pri nej v nemocnici
a starali sa o ňu.


Raz, keď som
opäť mala služ-
bu, myslela
som si, že to už
nezvládnem - vi-
dieť to jej utrpe-
nie a bolesť. Pri-
chádzala som
so strachom a s


chuťou utiecť. Keď som vošla do iz-
by, mama sedela a vítala ma s úsme-
vom. Neviem, odkiaľ brala tú silu,
ale taká bola celý život. Neviem, kto
komu viac pomáhal - my jej ošetrova-
ním a prítomnosťou, alebo ona nám
chuťou žiť, nevzdávať sa a prijať kaž-
dý údel s úsmevom. Tak ešte aj na
smrteľnej posteli naša mama robila
zjednocovateľku rodiny, aby sa splnil
sen, o ktorý sa počas života snažila -
mať veľkú šťastnú rodinu.
Pán si ju povolal do večnosti 28. au-
gusta 2003.


syn Mathias, dcéra Johanna,
vnuk Michal


Foto: archív rodiny


Naša mama sa narodila 20. januára
1920 v Bratislave. Otec jej zomrel
veľmi skoro, keď mala iba tri roky. A
tak sa jej mama s jedinou dcérou
musela prebíjať životom. Bývali
v chudobnej bratislavskej
štvrti zvanej Zuckermandl
priamo v známej Michal-
skej veži.
Do ľudovej školy cho-
dila k „notredamkám“
v Bratislave. Bola veľ-
mi aktívna, najmä ak
išlo o vystupovanie
pri rôznych príležitos-
tiach. Mala úspech, len
jedna vec ju zarmucova-
la, že jej mama nikdy ne-
stihla prísť načas, aby ju vi-
dela. Až raz si povedala:
musím to nejako zariadiť. Jedno-
ducho nastavila všetky hodiny v do-
me o hodinu skôr. A tak ju konečne
donútila prísť načas.
Vydala sa mladá ako 19-ročná 15.
augusta 1939. Jej manželom sa stal
Engelbert Rompf a svadbu mali v
Dóme svätého Martina. Keďže jej
manžel bol nemeckej národnosti,
počas druhej svetovej vojny musel
narukovať do Wehrmachtu a ona sa
statočne prebíjala vojnovým obdo-
bím v chudobe a strachu s troma
malými deťmi. Vedela si pomôcť aj
za najhorších podmienok. Postupne
ako deti pribúdali, niektorým ľuďom
to klalo oči a často vraveli: „Si ty ale
hlúpa, mať toľko detí v týchto zlých
časoch.“ O niekoľko rokov neskôr,
keď nás už bolo viac a aj sme hodne
pomáhali, hovorili: „Tebe je dobre,
keď máš takých pomocníkov“, za-
budli však, že k tomu treba aj vycho-
vať. Od útlej mladosti každý z nás


musel niečo robiť. Aj keď to nebola
veľká pomoc, skôr naopak.
Keď sa náš otec vrátil z vojny, opäť
nastalo obdobie strachu - hrozilo vy-


sťahovanie v rámci vysídľova-
niu Nemcov. Ale ani tu sa


nevzdávala a bola stále
oporou pre svojho ma-
nžela a rodinu. Život-
né podmienky sa pre
nás nezmenili ani po
vojne. Mama bola je-
dináčik, a preto vždy
túžila mať veľkú rodi-
nu. Prijala 14 detí, z
toho jedno zomrelo


pred narodením a jed-
no vo veku dvoch me-


siacov. Zvyšných 13 však
obetavo vychovala, dvaja z


nich sa stali kňazmi, a nezľakla
sa ani troch nepočujúcich detí, ktoré
jej Pán poslal. S láskou ich prijala a


tak ako všetkým ostatným, aj im dá-
vala všetko.
Bola šikovná krajčírka. Keď nám
hneď po vojne nemohla kúpiť nové
kabáty, ušila ich jednoducho z veľ-
kej otcovej peleríny. Niektorí ľudia si
mohli dovoliť niečo vydať aj na mó-
du, preto ušila peknú príručnú ka-
belku z červenej kože a prešla sa
niekoľkokrát po korze. Dámy si ka-
belku hneď všimli a zákazky sa hr-
nuli. Za takto získané peniaze odces-
tovala na vidiek nakúpiť stravu.
Ako Nemcom nám skonfiškovali
záhradu, mame sa však podarilo v
krátkom čase vybaviť jej navrátenie.
Iste jej pomohli známosti z jej pre-
došlého zamestnania. Bola sekretár-
kou u advokáta a, ako mi sama pre-
zradila, 90% práce urobila sama
a ďalej postúpila len to, na čo skuto-
čne bol kompetentný len sám advo-
kát. Pomohla jej k tomu aj rozhod-


D BZAUJALO NÁS


Pani Lujza
Rompfová
AJ V NAŠEJ DOBE MÁME MEDZI SEBOU VEĽA OBDIVUHODNÝCH ĽUDÍ, KTORÍ
PREŽÍVAJÚ SVOJ ŽIVOT V NEÚNAVNEJ OBETAVOSTI, VO VESELEJ SLUŽBE
DRUHÝM A V ODDANEJ VERNOSTI BOHU. JEDEN TAKÝTO ŽIVOT OBETAVEJ
MATKY, PANI LUJZY ROMPFOVEJ NÁM PREDSTAVILI JEJ VLASTNÉ DETI.


