Don Bosco Dnes SLK No. 4 2003

ROČNÍK XXXIV.4/2003
JÚL – AUGUST


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


NAŠE DIELA: BRATISLAVA MILETIČOVA
MARIÁNSKE ZVONY: PRÍJEMNÝ PÁN
VÝCHOVA: NEBOJME SA MLADÝCH




Dostáva sa vám do rúk prázdnino-
vé číslo nášho časopisu. Okrem
stálych rubrík v ňom nájdete veľa no-
vých informácií a podnetov. Obdobie
prázdnin a letných horúčav nie je az-
da ten najvhodnejší čas na ťažkú prá-
cu alebo vážne štúdiá. Oveľa skôr by
mohlo byť časom, v ktorom dopraje-
me svojej duši viac času nielen na od-
dych, ale aj na modlitbu a na čítanie
príbehov a udalostí, ktoré by nás k to-
mu povzbudili a inšpirovali. Jeden ta-
kýto príbeh, ktorý napísal najlepší spi-
sovateľ - život -, vám ponúkame hneď
na úvod.


Čakali ešte kohosi. Výletníci sa
mrzuto dívali oknom. Autobus mal
odchádzať o siedmej a už mešká de-
sať minút.


- Hýbme sa už, dočerta, - zahun-
dral akýsi netrpezlivec. Ale šofér sa
tváril, že nepočuje. Konečne sa obja-
vila v zákrute postava starej ženy.


- Tempo, tempo, - volal ktosi von
oknom. Napätie kleslo a ozval sa
smiech na adresu oneskorenej. Aj šo-
fér zažartoval a pomohol jej nastúpiť.


- Odpustite mi. Musela som chorej
susedke uvariť trochu čaju. Nemôže
vstať z postele.


Autobus sa medzitým pohol.
- V Birkensteine budem môcť byť


aj na omši? pýtala sa starenka suse-
da.


- No to ste sa asi pomýlili, babič-
ka, - posmešne jej odvetil zozadu ele-
gantný mládenec v hnedom. - Ideme
predsa na výlet, a nie na púť.


Niektorí sa pritom zasmiali. Že-
nička vytiahla ruženec a potichu sa
začala modliť.


Hnedý mládenec opovržlivo pre-
cedil cez zuby: - Že to môže vôbec
niekoho baviť žmoliť pátričky a
omieľať kolom dokola nejaké básnič-
ky.


Pokrútil hlavou, vytiahol z aktov-
ky balíček s raňajkami a s chuťou sa
pustil do jedla. O chvíľu raňajkovala
takmer celá výprava.


Asi po dvoch hodinách jazdy za-
stávka. Všetko sa vyrojilo z autobusu
a záhrada hostinca ožila. Starenka a
šofér ostali v autobuse.


- Kedy prídeme do Birkensteinu? -
pýtala sa.


- Presne vám neviem povedať. Zá-
visí to od výletníkov. Ale okolo obeda
by sme tam mohli byť


Ženičke sa to zdalo neskoro. Tak
rada by sa poponáhľala, aby stihla
predpoludňajšiu omšu. Čítala v novi-
nách o púťach do Birkensteinu a
chcela navštíviť toto pútnické miesto.


Šofér vysvetlil starenke, že výpra-
va nechce ísť do kostolíka, ale na
hrad Wendelsburg nad mestečkom.
V Birkensteine iba zaparkujú. Keď
zbadal, že babičku to zarmútilo, po-
tešoval ju:


- Vy sa nemusíte s nami štverať na
hrad. Dohodneme si čas odchodu,
a kým ostatní budú na hrade, vy si vy-
konajte svoje pobožnosti. Ale prosil
by som vás o presnosť, lebo cestujúci
ľahko stratia trpezlivosť. Dnes večer
chcú ešte ísť na tanečnú zábavu...


Rozjarení výletníci nastúpili a
autobus sa pohol ďalej. Cesta stúpa-
la k Bergsee. Prešli poslednú zákru-
tu a zastali. Šofér tiež vyšiel, aby
skontroloval motor a pneumatiky.
Starenka opäť ostala vnútri a modli-
la sa ruženec. Po krátkej prestávke
sa autobus pustil dolu brehom.


Výletníci boli výbornej nálady. A tu
zrazu motor vypovedal. Šofér s ce-
lou silou tlačil na brzdy. Chvíľu sa
aj zdalo, že autobus spomaľuje
rýchlosť, no tu v ňom čosi zaprašťa-
lo a rýchlosť sa začala stupňovať.
Ručička rýchlomeru vyskočila na
osemdesiat, na deväťdesiat, na sto...
A pred nimi - ostrá zákruta. Cesta
bola síce široká, ale... Zdesený šofér
robil čo bolo v jeho silách. Aj cestu-
júci zmeraveli V tejto chvíli autobus
už rezal zákrutu. Šofér strhol vo-
lant, autobus sa naklonil , chvíľu
šiel na dvoch kolesách a potom ťaž-
ko dopadol na všetky štyri a so stá-
le väčšou rýchlosťou sa rútil dolu
cestou. Protiidúce autá sa vyhýbali
na všetky strany, len aby sa vyhli
zrážke. Ručička tachometra ukazo-
vala 140. V autobuse vypukla pani-
ka. Elegantný mládenec v hnedom
si rukami zastrel nastrašenú tvár a
hodil sa na dlážku. Doterajšie ticho
vystriedali úzkostlivé a prenikavé
výkriky. Vtedy sa na prekvapenie
všetkých zodvihla starenka, podvih-
la ruku s ružencom a zvolala: - Ne-
bojte sa! Matka Božia nás zachráni.


V ľavej ruke vysoko držala ruženec
a pravou sa držala operadla. Ešte jed-
na prudká zákruta, ale túto šofér už
nedokázal vybrať. Autobus prešiel na
druhú stranu cesty, preletel cez plyt-
kú priekopu a rútil po lúke do proti-
svahu. Jeho rýchlosť sa zmenšovala,
až autobus pomaly zastal. Šofér bol
bledý ako krieda a pot sa mu perlil na
tvári i na rukách. Zrazu mu hlava
klesla na volant. Upadol do bezvedo-
mia. Vytiahli ho na vzduch, položili
na trávnik a dávali mu umelé dýcha-
nie. Uvoľnili mu šaty a masírovali ho.


Autobus stál nepoškodený na za-
kvitnúcej lúke. Neďaleko zurčal po-
tôčik. Premávka na ceste pokračova-
la, akoby sa nič nebolo stalo. Šofér
prišiel čoskoro k sebe. Výletníci ho
obstali.


- Stratili ste nervy, pravda, - hovo-
ril s nádychom posmechu mladík
v hnedom, - no, bolo to len-len,
musím priznať.


- To je zázrak, že ešte žijeme. Opa-
kujem, ozajstný zázrak, - hovorí poti-
chu šofér a pomaly sa dvíha zo zeme.


- Boží zázrak, - prisviedčali viace-
rí.


Výletníci, sediac po skupinách,
komentovali prežitú udalosť. Staren-
ka sa modlila ďalej svoj ruženec a šo-
fér sa hrabal v motore.


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiškovci
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: Merkantil s. r. o., Trenčin


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


4/2003
ROČNÍK XXXIV.


JÚL – AUGUST


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
P


et
er


B


án
y


Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie


Správy
Bratislava, Žilina, Humenné... 4


Naše diela
Bratislava Miletičova 1950 – 2003 8


Redakcia
Hviezdoslavov Kubín 11


Sestry FMA
Dcéry Márie Pomocnice - B. Bystrica 12


Mariánske zvony
Najstarší nápis na Slovensku 13


Mariánske zvony
Príjemný pán 16


Mariánske zvony
Kult Panny Márie v liturgii 18


Mariánske zvony
Zázračný sen 20


Šport
Zlato z Chorvátska 21


Mládež
Petržalská saleziánska fujara 22


Výchova
Nebojme sa mladých 24


Spoločnosť
Tyranskí poslanci? 26


Misie
Don Bosco v kráľovstve mrazu 28


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD


Po odstránení poruchy pokračovali v ceste. Pomaly a
opatrne. Šofér občas pokrútil hlavou a len tak pre seba
si opakoval:


- Bože môj, vďaka za zázrak.
- Ale prestaňte blúzniť o zázrakoch, - namietal hnedý


mládenec, - zázraky nejestvujú. To bola praobyčajná
náhoda. Poobzeral sa po ostatných, ale nikto nereagoval
na jeho poznámky. Všetkých ovládala vážnosť.


Autobus parkoval v Birkensteine. Zraz dohovorili na
šiestu večer. Spoločnosť zabudla na nebezpečný záži-
tok, ale iba zdanlivo.


Aj radosť, s ktorou vystupovali na Wendelsburg, bo-
la iba zdanlivá.


Opravdivú radosť prežíval šofér a starenka, ktorí sa
spolu pobrali do kostolíka, kde sa dlho a vrúcne modli-
li pred milostivým obrazom Panny Márie.


Každý deň sa okolo nás dejú zázraky. Niekedy malé, ne-
patrné, inokedy naozaj rukolapné. Občas sme azda schop-
ní si ich uvedomiť, ale príliš často sme na ne nevšímaví.


Modlitba zväčšuje našu duchovnú silu, našu vníma-
vosť a citlivosť na Božie veci. Prajem sebe i všetkým vám
pekné a pokojné prázdninové dni, ale i silu nachádzať si
čas na modlitbu. Takto bude rásť i naša schopnosť mať
otvorené oči i srdce na všetko, čo nás obklopuje a cez čo
nám Pán Boh prejavuje svoju starostlivosť a lásku.


V donovi Boscovi váš brat




Na veľkonočný pondelok sa početná skupina z našej far-
skej rodiny u saleziánov na Miletičovej (asi 150 ľudí) stre-
tla na výlete v prekrásnom lesnom prostredí neďaleko
Stupavy. Stručná charakteristika nášho výletu je asi na-
sledujúca: autobus nabitý do prasknutia, stužkami vy-
značená lesná cesta až na miesto určenia, svätá omša v
chráme prírody, opekačka, oblievačka, rôzne hry a súťaže
- futbal, volejbal, Kráľu, daj vojačka, streľba zo vzduchov-
ky, zlaňovanie skál, naháňačka, družné debaty v skupi-
nách, hostenie sa koláčikmi rôzneho druhu, modlitbové
skupiny s gitarami a napokon spoločná modlitba ruženca.
Naše stanovište sa hemžilo deťmi, malými i starými, ako
to býva v takej správnej a početnej rodine. Bola to veľká
radosť z pekného podujatia i z toho, že mladí, ktorých vy-
chováva Miletička, sú super.


VÝLET: CESTA S EMAUZSKÝMI


D BDOMA A VO SVETE
OCENENIE SPOLUBRATA


Dôstojný pán Sandtner,
dovoľte mi, aby som Vám zo srdca zablaho-
želal pri vzácnej príležitosti 60-teho výročia
Vašej vysviacky a tiež k Vašim blížiacim sa
87. narodeninám. Súčasne by som rád oce-
nil dielo Vášho strastiplného, ale mimoriad-
ne plodného života, ktorý ste zasvätili du-
chovnej službe a literárnej práci. Úprimne
obdivujem Vašu životnú odvahu, keď Vás
nedokázalo zlomiť ani dlhoročné väzenie
počas krutých päťdesiatych rokov. Naopak,
zdá sa, že táto nespravodlivosť vo Vás pre-
budila vnútornú silu, ktorá Vám popri viere
v Boha dodávala nádej. Svedčia o tom nád-
herné básne z tohto obdobia. Vzácne sú
však i Vaše ďalšie básnické zbierky a iné li-
terárne práce, ktoré najprv kolovali medzi
ľuďmi v samizdatoch a v deväťdesiatych ro-
koch začali vychádzať knižne. Vraciate sa


v nich k prírode, Bohu, ale i k aktuálnym té-
mam súčasnosti. Ocenenie si tiež zaslúži i
Vaša prekladateľská činnosť. O kvalite
Vášho diela svedčia i mnohé vydania v Rí-
me, ktoré sa tiež stretli s veľkým ohlasom.
Obdiv si zaslúži i Vaša neustála služba Bo-
hu a ľuďom. Všade, kde ste sa ocitli, neza-
budli ste na Vaše poslanie, šírili ste kresťan-
skú vieru a dodávali ľuďom nádej a silu.
Som rád, že na Slovensku máme takýchto
vzácnych ľudí a ďakujem Vám za všetko
dobro, ktoré ste v živote vykonali.
Na záver by som Vám chcel, dôstojný pán
Sandtner, zaželať Božie požehnanie, veľa
zdravia, pokoja a tvorivej inšpirácie do ďal-
šej literárnej práce.
S pozdravom
Rudolf Schuster
prezident Slovenskej republiky


Dňa 25. apríla prijal prezident republiky Rudolf Schuster vo svojej rezidencii dona Štefana Sandtnera. Pri príležitosti 60. výro-
čia vysviacky za kňaza mu udelil Medailu prezidenta Slovenskej republiky za jeho celoživotné dielo v literárnej tvorbe a redak-
čnej činnosti. Uvádzame celý text ocenenia.


4 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


NÁVŠTEVA U SESTIER FMA


Apoštolský nuncius Mons.
Henryk Nowacki prijal po-
zvanie Dcér Márie Pomoc-
nice (sestier saleziánok)
z Bratislavy osláviť s nimi
13. máj - sviatok ich spolu-
zakladateľky sv. Márie Do-
miniky Mazzarellovej. Po
slávnostnej svätej omši
v provinciálnom dome FMA
v Bratislave im pri spoloč-
nom stretnutí poďakoval za
prácu, ktorú konajú v pros-
pech mládeže, prejavil ná-
dej, že vďaka mladým ses-
trám sa bude dielo rozvíjať,
a povzbudil ich k vernosti
modlitbe a k hlbokému du-
chovnému životu, z ktorých
pramení apoštolská plod-
nosť ich povolania.


POZVÁNKA DO KOLÍNA NAD RÝNOM


Prvý máj 2003 začal na Miletičovej plánom.
Nie päťročným... Dostali sme pozvánku na
svetové stretnutie mládeže, ktoré sa uskutoč-
ní v lete 2005 v Kolíne nad Rýnom v Nemecku.
Pozvánku nám odovzdal pomocný biskup z
Kolína Mons. Manfred Melzer. V homílii vyslo-
vil nádherné povzbudenia zo života Panny Má-
rie. V besede po sv. omši porozprával o doj-
moch zo stretnutia s mladými, ktoré sa uskuto-
čnili pri svetových stretnutiach v Paríži a v Rí-
me. Spomínal aj to, ako sú denne v Kolíne
kvety pri súsoší svätej Edity Steinovej - cirkev-
nej učiteľky a spolupatrónky Európy. Tešíme
sa na Kolín a pri tejto príprave nám pomôžu té-
my, ktoré pre nás vybral pápež: XIX. svetový
deň mládeže (2004): Chceli by sme vidieť
Ježiša (Jn 12, 21), XX. svetový deň mládeže
(2005): Prišli sme sa mu pokloniť (Mt 2, 2).


