Don Bosco Dnes SLK No. 3 2006

ROČNÍK XXXVII.3/2006 MÁJ – JÚN


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


FMA:


ZOZNÁMTE SA S VIDES


Mládež:


SVÄTÝ KOMEDIANT


Misie:


ANGOLA




1. 4. novembra
1831 Ján Bosco
spolu so svojím
kamarátom Já-
nom Filippellom
prišiel pešo do
mesta Chieri, kde
začali študovať na
strednej škole.


2. Študenti sem prichádzali z celého okolitého kraja a ma-
li ťažký život. Ján bol chudobným študentom ako mnohí
iní. Počas desiatich rokov v Chieri vystriedal viacero pod-
nájmov, ktoré sú vyznačené na mape mesta.


3. Prvý podnájom
mal v dome vdo-
vy Lucie Matta,
ktorá mala doma
ešte jedného sy-
na. Ten sa stal Já-
novým kamará-
tom.


4. Hoci už mal 16
rokov zaradili ho
len do prípravnej
triedy pred gym-
náziom. V januári
1832 však postú-
pil do prvej trie-
dy, v marci do
druhej triedy a na
konci roka do tre-
tej gymnaziálnej
triedy.


5. V tomto starom
zozname ulože-
nom na radnici
v Chieri sú za-
značené sumy,
ktoré museli roč-
ne študenti zapla-
tiť profesorom. Ján
ako sirota bez otca
platil dvanásť lír.


6. Jeden z podnáj-
mov mal u rodin-
ného priateľa, kto-
rý vlastnil bar. Ján
musel upratovať
priestory a večer
slúžil aj ako
výčapník pri baro-
vom pulte. Za to
dostal dvakrát
denne polievku
a ubytovanie.


7. Pod schodami bol priestor, kam sa utiahol neskoro večer,
aby tu študoval a potom spal. Dosť ťažko sa sem zmestil
slamník, z ktorého mu trčali nohy.


8. Ján združil okolo seba skupinu kamarátov a nazval ju Ve-
selá spoločnosť.
Počas sviatkov
chodili na omše
do Kostola svä-
tého Antona, kde
mávali nábožen-
stvo a modlitby
vedené otcami je-
zuitmi.


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Štefan Turanský SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Jozef Luscoň SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: VKÚ, a. s. Harmanec


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 27 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


3/2006
ROČNÍK XXXVII.


MÁJ – JÚN


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
M


ila
n


K
le


no
vi


č


Pošta
Listy v redakcii 4


Doma a vo svete
Bratislava, Prešov,... 6


FMA
Zoznámte sa s VIDES-om 8


Misie
Narodenie Ježiša v Baku 10


Cirkev
Rímskokatolícky kostol vo Vígľaši 12


Spolupracovníci
Modlitbový maratón 13


Pedagogika
Aj rodič sa môže zmeniť 14


Osobnosť
Životné jubileum Štefana Sandtnera 18


Šport
Halová KAMA – východ 20


Misie
Dobrovoľníctvo na Sibíri 21


Mládež
Svätý komediant putuje po Slovensku 22


Výchova
Križovatka mladých 24


Misie
Angola 26


Laboratórium viery
Dávid 28


2 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


Sme na začiatku jarného mesiaca,
o ktorom niektorí ľudia tvrdia, že je
najkrajším v roku a poeticky si po-
vzdychnú: „Máj, lásky čas!“. Určite
mnohým z nás sa zdala pridlhá toh-
toročná zima a preto táto krása zele-


ne, kvitnúcich stromov, lúk, parkov, ba celej prebudenej prí-
rody, vyvoláva prirodzenú radosť v duši. Mesiac máj je pre
nás, saleziánsku rodinu, mimoriadne bohatý aj po duchovnej
stránke a ponúka nám spomienky na osobnosti, ktoré žili
a pracovali spolu donom Boscom a naopak, s ktorými on žil
a spolupracoval.
Prvý v poradí je mladík, svätý Dominik Savio, ktorého svia-
tok pripadá na šiesty deň v mesiaci. Celkom osobitne sme si
ho pripomenuli pred 2 rokmi pri príležitosti jubilejných 50.
rokov od jeho svätorečenia. „Prečo by sa nemohli dať dokopy
tí horlivejší mladíci, aby sme konali dobro spoločne?“, uvažo-
val Dominik a po porade s donom Boscom založil Združenie
Nepoškvrnenej, ktorého cieľom bolo konať dobro medzi mla-
dými v oratóriu. Koľkí mladí v ďalších desaťročiach našli inš-
piráciu pre svoju svätosť v tomto mladíkovi! Nech je nám je-
ho sviatok novou príležitosťou, aby sme naberali odvahu
predkladať mladým evanjelium, privádzať ich ku Kristovi
a neumenšovať našu saleziánsku výchovu len na humanistic-
kú alternatívu bez výraznosti a jasného cieľa k svätosti.
Druhou osobnosťou je svätá Mária Dominika Mazzarellová,
ktorú si pripomíname 13. mája. Jej spiritualita je vyjadrená
veľkou činnosťou pre dobro dievčat a súčasne hlbokou poko-
rou, ktorá je potvrdením Božej logiky a je tak výrazne v pro-
tiklade s logikou dnešného sveta.
Dvadsiaty štvrtý májový deň je v saleziánskom kalendári je
vyhradený osobnosti číslo jeden: Panne Márii Pomocnici.
Duch Svätý s jej mater-
ským pričinením
„vzbudil svätého Jána
Bosca“, a ona mu uka-
zovala pole jeho činnos-
ti medzi chlapcami
a ustavične ho viedla
a podporovala pri za-
kladaní nových diel
a iniciatív pre záchra-
nu mládeže. Jej oslava
v celej saleziánskej ro-
dine môže byť silným
svedectvom pre mla-
dých, že veríme v jej
prítomnosť medzi nami
a v pokračovanie jej po-
slania matky Cirkvi
a Pomocnice kresťanov
aj v dnešnom zmateria-
lizovanom svete.


Živé spoločenstvo s našimi svätými nech nám po-
máha rásť v osobnej svätosti a prežívať Kristovo veľkonočné
tajomstvo. Prajem vám všetkým krásny mesiac máj a oprav-
divú saleziánsku radosť.


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia


jeho diela!


SLOVO NA ÚVOD


Ján Bosco v obrazoch


Pavol Seman SDB




D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


POŠTAPOŠTA


Narodil som sa 9. apríla 1947 v Bra-
tislave ako tretí zo šiestich detí v úradníc-
kej rodine. Krst som prijal z rúk pána di-
rektora bratislavských saleziánov dona
Jozefa Šimončiča SDB dňa 18. apríla
1947, teda v deň, keď popravili prvého
prezidenta Slovenskej republiky Msgr.
Dr. Jozefa Tisu. Pri mojom krste v kosto-
le saleziánov na Miletičovej ulici v Brati-
slave bol prítomný o. i. aj český salezián
Msgr. Trochta SDB, litoměřický biskup,
neskorší kardinál a budúci blahoslavený,
ktorý sa v sakristii chlapsky rozplakal,
keď sa dopočul o rannej poprave – justič-
nej vražde pána prezidenta.


Krátko po krste som dostal obojstran-
ný zápal stredného ucha s vysokými ho-
rúčkami, takže mi reálne hrozila hlucho-
ta. Z lekárskeho hľadiska pomôcť mi
mala len operácia – prerúbaním lebečnej
kosti v oblasti uší. Moji rodičia v zúfalej
situácii v úpenlivých modlitbách prosili
o pomoc sv. dona Bosca. Do môjho po-
vojníčka pod hlavičku vložili medailón
dona Bosca.


Operácia, ktorú bravúrne vykonal
pán primár MUDr. Pavol Klaučo (Žid),
sa vydarila. Horúčky rýchlo ustúpili
a mne sa prinavrátil sluch. Uzdravenie sa
dostavilo, čo trvá dodnes, keď mám už 59
rokov a sluch mi stále dobre slúži. Moji
rodičia neochvejne verili a verím to pevne
aj ja, že don Bosco zasiahol za mňa svo-
jím mocným orodovaním u Najvyššieho.
K donovi Boscovi sa utiekali aj
v najťažších rokoch zbesilého komunistic-
kého prenasledovania kresťanov, keď na
dlhé roky bola uväznená skoro celá gene-
rácia slovenských a českých kňazov. Moji
rodičia im pomáhali, ako sa len dalo –
mamička robila a organizovala zbierky
šatstva a potravín, ktoré im zasielali pod
cudzími menami, otecko im hľadal pri-
merané miesta vo výrobe, obaja im po
prepustení hľadali podnájom. Celkom
prirodzene k nám chodili na konzultácie
a hlavne na koledy a od nás odchádzali
na iné adresy spoľahlivých katolíckych ro-
dín (don Volek, don Vizváry, don
prof. Dr. Dermek, don Valábek, don


Dr. Schmidt, martýr don Žilka, martýr
don Zeman, don Dr. Žemla, don Mošať,
don Skoboda, don Čakánek, don Timko,
don Šimna...) . Bol som a som hrdý na to,
že mojim birmovným otcom bol salezián
don Valerián Kňazovič, neskorší kaplán
v bratislavskom Blumentáli. Ako komu-
nistický fanatizmus zasahoval do života
najmä katolíckych rodín, to ilustruje aj
priložená fotografia z agapé po mojom
prvom svätom prijímaní v roku 1954 v je-
dálni tzv. Masarykovej základnej školy
v Bratislave na Budyšínskej ulici, keď
kňaz stojí medzi gypsovými hlavami ide-
ologických lotrov a vrahov mnohých mi-
liónov ľudí – Lenina a Gottwalda a kde
stenu jedálne „ozdobovali“ symbol „päť-
ročnice“ a zástavy. Spomínam si, ako na
mňa ziapali súdružky učiteľky Rosová,
Zemanova či zástupkyňa riaditeľa zá-
kladnej školy súdružka Železníková :
„Brezák, ešte stále si tmár, ešte stále cho-
díš na katechizmus, ešte stále chodíš do
kostola, ešte stále veríš na Mikuláša ?...“
Stačilo tak málo, aby sa moji rodičia pod-
dali „módnej“ vlne ateizmu a zradili Vše-
mohúceho...


Svoj dlh voči donovi Boscovi splácam
dlhší čas hlbokou modlitbou deviatnika
k nemu, organizačne – poradenskou čin-
nosťou a usporadúvaním viacerých vyda-
rených literárno-hudobných podujatí
(Dominik Savio, Tota Pulchra, Žalár,
môj žaltár, Gorazd Zvonický doma...).
Chcem preto povzbudiť ostatných Slová-
kov katolíkov, aby takisto priložili ruku
k rozvíjajúcemu sa dielu novej generácie
slovenských saleziánov verných odkazu
dona Bosca. Veď predsa každý človek do-
stane pri zrode života talenty, ktoré ne-
treba premrhať, ale ich treba zúročiť
v rôznych aktivitách k oslave dona Bosca
a Panny Márie Pomocnice kresťanov.
Mne moje aktivity vyšli vari aj preto, že
som ich úspech vložil do rúk dona Bosca.


V zostatku pozemského žitia urobím
všetko pre to, aby som sa raz, keď budem
stáť pred tvárou Najvyššieho spravodli-
vého sudcu, mohol ešte raz oprieť o moc-
ný príhovor dona Bosca.


JUDr. František Brezák
Foto: archív autora


Milá redakcia!
S námahou sa snažím ukončiť vyso-
kú školu. Moje ťažkosti zrejme po-
chádzajú aj z podvedomého strachu
zo života, ktorý je vo mne. Až do
určitého veku som bola osobou, kto-
rá sa snažila vždy o to najlepšie. Ale
univerzita schladila moje nadšenie.
Spolužiaci ma začali posudzovať
kvôli tomu, ako sa obliekam, ako sa
líčim (nepoužívam žiadne líčenie),
kvôli môjmu chlapcovi, pretože
žiadneho nemám... Cítim sa nemilo-
vaná. Preto som postupne začala
odďaľovať skúšky a vzdialila som sa
od mojich príliš „perfektných“ ka-
marátov. Zo zlej situácie som sa
však dostala do ešte horšej. Musela
som sa nad sebou zamyslieť a teraz
sa snažím znovu povstať a vrátiť sa
do normálu. Ale mám strach z mno-
hých vecí. Okolo seba vidím iba utr-
penie a nespravodlivosť. Zdá sa, že
zlo víťazí. Prečo?


Daniela


Milá Daniela!
Neexistujú „perfektní“ kamaráti,
môžu to byť len kamaráti, ktorí si o se-
be myslia, že sú perfektní. Sú perfekt-
ne zaradení do pozláteného a ume-


lého sveta bontónu. Možno nebude
na škodu skutočne si držať zdravý od-
stup od tejto umelej „normálnosti“
nášho sveta. Je povzbudzujúce čítať
o osobách ako ty, ktoré sa snažia opäť
povstať. Je to víťazstvo nádeje a opti-
mizmu. Znamená to, že dobro je silnej-
šie ako zlo, aj keď sa nás všetko snaží
presvedčiť, že je to naopak.
Zlo sa robí silným, naberá na svojej
váhe, zdanlivo sa šíri hlavne preto, le-
bo „kričí“. V jednej Ezopovej bájke so-
már budil strach vo všetkých zviera-
tách, lebo si obliekol kožu leva. Po
dlhšom čase sa prezradil! Zlo nemá dl-
hý život. Skôr alebo neskôr stratí svoj
žiarivý odev a ostane takým, akým je,
„nahým“. Ten, kto si to dopredu uve-
domí, sa od neho radšej včas vzdiali.
Teraz si drž vytrvalo svoj poklad, za-
hoď od seba strach, odožeň ho preč
z tvojej psychiky.
Nie je možné, aby bol niekto nemilo-
vaný. Absolútne! Nenechaj sa destabi-
lizovať. Riskuješ, že budeš mať strach
zo somára oblečeného v koži leva. Ne-
zabúdaj, že žiť vlastný život v „nor-
málnosti“, je žiť ho tak, ako ide...
Jeden teológ napísal pekné myšlienky
o kráse normálnosti a všednosti.
Okrem iného hovoril: „Pozrite sa na
ružu. Po tisícročia je každé leto stále
rovnaká, nikdy sa nemení. Ale nikoho
nepočujeme hovoriť, že sa mu už ruže
zunovali. Nikto nepovie, že ruža je
monotónna, stále s tými istými farba-
mi, tou istou vôňou, tými istými os-
tňami, listami, kolobehom rastu a väd-


nutia.“ Je to monotónnosť, áno, ale ide
o Božiu monotónnosť. Je to monotón-
nosť života.
Nemusíme „prevrátiť“ svet, musíme
v ňom kráčať nasmerovaní k inému
cieľu. Svet nesmieme považovať za
večný, nemeniteľný a nesmieme si
myslieť, že je nemožné vzdorovať mu.
Svet je tým, čím je: je to pominuteľné
dielo, ale zároveň Božie dielo. Je to
cesta. Kráčaj po nej s pohľadom upria-
meným na toho, kto kráča vedľa teba
s tvojím krokom. Ale aj na toho, kto
beží alebo kto ide pomalšie, kto stojí,
kto sa pošmykol, kto spieva, kto kričí,
kto preklína, kto plače, kto sa oblieka
za leva, ale je oslom. To je svet, ktorým
prechádzaš.
Ty počas svojej cesty podaruj pohla-
denie, úsmev, daruj svoj halier, po-
vedz dobré slovo, osuš slzu, podaj ru-
ku... Nesnaž sa byť tým, kým nie si,
neočakávaj, že urobíš zázraky! A neu-
rob veľkú chybu v tom, že sa budeš
považovať za „nulu“. Ak si tu, máš
hodnotu. Práve preto, že si tu. On ti
hovorí v dielach a cez diela, ktoré ko-
náš, hovorí ti cez každodennosť. Je to
jasný a istý hlas. Od stromu sa očaká-
va, že bude stromom, od kvetu, že bu-
de kvetom, od psa to, že nebude
chcieť byť žirafou, od opice, že nebude
chcieť písať teologické traktáty. Istotne
tomu rozumieš. Buď tým, čím si.
V tvojej každodennosti sa nachádzajú
odpovede, ktoré hľadáš.


