Don Bosco Dnes SLK No. 2 2005

ROČNÍK XXXVI.2/2005
MAREC – APRÍL


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


HUDBA: FESTIVAL LUMEN
ŽIVOTOPIS: STRETNUTIE S JÁNOM BOSCOM 2
AKTUALITA: KTO MA ZAPRIE




D BSLOVO NA ÚVOD


Dovoľte mi, aby som dnes začal veľ-
mi konkrétne, možno až trochu pro-
vokatívne:
Chodievate v nedeľu na svätú omšu?
Pravidelne?
Ak áno, prečo? Vedeli by ste niekomu
vysvetliť, čo z toho máte?
Naozaj, čo vám dáva účasť na nedeľ-
nej svätej omši?
Cítite sa po nej pokojnejší, vnútorne
silnejší, pripravený na úlohy a zápasy
nového týždňa? Alebo je to iba pekný
zvyk, ktorý si ešte držíte?
Ako som prisľúbil v prvom tohoroč-
nom čísle, chcem v tomto Roku Eu-
charistie vo svojich úvodníkoch po-
núknuť myšlienky, skúsenosti
a podnety, ktoré by nám mohli po-
môcť čo najlepšie prežiť tento mimo-
riadny rok a získať z neho tú
posilu a orientáciu, ktorú si
sľuboval Svätý Otec, keď ho
ponúkol pre celú Cirkev.
V apoštolskom liste Mane
nobiscum Domine – Pane,
zostaň s nami, Svätý Otec
osobitne zdôrazňuje význam
kresťanskej nedele a pozýva
nás k znovuobjaveniu jej bo-
hatstva.
Netreba žiadne mimoriadne
schopnosti, aby sme si uvedo-
mili, ako sa zmenil život aj na
Slovensku a koľko prekážok
sa stavia do cesty kresťanské-
mu prežívaniu nedele. Mo-
derný štýl života zmenil pô-
vodne prvý deň týždňa na
week-end – koniec týždňa.
A nie je to iba o slovách.
Kým v kresťanskej tradícii je


nedeľa prvým dňom, kto-
rý človek zasväcuje Bohu
a prosí si v ňom požehna-
nie a ochranu do nasle-
dujúcich dní, súčasná
kultúra, ktorá stále silnej-
šie ovplyvňuje aj nás, ju
chápe ako vyvrcholenie
alebo záver týždňa. Po
dňoch vyplnených pra-
covnými povinnosťami
a zhonom sa predĺžený
víkend (sobota s nede-
ľou) vníma predovšet-
kým ako čas na oddych
a zábavu. Vystresovaný
a uštvaný človek podve-
dome hľadá možnosť
vymaniť sa z tiesnivého
kolotoča povinností a ne-
istôt a uteká – v lepšom
prípade do prírody, aby
si tu oddýchol, alebo
v tom horšom prípade do
nákupných a spoločen-
ských centier. Tu trávi
svoj čas, tu hľadá zábavu
a zregenerovanie opotre-
bovaných síl. Je to pochopiteľné
a v zdravej miere azda aj prospešné.
Bohužiaľ, pod vplyvom meniaceho
sa životného štýlu ostáva pre mno-
hých katolíkov z kresťanskej nedele
iba torzo. Tak ako sa pod jarnými
lúčmi roztápa sneh, miznú nenávrat-
ne mnohé tradície, ktoré v minulosti
napomáhali prežívať nedeľu skutoč-
ne ako deň pracovného pokoja, deň
vyhradený pre bohoslužbu a upe-
vňovanie rodinných zväzkov. A hoci


si to neradi pripúšťame, aj my, ktorí
sa cítime byť kresťanmi katolíkmi sa
niekedy príliš ľahko vzdávame kre-
sťanských hodnôt a prispôsobujeme
sa rytmu dnešnej postkresťanskej
kultúry.
Aby sme nič nestratili a nezmeškali
z toho, čo ponúka svet, opúšťame po-
tichu Boha i požiadavky cirkvi sa do-
stávajú na perifériu našich záujmov.
Aby sme si „nerozbíjali“ nedeľu, tak
tí šikovnejší si omšu „odbavia“ už


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Pauliny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: SLOVENSKÁ GRAFIA a. s., Bratislava


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


2/2005
ROČNÍK XXXVI.


MAREC – APRÍL


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
: ©


J
oz


ef
K


up
ka


„H
la


vn
ý


kr
íž


v
s


ta
re


j Í
rs


ke
j


os
ad


e
C


lo
nm


ac
no


is


Správy
Most pri Bratislave 4


Hudba
Evanjelizácia na festivale Lumen 6


Životopis
Stretnutie so svätým Jánom Boscom (2) 8


Hudba
Saleziánska kapela 12


Mariánske zvony
Znak kríža v našej viere 13


Mariánske zvony
O slušnom obliekaní 16


Mariánske zvony
Pre nás je to zázrak 18


Mariánske zvony
Plnomocné odpustky v Roku Eucharistie 19


Mariánske zvony
Sen o pevnosti viery a lásky 20


Šport
Halová KAMA 2004 – západ 21


Aktualita
Kto ma zaprie pred ľuďmi 22


Výchova
Padáááám! - fenómen hry 24


Misie
Mongolsko 26


Spiritualita
Laboratórium viery 30


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


Fo
to


:
M


il
an


K
le


no
vi


č
a


St
an


is
la


v
V


in
te


r


Vladimír Fekete, provinciál SDB


2 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


v sobotu večer. Ak to nevyjde, tak sa azda ešte podarí
stihnúť poslednú „rýchlu“ omšu v nedeľu večer...
Sú okolnosti, keď veľmi osoží rodine stráviť sobotu i ne-
deľu v inom prostredí, v prírode alebo na chate. Ale aj
takýto víkend je potrebné prežiť ako kresťania.
Podstatnejšie však je to, akým štýlom prežívame naše
bežné nedele, keď zostávame doma. Je dôležité vytvárať
a chrániť si v nich priestor pre posvätno, neredukovať
svätenie nedele iba na účasť na omši. Celá nedeľa patrí
Pánovi. Okrem účasti na svätej omši by v nej malo byť
viac cítiť duchovno ako vo všedné dni.
To je ale možné iba vtedy, keď správne chápeme, chrá-
nime si účasť na bohoslužbách a necháme sa inšpirovať
a viesť Božím slovom.
Chvála Bohu, žijú aj dnes medzi nami moderné rodiny,
ktoré chápu nedeľu ako veľký dar pre upevnenie vlast-
ných vzťahov a dokážu si v nej nájsť čas na spoločnú
modlitbu, čítanie z Písma, návštevu chorých prí-
buzných a pokiaľ možno aj na spoločnú účasť na svätej
omši. Čím ich bude viac, tým väčšia bude nádej, že Slo-
vensko bude prosperovať nielen ekonomicky, ale aj
mravne a duchovne.
Počas januárového stretnutia s predstaviteľmi Katolíc-
kej cirkvi Latinskej Ameriky vo Vatikáne, Svätý Otec pri-
pomenul, že „pre kresťana je dnes nevyhnutné znovu
objaviť a prežívať nedeľu ako deň Pánov a deň Cirkvi.


Účasť na nedeľnej omši – povedal Ján Pavol II. – nie je
iba dôležitý príkaz, jasne zakotvený v Katechizme Kato-
líckej cirkvi (č.1389), ale predovšetkým hlboká potreba
každého veriaceho.
Nie je možné žiť podľa viery bez pravidelnej účasti na
nedeľnej svätej omši, ktorá je hostinou Božieho slova
a eucharistického chleba, pamiatkou našej spásy a srd-
com kresťanského života.
K týmto slovám Svätého Otca netreba nič dodávať.
Stačí si ich vziať k srdcu a v nasledujúce nedele sa po-
kúsiť viac podľa nich aj žiť.
Veľa duchovnej radosti a posily zo znovuobjavovania
bohatstva kresťanskej nedele vám všetkým želá a vypro-
suje váš brat v Ježišovi Kristovi




Počas jesenných a zimných mesiacov sa väčšina aktivít
v našich oratóriách kvôli nepriazni počasia presúva pod stre-
chu. Od novembra do apríla sa napríklad už niekoľko rokov roz-
bieha aj takzvaná pingpongová liga. Organizuje sa na západ-
nom Slovensku. V minulosti prebiehala aj medzi strediskami
na východe, ale v súčasnosti sa ju v tejto časti Slovenska ne-
darí zorganizovať. Strediská, ktoré sú zapojené do ligy sa v zim-
nom období zhruba v mesačných intervaloch zúčastňujú na
turnajoch, ktoré prebiehajú vždy v inom oratóriu. Počas ligy sa
takto vystriedajú všetky strediská a chlapci pri tom spoznajú aj
prostredie v jednotlivých oratóriách. Na každom turnaji sa
hrajú zápasy jednotlivcov a štvorhry. Výsledky sa pripisujú do
celkovej priebežnej tabuľky. Na konci ligy sa napokon vyhod-
notí víťazné oratórium. 15. januára sa jeden takýto turnaj odo-
hral na Miletičovej, kam prišli aj ostatné strediská z bratislav-
skej oblasti, ktoré sú zapojené do ligy. Boli to: Mamateyova,
Daliborovo námestie, Dlhé diely a Trnava.


PINGPONGOVÁ LIGA


V Kostole Božského Srdca Ježišovho v Moste pri Bratislave sa slávnostnou svätou
omšou začalo stretnutie s viedenským pomocným biskupom Mons. ThDr. Ludwigom
Schwarzom SDB. Bratislavský rodák, prvorodený z deviatich detí, tu vyrastal a až
vojnový virvar vyhnal jeho rodinu do Rakúska. Úcta zbožných rodičov k svätému Já-
novi Boscovi priviedla ho aj s bratom až medzi saleziánov. Neskôr ako erudovaný te-
ológ sedemnásť rokov formoval saleziánsky dorast v Ríme. Aj preto svätú omšu
s ním, spolu s miestnym farárom a organizátorom tohto stretnutia ThDr. Mariánom
Červeným PhD, koncelebroval aj provinciál SDB Vladimír Fekete, ale aj predstavite-
lia rehoľných spoločenstiev jezuitov, lazaristov, verbistov ako aj bratislavského semi-
nára a ďalší kňazi. V tradične trojjazyčnej obci sa zišlo rodákov neúrekom, mnohí aj zo
susedného Dolného Rakúska a nechýbal ani rakúsky veľvyslanec Martin Bolldorf.
V homílii biskup Schwarz zdôraznil, že „Ježiš Kristus je ten, ktorý nás tu zhromaždil
a zjednocuje“ s akcentom na „Rok Eucharistie, v ktorom je nám najbližšie“. Po svätej
omši, ktorú spevom obohatilo komorné okteto Chrámového zboru Jána Cikkera
z Brestovian, pokračovalo stretnutie bratským agapé a neformálnymi rozhovormi
v priestoroch obecného úradu, kde vzácneho hosťa privítal starosta Jozef Pustaj.
Takýmito stretnutiami, keď my všetci, ktorí sme Božími deťmi a tvoríme v Kristovi jed-
nu rodinu, sme medzi sebou spojení vo vzájomnej láske a spoločnej oslave Najsvä-
tejšej Trojice, odpovedáme na najhlbšie povolanie Cirkvi.


Robert Vavro


STRETNUTIE S BISKUPOM SCHWARZOM


V sobotu 15. januára sa v priestoroch domu na Miletičovej
uskutočnila výročná konferencia Združenia saleziánskych
spolupracovníkov strediska Bratislava-Miletičova. Tieto kon-
ferencie sa organizujú raz za rok a majú za cieľ zjednotiť spo-
lupracovníkov a zhodnotiť prežité aktivity. Na spomínanej
konferencii sa okrem miestnych členov združenia, ktorých
duchovne sprevádza don Jozef Skalný, zúčastnili aj niekoľkí
kňazi a bratia z miestneho saleziánskeho domu a tiež zá-
stupcovia provinciálnej rady ACS: don Rudolf Lednický SDB
– radca pre formáciu a pani Darina Jakubíková – radkyňa
pre ekonomiku. Program stretnutia začal svätou omšou, kto-
rú oživovala hra detského orchestra pod vedením Lydky Če-
ledovej. Po omši nasledovalo občerstvenie v hale pod kosto-
lom a neskôr príhovory, prezentovanie aktivít, skúsenosti
a neformálne rozhovory, počas ktorých účastníci zhodnotili
uplynulý spolupracovnícky rok.


VÝROČNÁ KONFERENCIA SPOLUPRACOVNÍKOV


■■ Bratislava ■■


D BDOMA A VO SVETE
■■ Most pri Bratislave ■■


Sviatok zakladateľa saleziánov dona Bosca je príležitosťou na osla-
vy vo všetkých strediskách. V Bratislave na Miletičovej saleziáni
a mládež okrem tradičných podujatí už druhý rok pri tejto príležitos-
ti organizujú aj takzvané Popoludnie talentov. Hlavným koordináto-
rom celého podujatia bol don Emil Šafár - vedúci oratória. Mládež
z oratória si pripravila vystúpenia a scénky z rôznych žánrov a 30. ja-
nuára ich predviedla pred verejnosťou. Každý mohol ukázať niečo
z toho, čomu sa venuje, a tak sa tu predstavili divadelné scénky, ta-
nec, hudobné a spevácke vystúpenia - sólové i skupinové a taktiež
hra na rôznych hudobných nástrojoch. Ani tri hodiny, ktoré boli pre
tento program vyčlenené, nestačili, taký záujem bol o vystúpenie
a predvedenie svojho umenia. Je vidieť, že mladí majú veľa talentov
a z roka na rok sa objavujú vždy nové. Už sa tešíme, čo nám predve-
dú budúci rok. Na fotografii je záber zo scénky Snehová kráľovná,
ktorú nacvičili dievčatá pod vedením animátorky Veroniky Drobnej.


VEČER TALENTOV


Vo väčšine saleziánskych stredísk na Slovensku pre-
biehajú aj veľmi pekné stretká s mladými, ktorých
sprevádzajú saleziáni alebo animátori. Pravidelné
stretanie raz v týždni v menšej skupine umožňuje le-
pšie sa vzájomne spoznávať, osobnejšie formovať
a tiež prehlbovať vzájomné vzťahy. Dôležitý je aj ro-
dinný duch, spontánna a priateľská atmosféra, pres-
ne tak, ako to chcel don Bosco vo svojich oratóriách.
Na fotografii je stretko chlapcov pripravujúcich sa
na sviatosť birmovania v saleziánskom stredisku Ma-
mateyova v Bratislave-Petržalke.


STRETKÁ FUNGUJÚ


4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


Don Vladimír Fekete s biskupom Schwarzom
pred kostolom v Moste


Každý saleziánsky direktor na Slovensku vie, že mesiac
január v sebe už tradične skrýva aj niekoľko dní školenia.
Je to čas, kedy sa bratia poverení neľahkou úlohou byť ot-
cami rehoľných komunít, musia postaviť zoči voči nejakej
problematike a spolu s pozvaným odborníkom sa ju
snažia v sebe prehĺbiť. Tohtoročné školenie priviedlo di-
rektorov do zahraničia. Uskutočnilo sa v Českej republi-
ke (vo Fryštáku pri Zlíne) v dňoch od 17. do 21. januára
2005 a odborník, ktorý ho viedol, bol spolubrat z Írska,
don Jack Finnegan. Téma, ktorá po štyri dni zamestnáva-
la okolo 50 väčšinou zrelých, zasvätených mužov, bola
„Duchovné vedenie“. Počas celého kurzu sa don Finne-
gan s prítomnými účastníkmi zamýšľal z teologického
a hlavne psychologického hľadiska nad otázkou duchov-
ného sprevádzania. Vo svojich úvahách vychádzal najmä
z Markovho evanjelia, konkrétne z 8. až 10. kapitoly a po-
tom z poznatkov kontemplatívnej psychológie. Miestami
silne povzbudzujúce, inokedy veľmi náročné ba až nejas-
né, ale aj zábavné írske reflexie verne tlmočené dvoma
českými saleziánmi, dopĺňané „povinným“ osobným
uvažovaním a prácou v trojčlenných skupinkách, sa urči-
te stali pre všetkých zainteresovaných veľkým obohate-
ním a vzácnou inšpiráciou pre pastoračnú i formačnú
prácu v našich komunitách.


ŠKOLENIE DIREKTOROV


■■ Česká republika ■■


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 5




Dá sa predpokladať, že ak takýto
festival organizuje niektorá zložka sa-
leziánskej rodiny, bude sa vo vystú-
peniach odrážať saleziánska orientá-
cia na mladých a na duchovno
a ohlasovanie viery a evanjelium
v nejakej podobe.


