Don Bosco Dnes SLK No. 6 2011

don bosconovember - december
w


w
w


.s
a


le
zi


a
n


i.
sk Ročník XLII. 6/2011


dnes


Fotorepor táž


Don Pascual Chávez na Slovensku
Rozhovor


Biskup hodný Nobelovej ceny
V ýchova


Rodinné rituály




Heslo 2011
4 Krása a aktuálnosť saleziánskeho


povolania


Správy
6 Slovensko, Zahraničie, Šport,


Mladí


Téma
10 Výroky a myšlienky dona


Cháveza na Slovensku
12 Don Bosco bol v Dome Mamy


Margity na Drienici!


Rozhovor
18 Biskup hodný Nobelovej ceny


Saleziánky
20 Saleziánska výchova im zostala


nielen v srdci


V ýchova
22 Rodinné rituály


Misie
24 O potreby dona Odrobiňáka


v Ekvádore sa naozaj stará Boh


obsah november – december


Pohľad na saleziánsky svet – saleziánsky pohľad na svet


12


6


18


22


Don Bosco dnes
Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca


6/2011
Ročník XLII.
Časopis vychádza 6x do roka,
rozširuje sa bezplatne.


Vydavateľ
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco


Šéfredaktor
Rastislav Hamráček SDB


Redakčná rada
Jozef Kupka SDB
Miroslava Tarajová FMA
Zuzana Matejíčková
zástupkyňa VDB
Veronika Dolná


Jazykové úpravy
Mariana Gerátová


Grafická úprava a zalomenie,
DTP spracovanie
Juraj Martiška


Distribúcia
Ladislav Katona


Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec


Registrácia
MK SR č. EV3448/09


Vaše milodary
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov môžete posielať:
– zo Slovenska
účet: 29330062/0200, VS 0036


– zo zahraničia
Bank Name
Všeobecná úverová banka (VÚB)
Account Name
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia,
Miletičova 7, Bratislav
Swift code
SUBASKBX
IBAN
SK3602000000000029330062


Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02 / 55 57 22 26
E-mail
dbd@donbosco.sk


Foto obálka:
Terézia Liptáková


www.saleziani.sk




D B D 2 0 1 1


Milí čitatelia, drahá saleziánska rodina!


Pozornosť saleziánov bola vždy upriamená na mladých. V roku 2011 sa
dožívajú pekného okrúhleho výročia až tri ich diela. Dvadsiatku oslávila
Stredná odborná škola sv. Jozefa Robotníka
v Žiline (SOŠ), Gymnázium Jána Bosca v Šaš-
tíne (GJB) a Domka – Združenie saleziánskej
mládeže.


SOŠ aj GJB sú školy. Ide v nich však o viac, ako
len o získavanie vedomostí. V oboch školách
učiteľom a profesorom záleží na študentoch.
Ich cieľom nie je iba naučiť, ale aj osobnostne
formovať. A preto k nim môžeme prepočítať aj
Domku. Hoci ako mládežnícka organizácia ne-
poskytuje formálne vzdelanie, o prínosoch
toho neformálneho vzdelávania nemožno pochybovať. Rôzne škole-
nia, kurzy, rozvoj tzv. mäkkých zručností, komunikácie, organizačných
schopností, empatie...
Všetky tri inštitúcie sa teda nebojím nazvať školami života.
Mladí ľudia sa v nich rozvíjajú integrálne, popri nadobúdaní vedomostí
nechýba ani spoločná zábava a šport. Budujú skutočné priateľstvá, za-
žívajú rodinnú atmosféru prijatia a najmä sa stále viac približujú aj
k nášmu nebeskému Otcovi.


Po dvadsiatich rokov už možno vidieť výsledky a náznak kolobehu ži-
vota. Všetky diela majú svojich odchovancov a je zaujímavé sledovať ich
príbehy. Niektorí bývalí žiaci SOŠ sú dnes na škole majstrami a učia
mladších. Absolventi GJB sa do Šaštína prichádzajú v ťažkých chvíľach
modliť aj z opačného konca Slovenska. Absolventi, ktorí sú dnes sale-
ziánmi, otcami rodín či učiteľmi v Šaštíne, takto dávajú ďalej to, čo
vďaka štúdiu na GJB získali. A dospelí „domkári“ dnes zverujú svoje deti
do opatery animátorom, ktorých kedysi sami viedli a formovali na
„stretkách“, táboroch...


Mladí ľudia sú dôvodom existencie všetkých troch diel. Žiaci, študenti,
deti a mládež nie sú však len prijímateľmi. Časom sa sami stávajú pro-
tagonistami. Teda aktívnymi ľuďmi, ktorí nesedia so založenými ru-
kami, ale priložia ich k dielu. Niekedy stačí vzor starších či malé po-
vzbudenie. Alebo ponuky saleziánov, ktorí nám zverujú rôzne úlohy
(ako napríklad napísať úvodník ☺).


Don Pasqual Chávez pripomenul pri svojej návšteve Slovenska chlap-
com v Levoči, aby sa nebáli snívať. Povedal: „Pozývam vás teda snívať
vo veľkom. Váš život sa oplatí žiť naplno a pre veľké ideály.“ Chcem aj
týmto vyjadriť vďaku saleziánom za to, že sa nebáli snívať, svoje sny rea-
lizovať, ale najmä, že sa do nich neboja pozývať aj nás, mladých.


Príjemné čítanie vám praje


Zuzana Matejíčková
Domka – Združenie saleziánskej mládeže


Tri školy života
úvodník


31


14


T itus Zeman
25 Keď don Titus zastúpil hlavného


predstaveného


História
26 Spomienky Slovákov na dona


Michala Ruu


V ýročie
29 Gymnázium pri Bazilike


Sedembolestnej má dvadsať
rokov




D B D 2 0 1 1




Krása a aktuálnosť
saleziánskeho povolania


Osoba dona Bosca má medzi mladými aj dospelými, medzi jednoduchým ľudom, ale aj
medzi autoritami, politikmi, sociálnymi pracovníkmi, medzi ľuďmi rozličných kultúr


a náboženstiev veľkú silu a príťažlivosť.


Pascual Chávez Villanueva


Spomienka na dona Bosca často
vzbudzuje veľké ľudové nadšenie
a mobilizuje celé obyvateľstvo. Ako
napríklad v Paname počas novény
a sviatku dona Bosca. Ten istý jav vní-
mame počas prechodu urny dona
Bosca, ktorá cestuje rôznymi konti-
nentmi. Jeho pedagogika a výchovný
štýl je považovaný za poklad, ktorý
treba poznať a zachovať. Tento vý-
chovný štýl totiž predstavuje prime-
ranú odpoveď na výzvy a očakávania
dnešnej mládeže.


Počas 150 rokov saleziánskych dejín
od založenia Kongregácie a salezián-
skej rodiny vidíme, že sa uskutočňuje
sen dona Bosca – zapojiť široké hnu-
tie osôb, ktoré majú účasť na jeho du-
chu a angažujú sa v práci s mládežou.
My všetci sme súčasťou a dôkazom
tohto sna, ktorý sa teraz stáva reali-
tou. Preto musíme prežívať sale-
ziánske povolanie s pocitom veľkej
vďačnosti.


Prvým znakom uznania je naša
vlastná vernosť, prežívaná radostne
a s jasným svedectvom. Musíme ho-
voriť o svojom povolaní. Musíme ho-
voriť o donovi Boscovi a jeho poslaní.
Musíme poukázať na to, čo sale-
ziánska rodina prostredníctvom svo-
jich skupín už vo svete urobila, a po-
vzbudiť mnohých ľudí dobrej vôle,
aby ponúkli nielen svoju spoluprácu,


ale aj svoj život v prospech mladých,
ktorých Boh tak veľmi miluje.


My všetci poznáme a môžeme pamä-
tať na bratov a sestry, komunity a sku-
piny, čo obdivuhodne a príťažlivo žili
a žijú svoje povolanie. V tejto chvíli
mám na mysli dona Cimattiho, ktorý
sympatiou, láskavosťou a hudobným
talentom umožnil v Japonsku spoz-
nať dona Bosca a jeho dielo a vzbudil
početné povolania; alebo dona Car-
reńa, ktorý v Indii spolu s ďalšími
sprostredkoval ľuďom saleziánske po-
volanie a zapojil doň veľmi mnoho
mladých ľudí, pričom vytvoril hnutie
povolaní, vďaka ktorému ešte aj dnes
zbierame hojné ovocie.


Chcem spomenúť aj blahoslavenú
sestru Euzébiu Palominovú alebo
saleziána spolupracovníka Attilia Gior-
daniho či ďalších: bývalého odcho-
vanca Alberta Marvelliho, Alexan-
drinu da Costovú či Nina Baglieriho.


Aj vo veľmi ťažkých situáciách, ako
boli tie v komunistických krajinách,
sa členovia saleziánskej rodiny ne-
zľakli, zoči-voči prekážkam sa nezne-
chutili a nečakali, kedy nastanú lepšie
časy. Verne sa usilovali prežívať svoje
povolanie, navzájom si pomáhali vy-
trvať v doslova nemožných situá-
ciách a v ilegalite vytvorili originálne
a tvorivé formy pastoračnej práce


podľa saleziánskeho ducha. Dokázali
vzbudiť aj v mimoriadne nepriazni-
vých okolnostiach mnohopočetné po-
volania.


Tá sila animácie nových povolaní
a nadšenia pre mladých má svoj zdroj
v osobe nášho veľkého otca dona
Bosca. Ešte aj dnes, zakaždým, keď
laici, naši spolupracujúci, dobre spoz-
najú osobnosť dona Bosca a jeho vý-
chovný systém a jeho duchovnosť,
zostávajú hlboko nadšení a túžia
predstaviť jeho osobnosť aj iným.


Sme hrdí na svoje saleziánske povo-
lanie. A chceme čoraz viac poznávať
dona Bosca, nadšene prežívať i ko-
munikovať jeho ducha a saleziánske
poslanie. Veríme v krásu a hodnotu
povolania, ktoré sme prijali. Veríme,
že ono je aj dnes aktuálne a chceme
radostne odpovedať na potreby a oča-
kávania mladých a dnešnej spoloč-
nosti.


D B D 2 0 1 1


heslo 2011




D B D 2 0 1 16


správy


Druhý ročník tanečnej súťaže TeenDance potvrdil, že mladí, tanec
a hudba patria nerozlučne k sebe. „Za motto podujatia sme zvolili
heslo: Exploduj tancom! Vyjadruje energiu a temperament mla-
dých,“ vysvetlila Marcela Kršková, jedna z organizátoriek projektu.
Približne 80 účastníkov rozvíjalo posledný októbrový víkend svoj
talent prostredníctvom tanečných workshopov s profesionálnymi
lektormi. Vyvrcholením programu bol slávnostný galavečer v bra-
tislavskom stredisku Mamateyova, ktorý otvorilo tanečné divadlo
Atak. „Počas galavečera jednotlivé tanečné skupiny prezentovali
pripravené choreografie. Niektoré ich nacvičovali aj viac ako me-
siac,“ priblížila organizátorka Lucia Chmelová. Osem súťažných
skupín hodnotila odborná porota, víťaza si však hlasovaním zvo-
lilo publikum. Prekvapením večera bola UV show v podaní Festum
Aeternum. Podujatie plné dynamiky zorganizoval kultúrny tím
Laury, združenia mladých. V tomto ročníku si víťazstvo odnášajú
tanečné skupiny zo stredísk Bratislava-Mamateyova a Michalovce.
Miroslava Tarajová FMA


L A U R A
Mladí explodovali tancom


Počas Národnej púte k Sedembolestnej Panne
Márii prišli do Šaštína aj starší saleziánski od-
chovanci. Sú členmi Slovenského združenia exal-
lievov dona Bosca – seniorov. Niektorí z nich pri-
šli do Šaštína aj so svojimi manželkami. Bola to
pre nich jubilejná 20. púť. Ich stretnutie sa usku-
točnilo 16. septembra a bolo spojené s účasťou na
svätej omši, ktorú celebroval Mons. Andrej
Imrich s viacerými kňazmi. Po nej mali duchovnú
obnovu a stretnutie, ktoré animoval ich provin-
ciálny delegát, salezián don Vojtech Zeman.
rhsdb;
informoval Doc. RNDr. Jaroslav Kotleba, PhD.