(JK)
Foto: archív redakcie


Listy v redakcii


4 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


Prvé sväté prijímanie – agapé v jedálni základnej školy v Bratislave.
V pozadí stojí vdp. Michal Medovič


Don Bosco pomohol a pomáha


Mám
strach!




V duchu odkrývania tejto záhady sa niesol prímestský tábor
u saleziánok v Michalovciach počas jarných prázdnin. Asi šesť-
desiat detí si v skupinkách so svojimi animátorkami a animá-
tormi spravovali svoju pralesovňu – teda skupinkovú klubovňu
a prežívali spoločne program plný pestrých aktivít. Záhady zo-
stanú záhadami, ale niečo sa dá objasniť. V pralese sa každý
deň záhadne rozmnožili nejaké zvieratá – žaby, hady, papagá-
je... Zneškodniť sa ich dalo iba zjedením – našťastie v cukríko-
vej podobe. Deti zažili aj pravé pralesové hody v podobe rôz-
nych tropických pochúťok, ktoré si samy vyrábali – každá
skupinka inú a tiež pre všetkých.
Bez pralesového karnevalu by to nešlo, a tak nebol problém
stretnúť Tarzana, Mauglího, zebru, plameniaka, divé šelmy, pl-
no papagájov a v porote rozprávajúce liany i šamana. Zvládli
sme všetky úlohy, napríklad aj „hod kokosovým orechom“, no
nezvládol to „orech“. Okrem tradičných prímesťákových aktivít
ako sú stopovačka a „challenge day“ , bola v programe prale-
sová filmová rozprávka Madagaskar umocnená besedou s mi-
sionárkou z Madagaskaru sr. Annou Ulčákovou FMA. Nad tým-


to všetkým bdel Záhadný ale Dobrý Pán, s ktorým sme začína-
li deň svätou omšou spestrenou hranými MP3 – teda malými
poučnými pralesovými príbehmi.
Asi najväčšou záhadou pre nás zostane to, ako sa toľko ľudí
a aktivít do nášho domu zmestilo, i to, že ľudia a pomoc prišli
vždy v pravý čas.
Sr. Lívia Škrabáková FMA


DOMA A VO SVETE DOMA A VO SVETE


MICHALOVCE
ODHALILI ZÁHADU PREPLNENÉHO PRALESA


Nielen Turín bol poznačený mladíckou
kriminalitou. Aj na Slovensku sú mladí vo
väznici. Ústav na výkon trestu odňatia
slobody pre mladistvých sa nachádza
v Sučanoch pri Martine. Funguje tam už
tridsať rokov a od 1. septembra minulého
roka je aj tam zabezpečená duchovná
služba pre odsúdených. Ordinár OS
a OZ SR Mons. František Rábek zriadil
k 1. marcu 2006 v tomto ústave farnosť
sv. Jána Bosca.
Naši spolubratia zo Žiliny tam pôsobia
už tretí rok. Aktivitami ako stolársky
krúžok, divadlo, futbalový turnaj či miku-
lášsky večer ponúkajú mladým odsúde-
ným zážitok toho, že sa dá žiť aj inak ako
v minulosti.
Don Juraj Malý o tomto pôsobení „za
mrežami“ hovorí: „Najťažšie sa mení
myslenie ľudí. Zákonom zmeníme pro-
stredie, v ktorom žijeme a ktoré je veľmi
dôležité pri výchove, ale k plnej výchove
to nestačí. Je nevyhnutné ísť do hĺbky
vnútra každého a tam hľadať cestu ako
týmto ľuďom pomôcť. To všetko dobro,
ktoré konáme, potrebujeme konať vytr-
valo, nezáväzne od veľkosti. Lebo ne-
stačí dať najesť, ale treba naučiť, ako si
zarábať na chlieb. A aj malá kvapka vody
dokáže rozbiť aj tú najtvrdšiu skalu, ak
na to isté miesto kvapká vytrvalo a ne-
ustále, hoc je len malou kvapkou.... My
saleziáni sa tešíme tejto možnosti, že
môžeme prinášať trochu tepla do týchto
múrov, ktoré sa pre týchto mladých stali
dočasným vynúteným domovom.“


ŽILINA
SALEZIÁNI PÔSOBIA ZA


MREŽAMI – V SUČANOCH


Dňa 20. – 22. 1. 2006 sa na Salese v Dúbravke uskutočnilo stret-
nutie mladých, ktorí počas minulého leta „pričuchli“ k misiám
svojou prácou na Ukrajine.
Časť misijných nadšencov z väčších diaľav sa pomaly začala
schádzať už v piatok večer. Ostatní z Bratislavy a okolia sa pridali
v sobotu ráno. To bolo zvítavania a radosti. Veď od prázdnin už
veru čo to vody pretieklo dolu Dunajom.
V sobotu po raňajkách sme sa vydali na výlet, na Devínsku Ko-
bylu, kde sa nám dokonca „podarilo“ aj zablúdiť. Nakoniec sme
sa jedni aj druhí, cestami aj necestami vrátili späť na Sales. Po-
poludňajší program sa niesol v znamení výmeny osobných skú-
seností a spomienok na spoločne strávené chvíle počas leta na
Ukrajine. Pozreli sme si film z dielne dona Daniela Pravdu o nás
a našej práce medzi deckami a mladými. Privítali sme medzi se-
bou aj tých, ktorí sa starajú o formáciu misijných dobrovoľní-
kov, na čele s donom Danielom. Svoje vďaky, prosby a chvály
sme vložili do modlitby sv. ruženca a ukrajinských i sloven-
ských piesní.
No a ani sme sa nenazdali a noc dostala podobu nového dňa –
nedele, dňa Pána s ktorým sme sa mohli stretnúť ráno pri sv.
omši a posilniť sa chlebom z jeho stola. Po raňajkách prišlo na
rad balenie, potom obed a lúčenie. Chceme poďakovať saleziá-


nom za to, že nás prichýlili na Salese. Tiež za ponúknutú možnosť
stretnúť sa a ďakovať spoločne Pánovi za milosti, ktorých sa nám
dostalo.
Nakoniec ešte jeden odkaz. Ak niekto z vás cíti vo svojom srdci
túžbu a volanie Pána venovať sa misiám a pomoci tým, ktorí to
najviac potrebujú, ako misijní dobrovoľníci, nečakajte a dajte sa
ním viesť. Takže, lúčime sa s ukrajinským pozdravom „Poka!“
Monika Gajdošová


Členovia ZMP z Prešova spolu s ro-
dinnými príslušníkmi boli hneď po
sviatku Ružencovej Panny Márie na
púti na Starých Horách.
Niektorí z nás toto pútnické miesto
ešte nenavštívili, a tak sme sa veľmi
tešili. Vedeli sme, že sa tam stretne-
me aj s otcom Jánom Zauškom
SDB, ktorý keď pôsobil v Prešove,
pomohol nám spoznať povolanie do
ZMP. Cesta nám pri modlitbách
a piesňach rýchlo ubiehala. Nálada
v autobuse bola vynikajúca. Usmia-
ta tvár otca Petra Šinčíka SDB
a jeho humor všetkých napĺňal
radosťou a pokojom. V Bazili-
ke návštevy Panny Márie nám
traja duchovní otcovia celeb-
rovali sv. omšu. Bola pre nás
povzbudením a posilou do ďa-
lších dní. Po nej sme mali von-
ku spoločný obed – kto čo si
priniesol – s tým sa podelil aj
s ostatnými. Po modlitbe svä-
tého ruženca pri studničke
sme sa vydali na spiatočnú
cestu. Zastavili sme sa
v Smižanoch, v kláštore otcov
palotínov spravujúcich časť
zbierky darov, ktoré pri návšte-
vách rôznych krajín sveta ob-
držal blahej pamäti Svätý Otec
Ján Pavol II. Mali sme pocit, že


na nás z obrazov, omšových rúch,
štól a iných vecí vyrobených z rôz-
nych materiálov, ktoré dokáže člo-
vek spracovať, sála obrovská láska,
ktorú tento, nám všetkým taký drahý
Sv. Otec, rozdával.
Vo večerných hodinách sme dorazi-
li do Prešova. Boli sme unavení, ale
veľmi šťastní. Každý z nás si do svoj-
ho príbytku priniesol požehnanie
a istotu, že tam hore prosí za nás
a vyprosuje nám hojné milosti od
svojho Syna naša nebeská Mamka.


BRATISLAVA
SALES ŽIL MISIJNE


V dňoch 3. a 4. marca 2006 sa v saleziánskom do-
me v Žiline uskutočnilo plánované stretnutie pro-
vinciálnych rád niektorých skupín Saleziánskej ro-
diny na Slovensku. Na rozdiel od iných rokov, keď
stretnutie prebiehalo spoločne, sa provinciálna ra-
da Saleziánov don Bosca stretla osobitne s pro-
vinciálnou radou Dcér Márie Pomocnice, s pôvod-
nou i novou radou Združenia saleziánskych
spolupracovníkov a s predstaviteľkami Dobrovoľ-
níčok dona Bosca oblastí Slovensko Juh a Sloven-
sko Sever. Cieľom stretnutia bolo stretnúť sa v ro-
dinnom duchu, podeliť sa o vzájomné skúsenosti,
prehodnotiť doterajšiu spoluprácu a predniesť ná-
vrhy a pripomienky pre zlepšenie vzájomných
vzťahov v budúcnosti.


ŽILINA
STRETNUTIE PROVINCIÁLNYCH RÁD


SALEZIÁNSKEJ RODINY


PREŠOV
ČLENOVIA ZMP V PREŠOVE AKO PÚTNICI


NA STARÝCH HORÁCH


ARCHITEKTURFÜHRER
(Sprievodca architektúry)
Christliche Sakralbauten in Europa seit 1950
(Kresťanské chrámové stavby v Európe od roku 1950)
Autor: Wolfgang Jean Stock


Renomované vydavateľstvo Prestel so sídlom v Mníchove, Berlíne, Londýne a New
Yorku (www.prestel.de) vydalo v októbri 2004 novú knihu o sakrálnej architektúre. Tex-
ty sú v nemčine a angličtine. ISBN: 3-7913-3183-3 (320 strán)
Kniha dokumentuje 134 sakrálnych objektov z 20-tich európskych krajín obidvoch veľ-
kých cirkevných konfesií od roku 1950 dodnes. Je to výber z približne 500 kostolov
a kaplniek, ktoré autor spolu s fotografom počas dvoch rokov osobne navštívil a doku-
mentoval. Do tohto výberu autor knihy zahrnul aj tri sakrálne objekty zo Slovenska:
Krematórium v Bratislave, 1968, autor: Ferdinand Milucký, Bratislava;
Kostol Saleziánov v Bratislave, 1997, autori: Maria Ada & Marian Weber, Zürich;
Farské centrum na Teplickej v Bratislave, 1999, autor: Ľubomír Závodný.
Knihu ponúka tiež bratislavské kníhku-
pectvo Artforum na Kozej ulici 20.
Sakrálna architektúra má mimoriadne
poslanie a postavene. Je najlepším zr-
kadlom doby a zároveň duševnej a kul-
túrnej vyspelosti každého národa. Pre-
to nás teší, že autor knihy vybral
z množstva navštívených kostolov tiež
tri sakrálne objekty zo Slovenska a me-
dzi nimi aj kostol Saleziánov Panny Má-
rie Pomocnice na Miletičovej v Bratisla-
ve. Jeho autori, slovensko-švajčiarski
architekti manželia Weberovci, boli za
architektonické riešenie kostola odme-
není významnou Medzinárodnou ce-
nou Slovenskej akadémie vied za rok
1999 a viacerými nomináciami. Prezen-
tácia kostola v novej knihe potvrdzuje
kvalitu ich architektúry, ktorá šíri dobré
meno Slovenska a slovenských saleziá-
nov aj za hranicami.


NEMECKO
NOVA KNIHA:


6 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6 7D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6




FMA


„VIDES to je podľa mňa spoločenstvo
ľudí dobrej vôle,“ hovorí jeden dobro-
voľník z Trnavy, „veď slovo dobrovoľ-
ník pochádza z dobrej vôle.“ „Je to ži-
vá organizácia, ktorá mi dáva možnosť
usmerňovať mladých, aby zamerali
svoj pohľad, ruky aj srdce na núdzne-
jších okolo nás,“ doplnila definíciu
sestra Elen.


KTO JE TO DOBROVOĽNÍK
Dobrovoľník je ten, kto daruje niečo
zo seba, zo svojho času druhým a ne-
pýta za to odmenu. Jeho odmenou sú
nové skúsenosti, priateľstvá a duchov-
né hodnoty, ktoré získava. Dobrovoľ-
ník nerobí sám, lebo by urobil málo.
Sestra Aňa k týmto informáciám do-
dáva svoju skúsenosť: „Pre misijnú
dobrovoľnícku prácu je VIDES urči-
tou zárukou, zastrešením, že nerobí-
me na vlastnú päsť, ale pracujeme
v štýle, ktorý je odskúšaný a prináša
ovocie.“


Navyše, ak chceme pozdvihnúť hlas
za chudobných, musíme mať za sebou
niekoho, koho budú počúvať. Takto si
VIDES našiel spôsob, ako zverejniť
určité skutočnosti, napríklad bezprá-
vie a ľudskú biedu vo svete. VIDES dá-


va dobrovoľníkom možnosti pracovať
vo vlastnej krajine a aj na medziná-
rodnom poli – krátkodobo alebo dl-
hodobo


ČINNOSŤ VIDES-U
Činnosť tejto organizácie je široká
a prispôsobuje sa krajine, v ktorej pô-
sobí. V rozvojových štátoch sa zame-
riava na pozdvihnutie ženy a výchovu
mladých ľudí a detí v ťažkostiach, na-
príklad o tom sú projekty v Myamare,
Kambodži, Kolumbii, Indii, Angole,
Brazílii, Salvádore, Mexiku a Zambii.
V bohatších krajinách sa venuje roz-
voju mládežníckeho dobrovoľníctva,
formácii pre misijnú prácu a voľnoča-
sové aktivity. Okrem toho organizuje
adopciu na diaľku, kampane na zbie-
ranie peňazí pri pohromách a prírod-
ných katastrofách, konferencie, semi-
náre a kongresy na medzinárodnej
úrovni.


NAMIESTO TEÓRIE
PRÍKLAD


Vyberáme z listu talianskej dobrovoľ-
níčky Marzie, ktorá pôsobí v africkom
Lesothe:
Začali sme pracovať na plné obrátky.
Cez týždeň (od 7:45 do 14:00) robíme
v škôlke. Ja som v triede pre päťroč-
ných a Simona pre štvorročných. Od
budúceho týždňa začneme učiť vo
vzdelávacom centre sv. Márie Mazza-
rellovej, ja matematiku a Simona an-
gličtinu.
Popoludní máme všelijaké záujmové
aktivity. Ja som otvorila aj kurz tanca.
Nemôžem povedať, že by to bol ten
klasický balet, ktorému som sa veno-
vala toľko rokov, ale dievčatá to baví.
Najdôležitejšie je to, že nie sú celý deň
na ulici. V predošlých dňoch sestra
Helen a otec Tim hovorili o tomto
veľa. Chýbali tu aktivity pre deti. Po-
poludní nemali čo robiť. Každý z nás


sa snaží niečo pre nich vymyslieť.
Musím ti povedať, že sa mám výbor-
ne, s ostatnými dobrovoľníkmi si ro-
zumiem, v komunite vládne rodinná
atmosféra a ľudia sú tu veľmi srdeční...


VIDES NA SLOVENSKU
„VIDES sme u nás začali rozbiehať po
návšteve jeho prezidentky, sestry Ma-
rie Grazie Caputo FMA, v roku 2004.
Sme teda v zácvikovej fáze a hľadáme
slovenskú tvár tejto organizácie,“ vy-
svetľuje sestra Elen. „Začíname na do-
mácej pôde. Doteraz sme mali jarné
a letné tábory na sídliskách v Koši-
ciach a v Trnave. Boli sme „na okuky“
na Ukrajine a v Albánsku , aby sme


zistili, ako tam môžeme ísť pomáhať
s mladými dobrovoľníkmi.“ Cennou
pomocou sú misionárske skúsenosti
sestry Márie Rehákovej z Ukrajiny.
Sestra Reňa absolvovala aj formačný
pobyt pre dobrovoľníkov, kde zakúsi-
la, ako sa žije v zapadnutej talianskej
dedinke v dobrovoľníckom tábore,
kde má človek na deň len misku vody,
nepoužívajú sa mobily, žijú vedľa seba
Taliani, Američania a Slováci, spolu sa
modlia, absolvujú prednášky a dobro-
voľnícky sa angažujú medzi „domo-
rodcami“ – každý podľa svojich
schopností – s deťmi, s dospelými, ve-
rejnoprospešné práce...