Tomuto cieľu v poslednej dobe
veľmi napomáha, najmä v rokoch po
revolúcii, pomerne veľké rozšírenie
hudobných telies, ktoré vznikajú ako
huby po daždi. Sú takmer v každej
farnosti a v mnohých cirkevných spo-
ločenstvách. Mládežnícke (i nemlá-
dežnícke) spevácke súbory a hudob-
né kapely. Sú nerovnakej kvality:
vynikajúce, priemerné i slabšie.
Avšak už samo osebe je prinajmen-
šom užitočné pre členov hudobných
telies a ich okruh pôsobenia, že vzni-
kajú, že čosi tvoria alebo aspoň kopí-
rujú a tlmočia v hudobnej forme
ušľachtilé myšlienky, ktoré viac či me-
nej odrážajú posolstvo evanjelia tak, že
je často vo forme, ktorá je často pôso-
bivejšia a viac oslovuje dušu mladého
človeka ako prosté hovorené slovo.


Terminus technicus na vyjadrenie
tohto štýlu hudby je dnes slovo „go-
spel“, ktoré slovensky znamená
„evanjelium“. Je odvodené od tradič-
ného černošského gospelu, ktorý sa
rozšíril najmä v USA a používal sa pri
bohoslužbách, a tak sa stal symbo-
lom pre tento druh hudby, ktorý si


kládol za cieľ ohlasovať v hudobnej
forme evanjelium. Vývoj však šiel
tým smerom, že dnes keď povieme
„gospel music“, môže to znamenať
nielen tradičný černošský gospel, čo
obľubuje hlavne staršia generácia, ale
toto pomenovanie sa používa tiež na
modernú kresťanskú hudbu, ktorá
môže byť v akomkoľvek žánri, ktorý
je ešte primeraný na vyjadrenie kre-
sťanského posolstva. A tak poznáme
aj kresťanský folk, rock, folkrock


i hardrock, ba i metal a i. Najzná-
mejšie sú však chvály, resp. worship,
na ktoré sa zmeriavajú mnohé mo-
derné hnutia najmä charizmatického
charakteru.


Nie každému sú všetky žánre po
chuti, najmä starší nevedia pochopiť,
ako môže nejaká, podľa nich tvrdšia
hudba, vplývať pozitívne na dušu
mladého človeka... Konfrontáciu na
túto tému obídeme len tak, že uzná-
me, že je lepšie, keď mládež bude po-
čúvať tento druh hudby s ušľachtilým
evanjeliovým posolstvom, ako by sa
mala kŕmiť hudbou toho istého tvr-
dého štýlu, len s tým rozdielom, že tá
motivuje v podstate k vulgárnosti, ag-
resivite, negativizmu a pod. Uvádza
sa ešte aj ďalší argument: Mladému
človeku, ktorý má rád tvrdý rock, sa
sotva dá priblížiť s folkom, resp. so
žánrom, ktorý neobľubuje. Tu sa vnu-
covať nič nedá. A tiež platí do určitej
miery i v tejto oblasti „Proti gustu žia-
den dišputát“...


Preto aj na festivale Lumen pozý-
vame skupiny také i onaké. Tak aby
to zodpovedalo rôznemu spektru
a chuti mladých tejto doby a aby po-
zitívne oslovili mnohých. A možno
nám ide o tých vzdialenejších, ktorí
neprídu za evanjeliom do kostola (as-
poň nie tak často a nie tak ľahko...),
ale radi prídu na taký festival ako je
Lumen, kde sú hudba a účinkujúce


D BHUD A
kapely naozaj na patričnej úrovni,
porovnateľné s akýmikoľvek koncert-
mi na svetskej scéne, kde je spravidla
väčšia konkurencia. Lumen chce byť
práve takým festivalom, ktorým sa
chce vyjadriť aj to, že aj kresťanská
hudba je na primeranej úrovni a nie
je potrebné sa za ňu hanbiť. Práve na-
opak. Jej prednosťou môže byť pozi-
tívne výchovný obsah pri podobnej
hudobnej kvalite. A pokiaľ ide
o evanjelizačný vplyv na mladého
človeka, ten netrvá len počas festiva-
lu. Mladí si kupujú či prehrávajú hu-
dobné nosiče (CD, kazety) a tie po-
čúvajú. Na základe viacročných
ankiet, ktoré sme na festivale s mla-
dými účastníkmi robili, sme zistili
naozaj pozitívny vplyv modernej kre-
sťanskej hudby aj na ich „naštartova-
nie“ či upevnenie vo viere...


Druhá vec, o ktorej sa chcem zmie-
niť, je skutočnosť, že festival Lumen
nie je len o hudbe, resp. o evanjelizá-
cii hudbou. Don Bosco naučil saleziá-
nov účinne využívať takmer akúkoľ-
vek aktivitu: športovú, kultúrnu,
pracovnú či zábavnú na evanjelizáciu
a výchovu a tak je to i na Lumene. Nie
všetci vedia, že na vlaňajšom festivale
Lumen bolo vyše tridsať workshopov,
ktoré mali evanjelizačný charakter.
Spravidla drvivá väčšina to boli pred-
nášky spojené s besedami na témy,
ktoré sú pre mládež atraktívne i veľmi
užitočné. A nebolo to s hocikým! Tie-
to besedy viedli osobitne vybraní
prednášatelia, ktorí nie sú pre mla-
dých neznámi, resp. sú naozaj odbor-
níkmi v daných oblastiach. Konkrét-
ne fakty: V sobotu 30. apríla 2004 od
11,00 hod. až do asi 13,00 sa v pries-
toroch Trnavskej univerzity konali
tieto prednášky a besedy (spomeniem
len niektoré):


- Európa hodnôt – výzva pre mlá-
dež (Ján Figeľ, hlavný vyjednávač SR
s EÚ, eurokomisár)


- Ochrana manželstva a života
v ústave Slovenskej republiky. (Da-
niel Lipšic, minister spravodlivosti
Slovenskej republiky)


- Multikultúrne vzťahy (Pavol Hu-
dák, Univerzitné pastoračné centrum
Košice)


- Hanba a strach pred Bohom (Má-
rio Tomášik, Spoločenstvo pri Dóme
sv. Martina),


- Tienisté stránky cirkevných de-
jín (Jozef Haľko, Katedra cirkevných
dejín CMBF UK)


- Povolanie k zasvätenému životu -
rozoznávanie, črty a charizmy,
význam pre 3. tisicročie (Pia Grauso-
va a Ulrika Morozova, OSU)


- Teraz alebo inokedy? (Pre tých,
čo hľadajú svoje povolanie. Jozef Lus-
coň, salezián)


- Mám (chcem mať) známosť...
(Stretnutie s niekoľkými mladými
pármi... )


- Horúce témy - masturbácia, por-
nografia a i. (O sexuálnom vyzrieva-
ní. Milan Fula, Saleziánsky filozofic-
ký inštitút v Žiline.)


- Biblická modlitba (Peter Herma-
novský, Spoločenstvo Jána Krstiteľa)


- Rozdelenie a zjednotenie kresťa-
nov – história a perspektívy (Ján Ha-
lama, SVD, CMBF UK, Aloisianum,
odbor ekumenizmus a misiológia.)


- Mladí misionári mladých (O mi-
sijnom dobrovoľníctve. Daniel Prav-
da, SDB)


- Liečenie komplikácií spôsobe-
ných vplyvmi okultizmu a mágie
(Príčiny komplikácií, ich priebeh
a proces uzdravenia. Pavol Hucík, au-
tor knihy „Parapsychológia z pohľa-
du kresťanstva“)


- Ži na MAX a UHAS... svoj smäd
(Štýl saleziánskej svätosti prerozprá-
vaný konkrétnymi životnými osudmi
malých, mladých, dospelých i skôr
narodených. Pavol Boka a Peter Figeľ,
SDB)


- Ako sa stretnúť...? (Ako hovoriť,
aby sme boli počúvaní a ako počúvať,
aby k nám bolo hovorené... Nasťa
Strečková, pedagóg, Martin Slíž, SDB)


- Masmediálna chuťovka (Ako sa
kresťansky realizovať v médiách. To-
máš Hupka, Katka Mokusová, An-
drea Miklovičová, FMA)


- Reinkarnácia po novom... (Eva
Orbanová, pedagóg)


- Malé spoločenstvá mládeže (On-
drej Šmidriak, sekcia mládeže pri
KBS, vedúci UPC v Ružomberku)


- Moc pravdy v živote kresťana
(Miro Tóth, hud. skupina Tretí deň)


Okrem toho mali mladí účastníci
festivalu možnosť zúčastniť sa besedy
s vynikajúcou hosťujúcou anglickou
skupinou The Tribe a snáď najpopu-
lárnejšou anglicko-slovenskou žijú-
cou na Slovensku – Heavenôs Shore.
Na všetkých uvedených worksho-
poch sa zúčastnilo okolo dve tisíc
mladých... Okrem toho svoj vyni-
kajúci evanjelizačný program s náz-
vom „Smeti“ malo Tanečné divadlo
ATak s Paľom Dankom, a to vo vypre-
danom DKO Tirnavia...


No a to nie sme ešte na konci.
Myslím, že vrcholným duchovným
programom na festivale boli dve svä-
té omše, ktorých hlavnými celebrant-
mi boli: v piatok pomocný biskup
Spišskej diecézy otec Štefan Sečka
a v sobotu mladým veľmi známy sale-
zián don Jozef Luscoň. Obe boli ce-
lebrované s mládežníckou slávnost-
nosťou na vysokej úrovni
a františkánsky kostol „praskal vo
švíkoch“.


Sumárum: Na festivale gospelovej
hudby Lumen, ktorý bude v dňoch
29. a 30. apríla 2005 v Trnave bude
okrem vynikajúcich zahraničných
a našich hudobných kapiel možnosť
duchovne pookriať aj na viacerých
iných sprievodných podujatiach, kto-
rých je tam naozaj dosť a sú pestré.
Odporúčame nenechať si to ujsť ...
Podrobnosti programu sledujte na
stránke www.festivallumen.sk.


P.S.: Festival tak ako je na vysokej
umeleckej a technickej úrovni, sa ne-
dá zorganizovať bez finančných pro-
striedkov. Ak by ste chceli pomôcť or-
ganizátorom v tomto ich šľachetnom
úsilí, môžete ich podporiť vložením
na účet festivalu vo VÚB č. ú.
2908441112/0200.


Emil Šafár SDB
Foto: Zuzana Krajčovičová


Evanjelizácia
na festivale Lumen


KEĎ SA POVIE „HUDOBNÝ FESTIVAL“, KAŽDÝ SI PREDSTAVÍ PÓDIUM A NA ŇOM HUDOBNÉ
SKUPINY A ICH VYSTÚPENIA. A TO ZREJME PLATÍ AJ O FESTIVALE LUMEN, KTORÝ SA
PRESNE 29. A 30. APRÍLA 2005 BUDE KONAŤ V MESTSKEJ ŠPORTOVEJ HALE V TRNAVE UŽ
PO TRINÁSTYKRÁT.


6 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 7D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5




by pracovali v ústave a pre ústav?
A potom to i zariadil. Chodbu v Pi-
nardiho dome, ktorý pred časom od-
kúpil, premenil na dielňu. Niektorí
chlapci sa tam učili za obuvníkov
a súčasne robili potrebnú obuv aj pre
svojich spolužiakov v ústave.


Vec sa osvedčila a po dvoch ro-
koch zariadil Bosco aj stolársku
a knihársku dielňu a neskoršie
i tlačiareň a zámočníctvo. Boscov
ústav sa stal veľkým učňovským moc-
nárstvom. Bývali tam stovky učňov,
ktorí sa učili a získavali potrebnú
zručnosť, každý podľa svojho nada-
nia.


V ústave však boli aj žiaci, ktorí sa
hodili na štúdium. Tých dal Ján Bo-
sco školiť. Zašiel do mesta k známym
profesorom a požiadal ich o pomoc.
Z prvých žiakov, čo takto denne cho-
dievali so zväzkom kníh do turín-
skych škôl, sa stali prví saleziánski
rehoľníci. Spomienku si zasluhujú


najmä biskup a neskôr i kardinál
Cagliero, don Rua a don Francesia.
No a po šiestich rokoch mal Bosco už


vlastné školy s vlastnými učiteľmi.
Dielo dona Bosca je také mohutné


a mnohostranné, že sa dá v ňom ťaž-
ko niečo osobitne vyzdvihovať. A ťaž-
ko hovoriť aj o jeho povolaniach a vy-
brať z nich to najdôležitejšie –
podnikateľa, manažéra, staviteľa,
diplomata – a či kňaza, vychováva-
teľa, učiteľa, spisovateľa, misionára...
Všetky tieto povolania vykonával Ján
Bosco na výnimočnej úrovni. A ne-
možno ich ani jedno od druhého od-
deliť, pretože spolu úzko súvisia
a často sa navzájom i prelínajú. Vo
všetkých povolaniach však možno vi-
dieť Boscovo hlavné úsilie: išlo mu
o hľadanie a zachytenie pravého
a čistého človečenstva, a preto robil
všetko možné, aby priviedol do roz-
kvetu všetky energie a sily, čo sa skrý-
vali v telách a dušiach jeho zveren-
cov. Zachytával ľudí svojou dobrotou
a radostnosťou a potom ich viedol
stále vyššie a vyššie.


Ján Bosco túžil po takej spoloč-
nosti, v ktorej by sa dala táto huma-
nizácia a zároveň i čo najväčšie pri-
blíženie sa človeka k Bohu dobre
uskutočňovať. Vedel, že na príprave
takejto spoločnosti bude musieť veľ-
mi tvrdo a ostražito pracovať, pretože
v tých časoch sa ani trochu nevychá-
dzalo v ústrety náboženským spoloč-
nostiam, naopak, väčšina ľudí bola
proti nim. Lenže čo si Ján Bosco raz
vysníval a zaumienil, to sa zvyčajne aj
stalo.


5. júna 1852 po večerných modlit-
bách zhromaždil Bosco svojich spo-
lupracovníkov v predizbe svojho by-
tu. Zdalo sa, že bude mať pre nich iba


Páni videli, ako sa chlapci hrajú
a čo všetko sa v ústave robí. Boli so
všetkým veľmi spokojní. A keď poda-
li o tom správu, senát vzápätí jedno-
hlasne odhlasoval Jánovi Boscovi
300 lír ročne ako podporu.


Neskôr získal Bosco na pomoc
i cenného spolupracovníka, kaplána
Alberta, ktorý sa stal kazateľom na
duchovných cvičeniach. Účinok tých-
to cvičení bol veľmi veľký.


Pinardiho dom už nestačil. Slúžil
totiž nielen ako škola, ale pre niekto-
rých aj ako nocľaháreň. Nejednému
chlapcovi musela postlať matka Bo-
scová rovno v kuchyni, pretože inde
nebolo miesta, no a príležitostných
nocľažníkov stále pribúdalo. A tak
jedného večera povedal Ján Bosco
svojim mládencom: „Keď sa včely už
nevmestia do úľa, tak sa vyroja. Ani
my tu už nemáme dosť miesta. Musí-
me sa teda vyrojiť.“


A založil ďalšie dva útulky: Útulok
sv. Alojza a Útulok anjela strážcu.


A postupne sa začali uskutočňo-
vať aj Boscove staviteľské sny a plány.
A hneď prvý plán bol neuveriteľne
smelý: Ján Bosco chcel postaviť kos-
tol. Kaplnka v kôlni, kde mával štyri
roky bohoslužby pre mládež, už sku-
točne nevyhovovala. Pár ráz ju i roz-
šíril, ale predsa tam bolo pritesno.
Chlapci vo veľkej tlačenici často
omdlievali. Museli ich vynášať alebo
vyvádzať von. A keďže bola kaplnka
pod úrovňou zeme, v daždivom po-
časí zaliala dlážku voda a chlapci mu-
seli kľačať vo veľkej mláke. No a pri
oltári sa dalo sotva hýbať.


Bosco si teda zaumienil, že posta-
ví skutočne veľký kostol, kde sa bude
môcť voľnejšie dýchať a kde sa budú
môcť z času na čas konať i slávnostné
bohoslužby. A čo si zaumienil, to ne-
odkladal. V júli 1851 posvätili zá-
kladný kameň nového kostola, zasvä-
teného sv. Františkovi Saleskému. Ján
Bosco usporiadal v prospech stavby
veľké zbierky a dokonca i lotériu. Ľu-


dia uznali, že v odľahlej valdockej
štvrti je nový kostol veľmi potrebný.
Vďačne teda kupovali žreby a prispie-
vali na stavbu aj milodarmi. I sám
kráľovský dvor prispel na ňu veľkým
darom. Neuplynul ani rok a kostol
bol hotový. V júni 1852 ho slávnost-
ne posvätili.