28 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3 29


So synom Mathiasom – kňazom


Rodina spolu




30 D O N B O S C O D N E S 6 / 2 0 0 3


V období september – október prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho diela
580 dobrodincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám – vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejave-
nú štedrosť.


laický koadjútor, misionár
* 28 . 1 . 1922 Dolná Ždaňa, okr . Nová Baňa


+ 19. 8 . 2003 Ži l ina


Základnú školu navštevoval v rodis-
ku. Potom absolvoval dva roky Nižšej
hospodárskej školy (1936-38) a po
vojenskej službe (1943-46) sa prihlá-
sil do saleziánskeho noviciátu vo Svä-
tom Beňadiku nad Hronom. Tam sa
potom vyučil aj murárskemu remeslu
a podal si žiadosť, aby mohol vypo-
máhať v misiách. Čoskoro ho však
stihlo rozpustenie reholí (1950) a bol
deportovaný najprv do Šaštína potom
do Podolínca a neskôr ho určili na
nútené práce v Česku: Klíčava (1951-
1955), Flaje (1955-59) a Praha (1959-
63). Od roku 1963 pracoval v Brati-
slavskom stavebnom podniku až do
januára 1982. Ako 60-ročný požiadal
o dovolenie navštíviť svoju sestru v
Belgicku, čo využil na splnenie svojej
túžby pracovať v misiách. Dostal sa
do Talianska, kde ho saleziánski
predstavení určili do Zairu. Tam vy-
pomáhal pri misijných stavbách a za-
účal do murárstva domorodých mla-
díkov. V roku 1998 ochorel na vážny
druh malárie, preto ho poslali na
liečenie do Belgicka a po niekoľkých
mesiacoch sa vrátil na Slovensko. Naj-
prv žil v provinciálnom dome saleziá-
nov v Bratislave a neskôr v Žiline.


D O B R O D I N C I


Štefan
Gazdík


D BNAŠI ZOSNULÍ


30. júna 2003 si Nebeský Otec povolal k sebe saleziánsku spolupracovníč-
ku Gabiku Kloknerovú. Je prvou spomedzi trnavských saleziánskych spolu-
pracovníkov, ktorých don Bosco privítal v nebi. Patrila medzi prvé duchov-
né dcéry dona Ivana Grófa. So svojím typickým úsmevom a pokojom zvlá-
dala svoje manželské, materské a učiteľské povolanie. Kým jej choroba do-
voľovala, zúčastňovala sa duchovných cvičení, duchovných obnôv a iných
akcií strediska. Možno práve preto, že počas života tu na zemi bola taká
obyčajná, teraz je výnimočná. Je pre nás príkladom v trpezlivosti vo svojej
chorobe, ktorá ju trápila v posledných mesiacoch jej života. Pobyt v nemoc-
nici striedala s pobytom doma, niekedy vo veľkých bolestiach, ale v odo-
vzdanosti so slovami: „Ako Pán chce.“
Gabika, ďakujeme ti za tvoj príklad a dovidenia v nebi.


Mária Peciarová


Gabika
Kloknerová


Všetkým našim čitateľom, spolupra-
covníkom a priateľom prajeme milosti-
plné vianočné sviatky a požehnaný no-
vý rok 2004.
Nech tieto sviatky utvrdia všetkých vo
viere a v láske k Ježišovi Kristovi, ktorý
sa pre našu spásu stal človekom a
prebýval medzi nami.


redakcia
a saleziáni


db


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é .


Na všetky tituly dostanete zľavu 15% z ceny knihy.


db


O b j e d n á v k a číslo knihy sem vyznačte pocet kusov ✃
Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


Podpis/pečiatka.............................................................................................................


.........................................................................................


Výhodná vianočná ponuka
CD
Vôňa ruže
Bruno Ferrero
Zdramatizované príbehy z rovnomennej
knihy Vôňa ruže - spôsob rozhlasových
hier, podfarbené hudbou a zvukovými
efektmi. Precízne prepracovaný scenár
a dramaturgia dávajú príbehom živú formu
a možnosť zastaviť sa a prehodnotiť hodno-
ty vo svojom živote. Sú to príbehy pre poteše-
nie ducha i mysle.
Vydavateľstvo Don Bosco, cena 230,- Sk