S L O V E N S K O
Stretnutie exallievov - seniorov v Šaštíne


Počas prípravy na rok 2015, na 200. výročie narodenia
dona Bosca, putujú po svete jeho relikvie, uložené v po-
dobe jeho telesných ostatkov v sklenej urne. Tieto re-
likvie dona Bosca prídu aj na Slovensko. Po stretnutí
provinciálnej rady saleziánov s hlavným predstaveným
v septembri v Krakowe je už potvrdený termín. Relikvie
dona Bosca prídu do Európy v decembri 2012 a na Slo-
vensko v apríli roku 2013. Pod Tatrami budú relikvie cel-
kom 21 dní, a to počas radostného veľkonočného ob-
dobia.
Táto udalosť bude pre celú saleziánsku rodinu i pre celú
Cirkev na Slovensku jedinečným požehnaným časom.
Otec provinciál don Karol Maník už ustanovil prípravný
tím, ktorý sa má zaoberať prípravou celej udalosti.
V roku 2009, kedy urna začala putovať, boli pri jej „vy-
slaní“ v Turíne aj traja slovenskí saleziáni koadjútori.
Rastislav Hamráček SDB


S L O V E N S K O
Aj na Slovensko príde urna dona Bosca




správy


Začiatok septembra sa niesol v zna-
mení návštevy hlavného predstave-
ného don P. Cháveza na Slovensku.
Keďže don Chávez navštívil aj Dom
Mamy Margity (DMM) na Drienici,
osobitný význam mala táto udalosť
pre saleziánov spolupracovníkov.
Ešte predtým bola vyhlásená zbierka
na dokončenie druhého úseku cesty
k domu. „Pred vyhlásením zbierky
sme dúfali, že za vyzbierané peniaze
sa nám podarí urobiť aspoň kvalitný štrkodrvový podklad.
Ani sa nám nesnívalo, že by to mohla byť asfaltová cesta.
Dnes, po stretnutí s nástupcom dona Bosca, si ešte oveľa
viac uvedomujeme, že obdobie, ktoré sme prežili v prí-
prave na jeho príchod, bolo obdobím zázrakov,“ hovorí


František Barnáš ASC z Rady DMM
a dopĺňa: „Máme postavenú cestu
a žiadne dlhy, ktoré by boli spojené
s jej výstavbou.“ Okrem cesty k DMM
pribudla aj nová kaplnka, detské
ihrisko, zastrešená krbová miestnosť
a pred dokončením je aj drevostavba
pre mladých spolu s horolezeckou
stenou.
Barnáš nešetrí vďakou: „Chceme sa
úprimne poďakovať a vysloviť ob-


rovské Pán Boh zaplať všetkým darcom a dobrodincom za
akúkoľvek formu pomoci tomuto dielu. Cítime podporu
celého Slovenka a sme radi, že toto dielo si postupne zí-
skava mnohých z vás.“
spracovala zm


Levočská farnosť zažila 9. a 10.
októbra „saleziánsky víkend“. Domi-
nik Felber, člen saleziánskej spoloč-
nosti a dlhoročný miništrant, prijal
po 10-tich rokoch prípravy kňazskú
vysviacku a slávil prvýkrát svätú
omšu vo farnosti.
„Máme radosť z tvojho dnešného roz-
hodnutia. Cirkev sa ním javí ako živá
a omladená,“ poznamenal na úvod
slávnosti Mons. Andrej Imrich, po-
mocný spišský biskup. Spolu s Do-
minikom sa tešili aj jeho rodičia, brat
s manželkou, krstní rodičia a početní


príbuzní. Na vysviacke sa zúčastnila
aj komunita noviciátu z Popradu –
Veľkej, kandidáti z košickej Kalvárie
a bratia saleziáni prevažne z východ-
ného Slovenka.
Mladých, ktorých Dominik stretol po-
čas prípravy na kňazstvo, na slávnosti
v Levoči zastupovala skupina námes-
tovských animátorov, niektorí animá-
tori z talianskej Alessandrie a aj zopár
bývalých spolužiakov z Gymnázia
Jána Bosca v Šastíne.
Dominik si ako heslo svojho kňaz-
ského života osvojil motto pontifikátu


Jána Pavla II. „Celý tvoj“. Tento postoj
odovzdanosti a pripravenosti slúžiť
Bohu, kde ho bude potrebovať, zopa-
koval viackrát počas víkendu. Viace-
rým účastníkom vysviacky tieto slová
rezonovali mimoriadne silno práve
na Mariánskej hore, kde pred 16
rokmi slávil sv. omšu vtedajší pápež
Ján Pavol II.
Dominik bude ako salezián kňaz pô-
sobiť na Orave, v saleziánskej komu-
nite v Námestove.
Maroš Peciar SDB


Hlavný predstavený saleziánov
don Pascual Chávez vyslal v ne-
deľu 25. septembra v poradí už
142. misijnú výpravu. Je to tra-
dícia, ktorú založil don Bosco
v roku 1875.
Súčasťou misijných výprav sú
okrem saleziánov a sestier sa-
leziánok aj početní laici, ktorí
zdieľajú misijný odkaz dona
Bosca. Tento rok prijal z rúk
hlavného predstaveného mi-
sijný kríž aj náš saleziánsky no-
vokňaz Ján Chovaňák z Popradu. Napriek svojmu mla-
dému veku (28 rokov) má už svoje misijné skúsenosti zo
Sibíre a z Afriky. Misijné povolanie v sebe pocítil ešte
pred vstupom do noviciátu. Jeho miestom pôsobenia by
sa po poslednej šaštínskej skúsenosti, kde pôsobil, mala


stať komunita v Jakutsku.
V predvečer slávnosti odovzdá-
vania misijných krížov mala ve-
černé slovko hlavná predsta-
vená Dcér Márie Pomocnice
sestra Yvone Reungoat, ktorá
všetkých vyzvala odvážne žiť
svoje misijné povolanie, pretože
oni spoločne vytvárajú „Božiu
silu“. Don Chávez v homílii pod-
čiarkol, že „treba mať odvahu
zašpiniť si ruky, riskovať vlastnú
tvár pri hľadaní nových hodnôt,


ktoré by boli bližšie slobode, spravodlivosti, solidarite,
láske a ľudskému šťastiu.“ Súčasťou 142. saleziánskej mi-
sijnej výpravy bolo 31 saleziánov, 21 saleziánok a tiež 6 se-
stier Charitas sisters.
spracoval Ján Drgoň SDB


S V E T
V saleziánskej misijnej výprave má zástupcu aj Slovensko


D B D 2 0 1 1


S P O L U P R A C O V N Í C I
Novinky z Domu Mamy Margity


S L O V E N S K O
Pápežovo „Celý tvoj“ znovu zaznelo na Mariánskej hore




správy


V saleziánskych strediskách na Slovensku začali vyrastať
detské ihriská. K tým v Žiline, v Bratislave na Mamateyo-
vej, na Trnávke a ďalším, pribudlo dňa 21. augusta aj
ihrisko v Prešove. Slávnostné otvorenie a posvätenie sa
uskutočnilo po vyše štvormesačnom úsilí a nasadení ma-
mičiek, otcov, celých rodín, animátorov, saleziánov i od-
borníkov. Ihrisko už dnes slúži predovšetkým rodinám a
deťom, ktoré prešovské stredisko navštevujú.


Iniciátorkami nápadu boli mamičky Anna Husovská a Zu-
zana Pekľanská.
Ihrisko vzniklo v rámci projektu „Mamy deťom“ za fi-
nančnej podpory Nadačného fondu skupiny VSE spravo-
vaného Karpatskou nadáciou. Cieľom projektu bolo vy-
tvoriť bezpečnú, čistú a zdraviu vyhovujúcu zónu pre
mamičky s deťmi.
zm


S L O V E N S K O
Nové detské ihrisko v Prešove


V Banskej Bystrici sa prvý októ-
brový víkend zišli floorbalistky
z celého Slovenska, aby si po
roku medzi sebou opäť zmerali
sily. V piatok spoločne objavo-
vali krásy banskobystrického
centra, počítali schody a tanky
pri pamätníku SNP, porovná-
vali ceny v OC Europa a plnili
rôzne floorbalové disciplíny. Po
sobotňajších raňajkách sa už
nedočkavé hráčky presunuli
do telocvične jednej zo sásov-
ských škôl, aby zabojovali vo


dvoch kategóriách (do 15 a do
21 rokov) o medaily.
Víťazom mladšej kategórie sa
stali domáce hráčky, ktoré vy-
hrali všetky svoje zápasy. Na
druhom mieste skončila
Trnávka a na treťom Šumivé No
Name z Mamateyky. V kategórií
starších poputovali bronz
a striebro do Košíc (na Kal-
várku a na Tri hôrky) a zlato si
po náročnom zápase odniesli
Bratislavčanky na Trnávku.
„Sme spokojní s konečným zá-
verom turnaja, ale ešte vidíme,
že je čo zlepšovať a že je tu prie-
stor pre rozvoj dievčat aj v tejto
oblasti,“ hodnotí Adriana Pien-
čáková zo športového tímu
Laury. „Predovšetkým pravidlá
a tréningový manuál by sme
chceli sprostredkovať kompe-
tentným do stredísk, a tak opäť
o niečo zvýšiť kvalitu turnaja
na budúci rok.“
zm; za športový tím Laury
informoval Ján Podhájecký


Konzulta je stretnutie zástupcov saleziánskej ro-
diny. Na jeden deň sa stretnú hlavní zodpovední za
jednotlivé zložky a spoločne sa informujú a radia.
Inak tomu nebolo ani v prvý októbrový deň, kedy
pozvanie otca provinciála Karola Maníka a zodpo-
vedného za saleziánsku rodinu Pavla Michalku pri-
jali vikárka sestier FMA Eva Pullmannová, koordi-
nátor Saleziánov spolupracovníkov Anton Horváth,
dve zástupkyne Inštitútu Dobrovoľníčok dona Bosca,
don Ján Zauška za Združenie Panny Márie Pomoc-
nice a bývalých žiakov zastupoval Anton Kutliak.
Všetci prítomní zreferovali, ako hlboko zasiahla
návšteva hlavného predstaveného v ich kruhoch
a vyjadrili svoju spokojnosť. Okrem základných in-
formácií o novinkách v živote každej zložky sa
veľká časť stretnutia niesla v duchu koordinácie ini-
ciatív počas troch rokov príprav na výročné naro-
deniny dona Bosca v roku 2015.
Jedna zo spoločných iniciatív by mala byť ponuka
duchovných cvičení pre saleziánsku rodinu. Do-
teraz sa totiž duchovné cvičenia diali v každej
zložke osobitne. Ďalšou zo spoločných udalostí
má byť aj príprava na apríl 2013, kedy Slovensko na-
vštívi urna s relikviami don Bosca. Za týmto zá-
merom má vzniknúť skupina, ktorá bude túto uda-
losť už od tejto jesene pripravovať.


Maroš Peciar SDB


S L O V E N S K O
O čom sa konzultovalo na konzulte


Somálsko, Etiópia, Džibutsko a Eritrea
sú krajiny východnej Afriky, nazýva-
nej „africký roh“, ktoré postihlo toto
leto najväčšie sucho za 60 rokov. Ná-
sledkom toho sa medzi 12 miliónmi
obyvateľov šíri hlad a bieda. Do cha-
ritatívneho diela Cirkvi sú zapojení aj
miestni saleziáni. Podľa nemeckej sa-
leziánskej Misijnej prokúry v Bonne sa
podieľajú saleziáni v Etiópii v meste Ji-
jiga najmä na distribúcii desaťtisícov li-
trov pitnej vody. Zabezpečujú tiež
jedlo pre deti v novom sirotinci. Ten


otvorili v Jijiga len nedávno z dôvodu
nárastu počtu osirotených detí, ktoré
zostávali žiť na ulici. V meste Dolo
Ado v utečeneckom tábore saleziáni
zabezpečujú stravu pre vyše jedená-
sťtisíc utečencov zo Somálska, ale
i chudobných občanov samotnej Etió-
pie. Podľa informácii saleziánskej
agentúry ANS z októbra, miestne au-
tority v Dolo Ado požiadali saleziá-
nov, aby zabezpečovali stravu pre ute-
čencov aj ďalších šesť mesiacov.
ANS, rhsdb


S V E T
Saleziáni v Etiópii sa už mesiace starajú o jedenásťtisíc utečencov


Š P O R T
Dievčenskému florbalu bliká zelená


D B D 2 0 1 1




ww
w.


sa
lez


ian
i.s


k


Denné správy
zo saleziánskeho sveta


aktualizované každý deň


a okrem toho aj


fotogalérie
 videosprávy
 kalendár provincie
 blogy
 nekrológ


a množstvo ďalších
informácií


o saleziánskej rodine.


Príďte a spoznajte
dona Bosca
ešte viac.


Slovensko


svet misie
šport


mladí
téma


fotokronika provinciála


www.saleziani.sk
Dňa 12. októbra by sa bol dožil de-
väťdesiatich rokov don Ján Augustín
Beňo. Zomrel 21. septembra pred pia-
timi rokmi. Don Beňo sa stal saleziá-
nom 16. augusta 1941, za kňaza bol
vysvätený tajne 6. januára 1951 v Rož-
ňave. Počas komunistickej totality pre-
žil tri roky nútených prác v PTP a viac
ako tri roky vo väzení. Neskôr praco-
val ako lesný robotník. Pracoval pre
formáciu mládeže a nových duchov-
ných povolaní. Ako prvý začal viesť
tajný noviciát saleziá-
nov, angažoval sa v or-
ganizovaní duchov-
ných cvičení na
chatách, propagoval II.
vatikánsky koncil, po
celom Slovensku sa
usiloval robiť stretnu-
tia, na ktorých obozna-
moval veriacich s kon-
cilovými textami.
Napísal vyše sedemde-
siat publikácií. V roku


1978 dostal povzbudenie pokračovať
v apoštoláte rodín od dona Scrivu, vi-
kára hlavného predstaveného sale-
ziánov. Skupine, ktorá sa okolo neho
postupne vytvorila, dal meno Naza-
ret. Bol presvedčený, že don Bosco by
sa v dnešnej dobe venoval viacej
apoštolátu rodín a cez rodičov by sa
dostával k mládeži. Dnes je jeho dielo
schválené v podobe Združenia rodín
Nazaret a ženského Sekulárneho in-
štitútu Betánia. Po roku 2005, pozna-


čenom nedorozume-
niami, dostal don
Beňo pozvanie na sve-
tové stretnutie hnutí
do Ríma v roku 2006.
O tri mesiace po
tomto stretnutí Ján Au-
gustín Beňo zomrel
v rodných Prestavl-
koch.
rhsdb, informoval
PhLic. Rastislav
Zelenay


S L O V E N S K O
Nedožitých 90 rokov dona Jána Beňa


Aj tento rok sa budú animátori zo stre-
dísk saleziánskej rodiny vzdelávať
v tom, ako skvalitniť svoje animá-
torské zručnosti, ako lepšie viesť
„stretká“, pracovať so skupinou, ko-
munikovať... „Mladým chceme po-
skytnúť aj priestor na podelenie a inš-
pirovanie sa navzájom, umožniť im
prežiť silné duchovné momenty, dať
im zážitok spoločenstva a spolupráce
saleziánskej rodiny,“ hovorí Lýdia On-
drejkovová , metodička pre vzdeláva-
nie dobrovoľníkov z ústredia Domky.
Otváracím kurzom bola „Iniciácia
zodpovedných za mladých“.
„Ide o novinku vo vzdeláva-
cích aktivitách,“ vysvetľuje
salezián Peter Figeľ, zodpo-
vedný za Školu pre animáto-
rov. „Doteraz sme kládli dô-
raz na vzdelávanie na
celoslovenskej úrovni, teraz
presúvame našu pozornosť
na miestnu úroveň. Aj preto
sme sa stretli s tými, ktorí v
stredisku vedú animátorov.“
Mladých v novembri čakajú


kurzy Itineráre a tiež novootvorená
Škola pre animátorov. „Tieto školenia
sú podporou formácie animátorov na
miestnej úrovni. Sú určené najmä ani-
mátorom s perspektívou stať sa lí-
drom vo svojom stredisku, nie pre sú-
časných lídrov - tí to už nepotrebujú,“
dodáva Figeľ.
Už tradične prebehli v októbri aj zá-
verečné skúšky starej Školy pre ani-
mátorov. Úspešne ich zložilo a certi-
fikát Animátora voľného času získalo
78 mladých dobrovoľníkov.
Zuzana Matejíčková, Domka