Tu sa ukázal Ján Bosco ako vyni-
kajúci manažér. Neobyčajne rýchle
postavenie chrámu svedčí o jeho per-
fektnej organizácii stavebných prác
i umeleckej tvorby. A preslávil sa aj
ako brilantný finančník, ktorý sa ne-
bál navrhnúť, kam presne investovať
obrovské sumy peňazí a ktorý vedel
tie peniaze aj získať. Chrám Františ-
ka Saleského postavil vlastne z ničo-
ho.


A potom sa pustil aj do stavieb in-
ternátov pre svojich chlapcov. No
a keď mal chlapcov ubytovaných vo
vlastnom ústave, tak si povedal: Pre-
čo by chlapci mali odchádzať za prá-
cou do mesta – nebolo by lepšie, ke-


D BŽIVOTOPIS


Semeno vyklíčilo


Stretnutie so
svätým
Jánom Boscom (2)


Pinardiho kaplnka dnes Interiér Kostola sv. Farntiška Saleského


Kostol Sv. Františka Saleského - pohľad do dvora


Pohľad na hlavné budovy a kostol z čias Dona Bosca


Prvá obuvnícka dielňa otvorená Donom Boscom


PO ČASE SA UKÁZALI ÚSPECHY: POČET CHLAPCOV VZRÁSTOL AŽ NA SEDEMSTO. A CHÝR
O ORATÓRIU U PINARDIHO SA DOSTAL I DO TURÍNSKEHO SENÁTU, KTORÝ V ROKU 1850
VYSLAL TROCH ČLENOV, ABY SA SAMI PRESVEDČILI O BOSCOVEJ ČINNOSTI.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 98 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5




11


obyčajnú prednášku, on im však
predniesol základné smernice a zá-
kladné črty budúcej spoločnosti a bu-
dúcej duchovnej rodiny, ktorá sa ma-
la čoskoro stať veľkým požehnaním
pre mládež.


O poldruha roka neskôr, 26. ja-
nuára 1854, navrhol Bosco svojim
chovancom, aby sa volali saleziánmi.
To boli krstiny saleziánov.


Ján Bosco - teraz už don Bosco –
mal viacero dôvodov nazvať svojich
žiakov podľa mena ženevského bis-
kupa sv. Františka Saleského. Od za-
čiatku bolo jeho túžbou postaviť všet-
ky svoje apoštolské podniky pod
ochranu tohto veľkého bojovníka za
pravdu. Ale to hlavné, prečo si don
Bosco osobitne obľúbil tohto človeka,
bola jeho vľúdnosť. Hovorí sa, že
František Saleský bol najláskavejším
mužom svojich čias. A práve toto si
chcel od neho don Bosco osvojiť. Usi-
loval sa, aby prívetivosť, trpezlivosť


a dôveryplná láska tohto svätého pre-
nikla nielen jeho, ale i všetkých jeho
spolupracovníkov a všetko ich podni-
kanie.


Geniálny vychovávateľ
Radi by sme sa pozreli bližšie na


vychovávateľskú činnosť Jána Bosca,
ktorá výrazne vstúpila do povedomia
ľudí. Zdá sa, že ňou najvýraznejšie
formoval a stále formuje obyvateľov
Európy – robí ich ľudskejšími.
Okrem toho je jeho vychovávateľská
činnosť spolu s apoštolátom súčasťou
takmer všetkých jeho ďalších činnos-
tí (spisovateľskej, publicistickej, deje-
pisnej, misionárskej atď.)


V čom spočívajú Boscove úspechy,
prečo dnes nezastarali jeho pedago-
gické postupy a metódy?


Boscovi životopisci upozorňujú
na to, že Ján Bosco si veľmi všímal do-
bu, v ktorej žil. Boli to časy veľkých
túžob po prehnanej slobode, ktorá


odmietala každý absolutizmus, kaž-
dú nútenosť a usilovala sa získať ro-
zum i srdce človeka. Touto cestou vie-
dol i on svoju výchovu: bez
akéhokoľvek násilia a donucovania,
ale cez srdce a rozum, cez vyslovene
dobrovoľnú sebaobetu a cez slobod-
ne zvolené sebazapieranie.


Svoju pedagogickú metódu, svoj
výchovný systém nazval don Bosco
systémom preventívnym a ochran-
ným – na rozdiel od systému repre-
sívneho, čiže trestajúceho, ktorý sa
uspokojuje s tým, že spáchané prie-
stupky a chyby tresce. Preventívny
systém ničí zlo v jeho počiatkoch, od-
straňuje príležitosť na zlé a odstraňu-
je chybu skôr, ako by sa mohla zrodiť.
Je to vlastne ten istý systém, aký dnes
uplatňuje moderná lekárska veda vo
svojom odbore. Usiluje sa radšej
udržať a upevniť zdravie človeka, ako
sa trápiť s jeho chorobami. Chorobe
sa treba vyhnúť ochrannými pro-
striedkami, dobrou životosprávou
a podobne.


Represívny systém hovorí chovan-
covi: „Buď disciplinovaný, pokojný,
zachovávaj poriadok, lebo ak nie,
vieš, čo ťa čaká...“


Preventívny systém však hovorí:
„Pozor! Je tu nebezpečenstvo! Buď os-
tražitý a pevný! Premáhaj sa a preko-
návaj prekážky! A ak to bude ťažké,
spoľahni sa na moju pomoc. Som tu,
pomôžem ti.“


Represívny systém buduje na úcte
a strachu, preventívny systém na lás-
ke. Pri prvom ostáva predstavený
v diaľke, v akomsi velebnom ústraní,
z ktorého vystupuje len vtedy, keď má
karhať. Učitelia a žiaci sú tu ako dve
rovnobežné koľajnice, ktoré síce
bežia popri sebe, ale stále si zachová-
vajú medzi sebou istú vzdialenosť, ni-
kdy sa neschádzajú, nestretajú.


Pri preventívnom systéme zostu-
puje predstavený zo svojho posvät-
ného piedestálu a ide medzi svojich
zverencov bez obavy, že by tým utr-
pela jeho vážnosť, autorita. odstráni
všetky barikády a múry, čo by mohli
stáť medzi ním a zverencami a chce
im byť všetkým vo všetkom. Chce byť
najlepším z nich, aby sa mohli sprá-
vať podľa jeho života, podľa jeho prí-
kladu a spôsobov.


Pri represívnom systéme ovláda
predstavený svojich zverencov chla-
dom, prísnym pohľadom, zdržanlivo-
sťou a odmeranosťou – pozerá sa na
nich len zďaleka. Jeho práca je takto


10 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


veľmi zjednodušená
a má zabezpečený po-
koj a pohodlie.


Pri preventívnom
systéme je učiteľ usta-
vične so žiakmi. Zvr-
chovanosť nad nimi
udržiava svojimi
duševnými a duchov-
nými kvalitami: šľa-
chetnosťou, svätosťou,
spravodlivosťou a dob-
rotou. Tento systém
žiada, aby sa vychová-
vateľ dával svojim cho-
vancom vždy celý.


Takýto spôsob vý-
chovy vštepoval don
Bosco do sŕdc svojich
spolupracovníkov du-
chovných synov, a to
nie len slovami, ale aj
svojím vlastným prí-
kladom a svojou
zúčastnenosťou na vý-
chovnom procese.


Povieme si pár príkladov:
Žiaci mávali podľa denného poriadku


takzvané rekreačné hodiny, to znamená
voľný čas na hry a pestovanie športu.
A práve cez tieto rekreácie sa ukázala je-
dinečnosť Boscovej vychovávateľskej hor-
livosti a vynachádzavosti. Bol dušou kaž-
dej hry. Mohli ho vidieť vo všetkých
kútoch ihriska – zdal sa všadeprítomným
aj vševidiacim. V každej hre vedel kto-
réhokoľvek hráča zastúpiť a vyhrať. Hrať
sa s donom Boscom bolo opravdivou ra-
dosťou.


„Bolo krásne vi-
dieť ho medzi nami,“
spomínali si ne-
skoršie jeho chovan-
ci. Nehľadel na vek,
na šaty, na výstroj,
nedbal, akú ma kto
povahu, tvár, zruč-
nosť a podobné veci.
Pri hre patril všet-
kým. A ak dával nie-
komu prednosť, nuž
ju dával chlapcom
biednejším, väčšmi
ubíjaným a odstrko-
vaným. Pre najmlad-
ších mal až materin-
skú jemnosť.


Bosco často uspo-
radúval preteky v be-
hu. Účastníci prete-
kov sa postavili do
radu. Don Bosco
s vykasanou reveren-
dou bol, pravdaže,
tiež medzi nimi. Na


povel: raz – dva – tri sa dali všetci do be-
hu. Bosco sa čoskoro vymotal z veľkého
klbka chlapcov a predbehol ich. Priletel
do cieľa prvý ako strela.


Roku 1868 sa posledný raz zúčastnil
na takýchto pretekoch. Vtedy bol už vyše
päťdesiatročný a veľmi mu opuchali no-
hy. Ale div divúci! Veru ešte i vtedy dobe-
hol prvý spomedzi sedemsto bežcov.
Chlapci neverili vlastným očiam. Ale bolo
to tak. Bol večne mladý.


Anna Floriánová
Foto: LDC


Stolárska dielňa


Zámočnícka dielňa


Zakladacia listina saleziánov Dona Bosca


Osemnásť podpisov prvých saleziánov, 1860


Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


Don Bosco nesený mladíkmi (reprodukcia malby)


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


D BŽIVOTOPIS




D BHUD A


Najstaršie dokumenty o kríži, aké
máme, a ktoré sa istotne vzťahujú na
smutnú kalvársku udalosť umučenia
Krista na kríži, sa našli v Ríme v tzv.
Domus Gelotiana na Palatíne. Ide
o dva sgrafity (maľby v omietke), kto-
ré podľa odborníkov pochádzajú
z prvej polovice tretieho storočia.
Predstavujú ukrižovaného so zviera-
cou hlavou osla, pred ktorým, tak sa
zdá, sa jedna osoba klania. Jeden zo
sgrafitov nesie aj nápis: „Alexamén sa
klania svojmu Bohu.“ Ide o karikatú-
ry, namierené veľmi pravdepodobne
proti kresťanom. Apion tvrdí, že po-
hania obžalovali židov z klaňania sa
oslej hlave. Ba dokonca sa tvrdilo, že
v jeruzalemskom chráme predstavo-
vali ctiteľom osliu hlavu, aby sa jej
klaňali. Tí, čo sa vysmievali Alexamé-
novi, pravdepodobne si poplietli kre-
sťanov so židmi v tej istej irónii. Pred-
sa však je to najstarší ikonografický
dokument o ukrižovaní.


Máme však dokumenty o nástroji
ukrižovania, o kríži aj z iných miest.
V katakombách sa našlo značné


množstvo namaľovaných alebo do
mramoru vyrytých krížov. Veľmi čas-
to sú tieto kríže spojené s monogra-
mom Ježiša Krista XP. Pravdaže, ne-
jde o realistické vyobrazenie
ukrižovaného, ale len o nástroj
ukrižovania, kríž. Podľa nápisov, do
ktorých je znak vradený, sa dá cel-
kom bezpečne tvrdiť, že týmto zna-
kom sa chcela vyjadriť príslušnosť
pochovanej osoby ku kresťanskému
náboženstvu, príslušnosť k Tomu, čo
zomrel na tomto potupnom znaku.


Jestvuje veľa druhov krížov s veľ-
mi rozdielnymi formami. Mnohé
z nich majú často len málo zjavný
vzťah s kresťanským symbolom viery.
Nijaká tradícia neurčuje presnú for-
mu znaku kríža. Často sa kríže skla-
dajú z dvoch viac-menej presne
skrížených čiar. Poznávame kríže vo
forme písmena X (crux decusata), vo
forme písmena T (crux patibulata),
kríž, ktorého zvislá časť pretína vodo-
rovnú časť a prevyšuje ju (crux capi-
tata), kríž, v ktorom sa rovnomerne
zvislá a vodorovná čiara pretínajú


v strede + (crux quadrata), ďalej
egyptský kríž, ktorý sa predstavuje
ako písmeno T s držadlom v hornej
časti (crux ansata). Ako sme spome-
nuli, nápisy, ktoré sprevádzajú tieto
znaky, jasne dosvedčujú, že ide o kre-
sťanské symboly. Dakedy sú tieto
symboly utajené, ezoterické, určené
len pre zasvätencov. Dôvod tohto uta-
jovania treba hľadať v snahe uchrániť
sa pred prenasledovaním, ktoré moh-
lo zasiahnuť tie osoby, čo sa zhro-
mažďovali okolo určitých zjavných
znakov.


Kríž
po Milánskom edikte


Na prvý pohľad by sa mohlo zdať,
že len čo dosiahli kresťania slobodu,
začali sa objavovať maľby, čo predsta-
vovali kalvársku scénu ukrižovania.
Veď išlo o vrcholné spásne dielo
Ježiša Krista. No nebolo to tak.


Potrvalo pár storočí, kým sa začali
v apsidách kostolov a inde objavovať
realistické scény ukrižovania Ježiša
Krista. Prečo až tak neskoro?


Znak
kríža
v našej viere


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


13D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


Kde a ako ste sa dali dohromady?
Myšlienka založiť kapelu v nás prú-
dila už skôr. Pamätám si, že sme v no-
viciáte, ako aj počas nasledujúcich ro-
kov hrávali popri rôznych akciách,
ktoré sme organizovali, napr. „Bodka
za prázdninami“, futbalová Kama, di-
vadlá a iné akcie. Vzhľadom na to, že
nás bolo viac hudobníkov, nemalo to
črty klasickej kapely.


Kedy ste začali fungovať ako na-
ozajstná kapela?


Formálnejší charakter to začalo na-
berať až na teológii, a to z dvoch prak-
tických dôvodov. Uvedomili sme si,


že počas uplynulých rokov medzi
mladými, pod perom niektorých ob-
darovaných bratov vzniklo niekoľko
piesní, ktoré sa mladým páčili. Dru-
hým dôvodom bolo to, že bratia zo
štyroch ročníkov tvorili silný hudob-
ný potenciál. Po krátkom zvažovaní
sme sa minulého roku v našej kvázi
„hudobke“ o rozmeroch 3x5 metrov
začali stretávať.


Členmi kapely sú výlučne sale-
ziáni alebo máte medzi sebou aj
nejakých laikov?


Okrem dvoch, Dominika (klávesy)
a Paľa (bicie), sme všetci saleziáni.


Hráte iba vlastné veci alebo aj
piesne iných kapiel?


Hráme vlastné piesne, ktoré nás ko-
niec koncov samy podnietili stretnúť
sa a spoločne ich nahrať. Sú to pre-
važne žalmy, ale popri nich vznikli aj
iné piesne, ktoré sa dostali na naše
prvé CD.


Existujete teda vyše roka. Čo ste
za ten čas stihli „spáchať“ a aké
sú vaše vízie do budúcna?


V minulom roku bolo naším cieľom
nahrať CD. V tomto roku by sme ho
chceli našimi koncertmi predstaviť
a ponúknuť mladým. Koncertnými
šnúrami v jesennej časti 19. - 21. no-
vembra 2004 a v jarnej časti 22. - 24.
apríla 2005.


Aký je váš odkaz pre mladých po-
slucháčov a čitateľov?


V prvom rade im ďakujeme za veľa,
pretože sú to oni, ktorí nás držali
v nadšení, aby sme spolu s nimi
hľadali spôsoby, ako sprostredko-
vať Boha tomuto svetu. Objavujte
svoje dary a pokračujte v tomto na-
dšení.


Zhováral sa: Laco Miko SDB
Foto: archív skupiny


12 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


Saleziánska
kapela


V PÔSTNOM ČASE VHODNE PADNE ZAMYSLIEŤ SA NAD
NÁSTROJOM KRISTOVHO UMUČENIA A ZNAKOM NAŠEJ SPÁSY.




Treba si uvedomiť, že umučenie
na kríži bolo považované nie len za
najhroznejší , ale aj za najpotupnejší
spôsob popravy. Nijaký rímsky
občan nesmel byť ukrižovaný. Bol po-
pravený sťatím, ako to vidno v živote
svätého Pavla. Iba otroci a príslušníci
iných národností mohli byť ukrižova-
ní. Hrôza umučenia a smrti na kríži
bola veľmi hlboko vrytá v podvedomí
všetkých ľudí tých čias. O kríži nikto
nechcel ani len počuť. Niečo podob-
né ako v dnešných časoch s obese-
ním. O šibenici a povraze obeseného
nechceme hovoriť, nechceme ich vi-
dieť.


Najprv bolo treba odňať z kríža tú-
to potupu. A to urobil cisár Konštan-
tín, keď nariadil, že nikto viac nesmie
byť ukrižovaný. Veď ako by mohol
vstúpiť do úcty ľudí kríž, keď by na
ňom zomierali najhorší zločinci, vra-
hovia a vyvrheli ľudskej spoločnosti.
Konštantínov zákaz ukrižovania
umožnil teda cestu krížu, aby sa mo-


hol stať všeobecne uznávaným kre-
sťanským znakom.