V apríli a máji sa
na Slovensku za-
stavil náš misionár
v Ekvádore otec
Ján Šutka, rodák z
Orovnice pri Hron-
skom Beňadiku.
Don Šutka sa
zúčastnil stretnu-
tia misijných pro-
kurátorov v Ríme
a návštevu Európy
využil aj na návšte-
vu Slovenska. Po-
čas pobytu u nás
sa zastavil vo via-
cerých salezián-
skych domoch a
navštívil aj otcov
biskupov na Spiši
a v Košiciach. Po-
čas rozhovorov s
mladými spolub-
ratmi i s diecézny-
mi kňazmi sa otec
Šutka snažil ani-
movať nové misij-
né povolania pre
Ekvádor, pretože,
ako sám povedal,
pomaly sa musí


obzerať, kto by po ňom v Ekvádore „prevzal mačetu“, keďže už má 72 rokov.
Záujem o misijnú prácu tu je, všetko však bude závisieť od vývoja situácie a
možností uvoľnenia jednotlivých záujemcov pre misiu v Ekvádore.


■■ Bratislava ■■


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3 5


■■ Bratislava ■■


MISIONÁR NA NÁVŠTEVE


Tridsať saleziánov-direktorov ko-
munít a členov provinciálnej ra-
dy si vykonalo tohtoročné du-
chovné cvičenia v saleziánskom
formačnom dome SALES v Bra-
tislave v Dúbravke v dňoch 27. 4.
- 3. 5. 2003. Kazateľom bol don
Sergio Cuevas, salezián z Čile,
ktorý na pozvanie provinciála
prišiel ako hosťujúci profesor,
aby počas letného semestra
prednášal saleziánsku spirituali-
tu našim bohoslovcom. Jeho
služby už využili aj iné salezián-
ske komunity.


DUCHOVNÉ CVIČENIA DIREKTOROV




7


VÝCHODNÁ KAMA 2003


Počas jarných prázdnin na východnom Slovensku sme vy-
užili tento voľný čas a pre našich školákov sme usporiadali
halový futbalový turnaj - KAMA 2003 v dvoch kategóriách.
Mladšia kategória súťažila v pondelok 24. 3. a nazbieralo sa
nám 9 družstiev. Po svätej omši, ktorou sme celé podujatie
začali, sme sa presunuli na miesto hlavných bojov a turnaj
tak mohol prebehnúť v nerušenej pohode. Nakoniec vzišlo
takéto poradie: 1. Košice, 2. Michalovce, 3. Prešov, 4. Pop-
rad, 5. Poštárka, 6. Sabinov, 7. Bardejov, 8. Humenné, 9. Ro-
žňava. Hneď na druhý deň v utorok sa k nám na staršiu KA-
MU dovalilo 7 družstiev. Taktiež sme všetko začali svätou
omšou a potom pokračovali v našich telocvičniach. Tu sa po
turnajoch ukázalo, že družstvá sa zoradili takto: 1. Bardejov,
2. Prešov, 3. Poštárka, 4. Humenné, 5. Košice, 6. Sabinov, 7.
Michalovce. Vďaka za hladký priebeh patrí našim dobrodin-
com – ľuďom ochotným pomôcť –, ako aj humenským mla-
dým, ktorí na organizácii pracovali ako zohratá partia.
Avšak najväčšia vďaka patrí určite Pánu Bohu, ktorý nám
dal možnosť spoznať opäť nových priateľov.


SÚŤAŽ O PUTOVNÚ SOCHU


Už 15 rokov putuje soška Panny Márie po (väčšinou) vý-
chodnom Slovensku a hľadá si miesto, kde by ju na rok s lás-
kou prijali. Rozhliadkový výber mala tohto roku od 28. 2. do 1.
3. u FMA v Humennom. „Cestovný lístok“ pre sochu však 6-
členné družstvá dievčat zo ZŠ čosi stál - obstáť v paľbe otá-
zok, testov, tajničky, výrokov i hraní scénok zo života prvej sa-
leziánky Márie Dominiky Mazzarellovej. To všetko z najnov-
šieho životopisu – Tebe ich zverujem. Vrcholom súťaže na vy-
vetranie hláv bol volejbalový turnaj. Humenské animátorky
zabrali na 120%, a tak dievčatá z Rožňavy, Michaloviec, Sabi-
nova, Prešova mohli zažiť súťaživú a rodinnú atmosféru
a šťastné Bardejovčanky vychutnať tortu a odniesť si víťaz-
stvo. Dievčatá, čo tak do roka zabezpečiť ešte silnejšiu kon-
kurenciu? Hurá do Bardejova po Pannu Máriu!


6


V polovici mája sa 30 saleziánskych kňazov,
ktorí boli vysvätení pred menej ako piatimi rok-
mi, zišlo na pravidelnom ročnom stretnutí, aby
si vymenili svoje skúsenosti z pastorácie a po-
kračovali vo svojom kňazskom formovaní.
Stretnutie sa uskutočnilo v krásnom prírod-
nom prostredí na chate Borovica pri Varíne.
Počas štvordňového stretnutia bratia absolvo-
vali prednášky a diskusie s pozvanými kňazmi
na témy: manželské kázusy, predmanželská
čistota, príprava na manželstvo, duchovné
sprevádzanie, saleziánsky spôsob sprevádza-
nia mladých, pastorácia mládeže a personálny
projekt našej provincie. Prednášateľmi boli
don Marián Valábek, don Cuevas a don Vladi-
mír Fekete. Po organizačnej stránke program
zabezpečovali don Maník a don Luscoň. Vy-
darené počasie a pekné prostredie tiež pri-
speli k pokojnej a povzbudzujúcej atmosfére,
v ktorej sa celé stretnutie uskutočnilo.


PERMANENTNÉ FORMOVANIE MLADÝCH KŇAZOV


■■ Žilina ■■


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


■■ Humenné ■■


OSLAVY PANNY MÁRIE POMOCNICE KRESŤANOV


24. mája 2003 o 10,00 hod sa pri príležitosti osláv Panny Márie Pomocnice kresťanov v saleziánskom dome v Humennom
stretli mariánski ctitelia. Tento rok bola slávnostná svätá omša zvláštna v tom, že sa pred jej začiatkom uskutočnilo odha-


lenie sochy Panny Márie. Autori myšlienky, kňaz salezián Barto-
lomej Juhás a Ján Miško, vytvorili kópiu podľa sochy z obce
Ždaňa pri Košiciach. Odhalenie za prítomnosti mládeže, ro-
dičov, zástupcov z obce Ždaňa (Bartolomej a Ján Juhás, Ladi-
slav Poľák), dobrodincov z Ptičieho (Regina Džubáková), Vrano-
va nad Topľou
(Alžbeta Tre-
ciaková) a Hu-
menného (Ján
Miško), vyko-
nal humen-
nský dekan
ThDr. Bartolo-
mej Urbanec
a Mgr. Tibor
Janúch - direk-
tor domu. So-
cha, ktorá je
u m i e s t n e n á
na priečelí do-
mu, tak odte-
raz každého,
kto príde k sa-
leziánom do
Humenného,
privíta svojím
pohľadom.


■■ Humenné - Ždaňa ■■


ROKOVANIE PROVINCIÁLOV REGIÓNU EURÓPA–SEVER


Každoročne zvoláva náš regionálny radca provin-
ciálov svojho regiónu na trojdňové pracovné stret-
nutie, zamerané na vopred dohodnutú tému. Jej
súčasťou je aj informácia o vývoji v jednotlivých
provinciách za posledný rok, ako aj skúmanie mo-
žností na prehlbovanie vzájomnej spolupráce, či
už medzi všetkými, alebo aspoň najbližšími provin-
ciami. Úlohu hostiteľa na seba tentokrát prevzala
anglická provincia. Jej provinciál Francis Preston
zabezpečil v Diecéznom kňazskom seminári sv.
Jána vo Wonersh neďaleko Londýna pre dvadsať
účastníkov na dni 8. - 12. mája pokojné prostredie
na prácu. Hlavným bodom rokovania bolo vzájom-
né poinformovanie sa, ako sa podarilo v jednotli-
vých provinciách oboznámiť spolubratov so záver-
mi poslednej generálnej kapituly o bratských vzťa-
hoch v komunitách, na aké ťažkosti sa v jednotli-
vých provinciách v tejto oblasti naráža a aké sú
ďalšie plánované postupy. Vzhľadom na dlhodobý
pokles počtu saleziánskych zasvätených povolaní
sa študovala aj otázka vhodnosti vytvorenia me-
dzinárodného saleziánskeho noviciátu pre našu
oblasť.


■■ Anglicko ■■


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3




8 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


nám spolu s inými domami vrátil aj
bratislavský ústav na Miletičovej uli-
ci, ale v úžasne dezolátnom stave.
Keďže zákon o odovzdaní cirkevných
majetkov znel: „Odovzdať v existujú-
com stave!“, odchádzajúci to dokona-
le využili.


Vtedajší inšpektor don Jozef Kai-
ser, ktorý bol ešte správcom farnosti
v Dolnej Súči v Nitrianskej diecéze,
sem poslal začiatkom marca 1991 za
direktora promovaného stavbára do-
na Štefana Wallnera. Spolu s ďalšími
dvoma spolubratmi si tu ako-tak
upratali dve izby a 8. marca 1991 tu
začali bývať. Ich prvoradou úlohou
bolo urobiť z tejto trojpodlažnej bu-
dovy znovu provinciálny dom. Začali
rozsiahle rekonštrukčné práce. 24.
mája 1991 spolubratia slávnostne
preniesli sochu Panny Márie Pomoc-
nice z kostola Blumentál, kam bola
prenesená od čias zrušenia domu v
50-tych rokoch. Jednoduchú kapln-
ku zriadili v dome hneď na začiatku.


V lete 1991 sa do domu presťaho-
val inšpektor don Jozef Kaiser. V ro-
ku 1992 začali prichádzať do domu
prví zvedaví chlapci a začala sa pas-
torácia medzi mládežou.


V septembri 1992 prišli do domu
spolu so svojím formovateľom do-
nom Vladimírom Feketem aj prví šty-
ria študenti teológie. Dom na Mile-
tičovej sa totiž zariaďoval aj ako stre-
disko pre saleziánskych študentov.


31. januára 1993 na sviatok svä-
tého Jána Bosca mohol otec arcibis-
kup Mons. Ján Sokol posvätiť novú
kaplnku pre verejnosť a dať ju do uží-
vania. Okolití veriaci na ňu už dlhšie
čakali. Po posvätení kaplnky sa mno-
hí chlapci začali hlásiť za miništran-
tov. V nedeľu ich bývalo okolo 50.


Po sprístupnení verejnej kaplnky
rýchlo pokračovali aj ostatné práce
na úprave domu a priestorov pre apo-
štolát. V dome na Miletičovej začalo
pôsobiť aj katechetické stredisko a
vydavateľstvo Don Bosco. Presunuli
sa sem redakcie časopisov Svetlo a
Don Bosco dnes. Časť parkoviska na
dvore sa zmenila na športové ihriská,
futbalové, volejbalové a basketbalové.
Budova v ktorej predtým bývali
garáže sa premenila na malú telo-
cvičňu a vznikli v nej aj herne orató-
ria. Každú chvíľu sa sprístupňovali
nové priestory a úmerne tomu pribú-
dala aj mládež, ktorá začala v hojnom


počte navštevovať znovuotvorené sa-
leziánske priestory na Miletičovej.


Apoštolské aktivity sa začali orga-
nizovať podobne ako vo všetkých
ostatných saleziánskych domoch.
Mladí boli zaradení do menších sku-
pín, kde sa stretávali na katechizme.
Začali sa organizovať výlety, súťaže,
športové turnaje, letné tábory, du-
chovné cvičenia a duchovné obnovy
a, samozrejme, miništrantské a litur-
gické služby pri svätých omšiach.
Okolo kaplnky sa postupne vytvorili
tri spevácke zbory: CH.A.O.S., Ús-
mev, zbor dospelých a jeden detský
orchester.


Pri dome sa začala organizovať
skupina saleziánskych spolupracov-
níkov a bývalých odchovancov, ktorí
si veľmi živo pamätali na pekné chví-
le prežité u saleziánov na Miletičovej
v časoch pred nástupom komuniz-
mu.


S narastajúcim počtom veriacich
sa čoskoro ukázalo, že kaplnka už
priestorovo nevyhovuje. Keď sa za-
kladalo dielo na Miletičovej, plánova-
la sa aj stavba veľkého kostola, ku
ktorej však nedošlo kvôli nepriazni-
vým okolnostiam. Teraz sa však časy


Po 14. apríli 1950 dom na Mile-
tičovej najprv obsadila polícia, kto-
rá v ňom určitý čas pôsobila a ne-
skôr ho odovzdala národnému sta-
vebnému podniku Pozemné stavby.
Ten si ho v roku 1956 poprerábal
pre svoje potreby. Z budovy odstrá-
nili a zničili sochu dona Bosca. Sak-
rálne priestory, slúžiace na bohosluž-
by, popredeľovali železobetónovými
vodorovnými i zvislými priečkami,
čím vytvorili nové menšie miest-
nosti.


Celý dvor a trávnaté ihrisko zabe-
tónovali a na tomto priestranstve po-
stavili dva rozsiahle bloky garáží. Na
priestranstve bývalého futbalového
ihriska v roku 1965 vybudovali ešte
jednu novú veľkú budovu, ktorú spo-
jili s pôvodnými stavbami.


V čase obsadenia
ústavu v roku 1950
bývalo v dome osem-
násť spolubratov. Ot-
ca inšpektora Jozefa
Bokora zastihla „barbarská noc“ v
Čechách. Bol práve u spolubratov v
Ostrave. Po zaistení bol odvezený do
tábora v Želive v južných Čechách. V
roku 1956 bol na Krajskom súde v
Bratislave odsúdený za trestný čin ve-
lezrady na štyri roky odňatia slobo-
dy. Po návrate z väzenia v roku 1961
žil don Bokor väčšinou v rodnom do-
me v Trakoviciach, kde v roku 1968
ťažko ochorel. Bol operovaný, ale
krátko po operácii v nitrianskej ne-
mocnici zomrel 1. apríla 1968.


Spolubratia sa po likvidácii do-
mov rozišli do rôznych miest, kde sa


snažili v skrytosti a podľa reálnych
možností prežívať svoj zasvätený ži-
vot. Bratislava bola tiež miestom, kde
v tajnosti pôsobili viacerí saleziáni.
Mali civilné zamestnania, bývali v by-
toch a jednoduchým nenápadným
spôsobom sa venovali výchove mlá-
deže i ostatným dielam. Po smrti do-
na Bokora sa stal inšpektorom don
Andrej Dermek, ktorý býval tiež v
Bratislave na Drotárskej ulici.


Keď v roku 1990 padol komunis-
tický režim, po 40-tich rokoch sa


■ Posvätenie kaplnky po 40-tich rokoch, 31. január 1993■ 60 rokov kňazstva dona Dermeka


■ Koledníci na Miletičovej, 2000■ Farská pastoračná rada


D BNAŠE DIELA


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3 9


Bratislava
Miletičova


PÔSOBENIE SALEZIÁNOV V BRATISLAVE NA
MILETIČOVEJ ULICI ZAČALO V ROKU 1933. NÁSILNE
HO VŠAK UKONČIL NÁSTUP KOMUNISTICKEJ
DIKTATÚRY. SPOLU S OSTATNÝMI MUŽSKÝMI
REHOĽAMI NEMOHLI SALEZIÁNI OD ROKU 1950
V ČESKOSLOVENSKU OFICIÁLNE PÔSOBIŤ.


(1950 – 2003)




D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3 11


Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ


DVA


MESIACE


DON


BOSCO


DO


TVOJHO


DOMU


zmenili, a tak sa mohol zrealizovať
tento pôvodný zámer. Z iniciatívy a
odvahy spolubrata Jozefa Kutarňu,
ktorý na seba prevzal zodpovednosť
za toto dielo, sa začal rodiť nový kos-
tol. Priestor na stavbu bol oproti pô-
vodným plánom menší, pretože po-
čas štyridsaťročnej neprítomnosti sa-
leziánov nastali v okolí domu veľké
stavebné zmeny, ktoré so stavbou
kostola v týchto miestach vôbec nerá-
tali. 10. decembra 1995 pápežský
nuncius arcibiskup Luigi Dossena
požehnal pozemok a spolu s provin-
ciálom Ernestom Macákom urobili
čestný výkop. Stavba rástla a s ňou
rástli aj starosti, ako to už pri každej
stavbe býva. 19. októbra 1997 však
arcibiskup Ján Sokol mohol nový
Kostol Panny Márie Pomocnice kon-
sekrovať. Zároveň bola pri tomto kos-
tole obnovená pôvodná farnosť, tak-
že saleziánom na Miletičovej pribud-
la aj farská pastorácia - vyučovanie
náboženstva na školách, príprava na
prijatie sviatostí a iné.


V septembri 1997 sa študenti teo-
lógie presunuli z Miletičovej do Ban-
skej Bystrice a neskôr do nového do-


mu v Bratislave v Dúbravke. Aktivity
na Miletičovej sa postupne vyvíjali do
súčasného stavu a rytmu, ktorým
tento dom dnes žije.


Jednou z úloh domu je zabezpečo-
vať chod Slovenskej provincie. V do-
me sídli provinciál, je tu provinciálny
sekretariát, archív a kancelárie jed-
notlivých provinciálnych radcov. Pra-
videlne sa tu schádza aj provinciálna
rada.


Ďalšou dôležitou činnosťou je
farská pastorácia a apoštolát s mlá-
dežou - oratórium a mládežnícke
stredisko. V pastorácii účinne po-
máha skupina usilovných kateché-
tov a animátorov. Apoštolské aktivi-
ty farnosti a oratória sú veľmi boha-
té. Prebiehajú tu katechetické stret-
nutia v skupinách a aktivity v
krúžkoch. Každý rok sa uskutočňu-
jú prípravy birmovancov a príprava
detí na prvé sväté prijímanie. Orga-
nizujú sa športové podujatia, karne-
valy, katarínske a silvestrovské zába-
vy, tradičné letné podujatia, medzi
ktorými nechýba aj každoročná hre-
beňovka či týždenný výlet do zahra-
ničia.


V priestoroch saleziánskeho areá-
lu, v nedávno zrekonštruovanej bu-
dove sídli aj naše vydavateľstvo Don
Bosco, ktoré aktívne pracuje v oblasti
masmédií.


V dome sa tiež nachádza celoslo-
venské ústredie Združenia salezián-
skej mládeže DOMKA. Je tu organi-
zovaná skupina saleziánskych spolu-
pracovníkov a niektoré voľné priesto-
ry domu boli poskytnuté na
prenájom ako kancelárske priestory
pre vhodné firmy.


Saleziánska prítomnosť na Mile-
tičovej má aj dnes veľký dosah a
význam pre miestnu časť Bratislavy.
Časy sa menia a menia sa aj ľudia. Tí,
ktorí sem chodievali do oratória pred
60-timi rokmi už majú svoje vnúčatá.
Jedno sa tu však nezmenilo: stále sú
tu deti a mladí ľudia. Dnes sú tu iné
deti a iní mladí ľudia, ktorí však tiež
hľadajú slušné a veselé prostredie
preniknuté ovzduším viery. A práve
také prostredie sa im saleziáni na Mi-
letičovej aj dnes snažia vytvárať.


Jozef Kupka SDB
Foto: archív redakcie


■ Miništranti s biskupom Vladimírom Filom po birmovke, 2002■ Oslavy Pomocnice Kresťanov, máj 2002


■ Vianoce v komunite na Miletičvej■ Zbor Úsmev na sústredení


D BNAŠE DIELA


10 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


D BREDAKCIA
HVIEZDOSLAVOV KUBÍN


Na prelome mája a júna
2003 sa študenti z SOU
sv. Jozefa Robotníka
zúčastnili školského kola
literárnej súťaže Hviezdo-
slavovho Kubína. Učiteľ
slovenského jazyka Mgr.
Troskovič mal nad celou
súťažou patronát a patrič-
ný dohľad. Súťažilo sa
v dvoch kategóriach: 1.-2.
ročník a 3.-5.ročník. Vďa-
ka štedrosti vedenia ško-
ly si víťazi odniesli veľmi
pekné vecné ceny.
Podobná celoškolská
súťaž prebehla aj z vedo-
mostí z nemeckého jazy-
ka. Chlapci ukázali, že im nie sú cudzie ani humanitné predmety a príjemným prekvapením
bol veľký počet súťažiacich a ich kvalitné vedomosti a talenty v danej oblasti.


MATURITY V SOU


Koncom mája 2003 sa uskutočnili na saleziánskom učilišti v Žiline maturitné skúšky. Chlap-
ci, ktorí strávili na škole 5 rokov získali okrem maturitných vysvedčení svedčiacich o dobrej
odbornej príprave do praktického života aj skúsenosti a zážitky s preventívnym systémom
dona Bosca od učiteľov, odborných majstrov a saleziánov-asistentov. Väčšina z nich sa zara-
dí do sveta práce, niektorí sa chcú vzdelávať ďalej na vysokej škole. Sprevádzajme v modlit-
be týchto mladých ľudí, aby všade tam, kde sa budú nachádzať a pohybovať, svedčili o Ježišo-
vi Kristovi a hodnotách, ktoré na tejto škole získali.




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Saleziáni sem prišli v roku 1990 a po
siedmich rokoch otvárajú mládežníc-
ke stredisko. Sestry dovtedy v Ban-
skej Bystrici neboli. Počas rokov tota-
lity pôsobili najbližšie vo Zvolene
a v Detve.
Sestry saleziánky prichádzajú do
Bystrice na pozvanie bratov SDB. Píše
sa 26. júl 2001. Už natrvalo sem pri-
chádzajú prvé sestry - Elvíra Her-
vayová a Renáta Žúrková. O týždeň
sa k nim hneď po sľuboch pridávajú
Zuzana Šmotláková a Anna Šutková.
Byt, v ktorom bola kedysi saleziánska
fara, je pripravený, postarali sa o to
bratia saleziáni. Na začiatku nám
chýbalo veľa vecí, a tak sme mali
možnosť skúsiť, ako sa Pán o svojich
stará.
Sídlisko si pomaly zvykalo na sestry
z paneláku a dosť dlho sme za sebou
počuli prekvapené reakcie typu:
„amen“, „alleluja“, „ave“, „glória“...
Zo začiatku sme spoznávali prostre-
die, novú mentalitu, štýl života v mlá-
dežníckom stredisku a hlavne mla-


dých. Veľa
sme sa na-
vzájom zdô-
verovali so
svojimi skú-
s e n o s ť a m i
a spoločne
hľadali. Roz-
hodli sme sa
vsadiť na stret-
ká, na formova-
nie animátoriek
a zvyšné sily veno-
vať krúžkom
a oratku. Nateraz
nemáme vlastné
priestory, ale už má-
me okolo seba peknú
skupinu dievčat, kto-
ré sú otvorené pre pomoc druhým.
Začali sme aj spoluprácu s diecéz-
nym centrom mládeže, sme v komisii
pre mládež, pripravujúcej podklady
na diecéznu synodu, a mali sme vstu-
py na diecéznej škole animácie. Po-
stupne sa otvárame aj pre spoluprácu


so saleziánskou rodinou
a inými rehoľnými rodinami.
Odporúčame sa do vašich modlitieb,
aby sme čo najlepšie splnili poslanie,
pre ktoré nás sem poslal Pán.


Sestry saleziánky z Banskej Bystrice
Foto: FMA Banská Bystrica


D BSESTRY FMA
Dcéry Márie Pomocnice
- Banská Bystrica
SÁSOVÁ JE TYPICKY „SOCIALISTICKÉ SÍDLISKO“. ROZLOHOU
POMERNE MALÉ, ALE ZATO DRŽÍ REKORD NAJHUSTEJŠIE
ZASTAVANÉHO SÍDLISKA NA SLOVENSKU. ŽIJE V ŇOM DO 30 000
OBYVATEĽOV, Z TOHO 8 000 MLADÝCH V STREDOŠKOLSKOM
VEKU. ĽUDIA, PRISŤAHOVANÍ Z RÔZNYCH KÚTOV SLOVENSKA,
SA NAVZÁJOM MÁLO POZNAJÚ.


Stretko u nás v kuchyni, jeseň 2002Tesne pred príchodom do Banskej Bystrice


Najstarší nápis
na Slovensku


Podľa odborníkov je to najstaršia
a najlepšie zachovaná epigrafická pa-
miatka na území Slovenska. Sloven-
ská archeológia celkom určite od
náhodného objavenia rímskeho nápi-
su na hradnej skale v Trenčíne pred
viac ako sto rokmi nezaznamenala
väčší a dôležitejší nadzemný nález.


V júni 1976 obyvatelia Boldogu
(prv Matka Božia, v stredoveku Villi-
ca Mariae) začali v svojpomocnej ak-
cii s renováciou exteriéru rímsko-ka-
tolíckeho kostola, významnej román-
sko-gotickej stavebnej pamiatky z
dvanásteho a pätnásteho storočia.
Podľa projektu schváleného Sloven-
ským ústavom pamiatkovej starostli-
vosti a ochrany prírody v Bratislave
začali pod dozorom miestneho
správcu fary Júliusa Kollera od-
straňovať omietku, ktorá zakrývala
jednotlivé stavebné fázy a detaily tej-
to pozoruhodnej architektúry. Hneď
v prvej fáze prác zistili na južnej stra-
ne, vľavo od zamurovaného pôvod-
ného vchodu z románskeho obdobia
(12. stor.) vápencovú dosku s roz-
mermi 175 x 76 x 18 cm s latinským
nápisom.


Vtedy ešte ani privolaní odborníci
netušili, že tu došlo k objavu nielen
najstaršieho náhrobného pomníka s
nápisom na území celého Českoslo-
venska, ale aj jedinečnej epigrafickej
rímskej pamiatky, druhej najdôleži-
tejšej po nápise z Trenčína, ktorá
vzbudí pozornosť špecialistov v celej
Európe.


Na prvý pohľad stručný a skratko-
vitý jedenásťriadkový nápis, starostli-
vo vysekaný do kamennej dosky,
skrýva jedinečné informácie o staršej
dobe rímskej na Slovensku a repre-
zentuje azda najvýznamnejší archeo-
logický nález z prvého storočia po
Kristovi na území Slovenska.


Nápis v čítaní a interpretácii, kto-
rú doplnili odborníci, znie (časti slov
v zátvorkách znamenajú doplnenie
skrátených alebo neúplných slov):


Q(UINTUS) ATILIUS
SP(URII). F(ILIUS). VOT(URIA
TRIBU). PRI
MUS. INTER(P)REX - ALEBO
INTER(P)
(RLEX)EX
LEG(IONIS) - ALEBO
LEG(IONE) XV. -
IDEM(CENTURIO)
NEGOTIATOR. AN(NORUM)
LXXX. (H(IC). S(ITUS). E(ST).
O(UINTUS). ATILIVS.
COG(I)TA
TUS. ATILIA. Q(UINTI)
L(IBERTA) FAU
STA PRIVATUS. ET
MARTIALIS. HERED(ES)
L(IBERTI) P(OSUERUNT).
V preklade:
«Quintus Atilius Primus, syn Spu-


riov z tribuy Vo-
turiovskej. Tl-


DENNE BERIEME DO RÚK NOVINY A ČÍTAME RÔZNE TEXTY. PÍSMO JE PRE NÁS SAMOZREJMOU
VECOU. MÁLOKTO VŠAK VIE, KEDY SA NA ÚZEMÍ SLOVENSKA PO PRVÝKRÁT OBJAVIL PÍSANÝ TEXT.


IDE O NÁHROBNÝ KAMEŇ S LATINSKÝM NÁPISOM Z PRVÉHO STOROČIA PO KRISTOVI, KTORÝ SA
NAŠIEL V BOLDOGU, V MALEJ DEDINKE NEĎALEKO SENCA.


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 312 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


S deťm
i zo ško


ly na vý
lete


13




nemá uvedenú špecializáciu. Mohol
to byť buď viacjazyčný prekladateľ,
alebo interprex Germanorum. V ob-
lasti Carnunta, vzhľadom na expono-
vaný styk s Markomanmi a Kvádmi,
prichádzal do úvahy predovšetkým
germánsky tlmočník. Pravda, pre pr-
vú polovicu prvého storočia, kam
spadá hlavné obdobie vojenskej čin-
nosti Quinta Atilia Prima, nemožno
vylúčiť ani tlmočníka iných barbarov,
napr. Dákov alebo zvyškov keltského
obyvateľstva.


Ešte jedna súvislosť nápisu z Bol-
dogu sa vidí mimoriadne dôležitá. Je-
den z najväčších starovekých histori-
kov P. Cornelius Tacitus (50-120 po
Kr.) prináša vo svojich spisoch Anály
a Histórie, venovaných udalostiam v
rímskom impériu v prvom storočí,
pomerne podrobné údaje o dejinách
nášho územia v druhej a tretej štvrti-
ne prvého storočia, najmä o vzniku,
osudoch a rozdvojení tzv. Vanniovho
kráľovstva i o Vanniových nástup-
coch. Tacitova informovanosť o vývo-
ji v predpolí panónskeho limitu
môže súvisieť, hoci aj sprostredkova-
ne, s činnosťou Quinta Atilia Prima v
barbariku.


Dôležitou, ale zatiaľ otvorenou
otázkou zostáva určiť miesto, kde pô-
vodne náhrobok v prvom storočí stál.
Je známe, že v antike sa také náhrob-
ky nestavali na odľahlých cintorí-
noch, ale na miestach, kade chodili
ľudia, zvyčajne pri cestách. Aj nápisy
na nich boli zostavené tak, aby oko-
loidúcich informovali. Považovalo sa
za samozrejmé, že okoloidúci sa pri
náhrobku zastavia, nápis si nahlas
prečítajú (v antike sa ináč nečítalo), a
tým vstúpia do pokojného dialógu s
pochovaným. V nápisoch okrem me-
na a stručného životopisu býva nie-
kedy aj vzájomné pozdravenie zosnu-
lého a okoloidúceho, ako aj želanie
dobrého zdravia a dlhého života pre
čítajúceho.


Aj náhrobok z Boldogu pôvodne
stál niekde pri ceste. Pre hrob ob-
chodníka bola v tom aj určitá symbo-
lika. Iste bol v živote veľa na cestách a
niet pochýb, že ako bývalý tlmočník
mal rozsiahle styky s barbarským
prostredím. Je pravdepodobné, že na
našom území medzi germánskymi
kupcami a kniežatami mal nielen
dobrých známych, ale aj priateľov. Ba
nie je vylúčené, že na sklonku života
sa rozhodol usadiť kdesi pod slneč-
nými stráňami Malých Karpát a tu za-


končil svoju pozoruhodnú životnú
púť. Možno, že ho na našom území
prikvačila choroba a smrť, a bol tu aj
pochovaný.


Uvedená interpretácia je nesmier-
ne lákavá, a keby sa dokázalo, že ka-
meň bol zamurovaný do románskeho
kostola už v období jeho výstavby, te-
da už niekedy v dvanástom storočí,
bola by aj veľmi pravdepodobná. Sot-
va by sa totiž mohlo stať, že by v tom-
to období kameň bol sem privezený
až z pravej strany Dunaja, z Panónie.
A tak je potrebné miesto jeho pôvod-
ného uloženia hľadať kdesi v bližšom
okolí Boldogu. V tomto smere za
dôležitú okolnosť a argument hovo-
riaci pre zabudovanie stély do kosto-
la ešte v románskom období treba po-
važovať výskyt podobnej kamennej
dosky bez viditeľného nápisu na dru-


hej strane pôvodného románskeho
vchodu. Vzhľadom na to, že aj v mu-
rive románskej časti sa vyskytujú veľ-
ké kamenné kvádre a platne, možno
predpokladať, že na výstavbu kostola
bol použitý aj materiál z nejakej do-
siaľ neznámej rímskej stavby, ktorá
sa nachádzala niekde v okolí. Ponúka
sa aj myšlienka, že pri stavbe román-
skeho kostolíka mohli byť rozobrané
ruiny neskororímskych stavieb zo
štvrtého storočia v Cíferi-Páci, na lo-
kalite, ktorá leží iba desať kilometrov


na severovýchod od Boldogu. Pravda,
v takomto prípade by v Cíferi-Páci
bolo nutné predpokladať už sekun-
dárne použitie kamenných kvádrov a
medzi nimi aj náhrobné stély. Kon-
krétnejšie odpovede na tieto otázky
hádam prinesú porovnácie petrogra-
ficko-mineralogické analýzy kvádrov
a náhrobnej stély v Boldogu i dôklad-
ný terénny archeologický prieskum
okolia.


Hoci okolo náhrobnej stély z Bol-
dogu zostáva ešte veľa nezodpoveda-
ných otázok, isté je, že množstvom a
kvalitou informácií, ktoré nápis o
rímskej dobe poskytuje, priraďuje sa
k prvotriednym a najvýznamnejším
epigrafickým pamiatkam v podunaj-
skej oblasti. Otvára nové horizonty
pre širokú interpretáciu archeologic-
kých a historických prameňov k osu-


dom územia Slovenska v prvom sto-
ročí. Aj neodborníka sa musí pri po-
hľade na tento náhrobok zmocniť
zvláštny pocit, keď sa dozvie, že je to
na územi Slovenska najstarší náhrob-
ný kameň, prvý medzi státisícmi
náhrobných kameňov, ale aj najstarší
nápis nájdený u nás. Prvý originálny
nápis medzi miliónmi nápisov, ktoré
obklopujú človeka našich dní.


Slovenské hlasy z Ríma
Foto: Jozef Kupka


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3 15


močník XV. légie (alebo z XV. légie),
centúrio a obchodník. Žil 80 rokov,
tu je pochovaný. Quintus Atilius Co-
gitatus, Atilia Quintanova prepusten-
kyňa Fausta, Privatus a Martialis, de-
diči. Prepustenci nechali postaviť.»


Čo nám nápis vlastne prezrádza?
Okrem úplného mena pochovaného
(Quintus Atilius Primus) obsahuje aj
údaj o filiácii (syn Spuriov) a určenie
tribuy, z ktorej pochádzal, teda akejsi,
domovskej príslušnosti (Voturiovska
tribua). Z toho vyplýva, že bol slo-
bodným rímskym občanom, pôvo-
dom Italik.


V ďalšej časti nápisu je uvedená
životná dráha zosnulého. Bol tlmoč-
níkom (interprex), centúriom - stot-
níkom (znak >) XV. légie, ktorá mala
svoje sídlo v hlavnom meste Panónie,
v Carnunte. Neskôr, keď sa stal ve-
teránom, bol obchodníkom - podni-
kateľom (negotiator). Dožil sa 80 ro-
kov a bol pochovaný priamo pri
náhrobku (HSE = Hic Situs Est). Ne-
jde teda o nijaký upomienkový nápis.


V záverečnej
časti nápisu
sú uvedení
dediči: syn
Quintus Ati-
lius Cogita-
tus, zosnu-
lého prepus-
tenkyňa a
nepochybne
aj manželka
Atilia Fausta
a ďalej pô-
vodne otroci
a neskôr
prepustenci
Martialis a
Privatus. Tí
dali postaviť
náhrobok.


Nápis je
vysekaný do
vápencovej
platne veľmi
starostlivo,
tzv. monu-
mentálnym
p í s m o m .
Pretože pri


vzniku každého takého nápisu účin-
kovali viaceré osoby (objednávateľ,
zostavovateľ a kamenár), môžu sa v
nápisoch vyskytovať aj určité chyby.
Ani náš nápis nie je výnimkou.


Na prvý pohľad by sa mohlo zdať,
že ide síce o zaujímavý nález, najmä
vzhľadom na to, že sa nachádza mi-
mo materského územia Rímskej ríše,
ale inak nič mimoriadneho. Veď na


územiach bývalého rímskeho impé-
ria sa náhrobných kameňov s nápis-
mi našlo už na tisíce. Hlbšie porov-
návacie štúdium a dôkladná analýza
nápisu však presviedčajú o jeho výni-
močnosti a súčasne otvárajú nečaka-
né perspektívy pre riešenie viacerých
otázok o osude nášho územia v
staršej dobe rímskej, najmä v prvom
storočí po Kristovi.


Východisko pre takéto úvahy
môže poskytnúť len pomerne presne
datovaný nápis. V našom prípade
spoľahlivé datovanie do prvého sto-
ročia umožňuje nielen typologicko-
štýlová analýza písma a nápisu, ale aj
údaj o príslušnosti Quinta Atilia Pri-
ma k XV. légii.


O pohyboch a pobyte tejto légie z
antických prameňov vieme, že do
Carnunta, hlavného mesta Panónie
(asi 15 km na západ od Bratislavy, pri
dedine Petronell), bola preložená z
Emony (dnešná Ľubľana) v roku 14
po Kr. Tu zostala až do roku 62. Po-
tom ju nasadili do bojov v Oriente
proti Partom i proti Židom. V roku
70 sa zúčastnila na podrobení Jeru-
zalema. V lete roku 71 sa vrátila späť
do carnuntskej garnizóny, kde potom
zostala do roku 114, keď ju odvelili
na východ do Kapadócie (dnešného
Arménska).


Účinkovanie Quinta Atilia Prima
v XV. légii v hodnosti stotníka i jeho
tlmočnícka činnosť spadá pravdepo-
dobne do prvého obdobia carnunt-
ského pobytu tejto légie.


Najpozoruhodnejší údaj v celom
nápise je funkcia tlmočníka. Medzi
tisícmi nápisov, ktoré sa našli na teri-
tóriu Rímskej ríše, ich možno zrátať
na prstoch jednej ruky. A pritom
funkcia tlmočníka v rímskom vojsku
bola známa už od najstarších čias.
Historik Titus Livius uvádza, že pri
víťazstve Rimanov v druhej púnskej
vojne zohral dôležitú úlohu aj prekla-
dateľ. Rimania totiž zachytili list, v
ktorom Hanibalovi oznamoval jeho
brat Hasdrubal, kam príde s posila-
mi. Tlmočník pohotovo preložil list
veliacemu konzulovi G. Claudiovi
Nerónovi, a ten potom smelým a
rýchlym manévrom zahatal vojskám
Hasdrubala pri rieke Metaurus cestu
a jeho parážkou rozhodol vlastne
druhú púnsku vojnu. Tlmočníka
spomína vo svojich Zápiskoch o voj-
ne galskej aj G. I. Caesar.


Je zaujímavé, že náš prekladateľ
(či sprostredkovateľ stykov, «expert»)


14 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 31


Kostol v Boldogu pri Senci


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Prezeral som si jemný vzor zla-
tého náramku vo výklade obchodu,
keď sa niekto postavil vedľa mňa. Nie
náhodný chodec, ale NIEKTO. Odtr-
hol som pohľad od výkladu. Slušne
oblečený muž sa usmial. „Výnosné
umenie, však?“


Povzdychol som si. Muž vytiahol
peňaženku. Samé tisícovky!


„Viete, mal som mimoriadne šťas-
tie v obchode,“ povedal, „vyberte si -
pre manželku!“


„Ale... to predsa...,“vykoktal som
a videl v duchu Janku, ako šťastne
otáča náramkom. Po chvíľke priateľ-
ského dohadovania sme vstúpili. Keď
sme vyšli von, hrial ma už šperk vo
vrecku.


„Pozývam vás na večeru,“ povedal
som natešene. „Žena išla k sestre,
momentálne som sám. Urobíte mi ra-
dosť!“


„V tom prípade nemôžem povedať
nie,“ usmial sa príjemný pán.


Čašník priletel ako blesk. Objed-
nal som si rezeň, môj nový priateľ si
dal údené.


„Ako deti sme hovorili údenému
mäso z čerta a ja som ho dlho nemo-
hol jesť,“ zasmial som sa.


„Ako k tomu ten úbohý čert prí-
de?“ povedal trochu menej vľúdne
príjemný pán.


„Eh, veríte v diabla?“ spýtal som
sa zvedavo a hneď som sa zahanbil.


„Viem, že existuje,“ odpovedal str-
nulo pán.


To ma potešilo. Dnes sa pretria-
sajú najhlbšie tajomstvá viery v po-
vrchných bulvárnych plátkoch a hľa -
tu sa človek stretne s veriacim. Náho-
dou.


Keď sme dojedli a dali si kávu,
môj príjemný spoločník sa zase
usmial a rozhliadol sa.


„Chodievate sem často? Poznáte
to tu?“ spýtal som sa.


„Samozrejme. Poznám všetkých ľu-
dí. Lepšie, než oni poznajú sami seba.“


Pozrime sa, psychológ! Asi pracu-
je v meste a má o všetkých záznamy.
Tá zázračná pamäť!


„Vidíte to pekné dievča?“ kývol ku
stolíku pod oleandrom. „Slušná rodi-


na - až priveľmi! Dievčaťu ide na ner-
vy. A tak sa odreagováva - každú
chvíľu má iného milenca. Matka ne-
má tušenia, že dievča chodí k nám...“


Zarazil som sa. Má hádam tento
príjemný pán verejný dom?


„Čašník - mrštný ako úhor - a za
plutvami mu zostávajú peniaze jeho
šéfa. Bude náš!“


Ach, môj nový známy je od polí-
cie.


„Alebo tie dve rozkysnuté panič-
ky! Ohovárky sa z nich len tak sypú!
Cítim dobre ich odpornú vôňu.“


Kdeže polícia! Jasnovidec je to.
Pravdaže - vesta, palička v ruke. Jas-
novidec!


Keď ma jasnovidec zoznámil ešte
s inými ľuďmi - poznal presne ich
myšlienky, skutky, aj to, čo mali uro-
biť, a neurobili -, dopili sme kávu
a vyšli na námestie.


„Som rád medzi ľuďmi,“ povedal
jasnovidec. „Pred sto rokmi to nebolo
také zábavné. Darebákov bolo tiež
dosť, ale takmer vždy nám ušli. Teraz
- skoro nikdy!“


„Dnes pracuje polícia s najmoder-
nejšou technikou. Viem to z televí-
zie!“


„Televízia je výbornou pomocníč-
kou, výbornou! Videli ste včera ten
film o homosexuáloch?“


Pokrčil som ramenami.


„Film je film. Pre ten nemôže polí-
cia nikoho stíhať, však?“


„Polícia nie. Ale my áno.“
No toto, hádam len nie je členom


nejakého tajného hnutia? Ale akého?
Uvažoval som a ani som nespozoro-
val, že kráčame alejou.


„Úprimne povedané,“ pokračoval
príjemný pán v tieni stromov, „mali
by ste si dávať lepší pozor na manžel-
ku. Je príťažlivá, atraktívna. Viete,
akú povesť má jej šéf. Hovorili ste, že
išla k sestre? Ste si tým úplne istý?“


Príjemný pán sa milo usmial
a niekoľkokrát žmurkol. Očervenel
som. Moja žena je hlboko veriaca
a má ma rada. Čo je tomu darebáko-
vi do môjho manželstva?


„Nechcem sa miešať do vášho
vzťahu,“ pokračoval zamatovým hla-
som príjemný pán a zapálil si cigare-
tu, „ale u sestry nie je. Tu je telefónna
búdka!“ kývol hlavou.


Vrhol som sa k búdke a o chvíľu
som vyletel červený ako rak. U sestry
nebola. Vytiahol som škatuľku s ná-
ramkom a hodil som ju o zem.


Zrazu sa príjemný pán uprene za-
díval na koniec aleje. Blížila sa k nám
tmavá postava.


„Ten vám neublíži,“ povedal som,
keď príjemný muž cúvol, „to je náš
kňaz. Svätý človek. Kam utekáte? Ha-
ló! Pane...!“


Príjemný pán utekal cestičkou po-
krytou jemným štrkom smerom
k mestu. Kňaz prišiel ku mne.


„Dobrý večer, otče. Prečo sa vás
ten človek bojí?“ ukázal som na
zmenšujúcu sa postavu v diaľke.


„Aký človek? Nikoho nevidím. Ale
bol by som rád, keby ste mohli ísť so
mnou. Nesiem telo Pána chorej sta-
renke. Zastavila sa pri nej vaša pani
a zavolala mi, že starenke sa veľmi
priťažilo. Možno aj umiera. Chce sa
ešte pripraviť na stretnutie s Pánom.
Hľadáte niečo?“


„Nie... nie... vlastne, vypadla mi tu
pred chvíľou škatuľka. Niečo v nej
bolo... a teraz tu nie je. Zmizla. Čud-
né. Pravdaže, rád vás odprevadím!“


Kráčal som vedľa kňaza a tíško
som ďakoval Tomu, ktorého niesol
kňaz na hrudi. Tento obchod príjem-
nému pánovi nevyšiel - preto nedo-
stala moja žena svoju odmenu.


Podľa Pierre L’Ermitte
Foto: Jozef Kupka


Ruža
Márne som hľadal
v písme starej Biblie
a márne čítal
vetu po vete -
kedy kvitla prvá
ruža na svete.


Márne som hľadal.
Až riekla mi to
legenda odveká,
že Pán Boh
stvoril ružu
z citu človeka.


Keby sa ma niekto spýtal,
kde vonia ruža najkrajšie,
či na klope saka,
či vo váze
alebo v dlaniach
krásnej ženy,
kde túžbou horí
sťa kahan rozsvietený,
či snáď vložená
niekam do herbára.
Riekol by som mu
bez rozmýšľania,
že ruža najkrajšie vonia
v kostole u oltára.


Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Príjemný pán


16 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3 17




Mária je časťou i mo-
delom Cirkvi, ktorej
hlavou je Ježiš Kristus.
Mária je Matkou
Cirkvi, je prvý cti-
hodný úd Cirkvi,
ba je ešte pred
Cirkvou, akoby
jej predchádzajú-
cou členkou, le-
bo si ju Boh vy-
bral ešte skôr,
ako si vybral
apoštolov a bla-
h o s l a v e n é h o
Petra ustanovil
za hlavu Cirkvi.
Mária je precho-
dom medzi ľu-
dom Starej a No-
vej zmluvy.


Mária je typom
Cirkvi. Je presne tak
ako Cirkev i matkou i
pannou. Práve týmto je
obrazom, typom Cirkvi.
Cirkev ako Mária je matkou
pre svojich veriacich. Nie je ma-


cochou. Máme matku a nie sme siro-
tami. Cirkev je panna, verná Pánu
Bohu. Mária je Matkou Cirkvi skrze
vtelenie, lebo ním je Matkou Hlavy,
skrze vykúpenie, lebo spolu s Kris-


tom trpela, skrze zoslanie Du-
cha Svätého, lebo bola pri


zrode Cirkvi na prvé
Turíce a neustále žije


duchovné mater-
stvo pastierov


Cirkvi i veria-
cich. Titul Mat-
ka Cirkvi teda
najlepšie vy-
jadruje tieto
skutočnosti.


Desať ro-
kov po II. va-
t ikánskom
koncile vy-
dáva Pavol
VI. encykli-
ku Marialis
Cultus, v kto-
rej predstavu-
je Pannu Má-


riu ako:


Máriu -
Pannu, ktorá


počúva.
Počúva Božie


Slovo. Najprv počala
Krista vierou, ktorá je


z počutia.
Cirkev - vo svetle Božieho


Slova podľa vzoru Márie skúma zna-
menia časov, vysvetľuje a prežíva de-
jinné udalosti ľudstva.


Máriu - Pannu, ktorá sa modlí
(stretnutie s Alžbetou).
Modlitba Magnifikat.
Chválospev Panny Márie sa tak


rozšíril, že sa stal spoločnou modlit-
bou Cirkvi všetkých čias. V Káne Ga-
lilejskej Synovi adresuje prosbu a vo
večeradle na modlitbách očakáva Du-
cha Svätého.


Máriu - Matku, ktorá prežíva
jedinečné a podivuhodné
materstvo.
Mária nosí v sebe život tak, ako ho


nosí Cirkev v krstnej vode.


Máriu - Pannu, ktorá prináša
obetu.
Obetovanie Ježiša v chráme.
Obeta Panny Márie - tvoju dušu


prenikne meč.


Máriu - učiteľku nábožnosti.
Ona z celého svojho života urobi-


la službu Bohu.
Svätý Ambróz zo IV. stor. volá kaž-


dého z nás, aby v každom bola duša
Márie, aby zveleboval Boha.


Máriu - Pannu a Matku -
duchovné materstvo Márie.
Hľa tvoja Matka - Ján si ju vzal


k sebe, vezmime si ju aj my.


18 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Poradný zbor združenia vo svetových
rozmeroch
Poradný zbor združenia vykonáva animáciu a koor-
dináciu formačných a apoštolských iniciatív zdru-
ženia. Určuje tému, miesto a účastníkov pre prípad-
né svetové kongresy alebo medzinárodné stretnutia
a stará sa o ich organizovanie. Poradný zbor zdru-
ženia má i úlohy právno-administratívne. Je teda
kompetentný riešiť pochybnosti a spory, ktoré
vzniknú pri činnosti združenia.


Združenie Márie Pomocnice môže vlastniť
hmotný majetok
Vlastnenie a užívanie majetkov združenia, nakoľko
sú cirkevné, musí byť primerané k dosahovaniu
vlastných cieľov združenia. Pravidlá združenia ne-
udávajú presný spôsob nadobúdania majetkov.
Združenie ako cirkevná verejno-právna osoba môže
nadobúdať majetky každým oprávneným spôso-
bom, podľa práva prirodzeného i pozitívneho ako
akékoľvek iné združenie. Spravovanie cirkevných
majetkov prislúcha tomu, kto bezprostredne riadi
osoby, ktorým tie majetky patria, pričom ordinár
má právo v prípade nedbanlivého spravovania ma-
jetkov združenia zasahovať (v našom prípade je to
rektor spoločnosti a saleziánsky provinciál). „Scu-
dzením“ sa rozumie prenos vlastníckeho práva zo
Združenia Márie Pomocnice na iný subjekt a to si
vyžaduje povolenie od kompetentnej autority.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


Kult
Panny Márie
v liturgii




Panna Mária – vzor Cirkvi pri bohoslužbe


MÁRIA JE PREDOBRAZOM
CIRKVI A NAJVYNIKAJÚCEJŠÍM
VZOROM VIERY, LÁSKY A
DOKONALEJ JEDNOTY S
KRISTOM. TÁTO PARALELA NIE
JE NIEČÍM NOVÝM.


Poznávame
Združenie
Márie
Pomocnice


19D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


Z festivalu
LUMEN 2003


Modlitba


Diskusie


Tanec


Hudba


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y




D BŠPORT


Koncom apríla, presnejšie 26., sme
sa totiž vybrali na celosvetové hry sa-
leziánskej mládeže (PGS) v Chorvát-
sku. Zúčastnilo sa na nich 13 štátov,
ktoré reprezentovalo 110 mužstiev,
dokopy okolo 1200 mladých. Súťaži-
lo sa v malom a veľkom futbale, vo
volejbale, v basketbale, v pingpongu
a v bojovom umení taekwondo.
V každom športe mohli súťažiť chlap-
ci alebo dievčatá v dvoch vekových
kategóriách: do 16 a do 18 rokov. Slo-
vensko sa uchádzalo o pohár vo veľ-
kom futbale v kategórii starších.
Ubytovanie bolo na úrovni, aj športo-
viská a organizácia (až na malé detai-
ly). Nálada bola super, po dvoch
dňoch už asi všetci vedeli rozoznať,
ktorí sú Slováci, keďže sme si cestu
električkou alebo po ulici spríjemňo-
vali širokým repertoárom našich po-
krikov a ľudoviek. Chodili sme po-
vzbudzovať aj na iné športy a mys-
lím, že sme prinášali určité oživenie.
Pred odchodom sa nám ešte v priebe-
hu dvoch mesiacov podarilo stretnúť
sa na troch sústredeniach v Banskej
Bystrici, v Prešove a na Mamateyke.
Odohrali sme zopár prípravných zá-
pasov, zháňali sme peniaze a dali do-


kopy super partiu. V Chorvátsku sme
zistili, že do našej kategórie sa pri-
hlásili iba 4 mužstvá vrátane nás, čo
nám pridalo nádeje na ús-
pech.
A ideme k samotné-
mu turnaju: prvý zá-
pas sme hrali s Poľ-
skom. Náš raketový
nástup Poliakov
riadne prekvapil
a góly sa začali sypať.
Presunul som sa s foťá-
kom za poľskú bránu, aby
som mohol fotiť naše góly, čo aj
naznačuje, ako sa asi zápas bude vy-
víjať. Slovensko - Poľsko 9:2. Na dru-
hý deň nás čakali Nemci. Znova sa
hralo prevažne na ich polovici, ale
do polčasu to bolo veľmi nervózne,
lebo sme nevedeli dať gól. Až v dru-
hom polčase sa rozbehol slovenský
gólostroj. Slovensko - Nemecko 4:0.
No a v posledný deň nás čakalo
niečo ako finále, lebo aj náš súper
z Bosny a Hercegoviny vyhral aj s Poľ-
skom, aj s Nemeckom. Bol to dosť
tvrdý zápas, Bosniaci hrali skôr „ko-
panú“ ako futbal, ale naši útočníci
nenechali na seba dlho čakať. A tak


sme
ro z d r -


vili aj po-
sledného súpera. Slovensko - Bosna
a Hercegovina 4:0. Prepracovali sme
sa tak prvý raz až na prvé miesto vo
futbale na týchto hrách.
Nevieme ešte, kde budú PGS budúci
rok, hovorí sa o Malte, o Prahe, uvi-
díme. Je ale isté, že sa týchto hier
chceme znova zúčastniť a našu repre-
zentáciu obohatiť aj o kategóriu
mladších, možno aj o pingpongistov.
Vyberať budeme na východnej aj zá-
padnej Veľkej a Malej KAME, takže sa
snažte. Kritériá sú jasné: musíš byť
nielen vynikajúci športovec, ale aj


poriadny kresťan a človek na
úrovni. Poriadne sa


snaž, lebo XV. me-
dzinárodné hry


PGS 2004 ča-
kajú možno
práve na teba!


Dano Hric SDB
Foto: autor


21D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


Zlato z Chorvátska
NA SLOVENSKO SA ZAČÍNAJÚ LEPIŤ ÚSPECHY V ŠPORTE. PO
DOBRÝCH VÝKONOCH NAŠICH HOKEJISTOV V POSLEDNOM
OBDOBÍ SÚ TU AJ INÉ, TIE SALEZIÁNSKE.


Opäť sa mu zjavila známa nebes-
ká Pani - bola to Panna Mária -, ktorá
mu povedala: „Poď, ukážem ti víťaz-
stvo saleziánskej kongregácie. Staň si
na tento kameň!“ Veľký kameň ležal
uprostred rozsiahlej roviny. Ja som si
naň stal a rozhliadol sa po rovine,
ktorá sa mi zdala taká široká ako ce-
lá zem. Boli na nej ľudia všetkých fa-
rieb a národov. Ich počet bol taký veľ-
ký, že ani na celom svete ich nemôže


byť viac. Prví, ktorých som spozoro-
val, boli saleziáni. Viedli množstvo
chlapcov, ktorých som všetkých po-
znal. Potom nasledovalo množstvo za
množstvom. I tých viedli saleziáni,
ktorých som však už nepoznal. Tie
deti boli všetky z Európy, oblečené
viac-menej tak ako naše.


Potom mi sprievodkyňa povedala:
„A teraz sa otoč.“ Ja som sa otočil a vi-
del som ohromné množstvo mládeže


iných národov, ktoré sa od nás líšili.
Títo ľudia mali iný odev, niektorí bo-
li oblečení do zvieracích koží a boli
rôznej farby. Všade boli medzi nimi
saleziáni, ktorí sa ujímali detí a tým
ťahali so sebou aj dospelých. I tu som
niektorých saleziánov poznal, najmä
v prvých radoch. Ďalší vzadu mi už
boli neznámi.


Nato sprievodkyňa povedala:
„Všetko, čo si videl, je tvoja žatva, kto-
rú Božia prozreteľnosť určila pre sa-
leziánov. Pole účinkovania je ne-
smierne veľké. Mnohých si poznal,
väčšinu však nie. Tým ti chcem pove-
dať, že nielen v tomto storočí, ale i v
budúcom a v neskorších storočiach,
budú saleziáni blahodarne pôsobiť,
pravda, pod istými podmienkami.
Zapamätaj si ich a zaštep hlboko do
srdca. Vaše heslo a vaše znamenie
nech je toto: Práca a sebaovládanie
privedú kongregáciu k rozkvetu.
Tieto slová často zdôrazňuj, často
opakuj a často sa na ne odvolávaj.
Práca a sebaovládanie majú byť tým
dedičstvom, ktoré máš zanechať svo-
jej kongregácii a ktoré má byť jej
okrasou.“


Ján Lechermann
Foto: LDC


Zázračný sen
V SEPTEMBRI TOHO ISTÉHO ROKU, V KTOROM SVÄTÝ OTEC POTVRDIL SALEZIÁNSKU
KONGREGÁCIU, MAL DON BOSCO POČAS DUCHOVNÝCH CVIČENÍ PODIVNÝ SEN.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


20 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3




Asi takéto myšlienky nás viedli vtedy
v septembrový večer počas „čarov-
ného“ posedenia v saleziánskom stre-
disku v Petržalke na Mamateyovej
ulici pri hľadaní pomenovania celo-
ročnej cesty, ktorú sme sa chystali
prejsť spolu s animátormi i ostatný-
mi mladými, ktorí prejavili záujem.
Sviece vrhali po stenách okolo ťaž-
kého dubového stola matné svetlo
a vo vzduchu bolo cítiť, že sa rodí čo-
si obohacujúce.


Začali sme cestu, na ktorej sme chce-
li spolu s mladými hlbšie preniknúť
do saleziánskeho ducha. Na príprave
našich „fujár“ sa zúčastňovali saleziá-
ni, saleziánky, spolupracovníci, ale
i samotní mladí. Stretnutia bývali raz
mesačne v našej čajovni. Asi 70 mla-
dých vytvorilo spolu so saleziánskou
rodinou perfektnú atmosféru. Chce-
me sa preto podeliť so skúsenosťami
i zážitkami z tejto cesty a možno tieto
zápisky poslúžia ako inšpirácia pre
ďalšiu „výrobu“ fujár.
1. fujara - Prvky saleziánskeho ducha


Prišla medzi nás mama Margita, Miš-
ko Magone, sr. Romerová a tuším aj
samotný don Bosco. Ožili pred nami
príbehy zo života saleziánskych svä-
tých. Aj sme sa poriadne nasmiali.
Mladí potom vytvorili skupiny, v nich
hľadali prvky saleziánskeho ducha,
hľadali, čo sa im na saleziánskom du-
chu páči, čo ich obohacuje. Po tejto
„práci“ vytvárali spoločný „obraz sa-
leziánskeho ducha“.
Charakteristika saleziánskeho ducha


podľa mladých:
- nájdenie zmyslu
života pre mla-
dých, jednoducho
podané duchovné
hodnoty, zabez-
pečiť existenčné
potreby, opora
v Panne Márii, po-
kora, radosť, lás-
kavosť, veľkoduš-
nosť, láska k mla-
dým, Eucharistia,
rodinný duch,


spolupráca, obetavosť, rozumnosť,
odpustenie, sviatosť zmierenia, vese-
losť, vynaliezavosť, odvaha, spolieha-
nie sa na Pána, cieľavedomosť, chuť
do života (aj „nebeského“), indivi-
duálny prístup, strhujúci príklad,
túžba po svätosti, trpezlivosť, nezne-
chutiť sa, osobné čaro, pracovitosť,
pokora, otvorenosť, boj o veci, ktoré
stoja za to, bezprostrednosť...
2. fujara - Čo je za tým?
Na prvom stretnutí sa hovorilo, aký


D BMLÁDEŽ


22


je saleziánsky duch. Na druhej fujare
sa išlo ďalej, do hĺbky. Hovorili sme
na tému, čo je za tým, prečo sme takí,
akí sme, odkiaľ čerpáme. Rozvíjali
sme tri obrazy:
1. Vzkriesený Kristus
2. Modliaci sa Kristus
3. Kristus - Dobrý Pastier.
V príjemnej atmosfére čajovne sa na
stene objavil obraz vzkrieseného
Krista a spoločne sme hľadali koreň
a zdroj našej radosti a optimizmu.
Potom členovia saleziánskej rodiny
i mladí hovorili, čo pre nich znamená
modlitba - prečo sa modlia, aké mies-
to má modlitba v ich živote. A na zá-
ver sme predstavili obraz Dobrého
Pastiera, ktorý nás motivuje a vedie
pri apoštoláte a ktorý je pre nás vzo-
rom ideálneho animátora.
3. fujara - Saleziánsky preventívny
systém
4. fujara - O Panne Márii
Rezonovali v nás slová zo sna Janka
Bosca z deviatich rokov: „Dám ti uči-
teľku, ona ťa naučí každej múdros-
ti...“ - a tak sme sa učili.
Na svojej ceste za saleziánskym du-
chom sme prežili spolu s mladými


peknú skúsenosť. Počas roka mladí
študovali saleziánsku literatúru. Svo-
je vedomosti si potom odskúšali
v MILIONÁROVI - bola to ozajstná
šou so všetkým, čo k tomu patrí -
svetlá, efekty, obrovská obrazovka,
špeciálny grafický program... Náš
technický tím to zvládol na jednotku.
Ak si chcete spolu s nami zahrať Tu-
rínskeho milionára a tak sa vyskúšať,
môžete si kliknúť na našu stránku
www.mamateyka.sk.


MAMATEYKA PUTUJE ZA
DONOM BOSCOM


Ako vyvrcholenie našej cesty za do-
nom Boscom sa zapálení animátori
a animátorky, ktorí prešli Milioná-
rom, zúčastnili púte po stopách dona
Bosca a matky Mazzarellovej. Tu sú
ich dojmy:
„Bolo to čosi úžasné - ožívali pred na-
mi miesta a skutočnosti zo života
našich svätcov - Valdocco, Becchi,
Mornese...“
„Bratia a sestry nás veľmi pekne pri-
jali.“
„Nevedel som, z čoho mám byť viacej
nadšený, či z toho, čo som našiel tam,


alebo z našich
mladých, ktorí to
všetko veľmi pek-
ne a hlboko preží-
vali. Sú nadšení
duchom dona Bos-
ca, chcú ho žiť vo
svojich rodinách,
v životoch. Veľmi
pekne mnohí vy-
dávali svedectvo,
ako sa Pán Boh
dotkol ich životov,
ako ich vytiahol
z rôznych ťažkostí


a problémov, ako im cez saleziánske-
ho ducha ukázal, že ich má rád.“ Ma-
roš H. SDB
„Keby som nespoznal dona Bosca, se-
del by som teraz v krčme. Som mu za
to vďačný...“
„Bola som akoby na križovatke a ris-
kla som...“
„Čo by zo mňa bolo, keby som ne-
stretol dona Bosca? Radšej nehovo-
rím...“
„Bola som neveriaca až do svojej se-
demnástky, Pán Boh si ma pritiahol
k sebe cez spev.“
„Ako neveriacemu sa mi často stáva-
lo, že po večeroch som rozmýšľal
o smrti a život sa mi zdal nezmyselný,
tmavý a smutný...“
„Chcem snívať, ako sníval don Bo-
sco...“
„Cítila som sa aj tam ďaleko v Talian-
sku, v oratku na Valdoccu ako doma
- na Mamateyke. Je to ten istý duch,
to je na tom krásne.“
Naša púť sa stala ozajstnou púťou pl-
nou vďačnosti, radosti, humoru,
púťou plnou modlitby a spevu. Veľa
sme sa modlili za najrozličnejšie po-
treby, za blízkych, za svoje povolania,


za tých, ktorí blúdia a sú opustení, za
celú Petržalku.
Malý, ošarpaný domček v Becchi, ho-
voriaci o veľkej chudobe, o malej po-
losirote, ktorá často plakala, ale na-
priek všetkému neprestala snívať, eš-
te stále stojí ako veľké svedectvo to-
ho, čo všetko dokáže Boh so svojou
láskou, keď je človek otvorený a ver-
ný. Ďakujeme, don Bosco, že práve
cez teba nám Boh ukazuje, ako veľmi
nás miluje.


Marián Husár SDB
Foto: archív saleziáni Mamateyova


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3 23D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


KEĎ PASTIER KRÁČAL S FUJAROU, OVEČKY POČULI JEHO HLAS I HLAS FUJARY, VEDELI,
ŽE ICH PASTIER JE NABLÍZKU, NEHROZÍ IM ŽIADNE NEBEZPEČENSTVO ANI DRAVÉ ZVIERATÁ.
CÍTILI ISTOTU, POKOJ, RADOSŤ. PASTIER S FUJAROU NEMUSEL POUŽÍVAŤ PALICU,
OVEČKY SAMY IŠLI ZA NÍM...


Mozaika toho, čo sme prežili


Petržalská
saleziánska fujara




bovne, sakristiu či inú miestnosť. Je
to u vás zabezpečené?
Prijímajú „vodcov“, autoritu, ktorá
ich chápe a žije s nimi. Majú vaši
mladí „pozitívne vzory“?
Ak tieto prirodzené túžby mladých
ľudí napojíte na Božieho ducha a Cir-
kev, radujte sa! Vzniklo u vás kre-
sťanské spoločenstvo. Nezabudnite
ich povzbudiť, uznať ich námahu...


Všimnite si...
Mladí ľudia zo spoločenstiev sa radi
zhromažďujú (So Svätým Otcom,
s biskupmi, na festivaloch - Lumen,
Verím Pane...) Ľúbia športové akcie,
veľké stretávania... Prečo? Pretože tu sa
nadchnú, prežijú pocit spolupatrič-
nosti. Uvedomia si, že nežijú kresťan-
stvo sami, ale spolu s mnohými inými.
Mladí túžia aspoň po „minimálnej
dávke“ extatických, až mystických
zážitkov. Preto aj modlitba, ktorá ich
napĺňa pokojom, dobrom, stretnu-
tím s Bohom, je na akcii veľmi vítaná
a prijímajú ju. (Všimnite si púte,
modlitbové stretnutia mladých - Ta-
izé...)


Všetko to smeruje k...
Mladí ľudia chcú mať radosť - nadše-
nie, ktoré im pomáha žiť. Chcú svoju
spiritualitu prežívať aj počas bež-
ného dňa. Preto im máme pomôcť
nájsť nový štýl života, ktorý by ich
dvíhal k Bohu.
My však v praxi na mnohé zabúdame
a mnohého sa bojíme. A žiaľ, niekedy
ideme proti tomu, čo je pre mladých
ľudí bytostne dôležité. Je dobré si
osvojiť nasledujúci saleziánsky prin-
cíp výchovy: Všetko, čo je dobré,
môžeme pri záchrane duší využiť.
Don Bosco to raz povedal takto: „Je
potrebné priblížiť sa k mladým až po
hranice hriechu.“ Pozor! Po hranice!
Hriech už nepripadá do úvahy.


Naše perspektívy sú úžasné...
Aj v živote Pána Ježiša sa mnohé
z „teórie kmeňa“ vyskytlo: mal skupi-
nu apoštolov, väčšie zhromaždenie
nasledovníkov, spiritualitu, používal
znaky a symboly, oduševňoval iných,
istotne spolu spievali, dal svojim na-
sledovníkom veľmi silnú víziu bu-
dúcnosti...
Cirkev prevzala jeho poslanie a má
úžasnú perspektívu. Veď posúďte sa-
mi: má Božiu náuku, fantastického
vodcu, úžasne nádhernú víziu, skve-
lý program, zjednocujúce prvky, mo-


tivujúce postoje. Jednoducho, má
skvelú budúcnosť.


Čo tak to skúsiť?
Hovorí sa, že mládež je budúcnosťou
Cirkvi. Dobre však ktosi pozname-
nal: „Mládež je aj prítomnosťou Cirk-
vi.“ Preto jej máme rozumieť. Môže-
me si najbližší mesiac urobiť pokus -
skúmať mládež vo svojom okolí.
Skúsme vystihnúť ich pocity, du-


chovnosť, zmýšľanie, štýl života...
Svätý Otec to nazval inkulturácia -
„vojdenie“ do kultúry. A ak skúsime
do kultúry mladých vniesť aj evanje-
liové hodnoty, vedzte, že ide o novú
evanjelizáciu.


Viete že...
Niektoré zo skutočností, v ktorých
žijú mladí ľudia na Slovensku, sú na-
sledujúce:
Vzťahy:
77% má úplné rodiny
14% mladých ľudí žije v rodine s jed-
ným rodičom
32,7% manželstiev v SR sa rozviedlo
50% má rovesnícke partie, s ktorými
sa stretá
33% sa pravidelne stretáva s partne-
rom - s partnerkou


Súťaž
Napíšte nám, ktorá vlastnosť sa vám
na mladých ľuďoch najviac páči. Od-
menou pre troch z vás nebudeme šet-
riť - máme pripravené hodnotné pub-
likácie o výchove mladých ľudí.
Pripomienka na školu a ratolesti:
V písomke sa našlo:


„Vietor je vzduch, ktorý sa veľmi po-
náhľa.“
Pri tabuli:
„Janík, čo je to vákuum?“
„Mám to v hlave, ale nejde mi to na
jazyk.“
Zápis v žiackej knižke:
„Váš Martin je najhoršie dieťa v trie-
de. Nedá sa s ním vôbec vydržať. A čo
je najhoršie, ešte ani raz nechýbal.“
V zborovni:


Sťažuje sa učiteľka kolegyniam:
„Včera som poslala Nováka domov,
lebo mal špinavé ruky. Dnes už priš-
la špinavá celá trieda.“
Prvé dni prázdnin pod nočnou oblo-
hou:
„Oco, prečo deti nemôžu lietať do
kozmu?“
„Vypili by Mliečnu dráhu, synak.“


Kmene, rodiny, spoločnosť...
To všetko nás obklopuje a my potre-
bujeme o tom vedieť. Lebo možno aj
vy alebo vaše dieťa patrí do nejakého
kmeňa a „životné“ prúdy vás unášajú
aj tam, kam nechcete.
Istotne ste si všimli, že sa postupne
„zameriavame“. Od spoločnosti sme
prešli na skupiny a nabudúce pozor-
nosť zameriame aj na jednotlivca.
Dovtedy sa opatrujte a buďte zdraví.


Zdraví vás Jozef Luscoň SDB.
Foto: Jozef Kupka


Veľmi zaneprázdnený podnikateľ do-
behol na radu k duchovnému otcovi:
„Prosím vás, poraďte mi, čo mám ro-
biť... Som neustále v práci, nemám
čas na modlitbu, s manželkou sa ví-
davam len občas, deti dospievajú
a vôbec ich nechápem. Neviem, čo ro-
biť.“
„Hm, potrebujete samotu.“
„Čoooo?“ vykríkol zdesený podnika-
teľ. A potom ironicky dodal:
„Mám nechať obchodovanie a vstúpiť
do kláštora?“
„Nie, nie... Len si to všetko ponechaj-
te a vstúpte do seba.“
Istý klasik k príbehu dodal:
„Puberta u detí začína vtedy, keď
vznikajú starosti s rodičmi.“


Riešiť napätia...
Priatelia, vaše listy obsahujú zaujíma-
vé postrehy o živote mládeže vo
vašom okolí. Mnohí z vás žiadajú aj
konkrétne rady, ako riešiť problémy
pri výchove tých svojich ratolestí.
Niektorým som odpovedal indivi-
duálne, ale mnohé „výchovné situá-
cie“ poriešime aj tu, na stránkach
nášho časopisu. Dnes dokončíme
„teóriu o kmeňoch“ - to, ako ju využiť
pri výchove.


Nesieme to dejinami
Život našich predkov nás veľmi
ovplyvnil. Aby prežili, vytvárali si
„kmene“ - zoskupenia, v ktorých si
pomáhali. Členovia kmeňa mali svoje
oblečenie, pokriky, tance, hierarchiu,
vyznamenania, územia...


A je to tak aj dnes. Ba ovplyvňuje to
nielen život v spoločnosti, ale aj život
v Cirkvi. Čo poviete na „kmeň“ mi-
ništrantov, „zboristov“ a či iné „stret-
ko“ mládeže vo vašej farnosti?


Zaostríme pozornosť...
Niektoré veľmi dôležité uzávery
z „teórie kmeňov“ pre našu výchovnú
činnosť sú:
Mladí ľudia sa radi spolčujú a stretá-
vajú. Prečo nevytvoriť spoločenstvá
v našich farnostiach?
Majú radi rozlišujúce znaky: pokriky,
pesničky, hymny, tance... Prečo to ne-
využiť?
Svoju identitu vyjadrujú oblečením -
tričkami, odznakmi, šatkami... Ako je
to u vás?
Potrebujú priestor na stretanie - klu-


D BVÝCHOVA


Nebojme sa
mladých


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 324 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3 25


Knihy do súťaže v
enovalo




na tyranský štát, uzurpujúci si právo
disponovať životom slabších a bez-
branných, nenarodených detí
a starých, a to v mene spoločenského
úžitku, ktorý v skutočnosti znamená
len záujem určitej skupiny.“


Zo Starých Hôr, mariánskeho pút-
nického miesta, sme počuli v prvú
májovú sobotu naliehavú výzvu otca
biskupa Rudolfa Baláža k modlitbe
za náš národ a našich poslancov. Ako
veľmi sa podobá táto výzva tej výzve,
ktorou sa obrátil sám Pán celého sve-
ta k Faustíne: „Dcéra moja, žiadam
od teba modlitbu, modlitbu a ešte
raz modlitbu. Za svet a zvlášť za tvo-
ju vlasť. Po deväť dní prijímaj sväté
prijímanie ako náhradu za tento
úmysel. Spájaj sa tesne s obetou svä-
tej omše. Počas týchto deviatich dní
budeš stáť pred Bohom ako obeta
všade, vždy, na každom mieste
a v každom čase, vo dne, alebo v no-
ci, pri každom prebudení modli sa
v duchu.“


Aj my sme povolaní modliť sa za
náš národ, za to, aby sa v parlamente
našlo dosť poslancov, ktorí by chrá-
nili život bezbranných. Zároveň sme
povinní spytovať si svedomie, kto ko-
mu dal mandát, aby ho zastupoval
v parlamente. Kto volil tých, čo sú za
potraty, a svedomie mu to nevyčíta,
má zle formované svedomie. Kiež
nájde silu k pokániu, aby mu to Boh
odpustil. Kiež nájde odvahu k či-
nom, ktorými bude naprávať to, za
čo nesie zodpovednosť.


Prvý štát na svete, v ktorom boli
uzákonené potraty, bolo Rusko. Nie
náhodou v roku 1936 po svätom
prijímaní počula Faustína Kristov
hlas: „Dlhšie túto krajinu nemôžem
zniesť, nezaväzuj mi ruky, dcéra mo-
ja.“ „Pochopila som,“ pokračuje ona.
„Keby nebolo modlitby Bohu milých
duší, tak by sa celý ten národ už ob-
rátil v ničotu. Ó, ako trpím pre ten
národ, ktorý vyhnal zo svojich hra-
níc Boha.“


Odmietnutie Boha a vraždy idú
ruka v ruke. Je to kultúra smrti. Úcta
k Bohu a ochrana života, to je kultú-
ra života. Modlime sa, aby na našom
Slovensku zvíťazila kultúra života.
Sme ochotní trpieť s Kristom ako ses-
tra Faustína, aby Boh mohol prejaviť
svoje milosrdenstvo aj na našom ná-
rode?


Martin Koleják
Foto: archív redakcie


16. 9. 1937 si Faustína Kowalská
zapísala do denníka: „Dnes som
vrúcne túžila vykonať si svätú hodin-
ku pred Najsvätejšou sviatosťou, ale
Božia vôľa bola iná. O ôsmej hodine
som dostala také prudké bolesti, že
som si musela ihneď ľahnúť do poste-
le. Zvíjala som sa v tých bolestiach tri
hodiny, do jedenástej večer. Nepomo-
hol mi žiaden liek. Čo som prijala, to
som vyvrátila, chvíľami som kvôli bo-
lestiam strácala vedomie. Ježiš mi dal
poznať, že týmto som mala účasť na
jeho zomieraní v záhrade a že tieto
utrpenia dopustil sám, aby sa zadosť-
učinilo Bohu za duše zavraždené v te-
lách zlých matiek.


Tieto bolesti som zažila už trikrát,
začínajú vždy o ôsmej a trvajú do je-
denástej večer. Žiaden liek mi ich ne-
môže zmenšiť. Keď sa blíži jedenásta,
samy ustupujú a v tej chvíli zaspávam.
Na druhý deň sa cítim veľmi slabá.
Keď sa mi to stalo prvýkrát, bolo to
v sanatóriu. Lekári nemohli nič nájsť.
Ani injekcia, ani žiaden liek mi nepo-
máhali. Sama som nechápala, aké to
boli utrpenia. Hovorila som lekárovi,
že ešte nikdy v živote som podobné
bolesti nemala. On povedal, že nevie,
aká je to bolesť. Teraz viem, aké je to
utrpenie, lebo mi to Pán dal poznať...


Ale keď si pomyslím, že možno
budem ešte niekedy podobne trpieť,
chytá ma triaška. Neviem, či budem
ešte niekedy podobne trpieť, pone-
chávam to Bohu. Čo sa Bohu páči zo-
slať, to všetko prijímam s odovzdanos-
ťou a láskou. Kiež by som mohla tý-
mito utrpeniami zachrániť aspoň jed-
nu dušu od vraždy. Po týchto
bolestiach dokážem na druhý deň vy-
cítiť stav duše a jej postoj voči Bohu,
som preniknutá pravdivým pozna-
ním.“


Už skoro celé storočie sa snažia
mnohí bezcharakterní ľudia uspať
svedomie národov v otázke vrážd ne-
narodených detí.
Učia, že matky majú
právo stať sa katmi
vlastných bezbran-
ných detí. Podsúvajú
myšlienku, že zodpo-
vednosť nepadá na
plecia tých, ktorí
takto zmýšľajú, nič
nerobia a umývajú si
ruky ako Pilát, ktorý
vydal bezbranného
Ježiša. Nech si ho
ukrižujú, ak chcú.
Darmo si umýval ru-
ky. Nezastal sa nevin-


ného, hoci vedel o jeho nevine. Dovo-
lil jeho umučenie, hoci mu mohol za-
brániť. Preto niesol plnú zodpoved-
nosť za svoj postoj. Mohli by sme pa-
rafrázovať slová, ktoré budú počuť
pri účtovaní: Bol som bezbranný,
a nezastali ste sa ma.


V encyklike Evangelium Vitae Svä-
tý Otec jasne hovorí, že ak sa na poli-
tickej pôde štátu neodcudziteľné prá-
vo na život stáva predmetom diskusie
a hlasovania v parlamente a väčšina
dosiahne uzákonenie potratov, „štát
už nie je „spoločným domom“, kde
môžu všetci žiť v súlade so základný-
mi zásadami rovnosti, ale pretvára sa


D BSPOLOČNOSŤ


Tyranskí
poslanci?


V UPLYNULÝCH MESIACOCH SA V NAŠOM PARLAMENTE HLASOVALO O NOVELIZÁCII ZÁKONA
O UMELOM UKONČENÍ TEHOTENSTVA. ŽIAĽ, NIE PRE VŠETKÝCH POSLANCOV JE OCHRANA
ŽIVOTA DIEŤAŤA PRED NARODENÍM DÔLEŽITOU OTÁZKOU. AKO SA BUDÚ ĽUDIA ZODPOVEDAŤ ZA
TAKÉTO POSTOJE PRED BOŽÍM POHĽADOM?


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3 27


Sestra Faustína sa narodila 5. 8. 1905
v dedine Glogowice v Poľsku. Keď
mala 20 rokov, vstúpila do kláštora k
sestrám Matky Božieho milosrden-
stva. O prvom zjavení vo februári
1931 píše: „Keď som bola večer vo
svojej cele, videla som Ježiša Krista v
bielom odeve. Jednu ruku mal zdvih-
nutú na žehna-
nie a druhou
sa dotýkal ode-
vu na hrudi. Z
o d h a l e n é h o
odevu na pr-
siach vychádza-
li dva široké
pruhy lúčov. Je-
den červený a
druhý biely. Po
chvíli Spasiteľ
povedal: „Na-
maľuj tento
môj obraz, ako
ma vidíš, a pod
obraz napíš:
Ježišu, dôveru-
jem ti. Prajem
si, aby tento ob-
raz bol uctieva-
ný najprv vo
vašej kaplnke a
potom po ce-
lom svete. Sľu-
bujem, že duše,
ktoré budú
uctievať tento
obraz, nezahy-
nú. Sľubujem im už tu na zemi víťaz-
stvo nad nepriateľmi, hlavne však v
hodine smrti. Ja, Pán, budem ich
chrániť ako svoju česť.“
Tie lúče podľa slov Pána znamenajú
krv a vodu, ktoré vytiekli z jeho bo-
ku, keď ho prebodli kopijou na kríži.
„Tieto dva lúče vytryskli z hlbín môj-
ho milosrdenstva. Šťastný, kto bude
žiť v ich tôni. Tieto lúče ochránia


duše pred hnevom môjho Otca. Dám
ľuďom nádobu, s ktorou môžu pri-
chádzať ku zdroju milosrdenstva. Tá-
to nádoba je môj obraz s nápisom:
Ježišu, dôverujem ti. Najväčší hriešni-
ci majú najväčšie právo na moje mi-
losrdenstvo. Duše, ktoré sa odvolá-
vajú na moje milosrdenstvo, mi pôso-


bia veľkú ra-
dosť. Tým dám
ešte väčšiu mi-
losť, ako žia-
dajú. Nemôžem
potrestať ani
n a j v ä č š i e h o
hriešnika, keď
sa odvoláva na
môj súcit, ale
odpúšťam mu v
nekonečnom a
nevyspytateľ-
nom milosr-
denstve.“
Božský Spasiteľ
napomína ľudí,
aby sa obrátili
na jeho milosr-
denstvo skôr,
ako ich stihne
spravodlivosť.
„Prv ako prí-
dem ako spra-
vodlivý sudca,
otvorím najprv
brány svojho
milosrdenstva.
Kto nechce


prejsť dverami milosrdenstva, musí
prejsť bránou spravodlivosti. V tej po-
slednej hodine smrti nemá duša nič
na svoju ochranu, iba moje milosr-
denstvo.“
Sestra Faustína zomrela v roku 1938
v Krakove na tuberkulózu vo veku 33
rokov. V apríli roku 2000 ju Svätý
Otec Ján Pavol II. vyhlásil za svätú.


26 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


Božie
milosrdenstvo


POBOŽNOSŤ K BOŽIEMU MILOSRDENSTVU MÁ VEĽKÝ VÝZNAM
PRE ĽUDSTVO NAŠEJ DOBY. V ROKU 1931 SA BOŽSKÝ SPASITEĽ
ZJAVIL REHOĽNEJ SESTRE FAUSTÍNE KOWALSKEJ A NAUČIL JU
RUŽENEC A DEVIATNIK K BOŽIEMU MILOSRDENSTVU. ŽIADAL


JU O ROZŠÍRENIE TEJTO POBOŽNOSTI.




dreveniciach s pieckou alebo v šiat-
roch zo sobej kože je v daných klima-
tických podmienkach veľmi náročný.


V mestách a väčších osadách sa ži-
je ako u nás. Hlavným mestom kraji-
ny je 230 tisícové mesto Jakutsk, s
viac ako 120 národnosťami. Má svoju
univerzitu, ktorej pobočky sú aj v
iných väčších mestách. Pretože miest-
ni obyvatelia milujú kultúru, v hlav-
nom meste je aj niekoľko divadiel a
opera. Ľudia bývajú v panelákoch,
ktoré sa líšia od našich len tým, že
akoby na stračej nôžke sú postavené
na železobetónových pilótach asi 1,5
metra nad zemou, nakoľko je tu več-
ne zamrznutá zem a s klasickými zá-
kladmi by boli problémy. Ale mnohí
bývajú aj vo veľmi biednych pod-
mienkach. A tak cudzinca prekvapia
latríny v strede mesta pri poschodo-
vých domoch a čapovanie vody na ro-
hoch ulice, nakoľko to k štandardu
bývania mnohých patrí.


Ale aj tu je čo obdivovať. Naprí-
klad v mestách aj pri - 500 C veľmi
dobre fungujúcu autobusovú dopra-


vu. Ale aj keď si odbehneš na hodin-
ku-dve na nákupy, motor musí bežať.
Inak ho naštartuješ až na jar alebo v
teplej garáži.


Medzi iné väčšie mestá patria Ne-
rijungri - významný dopravný uzol a
miesto ťažby uhlia, Mirnyj - mesto
kde sa dobývajú diamanty, Aldan -
mesto ťažby zlata, Lensk, Olekminsk
a ďalšie priemyselné a prístavné mes-
tá. Celkovo je tu asi 67 priemysel-
ných centier a 718 osád, ktoré majú
zanedbateľný počet obyvateľov.
Väčšina miest a priemyselných cen-
tier vynikla a rozvíja sa v závislosti od
ťažby nerastných surovín. Z juhu na
sever Jakutskej republiky sa tiahne
veľké množstvo vodných tepien: Le-
na, Kolyma, Indigirka, Jana a iné, kto-
ré sa vlievajú do Severného ľadového
oceána. Jakutsko často nazývajú kra-
jinou jazier. Miestni obyvatelia na
otázku o množstve jazier na ich úze-
mí zvyčajne odpovedajú: „Je ich toľko
ako hviezd na nebi.“ V skutočnosti
len okolo 800-tisíc.


KRAJ ŠAMANOV
Panteón jakutského pohanského


náboženstva je veľký a ešte nie cel-
kom preskúmaný. Predkovia súčas-
ných Jakutov boli presvedčení, že náš
svet je súčasťou troch svetov, spoje-
ných medzi sebou posvätným stro-
mom. Ten vrchný je podľa nich roz-
delený do desiatich stupňov, ktorého
najvyšší stupeň obýva najvyššie bož-
stvo. Na nižších žijú božstvá ochran-
né. Darujú deti, rozmnožujú dobytok
a sú zdrojom šťastného a úspešného
života.


Ľudia žijú v strednom svete. Spod-
ný svet je domovom zlých duchov. Zlí
duchovia pokúšajú ľudí a škodia im.
Sú dôvodom všetkého zlého, čo člo-
veka stretá. Živia sa dušami ľudí a
zvierat. Jediný, kto dokáže s týmito
svetmi komunikovať, je šaman. V his-
tórii náboženského života severu má
svoje osobitné miesto. Šamanizmus
vznikol v ďalekej minulosti a vďaka
úlohám, ktoré mal v spoločnosti, za-
ujímal v živote ľudí veľmi dôležité
miesto. Spájal živých so svetom du-
chov a mŕtvych, liečil, predpovedal
budúcnosť i zaklínal, rozprával o mi-
nulosti. Jednou z jeho najobdivova-
nejších schopností bola moc panovať
nad silami prírody. Privolať víchricu,
sneh i dážď. Nedá sa ani predstaviť
bez kultu, prinášania obetí, extatic-
kého klamania a mágie. V Jakutsku
animizmus nezanikol ani napriek
prenasledovaniu sovietskou mocou.
Aj tieto tradície sa zachovali. Sú for-
mou objavovania svojich vlastných
koreňov, akýmsi druhom novej filo-
zofie, pochádzajúcej z národnej mi-
nulosti. Pre jednoduchších ľudí sú
zvykmi a poverami, ktoré je potrebné
zachovávať, ale pre mnohých aj ná-
boženstvom v tom najvlastnejšom
slova zmysle.


V ďalekej krajine na severe, ktorú
vám chcem predstaviť, už desať ro-
kov pracujú saleziáni. Don Bosco sa
dostal sem do kráľovstva mrazu aj so
svojím oratóriom. Vedel snívať a
takto sa splnil ďalší jeho sen. Spolu s
ním som sa tam s niekoľkými sale-
ziánmi a dobrovoľníkmi zo Sloven-
ska dostal aj ja.


ĎALEKÝ SEVER
Jakutská republika (Republika Sa-


cha) je najväčšia z republík Ruskej fe-
derácie. Rozprestiera sa na severový-
chode Ázie a jej rozloha je vyše 3 000
000 kilometrov štvorcových, čo je
jedna pätina celej Ruskej federácie. Z
juhu na sever je dlhá 2 500 km a zo
západu na východ široká okolo 2 000
km. Sú to prakticky 3 časové pásma.
40% tejto krajiny sa nachádza za se-
verným polárnym kruhom.


Republika Sa-
cha, ako ju vo-
lajú miestni oby-
vatelia, nie je iba
najväčšou, ale aj najchladnejšou re-
publikou. V oblasti Ojmjakoma a
Verchojanska sa nachádza pól chladu
severnej pologule, kde teplota dosa-
huje hodnotu -700 C. Skoro celá re-
publika leží v zóne večne zamrznutej
zeme - „večnaja merzlota“, ktorej
hrúbka je 500 m a viac. Dlhú a chlad-
nú zimu strieda veľmi horúce, ale aj
krátke dvojmesačné leto. Až extrém-
ne 400 C horúčavy a biele noci, keď sa
slniečku nechce ani na chvíľu za ob-
zor, premenia ľadové pláne a tajgu na
nepoznanie. Prehriata zem sa vyzdo-
bí kobercami kvetov. Intenzívne teplo
a svetlo v takom krátkom lete stačí,
aby sa krajina pripravila na dlhú zi-
mu. Ľudia si vypestujú zemiaky, ka-


pustu a inú zeleninu. Tajga - Božia
komora, ako ju volajú, obdaruje svo-
jich obyvateľov hríbmi, brusnicami,
čučoriedkami a inými lesnými plod-
mi, ktoré u nás doma ani nepozná-
me. Biblické pramene síce neuvádza-
jú, že sa raj nachádzal medzi sibír-
skymi veľtokmi, ale krása miestnej
prírody ho silno pripomína.


Prevažná väčšina obyvateľstva je
roztratená na vidieku. Okrem Jaku-
tov a množstva iných národností tu
žijú aj pôvodní sibírski obyvatelia.
Eveni, Evenkovia, Čukčovia a Jukagí-
ri. Mnohí vedci tvrdia, že predkami
severoamerických Indiánov sú Indiá-
ni sibírski. V mnohom nám ich pri-
pomínajú. Ešte aj teraz sa živia rybo-
lovom, lovom, ale aj chovom veľkých
čried sobov. Sú pre nich nielen zdro-
jom obživy, ale aj surovinou na zho-
tovenie odevu a obuvi. Jakuti sa v
osadách zaoberajú chovom dobytka
a koní. O kone sa netreba starať. Tie
si nájdu pod snehom pašu aj v naj-
väčších mrazoch. Sú ponechané na
seba celú zimu. Nad hlavou miesto
maštale majú celý rok hviezdnaté ne-
bo. Pre kravy treba na skoro osem
mesiacov pripraviť seno a na chladné
zimné obdobie aj teplú maštaľ. Je
ohádzaná každý rok novým hnojom
kvôli izolácii.


To čo je pre nás romantika a čo
môžeme doma prežiť azda už len v
letných táboroch, je pre miestnych
obyvateľov často tvrdá realita. Život v


D BMISIE


UŽ AKO ŠKOLÁK SOM RÁD ČÍTAL
CESTOPISY A ROMÁNY O DIVOKOM SEVERE.
PRÍBEHY POLÁRNIKOV A ICH ŽIVOT MEDZI
ĽADMI. SNÍVAL SOM O ĎALEKÝCH
KRAJINÁCH, ALE NIKDY SOM ANI NETUŠIL,
ŽE SA MNOHÉ Z MOJICH SNOV RAZ STANÚ
SKUTOČNOSŤOU. ŽE SA RAZ ZATÚLAM AŽ
ZA POLÁRNY KRUH.


Don Peter Bicák pri Božom hrobe


Vidíte, ako je nám v prírode dobre? Jakutsk, Biela sobota 2002


Jakutsk - saleziánsky dom a pozemok na kostol Tobuk pri Aldane - duchovná obnova


28 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


Don Bosco
v kráľovstve mrazu


D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3 29




db


30 D O N B O S C O D N E S 4 / 2 0 0 3


V období máj - jún prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho diela 332 dobro-
dincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a pamätá-
me na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom - jednotlivcom i rodinám - vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejavenú
štedrosť.


D O B R O D I N C I


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é
P r i o b j e d n á v k e d v o c h a v i a c k n í h p o š t o v n é h r a d í v y d a v a t e ľ s t v o


db Vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2; tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk


O b j e d n á v k a názov knihy počet kusov ✃
Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


Podpis/pečiatka.............................................................................................................


.........................................................................................


AJ OD DETÍ SA MÔŽEME VEĽA NAUČIŤ
Čo nás učia deti
Ježiš zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi učeníkov a povedal: „Veru,


hovorím vám, ak sa neobrátite, a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského
kráľovstva.“ Ťažká veta, treba ju brať doslovne, najmä ten, kto musí každo-
denne žiť s týmito malými tyranmi. Majú nás deti čo naučiť?


Byť rodičom môže byť odsúdením na otroctvo a neurózu, alebo nadšenou,
strhujúcou cestou. Jedným z rozhodujúcich prvkov je ochota učiť sa. Rodičia
obyčajne myslia na to, čo môžu naučiť deti; azda z času na čas by sa mali spý-
tať, čo sa môžu oni naučiť od detí.


Remeslo rodiča nie je vyčerpávajúci prúd činností a praktických zákrokov,
je to duchovná cesta: sled skúseností, ktoré postupne odhaľujú hlboký zmysel
života a osoby. A na tejto ceste nás často vedú nutelou zašpinené rúčky, ktoré
práve zničili nový, drahý kašmírový svetrík. Deti sú najbližšie k prameňom ži-
vota. Byť rodičmi je škola, v ktorej sa naučíme viac, ako keď učíme. Pod pod-


mienkou, samozrejme, že to chceme robiť. Ľahšie bude objaviť, že dívať sa na deti je lepšie,
ako pozerať na televíziu. Čo všetko nás môžu naučiť deti!


Pozornosť. „Pozri, ocko!“ Deti túžia po prítomnosti rodičov. Nielen jednoducho „byť
tam“, ale vyžadujú úplnú pozornosť, nerozdelenú, bez úsudkov. Prítomnosť, ktorá zohrieva,
ktorá robí dôležitými, dáva pociťovať, že máme cenu. Byť prítomný znamená byť k dispozícii:
som tu pre teba. Prítomnosť čistá, nezaujatá, ktorá sa nevnucuje a nediriguje, ale je intenzív-
ne prítomná, a to stačí. Dotýkame sa všetkých, nie sme pozornejší voči istým osobám, do-
konca ani k tým, ktoré máme radi.


Priezračná nevinnosť. „Pre mňa je to ako zbadať dávno stratený pohľad,“ píše Piero Fer-
rucci. „Ako dieťa, ako všetci, bol som nevinný. Potom, ako všetci, som stratil nevinnosť a po-
noril som sa do ľudského sveta kompromisov, vypočítavosti, zvykov a stereotypov...


Dokonalá manželka
Mulláh Nasredin sedel v čajovni. Prišiel sa s ním trocha porozprávať jeden sused.


„Chcem sa oženiť a som veľmi rozrušený. Ty si nikdy nemyslel na ženbu?“
„Ale myslel. Keď som bol mladý, veľmi som po tom túžil. Chcel som


si nájsť dokonalú ženu, a tak som sa vydal na cesty, až som prišiel do Da-
masku. Tam som sa stretol s krásnou, pôvabnou a slušnou ženou. Bo-
la veľmi zbožná, ale nepoznala svet. A tak som šiel ďalej, až do Ispha-


hanu. Tam som sa stretol so ženou, ktorá bola aj zbožná, aj svetaznalá,
pekná po každej stránke, ale nevedeli sme sa porozprávať. Nakoniec
som sa vybral do Káhiry. Tam som ju konečne našiel. Bola hlboko veria-
ca, pôvabná, pekná po každej stránke, cítila sa doma vo svete i v tom, čo
ho presahuje. Cítil som, že som našiel dokonalú manželku.“


Priateľ ho prerušil a spýtal sa: „Tak prečo si sa s ňou neoženil?“
„Ach,“ povedal Nasredin a pokýval hlavou, „aj ona hľadala dokona-


lého manžela.“


Mladý muž hľadal pomocou počítača dokonalú dievčinu: „Hľadám drob-
né a milé dievča, ktoré obľubuje vodné športy a spoločenské aktivity.“


Počítač mu odpovedal: „Ožeň sa s tučniakom.“


Milovať znamená prijať druhého takého, aký je, s jeho inakosťou i chybami, a nie ako
kópiu nejakého nášho hlúpeho sna. Dokonalý manžel je manžel, ktorý nehľadá dokonalú
manželku.


YSYACH - JAKUTSKÝ NOVÝ
ROK
Každý národ má svoje starodávne


zvyky, tradície a oslavy, ktoré sa de-
dia z pokolenia na pokolenie. Jakuti
oslavujú sviatok Ysyach. Je to sviatok
spojený s kultom slnečného božstva
a blahobytu. Oslavuje nové narode-
nie prírody a človeka. Podobné sviat-
ky majú aj ostatné sibírske národy.
Niet sa čo diviť, že po polárnej noci a
veľmi dlhej, až osemmesačnej zime
sa predmetom kultu severských ná-
rodov stalo slnko. Je predsa zdrojom
svetla a tepla. A teda aj života. Po dl-
hej zime je to možnosť pre všetkých
opäť sa zísť a zabávať sa. Súťaží sa, pi-
je kumys, tancuje tradičný národný
tanec, spieva a šaman víta vychádza-
júce slnko obradmi. Voľakedy sviatok
trval až 9 dní.


NA MISIJNÝCH CESTÁCH
Pred viac ako desiatimi rokmi za-


čali v meste Aldan svoju sibírsku mi-
siu saleziáni. Pre prácu s deťmi a mlá-
dežou vybudovali kresťanský dom, v
ktorom vzniklo prvé sibírske sale-
ziánske oratórium. Po ňom nasledo-
valo o niekoľko rokov druhé, vzdiale-
né 500 km na sever, v hlavnom mes-
te Jakutsk. Ako všade vo svete, aj tu
sa deti rady hrajú, spievajú a športu-
jú. V lete sa pre ne organizujú tábory
- prázdniny s Bohom, splavy sibír-
skych riek a iné programy. V priebe-
hu roka navštevujú záujmové krúžky


a klub. Mnohí sa
pripravujú na
prijatie sviatostí
alebo prehlbujú
svoje nábožen-
ské vedomosti v
nedeľnej škole.
Na území veľ-
kom ako sedem-
krát Francúzsko
sú len dve kato-
lícke kaplnky, a
to práve pri
našich orató-
riách.


Mnohí z tých,
ktorí k nám prichádzajú, sú potom-
kovia katolíkov a tých, ktorí sem ne-
prišli dobrovoľne za nejakou lepšou
robotou. O tom svedčia v celej kraji-
ne „pamätníky minulosti“. Rozvalené
stalinské koncentračné tábory, v kto-
rých zahynuli tisícky ľudí. Rozvalené
baráky, strážne veže, kusy oplotenia,
väzenský cintorín. Celé Jakutsko je
poznačené utrpením a pokropené kr-
vou nespočetných obetí.


V Ruskej federácii žije podľa ofi-
ciálnych vyhlásení na ulici niekoľko
miliónov detí. Ježišove slová: „chu-
dobných budete mať stále medzi se-
bou“ sú veľmi aktuálne. S pomocou
zahraničných organizácií, sponzorov
i dobrodincov sa pomáha odstraňo-


vať najväčšia núdza aspoň niektorým
najbiednejším. Ale nepracuje sa len v
týchto dvoch miestach. Na výjazdy sa
chodí aj do okolitých dedín a osád.
Keďže niektoré miesta sú veľmi ťažko
dostupné, cestovanie zaberie veľmi
veľa času. Prakticky mnohé obývané
miesta sú odrezané od sveta a dostať
sa tam autom dá len v zime, keď sú
zamrznuté rieky. Cestuje sa totiž po
zamrznutých korytách riek. Ľad je
silný a jazdia po ňom aj niekoľkoto-
nové nákladné autá. Nie je zvláštnos-
ťou cestovať vrtuľníkom, lietadlom
alebo loďou. Keď nie je v lete iná mož-
nosť, musí niekedy stačiť aj kanoe.


Veľkou výzvou sú kresťania po-
chádzajúci z miestnych národov. Sto-
jíme na začiatku osobitej práce s ni-
mi. Musíme sa na to dobre pripraviť.
Naučiť sa ich jazyk, poznať ich kultú-
ru, naučiť sa s nimi pracovať a žiť. V
tejto práci pomáhajú saleziánom
dobrovoľníci, ktorí tejto službe obe-
tujú rok a viac. Veľké dielo dona Bos-
ca rozšírené po celom svete sa začalo
ako sen malého chlapca. Zasnívaj si
aj ty. Možno tým naštartuješ jedno
veľké dobrodružstvo, ktoré pochopíš
až o mnoho rokov neskôr.


Peter Bicák SDB
Foto: archív misijného oddelenia


ponuka vydavateľstva Don Bosco
Šťastná rodina
Bruno Ferrero
Máme pred sebou novú pub-
likáciu Bruna Ferrera, tento-
krát so spoluautorkou Ma-
riannou Pacucciovou, ktorá
je svojím obsahom voľným
pokračovaním Šťastných ro-
dičov. Sme presvedčení, že i
táto knižka bude úspešná,
pretože pomôže konštruktív-
ne riešiť každodenné problé-
my a vzťahy medzi rodičmi
(vychovávateľmi) a deťmi.
Určite si v nej každý rodič
nájde aj svoje vlastné správa-
nie. Je isté, že sa z nej dá čerpať pre praktic-
ký život.Celá publikácia pozostáva z krát-
kych kapitol zložených vždy z dvoch člán-
kov. Prvý pochádza z pera Bruna Ferrera
ako vychovávateľa a druhý je pohľad rodiča
- matky dvoch detí - Marianny Pacucciovej,
samozrejme, na tú istú tému.Oba prístupy
sa navzájom dopĺňajú. Vidieť, že čerpajú z
rovnakého prameňa, ktorým je preventívny
výchovný systém dona Bosca. Teda ako don
Bosco, vychovávateľ.
Vydavateľstvo Don Bosco,
120 str., brož., cena 85,- Sk


Tajomstvo
červených rybiek
Bruno Ferrero
Malé príbehy na poteše-
nie duše.
Knižka obsahuje krátke
príbehy končiace malou
myšlienkou. Príbehy sú
ako tabletky duchovnej
múdrosti. Stačí jedna na
deň. Po prečítaní príbe-
hu nemôžeš zostať tým,
kým si bol.
Vydavateľstvo Don Bosco,
80 str., brož., cena 63,- Sk


Najväčší jakutský sviatok - vítanie slnka


D BMISIE


Rieka Lena, - 62 °C




Naši novokňazi


NOVÁ KNIHA
O MÁRII DOMINIKE MAZZARELLOVEJ


Prvá saleziánka - sv. Mária Dominika Mazzarellová - je na Slovensku ešte dosť neznáma.
Po knihe z vydavateľstva Don Bosco Tebe ich zverujem, ktorá je určená mládeži a do-
spelým, ju chce deťom sprístupniť nová publikácia z vydavateľstva Lúč - Mária Domini-
ka. Je to bohato ilustrovaná plnofarebná kniha, ktorá príťažlivou formou rozpráva vý-
nimočný životný príbeh tejto ženy, ktorá spolu s donom Boscom zasvätila svoj život
mládeži.


Ján Čverčko
n a r o d e n ý :
15. 12. 1973 Košice
d o ž i v o t n é s ľ u b y :
15. 7. 2001 Humenné
d i a k o n á t :
8. 6. 2002 Turín
k ň a z s t v o :
24. 5. 2003 Prešov


Martin Rožek
n a r o d e n ý :
25. 4. 1975 Martin
d o ž i v o t n é s ľ u b y :
14. 7. 2001 Bratislava
d i a k o n á t :
31. 5. 2002 Jeruzalem
k ň a z s t v o :
14. 6. 2003 Banská Bystrica


Bohumil Piešťanský
n a r o d e n ý :
23. 2. 1971 Levice
d o ž i v o t n é s ľ u b y :
15. 7. 2000 Košice
d i a k o n á t :
19. 10. 2002 Banská Bystrica
k ň a z s t v o :
14. 6. 2003 Banská Bystrica


Ivo Štofej
n a r o d e n ý :
13. 5. 1976 Humenné
d o ž i v o t n é s ľ u b y :
3. 8. 2002 Žilina
d i a k o n á t :
19. 10. 2002 Banská Bystrica
k ň a z s t v o :
14. 6. 2003 Banská Bystrica


Peter Veselský
n a r o d e n ý :
20. 5. 1974 Trnava
d o ž i v o t n é s ľ u b y :
15. 7. 2000 Košice
d i a k o n á t :
19. 10. 2002 Banská Bystrica
k ň a z s t v o :
14. 6. 2003 Banská Bystrica


Oleg Fedorenko
n a r o d e n ý :
23. 9. 1975 Rohatyn (Ukrajina)
d o ž i v o t n é s ľ u b y :
3. 8. 2002 Žilina
d i a k o n á t :
19. 10. 2002 Banská Bystrica
k ň a z s t v o :
12. 7. 2003 Ľvov (Ukrajina)