M L A D Í
Vzdelávacie kurzy pre animátorov odštartovali




V ŽiLinE nA StrEtnutí
SO SPOLuBrAtMi


Don Pascual Chávez o zasvätenom
živote
„Musíme ísť stále bližšie k evanjelio-
vej radikálnosti. Bez evanjeliovej ra-
dikálnosti je zasvätený život odsú-
dený na zánik, pretože nebudeme
mať silu na to, aby zasvätený život
bol očarujúci a významný pre časy,
v ktorých žijeme.“


Don Pascual Chávez o dnešných
mladých
„Saleziáni nie sú prítomní len na pia-
tich kontinentoch - Európa, Ázia, Af-
rika, Amerika a Oceánia. Aký je ten
nový kontinent? Je to digitálny konti-
nent. Je to kontinent, na ktorom žijú
mladí. A práve kvôli tomu sa dnešná
generácia nazýva digital natives - di-
gitálne deti. Teda tí, ktorí sa narodili
v digitálnom svete. To nie je len preto,
že vedia veľmi ľahko používať všetky
digitálne veci, ale je to kvôli logike
novej kultúry, novej forme zmýšľania
a vytvárania vzťahov, v ktorej oni ve-


dia žiť. Teda, ak má byť dnes naša sa-
leziánska charizma aktuálna, tak ju
musíme priniesť na digitálny konti-
nent.“


Don Pascual Chávez o základoch
našej Kongregácie
„V roku 2009 som Kongregáciu po-
zval, aby sme spoločne rozmýšľali
nad tým, na čom don Bosco založil
Kongregáciu. A prvá vec je, že don
Bosco založil spoločnosť na mladých.
Viete, že don Bosco mal okolo seba
veľké osobnosti, svätcov, ľudí, ktorí
s nim spolupracovali. Cafasso,
Orione, Guanella, takisto Murialdo.
Všetci sú svätí a sú to zakladatelia.
A boli to spolupracovníci dona Bosca.
A don Bosco nezaložil našu spoloč-
nosť spolu s nimi. Založil ju so svojimi
chlapcami z oratória. A toto nie je iba
taká životopisná anekdota, pre nás je
to zákon. My budeme mať budúcnosť,
ak budeme aj naďalej veriť v mla-
dých. Ak mladí budú naozaj našou
vlasťou, naším dôvodom existencie.
Niekedy sa s obavou pozerám na
vzdialenosť, ktorá sa vytvára medzi


saleziánmi a mladými. Začína to často
iba takou fyzickou vzdialenosťou, pre-
tože nie sme prítomní, pretože sa
stráca asistencia. A po tej fyzickej
vzdialenosti automaticky nasleduje aj
vzdialenosť kultúrna. Prestávame ro-
zumieť mladým a končíme tam, že
ich nemilujeme.
Don Bosco založil našu spoločnosť
na mladých. Oni neboli iba nejakou
spomienkou, oni sú naši spoluzakla-
datelia. (...) Don Bosco chcel zasvä-
tených mladých. Don Bosco žil
v dobe, keď boli zavreté semináre
a vláda zhabávala v tom čase všetky
materiálne dobrá rehoľných kongre-
gácií. A z oratória dona Bosca v tých
rokoch vyšlo viac ako 2000 mladých
pre seminár a keď don Bosco zomrel,
nechal po sebe 700 spolubratov.“


V ŽiLinE nA StrEtnutí
S MLADýMi


Don Pascual Chávez o životnom
projekte
„Svet potrebuje mladých. Svet vás po-


téma


V dňoch 1. až 3. septembra 2011 navštívil Slovensko deviaty nástupca dona Bosca,
hlavný predstavený saleziánov don Pascual Chávez. Prinášame vám výber z jeho


výrokov a myšlienok počas jednotlivých momentov a stretnutí v Žiline, Levoči,
Košiciach a Prešove.


D B D 2 0 1 110


Výroky a myšlienky dona Cháveza
na SlovenskuAutor: Maroš Peciar SDB


Foto © Vlado Škuta Foto © Vlado Škuta




trebuje, aby omladol, aby našiel svoj
prameň života a zmysel existencie.
Prajem si, aby to, čo sme prežili, sa
stalo pre vás podnetom pre osobný
a duchovný rast. Je dôležité, aby ste
začali premýšľať nad vaším projek-
tom života. Modlím sa za každého jed-
ného z vás, aby vás Pán osvietil a aby
vám ukázal, aký je jeho sen o vás,
o každom z vás. Aby rozšíril vaše
srdcia a vložil do nich štedrosť, veľ-
kodušnosť.“


V LEVOči nA BODKE zA
PrázDninAMi


Don Pascul Chávez o povolaní
„Don Bosco mal iba 9 rokov, keď sa
mu sníval sen, ktorý navždy poznačil
jeho život. Neviem koľko rokov máte
vy, každý jeden z vás, ale je potrebné,
aby ste aj vy, každý z vás, mali sen
svojho života. Pozývam vás, aby ste
snívali, a to vo veľkom. Aby ste ne-
premárnili len tak váš život. Váš život
sa oplatí žiť naplno, a to pre veľké
ideály. Je mnoho vecí, pre ktoré sa
oplatí aj dnes žiť. Je napríklad veľa
ľudí okolo nás, ktorí obetujú svoj život
pre záchranu prírody, pre ekológiu.
Ďalší, ktorí sa zaujímajú a snažia sa
pomáhať chudobným, a takto pomá-
hať svetu. Ďalší, ktorí hovoria, že mu-


síme obraňovať ľudské práva tých,
ktorí sú v ústraní a utláčaní. Ďalší,
ktorí sa snažia o udržateľný rozvoj,
hlavne v ekonomike. Sú ľudia, ktorí
týmito ideálmi žijú. Ježiš ale hovorí:
'Kto chce žiť so mnou, musí zaprieť
sám seba.' To znamená, že kto daruje
svoj život druhým, ten ho nestráca.“


Don Pascual Chávez odpovedá
na otázky chlapcov
- Čo by ste poradili chlapcom pri hľa-
daní ich povolania? Čo vám najviac
pomohlo pri rozpoznávaní povolania?
„Myslím si, že to bola predovšetkým
veľká dôvera v mojich predstave-
ných. Nechal som na nich, aby posú-


dili, či to, čo som cítil, bolo povolanie.
Pýtal som sa ich, či si myslia, že som
vhodný pre saleziánske povolanie.
A to najmä v období noviciátu, pred
večnými sľubmi a pred vysviackou.
Teda moje rozlišovanie spočívalo
v tom, aby mi niekto iný, kto ma po-
zná, povedal, ako ma vidí. Toto bolo
dôležité pre ďalšie rozhodnutia, ktoré
som mal urobiť.“


nA LuníKu iX nA záVEr
PrOgrAMu POSVätEniA
PAStOrAčnýCh PriEStOrOV


Don Pascual o prítomnosti
na rómskom sídlisku
„Hoci som mal dnes veľmi náročný
deň, musím vám povedať, že to bol je-
den z najkrajších dní môjho života. Vi-
díme, že v Európe nefungujú pokusy
nasilu integrovať etnické skupiny. Ces-
tou je mať veľkú úctu ku každej sku-
pine. Pozývam vás, aby ste sa obo-
hatili o to, čo ponúkajú iné kultúry
a na druhej strane, aby ste vy sami
dávali druhým to, čo je vám vlastné.
Saleziáni tu žijú tri roky a vidím, že sú
tu veľmi sľubné záblesky kultúry ži-
vota. Ďakujem za tento pekný večer
a ešte raz ďakujem všetkým tým, ktorí
sa starajú o toto pre nás významné
dielo. Nosím vás vo svojom srdci. Dňa
25. septembra budem v Turíne pri do-
novi Boscovi a budem sa tam za vás
modliť. Môžem povedať, že teraz som
sa čosi viac naučil o slovenskej kul-
túre – je pekná, nádherná, vznešená.
A chcem vám povedať, že dnes som
sa stal trochu Rómom. Nosím vás vo
svojom srdci.“


téma


D B D 2 0 1 1 11


Foto © Terka Liptáková




Tak sme sa naozaj dočkali a na za-
čiatku možno skrytá a opovážlivá
túžba viacerých sa stala skutočnos-
ťou. Dnešný Don Bosco - Don Pascual
Chávez Villanueva, si prišiel so svojím
sprievodom odpočinúť (veríte tomuto
slovesu?) do Domu Mamy Margity
(DMM), kde ho privítalo okolo 300
saleziánskych nadšencov.


Ťažko je verne opísať atmosféru,
v ktorej sme vítali Dona Pascuala, ale
slová ako radosť, veselosť, rodinnosť
a zároveň určité napätie z očakávania
to aspoň trochu naznačujú.
Akciu sme začali svätou omšou o 18-
tej hodine a po prestávke sme mali
mať dosť času na nácvik samotného
vítania Dona Cháveza. Mali sme in-
formáciu, že mexická pieseň Cielito
Lindo, je jeho obľúbenou piesňou,
tak sme sa ju chystali predviesť. Hu-
dobná skupina saleziánov spolupra-
covníkov zo strediska Prešov-Juh
bola pripravená v plnej paráde a spe-


váčky oblečené v pestrých sukniach
a farebných blúzkach s veľkými čer-
veným ružami vo vlasoch, mi pripa-
dali ako ozajstné seňority.


Lenže ako sa to na našich stretnutiach
stáva, rodinnosť prevláda nad orga-
nizovanosťou. Ešte sme si nestihli po-
vedať ani základné „pikošky“ zo ži-
vota dona Cháveza, ktoré sa nám
podarilo získať a už tu bola správa:
Don Chávez vchádza do Sabinova! To
znamená, o 5 minút je u nás. Takže
rýchlo-rýchlo po lampióny, zapáliť
v nich sviece a rozostaviť sa na oboch
stranách pozdĺž novovybudovanej
príjazdovej cesty. Vonku už bolo prí-
jemné prítmie, tak akurát vhodné na
vítanie jemnými svetielkami takmer
stovky lampiónov. Informácia to však
bola skôr poplašná ako pravdivá, ale
nás to zmobilizovalo a tých niekoľko
drobných popálenín a následné asi
15-minútové čakanie malo tiež svoje
čaro.


Bol to pre mňa veľmi krásny zážitok
už len pre ten pohľad, ktorý som si
plnými dúškami vychutnával – more
pokojných svetielok v rukách usmie-
vavých a radostných ľudí plných oča-
kávania zo stretnutia s donom Bos-
com dneška. Deti rôzneho veku
zápasiace s lampiónmi a rozrušené
ani samy nevediac z čoho, lebo at-
mosféra sa na ne prenášala z ich ro-
dičov a celého prostredia. Myslím, že
väčšina detí sa s lampiónom stretla pr-
výkrát v živote. Nám starším sa vy-


téma


D B D 2 0 1 112


nasledujúca reportáž z pera člena provinciálnej rady
saleziánov spolupracovníkov na Slovensku bola
uverejnená na webstránke združenia spolupracovníkov.


Don Bosco bol
v Dome Mamy Margity na Drienici!


Autor: Vlado Slavkovský ASC




D B D 2 0 1 1 1


nárali spomienky spojené skôr s osla-
vami politického charakteru, ale lam-
pióny v tom boli nevinne...


A už sa objavujú svetlá, ľudia spie-
vajú slovenskú ľudovú pieseň a všetci
pozerajú na auto, z ktorého vystupuje
túžobne očakávaný hosť. Obkolesený
zástupom so svietiacimi lampiónmi
prichádza don Chávez k Domu Mamy
Margity, kde ho vo východniarskych
krojoch vítajú manželia a ponúkajú
tradične chlebom a soľou. Nasleduje
oficiálne privítanie koordinátorom
Združenia saleziánov spolupracovní-
kov Antonom Horvátom, ktorý
v mene všetkých zúčastnených slo-
vami vyjadruje radosť zo stretnutia
a krátko predstavuje toto jedinečné
dielo, ktoré začalo víziou v miestnych
strediskách, ale prerástlo do celoslo-
venského rozmeru.


Pri piesni s názvom Cielito Lindo sa
Don Chávez usmieval, nakoľko sme si
pre všeobecné zapojenie do spevu
pomáhali projekciou textu piesne, ale
vo fonetickej úprave.


A čo nám don Pascual Chávez na
stretnutí odkázal? Spomenul päť bo-
dov, päť priorít pre náš apoštolský ži-
vot:


1- ochrana života od počatia po smrť,
2- zameranie sa na podporu rodín,
3- výchova v pohľade celkového roz-
voja osobnosti adresátov poslania,
4- zapojenie sa do novej evanjelizácie,
5- apoštolát mládeže.


Počas návštevy don Pascual dvakrát
s úsmevom na perách poznamenal,
že si príde skontrolovať, či túto jeho
ponuku prakticky žijeme a napĺňame.


Po tomto večernom slovku pre prítom-
ných, ale aj celé Združenie saleziánov
spolupracovníkov si don Pascual pre-
vzal darčeky, udelil požehnanie Márie
Pomocnice a odobral sa na večeru.
Jeho ďalší program okrem nočného
odpočinku spočíval v požehnaní no-
vej kaplnky, ktorá vznikla prestavbou
viacúčelovej miestnosti v suteréne
tak, aby vyhovovala potrebám du-
chovných programov, liturgickým
predpisom, a zároveň aby táto miest-
nosť mohla byť naďalej využívaná pre
rôzne aktivity návštevníkov tohto
domu.


Čo dodať na záver? Že don Chavéz
prišiel do Domu Mamy Margity, pre-
nocoval tu, posvätil kaplnku a strávil
s nami pár krásnych chvíľ, nie je ná-
hodou. Je to potvrdenie, že Dom
Mamy Margity je Božie dielo. Nero-
dilo sa ľahko. Pri realizácii a jeho pre-
vádzke bolo a je mnoho zápasov, ale
ovocie potvrdzuje, že strom je dobrý!


Buďme teda vďační a našou odpove-
ďou na lásku Boha nech sú rozhod-
nutia napĺňať poslanie Saleziána spo-
lupracovníka aktualizovaním Projektu
osobného života aj podľa ponuky pri-
orít od dona Chavéza. Čo ak si to
príde naozaj skontrolovať? Don Pas-
cual zvykne plniť svoje sľuby...