Za niekoľko generácií sa dosiahlo,
že znak, ktorý bol predtým opovrho-
vaný, sa stal najrozšírenejším symbo-
lom v kresťanskom svete. Začal sa ob-


javovať všade. Vyrývali ho do ka-
meňa na prahu dverí súkromných
domov a verejných budov a kostolov.
Vztyčovali ho na strechy domov, vy-
rývali ho na peniaze, ozdobovali ním
látky na šaty, značili ním poháre, ta-


niere, dávali ho na cisárske koruny
a kráľovské žezlá. Kríž ako znak bol
veľmi rozšírený, aj keď sa Cirkev po-
hotovo snažila odstrániť určité ne-
dôstojné umiestnenia kríža. Naprí-
klad už v roku 427 bolo zakázané
ozdobovať dlážku kostola krížom,
aby veriaci neboli prinútení po ňom
stúpať, lebo pošliapať kríž bolo po-
važované za veľkú bezbožnosť.


Liturgické
užívanie kríža


Liturgické užívanie kríža sa začalo
šíriť neobyčajne rýchlo. Veď akoby aj
nie: z kríža plynie spása veriacim.
Najstaršia zmienka o takzvanom pro-
cesionálnom kríži pochádza z čias
Karola Veľkého . Kríže sa nosili pred
pápežom, biskupmi a vysokými cir-
kevnými hodnostármi. V desiatom
storočí cirkevná autorita nariadila,
aby bol každý oltár označený krížom.
Toto nariadenie zavdalo sochárom
a zlatníkom príležitosť, aby vyrábali


kríže v tisícerých formách a ozdobo-
vali ich umeleckým vkusom. Mnohé
tieto kríže boli zhotovené z draho-
cenných materiálov (zlato, striebro,
slonovina) a ozdobované drahoka-
mami, emailami a podobne.


V liturgických úkonoch sa začali
používať zvláštne kríže na požehna-
nie. Boli to kríže upevnené na žr-
diach, ktorými kňazi žehnali ľud. Bis-
kupi začali nosiť kríž na prsiach,
pripevnený najprv na šnúre a potom
na retiazke. Tieto kríže boli zhotove-
né veľmi umelecky a boli vyzdobené
rafinovaným spôsobom. Často sa do
týchto krížov vkladali relikvie svä-
tých, čo dávalo príležitosť vyhotoviť
relikviáre vo forme krížov.


Aj napriek mimoriadnemu rozší-
reniu kríža ako znaku kresťanskej
viery, umelci sa dlhú dobu zdráhali
realisticky predstaviť utýraného
Ježiša Krista na kríži. Ich pozornosť
sa obracala nie na to, ako zomrel
Ježiš Kristus na kríži, ale skôr na
otázku, prečo zomrel na potupnom
dreve kríža. Teda viedli ich teologické


záujmy, a nie psychologické záujmy.
Aby lepšie vystihli tieto teologické
skutočnosti, obklopovali kríž rozlič-
nými symbolmi. Napríklad alfa
a omega mali pripomenúť veriacim,
že ten, kto zomrel na kríži je Boho-
človek, začiatok a koniec všetkého.
Dakedy maliari kládli nad kríž ruku,
čo preráža oblaky a drží korunu. Tým
sa chcela vyjadriť záľuba Nebeského
Otca v Kristovej obeti a odmena za je-
ho spasiteľné dielo. Dakedy nachá-
dzame na kríži alebo pod krížom
baránka akoby ozvenu slov Jána Krs-
titeľa: Hľa, Baránok Boží, ktorý sníma
hriechy sveta. Inokedy je zasa pod
krížom umiestnený plaziaci sa had
ako pripomienka, že Kristus na kríži
premohol nepriateľa ľudstva – sata-
na.


Iba koncom piateho storočia na-
chádzame v kresťanskej ikonografii
početnejšie realistické zobrazenia
ukrižovaného Ježiša Krista na dreve
kríža. Ježiš je oblečený do dlhej sláv-


nostnej tuniky, má roztiahnuté ruky,
ale nie pribité, majestátne stojí na
podstavci, dakedy má na hlave do-
konca kráľovskú korunu. Takéto
predstavenie Ukrižovaného má skôr
teologický zmysel: chce predstaviť
Ježiša Krista-Kňaza, ktorý sa obetuje
za ľudstvo. Na vykupiteľskom čine sa
zúčastňuje celý vesmír, čo je vhodne
vyjadrené zosobneným slnkom a me-
siacom nad ramenami kríža. Symbo-
lické tváre v slnku a mesiaci predsta-
vujú synagógu, čiže židovský národ
a cirkev, čiže kresťanský ľud. Po bo-
koch ukrižovaného Krista stoja dve
osoby. Sú to Panna Mária a svätý Ján
apoštol. Pod krížom je umiestnený
kalich na znak, že Kristova obeta sa
sprítomňuje vo svätej omši.


Realistické znázornenie ukrižova-
ného Spasiteľa sa objaví až s talian-
skou renesanciou a potom sa rozšíri
po celom kresťanskom svete. Telo
ukrižovaného Ježiša je obnažené, na
tvári čítať bolesť a utrpenie. Vykresle-


nie anatómie zmučeného tela sa pre-
hlbuje tak, že v 17. storočí sa stane
pre umelcov príležitosťou dokázať
svoju umeleckú schopnosť. Umelci
sa snažia vyjadriť city Ukrižovaného:
bolesť, ochotné prijatie smrti z poslu-
šnosti k Otcovi, úplné oddanie sa Bo-
žej vôli. Kristova tvár je dakedy po-
kojná, dokonca usmiata, inokedy
strašne zmučená.


Tak sa stalo ukrižovanie jedným
z najobľúbenejších námetov malia-
rov, sochárov a iných umelcov. Každý
umelec sa snaží vyjadriť to, čím pre-
kypuje jeho srdce. Vyjadruje idey,
ktoré mu víria hlavou pri myšlienke
na Kristovu obetu. Tak je to aj u dneš-
ných umelcov, aj našich slovenských.
Stačí len pomyslieť na obrazy Benku,
Fullu a Hložníka. Možno tvrdiť, že
nie je ozajstným umelcom, kto ne-
zmeral svoje umenie s témou ukrižo-
vania.


Slovenské hlasy z Ríma
Foto: archív redakcie


15


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


14 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 13 14 15 16


Rozličné znaky kríža, ktoré sa našli vo
vykopávkach a v katakombách.


V poslednom rade sú monogramy Krista
nájdené v katakombách v Ríme


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


ROZLIČNÉ FORMY KRÍŽA:
1. Latinský kríž,
2. Grécky kríž,
3. Kríž svätého Andreja,
4. Kríž na formu písmena „tau“,
5. Tajomný znak kríža nazývaný crux


gammata, lebo sa skladá
zo štyroch písmen gamma,


6. Kotvový kríž zložený zo štyroch do seba
zapadajúcich kotiev,


7. Tzv. posilnený kríž,
8. Trojlístkový kríž,


lebo je zakončený trojlístkom,
9. Dvojitý kríž,


10. Kríž z Loreny alebo náš slovenský
dvojkríž,


11. Pápežský kríž, lebo je na formu tiary,
12. Pravoslávny kríž, ortodoxný,
13. Egyptský kríž podľa formy nílskeho


kľúča, ktorý užívali faraóni,
14. Zahrotený kríž,
15. Maltský kríž,
16. Hugenotský kríž.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5




D BM A R I Á N S K E Z V O N YD BM A R I Á N S K E Z V O N Y
svoju nahotu figovými listami. Zba-
dali, že sú nahí a hanbili sa za to. Spá-
chaním hriechu sa v nich objavil po-
cit ostýchavosti, hanblivosti. Zdraví,
normálni jedinci všetci majú tento
pocit ostýchavosti. Objaví sa už v det-
skom veku a normálni rodičia svo-
jou výchovou tento cit hanblivosti
zdravo a správne rozvíjajú,
usmerňujú. Vedia, že ich táto
ostýchavosť neskôr uchráni
pred mnohým mravným
zlom. Sú ale aj takí, ktorí ho
vedome a cieľavedome od-
mietajú a zabíjajú u svojich
detí. Samozrejme, vždy na
ich veľkú duchovnú škodu.


V 1. liste sv. apoštola Petra
nachádzame veľmi významný
výrok týkajúci sa obliekania
žien. Bude veľmi vhodné prečí-
tať si tento úryvok: l Pt 3, 3 - 5a.


Bezpochyby, módu žien diktuje
túžba ženy zapáčiť sa mužovi, vzbu-
diť a upútať jeho pozornosť na seba.
Robí to nielen „pozapletanými vlas-
mi, navešaním zlata, preobliekaním
šiat“, ale aj ich vyzliekaním, obnažo-
vaním svojho tela. Nuž, každý „ponú-
ka na predaj“ to, čo má. Niektoré svo-
je odhalené prsia, iné svoje svaly nad
kolenami... Keďže duchovne sú
prázdne, nemajú vo svojom vnútri
skrytého človeka ani tichého a pokoj-
ného ducha, čo je vzácnosťou pred
Bohom i cennými mužmi. Keď potom
svojou ponukou - vyzliekaním svo-
jich šiat a obnažovaním tela „ulovia“
muža, ktorý na toto letí, sú z toho
prekvapené a nešťastné, lebo ich
našiel niekto, kto hľadal len vhodný
nástroj na ukájanie svojich vášní. Sú
potom z toho zaskočené a veľmi, veľ-
mi nešťastné...


Pravé, duchovné hodnoty, ktorý-
mi sa ozdobilo dievča, pútajú pozor-
nosť mládencov, ktorí na prvé miesto
v rebríčku hodnôt dávajú tieto hod-
noty. Vzťah vybudovaný na týchto
hodnotách má perspektívu.


Ako sme spomínali v úvode, Cir-
kev v týchto veciach nezachádza do
konkrétností. Ponecháva to na zdravý
úsudok veriacich a na spovedníkov,
u ktorých sa môžeme poradiť o všet-
kých mravných otázkach. Je isté, že
obliekanie - či vyzliekanie dievčat
a žien veľa napovie okolitému svetu
o ich viere, mravnosti, o ich kvalite.


V Katechizme Katolíckej cirkvi,
v článku 1387 čítame: „Aby sa veriaci
náležite pripravili na prijatie tejto


sviatosti (Eucharistie). Vonkajší po-
stoj (pohyby, odev) má vyjadrovať úc-
tu, slávnostný ráz a radosť tejto chví-


le, keď sa Kristus stáva naším
hosťom.“ Toto celkom konkrétne zna-
mená: Sväté prijímanie predpokladá
aj slušné oblečenie. Tu ide najmä
o ženy a dievčatá, ale aj o mládencov.
Žiaľ, mnohokrát ženy, dievčatá pohor-
šujú svojim obliekaním – či skôr vy-
zliekaním! – práve mužov a mláden-
cov. Tí sú totiž omnoho zraniteľnejší
v týchto veciach ako ženy. Žena je
najviac zraniteľná vo veciach čistoty
cez sluch, cez to, čo počuje. Muž je
zraniteľný práve zrakovými vnema-
mi. Vyrušuje ho, ak vidí niečo dráž-
divé. Kiež by si to ženy a dievčatá
uvedomili a nesťažovali situáciu mlá-
dencom a mužom vôbec.


Dievčatám by veľmi osožilo, keby
si z času na čas položili otázku: Bola
by spokojná Panna Mária, Ježišova
i moja Matka s týmto mojím správa-
ním, s týmto mojím oblečením? Hla-
va tajomného Tela Kristovho, kto-
rého som ja údom, je tŕním
korunovaná. Predstav si zbičova-
ného, tŕním korunovaného Krista
pred Pilátom. A povedz si: Ja a Kris-
tus patríme spolu! A ak treba, choď
sa upraviť, aby aj on mohol povedať
to isté o tebe! To bude tvoja krása
a bude to aj tvoja sláva.


Hovoríme o obliekaní v kostole,
pri prijímaní sviatostí. Žiaľ, svet a je-
ho duch preniká ani nie tak pomaly,
ale isto do našich spoločenstiev, do
kresťanských kruhov. A predsa to


malo byť naopak! „Vy ste svetlo sveta,
vy ste soľ zeme! Ak soľ stratí chuť...“
Ostatné už dopovedzte samy.


Na adresu mládencov a mužov
toľkoto: Krátke nohavice nepatria do
kostola! To je oblečenie na turistiku,
šport a pre malé deti aj do kostola.


„Ak by sa niekto chcel hádať,
my to nemáme vo zvyku a ani


Božie cirkvi.“ (l Kor 11, 16)
A celkom na záver: Poču-


jem ako ozvenu: „Tento by
z nás chcel urobiť mníšky.“
Dal by Pán Boh, aby si z vás
niektoré povolal. A z tých
ostatných – aby urobil veľmi
šťastné manželky a matky.
Žiaľ, dnes je veľa, veľmi veľa


nešťastných manželiek a ma-
tiek... Prečo asi?


Pavol Job SDB
Foto: archív redakcie


BOH-STVORITEĽ OBDAROVAL KAŽDÉHO
ČLOVEKA ROZUMOM A SLOBODNOU
VÔĽOU. ROZUMOM ROZOZNÁVA
PRAVDU OD LŽI, DOBRO OD ZLA
A SVOJOU VÔĽOU SA ROZHODUJE PRE
DOBRO ALEBO ZLO. PRETO KONANIE
ČLOVEKA PODLIEHA MRAVNÉMU
HODNOTENIU.


Vo svojom svedomí, ktoré, ak je
správne sformované výchovou, Bo-
žím zjavením, náukou Cirkvi, človek
vie posúdiť mravnú hodnotu svojich
skutkov, slov i myšlienok. A to aj tých
najtajnejších, lebo cíti zodpovednosť
za svoj život pred Bohom. Je základ-
nou pravdou pre všetkých ľudí všet-
kých čias, že „Boh je spravodlivý sud-
ca, ktorý dobrých odmieňa a zlých
potrestá“. O pravdivosti tejto zásady
– jednej z hlavných právd – nás pre-
sviedča mravný zákon, ktorý je zapí-
saný hlboko do srdca každého z nás.


Boh nám dáva najavo to, čo je
správne, dobré, šľachetné, bohumilé,
ľudsky dôstojné... prostredníctvom
svojho zjavenia, náuky Cirkvi, ale aj
prostredníctvom nášho svedomia. Sú
skutočnosti, o ktorých Božie zjavenie
nehovorí alebo hovorí len veľmi má-
lo. Podobne to možno povedať o náu-
ke Cirkvi. Ak o niektorej skutočnosti
Božie zjavenie nehovorí a ani Cirkev
nezachádza do konkrétností, potom
si musíme pomôcť svetlom prirodze-
ného rozumu, samozrejme, osvetle-
ného vierou.


Pomerne málo hovorí Božie zjave-
nie o obliekaní, oblečení ľudí.


Toľko vieme, že prví ľudia po spá-
chaní prvého hriechu si zakrývali


Hovoríme celkom
otvorene
O slušnom
obliekaní


16 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 17




D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 19


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Nevieme isto, či sa tu stal skutoč-
ný zázrak, ale isto je tu nesmierny
údiv a vďačnosť, ktoré premáhajú bo-
lesť. Bazilika Našej Panej dobrého
zdravia (my by sme povedali Panny
Márie uzdravenia chorých) vo Vailan-
kanni bola plná veriacich, keď
vražedná obrovská vlna udrela na vý-
chodné pobrežie Indie. Viac než tisíc
miestnych ľudí, medzi nimi i turisti
na blízkom parkovisku autobusov


a v okolitých hoteloch, sa stali obeťa-
mi zúrivých vôd. Čo však hovoria
svedkovia a čo môžeme vidieť na
vlastné oči, presahuje každú reportáž.


„Je to potešujúce znamenie v tej po-
hrome, keď sa more hnalo ako divoký
príboj a došlo až ku hlavnému vchodu
baziliky, kde je uctievaná socha Panny
Márie z Vailankanni, a potom sa stiah-
lo späť, keď len olizlo prvé chrámové
stupne,“ hovorí úradné vyhlásenie bis-
kupa z Thanjore, na ktorého území
leží svätyňa známa ako Lurdy Indie.
Ide o kópiu baziliky na mieste zjavení
Madony v Lurdoch. Túto indickú svä-
tyňu navštívi každý rok 20 miliónov
pútnikov. Očití svedkovia jednohlasne
potvrdzujú toto diecézne vyhlásenie.