PREKROČIŤ HRANICE
SVOJHO JA


„VIDES mi dáva krídla pre väčší rozlet
a spoluprácu s druhými, možnosť ko-
munikácie s ľuďmi , v srdci ktorých je
silný misijný oheň za nasadenie sa
v ťažších podmienkach. Viem, že
v každom kúte sveta, kde je VIDES
centrum, mám rodinu. Nezabudnuteľ-
ným bol pre mňa zážitok medziná-
rodného kongresu pre dobrovoľníkov
VIDES-u. Oslovila ma hlavná myšlien-
ka: Byť tvorcami pokoja. Začať hlavne
od seba a pomaly postupne túto myš-
lienku zakoreňovať vo svojom oko-
lí...až po hranice sveta. Vidieť pospolu
vyše dvesto mladých ľudí so skúseno-
sťou dobrovoľníctva, ochotných
zdieľať sa so svojimi zážitkami prekro-
čenia svojho JA smerom k druhým, je
sila. Hovorili, že VIDES pomáha hlav-
ne im samým v osobnom raste a roz-


voji ,“podelila sa so svojimi zážitkami
sestra. Elen.
Sestra Aňa dodáva: „VIDES mi umo-
žňuje robiť prvé kroky v rámci mojich
snov o misiách a čo je najkrajšie, dáva
mi možnosť zapaľovať pre myšlienku
misijného dobrovoľníctva aj iných
mladých ľudí, ktorým aj takto môže-
me ponúkať možnosť dať niečo zo se-
ba iným. Skrátka je pre mňa konkrét-
nou možnosťou ako žiť pre druhých.“


sr. Andrea Miklovičová, FMA
Foto: archív autorky


Názvov organizácie: tvorí skratka, kto-
rá pozostáva z talianskych slov: me-
dzinárodné dobrovoľníctvo, žena, vý-
chova a rozvoj
Vznik: v roku 1988 v Taliansku na
podnet mladých ľudí a sestier FMA
Charakter: medzinárodná mimovlád-
na organizácia so zameraním na dob-
rovoľníctvo
Oficiálne sídlo: Brusel
Operatívne sídlo: Rím
VIDES
• je registrovaný v UNESCO a OSN
• pripája sa na národné a medziná-
rodné organizácie, ktoré majú rovna-
ké ciele
• združenie LAURA na Slovensku
patrí oficiálne od roku 2005 do siete
organizácií VIDES-u
Slovenská delegátka VIDES-u: sr. Re-
náta Žúrková FMA
Slovenský VIDES tím: sr. Elena Cau-
nerová FMA, sr. Anna Mališová FMA,
sr. Mária Reháková, sr. Mária Snopko-
vá


Zoznámte sa
s VIDES-om


FMA


Balíme! Kto sa ešte zmestí do auta,
môže sa stať misionárom!


Či na Ukrajine, či na Slovensku, všade sa
deti rady hrajú


Ukrajinské deti sa do tancov a spevu vkladali s celou dušou Medzinárodný kongres VIDES-u bol príležitosťou stretnúť sa inými kultúrami


Na košickom sídlisku sme s VIDES-om
popreháňali nudu


8 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6 9D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


VIDES. Päť písmen, ktoré nám na prvý pohľad nedávajú zmysel. Za nimi sa však skrýva
medzinárodná organizácia, ktorá ponúka mnohým mladým ľuďom možnosť ísť za
hranice vlastného ja.




Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


MISIE


Dňa 22. júla 2005 cez slovensko-ukrajin-
ské hranice prehrmelo dvadsaťjeden mla-
dých „misionárov“.


Po príchode do mestečka Tjačiv sme
z nášho centra „útoku“ boli rozdelení do
piatich skupín. V nasledujúci deň (v nede-
ľu) sme sa rozišli do jednotlivých dedín:
Novoselice, Dobrianske, Haniči a dve sku-
piny zostali v samotnom Tjačive. Tam sme
zotrvali počas dvoch týždňov. Bol to čas
určený na podanie pomocnej ruky a v pre-
javení lásky ľuďom, ktorí to najviac potre-


bujú. Naša každodenná činnosť spočívala
v práci s deťmi, kde sme im počas dvoch
týždňov chceli podať duchovné posolstvo


cez biblické scénky o kráľovi Dávi-
dovi. Nechýbali ani rôzne hry, výle-
ty a tvorivé dielne – „hurtky“, kde
deti mohli nadobudnúť základnú
zručnosť.
Počas večerov sme sa stretávali
s mladými, kde sme ich „prevetra-
li“ otázkami o zmysle života a lás-
ky. Debatovali sme o živote u nich,
aj o živote na Slovensku. Samozrej-
me spev a tance nesmeli chýbať.
Po návrate čas milostí tam strávený
v nás ešte stále doznieva, čerpáme
z neho a on nám dáva žiť autentic-
ký misionársky život tu na Sloven-
sku, v našom prostredí. Naše duše


mohla formovať jednoduchosť viery a lás-
ky ľudí, ktorí nás prijali. Spoznali sme, že
viac sme dostali ako sme boli schopní dať.
Ľudí, ktorí sa dotkli nášho srdca.
„Ukrajina nám mnoho dala, no vzala nám
kus nášho srdca.“


Monika Gajdošová
Foto: archív autorky


Počas minuloročných letných prázdnin, po takmer ročnej
príprave, bola skupina misijných dobrovoľníkov vyslaná na
Ukrajinu. Vydali sme sa v jeden pokojný, letný, júlový deň pod
vedením dona Pravdu SDB.


Radostné vianočné sviatky už vystriedalo
liturgické obdobie cez rok, pôst a Veľká noc.
Spolu s našimi misionármi v Azerbajdžane


si ešte pripomeňme minulé Vianoce.


MISIE


V jednoduchých podmienkach sme
už piaty rok v Azerbajdžane oslávili
Narodenie Pána. Boh sa postaral, aby
naše vianočné sviatky boli dôstojné,
radostné i požehnané. I keď ťažko sa
opisuje atmosféra Vianoc, mali sme


radosť, že prišlo veľa farníkov a tí po-
zvali svojich známych, rodinu i suse-
dov. Na štedrej večeri farníkov sa ziš-
lo do 180 ľudí. Hneď po nej bol
vianočný program zostavený z rôz-
nych žánrov v interpretácii všetkých
vekových skupín (spevy, scénky, tan-
ce...), ktorý vyvolal priaznivú odozvu
v nadšenom publiku. Radosť po-
kračovala aj na polnočnej sv. omši so
spevom kolied a nových piesní. Na
polnočnej bohoslužbe sme vítali aj
pravoslávneho biskupa s jeho sek-
retárom a ich prítomnosť opätoval


o. Ján Čapla
a o. Jozef Marek
na pravoslávne
Vianoce 6. januára.
Prvý vianočný sviatok
bola nedeľa, a tak mnohí
opäť prišli, keďže nemali pra-
covnú povinnosť v zamestnaní. Na
druhý vianočný sviatok prišli k nám
predstavitelia iných kresťanských
konfesií v Baku spoločne sa pomodliť
a v dialógu odovzdať svoje pastoračné
skúsenosti. Rozprava pokračovala aj
v slávnostnom agapé. Pravoslávni bra-
tia nás pozvali na ich vianočný kon-
cert, zostavený z diel Schumana
a Beethovena v interpretácii mladých,
nadaných hudobníkov.
Na sviatok Zjavenia Pána posvätila sa
voda i príbytky našich farníkov. Každý
rok to vnímame ako radostné stretnu-
tie s rodinami i možnosť vytvorenia
spoločenstva lásky a svedectva pre ne-
veriace prostredie.
Krátky čas prázdnin naše deti strávili
na chate s animátormi, misijnými dob-
rovoľníkmi Andrejom a Jankou
a s o. Martinom Bonkálom. I napriek
zime, ktorá tam bola, deti sa zohriali
pri varení obeda i večere, pri nových
hrách a speve. Vždy si preskúšajú svo-
je schopnosti „priateliť sa“ v nových
podmienkach a utvrdiť si kresťanskú
identitu.


Z a -
čiatkom ja-


nuára (14. 1. 2006)
sme si pripomenuli 5 rokov posväte-
nia našej kaplnky v Baku a deň pred-
tým to isté výročie (5 rokov) prítom-
nosti v Baku mal don Štefan
Kormančík. Farníci si pozreli fotogra-
fie z toho obdobia, vidiac zjavný roz-
diel v návštevnosti i vo vzhľade kapln-
ky. Na začiatku iba zopár rodín
domácich a zahraničných pracovní-
kov chodilo na sv. omše, kým v súčas-
nosti niekedy sa nevieme do kaplnky
zmestiť. Sú to ľudia z rôzneho kultúr-
neho, spoločenského i sociálneho pro-
stredia, zo všetkých kontinentov sve-
ta. V minulom roku dostala kaplnka
celkom nový vzhľad po kompletnej re-
konštrukcii oltárnych priestorov
s nádhernou vitrážou autora Pavla Re-
háka zo Slovenska.
Celý advent bol zameraný na duchov-
nú obnovu našich sŕdc, aby sa Ježiš
Kristus narodil do „čistých jaslí“. Počas
vianočných sviatkov sme cítili, že prí-
prava priniesla svoje ovocie. Napokon
Vianoce majú zmysel vtedy, ak sa za-
čiatok Jánovho evanjelia „Na počiatku
bolo Slovo...“ (Jn 1, 1 – 18) stane sve-
dectvom nášho každodenného života.
Drahí naši dobrodinci, chceme sa
Vám poďakovať za množstvo pozdra-
vov, balíčkov, materiálnych dobier,
ktorými ste nás obdarili v bohatšej
miere. Tešíme sa, že o rok budeme Na-
rodenie Pána oslavovať v nových
priestoroch Kostola nepoškvrneného
počatia Panny Márie. Ďakujeme i za
Vašu modlitbovú pomoc a zostávajte
na modlitbách s nami pri hľadaní no-
vých podmienok pre mládežnícke
centrum v Baku.


Judita Stempelová
Foto: SDB Baku


Narodenie Ježiša v Baku Kŕdeľ „sŕdc“
na Ukrajine





11D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 610 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6




Budúci rok budeme sláviť už 10. jubileum Kostola Panny Márie
Pomocnice na Miletičovej v Bratislave. Jeho autori sú slovensko-
švajčiarski architekti manželia Weberovci, ktorí sú aj autormi
Kláštora Milosrdných sestier sv. Vincenta v Bojničkách pri Hlo-
hovci, posväteného v októbri 2000 a nového Kostola Narodenia
Panny Márie vo Vígľaši pri Zvolene. Základný kameň kostola vo
Vígľaši posvätil 22. apríla 1990 Sväty Otec Ján Pavol II. vo Vaj-
noroch, pri jeho historickej prvej návšteve Slovenska. Po viac ako
15-tich rokoch po posvätení základného kameňa bol z iniciatívy
a za svojpomoci mnohých veriacich Vígľaša dokončený aj ich
vlastný Boží chrám. 12. novembra 2005 banskobystrický diecéz-
ny biskup Mons. Rudolf Baláž konsekroval počas slávnostnej sv.
omše nový kostol a zasvätil ho Narodeniu Panny Márie, ako bo-
la zasvätená aj kaplnka na Vígľašskom zámku.


Je na česť Vígľašanov, že si vieru
svojich predkov dodnes ucho-
vali a postavili vo Vígľaši kos-
tol, po ktorom oni a mnohé
generácie ich predkov túži-
li. Srdečne im a architek-
tom k novému kostolu
gratulujeme a želáme,
aby kostol utužil ich cir-
kevné spoločenstvo
a aby sa architektúrou za-
radil medzi tie kostoly,
ktoré slovenskú sakrálnu
architektúru pozdvihli
a obohatili.


Redakcia DBD
Foto: archív redakcie


CIRKEV


12


Rímskokatolícky
kostol Narodenia


Panny Márie


Vígľaš







Novy rímskokatolícky Kostol Narodenia Panny Márie vo Vígľaši je, dá sa povedať,mladším bratom saleziánskeho Kostola Panny Márie Pomocnice na Miletičovej
v Bratislave. Ich vzájomnú príbuznosť a rukopis autorov prezrádza veľký kríž


umiestnený u obidvoch kostolov priamo na čelnej fasáde.


Boh – jediný darca života. V Sta-
rom zákone môžeme sledovať dejiny
židovského národa. Pre Izraelitov mať
deti znamenalo byť požehnaný Bo-
hom Otcom. Ten, kto nemal deti, bol
v hanbe. Boh Stvoriteľ spájal vždy svo-
je požehnanie s darom života, s da-
rom plodenia.


Mnohí ľudia sa nazdávajú, že dar-
cami života sme my ľudia. A my ľudia
rozhodujeme o tom kde, kedy a koľko
detí splodíme. Takúto argumentáciu
sme veľmi často počuli (a dá sa pove-
dať, že ona túto svojú „otrepanú“
a klamlivú frázu dodnes obhajuje)
z úst p. Černej v parlamente, keď sa
rozhodovalo o interrupcii, čiže o ume-
lom prerušení tehotenstva. Škoda len,
že rovno nepovedala, že nejde o žiad-
ne umelé prerušenie (prerušiť môžem
čítanie, štúdium, cestu, výlet), ale
o vraždu ešte nenarodeného človeka.


A tu sa začína veľký blud tejto do-
by, pre ktorý musí toľko ľudí trpieť.
V minulom, ale aj v tomto storočí sme
my ľudia rozhodli, že zoberieme svoj


osud do vlastných rúk. Vynašli sme
kondóm a antikoncepciu – tabletky
a telieska – a postavili sme sa proti ži-
votu, teda aj proti Bohu. A tak naši
predkovia začali kultúru smrti. Ľudia
si začali „plánovať“ svoje životy. Mys-
lím, že aj vďaka týmto našim plánom
vyzerá dnes svet okolo nás tak, ako
vyzerá. Stačí sa poobzerať okolo seba
– zabíjame deti ešte pred ich narode-
ním, ale hovoríme tomu, ako som už
spomínal „interrupcia“; rozvrátené ro-
diny; pravé hodnoty života a krásy vy-
vrátené;


a nešťastie, bieda, smútok. Rodiny,
kde deti majú len jednu mamu a jed-
ného otca, vymierajú. Sex, veľký Boží
dar, je znehodnotený a postavený na
úroveň dobre predávajúceho sa tova-
ru.


Prežívame veľmi veľa bolesti a veľ-
mi málo radosti. Často si ani neuve-
domujeme, akým veľkým darom od
Boha sú pre nás deti.


Saleziánska rodina v Prešove si to
už pred niekoľkými rokmi uvedomila
a zaradila do svojho hodnotového re-
bríčka aj „Modlitbový ružencový ma-
ratón“ za život ešte nenarodených de-
tí. Bolo to tak aj tohto roku v prvej
polovici februára. Už skôr sme si na
svojich formačných stretkách podelili,
kto a kedy sa bude modliť ruženec.
Týždeň predtým sa to vyhlásilo v kaž-
dom kostole, aby o tom vedeli všetci
veriaci, ale aj neveriaci, keď by pocítili
pohnútku zúčastniť sa na tejto akcii.
V tomto maratóne je zapojená celá Sa-
leziánska rodina, ale pripojiť sa môže
hocikto, kto cíti potrebu modlitbou sa
zapojiť do boja proti zabíjaniu ešte ne-
narodených detí. Maratón trvá 24 ho-


dín, čiže aj cez noc je v Kaplnke sv.
Dominika Savia, pred Najsvätejšou
Oltárnou sviatosťou stále niekto na
kolenách a prosí o život pre ešte ne-
narodené deti.