Každý druhý mesiac


DON BOSCO
U TEBA DOMA


Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.


Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.


Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.


Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.


Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.


Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk


do
n


bo
sc


o
dn


es




mladí


na začiatku bol DOM
Dnešnú Domku, vtedy ešte pod ná-
zvom Združenie dospievajúcej mlá-
deže – DOM, zakladal súčasný pro-
vinciál saleziánov, don Karol Maník.
Objasňuje situáciu: „Padla totalita a my
sme vyšli z ilegality. Ešte stále to však
bola neistá situácia a poradili nám, aby
sme radšej nedávali do názvu nič sú-
visiace so saleziánmi. Takže sme zvo-
lili takýto názov. Vo vnútri sme však
pod skratkou DOM chápali Duchovnú
obnovu mladých.“ A čo vlastne viedlo
saleziánov k tomu, aby založili organi-
záciu? Opäť don Maník: „Hľadali sme
spôsoby, ako intenzívnejšie vstúpiť do
života mladých, lepšie ich spoznať, za-
radiť sa do vznikajúcich štruktúr, po-
môcť si aj finančne, zviditeľniť sa. Jed-
noducho neostať iba vo vnútri, ale stať
sa partnerom aj pre iné organizácie
a prinášať svetu naše hodnoty.“


„Poslaním Domky je venovať sa vý-
chove mladých,“ hlásajú stanovy
združenia. V rokoch 2007 - 2011 sa Do-
mka zameriavala najmä na témy:
Otvorenosť stredísk (projekt SOCIA
a saleziánska terénna práca), Dobro-
voľníctvo“(uskutočnila sa aj Akcia:
Animátor ako poďakovanie aktívnym
mladým ľuďom za ich nasadenie,
energiu a čas), Funkčný organizmus
(nastavenie toku informácií a funkč-
nosti orgánov Domky) a PR (rozvíja-
nie vzťahov s verejnosťou).


Na obdobie najbližších piatich rokov
(2012 - 2016) vytýčilo predsedníctvo
Domky priority ako rast v kvalite, za-
meraný najmä na rast odbornosti
dobrovoľníkov a školiteľov, budova-
nie mena organizácie v úzkej spolu-
práci so saleziánmi, práca v sieti
v rámci saleziánskej rodiny i externe


a objavenie médií a školy ako nových
dvorov pôsobnosti.


Dynamika stredísk
a tajomstvo „stretiek“
Jadro činnosti Domky prebieha v jej
strediskách. Tie sa nachádzajú
najmä popri domoch saleziánov, ale
tiež v menších mestách a obciach,
kde pôsobia saleziáni spolupracov-
níci. „V súčasnosti má Domka 32 stre-
dísk, avšak vyzerá to, že od nového
roku k nám opäť pribudne Senec,
a tak počet narastie,“ hovorí Jaro-
slav Timko, riaditeľ ústredia. Keďže
Domka má strediská veľké (aj 600-
členné), ale i tie menšie (okolo 100
členov), ich činnosť sa líši. Tajom-
stvo úspechu však tkvie v základ-
ných kolektívoch – čiže v „stretkách“
a krúžkoch. Práve tie sú aj podľa sta-
nov základnou organizačnou jednot-
kou Domky. Pravidelné stretávanie
sa formuje detí a mladých. Nechý-
bajú im tak zážitky spoločenstva,
priateľstvá na celý život, stretnutia
s Bohom, angažovanosť a vnímavosť
na potreby druhých...


Dávam ďalej, čo som dostal
Animátori sú najčastejšie dobrovoľ-
níci, študenti stredných a vysokých
škôl. Podľa výskumu z roku 2010 sa až
83% mladých ľudí stalo animátormi
pred dosiahnutím veku 17-tich rokov.
Čo týchto mladých ľudí motivuje trá-
viť svoj voľný čas s menšími deťmi,
na táboroch, „stretkách“ a krúžkoch,
keď by v tom čase mohli chodiť na
brigády či túlať sa s kamarátmi? Viac
ako polovica sa vyjadrila, že je to
práve „túžba dávať ďalej to, čo som
získal ako mladší“. Nechýbali ani dô-
vody ako láska k deťom, možnosť se-


Domka – združenie saleziánskej mládeže oslávila v týchto týždňoch 20 rokov svojej
prítomnosti medzi mladými. 20 rokov „stretiek“, krúžkov, animátorského nasadenia,
rozvíjania mladých ľudí, zverovania zodpovednosti, vzdelávania, zábavy a zážitkov,


duchovného rastu.


D B D 2 0 1 11


Autor: Zuzana Matejíčková


20 rokov s mladými




mladí


barealizácie, spoločenstvo animáto-
rov či náboženské dôvody.


Veľké projekty a spolupráca
Niektoré projekty Domka uskutočňuje
na celoslovenskej úrovni. Medzi také
sa radia Festa – sviatok mladých, Ak-
cia: Animátor, 72AA hodín, Škola pre
animátorov, Festival Lumen, futbalové
turnaje KAMA a mnohé ďalšie. Pri or-
ganizácií všetkých svojich aktivít vstu-
puje Domka do spolupráce s ďalšími
zložkami saleziánskej rodiny: so sale-
ziánmi, sestrami saleziánkami, sale-
ziánmi spolupracovníkmi a tiež s or-
ganizáciami Laura a Savio.


Vzdelávanie a Škola pre
animátorov
Škola pre animátorov vznikla ako od-
poveď na potrebu formovať mladých
ľudí v ich animátorských zručnostiach.
Od roku 1994 ju absolvovalo prie-
merne 100, neskôr 200 a napokon i 400
„učeniasachtivých“ animátorov ročne.
V súčasnosti tento projekt dostáva viac
charakter lokálny, viaceré strediská
formujú animátorov svojpomocne –
na Strediskových školách animácie.
Novým vzdelávacím projektom, uve-
deným na svet len v minulom roku, sú
Cesty zrenia – Itineráre. Itinerár v pre-
klade znamená cesta, resp. vytyčova-
nie cesty. V pedagogickej terminológii
sa ním vyjadruje popis výchovnej
cesty. V minulom školskom roku pre-
behli prvé školenia pre takmer 180
animátorov, ktorí získali aj manuály
na pomoc pri vedení „stretiek“.


zahraniční partneri
Domka je tiež členom medzinárodnej
siete saleziánskych mládežníckych or-
ganizácií Don Bosco Youth-Net (DBYN)
a tiež Saleziánskeho mládežníckeho
hnutia. Znamená to, že mladí zo Slo-
venska sa každoročne zúčastňujú ako
dobrovoľníci táborov v zahraničí a tiež
medzinárodných školení. Domov pri-
chádzajú obohatení nielen o nové zá-
žitky a jazykové poznatky, ale najmä
s vedomím, že na Slovensku máme
veľké poklady. Či už ide o prežívanie
viery, spájanie animátorstva s osob-
ným poslaním alebo tiež o množstvo
ľudí ochotných prikladať pravidelne
a nezištne ruku k dielu.


Za tých 20 rokov si Domka dva razy
upravila názov. Zmenilo sa jej sídlo,
úpravám podľahla aj štruktúra, čin-
nosť, menili sa kľúčové
osoby i priority. To naj-
dôležitejšie však ostalo.
Cieľová skupina - mladí
ľudia, saleziáni ako spre-
vádzajúce osoby Domky,
don Bosco ako inšpirátor
a „stretká“, krúžky, anga-
žovanosť a preventívny
výchovný systém ako
prostriedky výchovy. No
predovšetkým sa ne-
mení cieľ – pomôcť mla-
dým v osobnom raste
a v raste v láske k Bohu.


SPýtALi SME SA
DOMKárOV


Domku si predstavujem ako
rodinný dom, ktorý má hodnotu
iba vtedy, keď v ňom pulzuje
rodinný život. Sú to nekonečné
vzťahy generácii rodičov a detí,
základom ktorých je láskavosť.
Teším sa, že pred dvadsiatimi
rokmi som bol svedkom vzniku
Domky a sám viem, čo znamená
slovo animátor. Dnes „kolobeh“
pokračuje cez mojich synov
a dcéry a dúfam, že budú
pokračovať aj vnúčatá.
Martin Muranský, Prešov


Ďakujem tým, ktorí ma naučili
nevnímať Domku len ako
administratívnu nevyhnutnosť
nášho strediska, ale ako priestor
na osobný rast. Za to, že mi
zverovali aj iné náležitosti ako len
„prezenčky“ a vyúčtovania, ale
postupne ma pozývali aj do
premýšľania nad smerovaním
strediska. Za to, že ma pustili do
vecí, v ktorých som možno nebola
odborník, ale bavili ma a za to, že
ma pri nich sprevádzali. Dnes, ako
členka predsedníctva viem, že
nám záleží na výchove lídrov.
A som veľmi rada, že okolo seba
vidím ľudí, ktorým angažovanosť
v Domke pomohla vyzrieť a že sa
napriek svojmu mladému veku
stali osobnosťami.
Zuzana Matejíčková, Bratislava-
Trnávka


D B D 2 0 1 1 1




fotorepor táž


Na letisku vo Schwechate to chvíľkami zaváňalo pro-
tokolom. Bolo totiž potrebné dohodnúť sa, kto prvý pri-
víta dona Cháveza po vstupe do letiskovej haly: či do-
máci – rakúsky provinciál alebo pozývajúci –
slovenský. Nakoniec sa po bratsky dohodli. Pozdraviť
nástupcu dona Bosca prišli aj mladí z rakúskej sale-
ziánskej rozvojovej organizácie Jugend eine Welt.


Slávnosť skladania doživotnej profesie, Kostol Sedembo-
lestnej Panny Márie na sídlisku Vlčince v Žiline. Gabriela,
Katarína, Zuzana, Juraj, Pavol, Peter, Ján, štyria saleziáni
dona Bosca a tri dcéry Márie Pomocnice, prvýkrát na spo-
ločnej slávnosti.


Poďte a uvidíte. Hlavný predstavený
na Bodke za prázdninami zobral
svoje vlastné slová doslova. Pozval
starších chlapcov na vrchol Marián-
skej hory, aby si s nimi podebatoval
o povolaní. Ponúkol aj epizódky
z príbehu svojho vlastného povola-
nia. A v druhej časti ochotne odpo-
vedal na najrôznejšie otázky.


Obdivuhodná trpezlivosť. Nie každý deň sa naskytne príležitosť odfotogra-
fovať sa s donom Chávezom. Tých žiadostí bolo neúrekom, mnohí nepo-
trebovali ani oficiálneho fotografa.


D B D 2 0 1 116


Don Pascual Chávez na Slovensku
1. - 3. septembra 2011


Blesková návšteva sídliska Luník IX v Košiciach: náv-
števa miestnej pastoračnej komunity a dobrovoľníkov,
posviacka pastoračných priestorov, kultúrny program.
Ten si pripravili mladí zo všetkých troch saleziánskych
stredísk v Košiciach. Právom sa don Chávez lúčil so slo-
vami: „Toto bol jeden z najkrajších dní v mojom živote.“


Foto © Vlado Škuta


Foto © Vlado Škuta


Foto © Vlado Škuta


Foto © Vlado Škuta


Foto © Vlado Škuta




fotorepor táž


Skutočnou čerešničkou náročného dňa bol
príchod do Domu Mamy Margity na Drie-
nici, kde ho očakávalo vyše tristo spolu-
pracovníkov a sympatizantov diela dona
Bosca. Na privítanie rozžiarili lampióny,
ktoré donovi Chávezovi silno pripomenuli
vianočnú atmosféru v rodnom Mexiku.


Don Chávez slávil s chlapcami na Mariánskej
hore v Levoči na Bodke za prázdninami aj svätú
omšu. Viac než 300 chlapcov zo 14 saleziánskych
stredísk veľmi pozorne počúvalo aj jeho kázeň.


Rodina sa lúči. Takto skromne a srdečne vyzeral od-
chod hlavného predstaveného z Drienice. Nasledo-
vala ešte krátka zastávka v Prešove a presun do Kra-
kova.


„Samko, poď sem.“ Don Chávez podľa viacerých zdrojov má
úžasnú pamäť na mená a tváre. So Samkom sa stretol deň
predtým na Bodke v Levoči a v Prešove sa s ním znovu rád
uvidel. Ktovie, čo si povedali? Ten pohľad je veľavravný.


D B D 2 0 1 1 1


Salezián koadjútor Igor Pecha, ofi-
ciálny šofér, hrdo pózuje pred po-
žičaným autom, ktoré zabezpečilo
bezpečnú a pohodlnú jazdu počas
návštevy Slovenska. Ďakujeme!


Foto © Vlado Škuta


Foto © Vlado Škuta


Foto © Terka Liptáková


Fo
to


©
Te


rk
a


Li
pt


ák
ov


á


Foto © Terka Liptáková




Všetko to začalo misijnou rehoľnou
sestrou, ktorá navštívila tábory pre
utečencov, v ktorých po konflikte me-
dzi Bodo a Adivasi-Santal v roku 1996
našlo útočisko 250 000 ľudí. „Mnohé
deti sú choré a všetky zomrú,“ pove-
dala sestra.
„Tieto slová ma zasiahli. Otriasol
mnou pocit bezmocnosti, ktorý som
pocítil pred takým vážnym problé-
mom,“ spomína arcibiskup. „V uteče-
neckých táboroch som začal pracovať
s ľuďmi, ktorí mali v tejto práci ob-
medzené schopnosti, ale boli obda-
rení dobrou vôľou: seminaristi, mladí
na ceste povolania, novici. Stále sme
sa snažili informovať okolie o tom, čo
robíme. Potom začali prichádzať zdra-


votné sestry, lekári, univerzitní štu-
denti z celej Indie. Začali sme spo-
ločnú prácu s ďalšími cirkvami a po-
žiadali sme o pomoc mimovládne
organizácie.“


Keď vás v roku 1981vysvätili za
biskupa, boli ste veľmi mladý.
Aká bola vaša prvá reakcia?
Práve som dokončil dve funkčné ob-
dobia ako riaditeľ Don Bosco Techni-
cal School v Shillongu, keď som do-
stal list od apoštolského nuncia, ktorý
mi oznamoval, že som bol menovaný
za biskupa v Dibrugarh. Bol som
ohromený. Myslel som si, že som
omylom otvoril list adresovaný nie-
komu inému. Ihneď som šiel vziať


rozhovor


Mons. Thomas Menaparampil, salezián,
arcibiskup z Guwahati v Indii


Moslimská skupina sa vyjadrila: „Prišli sme sem, pretože
arcibiskup thomas nás pozval na toto stretnutie pokoja.“
Arcibiskup z guwahati bol tento rok jedným
z nominovaných na nobelovu cenu mieru.