„Kto môže popierať, že išlo
o zázrak? Silné požehnanie Našej Pa-
nej z Vailankanni zachránilo tisícky
životov: divoké vlny sa ani nedotkli
veriacich vo vnútri baziliky,“ stojí ďa-
lej v texte diecézneho vyhlásenia.
„26. decembra bolo v chrámovej lodi
a príľahlej budove viac ako dvetisíc
ľudí. Svätyňa je vzdialená sotva sto
metrov od pláže a voda napriek tomu
do nej neprenikla,“ zdôrazňuje bis-


kup Devadass Ambrose, ktorý sa do-
časne presunul do baziliky, aby riadil
záchranné práce, pretože tri dni ne-
tiekla pitná voda a chýbala elektrina.
„Parkovisko autobusov leží päťsto
metrov od mora, v tej istej výške ako
svätyňa a bolo zaplavené divokými,
až 12 metrovými vlnami, podobne
ako okolité hotely. Tam zahynulo vy-
še tisíc osôb. Avšak tie isté vlny sa za-
stavili pred bránami svätyne,“ hovorí
Mons. Ambrose.


Iným prameňom útechy pre vyčer-
paných dobrovoľníkov, ktorí už piet-
ne pozbierali 800 mŕtvol v priebehu
troch dní, bolo nájdenie jednej matky
29. decembra večer, takmer 72 hodín
po nešťastí. Asi 35-ročná žena držala


v náručí mŕtveho synčeka. Dnes už
opustila nemocnicu v dobrom stave.
Páter Joseph Lionel, kancelár diecézy
Thanjore, to komentoval: “Hľadanie
mŕtvych skončilo radosťou namiesto
úplného zúfalstva. Naša Svätá Matka
urobila zázraky navzdory tragédii.“


30. decembra večer už Mons. Am-
brose slúžil svätú omšu v bazilike,
ktorá opäť žiari belosťou vďaka veľ-


kodušnej práci stoviek osôb. Svätá
omša bola obetovaná za obete tsuna-
mi a na poďakovanie Madone za jej
prozreteľnostný zákrok.


Neexistujú historické dokumenty,
ktoré by potvrdzovali, kedy bola po-
stavená prvá kaplnka v dedine Vai-


Plnomocné
odpustky
v Roku
Eucharistie


Plnomocné odpustky na základe
tohto rozhodnutia môžu získať všetci
veriaci za zvyčajných podmienok,
ktorými sú svätá spoveď, sväté prijí-
manie a modlitba na úmysel Svätého
Otca, a to zakaždým, keď sa pozorne
a nábožne zúčastnia pobožnosti k úc-
te Najsvätejšej sviatosti, či už vystave-
nou na oltári alebo pred svätostán-
kom.


Okrem toho, plnomocné odpust-
ky môžu v Roku Eucharistie získať aj
kňazi a členovia
inštitútov Bohu
zasväteného živo-
ta a spoločností
apoštolského živo-
ta i laici, ktorí sú
viazaní povinno-
sťou modlitby li-
turgie hodín, ako
aj tí, ktorí sa mod-
lia z prostej úcty
na záver dňa či už
spoločne alebo sú-
kromne vešpery
a kompletórium.


Veriaci, kto-
rým choroba ale-
bo iné príčiny
znemožňujú návš-
tevu Najsvätejšej
sviatosti v kostole
alebo kaplnke,
môžu získať plno-
mocné odpustky
aj doma alebo na
mieste, kde sa na-
chádzajú, napr.
v nemocnici.


Stačí, že si vzbudia dokonalú ľú-
tosť s predsavzatím, že hneď, ako im
to bude možné, splnia tri vyššie spo-
menuté požiadavky a vo svojom srd-
ci si vzbudia túžbu prítomného Kris-
ta v Najsvätejšej sviatosti, pomodlia
sa Otčenáš a Verím v Boha s prida-
ním modlitby k Eucharistii, naprí-
klad, Nech je zvelebená a oslávená
Najsvätejšia sviatosť oltárna.


Dokument ďalej zdôrazňuje, aby
kňazi pracujúci v pastorácii, najmä


farári, informovali
veriacich o tomto
dokumente a boli
ochotní vypočuť
ich sväté spovede,
a aby v stanove-
ných dňoch pre
dobro veriacich
konali slávnostné
eucharistické po-
klony.


Dekrét Miracu-
lorum Maximum,
ktorý v mene Svä-
tého Otca podpí-
sal kardinál Fran-
cis Stafford,
hlavný peniten-
ciár, v závere pri-
pomína, že jeho
platnosť je počas
celého Roku Eu-
charistie, ktorý ko-
nčí v októbri
2005.


Foto:
archív redakcie


Pre nás je to
zázrak
Kresťania vnútri indickej svätyne boli ušetrení
„VIERA VŽDY ODMEŇUJE.“ TO JE PREHLÁSENIE DIECÉZY THANJORE, VYDANÉ VO ŠTVRTOK
30. DECEMBRA 2004 AKO ODPOVEĎ NA DUNIVÉ TÓNY TRAGÉDIE TSUNAMI. JE TIEŽ PLNÉ
ÚDIVU PRED TAJOMSTVOM, KTORÉ MIESTNI ĽUDIA BEZ OBÁV NAZVALI ZÁZRAKOM.


APOŠTOLSKÁ PENITENCIÉRIA V PIATOK 14. JANUÁRA
ZVEREJNILA DOKUMENT MIRACULORUM MAXIMUM
O ODPUSTKOCH V ROKU EUCHARISTIE.


lankanni, ktorá leží 300 km južne od
mesta Chennai, na východnom po-
breží Indie v štáte Tamil Nadu. Tra-
dícia uchovala mnoho ľudových roz-
právaní o kaplnke s doskovou
strechou zo 16. storočia, ktorú posta-
vil jeden muž, ktorý mal zjavenie
Matky Božej s Ježiškom v náručí. Pre-


tože sa Madona predtým zjavila jed-
nému chromému chlapcovi, ktorý
bol potom uzdravený, začali kaplnku
volať Arokia Matha (Matka dobrého
zdravia). Arokia Matha bola kedysi
akýmsi majákom pre portugalských
moreplavcov počas búrok, a keď sa
zachránili, miestni rybári ich zavied-
li do kaplnky s doskovou strechou.
Na znamenie vďačnosti námorníci
kaplnku vymurovali a pri ďalších
plavbách ozdobili. Posvätená bola 8.
septembra na sviatok Narodenia
Panny Márie. V roku 1962 bola po-
výšená na baziliku.


Z novín Avvenire preložil
Josef Koláček SJ


Foto: internet


18 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y




D BŠPORT


Študenti prejavovali záujem hlavne
o materiálne veci, ale našli sa tu aj ta-
kí, s ktorými si rozumel aj duchovne,
aj keď nevyznávali takú vieru ako oni.
Sami o sebe nedokázali povedať,
akého sú vierovyznania, lebo sa zaují-
mali o všetko možné a najmä o du-
chovné prúdy východu, ktoré mladých
ľudí priam fascinovali. Priťahovali ich
svojou tajuplnosťou a nevšednosťou.
Často o tom medzi sebou polemizova-
li a tak nečudo, že aj Jozef bol tým čias-
točne poznačený. Často si lámal hlavu
nad tým, ktorá viera je tá pravá a ko-
mu sa oplatí veriť? Nechcel však zradiť
svoju zdedenú vieru po rodičoch a tak,
hoci mal v hlave neraz chaos, praktic-
ky sa pridŕžal svojej katolíckej viery.
Ale cítil, že to už nie je také ako doma.
Tam sa o ničom nepochybovalo
a o viere sa nediskutovalo.


Raz, keď sa opäť spolu na ubytov-
ni medzi sebou bavili o týchto nových
duchovných prúdoch východu, a keď
Jozef unavený zaspával, stále sa mu to
vracalo v spomienkach. Je pravda, že
katolícka viera je už v úpadku, ako
hovoria jeho noví kamaráti? V mod-
litbe prosil Boha, aby mu dal radu,
aby nezblúdil zo správnej cesty.
Takto ani nezbadal, ako zaspal.


Sníval sa mu čudný sen. Videl sa
s rodinou bývať v poschodovom čin-
žiaku, kde spoločne nažívalo mno-
ho rodín. Žili svojím každodenným
životom, aj keď nevlastnili žiadne bo-
hatstvo, boli spokojní, lebo mali as-
poň strechu nad hlavou aj dajaké jed-
lo a oblečenie sa našlo. Táto ich
spokojnosť bola zrazu narušená čím-
si nezvyklým. Činžiak sa im začal ne-
čakane rozpadať. Bolo to niečo neví-
dané a neobyčajné. Všetka omietka
a betón strácali svoju pevnosť a meni-
li sa na piesok. Tento stavebný mate-
riál záhadne strácal svoju súdržnosť
a menil sa na prach. Čoho sa ľudia
dotkli, to sa pod ich rukami rozpadlo
a dom čoskoro vyzeral ako zrúcanina.
Steny a strecha boli samá diera a všet-
ci s obavami čakali, čo sa s nimi sta-
ne, či sa to celé nezrúti a nenájdu
v troskách svoju smrť. Ľudia boli zú-
falí a čakali dajakú pomoc, ale tá od
nikoho neprichádzala. Úrady od toho
dávali ruky preč, že to nepatrí do ich
kompetencie a náhradné ubytovanie
nebolo. Jozef sa v obave o rodinu a se-
ba v strachu celý spotil a takto sa aj
zobudil. S úľavou si uvedomil, že to
bol iba sen a že ich internát ešte stojí.
Upokojil sa, ale aj tak rozmýšľal, čo


ten sen môže znamenať? Keď sa mu
opäť podarilo zadriemať, zjavil sa mu
Ježiš a povedal: „Priateľ môj, to, čo si
videl predstavuje pevnosť viery a lás-
ky. Činžiak je vaša spoločnosť a to, čo
ho drží pokope je vaša viera a láska!
Jednotná viera vás všetkých spája do
jedného spoločenstva a láska toto
spoločenstvo upevňuje a oživuje. Vie-
rou a láskou sa vybudovalo všetko, čo
máte, a preto si to uchovajte ako vzác-
ny poklad. Ak o to prídete, všetko sa
vám v rukách rozpadne ako ten dom,
ktorý stratil pevnosť betónu a malty.“


Keď sa Jozef ráno zobudil a rozpa-
mätal sa na svoj nezvyčajný sen, ďa-
koval Bohu za osvietenie rozumu. Te-
raz mu bolo všetko jasné. Treba si
chrániť svoj poklad viery, lebo viera
východu je dobrá pre obyvateľov vý-
chodu, ale nie pre nás. Nie zbytočne
sa vraví, že je niečo pevné, ako židov-
ská viera. Aj kresťanská viera má byť
rovnako pevná, najmä ak nás spája aj
naša, Otcova a Ježišova láska. Naša
spoločnosť môže prosperovať iba vte-
dy, ak stojí na týchto základoch. A na
takých základoch by mal stáť aj náš
spoločný dom Európy.


Juraj Drobil
Foto: archív redakcie


20 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Halová KAMA 2004 – západ


VEªKÁ KAMA
V dňoch 5. – 6. novembra sa v Dubnici nad Váhom


uskutočnila halová KAMA. Zúčastnilo sa jej 10 mužstiev
zo západného Slovenska (Šaštín, Bratislava-Daliborovo,
Bratislava-Dlhé Diely, Žilina, Trnava, Dubnica nad
Váhom, Nová Dubnica, Partizánske, SOU -Žilina, Námes-
tovo).


Oficiálny program sa začal v sobotu ráno sv. omšou
v mestskej športovej hale, kde sme sa snažili chlapcov
motivovať k čestnej hre. Po
nej dubnický pán primátor
Juraj Červinka otvoril sa-
motný turnaj. Po otvorení
turnaja nasledovalo žrebo-
vanie do skupín a samotné
zápasy v skupinách. Hralo
sa v dvoch päťčlenných
skupinách, z ktorých dvaja
najlepší postúpili do semi-
finále. Cez prestávku moh-
li hráči vidieť ligový zápas
Artmedia Bratislava a Dub-
nica. Vo finále sa stretli
mužstvo Šaštína a Bratisla-
va-Daliborovo. O tretie
miesto bojovali Bratislava-Dlhé Diely a Žilina. Na závereč-
nom vyhodnotení sa najviac tešili chlapci zo Šaštína, kto-
rí obsadili prvé miesto.


Konečné poradie:
1. miesto: Šaštín
2. miesto: BA-Daliborovo
3. miesto: BA-Dlhé Diely


MALÁ KAMA
V piatok 19. novembra 2004 sa v oratóriu na Mama-


teyovej stretli 120 chlapci, ktorí prišli bojovať o prvenstvo
v Malej KAME. Boli to Šaštín, Bratislava-Daliborovo, Bra-
tislava-Dlhé Diely, Žilina, Trnava, Dubnica nad Váhom,
Bratislava-Miletičova, Partizánske, SOU- Žilina, Námesto-
vo, Bratislava-Mamateyova, Bratislava-Trnávka.


Ešte skôr ako začal samotný turnaj bol pripravený pre
chlapcov kvalitný spoločný program, ktorý prebiehal


večer pred zápasmi. Tu sa
mohli chlapci spoznať
a nadviazať prvé kontak-
ty. Ešte v ten večer sa za-
čali hrať samotné zápasy.
Hralo sa v štyroch skupi-
nách. Prví dvaja postupo-
vali do štvrťfinále. Turnaj
pokračoval nasledujúce
ráno sv. omšou a ďalšími
zápasmi. Po skončení zá-
kladných skupín nasledo-
valo štvrťfinále, semifiná-
le a finále. Poslednú
finálovú dvojicu tvorili
mužstvá z Bratislavy. Do-


máca Mamateyova a chlapci z Trnávky. O tretie miesto
bojovali Dubnica nad Váhom a Žilina. Vo finále už tretí-
krát za sebou zvíťazili chlapci z Trnávky, aj keď finálový
zápas bol veľmi vyrovnaný.


Konečné poradie:
1. miesto: Bratislava-Trnávka
2. miesto: Bratislava-Mamateyova
3. miesto: Dubnica nad Váhom


Chceme sa poďakovať v prvom rade komunitám, ktoré pripravili tieto turnaje, ako aj samotným hráčom, tréne-
rom a saleziánom, ktorí vytvorili vynikajúcu atmosféru. Aj vďaka nim sme mohli vybrať chlapcov, ktorí nás budú
reprezentovať v dňoch 29.5. – 5.6. 2005 na Svetových hrách PGS vo Varšave.(viac nabudúce)


Peter Červeň SDB, Peter Kvašňovský SDB, foto: Jozef Kuchár SDB


Sen o pevnosti
viery a lásky


(fejtón)


Strelec víťazného gólu vo finále z Trnávky


Trnávka - víťazi Po zápase o 3. miesto Dubnica nad Váhom a Žilina


JOZEF POCHÁDZAL Z DOBREJ KRESŤANSKEJ RODINY NA
ORAVE A TERAZ ŠTUDOVAL UŽ DRUHÝM ROKOM NA
PRÍRODOVEDECKEJ FAKULTE V BRATISLAVE. SVOJU VIERU
SI ZACHOVAL AJ TU, AJ KEĎ BOLA VIAC SKÚŠANÁ AKO
DOMA NA RODNEJ ORAVE.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 21




22 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


České dejiny opäť vstupujú na scénu,
i keď len v novom titule: Rocco But-
tiglione defenestrovaný.
A teda „defenestrovaný“ (rozumejte –
vyhodený z komisie Európskej únie)
filozof Rocco Buttiglione vstupuje za
búrlivých ovácií na scénu Teatro Nu-
ovo v Miláne. Sála pre tisíc ľudí je ne-
uveriteľne zaplnená. Mladí sedia
v uličkách i na zábradliach a stovky
ďalších sa tlačia na chodbách a scho-
doch. Dávajú nejakú premiéru? Nie.
Šéfredaktor časopisu Tempi (Časy)
Luigi Amicone usporiadal proces
s „katolíckou čarodejnicou“ – to je
ďalší titul, ktorý Rocca Buttiglione
dostal od novinárov.
Na scéne už sedia obidvaja menova-
ní a tretím je hlavný redaktor časopi-
su Foglia Giuliano Ferrara, ktorý
uvádza program. „Čo vlastne povedal


Buttiglione? Že morálka sa zaoberá
chovaním ľudí a právo potom zákon-
mi. Obhajoval manželstvo medzi
mužom a ženou, samozrejmú vec, ale
nie pre európskych poslancov. Dodal
si hádam, Rocco, že pre mnohých ľu-
dí je to sviatosť?“
Rocco záporne kýve hlavou.
„Ach, ty si sa zdržal? No dobre, a po-
tom Európe hrozila kríza. Zišlo sa 25
štátov celého kontinentu, ktorý nemá
korene na papieri, ale v skutočnosti
a v histórii.“ Ferrarovu vetu sprevá-
dzal búrlivý potlesk.
Ešte mohutnejšia búrka potlesku
otriasa stenami divadla pri debate
o umelom oplodňovaní. Ferrara vy-
chádza z dvoch faktov. „Človek je
tvor“ a „veda nemôže sľubovať ne-
smrteľnosť“. Potom sa spýtal: „Viete,
kto je to Loris Angelo Bruneta? Nie?