Žartujme a tešíme sa ...
Túto knihu predkladáme mladým (i starým)
čitateľom v dobrej viere, že im privodia dob-
rú náladu alebo aspoň úsmev na tvári. Tieto
žarty nie sú vymyslené, ale zozbierané pri
rozličných príležitostiach, pri stole, pri ohní-
ku v prírode, pri cestovaní autom, keď už ne-
bolo o čom hovoriť. Vždy sa však našiel nie-
kto, kto to ticho dlho nevydržal.
72 str., brož., cena 69,- Sk


Posledný makovník,
Ľudovít Suchán
Slovenské hexametre z Japonska od zná-
meho misionára.
Toto dielo je obohatením našej poézie, pre-
tože kto už dnes píše časomieru? Don
Suchán je vlastne pokračovateľom - a zatiaľ
asi aj posledným výhonkom - tradície časo-
mernej poézie štýlu Jána Hollého.
82 str., pevná väzba., cena 105,- Sk


Šťastná rodina,
Brruno Ferrero, Marianna Pacucciová
Nová publikácia Bruna Ferrera, tentokrát so
spoluautorkou Mariannou Pacucciovou spá-
ja v sebe dva pohľady na tú istú tému, pohľad
vychovávateľa a pohľad rodiča. Oba prístupy
sa navzájom dopĺňajú, vidieť, že čerpajú z
rovnakého prameňa, ktorým je preventívny
výchovný systém dona Bosca. Svojím obsa-
hom je voľným pokračovaním Šťastných ro-
dičov. Sme presvedčení, že i táto knižka bude
úspešná, pretože pomáha konštruktívne
riešiť každodenné problémy a vzťahy medzi
rodičmi (vychovávateľmi) a deťmi. Každý rodič v nej
nájde odpoveď na svoje otázky v praktickom živote.
120 str., brož., cena 85,- Sk


Svätci Saleziánskej
rodiny,
Teresio Bosco
Môžeme povedať, že existovala „sale-
ziánska piemontská škola svätosti“, do
ktorej za jedno storočie patrilo osemde-
siatosem svätých a blahoslavených. Ich
spiritualitu charakterizovala úcta k Eu-
charistii, pristupovanie k sviatosti
zmierenia, práca a modlitba, vyrovna-
nosť, miernosť, pokojnosť a veselosť.
V tejto knihe nájdete životné črty týchto
saleziánskych svätých.
324 str., brož., cena 175,- Sk


Tajomstvo
červených rybiek
Bruno Ferrero
Malé príbehy na potešenie duše.
Knižka obsahuje krátke príbehy ko-
nčiace malou myšlienkou. Príbehy sú
ako tabletky duchovnej múdrosti. Stačí
jedna na deň. Po prečítaní príbehu ne-
môžeš zostať tým, kým si bol.
Vydavateľstvo Don Bosco,
80 str., brož., cena 63,- Sk


Úsmev Jána Pavla II.
Kazimierz Pielatowski
Aj pápež je človek úsmevu. Vie udalosti
nadľahčiť, rozptýliť trému ľudí, vylúdiť
na perách úsmev. Hovorí o tom aj 91
úsmevných epizód z jeho života.
Vydavateľstvo Don Bosco, 54 str.,
brož., cena 54,- Sk


Muž s ranami
- prepracované vydanie
Ernest Macák, Životopis Pátra Pia.
„Keď zomriem, poprosím Pána, aby som
mohol zostať na prahu neba, a neprekro-
čím ho, kým nevstúpi aj ten posledný
z mojich duchovných synov a dcér.“
Páter Pio, muž s otvorenými ranami, mno-
ho trpel: telesne, aj duševne a duchovne. Je-
ho osudom bol kríž, obeta a láska ku kajúc-
nikom, ktorí sa chceli zmieriť s Bohom.
160 str., brož., cena 109,- Sk


zľava 15%


1 2 3 4


5 6 7 8


1


2


3


4


5


6


7


8


Vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2; tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk




Panna Mária zázračnej me-
daily, ty si sa zjavila svätej
Kataríne ako sprostredkova-
teľka milostí. Vypočuj teda
moju naliehavú prosbu.
Do tvojich materinských rúk


vkladám všetky svoje úmysly,
duchovné a hmotné záujmy.


Osmeľujem sa zveriť tvojej ma-
terinskej dobrote aj túto moju


zvláštnu žiadosť ........................
Dobrá Matka, prednes ju, pokorne


prosím, svojmu Božskému Synovi. Ak
sa neprotiví jeho vôli a slúži mi k duchov-


nému dobru, vypros mi ju. Pozdvihni teda,
mocná Panna, svoje prosiace ruky najprv k Páno-
vi, potom ich vystri ku mne a zošli na mňa lúče
svojich milostí, aby sa pri ich teple a svetle moja
duša očistila, aby nelipla na pozemských veciach
a kráčala za tebou až do dňa, keď sa stretneme
v nebeskej sláve.


Ó, Mária,
bez poškvrny
dedičného hriechu
počatá, oroduj za
nás, ktorí sa k tebe
utiekame.


Panna Mária zo zázračnej
medaily, ako sa zjavila svätej
Kataríne Labouré