Mons. thomas
Menaparampil


22. októbra 1936 sa narodil v meste
Palai, v indickom štáte Kerala,
24. mája 1955 zložil prvé rehoľné
sľuby ako salezián,
2. mája 1965 bol vysvätený za kňaza,
v rokoch 1972-74 bol provinciálnym
vikárom saleziánskej provincie Gu-
wahati,
v rokoch 1975-81 bol riaditeľom Don
Bosco Technical School v Shillongu,
19. júna 1981 ho Ján Pavol II. vyme-
noval za biskupa v Dibrugarh,
29. novembra 1981 prijal biskupskú
vysviacku,
r.1992 sa stal biskupom novej diecézy
Guwahati,
r.1995, po povýšení diecézy na arci-
diecézu, sa stal jej prvým arcibisku-
pom,
r. 1996 sa začína venovať mierovému
urovnávaniu konfliktov medzi etnic-
kými skupinami v severovýchodnej
Indii,
r. 1998 získal prestížnu cenu za ľudské
práva „Maschio“ v Bombaji (Maschio
Memorial Foundation),
r. 2008 sa stal predsedom komisie pre
výchovu a kultúru Konferencie kato-
líckych biskupov Indie,
r. 2009 napísal texty krížovej cesty
pre Benedikta XVI. na Veľký piatok,
r. 2011 bol navrhnutý na Nobelovu
cenu mieru, za urovnávanie etnic-
kých konfliktov v severovýchodnej
Indii. Je autorom piatich kníh.


Biskup hodný Nobelovej ceny


D B D 2 0 1 11


Autor: C. M. Paul




obálku do koša, aby som zistil, kto
bol vlastne príjemca. Bol som to na-
ozaj ja. Nebol to omyl. Znova som po-
zorne prečítal list. Len som povedal:
„Ak Svätý Otec chce, aby som toto
urobil, mám len jednu odpoveď –
áno.“ Čo iné som mohol povedať?


Pozrime sa na príbeh vášho
povolania...
Prirodzene, vždy som chcel byť mi-
sionárom. Keď som bol malý, myslel
som si, že by bolo pekné, keby som
mohol zasadiť veľký kríž v Himalá-
jach. Don Doro Pompilia, saleziánsky
misionár, prišiel do našej školy v Pala
v štáte Kerala, aby nám pomáhal v po-
znávaní povolania. Bez váhania som
sa k nemu pripojil. Mal som len 14 ro-
kov a chystal som sa opustiť rodičov
a odísť 3000 kilometrov, aby som vstú-
pil do ašpirantátu k saleziánom. Ale
nikdy som to neľutoval. Každý deň
bol dobrodružstvom. Spomínam si
napríklad na svoje veľké úsilie, aby
som prečítal celé 19-zväzkové dielo
o donovi Boscovi s názvom Životo-
pisné pamäti, a to s mojou školskou
taliančinou.


Saleziáni sú v indii takmer sto
rokov. Má don Bosco indickú
tvár?
Na národnej úrovni saleziáni vý-
znamne prispeli na poli vzdelania
a sociálneho rozvoja.
Ich práca s deťmi z ulice a v technic-
kej oblasti prekvapila národ. Okrem
toho saleziáni pracujú na poli du-
chovného vedenia, kážu duchovné
obnovy... Mnohí sú zapojení do práce
v biskupských komisiách na regionál-
nej a národnej úrovni. Nesmieme za-
budnúť ani na veľké množstvo indic-
kých saleziánov, ktorí pracujú
v afrických misiách a v iných častiach
sveta. Don Bosco ožil v špecifickom
indickom prostredí, a to v závislosti od
pestrosti požiadaviek a situácií. Tvár
mu dali don Maschio v Bombaji, don
Mantovani v Chennai, don Vendrame,
don Ravalico a don Alessi v Assame
a ďalší. Naše diela na podporu miero-
vých iniciatív na severozápade kra-
jiny sú spôsobom, ako oživiť prejavy
pomoci, ktorú don Bosco poskytoval
obetiam cholery v Turíne. Jeho ne-
únavná tvorivosť nás stále inšpiruje.


Aké sú najnaliehavejšie potreby
indie a indickej mládeže?
Cirkev sa musí stať súčasťou indickej
drámy, ktorá sa odohráva. Zdá sa, že
indická ekonomika porastie dosť
rýchlo. Kým indickí miliardári sú
stále početnejší, rastie aj počet chu-
dobných. Mnohé naše kresťanské ko-
munity pochádzajú zo skromnejších
pomerov. Treba im prejsť ešte dlhú
cestu, kým sa stanú úplne samostat-
nými. Vzdelanie, ktoré saleziáni po-
núkajú, významne prispieva k budo-
vaniu budúcnosti národa. Mladí si
formujú svedomie, osvojujú si dobré


zásady. Ich viera nie je len o zbož-
nosti, ale je pevným odhodlaním pre
dobro spoločnosti a pre dejiny ľud-
skosti.


Ako vidíte budúcnosť Cirkvi
v indii?
Nebude ľahké otriasť Cirkvou, ktorá
má v Indii dvetisícročnú históriu. Ale
myslím, že existujú aj momenty
úzkostí. Zdá sa, že sa množia prípady
prenasledovania. Nie som si tiež cel-
kom istý, či riešime problémy správ-
nym spôsobom. Od stratégie „kon-
frontácia-konflikt“ by sa malo prejsť
k „pedagogike presviedčania“ v štýle
dona Bosca. Ľudia, ktorí nás prena-
sledujú, nie sú zlí. Sú len zle vedení
a málo informovaní. Mám s nimi súcit.


Kresťania sú prenasledovaní?
Tvárou tvár tvrdej opozícii, ktorá volá
po utlačovaní, som zakladal rôzne mi-
sijné stanice. V zásuvke mám ešte
jedny noviny, v ktorých je titulok: Mi-
sionári, odíďte! Avšak aj na miestach,
kde nás prenasledovali, začali ľudia
spolupracovať, keď pochopili naše
skutočné úmysly. Zdá sa, že v Indii sa
niektorí ľudia domnievajú, že „obrá-
tenie“ je nejaký druh epidémie, ktorý
môže prepuknúť, len čo sa misionári
usadia na nejakom mieste! To je dô-
vod, prečo sa niekde ľudia stávajú ne-
priateľskejšími. Keď ale pochopia, že


chceme pre nich pracovať úplne
čestne, a že zostáva na nich rozhod-
núť sa, čo chcú urobiť z vlastného ži-
vota, ich postoj sa zmení. Obdivujú na
Cirkvi veľa vecí, napríklad dobrotu
a silu našich etických princípov, ktoré
sú výzvou pre všetkých.


čo si myslíte o Cirkvi v Európe?
Som veľmi smutný, keď vidím, že Cir-
kev v Európe prežíva ťažké chvíle.
Myslím však, že toto je iba prechodná
fáza. Vidia ľudia Cirkev ako ťažkú a za-
ťažujúcu štruktúru alebo ako inšpiru-
júce posolstvo schopné dať silu? Vi-
dia Božiu lásku, ktorá sa zviditeľňuje?
Vidia viac záväzok než pohodlie, viac
presvedčenie než výhody? Tieto
úvahy môžu priniesť novú energiu
a vzbudiť úžasnú veľkodušnosť, ktorá
prispieva ku skutočnej obnove.


rozhovor


D B D 2 0 1 1 19




saleziánky


V novom dome saleziánok v Turíne na-
stal v jedno májové popoludnie roku
1876 rozruch. Malé dievčatko, Felicina
Gastiniová, ktoré pozorovalo všetok ten
pohyb a prípravy, dostalo na svoju zve-
davú otázku rovnakú odpoveď od všet-
kých sestier: Príde Matka! Felicina svoju
mamku stratila pred pár dňami a načas
zostala bývať u sestier. Utiahla sa teda,
aby nezavadzala a čakala na príchod.
Bolo to jej prvé stretnutie s Máriou Maz-
zarellovou. Vtedy nikto netušil, že z tejto
siroty vyrastie zakladateľka Združenia
exadresátiek dcér Márie Pomocnice.


Don rinaldi a sirota Felicina
Krátka udalosť, zapísaná v druhom dieli
Kronistórie FMA, mala svoje pokračova-
nie, ktoré trvá podnes. Animátorky, ktoré
sa zapálili saleziánskym duchom v pro-
stredí školy alebo oratória u sestier sale-
ziánok a chceli ďalej pôsobiť ako laičky
vo svete, vytvorili skupinu tzv. bývalých
žiačok. Pod vedením direktorky domu
Kataríny Arrighiovej a dona Filipa Rinal-
diho si za svoj program zvolili šírenie so-
lidárnych vzťahov a podporu úlohy ženy
vo vtedajšej spoločnosti. Vedúcou sku-
piny sa stala spomínaná prvá žiačka se-
stier Felicina Gastiniová. Bola dcérou
Carla Gastiniho, ktorý patril do skupiny
zakladateľov hnutia Exalievov dona
Bosca.


rozvoj združenia vo svete
Združenie exadresátiek vzniklo v roku
1908 na sviatok svätého Jozefa. Don Ri-
naldi tu predstavil návrh prvých Stanov
a zvolila sa rada. Výsledkom prvého Me-
dzinárodného kongresu v roku 1911 bolo
vydanie časopisu Echo exadresátiek,
vďaka ktorému sa počet členiek združe-
nia rozrástol na osemtisíc vo všetkých
krajinách, kde saleziánky pôsobili.
Dnes združenie patrí k jednej z najpo-


D B D 2 0 1 120


Vo svete beží naplno. u nás sa rozbieha. združenie exadresátiek a exadresátov sestier
saleziánok. Spoločenstvo ľudí, ktorým saleziánska výchova zostala nielen


v spomienkach na mladosť, ale chcú ju šíriť aj ďalej.


Saleziánska výchova im zostala
nielen v srdciAutor: Miroslava Tarajová FMA




saleziánky


četnejších zložiek v salezián-
skej rodine. Skupiny často pô-
sobia aj tam, kde sestry už nie
sú prítomné.


združenie exadresátov
a exadresátiek na
Slovensku
Dom sestier v Humennom bol
prvým, kde sa začali stretávať
bývalé členky oratória alebo
spoločenstiev tohto strediska.
Sestra Anna Ulčáková FMA
spomína: „Dievčatá v Humen-
nom boli vždy veľmi živé a ak-
tívne. V roku 2004 prišli za
mnou bývalé animátorky, te-
raz už mamičky, s iniciatívou
stretávať sa pravidelnejšie.
Takto vznikla skupina asi 36
žien, ktorá bola v roku 2007
prijatá do Svetovej konfederá-
cie exadresátiek.“
V súčasnosti sú skupiny aj pri
domoch FMA v Dubnici nad
Váhom a v Michalovciach.
„Mám radosť, že v salezián-
skej rodine je miesto pre tých,
ktorí prijali od FMA sale-
ziánske hodnoty a chcú sa an-
gažovať v tomto štýle v pro-
strediach, v ktorých žijú.
Verím, že Boh požehná rast
združenia na Slovensku,“ ho-
vorí Mária Červená FMA, de-
legátka združenia.


D B D 2 0 1 1 21


združenie exadresátiek
a exadresátov dcér
Márie Pomocnice


Exadresátmi sú odchovan-
kyne a odchovanci Dcér Má-
rie Pomocnice (FMA) zo všet-
kých typov diel – škola,
oratórium, mládežnícke cen-
trum, mládežnícke skupiny,
bez ohľadu na etnické, nábo-
ženské a sociálne rozdiely. Pri-
jali výchovu podľa preventív-
neho systému a chcú naďalej
žiť a odovzdávať budúcim ge-
neráciám toto výchovné de-
dičstvo.


Počet členov združenia:
35 000 vo svete, 52 na Slo-
vensku


Cieľ združenia:
Podnietiť v členoch prehĺbe-
nie a svedectvo ľudských
a kresťanských hodnôt, ktoré
prijali počas výchovy u FMA,
aby do svojich prostredí vná-
šali saleziánskeho ducha.


Poslanie členov:
Silný záväzok služby v rodine,
v prostredí, kde pôsobia, v po-
litickom a sociálnom svete,
v školskom prostredí, v spo-
lupráci s miestnou Cirkvou,
s FMA a ostatnými skupinami
saleziánskej rodiny.


Od dona Bosca
neod ídem
Ešte v čase hlbokej totality okolo roku 1986 sme
sa ako 10 – 14 ročné dievčatá stretávali so sale-
ziánkami. Nevedeli sme to však o nich. Až neskôr
sme sa dozvedeli, že sú zasvätené. Dochádzali
k nám na „stretká“ z Košíc. Občas sme aj my ces-
tovali za nimi, samozrejme tajne, aby nenastali
problémy. Po krátkom čase prišli prvé saleziánky
aj do Humenného. To boli ozaj zlaté časy. Náš po-
čet rástol. Podľa neoficiálnych čísel nás bolo viac
ako dvesto. To je na také malé mesto, ako je Hu-
menné, dosť. Z nás, starších dievčat, sa zakrátko
stali animátorky. Po čase niektoré animátorky
odišli, niektoré našli svoje povolanie v iných hnu-
tiach. Ja som počas štúdia pedagogiky na vysokej
škole v Prešove začala svoju formáciu ako sale-
ziánska spolupracovníčka. Čas plynul a my sme
sa stali manželkami a „maminami“. Keď po čase
prišla do Humenného sestra Anka Ulčáková FMA,
zorganizovala stretnutie prvých dievčat a animá-
toriek zo strediska. Stretnutia sa stali pravidel-
nými a postupne sme prišli na myšlienku pridať
sa k vetve exadresátiek. Máme rodiny, prácu, ak-
tivity vo farnosti a svoje „stretká“. Väčšina z nás
sú učiteľky. Apoštolujeme v našich rodinách, na
pracoviskách, máme aj apoštolát vo farnosti, niek-
toré sa venujú príprave snúbencov, ja sa roky ve-
nujem príprave birmovancov. Nechceme zabud-
núť na to, čo sme v detstve dostali, na čom sme
vyrástli a nechceme odísť od dona Bosca. Sme
mu za veľa vďačné.
Adriana Bačišinová ASC




Babička si povzdychla v nemom
úžase: „Na úrade, iba s dvoma sved-
kami? Ách tá dnešná mládež, veď vy
žijete ako zvieratká!“ Vnučka jej práve
oznámila svoje rozhodnutie, že ne-
plánuje mať sobáš v kostole. Postoj
mnohých dnešných ľudí svedčí
o tom, že upúšťajú nielen od svadob-
ných pochodov v kostole, ale aj od
krstu, birmovania, svätenej vody
alebo procesie na cintorín.