Boh nám dáva deti preto, aby sme
prežili jeho lásku. Aby sme mali silu
ísť po ceste života a aby sme sa na
konci tohto putovania mohli stretnúť
s Ježišom. K tomu patria aj kríže, kto-


ré musíme niesť, keď naše deti idú
cestou, ktorou my nechceme. Mať de-
ti znamená vedieť sa obetovať.


„Prestaňte plakať a utrite si slzy,
všetko čo ste urobili pre svoje deti
nezostane bez odmeny.
Vrátia sa z nepriateľovej krajiny.
Je tu nádej pre budúcnosť.
Vaše deti sa vrátia domov.
Ja, Pán som tak povedal.“
(Jer. 31, 16 – 17)


Jakub Halčák
Foto: redakcia


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


Modlitbový
maratón
Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemázľutovanie nad plodom svojho lona?


I keby ona zabudla,
Ja nezabudnem na teba.
Utvoril som si Ťa vo svojej dlani.


(Izaiáš 49, 15 – 16)


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6 13


SPOLUPRACOVNÍCI




PEDAGOGIKA


Čo sa stane, keď sa rodič rozhodne, že
zmení svoj spôsob jednania so svojimi
deťmi? Čo nastane, keď pochopí, že je
potrebné prehodnotiť svoje správa-
nie? Na začiatku je toto rozhodnutie
veľmi radikálne: keď zmena, tak úpl-
ná. A tak sa rodičia bezhlavo pustia do
tejto zmeny podľa receptov, čo sa do-
čítali v knihách a počuli na prednáš-
kach. Toto všetko však môže priniesť
ešte ďaleko viac problémov ako pred-
tým. Preto je dobré vyhnúť sa takejto
pasci a pracovať postupne iba na jed-


nom probléme alebo na jednom jeho
aspekte a začínať najskôr tým jedno-
duchším a ľahším. A čo je dôležité: je
to predovšetkým práca na sebe.
Vydať sa na túto cestu vyžaduje, aby
človek nezačal tvrdohlavo riešiť tie
najťažšie veci. Nie je možné zrazu ob-
rátiť škálu hodnôt bez toho, aby to
malo dopad na medziľudské vzťahy
a na vlastný život: bolo by to pre syna
dezorientujúce, keby zrazu zistil, že
ráno je stredobodom pozornosti
a večer úplne ignorovaný, lebo sa ro-


dičia zúčastnili na výchov-
nej prednáške. Jestvuje zá-
kon postupnosti, ktorý
platí aj pre zmeny. Je po-
trebné najprv pripraviť pô-
du a prispôsobiť situáciu.
Niektoré zmeny v nás vy-
volávajú väčšie obavy
a niektoré formy správa-
nia sa ťažšie menia. Tento
strach a ťažkosť súvisia
niekedy s určitou neisto-
tou a nerozhodnosťou ro-
dičov, s ich hodnotami,
s ich základnými postoj-
mi. V tom prípade zmeny
vyžadujú veľa trpezlivosti,
prezieravosti a múdrosti.
Je rozumnejšie a výhodne-
jšie upriamiť sa na ten spô-
sob správania sa rodiča,
kde je zmena reálnejšia
a účinnejšia.
Je dobré začať odstraňovať
to, čo je zbytočné, čo ne-
má zmysel: často si uvedo-
mujeme určité naše ne-
zmyselné postoje, hoci
sami vieme, že by sme ich
nemali mať. Keď sme to
dokázali, je ľahšie prejsť
na inú oblasť, lebo pôda je
čistejšia, vidíme teda veci
jasnejšie.
Treba urobiť jeden krok
po druhom. Takáto zmena má potom
tendenciu rozšíriť sa aj na ostatných.
Nezastaví sa len u rodičov, ktorí sa za-
čínajú správať odlišne: keď rodič zle-
pší svoj vzťah so synom, môže sa stať,
že po začiatočnom období odporu aj
syn prejaví túžbu po spolupráci, byť
bližšie k rodičom a vychádzať im viac
v ústrety.
Čo teda vyžaduje takáto zmena?


1. ODVAHA A ÚSILIE
Zmena vlastného správania vyžaduje
predovšetkým dve základné vlastnos-
ti: odvaha a úsilie. Keď človek chce za-
riskovať, je ochotný to urobiť, ak má
odvahu a verí skutočne tomu, čo po-
čul alebo poznal; ak je hlboko pre-
svedčený, že je to potrebné pre seba
a pre svoje deti, vtedy pravdepodob-
nosť úspechu je veľmi veľká. Naopak,
ak človeku chýba odvaha, ak si neverí,
má strach z neúspechu, alebo ak nie je
presvedčený, že toto rozhodnutie robí
pre seba, možnosti úspechu sú mizivé.
Druhá vlastnosť je úsilie. Vyžaduje
od nás, aby sme nielen brali do úva-


hy jasne vyslovené princípy, ale aby
sme ich aj čo najpresnejšie uskutoč-
nili. Odvaha a úsilie sú vlastnosti,
ktoré sa skrývajú v každom rodičovi,
veď často ich v živote musel uplatniť.
Je pravda, nie je to vždy ľahké. Pod-
statné však je, rozhodnúť sa, že sa to


dá zmeniť, byť presvedče-
ní, že to je potrebné a mož-
né.


2. VYHÝBAŤ SA
PRÍLIŠNEJ STAROSTI
O TO, ČO POVEDIA
DRUHÍ
Jedna z najčastejších pre-
kážok a najťažších zábran,
ktoré ohrozujú možnosť
zmeny je pravdepodobne
prílišná starosť o ľudské
ohľady, o to, čo povedia
a myslia tí druhí. Niektorí
rodičia nechcú zmeniť urči-
tý spôsob svojho správania
práve kvôli obave, čo by
o nich povedali susedia,
učitelia svojich detí, alebo
ich vlastní rodičia a prí-
buzní. Nie je možné zaká-
zať iným myslieť, hodnotiť
a teda ani posudzovať. Sú
to ich názory a reakcie.
Môžeme však ovládať našu
reakciu na podnety, ktoré
dostávame: my môžeme
rozhodnúť, akú váhu dáme
týmto kritikám druhých
a ako ich použijeme. Často
badáme, že tí, čo sú netole-
rantní a kritizujú správanie
sa inej osoby, sú v skutoč-
nosti neistí a cítia sa často


v hĺbke srdca nespokojní a nenaplne-
ní. Ich spôsob správania sa s inými vy-
jadruje určitý vnútorný nepokoj. Na-
opak, ak cítime v živote istotu, pokoj
a spokojnosť, nepotrebujeme sa preja-
viť v kritike toho, čo robia ostatní – as-
poň pokiaľ neobmedzujú naše základ-
né práva. Ak sa rodičom podarí takto
sa správať a ignorovať určité názory
a ohľady iných osôb, umenšujú sa aj
ťažkosti pri ich zmene. Skôr či neskôr
však príde okamih, kedy je potrebné
urobiť základné rozhodnutie: čo je pre
mňa ako rodiča dôležitejšie, názory
druhých, alebo zdravý, silný a harmo-
nický rast mojich detí? Je pre mňa
dôležitejšie, aby sa môj syn naučil
zvíťaziť nad svojou lenivosťou, cham-
tivosťou alebo inými nedostatkami,
alebo aby som nevyzeral hlúpo pred
ostatnými, aby ma ostatní chválili a si
ma vážili?


Tibor Reimer SDB
Foto: archív redakcie


14 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6 15D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


Aj rodič sa
môže


zmeniť
Zmeny sa v našom svete dejú každý deň, ale zo
skúsenosti vieme, že ľudia sa len ťažko menia. Niekedy
však cítime, že je to nutné, keď sa už ďalej nedá ísť.
A vtedy si povieme: musím sa zmeniť! Je to často
bolestivé priznanie, ale môže byť začiatok nového
života...


PEDAGOGIKA




16 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6 17


PEDAGOGIKA PEDAGOGIKA


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


M
am


a
M


ar
gi


ta
M


am
a


M
ar


gi
ta


m
am


a
do


n
a


B
os


ca




Za čias dona Bosca, ako sa to dozvedá-
me zo 6. bodu Pravidiel ctiteľov Panny
Márie Pomocnice, animáciu Združenia
zabezpečovali katechéti a duchovní vod-
covia zo saleziánskych domov. „Každý
člen podľa rád katechétov a učiteľov du-
chovnosti je povzbudzovaný prijímať
sviatosť pokánia každých štrnásť dní ale-
bo raz za mesiac a zúčastňovať sa každý
deň svätej omše, ak mu to povinnosti
vlastného stavu dovolia“
(Podľa „Letture Cattoliche“,ročník
XVII.,máj, 5 zväzok str.48 – 50).
Obnovené Pravidlá Združenia z roku
2003 v bode 13 hovoria o duchovných
animátoroch a animátorkách, ktorých
menuje provinciál saleziánov alebo pro-
vinciálka Dcér Márie Pomocnice. Ani-
mujú v miestnych strediskách Združe-
nia najmä saleziánsku duchovnosť
a spoločenstvo s miestnou cirkvou. Ani-
mátor je členom miestnej rady strediska,
o ktorej hovorí článok 12 obnovených
Pravidiel. „Každé miestne stredisko ani-
muje a vedie rada, zvolená zhromažde-
ním všetkých členov podľa zoznamu
kandidátov, ktorí sú ochotní poskytovať
bratskú službu“ (obnovené Pravidlá
Združenia júl 2003). Každému radcovi
miestnej rady sa zverí niektorý úsek
apoštolskej činnosti strediska. Predseda
zvoláva a predsedá rade, pripravuje ro-


kovací poriadok, oboznamuje s ním čle-
nov rady prostredníctvom sekretára a re-
prezentuje stredisko navonok. V čase je-
ho neprítomnosti a po dohode s ním ho
zastupuje podpredseda. Pokladník spra-
vuje majetok strediska podľa zákonov
štátu a v súlade s radou. Takto sa na ani-
mácii strediska podieľajú samotní jeho
členovia. Rada sa stretáva pravidelne raz
za mesiac. Animáciu v rámci celej pro-
vincie zabezpečuje provinciálna a národ-
ná rada stredísk Združenia. Za čias dona
Bosca táto štruktúra nebola ešte potreb-
ná, pretože Združenie ctiteľov Panny
Márie Pomocnice bolo len v Turíne na
Valdoccu. Dnes je potrebné animovať
miestne strediská Združenia aj na úrov-
ni provincie, prípadne na národnej úrov-
ni a organizovať vzťahy s ostatnými sku-
pinami Saleziánskej rodiny ako k tomu
vyzýva 14. článok obnovených Pravidiel.
Do animácie sa zapája aj materské stre-
disko Združenia na Valdoccu, pretože
práve ono je dedičom a pokračovateľom
prvého strediska, ktoré založil sám don
Bosco, ako nám o tom hovorí 15. člá-
nok. Jeho úlohou je animovať jednotu
Združenia a informovať všetkých členov
Združenia na svetovej úrovni. K tomuto
cieľu slúži časopis „Mária Pomocnica“,
so svojou prílohou ADMA, ktorý vydáva
materské stredisko pri Bazilike Panny


Márie Pomocnice v Turíne na Valdoccu,
ako aj svetová rada Združenia Márie Po-
mocnice – ADMA animovaná predse-
dom materského strediska. Na nej má
podiel vikár hlavného predstaveného sa-
leziánov, členka hlavnej rady Dcér Márie
Pomocnice zodpovedná za saleziánsku
rodinu, duchovný animátor svetového
Združenia a zástupcovia členov Združe-
nia rôznych geografických oblastí v kto-
rých je Združenie prítomné. Svetová ra-
da Združenia sa stretáva pravidelne
každých 6 rokov. Vynikajúcou príležito-
sťou pre animáciu Združenia v rámci ce-
lého sveta sú medzinárodné kongresy
Združenia. Zabezpečuje a organizuje ich
materské stredisko Združenia na Val-
doccu. V našom časopise sme už písali
o prvom kongrese, ktorý sa konal v Tu-
ríne v roku 1988 pri príležitosti storoč-
nice smrti dona Bosca (DBD 1/2006 str.
18). Ďalšie dva kongresy sa konali v La-
tinskej Amerike a posledný v roku 2003
opäť v Turíne. Združenie Márie Pomoc-
nice kresťanov si na takýchto poduja-
tiach uvedomilo svoju totožnosť a svoje
poslanie. Posilňuje to aj miestne stredis-
ká ZMP, ktoré sa viac zapália za šírenie
mariánskej úcty vo farnostiach miest-
nych cirkví.


Ján Zauška SDB


19


ZMP


Don Štefan Sandtner SDB sa narodil
dňa 30. apríla 1916 v Pezinku.


Prvé rehoľné sľuby zložil dňa 31. júla
1934 v Hronskom sv. Beňadiku.
V rokoch 1939 – 1943 študoval teoló-
giu na Gregoriánskej univerzite v Rí-
me.
Dňa 20. marca 1943 v Ríme prijal
kňazskú vysviacku.
V rokoch 1943 – 1945 prednášal na
Teologickom učilišti v Hronskom sv.
Beňadiku.
V rokoch 1945 – 1950 pôsobil ako
školský radca pre štúdium na filozofic-
ko-pedagogických študentátoch v Tr-
nave, Hodoch pri Galante a v Šaštíne.
V rokoch 1947 – 1950 redigoval časo-
pis Mládež a misie.
Od Barbarskej noci 14. apríla 1950
bol internovaný v koncentračnom tá-
bore pre rehoľníkov v Podolínci.
V máji roku 1950 počas hospitalizácie
v nemocnici (vážna srdcová choroba)
bol zatknutý a odsúdený na 15 rokov
väzenia v najťažšej väzenskej skupine.
V rokoch 1951 – 1960 bol žalárovaný
v Leopoldove, Bratislave, Ilave a na
Mírove.
V roku 1960, po 10-tich rokoch žaláro-
vania, bol amnestovaný.


Toho času je plne súdne rehabilitova-
ný.
V rokoch 1960 – 1968 pracoval vo vý-
robe ako strážnik a skladník.
Od roku 1968 je na invalidnom dô-
chodku.
V rokoch 1989 – 1999 redigoval časo-
pis Don Bosco dnes.
V súčasnosti pôsobí ako spovedník
v dome saleziánov v Bratislave na Mi-
letičovej ulici.


Don Sandtner je známy aj ako
významný slovenský básnik. Viaceré
jeho básne vznikali postupne počas
dlhoročného žalárovania, keď si ich
opakovaním a cizelovaním uchovával
zdravú mozgovú činnosť, aby psychic-
ky vydržal... Po prepustení z väzenia
ich dal na papier – sprvoti ako samiz-
daty, neskôr po roku 1989 mu vyšli aj
v knižnej úprave.


Pri príležitosti tohto jubilea pripra-
vili priatelia a mnohí známi donovi
Sandtnerovi na jeho narodeniny v ne-
deľu dňa 30. apríla 2006 hodnotné
poeticko-hudobné pásmo, ktoré sa
uskutočnilo v nadväznosti na konce-
lebrovanú svätú omšu, ktorá sa začala
o 15.00 hod v kostole saleziánov na
Miletičovej ulici v Bratislave.


V umeleckom programe účinkova-
li: herci a recitátori Štefan Bučko a Má-
ria Schloserová a Viliam Turčány, só-
lista Opery SND tenorista Jozef
Kundlák, huslistka Katarína Jabloko-
vová, speváčka Darina Laščiaková
a organista Jozef Malík. Scenár a réžiu
mal František Brezák.


Na uvedenom programe partici-
povala Mestská časť Ružinov, ktorá
z neho zabezpečila televízny záznam,
Spolok slovenských spisovateľov
a spoločnosť Saleziánov dona Bosca –
Slovenská provincia. Spolok sloven-
ských spisovateľov pri tejto príležitos-
ti odovzdal donovi Sandtnerovi pa-
mätnú medailu.


Aj touto cestou nášmu oslávencovi
k jubileu úprimne blahoželáme a vy-
prosujeme ešte veľa zdravia a Božieho
požehnania do nastávajúcich rokov.