Nečudujem sa. Je to muž trpiaci tala-
semiou (dedičná anémia, pokles čer-
vených krviniek), ktorý by sa nikdy
nenarodil, keby v čase jeho narode-
nia existoval výber embryí.“ Avšak on
zdôraznil, že je šťastný, že žije. Samo-
zrejme, toto emotívne vyhlásenie ne-
našlo miesto na prvých stránkach no-
vín alebo v televízii.
V sále stúpa nadšenie. Je príhodná
chvíľa predniesť konkrétnu iniciatí-
vu, ktorú má na mysli. Nie nejaké
hnutie či nejaká politická strana, ale
súostrovie mnohých osôb s dvoma
zásadami: Robiť politiku s plným za-
ujatím a obhajovať slobodu a dôstoj-
nosť ľudskej osoby.
A atmosféra v divadle hustne, keď za-
čína svojím rozvážnym štýlom hovo-
riť Rocco Buttiglione: „Som ka-
meňom pohoršenia, ktoré práve


D BAKTUALITA
začalo, ale pôjde ďalej. Pýtate sa pre-
čo? Pretože jednoduché slová kresťa-
na, ktorý nemohol hovoriť ináč, do-
nútili Európu, aby sa zahľadela do
svojho vnútra, až na to dno, kde sa
usadila jej agnostická nevera, ktorá sa
kedykoľvek prejavuje, ale ukázali sa
tiež pochybnosti o tomto agnostic-
kom ateizme. Bol som porazený, pre-
tože táto Európa prijíma všetko, ale
nenávidí toho, kto jej kladie otázky
na jej dušu. Ale to semeno vydá plo-
dy.“
Zo sály sa ozýva námietka, či musel
poslancov dráždiť zmienkou o hrieš-
nosti homosexuálnych stykov a po-
tom chcieť od nich schválenie.
„Tému hriechu, ktorá dokáže otriasť
Európou, som neuviedol do rozhovo-
ru ja. Položili mi šesť otázok na tému,
či je homosexuálny styk hriechom.
Odpovedal som „I may think“ –
Môžem si myslieť, že je to hriech, ale
v tom zmysle, že nie je vôbec dôležité,
čo si myslím. Veď i keby som si mys-
lel, že je to hriech, viem, že to nie je
zločin, a teda štát do toho nemá str-
kať nos. A to isté by som opakoval
tisíckrát. Svätý Tomáš Akvinský výs-
tižne dodáva: Keby štát trestal všet-
kých hriešnikov, nikto by nebol na
slobode. Viem rozlišovať medzi hrie-
chom a zločinom. A keď mi
namietali, ako by som
ako komisár vteľoval
do zákonov to, čo
považujem za
hriech, či by to ne-
bola schizofrénia,
tu by stačila od-
poveď filozofa
Wojtylu: Aby sa
rešpektovala slobo-
da druhých, k tomu
nie je nutný relativiz-
mus človeka, ktorý neverí
v žiadnu pravdu. Stačí, keď
som presvedčený, že pravda uznáva-
ná z donútenia, nemá žiadnu mravnú
hodnotu. Svet, v ktorom len z donúte-
nia všetci robia to, čo je správne, sa
nepodobá raju, ale peklu.
Navzdory tomu, že informačná lobby
a sila masmédií zámerne skresľovala
a zamlčovala všetko, čo hovorilo
v môj prospech,“ pokračoval pokoj-
ným tónom Buttiglione, „alebo to
svojvoľne vykladala podľa svojich
predsudkov proti slobode a podľa sil-
ného protikresťanského predsudku,
ktorý sa dnes v kuloároch európskej
politiky nosí, celá táto záležitosť bola


darom, pretože Boh ma vrátil vám
a vy ste mojou láskou, pretože som
s vami spoluprežíval cestu viery
a pravdy.“
„Je možné povedať, že v Európe za-
vládlo náboženstvo politicky korekt-
ného?“ zaznela otázka z pravého bal-
kónu.
„Mohli by sme to nazvať aj neutrali-
zovanie ideológií. Už tu bola alterna-
tíva k židovsko-kresťanským kore-
ňom Európy. A bola tu už aj veľká


osvietenská kultúra, ktorá
vyvrcholila v marxiz-


me. A keď bol mar-
xizmus porazený,


marxistická ide-
ológia povedala:
dobre, my ne-
máme pravdu,
ale pod pod-
mienkou, že ne-


má pravdu nikto.
A že zmizne pojem


dobra a zla. To je dô-
vod, prečo sa tak lavíno-


vite šíri v Európe vírus poli-
ticky korektného. A to nie je útok na
ľudské práva? Veď bez hodnôt neexis-
tujú žiadne práva. Prečo by som ťa
mal rešpektovať, keď neuznávam, že
máš nejakú hodnotu.“


„Myslíte si, že to bolo sprisahanie
proti vám?“ zaznel dievčenský hlas.
„Keď kolujú šikovne vypracované
materiály proti mne bez toho, že by
citovali to, čo som povedal. Keď sa
nepozerá na moje slová, ale na to, čo
sa zdá. Keď sa vytvorí schéma, ktorá
sa rozšíri a potom sa tomu verí, ako
to chcete nazvať? Sprisahanie? Možno
nie sme ďaleko od pravdy. Niekto tu
použil aj výraz nenávisť proti katolí-
kom.“


Slovo si berie Ferrara: „Vôbec sa mi
nepáči Európa nových osvietencov.
Tu bolo katolíkovi odoprené právo
povedať, kým je. Sme svedkami po-
kusu o protikatolícky radikalizmus
tých, ktorí si myslia, že pravdou je to,
čo si myslí väčšina, a práve to je prav-
da totalitarizmu. Nastala chvíľa, aby
sme sa mobilizovali, aby sme prešli
k akcii – mám na mysli kultúrny boj
– nie terorizmus.“
A účastníci onoho večera v Teatro
Nuovo v Miláne odchádzali s odka-
zom Rocca Buttiglioneho: „Európa-
nia, nehanbime sa za svoju vieru!“


Josef Koláček SJ
Foto: internet


Kto ma zaprie
pred ľuďmi
O jednej európskej defenestrácii


V STREDU PRED NANEBOVSTÚPENÍM PÁNA
23. MÁJA 1618 VYHODILI VZBÚRENCI, PROTESTANTSKÉ STAVY,
Z OKIEN ČESKEJ KANCELÁRIE NA PRAŽSKOM HRADE
NAJVYŠŠIEHO ZEMSKÉHO SUDCU VILÉMA SLAVATU
A KARLŠTEJNSKÉHO PURKRABÍHO JAROSLAVA MARTINCA.
OBAJA PÁD Z VÝŠKY 17 METROV PREŽILI, I KEĎ
SO VŠELIJAKÝMI ZRANENIAMI. TÁTO UDALOSŤ JE ZNÁMA
V DEJINÁCH AKO „PRAŽSKÁ DEFENESTRÁCIA“.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 23


■ Rocco Buttiglione


■ Budovy Európskeho parlamentu




Ten, kto hru spúšťa, musí si ne-
ustále pamätať na slová: „Čo sa preži-
je v tej-ktorej hre? Odvádza, či privá-
dza ku Kristovi?“ Správna hra nikdy
nesmie byť proti ľudskosti, proti spá-
sonosnému zážitku Ježiša Krista. Hra
sa dá usmerňovať a tak cez ňu budo-
vať aj čnosť.


Čo je ukryté v hre?
– Pán doktor, pán doktor...
– Čo je, čo sa robí?
– Pomôžte mi!
– Samozrejme. Upokojte sa! Čo


vám je?
– Hral som sa a práve som prehĺ-


tol ovcu.
– A ako vám je?
– Zlééé-mééé-éééé-...


Vtipom sme odštartovali hlbší po-
hľad na hru.


V hre je ukrytá radosť zo života.
Človek pri nej pookreje, obnovuje si-
ly, aktívne odpočíva.


Hrou sa uvoľňuje prebytočná
energia, liečia sa mnohé duchovné
ťažkosti.


Dobrá hra očisťuje, prebúdza sil-
né emócie. Oživuje, čo zomrelo. Hra
je našou učiteľkou.


Rieši vnútorné konflikty. Hrou sa
dajú obnoviť vzťahy medzi ľuďmi,
v rodine, meste...


Precvičuje inštikty človeka, pri-
pravuje na život. Pomáha zvládnuť
nové situácie.


Hra a smiech sú prepojené.
A hneď nadväzujú na lásku.


Hrou sa meníme na vzor! Hrou si
meníme výzor!


Hra zbližuje ľudí. Vytvára vzťahy
vzbudzuje dôveru. Je kľúčom k otvo-
reniu srdca.


Šťastie človeka
„Ak hľadáš štastie a naháňaš ho


zbesilo, možno si v situácii starej
babky, ktorá hľadá okuliare. Po čase
zistíš, že sú na tvojom nose. Tu a te-
raz.“ /J. Consul/


Mnoho ľudí je nešťastných preto,
lebo sa boja, že budú nešťastní. Je
niekedy dobre zabudnúť na svoje
smutné ja, preorientovať svoje myš-
lienky a vyjsť očistený. Verím, je to
niekedy ťažké. Po dobrej hre však vy-
chádza moje ja posilnené. Svojou
mysľou mám správne filtrovať a in-
terpretovať každodenné zážitky. Po-
známe dar, ktorým sa dá dať všetko


do poriadku – je to sviatosť. Sviatosť
zmierenia.


Obrovský omyl súčasnej doby je
v tom, že si myslíme, že peniaze a ma-
jetok urobia človeka šťastným. Ale
človek ani nie je šťastný vtedy, keď
má veľa majetku, ale keď miluje a je
milovaný. Keďže hra otvára srdce,
láska sa popri nej dostane do najtaj-


nejších zákutí srdca. A nastáva zme-
na života človeka, plánovanie budúc-
nosti, rozvoj osobnosti. Je potrebné
žiť a nielen „byť“. A práve k tomuto
obratu môže dôjsť v pokojnej a ra-
dostnej atmosfére rodiny. Túto atmo-
sféru budujú chvíle spontánnej hry.


Odkaz dávnych čias
V mnohých hrách ožívajú činnos-


ti predkov, odovzdávajú sa dôležité
informácie, rekapituluje sa vývoj ľud-
stva. Je to naša prapamäť. V nej je „zá-
blesk večnosti“. Za krátky čas pocho-
píš veľmi veľa. Historický proces je
nasledujúci:


Odohral sa príbeh, z ktorého vzni-
ká mýtus.


Z mýtu sa vytvára rituál – hra na
sprítomnenie niečoho. Ten si po-
máha symbolmi.


Symboly nám pomáhajú spolu-
prežívať veci. Symboly však musia
byť živé.


Iniciácia je vovedenie do hry, uda-
losti, rituálu, mýtu. A je tu ešte vý-
krik!


Metafora - jedným výrazom nám
povie o veci veľmi veľa.


Akcia! - Volebná kampaň!
– Dedko, už ste si kúpili strojček


do uši?
– Áno.
– A koľko stál?
– Trištvrte na sedem.


V našich rodinách sa často stáva,
že jeden hovorí jedno, druhý iné po-
čuje, ďalší si to ešte inak vysvetlí...
Aj príčinou domácich vojen sú ne-
vyjasnené pojmy. Preto skúste na-
sledujúci minirecept na dobré vzťa-
hy v rodine: Dobrý nápad je
uskutočniť volebnú kampaň na ne-
jakú rolu v rodine. Môže to byť na-
príklad: hovorca rodiny, správca
spoločnej pokladničky, vedúci vý-
pravy, šéf diaľkového ovládania te-
levízora...


A aký je postup pri volebnej kam-
pani? Zo záujemcov sa vytvoria dvoji-
ce. Každý dostane čas na svoj prejav.
Ale hovoriť môže len o dobrých vlast-
nostiacch svojho protikandidáta. Vy-
chváli jeho čnosti, schopnosti, odbor-
nú spôsobilosť na danú funkciu...
Ostatní tvoria porotu a nakoniec hla-
sujú, kto bol najviac pravdivý i vší-


mavý na dobrotu a schopnosti toho
druhého. Na záver zistíte, že ani ne-
viete, ako dobre ste si precvičili ko-
munikáciu a upevnili vzťahy.


Hru si vážili aj iní klasici
Herakleitos tvrdil: „Svet je hra.“
Platón: „Svet má tie isté hry.“
Komenský: „Škola hrou.“
Schiller: „Len hra dokazuje, čím


hra je.“
Consul: „Keby sa národy viac hra-


li, menej by bojovali.“


A toto nech zostane vo vás dlho:
Cez hru sa da otvoriť – „naštiepiť“
prístup do duše tak, aby sa touto ces-
tou do nej dostalo niečo kvalitne du-
chovné a nakoniec aj Boží život.


Zo srdca praje všetkým veľa ra-
dostných hier Jozef Luscoň.


Foto: archív redakcie


– Dajte jej pokoj, vy darebáci,–
skríkol jeden z nich. Ostatní nelenili
a záchrancov poriadne stĺkli. Naši sa-
maritáni sa zmohli len na prekvape-
né:


– Prečo, páni?
Po dlhej chvíli vyšla pravda naja-


vo. Na ospravedlnenie povedal veliteľ
výrastkov:


– Prepáčte, nevedeli sme, že tete
pomáhate. Zoberte to tak, že život je
hra... Treba ísť ďalej... Berte to s hu-
morom.


Priatelia, v minulom čísle sme si
predstavili, aká dôležitá je nedeľa
v našom živote. Nadhodili sme niekoľ-
ko návrhov, ako ju dobre prežiť. Svätá
omša drží prim. Ale máme v nej aj čas
na upevnenie rodinných vzťahov,
výlety, prechádzky, hry... A práve
o význame hry pre rodinu, partiu či
skupinku budeme dnes písať.


Čo je teda hra?
V jeden deň sa na moste objavil


nápis: „Život je boj! Predpoludním
s hladom, popoludní so spánkom.“


Na druhý deň ktosi dopísal: „Život
je hra, v ktorej si hlavný hráč.“


Hra je slobodná, spontánna čin-
nosť. Poskytuje to, čo život bežne
nedáva. Pri hre sa prebúdza uvoľne-
nie, závrat z radosti, stúpa adrena-
lín... Hra v človekovi rozochveje uta-
jené city, vytvára zážitok a ním sa
človek vťahuje do iného sveta. Má
rôzne podoby ako: súťaž, súboj, ri-
tuál, zápas, zábava... Vlastne všetko,
čo žijeme, je akási hra. Patrí medzi
existencionálne rozmery človeka tak
ako láska, práca, boj, smrť. Hra je
čosi anjelské. Ale môže byť aj dia-
bolské. Je taká, aký je človek. Hry sú
mocné, majú silu. Preto hovoríme
o fenoméne hry.


Som to stále ja?
Optimista tvrdí:
– Žijeme v najlepšom možnom


svete.
Pesimista sa obáva:
– Asi je to pravda.


Tak či tak, život je ako rieka. Objaví
sa ako prameň. Potom sa mení na bys-
trinu, ale čím viac sa blíži k ústiu, tým
je hladina pokojnejšia, širšia, hlbšia...
Náš život má počiatok (archu), potom
sa rozohráva – pokračuje voľbou dyna-
mizmu, vstupuje rozum, vôľa... a usku-
točňuje sa. Nakoniec je dotiahnutý do
konca. Táto zákonitosť platí aj o hre!


Hlavný činiteľ ovplyvňujúci výsle-
dok hry je dobre navodená atmosfé-
ra. Hneď od úvodu. Ľudia možno za-
budnú, čo ste povedali, čo ste
urobili... Ale nezabudnú, ako sa pri
vás cítili.


D BV’VCHOVA


Padáááám!
- fenómen hry
BOLO NEDEĽNÉ POPOLUDNIE. DVAJA MLADÍCI SA VRACALI Z VÝLETU A ROZPRÁVALI SI
ZÁŽITKY. VTOM ZBADALI, AKO STARŠIA PANI SPADLA NA KLZKOM CHODNÍKU. ZDVIHLI JU
A ZAČALI OPRAŠOVAŤ OD SNEHU. ZRAZU SA OBJAVILA PARTIA VÝRASTKOV.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 25




50. Učia sa aj obrábať pôdu a živia
sa vlastnou prácou.


Mongolské ministerstvo zdravot-
níctva uvádza, že v hlavnom meste sa
nachádza asi 4 000 detí na ulici, ale
iné zdroje pripúšťajú aj väčšie množ-
stvo. Ich počet sa stále zväčšuje a ten-
to vývoj nie je kontrolovaný. Tieto de-
ti nemajú nič. Žijú zo žobrania
a z milodarov. Zomierajú pritlačení
hladom, zimou a chorobami. Väčši-
nou pochádzajú z rodín, ktoré sa do-
stali do extrémnej chudoby. Tretina
mongolských rodín sa dnes nachá-
dza v ťažkej chudobe kvôli nezamest-
nanosti alebo strate otca. Takmer po-
lovica detí žije z milodarov, nemajú
nové oblečenie ani vzdelanie. Po pá-
de komunistického režimu sa krajina
dostala do ťažkej ekonomickej krízy.
Zastavila sa finančná podpora zo So-
vietskeho zväzu a štát nedokáže za-


bezpečiť žiadnu ekonomickú podpo-
ru pre tieto rodiny.


Počas leta sa na uliciach hlavného
mesta dá ako-tak prežiť, ale v zime sa
život stáva veľmi tvrdým. Častokrát
sú tieto deti vyhnané z domova kvôli
násilnému otcovi, ktorý je alkoholik.
V teplote, ktorá je hlboko pod bodom
mrazu a za ľadových polárnych vet-
rov, ktoré fúkajú v meste, sú deti
z ulice nútené nachádzať si útulok
pod zemou, väčšinou v teplovodných
kanáloch.


Veľmi dôležitú úlohu v mongol-
skej spoločnosti zohrávajú ženy.
V tejto kočovnej kultúre muž nikdy
nezaujímal skutočnú dominantnú
pozíciu a prenechal ženám aj dôleži-
tú ekonomickú úlohu.


Na vidieku sú ženy nosnými stĺp-
mi rodín. Na ich pleciach spočíva ve-
denie nie príliš ľahkého života v ge-


roch: dojenie zvierat, príprava syra
a sušeného mäsa, čo je základná
potrava pre prežitie celej rodiny
počas tvrdých zím. Okrem toho
spočíva na ženách aj úloha priviesť
na svet a vychovať veľký počet detí.
Aj napriek týmto námahám sú že-
ny stále usmiate, rady prijímajú
hostí a sú hrdé, keď môžu ukázať
svoje deti, ktoré ich obkolesujú.


V mestách, kde sa už cíti vplyv
modernizácie, ženy neostali iba
jednoduchými diváčkami zmien.
Štatistiky ukazujú, že sa naplno za-
radili do spoločnosti. Z vysoko-
školsky vzdelaného obyvateľstva


predstavujú 60% a v hlavných inšti-
túciách je zamestnaných 75% žien.
Osobitne po páde komunizmu, keď
sa mnohí muži vrhli na nie príliš ús-
pešné podnikanie alebo opustili kra-
jinu so svojim snom o lepšej budúc-
nosti, museli ženy, ktoré ostali doma,
prevziať zodpovednosť za celú ekonó-
miu rodiny. Tak sa ženy stávajú stále
väčšími protagonistkami ekonomic-
kého života krajiny.


Saleziáni upriamujú svoj výchov-
ný pohľad aj ďalej na sever krajiny do
mesta Darham Uul, ktoré je druhým
najväčším mestom Mongolska. Na-
chádza sa sto kilometrov od hranice
so Sibírou. Aj tu sa schádzajú mladí-
ci a chlapci, ktorým ani sneh nebráni
v tom, aby s veľkým nadšením hrali
futbal.


Mongolsko so svojimi potrebami
sa nám predstavuje ako jedna veľká


výzva, na ktorú chceme odpovedať.
Je to aj výzva, aby sme si preverili
našu vieru, aktívnu a činnú lásku,
ktorá môže naplniť nádejou v lepší ži-
vot a budúcnosť tento národ. Sme si
vedomí toho, že hlavnými protago-
nistami svojho rozvoja sú samotní
obyvatelia Mongolska, pretože majú
aj právo zachovať si svoju vlastnú
kultúru. Našou úlohou však je byť so-
lidárnymi s nimi, byť im blízki a spo-
lucítiaci.


Z misijných materiálov
Foto: Misijné oddelenie SDB


Mongolsko prežívalo už od 7. sto-
ročia mnohé kontakty s kresťanstvom
cez prítomnosť misionárov vďaka prí-
kladnej náboženskej tolerancii, ktorá
charakterizovala túto krajinu. Kon-
takty medzi Mongolmi a rímskou
Cirkvou sa rozvíjali aj neskôr. Svedčia
o tom okrem iného aj slová, ktoré na-
písal Veľký chán Gasan pápežovi Bo-
nifácovi VIII. a misie Jána z Monte-
corvina, ktorý v roku 1305 hovorí
o mnohých konverziách na katolícku
vieru. Spomína ich okolo 6 000.


Táto situácia sa zmenila po prí-
chode komunizmu k moci v prvej po-
lovici minulého storočia. Obyvateľ-
stvo bolo vystavené systematickému
a násilnému náboženskému prena-
sledovaniu, ktoré zmazalo všetky ná-


boženské tradície ľudu, vrátane bud-
hizmu, ktorého veľké kláštory boli
zničené a tisícky mníchov boli rozo-
hnané.


Po skončení komunistickej dikta-
túry sa otvorili dvere evanjeliu a po
roku 1991 začali prichádzať noví
evanjelizátori: kňazi, rehoľníci, rehoľ-
níčky a laici aktívne zaangažovaní vo
vinici Pánovej.


Samozrejme, neboli tu žiadne
komunity ani miestne náboženské
štruktúry. Znovu sa začalo od ulice
priamym ohlasovaním, podľa prí-
kladu prvých apoštolov. Dnes sme
od prvých troch misionárov prišli
asi k päťdesiatke rehoľníkov, ktorí
sú tu prítomní a venujú sa asi tristo
miestnym katolíkom.


Už desať rokov môže Katolícka
cirkev opäť pracovať medzi mon-
golským ľudom. Vybudovali sa no-
vé diplomatické styky. Rozbehli sa
diela v oblasti výchovy a sociálneho
rozvoja. Ponúkajú sa programy, ktoré
obohacujú vlastné kultúrne dedičstvo
a pomáhajú mladej mongolskej gene-
rácii zaradiť sa do moderného sveta.


V roku 2006 sa bude oslavovať
osemsté výročie založenia mongol-
ského štátu. To je príležitosť, aby sme
si pripomenuli dlhú historickú cestu
tohto národa a ako saleziáni rozvinu-
li evanjelizáciu a výchovu mladých
sledujúcu ako vždy aj ich ľudské po-
vznesenie. Treba pripomenúť, že
Mongolsko je krajina s veľmi mladou
populáciou. Viac ako 60% obyvateľ-
stva má menej ako 30 rokov a prá-
vom očakávajú dar saleziánskej mi-
sijnej prítomnosti. Je tu veľký počet
mladých ľudí, ktorí opúšťajú svoju
rodinu na vidieku, aby prišli do hlav-
ného mesta, kde dúfajú nájsť svoj
šťastný život, ale dochádza tu skôr
k ich zneužívaniu a ponižovaniu. Po-
čas zimy sa ich život stáva ešte
ťažším, teplota môže klesnúť aj 40
stupňov pod bod mrazu.


Väčšina obyvateľstva vyznáva bud-
histické náboženstvo a je tu aj malá
skupina vyznávajúca islam. Nachá-
dzajú sa tu aj šamani. V krajine je prí-
tomná asi dvadsiatka rôznych protes-
tantských cirkví a tiež ruská
Ortodoxná cirkev. V hlavnom meste
Ulanbátar je 6 misionárov Nepo-
škvrneného Srdca Márie, jeden diecéz-


ny kňaz z Kórey, 18 rehoľníčok (aj
z Kongregácie Matky Terézie z Kalka-
ty), šiesti saleziáni a teraz aj
rehoľníci Misie Konsolaty.


8. februára 2001 otvorili saleziá-
ni v hlavnom meste oratórium,
učňovskú školu a dielo pre chlap-
cov z ulice, tak ako to robil na za-
čiatku aj don Bosco. Inštitút bol
otvorený na začiatku školského ro-
ka 2001/2002 aj kvôli tomu, aby sa
umožnilo doštudovať deťom, ktoré
neukončili základnú školskú do-
chádzku. Už v roku 2003 museli sa-
leziáni požiadať vládu o ďalší poze-
mok, aby mohli ďalej rozvíjať svoje
dielo. K dispozícii nám bolo poskyt-
nuté ďalšie územie s plochou
50 000 štvorcových metrov, na kto-
rom sme postavili dvanásť gerov (ty-
pické veľké kruhové stany mongol-
ských kočovníkov) a niekoľko izieb
pre spoločné stretanie. To sú všetko
priestory pre chlapcov z ulice. Dnes
ich tu máme ubytovaných viac ako


D BMISIE


Mongolsko
SALEZIÁNSKA SPOLOČNOSŤ VENUJE KAŽDÝ ROK OSOBITNÚ POZORNOSŤ NIEKTOREJ


SVOJEJ MISIJNEJ PRÍTOMNOSTI. V ROKU 2005 JE TÁTO POZORNOSŤ ZAMERANÁ NA
MISIU V MONGOLSKU.


ŠTATISTICKÉ ÚDAJE
Obyvateľstvo 2 694 432


Územie 1 566 839 km2


Hustota obyvateľstva 1,7 obyv. / km2


Obyvateľstvo v mestách 70%
Hlavné mesto Ulanbátar


(812 500 obyv.)
Jazyk mongolčina Kalka


Náboženstvo budhisti 94%
moslimovia 4%
iné 1%


Inflácia 11,8%
HDP v roku 2002 1,1miliardy USD


HDP na obyv. v r. 2002 450 USD
Obyvateľstvo pod 30 r. 60%
Obyvateľstvo pod 15 r. 35,5%


26 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 27




28


teda nemá nič, čo by ho predurčova-
lo na to, aby sa stal Božím vyvolen-
com. Jeho rodina uctieva bôžikov. Po-
dľa niektorých rabínskych tradícií,
Abrahámov otec bol výrobcom sošiek
bôžikov, ktoré robil z pálenej hliny
a potom chodieval ku rôznym po-
hanským svätyniam a tam ponúkal
svoj tovar. Z ľudského pohľadu, po-
dľa údajov, ktoré máme, Abrahám ne-
mal nijaké predurčenie, aby sa stal
naším otcom vo viere.
Myslím, že to je je-
den pekný aspekt,
pretože nám po-
máha pochopiť,
že viera sa nepre-
náša dedične.
Ku viere sa pri-
chádza, každý
platiac svoju
vlastnú cenu,
žijúc vlastnú lásku
a trpiac svoje vlast-
né dobrodružstvo.
Aké je to pekné! Ľudsky
nám nič negarantuje a nepre-
durčuje nás k tomu, že spo-
známe Boha. Poznanie Boha
je stretnutie milosti a slobo-
dy. Absolútny dar Boha a slo-
boda srdca, ktoré prijíma.
Pred Bohom nezaváži žiaden
titul, ľudská veľkosť alebo
predpokladané vyvolenie
nášho ľudu, nášho kmeňa. Pred
Bohom sme všetci chudobní, po-
trebujúci jeho lásku.


Ale je tu aj iný aspekt, pri kto-
rom sa musíme zastaviť. Celé
veľké Abrahámovo dobro-
družstvo začína, keď mal 75
rokov. Ako vidíme, nikdy nie je
neskoro začínať. Sedemdesiatpäť
rokov bolo aj vtedy vekom staroby.
A nielen to. Abrahám je mužom,
ktorý má strach. Vôbec nie je hrdi-
nom na prvý pohľad, ale má strach
ako my všetci. Strach z nebez-
pečenstva a strach zo smrti. Keď
ide do Egypta (Gn 12, 10 – 20)
a ide so svojou ženou Sárou, Abra-
hám si vymyslel, že Sára nie je jeho
žena, ale sestra, pretože mocnári
v Egypte by ho mohli ako manžela
usmrtiť, keby sa im Sára zapáčila
a chceli by si ju privlastniť.


Ale Abrahám mal ešte iný strach.
Bál sa, že nebude mať potomka.
Musíme si uvedomiť, že v jeho ča-
soch neexistovala viera v nesmrteľ-
nosť. Život, podľa všeobecnej mien-


ky, bolo to, čo žijeme na tomto svete.
Uzavretý medzi plačom narodenia
a plačom smrti. Takže všetko, čo mo-
hol nejaký človek dať alebo prijať,
musel to dať alebo prijať počas svoj-
ho smrteľného života. Aj Abrahám
bol ponorený do kontextu tejto silnej
mentality svojho času. Aký bol jediný
spôsob ako prežiť aj naďalej v živote,
v ktorom má smrť posledné slovo?


Mať deti. Kto nemá deti, zomiera dva-
krát. Zomrie pri svojej vlastnej smrti
a zomrie aj preto, že tu nebude nikto,
kto aj naďalej bude vyslovovať jeho
meno s láskou. Takže Abrahám horli-
vo túži mať dieťa. Je to preňho sku-
točne otázka života a smrti.


Ovláda ho až tak, že sa nechá pre-
svedčiť, aby mal dieťa od slúžky Agar
(Gn 16, 1 – 6). Agar porodila Abra-
hámovi dieťa. Týmto dieťaťom bol


syn Izmael. Vzťah medzi Arabmi a Iz-
raelitmi sa zakladá na tejto biblickej
tradícii. Židia sa považujú za Izákovo
potomstvo a Arabi za potomstvo Iz-
maela. Podľa Židov je Izmael synom
otrokyne, zatiaľ čo islamská tradícia
považuje aj Agar za vyvolenú ženu,
tak ako Sáru. Takže vzťah nenávisti
a lásky, ktorý je medzi Židmi a Arab-
mi sa zrodil v pamäti Biblie v príbehu
Abraháma a Agar. Zrodil sa teda z Ab-
rahámovho strachu.


Abrahám je ako my, so všetkými
našimi ľudskými krehkosťami, neis-


totami, pochybnosťami a otázka-
mi. Čo sa stane tomuto člove-
ku? Predovšetkým k nemu
prichádza prvé povolanie od
Boha. V skutočnosti Abrahám


vo svojom živote zažil dve po-
volania od Boha, ktoré je potrebné


rozlišovať: Genezis 12. kapitola a Ge-
nezis 22. kapitola. V Genezis 12 volá
Pán Abraháma a hovorí mu, aby za-
nechal svoju krajinu, svoje istoty a to
zaiste niečo stojí. Zanechať svoje isto-
ty stojí ešte viac, keď sme už pokroči-
lí vo veku, keď už máme svoje zvyky


a sme silno viazaní na svoje opory
ako pes, ktorý si bráni svoju ma-
lú kosť. My tak veľmi milujeme
naše väzenie! Boh nám však po-


núka niečo oveľa krajšie. Boh
nám sľubuje plnosť požehnania,


početné potomstvo ako hviezdy
na nebi a piesok na brehu


mora. Pre niekoho, kto ne-
má deti sa takýto prísľub
zdá ako sen. A sľubuje aj
zem, preňho, ktorý bol
pútnikom. Teda je to sľub
istoty a stability navždy.
Povolanie je príliš krásne
na to, než aby sa mohlo
odmietnuť. Abrahám sa
v jedinom slobodnom vý-


dychu rozhodne počúvnuť
Boží hlas. A preto odchádza,


zanecháva svoju krajinu pre
krajinu prisľúbenú Bohom.


Týmto spôsobom Abrahám odpo-
vedal Bohu, ktorý mu sľúbil presne
to, po čom túžil. Keď Abrahám odpo-
vedal Bohu pri svojom prvom povo-
laní, sledoval svoj sen, svoje potreby.
Povolanie v Genezis 12 je projekciou
túžob Abraháma. Ak hlboko túžiš po
nejakej peknej, dôležitej a pravdivej
veci a Boh ti ju sľúbi, tak hovoríš áno
na Božiu vôľu, pretože je to presne to,
čo chceš ty. Takže nadšenie Abrahá-
ma je pochopiteľné. Taktiež obety,


D BSPIRITUALITA


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 29


Laboratórium viery je aktivita, ktorú viedol Mons. Bruno Forte – arcibiskup talianskej
arcidiecézy Chieti-Vasto so skupinami mladých ľudí. Je zameraná na posilnenie viery
a ponúka príklady niektorých biblických postáv - ich stretnutia s Bohom, ich životné boje
a cesty viery - aby boli aj pre nás inšpiráciou a obohatením našej viery. V nasledujúcich
číslach budeme v rubrike Laboratórium viery uverejňovať niektoré texty zo spomínanej
aktivity.