Často sa upúšťa od osláv narodenín,
svadby alebo smrti. Niektorí vý-
znamní psychológovia kvôli tomu
bijú na poplach: „Naša spoločnosť
prežíva dramatické chvíle «odrituali-
zovania». Skoncovali sme skoro so
všetkými rituálmi, ktoré sprevádzali
ľudský život“. Zdá sa, že život bez
nich však nie je možný. Mnohí futba-
lový hráči sa pri vstupe na ihrisko
zohnú, dotknú sa zeme a prežehnajú
sa. Vedia, samozrejme, že im to ne-
prinesie víťazstvo, ale pomáha to za-
hnať trému, napätie pred zápasom.
Študenti si tiež pomáhajú vlastnými ri-
tuálmi ako premôcť strach pred skúš-
kou. Niektorí sa pomodlia, iní použí-
vajú to isté pero.


Veľa ľudí sa dnes sužuje kvôli rôznym
strachom. Rituály pomáhajú vzdoro-
vať strachu a pre mnohých sú veľmi
dôležité. Podobajú sa koľajniciam,
ktoré dajú smer výchove každého
človeka. Keď sú usporiadané, dobre
uložené, znamenajú istotu, silu, sta-
bilizujú osobnosť, charakter. Zapisujú
sa do hĺbky duše detí, sú predpokla-
dom pre intelektuálny a emocionálny
rozvoj. Pravidelné opakovanie pres-
ných a spoločne zdieľaných spôso-


bov správania sa vnáša poriadok do
života. A tak, keď sa nám rituály vy-
trácajú, začína nám chýbať dôležitá
hodnota: poriadok života.


Ideológia prehnaného individualizmu
a autonómie spôsobila ľuďom veľa sa-
moty. Zabúda sa na jednu významnú
skutočnosť, že je dôležité patriť nie-
kam do spoločenstva. Vedieť byť so-


lidárny voči ostatným členom sku-
piny, vnímať rodinné putá, mať istotu,
že ma spoločenstvo neopustí, žiť
v skupine, ktorá pomáha odbúravať
negatívne emócie, úzkosti a depresie.
Nikto nie je schopný „samo-existo-
vať“. Boli časy, keď ľudia vnímali, že
patria do „vlastnej“ rodiny a ako jej
členovia sa k sebe tak aj navzájom
správali, obliekali, jedli a zdravili sa.


Rituály tiež pomáhali prekročiť prah
dospelosti. Stojí pred nami úloha
znovu ich objaviť. Aby tak každá ro-
dina našla v nich „pomoc“ a neuza-
vrela sa do vlastnej ulity. Rituály ne-
smú byť nútené, skôr naopak
príjemné. Rodičia by mali vycítiť, čo
sa najviac hodí pre ich rodinu (napr.
je zbytočné nástojiť na spoločných
raňajkách, ak všetci odchádzajú do
školy alebo do práce v odlišných ča-
soch). Veľa rodičov si mylne predsta-
vuje, že rituál je niečo komplikované,
zložité a zaberá mnoho času. To však
nie je pravda. Každá drobná vec, ba aj
maličké gesto, pravidelne opakované,


sa pre dieťa stáva rituálom: pohlad-
kanie po brušku, čítanie knihy alebo
božtek na dobrú noc!


RITUÁLY
NA ZAČIATOK DňA
Zvuk budíčka a vstávanie do nového
dňa nie je pre mnohé deti ani dospe-
lých pekná chvíľa. Ak si uvedomíme
povahu dieťaťa, môžeme mu pomôcť


výchova


Kedysi nedoknuteľné, dnes pozabudnuté. ich zmysel bol
i napriek tomu neodškriepiteľný. napomáhali vytvárať
jednotu každej rodiny a stmeľovať rodinné vzťahy.
Potrebujeme ich nanovo objaviť. rituály.


D B D 2 0 1 122


Rodinné rituály
Autor: Bruno Ferrero SDB, preklad Ján Čverčko SDB




zobudiť sa bez veľkej námahy. Ak by
deti vedeli, že ich čakajú dobré
a chutné raňajky s obľúbenými prílo-
hami alebo rodičovské pomaznanie
(pritúlenie), zobúdzali by sa ľahšie.
Drobný lístoček s povzbudením alebo
malé prekvapenie v školskej taške
môže hocijaký deň premeniť na pozi-
tívny zážitok.


RITUÁLY
PRI STOLOVANí
Pravidelné spoločné stolovanie v tú
istú dennú hodinu je užitočné na po-
silnenie rodinnej jednoty a pocitu prí-
slušnosti. Niektoré jedlá vie navariť
iba mama! Ostanú navždy zapísané
v našej pamäti. Podobne aj spôsoby,
ktoré používame pri stravovaní.


VOĽNOČASOVé RITUÁLY
Mimoriadne dôležité je určiť chvíle,
ktoré venujeme iba deťom. Deti sa
tak naučia prijímať to, že sú chvíle,
kedy rodičia venujú svoj čas aj iným
činnostiam. Ak však deti vedia, že


nevyhnutne príde čas, keď tu rodičia
budú len pre nich, naučia sa čakať.


RITUÁLY
NA „DOBRÚ NOC“
Počas večerných chvíľ, pred zaspáva-
ním, je dobré vytvárať atmosféru pre-
niknutú dôverou, zvykmi, ktoré po-
vnášajú. Ich pravidelné opakovanie
vnáša presvedčenie, že nakoniec sa
všetko vráti na svoje miesto. Rituály na
„dobrú noc“ zaháňajú nielen možný
nepokoj z prichádzajúcej noci, ale aj
z neznáma, ktoré noc predstavuje. Deti
chcú do nekonečna počúvať tú istú
rozprávku, akoby žili v predtuche, že
práve opakovanie tej istej rozprávky
pomôže zahnať strach. Iným stačí roz-
právka, modlitba mamky alebo otca.
Pekný zvyk majú tí rodičia, ktorí kladú
ruku na hlavu dieťaťa a spolu sa po-
modlia. Dieťa tak aj fyzicky pociťuje
modlitbu ako ochranu, posilňuje sa
v ňom pocit bezpečia a prináša pre-
svedčenie, že v spánku nad ním bdie
dobrotivý Pán Boh.


RITUÁLY OSLÁV
A MIMORIADNYCH UDALOSTí
Každá oslava je prekvapením. Počas
týchto dní je pekné a dobré, ak sa
urobia výnimky z každodennej ru-
tiny, ak sa dá priestor tomu, čo nie je
možné robiť každý deň. Oslavu naro-
denín a menín robíme preto, aby sme
dali pocítiť oslávencovi, že je pre nás
skutočne neobyčajný, dôležitý a ne-
zameniteľný. Výročia sa stávajú oso-
bitnými chvíľami budovania jednoty.


NÁBOŽENSKé RITUÁLY
Nedeľná svätá omša, spoločná púť na
pútnické miesto, sviatosti, Vianoce
a Veľká noc – to všetko sú momenty,
chvíle či dni s prvkami rituálov. Ná-
boženské rituály pomáhajú dokorán
otvárať dvere rodiny Pánu Bohu. Bu-
dujú duchovný rozmer, ktorý je na-
pokon tajomstvom každého dobre
prežitého života.


výchova


D B D 2 0 1 1 2




misie


Aká je realita v súčasnosti, v tomto roku? V apríli sa udiali
dve nepríjemné situácie. ... Počas Veľkonočnej nedele
v mojej neprítomnosti mi takmer vyhorel farský drevený
domček, kde je moja rezidencia. Nedohorené drevo z Veľ-
konočnej vigílie som odpratal za môj dom a odišiel na vi-
zitáciu do inej osady. Prišla veľká horúčava a vietor roz-
fúkol vyhasnuté uhlíky. Drevo sa vznietilo a domček začal
tlieť. Našťastie prítomný katechéta spozoroval dym a včas
vyplašil pol osady. Ľudia pomáhali a dym s ohňom včas
uhasili. Ďalšia nepríjemná udalosť sa odohrala hneď o dva
dni. Z dôvodu prudkého lejaku prišla povodeň a odplavila
mi pobrežný skladík, kde nechávam motor do člna aj
s benzínom. Stalo sa to opäť v mojej neprítomnosti. Du-
chaplnosť ľudí zachránila môj čln, motor i benzín. Boh sa
cez ľudí stará o všetko, aj o materiálne veci, ktoré potre-
bujem k životu a práci.
Prekvapení, aj tragických, zažívame na každom kroku. Ak
sa spustí prudký lejak a som v člne, rieka rýchlo mení cha-
rakter a ja si pripadám ako vodný slalomár. Kľučkujem
s člnom medzi brvnami, konármi, lístím a všetkým mož-
ným, čo voda nesie. Inokedy ma na vode umára neznesi-
teľná páľava a ja túžim po tieni a schladení sa. Pri inej si-
tuácii som úplne mokrý od neustáleho vyskakovania
a naskakovania do člna, lebo vody je málo a úseky rieky
sú nepriechodné. Život je boj so živlami, prírodnými i ľud-
skými. Často strácam mnohé veci – čas, ľudské sily, ban-
dasky s benzínom, kľúče, nože, ružence. Čo však nestrá-
cam, je viera. Ak tamtie veci nezoberie voda, nepohltí
oheň, či vlastná nezodpovednosť, tak ich ukradnú ľudia.
Už nebedákam a nehromžím nad stratami, odovzdane sa
ich zriekam. Boh všetko mnohonásobne vynahradí. Sku-
točne to platí a držím sa tejto logiky.
V máji sme organizovali v blízkosti našej misie v Taisha,
v komunite San Luis, už v poradí desiaty šuarský mlá-
dežnícky kongres. Zúčastnilo sa ho viac ako 300 mladých
z dvoch farností. Prišiel aj otec biskup udeliť sviatosť bir-
movania a vyslúžil dve nižšie svätenia kandidátom.
Z Quita doletel provinciálny vikár a sprevádzal nás celý ví-
kend spolu s tímom dobrovoľníkov a animátorov. V júni
v osade Tuutin-Entsa sme udelili osem krstov mladým
a šestnásti prijali prvý raz Eucharistiu. Popri tom boli so-
báše a krsty v iných komunitách.
Moja túžba ísť so Šuarmi na Svetové dni mládeže so Svä-


tým Otcom do Madridu sa nesplnila. Nemal som síl, zdra-
vie ani morálnu podporu na zrealizovanie tak náročnej ak-
cie. Čo ma teší, Ekvádor i saleziánska mládež mala v Mad-
ride svoje zastúpenie.
Môj kňazský pastoračný život ma viac a viac ponára do
problémov Šuarov. Väčšinu času strávim v mojej farnosti
Tuutin-Entsa. Navštevujem osady, animujem ľudí, deti,
mladých, rodiny k lepšiemu životu po všetkých strán-
kach. Je to ťažké, lebo človek chce vidieť výsledky svojej
práce. Vo výchove a formácii ľudí to trvá veľmi dlho. Tak
mi ostáva len siať, polievať, trpezlivo čakať a dôverovať
v Božiu milosť.
Prostredníctvom tohto listu sa chceme poďakovať všet-
kým, ktorí podporujú rôzne misijné projekty zamerané na
ľudský a kresťanský rozvoj domorodého obyvateľstva.
Vďaka patrí všetkým, ktorí organizujú dobročinné zbierky
a duchovné aktivity v prospech misií. Na záver vás všet-
kých s otcom Jánom Šutkom pozdravujeme a uisťujeme
o našom duchovnom sprevádzaní. Nech všetkých Pán po-
žehnáva, Mária Sedembolestná, patrónka Slovenska,
ochraňuje a Don Bosco inšpiruje do každodennej práce
a činnosti.
Vaši slovenskí misionári z Ekvádoru: otec Ján a Anton.


(list bol redakčne skrátený)


Sucua , 08-09-2011
Drahí rodáci, dobrodinci, spolubratia, priatelia, čitatelia! Je to už rok, čo som vám
napísal posledný list z Ekvádoru. Ôsmeho septembra som si zaspomínal na svoj
odchod zo Slovenska do Južnej Ameriky. trampoty s vízami a dokumentmi potrebnými
na vycestovanie nebudem opisovať. Bolo to na doraz, ale nakoniec všetko dobre
dopadlo a šesť rokov života a práce je za mnou.


O potreby dona Odrobiňáka v Ekvádore
sa naozaj stará Boh


D B D 2 0 1 12


Autor: don Anton Odrobiňák, misionár v Ekvádore
Foto: Alan Hyža




Poznávanie života Božieho služobníka dona titusa zemana nás privádza do Mírova pri
Olomouci. Počas komunistického režimu to bolo najkrutejšie väzenie. A tu sa don titus


stal na chvíľu zástupcom hlavného predstaveného saleziánov. Jeden z mučených
väzňov-kňazov zložil tesne pred smrťou do jeho rúk rehoľné sľuby.


Keď don Titus zastúpil hlavného predstaveného
Autor: Jozef Slivoň SDB


D B D 2 0 1 1 2


T itus Zeman


V bývalom stredovekom hrade na Mí-
rove komunistické zriadenie zaob-
chádzalo s politickými väzňami (aj s
biskupmi a kňazmi) horšie ako s naj-
ťažšími zločincami: odopieral sa kon-
takt s rodinou, základná lekárska sta-
rostlivosť i podávanie liekov. Toto
všetko, spojené s krutým mučením,
spôsobilo smrť viacerých väzňov. 5.
marca 1953 do tejto väznice previezli
asi 100 kňazov. Aj dona Titusa.


