Púť:
Z VAJNOR DO TURÍNA
Mládež:
STRETNEME SA NA FESTE
Misie:
DON ANDREJ ŠOLTÝS
don bosco
dnes
ROČNÍK XXXVIII.5/2007 SEPTEMBER – OKTÓBER
ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA
Vzácnymi hosťami boli aj rožňav-
ský otec biskup Mons. Eduard Koj-
nok a vikár (zástupca) provinciála Sa-
leziánov don Bosca don Karol Maník.
Všetci, dobrodinci, sympatizanti,
sponzori, rodičia, deti a mládežníci,
spolu nás bolo vyše sto, sme prežívali
práve to spomínané „uff!“. Veď bolo
prečo. Stará šopa vo dvore sa zmenila
na krásnu sálu s barovým pultom a bi-
liardom.
Nový dizajn dostalo prakticky celé
nádvorie. Krásny trávnik, jazierko so
sochou našej Mamy a pre najmenších
aj útulné pieskovisko. Pribudla aj no-
vá, cca 10 m vysoká lezecká stena. Ne-
chýbalo občerstvenie, hudba a spev
(flautová klasika aj ľudovky). Bola
chuť aj na súťaže. Futbal, volejbal a le-
zenie. To posledné aj na čas. Rekord
dňa bol čosi jemne nad 21 sekúnd, v
súčasnosti sa zlepšil až na necelých 10
sekúnd!
Koncom mája sa nám ešte podari-
lo položiť na naše ihrisko nový asfal-
tový koberec. Už len dorobiť mantine-
ly a pár „detailov“ príslušenstva. Nová
sála, ihrisko aj lezecká stena bude
slúžiť pre potreby mládežníckeho
strediska, ktoré prevádzkuje rožňav-
ská Domka – Združenie saleziánskej
mládeže. Je otvorené denne okrem
pondelka. Tešíme sa, že máme opäť
čosi nové, čo môžeme ponúknuť mla-
dým v našom meste.
Chceme sa ešte raz poďakovať
všetkým dobrodincom, vďaka šted-
rosti ktorých sa celý zámer podarilo
zrealizovať, brigádnikom a pomocní-
kom, ako aj tým, ktorí pomohli pri
príprave slávnosti. Osobitná vďaka
patrí direktorovi Saleziánov don Bo-
sca v Rožňave, donovi Ivanovi Žitňan-
skému, vďaka ktorému sa podarilo
tento sen zrealizovať.
A čo nás čaká ďalej? Nechajte sa
prekvapiť. Alebo, ešte lepšie, príďte sa
pozrieť osobne. Prípadne aspoň cez
náš web www.roznava.domka.sk.
Nech sa páči.
Paľo Piatrov SDB
Foto: Palo Pillár SDB
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: VKÚ, a. s. Harmanec
Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk
obsah
5/2007
ROČNÍK XXXVIII.
SEPTEMBER – OKTÓBER
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
H
re
be
ňo
vk
a
o
po
vo
la
ní
©
V
la
di
m
ír
Fe
ke
te
Doma a vo svete
Poprad, Badín, Dubnica nad Váhom,... 4
Miništranti
A tak dnes klopem na nebeskú bránu... 6
Púť
Z Vajnor do Turína 7
Mládež
Stretneme sa na FESTE 8
Mládež
Festa upečená, uvarená,... 9
FMA
Angažovanosť má meno. VIDES 10
Misie
Don Andrej Šoltýs 12
Pedagogika
Lepšie je bývať doma u mamy 14
Redakcia
Stužka Dominika Savia,... 15
2 don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
Máme za sebou väčšiu časť dovole-
niek, pravdepodobne sme znovu načer-
pali nové telesné, duševné a duchovné si-
ly, aby sme sa mohli s novým nadšením
pustiť do každodenných povinností a sta-
rostí.
Pravdepodobne aj naše deti, dospievajúci i mládež majú za se-
bou rôzne tábory, výlety, aktivity, duchovné cvičenia a prípadne aj
konkrétne skúsenosti s prácou. Všetky tieto chvíle a skúsenosti is-
totne boli pre nich veľkým obohatením.
Chcel by som sa pozastaviť pri jednej dôležitej udalosti, ktorá sa
udiala začiatkom júna tohto roku: je to návšteva našich otcov bis-
kupov ad limina v Ríme. Táto návšteva a v prvom rade slová Svätého
Otca, ktoré im adresoval, sú vlastne dôležitým a významným posol-
stvom, na ktoré by sme vo víre povinností nemali tak ľahko zabúdať.
Svätý Otec Benedikt XVI. konštatuje, že aj Slovensko „z nábo-
žensko-kultúrneho hľadiska čoraz viac vstupuje do dynamiky typic-
kej pre ostatné európske krajiny so starobylou kresťanskou tradíci-
ou, silno poznačené v týchto našich časoch rozsiahlym
sekularizačným procesom“. Všetci vnímame, že naša spoločnosť po-
stupne preberá niektoré modely západného sveta často nekriticky,
povrchne a pod rúškom modernizmu a údajnej „slobody svedomia“
človeka. Je to spoločnosť, ktorá Boha čoraz viac odsúva na okraj spo-
ločnosti a hodnoty viery pokladá za niečo osobné, teda ako niečo,
čo je iba súkromnou záležitosťou a nepatrí do moderného verného
spôsobu života.
Tento sekularizačný proces sa týka najmä nášho – ako hovorí
Svätý Otec – „bohatého dedičstva katolíckej tradície“, pretože ho
vážne nahlodáva „kvasom charakteristickým pre západné spoloč-
nosti: konzumizmom, hedonizmom, laicizmom, relativizmom
a pod.“.
Svätý Otec nám ponúka smerodajné línie, ktoré by mali
usmerňovať našu odpoveď na súčasné výzvy našej spoločnosti.
Prakticky sú to tri sektory: mládež, rodina a duchovné povolania.
Tešíme sa, že Svätý Otec poukázal na tieto tri prvky, pretože sú nos-
nými prvkami saleziánskeho poslania.
Prioritou je mládež. Preto by sme mali venovať „zvláštnu pozor-
nosť duchovným požiadavkám mladých“, systematicky sa venovať
pastorácii a výchove mladých či už – hovorí Svätý Otec – na úrovni
školskej („zaistiť kvalitné vzdelanie a zároveň integrálnu duchovnú,
morálnu a ľudskú výchovu“) alebo aj na úrovni farskej („učiť mla-
dých spájať vieru so životom“). Dnešní mladí však dnes potrebujú
pozitívne vzory a svedkov, ktorí by im nielen hovorili, teda poučo-
vali, ale ukázali, ako možno nasledovať Krista.
Druhou prioritou je rodina. Svätý Otec konštatuje – a aj my, že
„Slovensko začína pociťovať krízu manželstva a rodenia detí, a to, na
prvom mieste, pre dôvody ekonomického charakteru, ktoré navá-
dzajú mladé páry k odkladu manželstva“. Sú to problémy, ktoré sú-
visia so sociálnou otázkou, „krehkosť nových generácií, ktoré sa čas-
to boja vziať na seba pevné rozhodnutia a záväzky na celý život“,
útok na manželstvo a rodinu a pod. V tomto smere sme všetci po-
volaní angažovať sa v prospech rodiny!
Treťou prioritou sú duchovné povolania. Po roku 1990 sme za-
žili silný rozkvet ku kňazskému a zasvätenému životu. Teraz nastá-
va doba, kedy sa viac musíme zamerať na úlohu „napomôcť zrod
a upevňovanie povolaní ku kňazskému a k rehoľnému povolaniu“.
Sú to konkrétne výzvy, na ktoré treba konkrétne odpovedať!
Drahí priatelia
saleziánskeho diela,
milá Saleziánska rodina!
R E DA KC I A
Saleziáni a Domka
v Rožňave oslavovali…
„Uff!“ Takto vraj Indiáni vyjadrovali veľkú radosť, úžas či vďaku. Toto všetko v nedeľu
15. apríla zažívali tí, čo prišli na slávnostné požehnanie a otvorenie vynovených častí
saleziánskeho mládežníckeho strediska na Námestí baníkov.
Štefan Turanský SDB, provinciál
Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.
D O M A A VO S V E T ED O M A A VO S V E T E
V malebnom prostredí východnej časti Nízkych Tatier sa
v dňoch 10. – 14. júla 2007 uskutočnil ďalší ročník hrebeňovky
o povolaní, známej pod skratkou HOPKA. Účastníci pricesto-
vali do Popradu zo všetkých kútov Slovenska – od Nového
Mesta nad Váhom cez Trenčín a Žilinu, Rožňavu a Prešov až po
Humenné. Niektorí prišli už v pondelok večer, väčšina doces-
tovala v utorok. Po úvodných informáciách a prehliadke domu
oboznámil novic Marek Pančura „hopkárov“ s trasou a ná-
plňou tohto ročníka.