JUDr. František Brezák
Foto: archív autora


OSOBNOSŤ


POZNÁVAME ZDRUŽENIE
MÁRIE POMOCNICE
Animácia Združenia Márie Pomocnice kresťanov


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 618 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


Združenie učí živej prítomnosti
Panny Márie v živote kresťana


Don Bosco sa po skúsenostiach a zá-
sahoch Panny Márie do svojho života
a života Cirkvi presvedčil, že má do či-
nenia so vzkriesenou a aktívne prítom-
nou osobou. Panna Mária nie je pre ne-
ho len nejaká predstava, obraz či socha,
ale živá, blízka a prítomná osobnosť,
ktorá zasahuje do ľudských dejín. Podľa
neho je Panna Mária s Kristom prítomná
a činná v Cirkvi, a preto aj nám veľmi
blízka. K tomuto presvedčeniu viedol
i ctiteľov Panny Márie.


Združenie Panny Márie Pomocnice
kresťanov, ktoré žije a pôsobí v našich
časoch, pomáha svojim členom nado-
budnúť si tiež túto skúsenosť. Na zákla-
de tejto skúsenosti sa rodí živšia úcta
k nej. Náš vzťah k Panne Márii nie je te-
da len nejakým doplnkom našej nábož-
nosti. Ale je to spontánna odpoveď toho,
kto zakúsil jej inšpirujúcu prítomnosť,


kto objavil, že každé kresťanské povola-
nie je „mariánske“. Z toho vzniká oso-
bitná pozornosť a učenlivosť voči Božej
Matke do tej miery, že bez tohto postoja
nemôžeme byť opravdivými kresťanmi.
Apoštol Ján, presne ako don Bosco v tu-
rínskom Valdoccu, nám radí, že si máme
vziať Pannu Máriu k sebe a úplne sa jej
zveriť. Máme byť presvedčení, že ona vo-
či nám plní úlohu Matky, Učiteľky,
Ochrankyne a Pomocnice (porov. Sta-
novy SDB 8 a porov. Jn 19, 26).


Don Bosco všetku svoju dôveru
v Pannu Máriu Pomocnicu často vkladal
do požehnania, ktoré sám zložil. V po-
žehnaní objavil veľkú moc, ktorá uzdra-
vovala. Hovorieval: „To nie ja, to Panna
Mária vyprosila.“ Požehnanie Panny Má-
rie Pomocnice schválil pápež Lev XII.
Don Bosco rád slávil i mariánske sviatky,
najmä májovú spomienku Pomocnice


kresťanov.
Pre saleziánov je
to slávnosť. Dnes si túto spomienku pri-
pomína celá Saleziánska rodina kaž-
dého 24. dňa v mesiaci. Členovia Zdru-
ženia Márie Pomocnice v tento deň
majú svoje pravidelné stretnutia miest-
nych stredísk, aby vyjadrili svoju spolu-
účasť na duchovných dobrách Salezián-
skej rodiny a sami ich rozmnožovali.
Okrem toho užívajú ovocie kultu a mod-
litieb, ktoré sa konajú v Bazilike Panny
Márie Pomocnice v Turíne a v kostoloch,
kde je založené Združenie. Všetky tieto
duchovné úkony posilňujú v členoch
Združenia život viery a oddanosti.


SALEZIÁNSKU RODINU OBNOVUJE
PANNA MÁRIA POMOCNICA





Životné jubileum
dona


Štefana Sandtnera
30. apríla 2006 sa dožil krásneho jubilea, 90. rokov


života, saleziánsky kňaz a básnik don Štefan Sandtner.




ŠPORT


Malá Kama:


Zúčastnilo sa osem mužs-
tiev. Prvú skupinu tvorili
Prešov, Námestovo, Barde-
jov-Poštárka a Poprad.
V druhej o postup do semi-
finále hrali Sabinov, Košice,
Humenné, Bardejov. Po
odohraní základných sku-
pín nám vznikli semifinálo-
vé dvojice:


Humenné – Prešov 6:0
Sabinov – Námestovo 0:6


Tí čo nepostúpili do semifi-
nále pokračovali zápasmi
o umiestnenie. Keď skončili
boje, mohli začať zápasy


o prvé miesta. V zápase
o tretie miesto zvíťazili
chlapci z Prešova nad Sabi-
novom 4:1. Potom nasledo-
valo očakávané finále.
V ňom podali vynikajúci vý-
kon chlapci z Námestova
a porazili Humenné 8:2
a mohli sa radovať zo zisku
pohára.


Poradie:
1 – Námestovo
2 – Humenné
3 – Prešov
4 – Sabinov
5 – Košice
6 – Bardejov
7 – Poprad
8 – Poštárka


Nášmu odletu na Sibír predchádzala
ročná príprava, väčšinou u saleziánov
v Žiline. Pripravovali sme sa spolu
s inými mladými ľuďmi – budúcimi
misijnými dobrovoľníkmi, a v lete sme
sa „rozleteli“ po svete. Niekto na Ukra-
jinu, niekto do Afriky, niekto do Azer-
bajdžanu a niekto na Sibír.
My sme v Jakutsku stihli ešte krásny
koniec leta; teploty okolo 23°C (zatiaľ
nad nulou) dokonca aj kúpanie sa
v Lene a prechádzky po nekonečnej
tajge, neodmysliteľne spojené so zbie-
raním húb, neskôr aj brusníc a ne-
ustálym odháňaním komárov. Krátku
jeseň vystriedala dlhá zima. Teplota
začala prudko klesať. Kým Slovensko
a jeho okolité krajiny zamŕzali pri
–30°C, tu v Jakutsku, pri –45°C kaž-
dý hovoril o veľmi teplej zime. Na pár
dní sme si vyskúšali aj –53°C... Teraz
už netrpezlivo očakávame jar. Dúfa-
me, že v marci už opäť budeme môcť
vyjsť do prírody, užiť si „zimné rado-
vánky“.
Naše „dobrovoľníctvo“ spočíva v spo-
lupráci a pomoci saleziánom. To za-
hŕňa aj domáce práce, ale hlavne prá-
cu s deťmi a s mládežou. Oratórium
máme otvorené tri dni v týždni. Nie-


ktoré deti sa učia v druhej zmene, to
znamená popoludní, preto neprichá-
dzajú cez týždeň ale len v nedeľu. Vte-
dy je tu najviac detí, a teda aj najvese-
lšie . Cez prázdniny, či už jesenné
alebo zimné, sme organizovali prí-
mestský tábor. Hry v oratóriu sa strie-
dali s tvorivými dielňami.
Taktiež mladí prichádzajú hlavne
v nedeľu. Chcú sa porozprávať, niečo
zažiť, jednoducho byť spolu. U nich je
túžba cítiť prijatie a lásku možno ešte
silnejšia ako u mladých na Slovensku.
Vyplýva to z prostredia a rodín, z kto-
rých pochádzajú. Máloktorí žijú s obi-
dvoma rodičmi, prípadne s nevlast-
ným otcom. Výnimkou nie je ani
matka, ktorá pije. Alkoholizmus je veľ-
mi rozšírený a s ním je spojená chu-
doba. Nedospelé deti sa musia starať
o rodinu; pracujú popri škole alebo
jednoducho nedoštudujú, a tak príliš
rýchlo dospievajú. No lásku, ktorú
mali dostať, ale nedostali, hľadajú na
každom kroku. Bohužiaľ, aj na ne-
správnych miestach. A tak sa v 19-tich
stávajú mamičkami a manželstvá sa
po troch mesia-
coch rozpadajú.
Preto je dobre,


že sa mladí môžu stretávať na takom
mieste, ako je aj Dom mládeže. Nepo-
núkame im len hry a našu vieru, ale
v prvom rade našu pozornosť. Naučia
sa lásku prijímať aj dávať. Snažíme sa
im poskytnúť príklad a možnosť vy-
tvoriť si zdravý rebríček hodnôt. Prav-
dou však je, že v mnohom by sme sa
my mohli učiť od nich. Niekedy sa ču-
dujem, ako si dokázali zachovať aj
v takých podmienkach dobrotu a ve-
selosť srdca, ochotu pomôcť a potešiť.
Ktovie, aká by som bola napríklad aj
ja, keby som vyrastala tu a nie na Slo-
vensku v usporiadanej kresťanskej ro-
dine...
Po šiestich mesiacoch som si v Jakut-
sku zvykla, ale predsa sa ešte nájdu
veci, ktoré ma prekvapia. A to je dob-
re. Aspoň mi z času na čas pripomenú,
kvôli čomu tu som. Veď čas sa nám
pomaly kráti a bola by škoda nevyužiť
ho správne. No a ako lepšie by sme
mohli využiť čas, ak nie na lásku...


Dobrovoľníčka Anna Sabuchová
Foto: archív autorky


V Jakutsku saleziáni pôsobia od
roku 1992. V meste Aldan
a v hlavnom meste Jakutsko, ktoré
sa stalo od augusta 2005
domovom aj pre mňa. Aspoň na
krátky čas... Spolu s ďalšími
dvoma slečnami zo Slovenska tu
pracujeme ako saleziánske misijné
dobrovoľníčky. Spoločnosť nám
robí aj dobrovoľníčka pani
Boženka z Ukrajiny a samozrejme
štyria saleziáni.


21D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


MISIE


Dobrovoľníctvo na Sibíri


Veľká
Kama


Ďalšie ráno sme sa zobudili
ešte do väčšej zimy (–20
°C). Šťastie, že to bola halo-
vá Kama. Opäť sa začalo svä-
tou omšou a rozlosovaním.
Do prvej skupiny kapitáni
vylosovali Prešov, Košice,
Humenné, Michalovce.
V druhej o postup bojovali
Bardejov, Sabinov, Bardejov
– Poštárka a domáci Poprad.
Do prvého semifinále postú-
pili Košice a Bardejov. Koši-
ce po malom zaváhaní na za-
čiatku nakoniec zvíťazili 8:3.
V druhom sa bojovalo až do
konca a nakoniec sa viac
tešil Prešov, ktorý zdolal
Poprad 2:1. V zápase o tretie
miesto nepadlo veľa gólov,
a tak nakoniec rozhodol je-
diný, ktorý strelil Bardejov,
a zvíťazil nad domácim Pop-
radom 1:0. Vo finále sa opa-
koval zápas zo základnej
skupiny a tentoraz sa výsle-
dok obrátil a Košice porazili
Prešov 2:1 a stali sa víťazmi
veľkej halovej Kamy.


Poradie:
1 – Košice
2 – Prešov
3 – Bardejov
4 – Poprad
5 – Michalovce
6 – Sabinov
7 – Humenné
8 – Poštárka


Chceme sa poďakovať ko-
munite v Poprade za tento
pekný turnaj a zároveň aj
všetkým saleziánom, spolu-
pracovníkom a všetkým fa-
núšikom, ktorí vytvárali vý-
bornú atmosféru. Zároveň
ďakujeme všetkým, ktorí
pomohli pri realizácii tohto
projektu, či už finančne,
alebo pomocou pri orga-
nizácii. Aj tu sme vybrali
niektorých chlapcov, ktorí
pôjdu reprezentovať Slo-
vensko na PGS do Chorvát-
ska na prelome apríla a má-
ja. Turnaje ukázali veľkú
perspektívu do ďalších ro-
kov. Tak držte palce.


Vladimír Peregrim SDB, Peter Kvašňovský SDB
Foto: archív autorov


Humenné po zápase


Víťazi z Košíc


Prešovskí chlapci pred zápasom


Halová KAMA – východ
Ako každý rok aj teraz počas jarných prázdnin sa uskutočnila halová Kama
pre východné Slovensko. Tohto roku sa prípravy zmocnila komunita v Pop-
rade. Celý turnaj sa konal v neďalekom Svite. Za mrazivého rána sa všetko za-
čínalo v miestnom kostole a po vyžrebovaní sa mužstvá rozdelili do dvoch
skupín a každá šla hrať do svojej telocvične.


20 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


Víťazi z Námestova




Krátka reportáž


Prečo toto divadlo?
„Raz večer bola v petržalskej sale-


ziánskej komunite na Mamateyovej per-
fektná atmosféra a vtedy to prišlo – inš-
pirácia, na ktorú sme tak dlho čakali.
Začali sme hláškovať, padali nápady –
vedeli sme, že sa rodí čosi pekné – ná-
pad o Svätom komediantovi. Pokúsili
sme sa vytvoriť obraz dona Bosca, ako
ho vnímajú súčasní mladí,“ – hovorí au-
tor a režisér hry Maroš Husár SDB.


Ján Rešutík SDB (&Cio, ako ho všet-
ci volajú), ktorý stvárňuje postavu dona
Bosca, pokračuje: „Oslovili sme chlap-
cov, ktorých poznáme z oratka. Vybera-
li sme typovo, aby chlapci nemuseli pri-
veľmi hrať, aby im úlohy sadli, aby sa
v nich jednoducho našli. Niektoré črty
postáv sme sa snažili prispôsobiť aj na
to, čo chlapci prežívajú doma, aké majú
problémy, ťažkosti, starosti.“


Jeden z chlapcov Tomáš Mihalovič
spomína na začiatky nacvičovania: „Mo-
ja úloha v divadle je Janko Bosco, malý
Janko Bosco. Hneď som sa s tou posta-
vou stotožnil. Bolo to ľahké, texty som
sa hneď naučil. Z prípravy divadla sa mi
najviac páčili sústredenia v Marianke,
hry a skúšky odvahy – v noci, v lese...“


A ako to všetko prežívala mama Mar-
gita – Majka Čonková: „Najťažšie bolo
vcítiť sa do toho, čo som hrala. Je to zá-
roveň pekné i ťažké – skúsiť sa vcítiť do
takej hlbokej postavy, akou bola mama
Margita.“


Ani „don Bosco“ neskrýva, že nešlo
o ľahkú vec: „Zahrať dona Bosca bolo
pre mňa ťažké. Bola to výzva – skúsiť vy-
jadriť, čo cítil, čo prežíval. Výzva aj pro-
vokácia – zmeniť sám seba a byť aspoň
trochu ako don Bosco.“


Lukáš Stašák SDB, ktorý veľmi dob-
re stvárnil postavu klauna, poodhaľuje
čosi zo saleziánskeho prístupu k divad-
lu: „V prípade oratkovských divadiel ne-
jde ani tak o nejaké profesionálne poda-
nie divadla. Hlavný, hlbší zmysel je – byť
s chlapcami, niečo spolu tvoriť, pomôcť


im rozvíjať svoje dary a talenty, učiť sa žiť
pre druhých... Nácviky sú niekedy pre
nás možno dôležitejšie ako vystúpenie.
To je už potom taká čerešnička na tom
všetkom...“


Cio: „Hráme to, čo je nám prirodze-
né, čo dennodenne prežívame... len sa
akoby vrátime nejakých tých 100 – 150
rokov dozadu. Podarilo sa nám viac po-
chopiť dona Bosca, jeho chlapcov aj do-
bu, v ktorej žil.“


Čo môže don Bosco ponúknuť
dnešnej mládeži, spoločnosti?
Luky: „Don Bosco, hoci žil pred dvo-


ma storočiami, je aj dnes stále aktuálny.
Ani nie tak presnými spôsobmi, ktoré
používal, ale myšlienkou, ktorú sa snažil
uskutočňovať vo svojom živote. Cieľom
jeho života bola záchrana mladých.“


Maroš: „Don Bosco, keď bol malý,
stratil otca... A ten, ktorý nemal otca, stal
sa otcom pre mnohých chlapcov, ktorí
boli opustení...“


Cio: „...aj dnes sú chlapci, ktorí po-
trebujú pomoc, chlapci, o ktorých sa ni-
kto nestará, ktorých si nikto nevšíma.
Don Bosco im chce ponúknuť cestu,
ktorou sa cez radostnú hru, šport môžu
dostať bližšie k Bohu...“


Maroš: „...zakúsiť čosi z Božej lásky
a prijatia.“


Cio: „Toto divadlo je pre nás školou.
Don Bosco nám ukazuje, ako riešil kaž-
dodenné starosti a problémy – s poko-
jom, s dôverou v Boha. Celý jeho život
hovorí o tom, že sa oplatí investovať do
mladých.