V cele, kde bol Boží služobník Titus
Zeman, bol okrem iných aj diecézny
kňaz vdp. Alfonz Paulen, ktorý bol od
roku 1947 správcom farnosti v Šenk-
viciach pri Trnave. Bol tam nádejou
farnosti, horlivým kňazom s veľkou
láskou k mládeži. Ctil si dona Bosca a
nasledoval jeho pedagogické majs-
trovstvo. Práve on si vyžiadal za po-
mocného kaplána mladého dona Ti-
tusa Zemana, profesora z Biskuského
gymnázia v Trnave, ktorého v roku
1949, keď sa gymnázium zmenilo na
štátne, nový proticirkevný riaditeľ zo
zboru prepustil.


Vdp. Paulen mal skutočne saleziánske
srdce a bol veľmi odvážny. Horlivo
učil náboženstvo a neúnavne praco-
val pre spásu duší. Bol aktívny kňaz,
ktorý pomáhal donovi Ernestovi Ma-
cákovi a donovi Titusovi Zemanovi
pri organizovaní útekov klerikov.
Skrýval u seba aj redaktora Salezián-
skych zvestí dona Leonarda Tikla.
Preto bol 19. septembra 1951 zatknutý
a prevezený do Leopoldova. V súpise
vecí, ktoré mu pred nástupom do
väzby zobrali, bol okrem hodiniek,
breviára a ruženca aj medailónik s
podobizňou dona Bosca. Po niekoľ-
komesačnom tvrdom vypočúvaní bol
vdp. Alfonz Paulen 21. júna 1952 v
Bratislave odsúdený na 11 rokov od-
ňatia slobody. Po týždni ho previezli


z Bratislavy do Ilavy a potom 5. marca
1953 do mírovskej väznice.


Tento hrdinský kňaz ešte netušil, že tu
„na Mírove“ začal posledný rok jeho
života. Aj keď bol pred uväznením sil-
nejšej postavy, vo väzení sa jeho zdra-
vie podlomilo. Jeho bratranec, sale-
zián don Anton Vácval, v diele Hrdina
lásky k blížnemu píše, že Alfonz zažil
všeličo – hlad, smäd, samotku, zimu,
vodu zo záchodu... Schudol na polo-
vicu váhy. Okrem toho kvôli častým
prechladnutiam (najmä v „korekcii“ –
na samotke) trpel na obličky. Pretože
nebol liečený, táto choroba vyvrcho-
lila v horúčkach, bezvládnosti a vo
veľkých bolestiach.


Zo svedectva dona Štefana Sandtnera,
ktorý bol na tej istej cele, vieme o po-
sledných hodinách mučeníka Alfonza
Paulena. Keďže jeho zdravotný stav
bol už veľmi vážny, don Sandtner bú-
chal na dvere cely, aby prišiel do-
zorca a mohli ho zobrať do väzenskej
ošetrovne. Po dlhom čase, večer, keď
sa dvere otvorili, don Titus podopie-
ral a potom niesol otca Alfonza do
ošetrovne. Ten ho požiadal o svia-


tostné rozhrešenie. Potom z posled-
ných síl poprosil dona Titusa o prija-
tie do Saleziánskej spoločnosti. Boží
služobník Titus Zeman v tej chvíli, za-
stupujúc hlavného predstaveného Sa-
leziánov dona Bosca, prijal reholné
sľuby otca Alfonza, a tým ho prijal
medzi saleziánov. Pochopil totiž, že
otcovi Paulenovi nejde len o nejakú
„nálepku“, keď chce zomrieť ako sa-
lezián, ale o totálne sebadarovanie,
akým rehoľné zasvätenie je. ThDr. An-
drej Dermek SDB, neskorší provinciál
saleziánov na Slovensku, v tom čase
tiež väznený, potvrdil platnosť prijatia
otca Paulena do Saleziánskej spoloč-
nosti. V tej chvíli, v nebezpečenstve
smrti, obaja urobili všetko, čo mohli.
Splnila sa túžba Alfonza Paulena byť
saleziánom nielen srdcom. Panna Má-
ria Pomocnica, ktorú si veľmi uctieval,
to zariadila.


Zomierajúci otec Paulen bol celú noc
na ošetrovni. Bol pri ňom otec Justín
Beňuška i lekár-väzeň MUDr. Kochan.
Ráno, 10. apríla 1954, po vybavení for-
malít, ho preniesli do sanitky, aby ho
zobrali do nemocnice v Brne. Cesta,
ktorá sa dá prejsť autom pohodlne za
dve hodiny, trvala sanitke od rána,
zrejme zámerne, do štvrtej hodiny po-
poludní. Don Alfonz cestou zomrel.
Pochovaný je na cintoríne v Brne.


na Alfonza Paulena nezabudnú


Za hojnej účasti obyvateľov Malých
Bedzian (časť Topoľčian), veriacich
z okolitých obcí a početných du-
chovných odhalil Mons. Ján Sokol,
arcibiskup metropolita Bratislavsko-
trnavskej diecézy, 11. novembra
2001 pamätnú tabuľu malobedznia-
skemu rodákovi, vdp. Alfonzovi
Paulenovi. V príhovore vyzdvihol
jeho osobnosť i utrpenie a vyzval
jeho rodákov, aby sa usilovali o zí-
skanie svedectiev k procesu jeho
beatifikácie. (KN 49 / 2001)




Don Michal Rua je skutočným kleno-
tom saleziánskej kongregácie. Majs-
trom v nenápadnosti, ktorý celý svoj
život dôsledne presadzoval odkaz
dona Bosca. Medzi ním a donom Bos-
com prevládal bratský vzťah. Niet
preto divu, že sa práve on stal jeho pr-
vým nástupcom svätého zakladateľa
saleziánov.


Slovenská verejnosť sa s týmto me-
nom prvýkrát stretla v roku 1899, a to
v životopise o donovi Boscovi od
Pavla Jedličku. V 80-tej kapitole, ktorá
má necelé štyri strany, je preložený
do slovenčiny list dona Ruu, ktorý
napísal v Turíne 24. septembra 1888.
List má názov: „O cieli pobožných sa-
leziánskych spolkov a o úlohe ich pra-
covníkov“.


Don Michal Rua bol dokonca v pí-
somnom kontakte so Slovenskom.
Z archívnych prameňov sa dozve-
dáme, že si dopisoval s kanonikom
Vojtechom Kelecsényim. Žiaľ, dote-
raz sa nepodarilo objaviť žiadny jeho
list.


Máme však priamu spomienku jed-
ného z prvých slovenských saleziá-


história


D B D 2 0 1 126


už za jeho života sa hovorilo o ňom ako o legende. hovorím o kňazovi, dlhoročnom
spolupracovníkovi dona Bosca, charizmatickom mužovi, nesmierne ľudskom


a nesmierne asketickom. hovorím o donovi Michalovi ruovi. Minulý rok sme venovali
stému výročiu jeho smrti viaceré články.


Spomienky Slovákov na dona


Michala Ruu


Autor: ThDr. Zlatko Kubanovič PhD.




história
nov, z roku 1909. Don Rua, ako hlavný
predstavený, prvý nástupca dona
Bosca, bol vystavený nesmiernej pra-
covnej záťaži, ale aj napriek zane-
prázdnenosti si vždy našiel čas pre
novicov a osobne ich v roku 1909 pri-
pravil na obliečku:
„Ku rehoľnej obliečke, ktorú sme mali
29. septembra 1909, pripravili sme sa
horlivo trojdňovou pobožnosťou, cez
ktorú nám kázal sám generálny pred-
stavený don Michal Rua, prvý ná-
stupca don Boscov. Keď on kázal, na
každej jeho vyslovenej vete visela
všetka naša pozornosť s presvedče-
ním, že tento veľký svätec je nie
menší, ako bol sám don Bosco. Slza
sa mi zaligotala v oku, keď mi don
Michal Rua podával rehoľnú reve-
rendu s knižočkou regúl a pošepkal:
Fac hoc et vives (Toto rob a budeš
žiť)“, napísal vo svojich pamätiach
vtedajší slovenský saleziánsky novic
Viliam Vagač.


Stretnutie s donom Ruom (ako aj ho-
ciktoré stretnutie s hlavným predsta-
veným) bolo spoločenskou udalos-
ťou, veľmi potrebnou k duchovnému
a bytostnému utvrdzovaniu sa sale-
ziánskej kongregácie a saleziánskej ro-
diny vo všetkých jej zložkách.
S istotou môžeme povedať, že okrem
Viliama Vagača sa s donom Ruom stre-
tol aj Ladislav Stano, ktorý okrem pri-
jatia obliečky zložil do jeho rúk 29.
septembra 1908 v Talianskom mes-
tečku Lombriasco aj prvé rehoľné
sľuby.


Don Michal Rua až do
svojej smrti aktívne pra-
coval. Aj napriek tomu,
že trpel dlhodobými
zdravotnými ťažkosťami
a jeho zdravie sa neus-
tále zhoršovalo, robil pre
saleziánsku kongregáciu
všetko, čo bolo v jeho si-
lách. Táto silná charizma
tak zapôsobila na novica
Viliama Vagača, že napí-
sal:
„Don Rua bol ohromný
askéta. Jedol ako vrab-
ček a pracoval ako obor.
Rád trpel ako pán Ježiš.
Pri oltári sa obracal


a kľakal ako mladý
kaplán, hoci bol 74-
ročný. Zdal sa byť
až veľmi zdravým.
Inú pravdu sme sa
však dozvedeli od
nášho spolunovica
infermiera, ktorý
mu musel každý
večer preväzovať
na nohách obväzy,
zakrývajúce hlbo-
ké, až do kosti hni-
sajúce rany. Tie ho
o pár mesiacov aj
priviedli do hrobu.“


D B D 2 0 1 1 2




D B D 2 0 1 12


Narodil sa 28. mája 1856 v Lu Monfe-
rato v Taliansku v rodine zámožných
roľníkov ako ôsme z deviatich detí.
Rodičia, zvyknutí tvrdo pracovať na
poli, boli praktizujúci kresťania
a viedli k tomu aj svoje deti. Ich malé
mestečko dalo Katolíckej cirkvi sto
povolaní k zasvätenému životu. A don
Rinaldi vysvetľoval túto zvláštnosť
práve výchovou k viere v rodinách:
„Celé to tajomstvo povolaní sa na-
chádzalo vo viere a v zbožnosti na-
šich mám. Boli oddané učeniu Cirkvi,
robili všetko, čo len bolo možné, aby
viedli svoje deti k bohabojnosti.“ Zo
samotnej Filipovej rodiny sa traja mla-
díci stali kňazmi.


Don Bosco vstúpil do Filipovho ži-
vota prvýkrát 15. októbra 1861, keď
bol na jednej z jesenných vychádzok,
ktoré robieval so svojimi chlapcami
do okolia Turína. Filip mal iba päť
a pol roka, ale toto stretnutie sa mu
vrylo do mysle na celý život. Zrodili
sa prvé vzťahy priateľstva a sympatie
medzi donom Boscom a rodinou Ri-
naldiových. Ako 10-ročný prichádza
Filip do saleziánskeho internátu v Mi-
rabello, aby študoval na gymnáziu.
Avšak v lete 1867, kvôli zlým vzťa-
hom s asistentom, ktorý nebol sale-
ziánom, sa vrátil domov. Hovoril, že
sa necíti na štúdiá a mal aj ťažkosti so


zrakom. Doma po-
kračoval v práci
na poli až do svo-
jej 20-tky. Na dona
Bosca síce spomí-
nal s nostalgiou,
ale hovorieval, že
kňazský život ho
nepriťahuje.


Don Bosco sa ne-
vzdával. S veľkou
vytrvalosťou na-
liehal, aby sa Filip
vrátil do saleziánskeho domu. K žiad-
nemu inému chlapcovi sa takto ne-
správal. Filip prežil tých desať rokov
doma ako dobrý kresťan, nemyslel
na ženenie, ale nepripúšťal ani to, že
by bol predurčený stať sa kňazom.
Občas ho zaujala myšlienka vstúpiť
k nejakým rehoľníkom ako laik. No
don Bosco sa znova objavil. Na jeseň
1876 prišiel opäť do Lu Monferato
a postavil sa pred Filipa priamo s té-
mou povolania. Rozohnal všetky jeho
neistoty a o rok tak Filip ako 21-ročný
prichádza do Sampierdarena, kde bol
dom pre „neskoré“ povolania. Prvé
rehoľné sľuby zloží hneď po roku, 22.
septembra 1878, a o dva roky aj doži-
votnú profesiu do rúk samého dona
Bosca. Po potrebných štúdiách bol
23. decembra 1882 vysvätený za


kňaza. Túžil odísť do Argentíny ako
misionár, don Bosco mu však pove-
dal, že tam nepôjde, ale že raz tam
bude posielať iných. Don Bosco ho
poslal do Mathi Torinese za direktora
domu pre „neskoré“ povolania. Filip
si znova nebol istý, ale aj teraz dona
Bosca poslúchol. Bol pre neho od is-
tého času radcom a orientačným bo-
dom. A don Bosco vo Filipovi vytušil
vynikajúceho formátora a ducha ge-
niálneho zakladateľa.


Po smrti dona Bosca roku 1888 od-
chádza Filip do Španielska, do Bar-
celony, aby tam bol direktorom.
Veľmi dobre sa začlenil medzi tamoj-
ších ľudí. Získaval si dôveru a srdcia
mnohých mladých. Rozvíjali sa
a rástli miestne povolania a on mohol


výročie


Písal sa 5. december 1931. Bolo 11 hodín
predpoludním a v materskom dome
saleziánov v turíne zakončil svoj život tretí
nástupca dona Bosca, don Filip rinaldi.
Pre saleziánsku rodinu vykonal veľmi veľa.
iba pár rokov pred tým, 14. septembra
1924, podpísal dekrét, ktorým sa začalo
slovenské saleziánske dielo. na 80-te
výročie jeho odchodu do večnosti mu
chceme prejaviť úctu a vďaku aj touto
spomienkou.