Nasledovala svätá omša v kaplnke saleziánskeho noviciátu
a obed. Hneď po ňom sme vyrazili do Spišskej Teplice a údolím
Vápenice na horský hrebeň Kozí kameň. Prvý deň odskúšal
zdatnosť putujúcich nielen náročný terén, ale aj vytrvalý dážď.
Najmä mladší chlapci museli chvíľami načrieť až na dno svojich
síl. Vďaka pánu Ujčíkovi sme však mali možnosť vysušiť sa
a dobre si oddýchnuť na poľovníckej chate na Dešťankách, kde
sme prenocovali. V nasledujúce dni nám počasie už prialo
a vďaka dobre zvoleným túram mali chlapci nezabudnuteľné
zážitky nielen z výstupu na Kráľovu hoľu ale aj z Dzurovej
a iných lokalít.
V témach, ktoré pre účastníkov pripravili saleziánski kňazi a
preberali ich v priebehu jednotlivých dní, mali možnosť sa
chlapci zamyslieť nad niektorými „mýtmi“ alebo nesprávnymi
predstavami o povolaní, nad rozdielom medzi zamestnaním
a povolaním, nad svojím súčasným životom, ktorý je v podstate
už realizovaním Božieho volania, ako aj nad všetkým, čo ich
v doterajšom živote ovplyvňovalo a čo im tým asi Boh chce na-
značiť do budúcnosti. Okrem tém bolo v priebehu dňa viacero
súťažných aktivít a priestor na uvažovanie, modlitbu i rozhovo-
ry s kňazmi.
Už tradične sme venovali jeden deň brigáde. A hoci bola celo-
denná práca so senom i chystanie dreva na zimu namáhavé, ve-
domie, že tým pomáhame sirotám a núdznym, bolo pre chlap-
cov tou najlepšou odmenou. Účastníci konštatovali, že pobyt
v krásnej prírode, podstúpená námaha, zaujímavé témy, ale naj-
mä dobré vzťahy, ktoré medzi sebou vytvorili, im pomohli prežiť
nezabudnuteľný týždeň.
Saleziánky slovenskej provincie sa stretli
so sr. Máriou Esther Posadovou, profe-
sorkou rímskej Pápežskej teologickej fa-
kulty výchovných vied AUXILIUM. Stret-
nutie sa konalo v Dubnici na Váhom 30.
júna. Napriek tomu, že išlo o termín, v kto-
rom vrcholia prípravy na letné podujatia,
zhromaždila sa viac ako polovica sloven-
ských sestier. Chceli si nielen vypočuť jej
prednášky, ale najmä sa s ňou po rokoch
opäť stretnúť. Mnohé zo sestier ju po-
znajú z čias ich štúdií v Ríme. Na Sloven-
sku bola doteraz štyrikrát a podľa jej slov
si naša krajina získala jej srdce. Tentokrát
išlo o rozlúčkové stretnutie, keďže sem
prišla už naposledy. V apríli 2008 ukončí
svoju pedagogickú a vedeckú prácu v Rí-
me a vráti sa do rodnej Kolumbie. Pred
návratom vyjadrila túžbu navštíviť Slo-
vensko ešte raz. Vhodnou príležitosťou
bolo pozvanie Konferencie vyšších rehoľ-
ných predstavených ženských reholí
prednášať na seminári o duchovnom
sprevádzaní a materstve.
Hlavnou myšlienkou dubnického stretnu-
tia so saleziánkami bola téma blížiacej sa
generálnej kapituly: preventívna Božia
láska. Sestra Mária Esther sa upriamila
na komunitný aspekt tejto témy. Zamieri-
la do vnútra spoločenstiev, ktoré musia
byť predovšetkým naplnené láskou, aby
ju mohli rozdávať tým, ktorí s komunitou
prichádzajú do kontaktu, najmä mladým
ľuďom. Vyzdvihla dôležitosť odpúšťania,
vzájomného prijatia a duchovného spre-
vádzania, z ktorých sa rodí radosť, že ko-
munita môže žiť a pracovať spolu. Záver
dňa patril rozlúčke, počas ktorej jej pro-
vinciálna predstavená sr. Iveta Sojková
odovzdala nevšedný dar na pamiatku:
zbierku listov od slovenských komunít
FMA. Išlo o symbolický dar, keďže sestra
Mária Esther veľkú časť svojej celoživot-
nej vedeckej práce venovala práve štú-
diu a spracovaniu listov od sv. Marie Do-
miniky Mazzarellovej.
sr. Andrea Miklovičová FMA
POPRAD
HOPKA 2007
Zástupkyne 19 rehoľných kongregácií sa stretli v dňoch 1.- 4.
júla na seminári o duchovnom materstve a sprevádzaní v pries-
toroch Kňazského seminára sv. Františka Xaverského v Badí-
ne. Podujatie pripravila Konferencia vyšších rehoľných pred-
stavených ženských reholí (KVPŽR) s cieľom poskytnúť
podnety pre sestry, ktoré pracujú vo formačných komunitách
alebo sa zaoberajú formáciou vo svojej reholi. Lektorkou semi-
nára bola sestra Mária Ester Posadová z Inštitútu dcér Márie
Pomocnice (sestry saleziánky), ktorá pôsobí ako profesorka
Pápežskej teologickej fakulty výchovných vied AUXILIUM v Rí-
me. „Dokázala osloviť poslucháčky nielen širokými poznatkami
z oblasti spirituality rehoľného života, ale aj svojimi bohatými
skúsenosťami a príbehmi zo života, ktorými obohacovala pred-
nášky, ako aj osobným prístupom ku každej z nás,“ vyslovila
svoj postreh jedna z účastníčok. V záverečnom uznesení semi-
nára si sestry určili cestu, ktorou chcú kráčať: posilniť identitu
ženy duchu Máriinho materstva, byť pozorné na
rodinného ducha v komunitách a zabezpečiť pra-
videlné a kvalitné duchovné sprevádzanie člen-
kám rehoľných inštitútov.
sr. Iveta Sojková FMA
DUBNICA NAD VÁHOM
ADDIOS SLOVENSKU
BADÍN
SEMINÁR O DUCHOVNOM MATERSTVE A SPREVÁDZANÍ
V dňoch 15. – 27. júla 2007 sa v Ríme v
dome Salezianum konalo šieste generál-
ne zhromaždenie (GZ) sekulárneho Inšti-
tútu dobrovoľníčok dona Bosca (VDB),
na ktorom sa zúčastnilo 78 členiek inšti-
tútu z 27 národov a 4 kontinentov.
Tému GZ (Podstatná úloha skupiny v
identite povolania a v poslaní VDB) defi-
novali oblastné zodpovedné už na svo-
jom stretnutí v roku 2004 a dobrovoľníč-
ky ju potom v jednotlivých skupinách
prehlbovali, študovali a rozvíjali.
V priebehu GZ účastníčky zvolili aj novú
hlavnú zodpovednú a jednotlivé členky
ústrednej rady na najbližšie šesťročie.
„Skupina neexistuje pre seba samu, ale
zmysel jej dáva zameranie na poslanie,“
povedala hlavná zodpovedná Anita M.
„Poslanie VDB nie je ohraničené stano-
veným teritóriom či nejakým štýlom prá-
ce alebo nejakou skupinou adresátov.
Naše pole poslania je veľké ako svet.“
Na otvorení zasadania sa zúčastnil aj
don Pascual Chávez, hlavný predstave-
ný saleziánov, ktorý predsedal sláveniu
Eucharistie. Zhromaždenie pozdravil aj
don Adriano Bregolin, vikár hlavného
predstaveného saleziánov, sestra María
de Los Ángeles Contreras, radkyňa pre
Saleziánsku rodinu v hlavnej rade Dcér
Márie Pomocnice, pán Liborio S., sveto-
vý zodpovedný sekulárneho inštitútu
Dobrovoľníkov dona Bosca (CDB), a
Eva Kuncs, prezidentka svetovej konfe-
rencie sekulárnych inštitútov. Ďalšie
zložky saleziánskej rodiny poslali svoje
pozdravné listy.
V sobotu 14. júla sa na Valdoccu konala tradičná mesačná duchovná
obnova. Pre nás Slovákov bola výnimočná tým, že bola špeciálne ve-
novaná mladým spolubratom. V Taliansku je to tak. Polovicu z týchto
mladých spolubratov – na naše veľké prekvapenie – sme tvorili my
Slováci. Okrem saleziánov sem totiž prišli i slovenskí animátori, ktorí
počas prázdnin pomáhali v saleziánskych oratóriách v Piemonte. Dô-
kazom toho je i fotografia, ktorú sme pri tejto príležitosti urobili. Hneď
po zvítaní sme sa ešte na chvíľu zastavili na kávu, po ktorej z nás opad-
li i posledné zvyšky únavy a mohli sme sa sústrediť na prednášku mla-
dého kňaza Lucu Baroneho. Hovoril o dôležitosti Ježišovej požiadav-
ky byť ako deti. Nasledovalo ústranie v Bazilike Panny Márie
Pomocnice a sväté spovede. Svätú omšu celebrovali dvaja novokňazi
a don Sergio, ako diakon slúžil náš spolubrat Ján Holubčík. Ako po-
sledný bod programu bol naplánovaný a aj úspešne zrealizovaný
obed so zmrzlinou.