A bodka od Bartolomeja Garelliho –
prvého chlapca, ktorým začína dielo do-
na Bosca – v divadle si ho zahral Tomáš
Hanke: „Teraz ma to začína baviť. Dostal
som cez toto divadlo povzbudenie do ži-
vota. Bližšie som spoznal, aké to asi bo-
lo, keď don Bosco žil... ako sa tí chlapci
vtedy cítili, aké mali problémy...“


Martin Dinuš, Marek Šedivý
Foto: Milan Klenovič


MLÁDEŽMLÁDEŽ


Tri mesiace driny, potu, ale aj ra-
dosti a mnohých zážitkov sa premeni-
li na veľký konkrétny sen.


Chlapci, dievčatá a mladí oratória
z Mamateyovej v Petržalke: „Prežili
sme mnoho pekných zážitkov: sústre-
denia v Marianke, skúšky odvahy v le-
se a v kanáloch nášho domu, futbalo-
vé a floorbalové zápasy, nahrávanie
v štúdiu... Vďaka donovi Boscovi sa
z nás stala dobrá partia. Veríme, že di-
vákom neukážeme len niekoľko
naučených fráz, ale aj niečo z atmosfé-
ry, ktorú sme mohli počas celého ob-
dobia nácvikov prežiť.“


Recenzia
Posledné januárové dni žilo sale-


ziánske stredisko v bratislavskej Petr-
žalke najmä prípravami na premiéru.
Myšlienka pripraviť divadelné pred-
stavenie na sviatok dona Bosca vznik-
la už pred pár mesiacmi. K jej zreali-
zovaniu viedla cesta plná nadšenia
i driny, zábavy i modlitieb. Očakáva-
nia boli veľké, čo dokazuje aj obrov-
ský záujem o lístky. Narýchlo teda pri-
dali k plánovanému ešte jedno
predstavenie a v nedeľu 29. januára
plné hľadisko Domu kultúry Zrkadlo-
vý háj šušťalo zvedavosťou.


Svätý komediant. Názov predsta-
venia i mená aktérov dávali tušiť, že
nepôjde o nejaké tradičné spracova-
nie životopisu svätca. Prvou inšpiráci-


ou pre scenáristu a režiséra Maroša
Husára SDB boli autentické príhody
z knihy Spomienky Jána Bosca. Od
nich sa odvíja aj dynamický príbeh na
javisku.


Hneď v úvode sa strhne pouličná
bitka a malý Janko má veľmi živý sen.
O chvíľu chlapci živelne hľadajú vhod-
ného dona Bosca... v hľadisku. Nudiť
sa nebudete. Scenár srší humorom,
ale Svätý komediant nie je lacná prvo-
plánová paródia. Ponúka široké spek-
trum emócií, radostný úsmev sa na
tvárach divákov strieda s dojatím aj
s ťažko utíchajúcim smiechom. Ako
keď sa v epizóde o smrteľnej chorobe
dona Bosca objaví rázna Matka Tereza
v presvedčivom podaní Majky Martiší-
kovej a starší z klaunov (Luky Stašák
SDB) sa opäť raz dostane na pokraj
nervového zrútenia. Ufúľaní chlapci
z ulice pôsobili na javisku oduševne-
ne, s ľahkosťou sa vcítili do svojich ro-
lí a šibalstvo nemuseli vôbec predstie-
rať. V postave malého Janka Bosca
vynikol energický Tomáš Mihalovič.
Prevažne chlapčenskú hereckú zosta-
vu dopĺňajú štyri ženské postavy. Ús-
pech priniesla súdržnosť všetkých
účinkujúcich a radostná saleziánska
atmosféra, ktorá sa od prvých chvíľ
prenášala na divákov.


Mladosťou a energiou srší aj strhu-
júca hudba, ktorá je neodmysliteľnou
súčasťou predstavenia. Jednoduchá
a pritom veľmi pôsobivá scéna nesie
rukopis Pavla Danka z tanečného di-
vadla ATak. Obyčajné drevené rebrí-
ky, ktoré počas predstavenia plnia
rôznorodé funkcie, v závere symbolic-
ky spoja javisko s hľadiskom a začí-
najú zaslúžené ovácie.


Hoci sú tvorcovia i herci divadelný-
mi začiatočníkmi, vďaka spoločnému
úsiliu i spolupráci s odborníkmi pred-
stavenie vysoko prevyšuje úroveň
amatérskych scénok. Jednoducho pat-
rí na „veľké“ javisko. Je preto výbor-
nou správou, že Svätý komediant vyra-
zil na turné po Slovensku. Určite si na
toto predstavenie nájdite čas. Saleziáni
a mladí z Petržalky vás radi presve-
dčia, že don Bosco nie je len zabudnu-
tá postava z histórie kresťanstva.


Oľga Marková


Svätý komediant
putuje po Slovensku


Divadlo inšpirované Spomienkami, ktoré napísal sám don Bosco.


Chceme vám ponúknuť ešte jeden darček:
DVD SVÄTÝ KOMEDIANT.
Na DVD nájdete – divadlo Svätý kome-
diant
– reportáž z prípravy divadla
– malý klip s piesňou Da mihi animas
(skupina Saleziáni)
– fotky
– špeciálny balíček pre tých, ktorí pracujú
s mládežou (učitelia, katechéti, kňazi, ani-
mátori, vedúci krúžkov...) a chcú nacvičo-
vať divadlo. Balíček obsahuje textové súbo-


ry scenárov vyše dvadsiatich divadiel.
DVD – SVÄTÝ KOMEDIANT si môžete ob-
jednať na mailovej adrese: divoch@sdb.sk,
alebo na adrese Saleziáni, Mamateyova 4,
851 04 Bratislava-Petržalka.
Dobrovoľný príspevok na DVD + poštovné
je 130 Sk. Ak by ste cheli podporiť projekt
divadla „Svätý komediant“, môžete poslať
svoj milodar na č.účtu 20232-052/0200
variabilný symbol 3101
Ďakujeme všetkým, ktorí nám pomáhali,
fandili a modlili sa za nás.


22 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6 23D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


Don Bosco so svojou výpravou


Posledné prípravy pred vystúpením...
Don Bosco s režisérom


„Držte ma, lebo mu niečo urobím!!!“
– Luky Stašák pri jednom zo svojich


klaunovských záchvatov


„Otče, postaraj sa o týchto chudobných
chlapcov.“


Mama Margita uprostred oratória


Ovocie preventívneho systému


Po vystúpení diváci zahádzali šťastných
chlapcov cukríkmi


„Sú ako divé zvieratá... Čo znamená tento sen?“
– Tomáš Mihalovič sníva sen Janka Bosca


„Túžim vás vidieť šťastných tu i vo večnosti.“
– Šimon Borš ako malý klaun




VÝCHOVA VÝCHOVA
ako a upokojil sa. Kývol rukou a išiel
si ľahnúť. Dnes je kňazom. Akoby to
bolo dopadlo, keby...?


Prečo tento uvádzací príbeh? Život
prináša rôzne udalosti, ktoré treba de-
šifrovať, lebo v nich pôsobí Pán. Uda-
losti majú nádych očarenia, šarmant-
nosti, iskrivosti, ba aj napätia... Pod
udalosťami sa skrývajú hlboké oslo-
vujúce prúdy. Vyvierajú z Božieho du-
chovna. Ak sa im človek odovzdá, pri-
vedú ho ku Kristovi. Tak ako v Biblii.
Takže aby ste vedeli, tak: Boh má
s každým človekom plán. Realizuje ho
postupne cez rôzne výzvy, usmerne-
nia, príhody. Boh z týchto „volaní“ pri-
pravil človekovi nádhernú budúcnosť
– geniálny životný projekt – konkrét-
ne povolanie. O veľkých Božích vola-
niach môžeme povedať aj to, že Boh
každého volá:


A. K životu. Boh chcel, aby si existo-
val. Chce, aby sa každý počatý človek
narodil.
B. Povoláva ku spáse. Pán robí všetko
preto, aby sa každý človek dostal do
neba.
C. Volá k láske. Inak povedané ku svä-
tosti. Božou snahou je, aby každý mal
rád Boha, seba, ľudí, prírodu... Všetko,
okrem hriechu.
D. K službe v Cirkvi. Keďže Boh stvo-
ril človeka pre šťastie, pripravil mu na
zemi životnú cestu (povolanie), na
ktorej sa bude najlepšie cítiť. Tu sa
maximálne realizuje, tu sa rozvinie do
plnej krásy. Je jeden cieľ, ale veľa ciest
k nemu. Zistiť to, znamená nájsť svoje
konkrétne povolanie.


BOH ČAKÁ NA T VOJU
ODPOVEĎ


„Na tejto zemi sú záležitosti, ktoré nik
iný nemôže urobiť, len ty. Boh ťa volá
k veľkým úlohám.“
/J. Consul/


Oslovenie Bohom sa deje v tichu. Ak si
zvedavý, viac sa môžeš dozvedieť opäť
z Biblie. Len si ju prelistuj, ona o tom
veľa hovorí. Keďže Božia vôľa je to naj-
lepšie, čo sa mi mohlo i môže stať, je
dôležité zistiť toto volanie. A nielen zis-
tiť, ale aj odpovedať. Ale!!! Tu je taká
zvláštnosť. Dostal si dar života a slo-
body. Pán ti ju dal, preto ju rešpektuje.
Preto až vtedy, keď poviem Bohu
„áno“, sa môj život uberá správnym
smerom. Múdri ľudia hovoria, že o ži-
vote niekedy rozhoduje pár „áno a nie“


povedaných v správny čas. Súhlasím.
Tu je vhodné odporúčanie: Prejdi si
históriu svojho života, svoj osobný prí-
beh. A potom vyhodnoť svoje veľké
rozhodnutia. Prečo? Lebo človek sa
má učiť zo svojich skúseností.


„BOŽÍ PODNIK“
„Na tomto svete je jeden ,Boží pod-
nik’. Nazýva sa Božie kráľovstvo. Boh
ho chce vybudovať v spolupráci s ľuď-
mi.“
/M. Ricek/


V Starom zákone bol vyvoleným Bo-
žím ľudom izraelský národ. Z neho
pochádza Ježiš Kristus. No svoji ho
neprijali. A tak Kristus zakladá nový
Boží ľud – Cirkev. Kristus vystúpil na
nebesia, ale je aj v Cirkvi. Tá pokraču-
je v tom čo robil Ježiš – učí, vychová-
va, lieči, káže... Buduje Božie kráľov-
stvo. My patríme do Cirkvi, a teda my
máme v tom pokračovať. K tomu nás
Boh povoláva. A o čo konkrétne ide
v mojom, tvojom prípade? To nám
hovorí Cirkev cez predstavených. Ona
potvrdzuje povolanie a dáva poslanie.
Základné delenie povolaní je podľa
stavu: Boh volá do duchovného alebo
do manželského stavu. O tom neskôr.


AKÝ MÁ BOH PLÁN
S TÝMTO ČLOVEKOM?


„Musíme zvolať rodinnú poradu.“ Su-
cho oznámil manžel manželke.
„Čo sa robí?“ zablýskala očami jeho
druhá polovička. Tón jeho hlasu bol
znepokojivý.
„Ani sa nepýtaj. Zvolaj starkých a všet-
ky deti... Okrem Janky. Tá nesmie
o ničom vedieť! Dozvedel som sa, že
chce ísť do rehole. Musíme sa poradiť,
ako jej to prekazíme.“


Priatelia, to nie je vymyslený sci-fi text,
ale dosť bežné rodinné opatrenie.
Takto mnohé rodiny reagujú, keď sa
dozvedia o úmysle svojich ratolestí.
A to nie je pekné... Pamätajme, že Bo-
žia vôľa je najlepší variant pre každého
človeka! Nič lepšie nevymyslíme. Pri
výchove mladých ľudí nám má ísť
o ich celkové dobro. Ba kto chce mla-
dému človekovi skutočné dobro, pýta
sa: „Bože, aký plán máš s týmto člove-
kom? K čomu ho povolávaš? Ako mu
ja môžem pomôcť naplniť víziu, ktorú
si preňho pripravil?“ Ak vám to bude
ťažké, nezabudnite na modlitbu: Pane
verím, pomôž mojej nevere. Lebo bez
viery to ozaj nepôjde.


Ale aby sme v nadšení ešte podrástli,
predstavte si, že po svätej omši sa sta-
lo sa aj toto:


„Chlapci, kto z vás by sa chcel stať
kňazom?“ pýtal sa oduševnene du-
chovný otec miništrantov. Ale mladíci
boli ticho. Nikto sa nehlásil. No kňaz
to nevzdal:
„A kto by sa chcel stať biskupom?“
Hneď vyletelo nad hlavu štvoro rúk.


K tomu niet čo dodať. Veľa síl pri hľa-
daní vôle Pána vám vyprosuje


Jozef Luscoň.


P.S.: Ak chcete vedieť niečo viac o té-
me povolania, pozrite si:
www.kbs/povolania.sk.


Foto: DOMKA Žilina


Križovatka
mladých


25D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


Tymian
2006


Miništrantské hnutie a DOMKA,
v spolupráci so saleziánmi a boho-
slovcami organizuje v dňoch 10. – 16.
7. 2006 letný tábor pre chlapcov – mi-
ništrantov vo veku od 12 rokov. Mies-
to podujatia: RZ Bonums Belušské
Slatiny, okres Púchov. Je to prekrásne
prostredie obklopené horami a hoľa-
mi.


Cieľom podujatia je výmena skúseno-
stí zo života miništrantov z rozličných
častí Slovenska a pomoc farnostiam
pri formácii miništrantov. Program je
prispôsobený jednotlivým vekovým
kategóriám, starší chlapci sú zaškole-
ní do animátorstva. Na sústredení ne-
bude chýbať duchovný program
(modlitby, príbehy, prednášky, svätá
omša, obnova), „celotáborová hra“
s výchovným zameraním, šport,
súťaže, dobrodružstvá, turistika
a veľa, veľa radosti.


Ďalšie informácie sa dozviete na kon-
taktoch: DOMKA-Združenie salezián-
skej mládeže, Daliborovo nám. 1, 851
01 Bratislava, prihlášky sú v elektro-
nickej podobe na , email:
lusko@sdb.sk, tel. č.: 02/50231-222,
0903/838 709. Kontaktná osoba: Jo-
zef Luscoň, SDB. Tešíme sa na stret-
nutie. JL.


„Počul som, ako jeden kňaz povedal,
že nájsť svoje povolanie je najväčšia
úloha mladosti. Ako tomu rozumieš?“
spýtal sa Janko svojej kamarátky
Lucie. Tá sa nadýchla a spustila:
„Predstav si, že si na križovatke.
Ponáhľaš sa domov a tak rýchlo
kráčaš a kráčaš... Ale po dlhom čase
zistíš, že cesta po ktorej ideš, domov
nevedie. Čo by si robil?“


„No... Bol by som nespokojný, nervóz-
ny, možno by padla nadávka na moju
hlúposť.“
„Vidíš, vidíš. Tak je to. Raz sa každý
mladý človek dostane do životnej
križovatky, jeho cieľom má byť domov
– nebo. Ak urobí vážne rozhodnutia
bez toho, aby sa zamyslel, čo Boh od
neho chce, po akej životnej ceste ma
kráčať, zle je. Ak sa nespýta Boha, ako
chce aby ten svoj krátky život prežil,
môže celý čas (ba i večnosť) banovať.“
Rozhovor bol ozaj zanietený a po-
kračoval v uliciach mesta.


Priatelia, je mi ľúto, ale niektorí mladí
ľudia dnes ani to nevedia, kam majú
ísť, kde je ich večný domov. Túlajú sa
týmto životom. Sú tuláci, a nie pútnici.


Preto je dobré venovať sa téme, ktorá
je pre všetkých veľmi dôležitá – ide
o záležitosť povolania. Načneme to
takto:
Pri zoznamovaní sa ľudia často pýtajú:
„A čo robíš? Aké je tvoje povolanie?“
Pohotovo odpovieme: „Som knihov-
níčka, murár, doktor, šofér...“ Hej,
väčšina si pri slove povolanie hneď
pomyslí na zamestnanie. Ale ide o inú
vec. Mýlime si pojmy s dojmami. Du-
chovné povolanie sa dotýka „miesta“,
kde chce mať človeka Boh. Vysvetlíme
si to ešte bližšie.