Blahoslavený Filip Rinaldi
– iba hlas nemal ako don Bosco


Autor: Oľga Križová




otvárať nové domy. Roku 1892 vznikla
španielska inšpektória a don Rinaldi
bol vymenovaný na jej čelo. Za deväť
rokov jeho pôsobenia vzniklo v Špa-
nielsku 21 domov, ba otváral nové
diela aj pre Dcéry Márie Pomocnice
(FMA). Začal vydávať Letture Cattoli-
che v španielčine, Edíciu klasikov pre
mladých a študentov, týždenník pre
oratóriá... A potom v roku 1901 don
Rua povoláva Filipa späť do Turína,
aby sa podieľal na vedení Kongregá-
cie. Nasledujúcich 21 rokov bol gene-
rálnym vikárom a ekonómom, tiež
mal na starosti misie a nové sale-
ziánske prítomnosti po celom svete
a bol zodpovedný aj za formáciu na
Teologickom saleziánskom inštitúte.


Svoje sily nešetril ani v práci medzi


sestrami saleziánkami, hlavne v Diev-
čenskom oratóriu, ktoré mali sestry
na Valdoccu. V spoločenstve starších
dievčat, ktoré sa nazývali Máriine
dcéry, roznecoval silnú zodpoved-
nosť za apoštolát. Vidiac sociálne pro-
blémy dievčat v roku 1905 navrhol
založiť medzi oratoriánkami spoločnú
podpornú pokladňu, v roku 1906 vy-
tvoril skupinu Patronesse (patróniek)
na obranu robotníčok, v roku 1907
dal impulz k vzniku Únie odchovan-
kýň (Ex-allieve) a v roku 1911 zvolal
ich prvý kongres. Približne v tom is-
tom čase zaviedol bezplatnú zdravot-
nícku starostlivosť pre dievčatá z ora-
tória, dával im konferencie o zaradení
sa do normálneho pracovného života,
založil sekretariát práce, podnietil
vznik Pokladne na drobné sporenie.


Roku 1914 pridal vo večernej škole
pre dievčatá odbor dobrá gazdinka.
V tomto všetkom bol veľmi pracovi-
tým a vnímavým na začínajúce so-
ciálne problémy.


Jeho citlivosť pre svet dievčat ho pri-
vádzala k tomu, že začal niektoré
mladé oratoriánky viesť k novej
forme zasväteného života vo svete
v saleziánskom duchu. Postupne sa
z nich stal sekulárny Inštitút dobro-
voľníčok dona Bosca. Cirkev oficiálne
potvrdila tento spôsob života až o trid-
sať rokov neskôr. Donovi Rinaldimu
tak právom môžeme priznať titul prie-
kopník. Bol čovekom, ktorý vedel čí-
tať znamenia čias a sa stal sa nástro-
jom Ducha Svätého.


V roku 1922 bol zvolený za hlavného
predstaveného saleziánskej spoloč-
nosti. Napriek tomu, že nebol vyni-
kajúcim teológom ani inou veľkou od-
bornou kapacitou, ktoré sa už vtedy
v kongregácii nachádzali, saleziáni ho
milovali, lebo cítili, že napriek svojej
jednoduchosti má veľkú úctu k člo-
veku, hlbokú zbožnosť, intuíciu pre
nové veci, mimoriadne organizačné
schopnosti a nadovšetko túžbu po zá-
chrane duší. Pre celú saleziánsku ro-
dinu bol pozorným a starostlivým
otcom. Od pápeža Pia XI. získal 6.
júna 1922 pre členov saleziánskej ro-
diny odpustky, ktoré sa vzťahovali na
prácu, čo bolo nevídané spojenie; sa-
mozrejme pri splnení ostatných pod-
mienok.


Deväť rokov viedol Kongregáciu, za-
slúžil sa o zavŕšenie procesu blaho-
rečenia dona Bosca, o rozvoj jedno-
tlivých častí saleziánskej rodiny,
rozvoj saleziánskych misií...


Tak ako bol skromný za svojho života,
tak zostáva skrytý aj po smrti. Na-
priek tomu jeho súčasníci hovorili
o ňom, že je to druhý don Bosco. Mal
vraj všetko ako on, iba hlas nie. Sna-
žil sa žiť v plnosti odkaz dona Bosca
nielen jeho napodobňovaním, ale pre-
požičal tomuto duchovnému odkazu
celé svoje bytie. Zomrel 5. decembra
1931 v kruhu svojich spolubratov.
Pápež Ján Pavol II. ho vyhlásil za bla-
hoslaveného 29. apríla 1990.


výročie


D B D 2 0 1 1 29




D B D 2 0 1 10


Návod, ako sa naučiť modliť, možnosti pre neplodné
kresťanské páry, životy „obyčajných“ svätých matiek,
uzdravovanie rodových koreňov, životná cesta pre roz-
vedených katolíkov, dobrá príprava na starobu…


To je len niekoľko tém, ktorým sme sa venovali v roku 2011
v rámci prvého ročníka edície Viera do vrecka. Pokraču-
jeme tak v myšlienke, ktorú uskutočňoval svätý Ján Bosco
po vzore svätého Františka Saleského. V edícii chceme aj
v dnešnej relatívnej dobe vysvetľovať zrozumiteľným ja-
zykom náuku a postoje Katolíckej cirkvi a odpovedať na na-
liehavé otázky veriacich.


Prestaňte s Katolíckym čítaním
Don Bosco vo svojich spomienkach píše:
Potreba ma donútila začať písať letáky s názvom Pripo-
mienky katolíkom. Rozdával som ich mladým i dospelým
pri duchovných cvičeniach a ľudových misiách. Všetci le-
táky dychtivo prijímali a v krátkom čase som ich rozdal na
tisíce.
To ma presvedčilo, že treba vymyslieť nejaký ľudový pros-
triedok na šírenie poznania základných právd katolíckeho
náboženstva, a tak som vypracoval plán Katolíckeho číta-
nia.
Katolícke čítanie sa stretlo s veľ-
kým záujmom. To pobúrilo pro-
testantov. Usilovali sa ma pre-
svedčiť, aby som mlčal a zastavil
vydávanie našich brožúrok. No
nič nedosiahli. A to ich rozhne-
valo.
Raz v nedeľu večer, bolo to v máji,
ma navštívili dvaja páni a po
dlhých komplimentoch sa jeden
z nich rozhovoril:
– Vy, pán teológ, máte od prírody
veľký dar: ľud vás rád číta a chápe.
Preto by ste mali tento vzácny dar
využiť na užitočnejšie veci pre ľud-
stvo, mali by ste sa dať do služieb
vedy, umenia, obchodu.
Bolo by lepšie, keby ste
napísali nejakú dobrú
knihu, napríklad antické
dejiny alebo zemepis, fy-
ziku, geometriu.
– A prečo by som sa
podľa vás nemal veno-
vať Katolíckemu čítaniu?
– Lebo sú to už stokrát
otrepané veci.
– Je pravda, že tieto
témy už boli spraco-
vané v učených kni-
hách, ale nik o nich


nepísal ľudovým štýlom. Katolícke čítanie chce práve toto.
– Ak sa dáte do písania kníh, budete mať z toho veľký zisk
pre svoj obdivuhodný ústav, čo vám zverila Prozreteľnosť.
Môžeme vám dokonca vopred prispieť nejakou sumou
(položili na stôl štyri tisíclírové bankovky). A uisťujeme vás,
že to nie je naše posledné slovo.
– Prepáčte mi, páni, ale vaše peniaze neprijmem. Nebudem
písať nijaké iné knihy. Budem pracovať len na Katolíckom
čítaní.


Pán Boh zaplať
Počas prvého roku si edícia Viera do vrecka získala bez-
mála 10 000 predplatiteľov, čo potvrdzuje jej potrebu a ak-
tuálnosť. Prínos tohto projektu ocenili nielen laici, ale aj
stovky kňazov a tiež otcovia biskupi. Na základe počet-
ných telefonátov, listov a e-mailov, vieme, že mnohým z vás
pomáha edícia rásť vo viere, odpovedať na zásadné otázky,
argumentovať v rozhovoroch s viac či menej veriacimi ko-
legami, priateľmi, známymi. Viacerí kňazi čerpajú z brožú-
rok námety pre kázne či katechézy a otcovia biskupi vy-
zdvihujú cirkevného ducha a prístupný štýl. Pán Boh zaplať
všetkým, ktorí sa podieľajú na príprave tohto diela, ale aj
tým, ktorí ho akýmkoľvek spôsobom podporujú.


nový rok – nové témy
Aj na základe čitateľského záujmu pripravujeme
na rok 2012 tieto témy:
Ako žiť denne zo Svätého písma?
 Kresťan a voľby
 tresty vo výchove detí. áno alebo nie?
 Médiá a reklama... nová modla súčasnosti
 Antikoncepcia = uzavretí životu
 V Boha verím, Cirkev nepotrebujem!
 Svätí Cyril a Metod ako ich nepoznáme
 Súkromné zjavenia v našich životoch
 za komunistov sa žilo lepšie!?
 Mágia, povery, urieknutia... čo na to Boh?
 Peniaze v rukách kresťana
 Formovanie svedomia


Povzbudzujeme všetkých,
ktorí chcú rasť vo viere


alebo chcú pomôcť svo-
jim blízkym, aby si
predplatili edíciu Viera
do vrecka a podporili
tak pokračovanie veľ-
kej myšlienky svä-


tého Jána Bosca.


Ján Miško,
riaditeľ vydavateľstva


Don Bosco


redakcia


Posilnite svoju vieru s donom Boscom


Jednotlivé knižky edície
Viera do vrecka vychá-
dzajú pravidelne každý
mesiac. Edíciu si môžete
buď predplatiť, alebo si
jednotlivé brožúrky kupo-
vať samostatne. Predplati-
telia zaplatia každý mesiac
za knižku 1 euro, teda
spolu za rok 12 eur. Ak sa
rozhodnete brožúrky ku-
povať jednotlivo, cena za
kus je 1,50 eura.




výročie


V kláštore paulínov bolo gymnázium
v správe saleziánov už od roku 1928.
V roku 1950, keď vtedajší režim mal
snahu zlikvidovať rehole, muselo za-
niknúť. Saleziáni ho obnovili až po
nežnej revolúcii, presne v roku 1991.


Do Šaštína prichádzali chlapci od sa-
leziánov z celého Slovenska, v trie-
dach sa premiešali Bratislavčania, Zá-
horáci, Stredoslováci či východniari.
Niektorí chodili domov každý víkend,
iní raz za mesiac. V najzložitejších ro-
koch počas puberty sa mohli venovať
množstvu mimoškolských aktivít, po-
pulárny bol predovšetkým šport.
V priestoroch školy majú stále veľké
trávnaté futbalové ihrisko, telocvičňu
aj posilňovňu.


Život so saleziánmi
Výhodou gymnázia je minimum ruši-
vých vplyvov, vopred určený režim
dňa, dostatok času na štúdium a du-
chovný program: každodenná svätá
omša, animovaný ruženec v bazilike
a duchovné obnovy.


Oproti bežným oratóriám či školám
s duchovnou správou saleziánov má
toto gymnázium obrovskú výhodu:
„To najdôležitejšie je trvalá asisten-
cia, čiže možnosť systematicky dlho-
dobo sprevádzať skupinu dospieva-
júcich ľudí,“ vysvetlil direktor
saleziánov v Šaštíne Marek Micha-
lenko. Mnohí chlapci vďaka štyrom
rokom so saleziánmi lepšie spoznali
ich prácu a pomohlo im to rozhodnúť
sa pre duchovný život alebo naopak
- zistili, že duchovné povolanie nie je
pre nich.


Exallievi spomínali
Za 20 rokov existencie má gymnázium
466 absolventov, po taliansky exal-
lievi. V sobotu 15. októbra sa mnohí
z nich stretli na oslavách 20. výročia
a spomínali na množstvo zážitkov.
Často sa spomínala špecifická atmos-
féra na škole, ktorú si pamätajú dlho
po maturite. Mnohí udržiavajú kon-
takt s učiteľmi, saleziánmi a spolu-
žiakmi aj po rokoch.


Osemnásť rokov bolo gymnázium po-
vinne internátne a iba pre chlapcov.
Od roku 2009 je novým zriaďovate-
ľom Bratislavská arcidiecéza. Saleziá-
nom však zostala duchovná správa
na škole a výchova chlapcov na in-
ternáte. „Internát, to je rodinná at-
mosféra, vzťahy aj akcie. Chlapci majú
vyhradený čas pre štúdium či do-
učovanie, ponuky pre rozvoj talentov
a darov či 'duchovný servis',“ vysve-
tľuje Marek Michalenko.


nový začiatok
Od roku 2009 už internát nie je po-
vinný a zriaďovateľ otvoril školu aj


pre dievčatá. Tie však na internáte
bývať nemôžu. „Tento školský rok
máme dokonca v prvej triede viac
dievčat ako chlapcov,“ upozornil ria-
diteľ gymnázia Marek Nádaský. V no-
vodobej histórií gymnázia je už v po-
radí štvrtým riaditeľom, ale prvý laik.
Doterajší riaditelia boli vždy saleziáni.


Aj on zdôraznil, že škola je výni-
močná nadštandardnými vzťahmi.
Nemajú závažné problémy v správaní
sa žiakov ani drogové či iné závislosti.
„Učitelia sú výnimoční v tom, že sa za
svojich žiakov
modlia. Študenti
sa vedia správať.
Keď tu bola inš-
pekcia, neverili
vlastným očiam.
Sú to také oby-
čajné veci, ale pre
mňa to znamená
veľmi veľa,“ za-
myslel sa.


Autor: Jozef Kotris


Gymnázium pri Bazilike Sedembolestnej
má dvadsať rokov


D B D 2 0 1 1 1


Malá škola s veľkým srdcom – to je heslo gymnázia Jána
Bosca v Šaštíne. Škola v susedstve národnej Baziliky
Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne oslávila dvadsať
rokov.




Ď a k u j e m e v á m ,
n a š i d o b r o d i n c i !
Kto sa srdečne zapája do diela dona
Bosca, toho Panna Mária Pomocnica s veľ-
kou radosťou zahŕňa potrebnými milos-
ťami.


Všetkým vám, našim dobrodincom, ktorí
svojimi finančnými príspevkami, obetami
a modlitbami podporujete saleziánske
dielo na Slovensku i časopis Don Bosco
dnes, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a ui-
sťujeme vás o modlitbách.


Duchovne sa s vami spájame každú so-
botu, keď za vás slúžime svätú omšu, a pa-
mätáme na vás v modlitbe.
Nech vám Panna Mária Pomocnica udelí
s veľkou radosťou svoje štedré milosti!