TALIANSKO
MLADÍ SPOLUBRATIA PRIPRAVUJÚCI SA NA ŠTÚDIÁ V TURÍNE
don bosco dnes 5 / 2 0 0 7 54 don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
TALIANSKO
GENERÁLNE ZHROMAŽDENIE DOBROVOĽNÍČOK DONA BOSCA
MISIA NA LUNIKU 9
VIAC SA DOČÍTATE V ČASOPISE LUNIKOVO
Drahí saleziánski dobrodinci!
Tento časopis ste našli ako
prílohu tohto vydania. Opisuje
misiu na Luniku 9 v Košiciach,
ktorá je tam už 4 roky. Od júla
roku 2008 by sa táto misia mala stať saleziánskou misiou. Ak
chcete podporiť výstavbu kaplnky a saleziánsku misiu, môžete
tak urobiť pomocou priloženej poukážky. Ako variabilný symbol
môžete uviesť poštové smerovacie číslo vašej obce.
misionár Jozef Červeň, Lunik 9
M I N I Š T R A N T I P Ú Ť
Keď autor tejto publikácie prišiel
s námetom uskutočniť pútnický zá-
jazd do Turína po stopách dona Titu-
sa a prenasledovaných saleziánov, pri-
jali sme to s nadšením. A tak na jar
dvanásteho apríla, skôr ako sme auto-
busom vyštartovali, išli sme sa donovi
Titusovi pokloniť k hrobu na vajnor-
skom cintoríne. Tam som si otvoril
brožúru, ktorú nám Ing. M. T. Rado-
šinský pripravil k zájazdu a pri čítaní
state Nad otvoreným hrobom som
akoby znovu počul slová inšpektora
saleziánov Andreja Dermeka: Na tom-
to mieste odpočíva bojovník, ktorý
dobojoval, kňaz, ktorý doslúžil celoži-
votnú omšu.
Keď sa autobus rozhrkotal, sledo-
val som cestu, kadiaľ sme ubiehali do
Rakúska, obišli sme Viedeň a v Am-
stettene sme odbočili z diaľnice na
kľukaté horské cesty. Po nich sme sa
asi po hodine jazdy dostali do pútnic-
kého miesta Maria-Neustift, kde pre-
šiel don Titus s utečencami zo soviet-
skej do americkej zóny. A v duchu
som počul dona Titusa, ako nám všet-
kým pripomenul: Tu sme si trochu vy-
dýchli. Ale nešli sme autobusom. Pešo
po tvrdých horských kamenistých ces-
tách, skrývajúc sa, aby nás nespoznali
a nechytili.
Ďalšou našou zastávkou bol ústav
saleziánov v Linzi, kde pôsobil don Ti-
tus v rokoch 1950-1951, niekoľko me-
siacov medzi ilegálnymi prechodmi.
Z Rakúska do Talianska sme prechá-
dzali cez priesmyk Brenner, kadiaľ
pešo v noci po vysokohorskej kľukatej
cestičke previedol don Titus mladých
saleziánov r. 1950 do Talianska. Na vr-
chole sme vystúpili z autobusu
a z diaľky sa pozerali na kľukatú cestu
medzi skalami. Pod vysokými skalami
akoby s vánkom vetra bolo počuť hlas
dona Titusa: Tu sme si znovu vydých-
li, lebo sme cieľ našej cesty mali na do-
sah ruky.
V talianskej obci Vipiteno sme na-
vštívili kláštor kapucínov, v ktorom
don Titus prenocoval s mladými kle-
rikmi na ceste do Turína. Kým on
v kláštore, my v hoteli Verona.
Po raňajkách sme pokračovali
v ceste. Počas zastávky v Miláne sme si
prehliadli nádherný dóm s 1200 ka-
mennými sochami po jeho obvode
a historickú časť mesta. V podvečer
sme sa dostali do Turína, ústavu sale-
ziánov na Valdoccu, cieľa našej cesty.
Tam po patričnom privítaní v sale-
ziánskom svetovom centre, kam don
Titus priviedol i našich saleziánov,
sme vošli do nádhernej Baziliky Pan-
ny Márie Pomocnice kresťanov, v kto-
rej nám náš sprievodca don Baxa od-
slúžil ďakovnú svätú omšu. Po nej
sme sa na tomto historicky vzácnom
mieste pomodlili spoločne po prvý
raz modlitbu za blahorečenie dona Ti-
tusa Zemana. V tichosti tejto baziliky
zneli z duše slová vajnorských pútni-
kov.
Potom sme si prehliadli salezián-
sky ústav na Valdoccu s množstvom
študovní, pracovní, športových záku-
tí, ale i s množstvom návštevníkov,
mladých saleziánov zo sveta. Stretli
sme tu i koadjutúra staručkého sale-
ziána Slováka Michala Minára, ktorý
bol 75 rokov misionárom v Indii a do-
na Titusa poznal ako asistenta v ro-
koch mladosti. V celom tomto pro-
stredí bolo cítiť saleziánsky ruch, ale i
svieži vánok saleziánskeho ducha.
Mal som pocit, že sa o nás v tomto sve-
tovom centre saleziánov po dva dni
v tichosti a skrytosti stará duch dona
Titusa. Zdalo sa mi, že pokračuje s na-
mi i do rodiska svätého Jána Bosca do
Colle Don Bosco. Tam sme v nasledu-
júci deň v modernom chráme na kop-
ci nad mestečkom obetovali sv. omšu
i za dona Titusa. Potom sme si prezre-
li rodný dom dona Bosca, sochu jeho
matky Margity Occhienovej, múzeum
svätého Jána Bosca, s obrazmi z jeho
detstva i zo snov ako premieňa vlkov
na baránkov.
Pri sumarizovaní mojich zážitkov
som cítil spokojnosť, že som sa mohol
dotknúť takých miest, z ktorých vanie
osvieženie na duši i utvrdenie sa vo
viere. Pochopil som zmysel života do-
na Titusa Zemana, obetovať sa za
iných kňazov, čo prichádzajú po ňom,
pričom jeho život bola skutočne jedna
veľká obeta.
Ondrej Demo, člen zájazdu
Foto: Július Holénia
Do rúk sa mi dostala publikácia s názvom Don Titus, vatikánsky špión? autora
Michala Titusa Radošinkého. Čítal som ju plnými dúškami a v duchu som s donom
Titusom prechádzal cestami a chodníkmi, horami i dolami z Vajnor až do Turína.
7don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
Z Vajnor do Turína
Po stopách dona Titusa Zemana a prenasledovaných saleziánov
6
Myšlienka organizovať tábory pre
miništrantov skrsla v hlave saleziána
dona Jozefa Luscoňa ešte v časoch,
keď pôsobil v Prešove a organizoval
stanovačky pre miništrantov z okolia.
Po jeho preložení do Bratislavy na Mi-
letičku sa rozhodol zorganizovať celo-
slovenský miništrantský tábor. Prvý
ročník v roku 1998 sa konal na dvoch
miestach. Pre západné Slovensko
v dedinke Jedliny pri Nitre a pre vý-
chodné Slovensko v Borde pri Koši-
ciach. Najpamätnejším ročníkom bol
piaty ročník v roku 2002 keď ústred-
nou témou tábora bol život prvých
kresťanov počas ich prenasledovania
v Rímskej ríši. Na tomto tábore sa ako
programový vedúci prejavil Rasťo
Haľko, ktorý potom programovo vie-
dol aj nasledujúci ročník, zameraný
na Veľkú Moravu. Po ňom programo-
vú stránku tábora prebral don Peter
Hasidlo, ktorý mal na starosti aj ďal-
šie tri ročníky.
Jubilejného desiateho ročníka sa
zúčastnilo takmer sto chlapcov miniš-
trantov, o ktorých sa starala skoro
tridsiatka animátorov. Tento rok mali
program pod palcom saleziánski kan-
didáti na čele s ich formátorom do-
nom Pavlom Michalkom. Témou tá-
bora boli misie a každý deň bol veno-
vaný inému misionárovi. Hlavnou po-
stavou tábora bol Cagliero, ktorý
prišiel hľadať nových misionárov pre
dnešný svet.
V prvý deň v utorok sa miništranti
zoznámili so životom anglického mi-
sionára Seana Devereauxa, ktorý pra-
coval ako misijný dobrovoľník v So-
málsku. Po vypuknutí občianskej
vojny boli misionári z krajiny vyhnaní
a Sean potom pracoval pre OSN v Li-
bérii, kde mal na starosti rozdeľovanie
humanitárnej pomoci. Pri tejto práci
bol v roku 1993 zabitý. Keďže Sean
bol veľký športovec, tak aj chlapci ma-
li v tento deň na programe športové
aktivity a mohli spoznať rôzne netra-
dičné hry ako Hututu, Biges a iné.
Počas druhého dňa, v stredu bol
program zameraný na brata Michala
Čahoja, saleziána koadjútora, ktorý
väčšinu svojho života prežil ako misi-
onár v Indii. Keďže v Indii bol život
namáhavý, tak aj na chlapcov čakalo
desať namáhavých stanovíšť a keďže
Michal Čahoj v Indii veľa staval, tak
po obede sa aj chlapci zaoberali sta-
vaním bunkrov.
Vo štvrtok sa všetci účastníci tábo-
ra stali na jeden deň bezdomovci. Ich
úlohou bolo spoznať Mariána Kuffu
prostredníctvom stanovíšť a následne
nájsť cestu k nemu do Žakoviec.
V piatkovom programe mala
ústredné miesto túra. Misionárom
dňa bol Attilio Giordani, salezián spo-
lupracovník, ktorý sa spolu so svojou
rodinou odsťahoval do Brazílie, pra-
coval tam ako misionár a nachodil
veľa kilometrov po pralese.
V piatok prišiel na návštevu do tá-
bora aj salezián don Anton Odro-
biňák, ktorý v súčasnosti pracuje ako
misionár v Ekvádore.
Posledný deň – sobota mala krycí
názov „Teraz pokračuj ty“. Miništranti
sa vybrali do dediny, kde jednotlivé
skupinky pomáhali miestnym obyva-
teľom s rôznymi prácami okolo do-
mu. Chlapci mohli na vlastnej koži
zažiť, aké to je byť misionárom a po-
máhať úplne neznámym ľuďom, kto-
rých vidia prvýkrát v živote. Večer
prišiel na návštevu provinciál saleziá-
nov don Štefan Turanský a chlapci bo-
li vyslaní, aby po tomto tábore boli aj
oni misionári doma, v škole, na ulici,
všade tam kde žijú.
Na záver treba už len dodať, že
zúčastneným chlapcom sa v tábore
páčilo a ostáva si už len zaspievať nie
veľmi používanú táborovú hymnu:
A tak dnes klopem na nebeskú bránu.
Text a foto: Peter Holúbek
A tak
dnes
klopem
na
nebeskú
bránu...
V dňoch 9. – 15. júla 2007 sa konal už desiaty ročník
miništrantského tábora Tymian. Tento ročník bol na
Kysuciach v rekreačnom zariadení Dolina, ktoré sa
nachádza v obci Raková.
don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
M L Á D E Ž
Stretneme sa na FESTE
M L Á D E Ž
Mladí, aj tí s nahromadenou mladosťou. Mladí sa zídu v Poprade a tú druhú skupinu
pozývame stretnúť sa v modlitbe za požehnanie tejto akcie. Aby priniesla dobré ovocie.
Za FESTU sme sa modlili aj v Betleheme – na mieste narodenia Pána života
Prvé plody
Na jeseň sa zbiera úroda, tak si vy-
jdime do FESTA záhradky pozrieť, čo
dozrelo. Fesťáci spolu odpracovali od
marca do konca školského roka 5825
hodín, čo je 685 pracovných dní. Teda
viac ako 2 pracovné roky. Boli to ho-
diny v prospech rodín, chudobných
a detí. Výsledky o darovaní krvi a en-
vironmentálnych aktivitách sú zverej-
nené na www.festa2007.sk.
Veríme, že don Bosco sa z tohto
ovocia teší. Veď on chcel, aby sa z mla-
dých ľudí stávali dobrí kresťania
a čestní občania. Naši mladí počas fe-
sťáckych aktivít plnili hlavné prikáza-
nie lásky k blížnemu. Ako inak by sa
mohli prejaviť ako dobrí kresťania?
Čestní občania – to neznamená, že ne-
robia nič nekalé – ale že sú pozitív-
nym prínosom pre spoločnosť. Tento
prínos môžeme zhodnotiť aj podľa
odpracovaných hodín a darovaných
litrov krvi.
V Poprade 29. septembra
FESTA tým však neskončila. Vyvr-
cholí v deň D, keď sa všetci fesťáci
dobrej vôle stretnú, aby to, o čo sa
snažili vo svojich strediskách, zúročili
spoločne na jednom mieste. V Popra-
de vypukne explózia aktivít v pros-
pech mesta a ľudí, ktorí tam žijú. Na-
tieranie lavičiek, skrášľovanie mesta,
popasovanie sa s neporiadkom na síd-
liskách, hry pre deti a iné dobročinné
úlohy čakajú na fesťákov ako veľká
FESTAvýzva.
A večer to príde. V novej poprad-
skej aréna začne FESTA – teda oslava.
Oslava života. Nebude to len zvyčajná
veku primeraná radosť zo života, ktorá
stačí na bežnú zábavu. Bude to radosť
zo života, ktorý sme darovali iným.
Takto sme sa radovali šesť mesiacov
v našich strediskách a teraz prišiel čas,
aby sme to oslávili aj spoločne.
Osláviť chceme aj Pána života, kto-
rému vďačíme za všetko. Polnočným
bodom programu je svätá omša. Fe-
sťáci sa do nej zapoja naplno – spe-
vom, tancom... Špeciálny FESTA zbor,
ktorý tvoria speváci z našich stredísk,
sa o to zaiste postará.
Takmer všetko – na webe
www.festa2007.sk je skutočným
centrom diania. Zaregistrovalo sa tu
bezmála 2000 mladých ľudí prevažne
zo Slovenska. Sú tu dostupné aktuál-
ne organizačné pokyny, hymna, du-
chovné ponuky, možnosť budovať
priateľstvo cez fórum, zdieľať život cez
blogy. A dokonca oslavujeme spolu aj
narodeniny fesťákov. Každý deň si
možno nájsť, kto práve narodeninuje.
Oslávencom príde narodeninová FES-
TApohľadnica. Lebo život je dar, ktorý
treba osláviť.
za prípravný tím Apa
Vilo Riško je mediálna hviezda,
a preto ho netreba veľmi predstavovať
a ja sa vám predstavím týmto člán-
kom, takže poďme ďalej.
? : Prvýkrát ako salezián zahviezdil
práve na Feste – tej prvej, premiéro-
vej. S veľkým krikom vystúpil z papie-
rového lietadla a v hale nastalo ticho,
ktoré by sa dalo krájať, teda okrem to-
ho hluku, čo spôsoboval on. Na cha-
rizme nič nestratil, len vekom dozrela.
Kto je to? Tibor Reimer, inak dôležitá
kapacita Saleziánskej rodiny, z nezná-
mych príčin naďalej žijúca v sloven-
skej „misijnej“ oblasti. Slovenský
Nemec s talianskym prízvukom. Mi-
mochodom, rovnako ako Marfuška,
naša šéfka, hlavná to koordinátorka –
tej len ten taliansky prízvuk chýba, za-
to zvláda písať veselé maily pretkáva-
né francúzštinou, angličtinou a inými
svetovými jazykmi všetkým jej zvere-
ným oddaným poddaným; zhruba
osemdesiatim dušiam. Keď Tibor pr-
výkrát prišiel na Slovensko najdivnej-
šie zo všetkého (a to bol ešte komu-
nizmus) mu prišlo, že všetci
rozprávajú po slovensky – konečne aj
inde ako u nich v obývačke.
Najtvorivejší z celého tímu boli
Baša a Pešo. O ich tvorivosti svedčí je-
den drobný fakt: napriek oddanej
spolupatričnosti s rodinou dona Bos-
ca (Baša sa dokonca zaviazala prísľu-
bom ako spolupracovníčka), napriek
rovnakému jazyku, ktorý používajú
(tak tvorivému, že občas ostatok tímu
nevedel „o čom melú“), napriek rov-
nakému pohľadu na svet a jeho rieše-
nie... oni sami tvrdia že jediná vec kto-
rá ich spája je spoločné „š“, alebo
„druhé písmenko v našich menách“.
Asi netreba vysvetľovať, ako by prebie-
hal test pre čakateľov do ich TopKlu-
bu.
Ostatným „pánom na holenie“ je
dobrovoľník – karierista, právnik - ho-
rolezec, nezodpovedný „zodpoved-
ník“ Jozef Pikna. Prvýkrát som ho
stretla v Tatrách – na Brnčalke, pri Ze-
lenom plese – pri lezení. Privliekol
tam desať kilov jedla len preto, aby ho
mohol aj zniesť do doliny. Je to hrdina
– športovec, čo viac dodať. Snáď len
to, že jeho tiež lapili ACS-káči.
Nuž a ostali nám už len kvietky
našej Core-spoločnosti. Je pravda, na
prvý pohľad sa môžu zdať zapadané
prachom, ale zdanie klame. Pri ich ži-
votnom štýle nemá prach šancu na ne
napadať. To šedé je ich habit. Apa
a Mirka. Apa – naša žurnalistka, vďa-
ka jej skvelým schopnostiam ste mali
šancu sledovať priebeh prípravy FES-
TY. Práve ona písala všetky oficiálne aj
menej oficiálne správy. Tvrdí, že má
obmedzené schopnosti a skoro do
ničoho sa nerozumie, vzhľadom na to,
že ju poznám, vám odporúčam tomu
neveriť. Ak sa vám zdá, že sestra Apa
dosahuje v skromnosti dokonalosť,
budete musieť spoznať Mirku. Ona je
splnením sna každého koordinátora.
Kto by nechcel mať v tíme človeka,
ktorý zodpovedne spraví všetko čo
treba, neskáče nikomu do reči, zato
vie s citom upozorniť na „neprístoj-
nosti“, s nadšením sa pustí do vecí, vi-
dí ľudí ako ľudí a vďaka nej ostávala
naša práca zameraná na to správne.
Na Božiu vôľu a na mladých.
Lebo všetko, čo sme robili, robili
sme pre nich. Išlo nám a stále ide,
o ich duše! Nechceme ich pre seba, ale
pre Božie kráľovstvo. Preto: „Ak sa
v nebi nestretneme, bude zle!“
Verím, že sa všetci zúčastníte Festy.
Nie, nie, pardon, kapacita je obme-
dzená, a tak fyzickú prítomnosť ne-
chajme mládeži, ale v modlitbách sa
tam stretnime. Nechcem počuť žiadne
výhovorky: „Jéj, aká škoda, ale veď
Festa už bola“ – všetci vieme, že je
modlitba nadčasová, takže sa na vás
teším na Feste. Vidíme sa pri modlit-
be.
Katka Morávková ACS
Nepochybne najväčšia veľkoplošná
reklama na FESTU sa vyrobila v Dolnom
Kubíne
8 don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
Festa upečená, uvarená,
naservírovaná podľa
Domka – receptu
t , r ,
r ír
Festa, všade Festa, ako keby sme nevedeli na nič iné ani myslieť. Tak akosi to vyzerá
v mladšej časti Saleziánskej rodiny na Slovensku. Keď sa snažíte povedať dnešnej
mládeži niečo o náboženských pravdách, o Božej radostnosti, o jeho kreativite, často
nechápu. No, keď už nechápu, nech to aspoň žijú. Na toto sa podujal jeden tím kedysi
koncom minulého roka. Dali sme si meno „CoreTeam“ – akože srdce...
Prípravný tím sa s chuťou púšťa do každej roboty pre FESTU
9don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so
sympatiou sledujú
saleziánsku prácu
a misie.
Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.
Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226
e-mail: dbd@donbosco.sk
F M A F M A
Angažovanosť má meno.
VIDES.
10
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
la života. Že teraz sú vďačnejší za to, čo
majú doma,“ zhrnie zážitky tohto typu sr.
Reňa. „Dokázali tieto podmienky prijať bez
znechutenia a šomrania. Nadľahčovali si-
tuáciu humorom a veselo fungovali ďalej,“
dodáva sr. Elen.
Náročné podmienky zbližujú – hovorí
sa. A slovenská skupinka sa vrátila veľmi
zblížená.
ČO DODÁVA SILU
„Veľa sme sa modlili. S deťmi sme cho-
dili každý deň na službu Božiu – grécko-
katolícku eucharistickú obetu. Večer sme
sa s dobrovoľníkmi spoločne modlievali
ruženec,“ prezrádza sr. Mária zdroje ener-
gie ľvovskej skupiny. „Naši dobrovoľníci
boli v modlitbe tvoriví a iniciatívni. Raz
sme sa modlili na stavenisku kostola, ino-
kedy sme do rozhovoru s Pánom zapojili aj
zopár tanečných krokov, aby celá bytosť cí-
tila, že sa modlí,“ podelia sa s užhorodský-
mi skúsenosťami Majka a sr. Elen.
Užhorodským deťom sa veľmi páčilo
hľadanie pokladu, ktoré pre nich animáto-
ri pripravili. Okrem toho pokladu zakopa-
ného v zemi pod nenápadným trsom trávy
tam bol však ešte jeden poklad. Salezián
otec Štefan Urban. „Bolo vidieť, že je rád, že
sme tam. Aj keď sem tam nemohol v dome
nájsť svoje veci, pretože sme ich nevrátili
na ich pôvodné miesto. Bol otvorený, srde-
čný. Popri nás mal na starosti aj iné skupi-
ny, osoby či záležitosti. A stále nestrácal ten
úsmev, s ktorým nás po vyčerpávajúcom
dni pozýval na zmrzlinu, “ vyťahujú spo-
mienky Majka a sr. Elen. Vo Ľvove zasa
dobrovoľníkom zázemie poskytli sloven-
ské misionárky sr. Miriam Reváková
a sr. Andrejka Mladošová.
„Pre mňa bolo kľúčové slovo spoluprá-
ca,“ pokračuje Elen, „zažili sme, že sa dá
obetovať pre niečo pekné – pre dobro detí
spoločne – bez ohľadu na kultúry a jazy-
ky.“
„Oslovil ma príklad dobrovoľníkov
z našej skupiny aj ukrajinských animáto-
rov, ktorí sa dávali naplno. Vzájomne sme
sa ťahali. Povedala som si, že keď to do-
kážu oni, musím to zvládnuť aj ja,“ prizná
sa Majka
„Mala som na starosti najmladšie deti.
Veľa sme sa hrali, niekedy až do zotmenia.
Deti za to vedeli byť vďačné. Najkrajším
momentom pre mňa bolo, keď na záver tá-
bora napísali moje meno na chodník. V az-
buke som si mohla prečítať – VIKI,“ zaspo-
mína si dobrovoľníčka – vlastníčka tohto
mena.
Všetko dobre skončilo, alebo ...
V hlase Majky zaznie nostalgia aj na-
dšenie:
„Vrátili sme sa, ale mám pocit, že to nie
je koniec. Všetko sa práve začína.“
sr. Andrea Miklovičová, FMA
Foto: archív FMA
KEDY, KTO A KDE
Prvé dva prázdninové týždne sku-
pina videsáckych dobrovoľníkov
a sestier saleziánok zaujala misijné
bojové pozície v Užhorode a vo Ľvo-
ve. Bojovalo sa o duše – v letných tá-
boroch: v Užhorode bolo 12 dobro-
voľníkov a dve sestry, vo Ľvove bol
pomer 5 ku 2.
KAM AŽ SIAHA NAŠA PRÁCA
„Keď sme si na konci týždňa s deť-
mi vymieňali adresy,“ hovorí dobro-
voľníčka Majka, „jedno dievčatko na-
písalo: Moskva. Akože Moskva?“
neveriacky som sa na ňu pozrela. „Bý-
vam tam, tu som u babičky na prázd-
ninách,“ odpovedala mi. Keď som si
predstavila, že kúsok práce, čo sme tu
robili, sa dostane až tak ďaleko... Maj-
ka nedokončí vetu. Domyslieť si záver
nie je ťažké.
REČOVÁ BARIÉRA
Na prvé počutie dosť podobné ja-
zyky – ukrajinčina a slovenčina. Skús-
te sa však začať rozprávať a pochopíte
– možno aj nepochopíte – v čom je
rozdiel. Deti to vyjadrili v humornej
scénke na záver tábora: Keď vás Ukra-
jinec požiada, aby ste mu podali rúč-
ku, nenatiahnite k nemu hornú ko-
nčatinu. Alebo aspoň nie prázdnu –
vezmite do nej pero. Dajte si pozor
a na deti nekričte POZOR, lebo to
znamená hanba vám. Keď vám pove-
dia, že ste úžasní, nenaparujte sa prí-
liš, lebo to znamená otrasní, hrozní,
desní. A keď sa na Ukrajine šíri vôňa,
zapchajte si nos, lebo to znamená zá-
pach. A naopak. Ukrajinský zápach je
veľmi príjemný, lebo je to vôňa.
S týmito záludnosťami sa museli
dobrovoľníci popasovať. Aj keď počas
formačných víkendoviek prebiehali
lekcie jazyka ukrajinského, naživo je
naživo. „Niektorí sa hneď po prícho-
de strmhlav pustili do hier s deťmi.
Nenechali sa blokovať jazykovou ba-
riérou. Aj ostatní nadväzovali vzťahy,
zubami-nechtami sa držali svojej sku-
pinky Ukrajinčiat, až si nás napokon
naozaj obľúbili aj napriek našej ťažko-
pádnej reči,“ spomína sestra Mária.
ČO VŠETKO SA DÁ VYDRŽAŤ
123 štípancov komárov od líc až
po pätu. „Aspoň majú deti dôvod za-
čať s tebou rozhovor,“ nestráca nála-
du Fany, aj keď má všetko spočítané.
Teda všetky štípance.
Zaujímavé ubytovacie a hygienické
podmienky. To si treba nechať poroz-
právať od priamych účastníkov. „Ho-
vorili, že to pre nich bola devíza. Ško-
11don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
Mohli zostať doma a brigádovať. Alebo ísť na západ niečo si privyrobiť. Ich to však
ťahalo na východ. Nezištne. O kom bude reč? O 17 misijných dobrovoľníkoch VIDESu
a ich dvoch týždňoch na Ukrajine.
don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
Presun dobrovoľníkov do letného tábora
Čo sme sa naučili
Deň Laury
O čom sa nám ani nesnívalo
Sme v roku 1936. Začína sa veľké
dobrodružstvo v brazílskom štáte Ma-
to Grosso na náhornej planine Cam-
po Grande v kraji divokých kmeňov
Bororos a Xavantes. Don Šoltýs má 37
rokov. Z jeho listov sa dozvedáme
o iných divochoch, o ktorých sa nám
ani nesnívalo. Opisuje najprv situáciu,
aká prevládala medzi bielymi osad-
níkmi: „Šarapatia tu sektári rôzneho
druhu. Aj komunisti tu podkurujú...
Teraz to vrie nielen v Campo Grande,
ale skoro v celej Brazílii. Komunizmus
chystá veľký útok... Hovoria však, že
pred mnohými rokmi to tu bolo ešte
oveľa horšie. Odkedy vraj prišli sale-
ziáni, pomery sa podstatne zlepšili.“
O niekoľko mesiacov neskoršie: „Nie
sú tomu ani dva mesiace, čo sa pokú-
sili o prevrat. Revolučné hnutie malo
byť celoštátne, lenže sa proti nemu
včas zakročilo... “
Prv než by sme prišli k indiánom,
hľa iná skutočnosť: „aj ohromná ná-
boženská ľahostajnosť panuje... Už sa-
motné slovo kňaz je pre mnohých
strašiakom... Na kňazov hľadia ako
zlodeji na policajtov... Aj v oratóriu,
keby nebolo futbalu, tak by tam málo-
kto prišiel. Aj tu mnohým katechiz-
mus nevonia. Akú obrovskú námahu
to vyžaduje, kým si kňaz takéto zasle-
pené, zvedené duše získa!... Tunajšia
mládež je z hľadiska mravnosti na
tom najnižšom stupni... To by však
tiež mohlo pomaly zmiznúť, keby sme
mali na svojej strane rodičov. Ale tí sú
schopní viac pokaziť ako napraviť.“
Naozaj nič povzbudzujúce. Táto misia
bude jeho po celý ostávajúci život.
Kto sú väčší divosi?
Je pochopiteľné, že belosi takýchto
presvedčení a mravov boli veľkou pre-
kážkou evanjelizovania
domorodého americ-
kého obyvateľstva.
V liste z r. 1936 píše:
„Mnohí už počuli alebo
čítali o divokom kmeni
indiánov Xavantes. Je
to pre nás tvrdý
oriešok, pretože často
napádajú a vraždia to-
ho, kto im príde do
cesty... Nedávno za-
vraždili istej rodine sy-
na, ktorý niesol otcovi
jedlo. Belosi bez vedo-
mia saleziánskeho direktora sa do-
hodli, že pôjdu vyhľadať divochov.
Kvôli tomu sa zišlo asi 20 ozbroje-
ných kolonistov. Asi 60 legnas (1leg-
na=asi 5km) od kolónie objavili pek-
ne vystavanú dedinu. Bola to dedina
kmeňa Xavantes. Útočníci zapálili
hornú časť dediny a všetci jej obyvate-
lia ušli. Zostal tam iba jeden chlapec.
Bol smrteľne ranený a všetkými silami
sa ho snažili zachovať pri živote, aby
bol pre nich učiteľom indiánskeho ja-
zyka. Bohužiaľ sa im to nepodarilo
a zomrel. Po tomto útoku sa stala spo-
lupráca s týmto kmeňom ešte ťažšia
a oveľa zložitejšia ako doteraz....“.
O pokusoch saleziánov priblížiť sa k
nim píše takto: „Nedalo sa k nim pri-
blížiť, lebo nikomu nedôverujú. Čias-
točne aj oprávnene, lebo v minulosti
boli vykorisťovaní a vraždení ako zver.
Ziskuchtivosť a túžba belochov po bo-
hatstve vopred pochovali nádeje
našich misionárov. Keby tam boli prví
oni, tak by si boli získali ich dôveru
a dnes by nemuseli byť vystavovaní
veľkému nebezpečenstvu smrti.“ Viac
o týchto pomeroch sa bude možno
dozvedieť neskoršie. Na budúci rok
by mal vo vydavateľstve Don Bosco,
v edícii „Misijné zošity“
vyjsť úplný životopis
dona Šoltýsa.
Roky zabudnutia
Sme na prahu II.
svetovej vojny. Koreš-
pondencia a správy
z misií sú chudobné.
Potom prichádza éra
„železnej opony“. Preto
okrem zopár listov prí-
buzným a spolubra-
tom do Ríma nemáme
veľa správ. A keby aj
bolo všetko v poriadku, don Šoltýs
nemá čas na písanie. Prežíva najinten-
zívnejšiu časť svojho života. Pracuje
v saleziánských domoch v Campo
Grande, v Corubá, Cuiabá, Lins, Lu-
célia, Aracabuta. Je z neho vynikajúci
pedagóg a duchovný pastier. Cez týž-
deň vyučuje matematiku, latinčinu,
prírodovedné predmety a venuje sa
duchovnému vedeniu mládeže. Máva
až 42 hodín týždenne. V r. 1975 má
76 rokov. Ešte vyučuje 8 hodín mate-
matiky vo vyšších ročníkoch gymná-
zia. Koncom týždňa je kňazom a spo-
vedníkom vo farnostiach
spomenutých miest. Pritom sleduje
bolestnú púť svojho národa pod že-
leznou taktovkou Moskvy. Za celý
svoj život nikdy viac neuvidí svoj rod-
ný Mokroluh.
Dozretá svätosť
Posledné roky trávi na vozíčku,
prijímajúc návštevy svojich študentov.
Nie vždy sa mu podarí spoznať v tých
vysokopostavených pánoch svojich
bývalých chlapcov. To však nič neme-
ní na ich vďačnosti. V starobe vyžaru-
je z neho čosi majestátne a súčasne
skromné. Zúčastňuje sa na tých zá-
kladných činnostiach komunity, ktoré
mu ešte choroba dovoľuje. Modlí sa
a je prítomný. Táto zbožná prítomnosť
dona Andreja má veľký vplyv na ostat-
ných starých misionárov. Direktor je-
ho posledného domu ho takto cha-
rakterizuje: „Skutočný model skrytej
svätosti, pozostávajúci z vernosti
a profesionálnej schopnosti v celom
rozsahu. Nič výnimočné v tomto ne-
ochvejnom mučeníkovi každého dňa,
naplneného kompetentne, jednodu-
cho a veľmi láskavo, saleziánsky.“
Spracoval Vladimír Chrobák
Pre DBD upravil J. D. Pravda
Foto: Archivio Centrale SDB
M I S I E
Syn richtára
Uprostred horúcich
letných dní sa v jed-
nom z domčekov
mokrolužskej doli-
ny ozvali prvé náre-
ky novorodenca.
Nebola to v tomto
dome novota, preto-
že Katarína Šoltýso-
vá, rod. Gáliková pri-
viedla manželovi
Andrejovi na svet už v pora-
dí tretieho potomka. Andrej Šoltýs
bol povolaním roľník. Práca mu ni-
kdy nechýbala, lebo obrábal asi 6 hek-
tárov pôdy. V Mokroluhu musel byť
veľmi vážený a obľúbený, lebo zastá-
val aj úrad richtára. V týchto horúcich
dňoch, keď je vo vzduchu cítiť vôňu
čerstvo vymláteného zbožia, zrejme
ani on netušil, že jeho syn Andrej bu-
de počas viac ako 40 rokov kňaz-
ského a misionárskeho života znášať
oveľa väčšie horúčavy, než aké bývajú
v najteplejšom období na Slovensku.
Andrej Šoltýs ml. sa narodil 28. 7.
1899. Celkovo mal ešte štyroch ďa-
lších súrodencov – dvoch
bratov a dve sestry. Ses-
tra Mária sa stala re-
hoľnou sestrou v Po-
ľsku, kde aj
v mladom veku zo-
mrela. Do detí bola
viera vštepovaná
príkladným životom
rodičov, a keď dospe-
li, tak Boh požehnal
ich rodinu tromi povola-
niami do zasväteného živo-
ta. Aj brat Peter sa totiž stal sale-
ziánom – koadjútorom. Pracoval ako
kuchár.