VÝZVA – ODPOVEĎ
„Ach ty lapaj. Prestaň mi už robiť zlosť!
Boh ťa vidí!“ kričala mama na svojho
malého, ale dynamického syna. No
ten sa huncútsky usmial a povedal jej:
„Hej, Boh ma vidí. Ale pozerá na mňa
s láskou, „mäkko“, nežne. Nie je
špión! A veď ani tak veľa nepokúšam...
To ide samo.“ Mama prestala kričať
a uvedomila si, že synček odpovedal
múdro.


Hej, aj ty si „padol“ Bohu do oka. On
každého človeka pozná. Ľúbi ho. Oslo-


vuje ho osobne. Volá ho jeho menom.
Že si ešte nič nepočul? Deje sa to rôz-
nym spôsobom. Kto nie je celkom „du-
chovne“ hluchý, počuje ho... Ale môže
sa aj to stať, že človek žije v takom
„hluku“, že nevie rozoznať, ktorý je Bo-
ží hlas. Hádam už ani netreba pripo-
mínať, že medzi Bohom a človekom to
„funguje“ podľa schémy: Výzva – od-
poveď. Boh dáva výzvy, človek odpo-
vedá – alebo aj nie! V širšom zmysle je
teda povolanie výzva, ktorú Boh
adresuje každému človeku. Ba dokon-
ca v každej chvíli ho k niečomu povo-
láva. Výzva znie: treba sa v tom vyznať.
A to je umenie. Životná veda!


ÁNO? NIE!
„Otec, požičiaš mi auto?“ Otec zbystril
sluch. Išlo o nezvyčajnú prosbu.
„Kam chceš ísť tak neskoro v noci?“
„No vieš... Majka je na zábave. Chcem
ísť za ňou.“ Slova sa mládencovi ťažko
drali z úst. Otec sa nezdržal a tvrdo
odsekol:
„Nikde nepôjdeš. Auto ti nedám.“ I bo-
lo tak. Syn sa búril, ale napokon sa
rozhodol, že poprosí Ducha Svätého,
aby mu vnukol riešenie. A ani nevedel




mesiel. Dnes tam už majú niekoľko ta-
kých stredísk, školu pre sedem tisíc
žiakov od základnej až po prvé dva
ročníky vysokej, ošetrovne, zdravotné
strediská, strediská pre alfabetizáciu,
detské škôlky, útulky... spolu 26 so-
ciálnych diel. Hlava sa mi krúti nielen
od zápachu štvrte a nevýslovnej biedy
okolo, ale aj od toho, čo všetko Boh
robí pre záchranu tohto ľudu cez pia-
tich saleziánov. Je pravda, že sú tu eš-
te tri františkánky a zopár misijných
dobrovoľníkov, ale to, čo sa tu koná, je
ľudsky nepochopiteľné. Tu je skutoč-
ný život! Videli sme iba niektoré
z diel, čo sú v tejto štvrti... všade húfy
ľudí, všade sa pracuje, vyučuje, učí,
modlí, očkuje, hrá, cvičí. Veľké objek-
ty, veľké plochy, tisícky mládeže a de-
tí uprostred nesmiernej biedy. Sú to
jednoducho oázy poriadku, čistoty,
zdravia, kultúry, vzdelávania, evanje-
lizácie. Slová nestačia. Vláda sa do-
konca obrátila na Cirkev s prosbou
o pomoc pri registrácii obyvateľstva,
aby sa mohli vydať občianske preuka-
zy. Nijaká sála, nijaký kostol nie je sa-
moúčelový. Všade sa pracuje na dve-
tri smeny a všetko slúži aj na niečo
iné. Farností je tu dvanásť... pre troch
kňazov. Uvedomujem si, že som v prí-
tomnosti zázraku.


2000 katechumenov
Sobota večer 27. augusta. Navečer
dvor a dom ožíva znova tým nádher-
ným šumom mládeže. Dom je opäť
nabitý do prasknutia. No dnes je to
trochu iné. Tak trochu mi to pripomí-
na predvečer Vianoc, alebo čosi z Bie-
lej soboty. Dnes, tak ako aj vo štvrtok
je katechizmus pre ako mi bolo pove-
dané, 7000 mladých katechumenov.
Nevidím ich toľko, ale dobré dve tisíc-
ky sa ich naráta. Sú najprv spoločne
v kostole a potom sa rozchádzajú po
miestnostiach, a vôbec, kde sa dá. Veľ-


ká časť ich odchádza do okolitých
škôl, lebo v saleziánskom dome niet
miesta. Potom sa začína príprava zaj-
trajších sv. omší. Dvor je plný tancu-
júcich a spievajúcich skupín. Veď tre-
ba pripraviť päť sv. omší. Tri z nich
budú pre mládež. Je to čosi nádherné.
Už teraz začína deň Pánov.


Prehovoril
Pondelok 29. augusta. Dnes Peter pre-
hovoril! Po prvý raz sa mu podarilo zo
seba dostať vetu po portugalsky. Týž-
deň mlčal a bol zablokovaný. Trápil sa
a trápil aj ostatných, ale poctivo pra-
coval a Pán mu pomohol... a hľa, čo
som si mohol zapísať o týždeň (5.
sept.): Už v sobotu don Manolo, špa-
nielsky spolubrat, ktorý vedie dielo
v Mota, povedal, že Peter sa pôjde
dnes zoznámiť s chlapcami z domu
Michal Magone (bezprízorní chlapci).
Tak sa aj stalo. Boli sme tam na sied-
mu. Chlapci už boli na ihrisku v kry-
tom hangári. Peter sa k nim celkom
dobre priblížil, zoznámil, pomodlil sa,
dával pokyny ako rodený Portugalec
a viedol s nimi zápas, ako by to bol ro-
bieval už roky. Ja som fotil ako divý.
Od samej spokojnosti! Alebo zase ne-
jaký zázrak?


Pošlite nám všetko, čo máte
Streda 7. septembra.. Asi o 11 hodine
sa stretám s donom Picolim. Na tento
rozhovor som čakal dva týždne. Čo
chce odo mňa, sú saleziáni pre Ango-
lu. Potrebujú mladých, stredného ve-
ku a dokonca i kňazov dôchodcov. Na
môj spýtavý pohľad odpovedá: „Áno,
stačí, aby sa modlili s nami a za nás
a boli svedkami viery a vernosti povo-
laniu.“ No najviac im chýbajú putovní
misionári, t.j. tí, čo by navštevovali de-
diny, roztrúsené okolo misijných sta-
níc. Pridáva počty: okolo Dondo je
60, v okolí Calulo 80, v okolí Ntala-


tando 50 dedín bez kňaza. A to sú tie
najbližšie!
Potom sa pýtam na misijných dobro-
voľníkov: Aký typ odbornosti potre-
bujú? Vysype: formátorov pre vedú-
cich našich oratórií, pedagógov pre
doškoľovanie učiteľov, učiteľov odbor-
ných predmetov, stolárov, elektriká-
rov... učiteľov pre počitače a angličti-
nu, katechetiku. Ďalej zdravotníkov...
od laborantov až po lekárov, účtovní-
kov a schopných zaúčať iných do úč-
tovníctva, stavbyvedúcich a architek-
tov: majstrov i učiteľov... a výpočet
pokračuje... Nakoniec po taliansky
roztvorí ruky a dodá: „Pošlite nám
všetko, čo máte, tu je práca pre kaž-
dého...“
A po tom, čo som v priebehu tých
troch týždňov videl, dávam mu za
pravdu. Naozaj, Afrika potrebuje
všestrannú pomoc, a najmä tú ľudskú
a kresťanskú.


Jozef Daniel Pravda SDB
Foto: Misijné oddelenie SDB


MISIE


Na úvod zopár faktov
Angola leží na juhozápade Afriky a má
rozlohu 1 246 000 km štvorcových.
Počet obyvateľstva sa odhaduje na 12
miliónov. Hlavné mesto je Luanda,
predpokladá sa, že má asi 5 miliónov
obyvateľov. 42 percent obyvateľstva
má menej ako 15 rokov a 58 percent
sú analfabeti. Portugalčina je úrad-
ným jazykom popri viacerých národ-
ných jazykoch. Tieto územia boli od
15. stor. portugalskou kolóniou. Od
r. 1961 sa začína boj o nezávislosť.
Avšak iba v r. 1975 sa ju podarilo zís-
kať. Vtedy začala občianska vojna,
ktorá trvala 27 rokov. Občianska voj-
na zanechala rozvrátené hospodár-
stvo, nevzdelanosť, mravnú skazu,
100 000 mrzákov, ktorých počet vďa-
ka 12-tim miliónom nášľapných mín
denne stúpa.


Saleziáni v Angole
Naše prvé dielo sa začalo 1. septem-
bra 1981 v mestečku Dondo. V prvej
skupinke troch misionarov bol aj náš
rodák don Milan Zedníček. V plnej
vojne naši spolubratia, ktorých väčši-
na pochádza z Latinskej Ameriky,
hlavne Argentíny a Brazílie, otvorili
nové domy v Lwena, Luande, Calulo,
Ntalatando, Benguela.


Och, ten očarujúci svet
saleziánskych dvorov


Streda 24. augusta. Keď sa slnko tro-
chu sklonilo a jeho páľava sa zmenši-
la, t.j. okolo 15 hodiny, sa dom začína
zapĺňať mládežou. Je to skutočný raj-
ský pohľad pre saleziána. Je ich veľa,
veľmi veľa, sú veľmi hluční... všetko to
behá, skáče, hrá sa a samozrejme tan-
cuje... veď akože inak v Afrike. Dva zá-
pasy basketbalu súčasne na jednom
basketbalovom a dva zápasy futbalu
na tej istej ploche naprieč na malom
futbalovom ihrisku...tak isto súčasne.
Medzi nimi sa naháňajú tí, čo sa hrajú
iné hry. Priam ideálne ako v počiat-
koch u dona Bosca. Ochkám rozko-
šou. Peter a Marek hrajú futbal osto-
šeť. Mladší, väčšinou deti, sa hrajú
vonku pred múrom, ktorý oddeľuje
dvor od kostola. Bola to ulica, ale sa-
leziáni ju prehradili, aby autá nemoh-
li prechádzať, položil sa asfalt a máme
ešte trochu ihriska. Deti sa hrajú všeli-
jaké hry. Majú medzi sebou i vedú-
cich, asi 14 – až 16-ročných. V strede,
medzi tým svätým hurhajom, vo dve-
rách spájajúcich dvor s ulicou stojí
don Zedníček s píšťalkou. Pozdravuje
sa s každým prichádzajúcim a preho-
dí slovko i s odchádzajúcimi. Žartuje,
vybavuje všelijaké odkazy. Občas ráz-
nym hvizdnutím preruší nejakú hád-


ku alebo neporiadok, ak treba, podí-
de, dá jeden dva pokyny a frčí sa ďalej.
Prichádza aj množstvo dospelých. Je
to naozaj stredisko života! Tak to ide
do 18,30. Potom je sv. omša. Po nej
oratórium znova ožije. V misii je asi 8-
10 sál. Večer je všetko obsadené.
A nielen sály, no každý kútik dvora,
schodišťa, voľného priestoru. Niekde
sa učia na gitare, v iných je katechiz-
mus, v ďalších je doučovanie, v nie-
ktorých sa hlučne modlia „duchári“.
Sú však aj iné, kde v tichosti prehlbu-
je svoj náboženský život Mariánska lé-
gia. Je 21,00 a všetko utícha...iba vša-
deprítomný prach tohto veľkého
mesta spolu s odporným zápachom
nás neopustia ani v noci .


Ako to stíhajú?
Streda 24. augusta. Návšteva obrov-
skej štvrte Lišeira, ktorá má vraj pol
milióna obyvateľov alebo aspoň nie-
koľko stotisíc. Presný počet nikto ne-
pozná. Je to štvrť s hlavným trhom
v Luande. Postavili ju väčšinou
utečenci pred vojnou na bývalom
mestskom smetisku. Táto štvrť je ne-
výslovne chudobná s vysokou krimi-
nalitou, násilím a prostitúciou. Pôsobí
tu päť saleziánov, z toho dvaja semi-
naristi. Začalo sa tu odborným stre-
diskom pre niekoľko základných re-


MISIE


26 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6 27


Už roky posielame misijných dobrovoľníkov na Sibír. Od r. 2004 ich máme aj
v Azerbajdžane. Minulý rok sme usúdili, že je čas začať posielať našich mladých aj


do Afriky, veď tam už máme styčného dôstojníka v osobe dona Zedníčka.
A tak koncom augusta sme vyleteli, ja a prví dvaja misijní dobrovoľníci do Angoly.
V tomto článku ponúkam krátky výpis z cestovného denníka z tých dní. Nech oživí


vaše modlitby za tento mučený svetadiel a podporí vašu veľkodušnosť.


Angola


Živé africké trhy, Luanda Misijný dobrovoľník v práci Vidiecke trhy v Afrike Bohoslužba v Dondo


Negramotnosť je veľká. Aj takýto mladí muži
sa musia učit čítat a písať




uprednostnený pred starším bratom
Eliábom, ktorý je vysoký, silný a do-
mýšľavý, ktorý ho podceňuje (1 Sam
17, 28). Napriek všetkému Dávid uka-
zuje, že vie prijať riziko. Má odvahu
pred výzvou pri stretnutí s Goliášom
(1 Sam 17, 12 – 39).


Dávidov hriech
(2 Sam 11) Pri Dávidovi sa spomínajú
aj hriechy. Obzvlášť dva. Sčítanie ľudu
(2 Sam 24, 1 – 25), kde sa zdá, že on
sa cíti majiteľom ľudu (chcem vedieť
počet ľudu), zatiaľ čo iba Boh je maji-
teľom každého života, čo teda pouka-
zuje na hriech pýchy a hladu po vláde.
Druhý prípad je historka s Betsabe
a zabitie priateľa Uriáša. Rozprávanie
(2 Sam 11, 1 – 27) je dramatické, pre-
tože vychádza z bežnej banálnej situá-
cie, poobedňajšieho odpočinku
a krok za krokom postupuje ku drá-
me cudzoložstva a vraždy dosiahnutej
ľstivými prostriedkami. Dávid sa pred-
stavuje ako poctivý človek (s Jonatá-
nom, so Šaulom, ktorý ho dokonca
prenasleduje), schopný skutočnej lás-
ky a vernosti (stačí sa pozrieť, ako pla-
kal za Šaulom, Jonatánom a svojím sy-
nom Absolónom). Ako sa mohol stať
nepoctivým, neverným a zradcom? To
je skutočná dráma hriechu, pred kto-
rým sa nikto nemôže cítiť mimo ne-
bezpečenstva.
Prvý negatívny prvok je v tom, že Dá-
vid zlenivel. Zatiaľ čo jeho sú vo vojne,
on je v bezpečí a žije pohodlný život.
Už viac neriskuje. V stave tejto uspá-
vajúcej situácie pôžitku duše, sa stáva
zvedavý, neopatrný a nechá sa pre-
môcť pokušením. Ale najväčší hriech
začína, keď sa pokúša zakryť to, čo
urobil, aby si zachránil tvár. Nechá sa
premôcť láskou k sebe až po zabud-
nutie na Boha. Vstupuje do stavu vnú-
torného chaosu. Už ničomu nerozu-
mie. Aby zachránil svoj rešpekt,
ženu, dieťa a priateľa skúša straté-
gie: nevyjdú mu – možno aj preto,
že Uriáš všetko pochopil – a ne-
váha ani obetovať život svojho ver-
ného priateľa.
Utiekol od pravdy a končí v tom, že
koná v najhlbšej tme. Maska jeho
zdanlivej dobroty triumfuje za cenu
prázdnoty a smrti. V 2 Sam 12, 1 –
14 prorok Nátan použil parabolu,
aby mu pomohol zastaviť sa a vi-
dieť sa v zrkadle, aby zba-
dal, čím sa stal („Ty
si ten človek!“).
V tom okamihu sa


znovu zrodil Dávid, priateľ pravdy.
Pravda ho oslobodila. Zhrešil som:
Dávid sa kajá a je pripravený prijať
všetko, čo bude od neho chcieť Boh, aj
smrť dieťaťa. Nevinný platí zaňho a na
to Dávid nemôže zabudnúť. Žalm 51
vyjadruje Dávidovu spoveď. Je to
najľudskejší zo žalmov, ozvena všeo-
becnej skúsenosti hriechu a pokánia.
Má historicko-naratívnu štruktúru.
Spomienka na minulosť sa spoznáva
v prítomnosti a cez vzývanie plné vie-
ry a dôvery v Boha, animované úprim-
nou túžbou po očistení a novosti živo-
ta, sa otvára pre budúcnosť, pre život
podľa Pána, v službe. Dôvera v Boha
plodí dôveru v človeka.
Dávid spoznáva najväčšie poníženie.
Jeho skúšky preverujú autentickosť je-
ho konverzie. Rastie zvlášť v poníže-
nosti: pred synom, ktorý ho zradí
a prenasleduje sa nechá ponížiť, lebo
pochopil, že to na čom záleží, je byť
pred Pánom, páčiť sa iba jemu a že
všetko utrpenie a poníženie sa dá
prijať, len aby sa vždy a jedine pl-
nila Božia vôľa.
Zmyselný a egoistický človek
sa stal veriacim, pokorným
a zamilovaným do Boha.
Malý, ktorý sa stal veľkým
v ľudských očiach, sa
znovu spoznal ako ma-
lý a dôveruje iba Bo-
hu pre lásku k ne-
mu a k blížnemu.
Dávid je už pri-
pravený stať sa
predobrazom


Mesiáša, poníženého Kráľa, ukrižova-
ného Pána z lásky k nám. To je Dávid,
ktorý hovorí našim srdciam, hriešni-
kom ako on, veriacim s Božou pomo-
cou, akým sa stal aj on.
Dávidov príbeh kladie hlboké osobné
otázky pred každého z nás: Milujem
Boha? Mám smäd po ňom? Dôveru-
jem mu? Som pravdivý pred sebou sa-
mým? Nechávam sa oslobodiť prav-
dou? Skrývam sa v sebe samom alebo
poznávam svoj hriech? Som pokorný
a odovzdaný do Božej vôle, akákoľvek
bude pre mňa?