Abrahám,
náš otec vo viere


(1. časť)


Poprosme Ducha Svätého, aby
osvietil naše mysle a naše srdcia, aby
sme vstúpili do viery Abraháma. Pre-
čo Abraháma? Pretože Abrahám je ot-
com viery pre židov, kresťanov
a moslimov. V Jeruzaleme, na chrá-
movej plošine sa pod kupolou Oma-


rovej mešity nachádza skala, ktorá je
podľa tradície skalou vrchu Morja,
kam išiel Abrahám, aby tam obetoval
Izáka, svojho syna, jediného, milova-
ného, aby tým povedal Bohu, že Jeho
miluje nadovšetko, dokonca viac ako
svojho milovaného syna. A touto bez-
podmienečnou obetou vlastného sy-
na Abrahám uvádza do histórie istý
druh absolútne nového postoja, kto-
rý tu doteraz nebol. Tento postoj je
viera, ale viera taká radikálna, taká
totálna, že v knihe proroka Izaiáša je
napísané: „Pozrite na skalu, z ktorej
ste vytesaní, a na hĺbku studne, z kto-
rej ste vykopaní. Pozrite na Abrahá-
ma, svojho otca...“ (Iz 51, 1).


Kto je Abrahám? Aká bola jeho
história, aké jeho putovanie? Čím bo-
la jeho viera? Ako ju žil? Aké etapy
prekonal? Akú cenu lásky platil? Aké
dary dostal? Budeme sa snažiť po-
chopiť to. Najprv si prečítajme dva
odseky, ktoré sú klasickými textami


ukazujúcimi na Abrahámovu vie-
ru. Kapitolu 12 z knihy Genezis
a kapitolu 22 z tej istej knihy.
Povolanie Abraháma a akedá,
hebrejský výraz znamenajúci
„zviazanie“, zviazanie Izáka, to
znamená scénu obetovania na
vrchu Morja. Tieto texty nám
pomôžu nájsť odpovede na
položené otázky.


Kto je teda Abrahám, keď
ho povoláva Boh? A kedy spo-
znal Pána?


Podľa rabínskych zdrojov,
ktoré sa intenzívne a obšírne za-


oberajú Abrahámom, sú tri rozlič-
né odpovede na túto otázku. Nie-


ktorí rabíni hovoria, že Abrahám spo-
znal Boha, keď mal rok, iní hovoria,
že ho spoznal, keď mal tri roky a iní,
že spoznal Boha, keď mal 48 rokov.
Pri prvých dvoch prípadoch by išlo
o čistú Božiu milosť, keby sa Pán dal
spoznať takému malému chlapcovi.
Najkrajšia je však tretia tradícia, po-
dľa ktorej Abrahám spoznal Boha
ako 48-ročný. Tieto roky už zname-
najú plnú ľudskú zrelosť. Keď sme
mladí, máme veľa snov a projektov.
Potom však život prináša aj horké
skúsenosti a dezilúzie. Zmenšia sa
naše sny a projekty. Stretneme sa so
skutočnosťami, ktoré sú často tvrdé
a ťažké. A teda mohlo by to byť práve
v tomto okamihu života, keď padajú
ľudské plány, kedy sa človek dostáva
do veľkého pokušenia horkosti a vy-
triezvenia, že v tomto veku Abrahám
v absolútnej chudobe svojho srdca
odhalil, vďaka jedinečnému daru,
Boží primát. Táto tradícia najkrajším
spôsobom ukazuje, že Boha naozaj
odhalíš až vtedy, keď dobre spoznáš
človeka, keď si už zakúsil bolesti sve-
ta. Vtedy skutočne pochopíš, čo je to
dar Boha. Boh už vtedy pre teba nieje
viac nejakým ľudským povzbudením,
útočišťom tvojich snov, projekciou
tvojich túžob. Boh je Bohom a ty sa
mu úplne odovzdávaš, pretože žiad-
na ľudská sila, ani tá, na ktorú si sa
tak spoliehal, ti nemôže dať pravdu
a pokoj srdca. Je to voľba Boha v čase
zrelosti, v čase pravdy o živote, hĺbke
citov, ale tiež v čase ľudských bolestí.


V skutočnosti Abrahám pochá-
dzal z rodiny, ktorá slúžila iným bo-
hom. Z pohľadu rodinného pôvodu


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


Laboratórium
viery




D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 31


opustenie vlastnej krajiny a vlasti,
keď sa na ne hľadí v tejto optike túž-
by srdca sú prijateľné, pretože odme-
na je väčšia.


To vysvetľuje aj Abrahámovo sprá-
vanie: po povolaní odchádza a stáva
sa bohatým na Boha, štedrým voči
všetkým. Napríklad, keď ide o rozde-
lenie krajiny s Lótom a s kráľom So-
domy, Abrahám im hovorí, aby si vy-
brali to, čo chcú, a oni si prirodzene
vyberú lepšie časti a jemu nechajú tú
horšiu. Abrahám je však človek, kto-
rý dostal prisľúbenie, muž, ktorý vie,
že bude mať potomstvo a krajinu,
a teda všetko ostatné je druhoradé.
Myslím, že všetci máme v pamäti ča-
sy prvotného nadšenia nášho povola-
nia, kde sa každá obeta a zriekanie sa
vecí zdalo krásne a správne, pretože
bolo také pekné nasledovať Boha, sle-
dujúc vlastný cieľ. Aj Abrahám
súhlasí s Božím volaním a je pripra-
vený opustiť všetko, v čom nie je jeho
Boh. Je mužom, ktorý hovorí málo,
počúva veľa a modlí sa, prinášajúc
Bohu celého seba.


Napriek prísľubu je však Abrahám
aj človekom, ktorý má svoje pochyb-
nosti a chce vyjednávať, aby zachrá-
nil aspoň to, čo sa dá. Vo svojich
modlitbách sa vie aj sťažovať tak, ako
sa sťažujeme u tých, ktorých miluje-
me: „Tu padol Abrahám na tvár
a smial sa, myslel si totižto: „Vari sa
môže storočnému niečo narodiť a de-
väťdesiatročná Sára môže ešte poro-
diť?!“ A Abrahám povedal Bohu:
„Keby aspoň Izmael žil z tvojej
priazne!““ (Gn 17, 17).


Ale Boh mu hovorí: „Tvoja že-
na Sára ti porodí syna a dáš mu
meno Izák a svoju zmluvu
s ním urobím zmluvou več-
nou preňho i pre jeho potom-
stvo po ňom“ (Gn 17, 19). Ab-
rahám aj v čase nadšenia
nesie so sebou svoje slabosti.
Prednáša Bohu svoje sťaž-
nosti, vyjednáva s Bohom.
Verí Bohu, potom niekedy
zabúda veriť Bohu a snaží sa
uspokojiť aspoň s tým, čo
má. Abrahám sa ale vie pri-
hovárať aj za iných. V 18. ka-
pitole knihy Genezis sa pri-
hovára, aby oddialil zničenie
Sodomy. Tu sa ukazuje jeho
stará profesia predavača bôži-
kov, ktorý znižuje cenu Pánovi,
aby zachránil Sodomu. Najprv
navrhuje vysokú cenu a potom ju


postupne tlačí dolu. Dôležité však je,
že tu vyjednáva dobro pre iných.
Tým, že nasledoval Boha, otvoril sa
láske voči iným.


V tej istej osemnástej kapitole je
ešte iná veľmi pekná scéna, kde Ab-
rahám s láskou prijíma cudzincov
a tak prijíma návštevu Boha. Scéna sa
odohrala pri terebintoch Mamreho,
keď prišli traja tajomní hostia a Abra-
hám ich prijal a pripravil pre nich
hostinu. Na konci sa títo hostia odha-
lia ako Božia návšteva. Jedlo pohltí
oheň a Abrahám pochopí, že ho na-


vštívil Boh. Táto pekná scéna sa vo
veľkej teologicko-duchovnej tradícii
chápe ako zjavenie Trojice. Aj veľký
ruský ikonograf Rubľov namaľoval
Trojicu ako troch anjelov, ktorí sa zja-
vili Abrahámovi.


Na záver niekoľko otázok na
zamyslenie ku tejto téme:


Verím v Boha, alebo verím, pretože
sledujem túžbu svojho srdca?
Verím v Boha, pretože On uskuto-
čňuje túžby môjho srdca, alebo verím
v Boha, pretože Boh je Bohom?
Milujem ho kvôli jeho povzbude-
niam, alebo ho milujem, pretože je
Bohom môjho života a môjho srdca?
Som ochotný ponúknuť Bohu všet-
ko?


Mons. Bruno Forte
Ilustrácie: © Juraj Martiška


(TK KBS) Bývalý nuncius vo Washing-
tone a emeritný prefekt Kongregácie
pre katolícke vzdelávanie, kardinál Pio
Laghi pre taliansku televíziu Telepace
vyjadril svoje poľutovanie nad politikou
USA. Povedal, že prezident George
Bush sa „pomýlil“, keď si myslel, že in-
tervencia v Iraku bude krátkou vojen-
skou akciou. Kardinál Laghi bol mimo-
riadnym emisárom pápeža pre USA
pred irackou vojnou. Jeho misiou bolo
predniesť Bushovej vláde obavy Jána
Pavla II. z tejto vojny. V Telepace kardi-
nál Laghi porozprával podrobnosti svo-
jej irackej misie v USA, ktoré sa dote-
raz nedostali na verejnosť: „Bush mi
povedal 5. marca 2003: ,Eminencia, ne-
robte si starosti. Budeme rýchli. A všet-
ko dobre dopadne.’ Žiaľbohu, priebeh
udalostí odvtedy ukázal, že naplánova-
ný scenár bol mylný. Nešlo to tak rých-
lo ani sa to priaznivo nevyvíjalo.“


KARDINÁL LAGHI:
BUSH „SA POMÝLIL“
PRI VOJNE V IRAKU


Celá alebo aspoň časť Biblie je prelože-
ná do 2 355 jazykov sveta. Informáciu
priniesla internetová stránka Únie bib-
lických spoločností vo svojej poslednej
štatistike. Konkrétne do 665 jazykov
v Afrike, 585 v Ázii, 414 v Oceánii, 209
v Európe a 479 na americkom kontinen-
te. Všetky knihy Svätého písma sú dote-
raz preložené do 414 jazykov sveta.
Medzinárodná charitatívna organizácia
Pomoc trpiacej Cirkvi, ktorú založil ho-
landský premonštrát Werenfried van
Straaten a má svoje sídlo v nemeckom
Koenigsteine, od roku 1979, kedy sa slá-
vil Medzinárodný rok detí, vydala 40 mi-
liónov výtlačkov Biblií pre deti. Biblie vy-
šli v 141 rozličných jazykoch. Posledný
preklad je do tureckého jazyka. Vyšiel
v náklade 15-tisíc kópií.


BIBLIA BOLA DOTERAZ
PRELOŽENÁ


DO 2 355 JAZYKOV


Keď Pilát vypočúval Ježiša pred je-
ho odsúdením, medzi iným vyslovil aj
jednu filozofickú otázku: „Čo je prav-
da?“ (Jn 18, 38). Pilát sa s Ježišom roz-
prával po latinsky, lebo to bola jeho
materská reč. V latinčine táto otázka
znie: QUID EST
VERITAS? - Čo je
pravda?


Je zaujímavé,
že poprehadzova-
ním písmen v tejto
otázke môžeme
vytvoriť ďalšiu la-
tinskú vetu, ktorá
znie: EST VIR QUI
ADEST! V sloven-
skom preklade: Je
to muž, ktorý stojí
pred tebou!


Pilát už možno v svojej vlastnej
otázke dostal aj odpoveď, len si to
zrejme vôbec neuvedomoval. Jeho
oči boli zahalené pred Pravdou, ktorá
stála priamo pred ním.


B o ž i a p r e š m y č k a


Všetkým dobrodincom, ktorí svojimi finančnými príspevkami a modlitbami podporili vydávanie časo-
pisu Don Bosco dnes i celé saleziánske dielo na Slovensku, vyjadrujeme úprimnú vďačnosť a vyslovu-
jeme Pán Boh zaplať.
S našimi dobrodincami sa duchovne spájame každú sobotu ráno, kedy za nich redaktor časopisu
slúži svätú omšu a pamätáme na nich v modlitbách.


D O B R O D I N C I


D BSPIRITUALITA


30 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5


D BREDAKCIA


Don
Ľudovít Suchán
Jeden z ôsmich detí roľníckych rodičov.
V roku 1933 ho rodičia poslali na gymna-
ziálne štúdium do Trnavy, ale po prvej
triede prestúpil do saleziánskeho gymná-
zia v Šaštíne. V roku 1938 vstúpil do Sa-
leziánskej spoločnosti zložením sľubov
vo Svätom Beňadiku. Teológiu študoval
v rokoch 1945 – 1949 a vo Svätom Kríži
nad Hronom bol v roku 1949 vysvätený
za kňaza. V roku 1950 ho deportovali do
koncentračného kláštora v Podolínci,
skadiaľ sa mu podarilo ujsť. Po dobrodru-
žnom prechode cez rieku Moravu sa do-
stal do Rakúska a cez Alpy až do Talian-
ska. V Taliansku si vykonal
zdokonaľovacie štúdium cirkevného prá-
va. Ďalším pôsobiskom sa mu stalo Ja-
ponsko, po ktorom už od mladosti túžil.
Dostal sa tam v júni 1954 a nastúpil ako
profesor do seminára v Chofu (Tokio).
Pôsobil tam 15 rokov, pričom zastával aj
úrad diecézneho sudcu. V roku 1969 mu
zverili vedenie saleziánskej misie v okre-
se Oita, ktorý zahŕňal 12 misijných staníc.
Neskôr zastával aj úrad farára miestnej
katedrály. Od roku 1985 pracoval znovu
v Chofu ako špirituál a správca farnosti.
Z misií písal veľké množstvo listov, kto-
rých značná časť bola uverejňovaná
v slovenských časopisoch v zahraničí
a podrobne zachytáva prácu sloven-
ských misionárov v Japonsku. V roku
1993 zorganizoval púť dvadsiatich Ja-
poncov do Európy a navštívili aj Baziliku
Sedembolestnej Panny Márie v Šaštíne.
Pred tromi rokmi sa u dona Suchána ob-
javila rakovina pečene, podstúpil dve
operácie, ktoré však nedokázali zastaviť
postup choroby.


* 25. august a 1921
– Tr s t ín , okr. Trnava
+ 4. januára 2005
– Beppu (Japonsko)




D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 5 32


Posledný makovník
Ľudovít Suchán


Slovenské hexametre z Japonska od známeho misionára. Toto dielo
je obohatením našej poézie, pretože kto už dnes píše časomieru?
Don Sucháň je vlastne pokračovateľom – a zatiaľ asi aj posledným
výhonkom – tradície časomernej poézie štýlu Jána Hollého.
82 str., pevná väzba


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


O b j e d n á v k a


Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


............................................................................................................


............................................................................................................


............................................................................................................


s 10 %-nou zľavou z uvedenej ceny


Z


Radosť z lásky
Claudio a Violetta Mina
Je v súčasnosti možné realizovať seba


samého a zároveň aj svoj vzťah s druhým človekom? Existuje
v manželskom páre priateľstvo? Na všetky tieto otázky účinne
a kompletne odpovedá táto kniha. 112 strán, brož.


vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2;
tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 499 , objednavky@donbosco.sk;


www.donbosco.sk


Meno a priezvisko:


Adresa:


Objednávam AHA! od mesiaca: počet kusov:


S prvým číslom vám zašleme aj poštovú poukážku.
AHA!, Miletičova 7, 82108 Bratislava; aha@donbosco.sk; 02/5557 2226


O b j e d n á v k a


Jedin˘ kresÈansk˘ ãasopis
pre mlad˘ch na Slovensku


- rozhovory so známymi osobnosÈami
- vzÈahy medzi chlapcom a dievãaÈom
- pútavé reportáÏe zo sociálneho prostredia
- duchovn˘ Ïivot moderného kresÈana
- rozli‰ovanie a skúmanie ponúk dne‰ného sveta
- zábava, praktické rady, súÈaÏe


Objednajte AHA! svojim deÈom.
Navy‰e, získate zdarma diár na rok 2005.


Radosť z lásky, Claudio a Violetta Mina


Duchovný život kňaza, Dionigi Tettamanzi


Otče náš, Bruno Ferrero


Posledný makovník, Ľudovít Suchán


Otče náš
Bruno Ferrero
Plnofarebná ilustrovaná knižka, ktorá naučí dieťa prostred-
níctvom príbehov zo života tejto modlitbe rozumieť a modliť
sa ju. 32 strán, brož.


db


vydavateľstvo Don Bosco


ks


ks


ks


ks


Duchovný život kňaza
Dionigi Tettamanzi
Kňaz tretieho tisícročia je doslova pohltený množstvom pastorač-
ných záväzkov a aktivít, a tak mu neraz chýba čas na osobnú
modlitbu, rozjímanie, sústredenosť. Bez hlbokého spojenia
s Kristom riskuje, že jeho svedectvo bude málo účinné. Pomôcť
v tomto by mala práve táto kniha. 96 strán, brož.


Titul Počet kusov


159,– Sk 63,– Sk


105,– Sk 139,– Sk


Vhodný darček k primíciam


Vhodný darček
k prvému svätému
prijímaniu