Neskoré povolania
Don Bosco založil okrem iného aj
„Dielo Panny Márie Pomocnice pre
neskoré povolania“. Andrej, pre zmät-
ky konca I. svetovej vojny a nového
Československého štátu si najprv od-
slúžil vojenčinu a až v r. 1924 sa stáva
uchádzačom /ašpirantom/ v rodiacej
sa Saleziánskej spoločnosti na Sloven-
sku. Už od mladosti túžil stať sa misi-
onárom. Viacero jeho rodákov si ho
pamätá, ako sa v záhrade otcovského
domu učieval španielčinu. Noviciát si
vykonal v romantickom prostredí slo-
vinských Álp v Radne. Bol príklad-
ným novicom. Z jeho zásad, ktoré si
pod vedením majstra novicov osvojil,
uvádzame aspoň jednu: „Pri vychádz-
kach nikdy nie sám, zriedka dvaja,
vždy traja“. Filozofické štúdiá skončil
na Slovensku, teologické sčasti v Slo-
vinsku /Ľubľana/, sčasti v Turíne, kde
bol aj vysvätený. Jeho kňazským hes-
lom bolo: „Moja duša velebí Pána“
/Lk 1, 45/. Ešte 5 týždňov pred vy-
sviackou dostal list poslušnosti. Jeho
novou domovinou sa stala Brazília.
M I S I E
Andrej bol vždy
dobrým priateľom pre
všetkých kolegov.
Okrem toho bol pre
všetkých dobrý radca
a ochranca. Keďže bol
starší, napomínal nás
takmer otcovsky. Keď
si všimol nejaký
prehrešok, či už
v konaní alebo v slove,
jeho autorita ako
nášho „cenzora“
nebola odsúvaná. Bola
vykonaná
bezodkladne, avšak
s mäkkým srdcom.
Jozef Raab, jeho
spoločník
v ašpirantáte tiež
misionár v Latinskej
Amerike
1312 don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
Don Andrej Šoltýs
don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
Indiáni Xavantes
Diela, kde don Šoltýs pôsobil Diela, kde don Šoltýs pôsobil
Mladý kňaz Andrej a jeho
brat Peter
R E DA KC I A
Človek si povie: typické pre dneš-
nú mládež, ktorá chce mať pohodlie,
a preto ostáva v závislosti na rodičov-
skom domove. Ešte pred dvadsiatimi
rokmi bol trend, čím skôr sa osamo-
statniť a nájsť si vlastný byt. Odvtedy
sa odchod z rodičovského hniezda za-
čal kontinuálne odďaľovať. Podľa šta-
tistík mladí vtedy vo veku 20-21 rokov
opúšťali detskú izbu. Dnes je skutoč-
nosť taká, že aj 25-30 roční ostávajú
bývať u rodičov. A táto skutočnosť má
viditeľne rastúcu tendenciu.
Podľa niektorých psychológov
však z toho netreba vyvodiť hneď ne-
gatívne úsudky. Či dieťa ostáva v do-
mácnosti, závisí podľa nich od viace-
rých faktorov, najdôležitejším sú
predovšetkým samotní rodičia, teda
konkrétne vzťahy v rámci rodiny. Na-
príklad, niektoré deti, kým sú malé,
potrebujú viac pozornosti ako iné.
A tak mnohí rodičia majú tendenciu
túto starostlivosť predlžovať, hoci ich
medzitým vyrastené deti už to vôbec
nepotrebujú.
Podľa niektorých štúdií sa zistili aj
niektoré rozdiely podľa pohlavia:
z nich vyplýva, že v rodičovskom do-
me ostáva bývať podstatne viac chlap-
cov ako dievčat. Vysvetlenie tohto ja-
vu súvisí taktiež so správaním sa ro-
dičov. Dospelí chlapci si doma užívajú
viac pohodlia ako dospelé dievčatá,
ktoré sú viac zapojené do domácich
prác. Mladí muži si sedia pred televí-
zorom, kým ich rovesníčky upratujú,
vysávajú a varia.
Pohodlie však nie je jedinou príči-
nou, prečo mladí ostávajú v rodičov-
skom dome: je za tým viacero dôvo-
dov, nielen psychologických, ale
predovšetkým finančných, keďže nie
každé vysokoškolské štúdium umo-
žňuje študentom si popritom zarobiť.
Je teda fakt, že dnešní študenti musia
na svoje živobytie vynaložiť omnoho
viac finančných prostriedkov ako ich
rovesníci pred dvadsiatimi rokmi.
Niektorí odborníci považujú sku-
točnosť predĺženého pobytu mladých
v rodičovskom dome aj za prejav urči-
tej vnútrorodinnej solidarity. Veď aj
fakt, že sa niektorí mladí odsťahujú
od svojich rodičov, neznamená, že by
s nimi prelomili všetky vzťahy: mnohí
stále ešte ostávajú závislí predovšet-
kým od otcovej peňaženky. A vrcho-
lom pohodlia je to, keď rodičia kúpia
svojim dospelým deťom byt, zaplatia
za nich všetky energie... a špinavé
prádlo aj tak prinesú domov k mame.
Tým sa však nechce povedať, že
mladí, ktorí ostávajú žiť doma s rodič-
mi, sú leniví alebo psychicky labilní.
Podľa jednej štúdie sa ukázalo, že
64% mladých nad 16 rokov nemá
problémy zapojiť sa do domácich prác
ako je umývanie riadu alebo uprato-
vanie domácnosti. Skutočne sa nieke-
dy zdá, že mladí preto ostávajú radi
doma, lebo sa zmenili postoje a vzťa-
hy v rámci rodiny.
Preto sa niekedy ukazuje ako pozi-
tívne, že študenti sa môžu o svojich
rodičov oprieť práve v tejto novej si-
tuácii: odpadáva teda nutnosť niekedy
náročného hľadania podnájmu, mladí
sa lepšie môžu sústrediť na vstup do
štúdia a tým lepšie prekonať počiatoč-
né frustrácie. Avšak, táto solidarita zo
strany rodičov nesmie ísť príliš ďale-
ko. Ak sa mladí neosamostatnia a os-
távajú v domácom hniezde, aj v tých
„najzdravších“ rodinách sa začínajú
vyskytovať napätia a konflikty. A vte-
dy pre rodinu nastávajú skutočne
„krušné“ chvíle.
Tibor Reimer SDB
Foto: archív redakcie
P E DAG O G I K A
don bosco dnes 5 / 2 0 0 7 15
Lepšie
je
bývať
doma
u mamy
Rudo s hrdosťou rozpráva o svojom prvom aute, ktoré si kúpil za vlastné peniaze. Nie
je to síce žiaden mercedes, ale konečne už nemusí chodiť MHD a môže si s priateľmi
kedykoľvek vyraziť. Nie je to však žiaden špás, také auto: poistka, servis, a najmä ten
benzín. Popri vysokej škole musí brigádovať, aby si na to ušetril. A ostatné minie na
oblečenie. Ešteže si nemusí platiť podnájom a stravu, veď býva u rodičov. A mama mu
ešte aj vyperie, a to tiež grátis...
14 don bosco dnes 5 / 2 0 0 7
Stužka Dominika
Savia
Aj na Slovensku sa
už začína šíriť úcta
k Dominikovi Savio-
vi a mamičky, ktoré
očakávajú bábätko
alebo po ňom túžia,
si môžu vyžiadať aj je-
ho stužku a deviatnik
na adrese:
Marián Peciar
Bočná 4
917 01 Trnava.
Pán Peciar so svojou man-
želkou napísali o tejto skutoč-
nosti list hlavnému predstavenému
saleziánov do Ríma a don Pascual
Chávez im odpovedal týmto pek-
ným listom, ktorý je venovaný celej
Saleziánskej rodine na Slovensku.
Rím 10. 7. 2007
Drahí Marián a Mária!
Zasielam Vám srdečné pozdravy
z Ríma a ďakujem za Váš list z 20.
júna 2007 a za 3 stužky Dominika
Savia. Veľmi si to cením. Som si istý,
že túto iniciatívu uvítajú mnohé slo-
venské mamičky, ktoré čakajú
dieťatko.
V saleziánskom svete je stužka
Dominika Savia dobre známa. Aká
krásna odpoveď na strennu 2007 a
150. výročie Dominikovej smrti.
Myslím na Vás vo svojich mod-
litbách
don Pascual Chávez
hlavný predstavený SDB
Základnú školu vychodila v obci
Vrádište, neskôr študovala v Skalici na
strednej ekonomickej škole. Pán zasial
do jej srdca veľký dar povolania k za-
svätenému životu, hoci o takom živote
nemala žiadne poznanie, keďže boli
roky silného komunizmu.
Po maturite v roku 1976 odišla pra-
covať do neďalekých Piešťan do pod-
niku TESLA, kde pôsobila 9 rokov ako
účtovníčka závodnej kuchyne a ďalšie
4 roky ako účtovníčka na učňovskom
stredisku. Tu sa prehlbuje jej duchov-
ný život vďaka jej priateľke zo škol-
ských čias, ktorá sa pripravovala na po-
volanie dcéry Márie Pomocnice. Aj keď
to v tom čase bolo ťažšie a nebezpečné,
dalo sa apoštolovať a venovať sa deťom
a mladým ľuďom. Maruška – ako ju
všetci dôverne volali – sa s nasadením
pustila aj do týchto aktivít.
Postupne spoznávala svoje povola-
nie k zasvätenému životu. Začala re-
hoľnú formáciu v Inštitúte dcér Márie
Pomocnice. V roku 1983 zložila l. re-
hoľné sľuby na chate v Mýte pod
Ďumbierom a v roku 1989 večné sľu-
by v Poľsku, v Pogrzebieni – v dome
noviciátu. Pôsobila ako katechétka
v Michalovciach a neskôr v Petržalke.
Od roku 2001 až do dňa, kým si ju
Pán nezobral k sebe, pôsobila v brati-
slavskej komunite na Kremnickej 19.
Sr. Maruška mala rada okolo seba
ľudí, bola zhovorčivá a komunikatív-
na, preto rada robila práce spojené
s vybavovaním rôznych záležitostí
a s komunikáciou medzi ľuďmi. Vede-
la byť prívetivá a srdečná, preto bola
veľmi obľúbená u ľudí, ktorí ju pozna-
li, aj u sestier. Svoje povinnosti, akého-
koľvek druhu, si plnila vzorne. Mala
veľký zmysel pre povinnosť a zodpo-
vednosť. Všetci ju mali radi pre jej ve-
selú, radostnú povahu a optimizmus.
Od roku 2006 začala pociťovať
zdravotné ťažkosti, ktoré sa stále viac
stupňovali. Pán si ju pripravoval na
utrpenie, ktoré
prepuklo na je-
seň 2006, keď
lekári zistili, že
ide o zhubný
nádor. Aj na-
priek tomu, že
si bola vedo-
má, čo ju čaká,
stále apoštolo-
vala a pracova-
la na záchrane
duší
Pán ju pri-
pravil aj na
najťažší kríž,
keď úplne stra-
tila sily a ostala pripútaná k posteli. Aj
tu bola na povzbudenie sestrám, diev-
čatám a známym ktorí ju navštívili, le-
bo keď mohla a vládala, vždy sa zaují-
mala o druhých a v utrpení bola veľmi
trpezlivá a odovzdaná do vôle Božej.
Takto ju našiel Pán 21. júla 2007, keď
si ju povolal k sebe.
Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu
Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme
Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu, keď za nich slúžime svätú omšu
a pamätáme na nich v modlitbách.
D O B R O D I N C I
sr . Már ia
Lukianovová FMA
1. m á j 1 9 5 7 S k a l i c a
+ 2 1. j ú l 2 0 0 7 B ra t i s l a v a
16
K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é
O b j e d n á v k a
Meno a priezvisko ........................................................................................
Ulica a číslo ...................................................................................................
Obec ............................................................................ PSČ
Z
Šťastná výchova
Brunno Ferrero,
Marianna Pacucciová
Povzbudzovať deti znamená transplanto-
vať srdce. Je to nádherné a delikátne ume-
nie šťastnej výchovy.
Šťastná výchova je ďalším pokračovaním dvoch kníh Šťastní rodičia
a Šťastná rodina. Vo výchove dospievajúcich, tínedžerov, platí najmä
povzbudzovanie. Povzbudzovať je prekrásne slovo, znamená „darovať
srdce“.
Darujte si „šťastnú výchovu“ aj cez túto knihu.
vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26, fax: 02/555 749 92, objednavky@donbosco.sk;
www.donbosco.sk
Šťastná výchova
db
vydavateľstvo Don Bosco
ks
Titul Počet kusov
125,– Sk
136 strán, brož. 64 strán, viazaná
Pripravujeme
✃
s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny
✁
O k t ó b e r
Ročník III. 2006/2007
No 22
Cena 34,– Sk
www.casopisaha.sk
2
Zdravie
Klamstvá
o antikoncepcii
Test
Máš problémy
skoncentrovať sa?
Svedectvo
Boh bol v mojom živote
na poslednom mieste
Paľo Smolka:
„... hudbu nedelím
na kresťanskú a svetskú.“
Príbeh
Najkrajšie veci na svete
nie je možné vidieť ani počuť, iba pocítiť
Fo
to
: s
to
ck
xp
er
t.c
om
+ plagáty
s myšlienkou
Nelly Furtado
Lifehouse
D e c e m b e r
Ročník III. 2006/2007
No 24
Cena 34,– Sk
www.casopisaha.sk
4
Film
Nový filmový hrdina Eragon
il
+ plagáty
s myšlienkou
Saleziáni
Coldplay
Rozhovor
s Petrou
Polnišovou
z relácie SOS
Ako si
vybrať
priateľa/priateľku
Kým je pre teba
Ježiš Kristus?
Poradňa
Môže skoré
líčenie
spôsobiť
starnutie
pokožky?
Justin
Timberlake
Zlatý
chlapček
alebo
zrelý muž?
ot
o:
2
0t
h
Fo
x
C
en
tu
ry
J a n u á r
Ročník III. 2006/2007
No 25
Cena 34,– Sk
www.casopisaha.sk
5
Čo s pleťou v zime?
+ plagáty
Beyoncé
Peter Cmorik
ON A ONA
Nepokúšaj sa
klamať partnera
DUCHOVNÝ ŽIVOT
Nasledujeme Krista
PORADŇA
Ako si vybrať
školu?
ZDRAVIE
TEST
Rešpektuješ
pravidlá?
Fo
to
: S
to
ck
xp
er
t
MARCEL MERČIAK:
„Za komentátora
sa nedá vyučiť.“
F e b r u á r
Ročník III. 2006/2007
No 26
Cena 34,– Sk
www.casopisaha.sk
6
Vieš prejaviť svoje city?
+ plagáty
s myšlienkou
Take That
PROFIL
Avril Lavigne –
divoká skejterka
PORADŇA
Sklamal ma,
neviem na to zabudnúť
DUCHOVNÝ ŽIVOT
Eucharistia –
povolený doping
TEST
PRÍBEH
Najkrajší
Valentín
Fo
to
: S
to
ck
xp
er
t
TECHNIKA
iPhone – nový
štýlový mobil
A p r í l
Ročník III. 2006/2007
No 28
Cena 34,– Sk
www.casopisaha.sk
8
... je stále
medzi
nami
„Neviem žiť
bez lásky...“
JAMES BLUNTPRÍBEH
O čom láska
nie je
Fo
to
: S
to
ck
xp
er
t
+ plagáty
s myšlienkou
Natasha
Bedingfield
Vieš, že si svätý?
DUCHOVNÝ ŽIVOT
j e d i n ý k r e s ťa n s k ý č a s o p i s p r e m l a d ý c h
< < w w w . c a s o p i s a h a . s k > >
• pestrý obsah = 100 %-ne pre mladých
• moderný dizajn a vzhľad = 100 %-ne pre mladých
• ľudské a duchovné sprevádzanie = 100 %-ne pre mladých
O b j e d n a j t e A H A ! n a c e l ý r o k v a š i m m l a d ý m
a z a p o j t e s a d o p r e d p l a t i t e ľs k e j s ú ťa ž e
o s k v e l é c e n y !
P o d p o r t e A H A ! a p o s i l n i t e z d r a v ý o s o b n o s t n ý r o z v o j m l a d ý c h ľu d í a p o s t a v t e s a
n a s t r a n u t ý c h , k t o r ý m n i e j e ľa h o s t a j n é , č o i m p o n ú k a j ú s v e t s k é m é d i á .
ZÁVÄZNÁ OBJEDNÁVKA
Meno a priezvisko: .........................................................................................
Ulica: ..................................................................................................................
Mesto: ................................................................................................................
PSČ: Počet kusov: .........
✁
AHA! = 34,– Sk; predplatné = 340,– Sk (Už pri odbere viac ako dvoch kusov AHA! poskytujeme zľavy.)
Objednávky posielajte do 15. 7. 2007 na adresu:
Redakcia AHA!, Miletičova 7, 821 08 Bratislava
alebo na aha@donbosco.sk.
Pozor, Pozor!
September 2007
Webová stránka vydavateľstva Don Bosco
a jeho internetového kníhkupectva s novou tvárou!
Kliknite si na www.donbosco.sk
Pozerajte reláciu
na TV NOE,
ktorú pripravujeme
pre Vás.
Vaše: Štúdio AHA! www.tvnoe.cz
Malý tučniak
Ako Pán Boh stvoril zvieratká
Edita Riháriová
Rozprávky o zvieratkách vyrozpráva-
né slovenskou spisovateľkou, ktoré
nájdete v tejto knižke, hovoria jedným dychom o radosti i boles-
ti, o láske i utrpení, o previnení i odpustení. Ponúkajú originálne
a vtipné odpovede na večnú detskú otázku „prečo?“. Vzácnosťou
je, že autorka pri hľadaní odpovedí nevychádza z poznatkov zoo-
lógie, ale z poznania srdca.
Edita Riháriová (1963) je autorkou rómskeho pôvodu. Matka
piatich dcér v súčasnosti žije vo Veľkých Bieliciach pri Partizán-
skom. Okrem písania sa venuje aj kresbe a maľbe. Svoju tvorbu
už predstavila verejnosti, ilustrovala aj svoju prvotinu „O Ježiš-
kovi a jeho priateľoch“, ktorá vyšla v roku 2003 vo vydavateľ-
stve Tranoscius.