Mons. Bruno Forte


LABORATÓRIUM VIERY


Povolaný Bohom a posvätený poma-
zaním, Dávid – pastier, syn Jesseho,
narodený v Betleheme v druhej polo-
vici XI. storočia pred Kristom – je vý-
nimočne milovaný Bohom. Písmená
jeho mena sú dAd „Dod – dodí“, „mi-
lovaný – môj milovaný“ z Piesne pies-
ní. Ten, ktorý miluje Boha, hrdina Iz-
raela, kráľ, predobraz Mesiáša. Podľa
„Genezis rabbah“ 36, 1 mal pri sebe
harfu, opretú o svoju posteľ, ktorú
o pol noci rozozvučal vietor, poslaný
od Pána. Harfa začala hrať, aby sa pre-
budil a študoval tóru až do východu
slnka. Je to nežná predstava Boha
opatrovateľa, ktorý Dávida miluje až
tak, že dozerá na to, aby sa zaoberal
ním a jeho zákonom.
Osobnosť Dávida má črty umelca hu-
dobníka (1 Sam 16, 16 – 18). Šaul si
ho dal zavolať, aby mu hral a tak sa


mu uľavilo v ťažkostiach. Je básni-
kom (2 Sam 1, 19 – 27). To je jeho ža-
lospev za Šaulom a Jonatánom. Litur-
gistom (2 Sam 6, 5 – 15). Skladateľ
spevov Izraela, prisudzuje sa mu 73
žalmov. Je vášnivý, ukazuje sa statoč-
ný a krutý, poctivý aj neverný, zmy-
selný a pokorný až do askézy. Ukazu-
je hlbokú nábožnosť vyspievanú
napríklad v 63. žalme, ktorý podľa
tradície vznikol v čase jeho úteku na
púšť. Je to žalm smädu po Bohu, kto-
rý poukazuje na obraz púšte. Spaľu-
júca túžba, spájajúca sa s hlbokou dô-
verou a chválou, ktorá napokon
zakúša vyslobodenie z rúk nepria-
teľov. Jeho meno sa spomína 59-krát
v Novom zákone a Ježiš sa predstavu-
je ako Syn Dávidov, narodený z Dávi-
dovho pokolenia.


Povolanie Dávida
(1 Sam 16) Šaul sa stal kráľom, ale
ovládla ho moc. V čase krízy s Filiš-
tíncami a Amalekitmi sa zdá, že osla-
vuje Pána, ale v skutočnosti chcel
osláviť a zdôrazniť len seba samého.
Preto ho Pán odmietol. Pri povolaní
Dávida je iniciatíva úplne na strane
Boha, čo dokazuje aj fakt, že Pán ho-
vorí v prvej osobe. Samuel – jeho
sprostredkovateľ – má strach a rád by
sa tejto úlohe vyhol. Po peknom a dy-
namickom rozvíjaní situácie nakoniec
voľba padla na Dávida, najmladšieho.
Podľa logiky, ktorá sa už ukázala v prí-
pade Ábela, Jakuba, Gedeóna, Jere-
miáša, mnohých žien a okrem toho aj
pri meste (Betlehem), Boh si volí ma-
lého. Toho, ktorý v očiach ľudí nemá
postavu, silu, formu, ktorú by jeden
bojovník a vodca mal mať. Dávid je


LABORATÓRIUM VIERY


Dávid hriešnik a veriaci človek
Dávid


Prorok Samuel pomazal Dávida za kráľa
Ilustrácia: LDC


Dávid prikazuje postaviť svojho
priateľa Uriáša do


predných radov
svojho vojska...


Ilustrácia:
Juraj Martiška




Žiaľ, stále znovu sa opakuje smutná
skúsenosť s človekom, že len čo sa mu
naskytne príležitosť a dosiahne vyššie
postavenie s väčšími možnosťami, veľ-
mi ľahko toto postavenie zneužije ne-
čestným spôsobom pre svoje obohate-
nie. Hovorí sa, že príležitosť robí
zlodeja. Niečo na tom bude, pretože
pokušenie bohatstva je veľmi silné
a málokto mu odolá.
Občasné správy o tom, ako bol niekto
prichytený a usvedčený z nekalej čin-
nosti, sú zrejme len časťou toho, čo sa
v skutočnom živote odohráva. Zlo sa
za sebou snaží vždy zahladzovať sto-
py, skrývať svoju činnosť, sťažovať od-
halenie a nastolenie spravodlivosti.
Každý zodpovedný človek si istotne
praje, aby bolo tohto zla čo najmenej.
A veríme, že si to prajú aj ľudia, kto-
rým sme zverili do rúk správu našich
verejných vecí.
Problém je však v tom, že ani najle-
pšie zákony nedokážu ustrážiť všet-
kých ľudí, predvídať všetky situácie
a odhaliť všetky prípady. Zlo je oproti
dobru stále vo výhode a podvodníci
dokážu nebadane využívať všetky me-


dzery v zákonoch. Hromadenie stále
nových zákonov nie je riešením. Čím
viac zákonov spoločnosť má, tým ho-
ršia je jej situácia. Množstvo zákonov
len poukazuje na množstvo problé-
mov, ktoré sa musia stále riešiť.
Samozrejme, ideálom by bolo mať mi-
nimálne množstvo zákonných naria-
dení, ale to by našu spoločnosť muse-
li tvoriť veľmi uvedomelí ľudia. Museli
by ju tvoriť ľudia, ktorí by sa aj bez zá-
konov správali čestne. Ktorí by pre
svoj život nepotrebovali príkazy a do-
nucovanie. Ľudia, pre ktorých by bola
čestnosť normálnym spôsobom sprá-
vania.
To je však ideál, ktorý zrejme na zemi
nedosiahneme, ale ku ktorému by
sme sa mohli aspoň približovať. Akou
cestou?
Zrejme tu niet inej cesty, ako tá stará-
známa cesta výchovy svedomia. Je stá-
le platné, že atómová bomba v rukách
svätca je menej nebezpečná ako ka-
meň v rukách zločinca. Svedomie
a pocit zodpovednosti sú tým najsil-
nejším strážcom, ktorý dokáže
ustrážiť človeka. Každého človeka jed-


notlivo, na každom mieste, v každej
situácii. Aj vtedy, keď ho nikto nevidí
a je vo veľkom pokušení vykonať
niečo, čo mu nikto nebude môcť do-
kázať.
Koľko námahy a financií by sme ušet-
rili, keby človek mal v sebe zodpoved-
né svedomie? Preto je stále taká
dôležitá aj úloha Cirkvi, ktorá chce
formovať práve ľudské svedomie. Cir-
kev pristupuje ku každému človeku
osobitne. Každého pozýva k osobné-
mu stretnutiu s Bohom. K tomu, aby
prežíval svoj život zodpovedne pred
Božím pohľadom. Stačí si spomenúť
na prax pristupovania k osobnej
sviatosti zmierenia, kde si človek musí
uvedomiť svoje hriechy, vyznať ich
a oľutovať. Okrem odpustenia hrie-
chov tu dochádza aj k formovaniu
svedomia a k upevňovaniu zodpoved-
ného prístupu k životu.
Nie je to jednoduchá úloha, vychová-
vať ľudí k zodpovednosti, ale úsilie
Cirkvi je úsilím v tom najsprávnejšom
smere.


Jozef Kupka SDB
Foto: archív redakcie


ÚVAHA


D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6 31


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časopisu
Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovujeme
Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu ráno, kedy za nich redaktor časopisu slúži
svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.


Kto ustráži
človeka?


D O B R O D I N C I


30 D O N B O S C O D N E S 3 / 2 0 0 6


REDAKCIA


Štefan Sandtner


Bolo to v taký tichý letný deň,
chodil som krížom-krážom po hore,
zo stromov padal na mňa tieň
a slnko stálo ako v pozore.
Hľadal som hríby – svoje chyby
a v tomto milosrdnom túlaní
občas mi vtáča pisklo do dlaní.
Čo na nich popísané mám?
V tých križovatkách tajomných?
Života čiaru kto vyčíta z nich?
Z druhého brehu doliny,
kde dozrievajú maliny,
sa prihlásila kukučka.
Povedz mi, koľko rokov ešte mám?
Odpočítala, neviem koľko kuku kuku.
Zavrel som nad tajomstvom ruku.
Kuku kuku...
A zavládlo zas lesné ticho,
z rozčarovania šťastný východ,
a srdce sa mi rozbúchalo.
Z cudzieho hniezda vyletela
piesenka biela, biela,
a do cudzieho pokoj vnáša.
Priezračná krištáľová čaša.
Ty moja milá kukučka,
tá múdra pieseň milučká
čo všetko vyriešila!
Radostná slza suchučká...
Na krúžkovanie obrúčka.
Kuku kuku.


Kukučka Don Leopold SERSEN SDB
* 5 . 1 1 . 1 9 1 6 Š p a č i n c e , o k r e s T r n a v a
+ 9 . 2 . 2 0 0 6 S p i š s k á K a p i t u l a


Don Leopold Sersen sa narodil 5. novembra 1916 v Špačin-
ciach. Z tejto obce vzišlo viacero saleziánskych povolaní. V ro-
disku prežil svoje detstvo a v tamojšej ľudovej škole získal
v r. 1922 – 1930 základné
vzdelanie. V štúdiách násled-
ne pokračoval na salezián-
skom gymnáziu v Šaštíne.
Po ukončení piateho ročníka
vstúpil ako 20-ročný v júli
1936 do saleziánskeho novi-
ciátu v Svätom Beňadiku
(dnes Hronský Beňadik). Po
roku prípravy na povolanie
zložil 31. júla 1937 prvé rehoľ-
né sľuby. Predstavení ho po-
tom poslali na ďalšie štúdiá do
Ostravy, ktoré po dvoch ro-
koch ukončil a v lete r. 1939
nastúpil ako mladý salezián
asistent na svoju pedagogickú
prax do komunity v Šaštíne. Tu pracoval do r. 1941, keď bol
preložený do Bratislavy na Trnávku a v r. 1942 ešte na jeden
rok do Žiliny. Po šiestich rokoch rehoľného života zložil v au-
guste 1943 vo Svätom Beňadiku večné sľuby a tam aj začal štu-
dovať teológiu. Od akademického roku 1946 – 47 presunuli
saleziáni svoj teologický študentát do Svätého Kríža nad Hro-
nom (dnes Žiar nad Hronom) kde Leopold Sersen prijal 6. ja-
nuára 1947 diakonské a 29. júna aj svätenie kňazské.
Svoj kňazský apoštolát začal vykonávať ako vedúci oratória
a katechéta v Trnave na Kopánke. No aj jeho život narušil 14.
apríl 1950, keď boli zrušené všetky mužské rehole a rehoľní-
kov sústredili do „koncentračných kláštorov“. On bol spolu
s ďalšími saleziánmi internovaný v Podolínci, odkiaľ ho za-
čiatkom decembra 1951 deportovali do vojenského pracov-
ného tábora PTP Mimoň v Čechách. Postupne prešiel cez roz-
ličné pracoviská. Prepustili ho 7. mája 1954 so zákazom
akejkoľvek kňazskej činnosti. Zamestnal sa ako administratív-
ny pracovník najprv v Trnave a neskôr v Bratislave. Ako kňaz
získal štátny súhlas na duchovnú správu až v r. 1978 a ako vý-
pomocný duchovný pôsobil najprv v Modre a od r. 1985
v Bratislave na Trnávke. Tu ho zastihla jeseň 1989 a tu od
r. 1990 aj pôsobil v obnovenej saleziánskej komunite. Od ro-
ku 2002 žil v Charitnom domove v Pezinku a posledné me-
siace na Spišskej Kapitule.
Láskavý Boh ho povolal do večného domova v stredu 9. feb-
ruára 2006 ráno. Don Leopold Sersen odchádza v 89. roku ži-
vota, v 68. roku rehoľných sľubov a v 58. roku kňazstva.


Pri čítaní novín či sledovaní
televíznych správ sa veľmi často


objavujú aj správy typu: korupcia,
sprenevera, tunelovanie, nezákonné


obohacovanie. Čo si asi v tej chvíli
pomyslí človek, ktorý musí každý


mesiac starostlivo strážiť svoje výdaje,
aby s financiami vystačil


do najbližšej výplaty?




32


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


............................................................................................................


............................................................................................................


............................................................................................................


Z


Tajomná reč tela
Tonino Lasconi
Autor si všíma muža a ženu doslova od hlavy


po päty. Čitateľa vedie k poznaniu reči, akou hovoria naše oči, ruky,
hlas… Jednoducho, vydajte sa na okružnú cestu okolo ľudského tela a
započúvajte sa do jeho „hlasných“ posolstiev.


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/555 722 26, fax: 02/555 749 92, objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Tajomná reč tela


Laura Vicuňová


Haló, tu je Boh!


Dominik Savio


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


ks


ks


Laura Vicuňová
Mária Lucia Beccalossiová
Dcéra sa podujme rozriešiť zamotaný ži-
vot svojej mamy. Spôsob, ktorý si na to vyberie, šokuje
predovšetkým samotnú matku. Sotva trinásťročné dievča vloží
do tohto úsilia všetko – tak veľmi si praje, aby to vyšlo…


Titul Počet kusov


135,– Sk


192 strán, brož.


184 strán, brož.


112 strán, brož.


104 strán, brož.


100,– Sk


115,– Sk
85,– Sk


✃


Haló, tu je Boh!
Valerio Antonioli
Čo keby Boh mal mobilný telefón?
Zavolal by chlapcom a dievčatám, mladým animátorom, vycho-
vávateľom v mládežníckych strediskách… Zavolal by im, lebo
ich miluje. Vznikli by tak príjemné rozhovory, možno aj zopár
hádok či priamych odpovedí, padlo by veľa milých slov.
Niektoré z nich sme zaznamenali do tejto knihy, samozrejme,
pri plnom rešpektovaní súkromia, aby sme mladým pomohli
uvažovať a modliť sa.


Dominik Savio
Teresio Bosco
Chlapec, ktorý vedel chcieť. Takto jednoducho
možno charakterizovať Dominika Savia, chlap-
ca, ktorý bez váhania siahol po duchovných


radách dona Bosca a postupne sa vypracoval na svätca. Navyše, potvr-
dil, že krása, veľkosť i hĺbka života do značnej miery závisia od nás.


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny