Don Bosco Dnes SLK No. 2 2002

ROČNÍK XXXIII.2/2002
MAREC – APRÍL


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


NAŠE DIELA: ROŽŇAVA
MISIE: NOVÁ VÝZVA
RODINA: TAKÁ NORMÁLNA...




Ako som sľúbil v prvom tohoročnom
čísle, chcem sa spolu s vami v tomto
roku postupne zamýšľať nad úloha-
mi, ktoré pre celú Cirkev vytýčil Svä-
tý otec vo svojom apoštolskom liste
Novo millenio ineunte. Všetci sme
pozvaní usilovať sa o osobnú svä-
tosť. Svätý otec nás povzbudzuje, aby
sme na to lepšie využívali niektoré
nadprirodzené prostriedky. Osobit-
né miesto medzi nimi má sviatosť
zmierenia.
Svätý otec s radosťou konštatuje, že
v jubilejnom roku našli mnohí práve
cez túto sviatosť cestu do Otcovho
domu. Vo všeobecnosti je však
sviatosť zmierenia kresťanmi málo
pochopená a v niektorých častiach
sveta nedostatočne využívaná.
Stojíme na prahu pôstneho času,


ktorý je osobitným časom pokánia.
A to je ďalší dôvod na to, aby sme si
všimli túto sviatosť, ktorú Ježiš usta-
novil nie preto, aby nám tým kom-
plikoval život, ale aby nás práve cez
ňu od našich ťažkostí oslobodzoval.


Prečo sa spovedať?
Pre niektorých je sviatosť zmierenia
akousi „psychologickou poradňou“,
kde sa môžu posťažovať i diskrétne
pochváliť a nájsť tak vnútornú rovno-
váhu. Pre iných je jednou z nepríjem-
ných povinností katolíckej viery. Ale
sú našťastie aj takí, ktorí ku sviatosti
zmierenia pristupujú zo správnych
pohnútok. Prvou z nich je skutoč-
nosť hriechu a fakt, že všetci sme
hriešni. Do našich myšlienok, slov
a činov sa stále vplieta to, čo by tam
nemalo byť, čo nás potom obyčajne
mrzí a zahanbuje. Sám svätý Pavol to
výstižne vyjadril slovami: Veď nero-
bím dobro, ktoré chcem, ale robím
zlo, ktoré nechcem.(Rim 7,19)
Ak má človek jemné svedomie, tento
stav si jasne uvedomuje a túži po
očistení. A najlepší prostriedok na to
je sviatosť zmierenia, ktorú ustanovil
Ježiš Kristus ako viditeľný znak od-
púšťajúcej Božej lásky. Ak však dlhšie
zotrvávame v hriechu, naše svedomie
môže zhrubnúť a postupne nielenže
svoje viny necítime, ale si ich veľmi
ľahko ospravedlňujeme. V takomto
stave je nám potom stále ťažšie sa od-
hodlať pristúpiť ku spovedi.
Pretože je to reálny problém mno-
hých, zaviedol sa postupne v deji-
nách cirkevný príkaz aspoň raz do


roka pristúpiť k tejto sviatosti. Na pr-
vý pohľad to môže byť ťažko prijateľ-
né. Veď nútiť na spoveď niekoho, kto
sa na ňu necíti, kto nie je vnútorne
disponovaný, nemusí vôbec priniesť
to ovocie, ktoré sa očakáva. Tento
cirkevný príkaz sa nevymáha nási-
lím. Je to len vážne vyjadrená ponu-
ka: Ak si ešte kresťan, ak chceš patriť
ku Kristovi, mal by si nájsť vnútornú
silu aspoň raz za rok prijať očistný
kúpeľ, ktorým je sviatosť zmierenia.
Potrebuješ to ty sám a osoh z toho
budú mať aj tvoji najbližší.
Dobre prijatá sviatosť zmierenia
v nás oživuje Boží život - vracia nám
milosť posväcujúcu a zároveň je veľ-
kou posilou v boji s pokušeniami.
Neprekvapí preto, že tí, ktorí sa usi-
lujú o opravdivý duchovný život,
spovedajú sa často. Don Bosco to vy-
jadril známou vetou: „Ak ti záleží na
spáse tvoje duše, spovedaj sa každý
týždeň, ak ti na tom záleží málo, spo-
vedaj sa raz za mesiac.“ Je dobre po-
radiť sa s kňazom, ktorý nás pozná,
aby nám určil časový interval, ktorý
je pre nás primeraný. Len málo ve-
riacich vie, že aj Svätý otec sa spove-
dá každý týždeň a cirkevné právo po-
vzbudzuje zasvätených, aby sa spo-
vedali často.


Nevyhnutnosť vnútorného pokánia
Ježiš Kristus počas svojho verejného
účinkovania veľmi zdôrazňoval po-


Správy
Zomrel ôsmy nástupca Dona Bosca 4


Naše diela
Rožňava 8


Formovanie
Prvé kroky v zasvätenom živote 12


Mariánske zvony
Úsmev 13


Mariánske zvony
Kristus, ktorý prišiel z mora 14


Mariánske zvony
Starý saleziánsky zvyk 16


Mariánske zvony
ZMP- založenie 18


Mariánske zvony
Životné značky 20


Naša rodina
FMA v Michalovciach 21


Misie
Nová výzva... 22


Rodina
Taká normálna rodinka 24


Misie
Slovenská misia v Zürichu 26


Duchovnosť
Salezián koadjútor 28


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiškovci
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne.
Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Slovenská Grafia, a. s.


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


2/2002
ROČNÍK XXXIII.


MAREC – APRÍL


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
P


et
er


B


án
y


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD


trebu vnútorne sa obrátiť. Nezáleží na tom, do akého
stavu patríme, akú duchovnú výšku sme dosiahli, akú
mienku majú o nás ľudia, čo všetko dobré sme urobili...
Pre každého a v každej životnej situácii platí: ...ak nebu-
dete robiť pokánie, všetci zahyniete podobne! (Lk 13,3)
Bez úprimného vnútorného postoja malosti pred Bo-
hom, bez ochoty a túžby zlepšovať sa, žiť a konať tak,
ako sa páči Bohu - bez denného vnútorného obrátenia
sú všetky vonkajšie prejavy pokánia vrátane spovede
a pôstu neplodné a klamné. A naopak. Ak sa človek se-
riózne usiluje o radikálne preorientovanie celého svojho
života, ak zanecháva hriech v akejkoľvek podobe a roz-
necuje v sebe túžbu, aby bol nielen korektným člove-
kom, ale skutočným Božím dieťaťom, aby žil vo vedomí
Božej prítomnosti, takémuto človeku Boh postupne
utvára nové srdce. Srdce, ktoré chápe Božie veci a usilu-
je sa konať podľa Božieho poriadku.
Drahí čitatelia, milí priatelia. Téma sviatosti zmierenia je
príliš široká na to, aby sa dala dostatočne rozvinúť na
jednej stránke. Viac ako dlhé teoretizovania však v tejto
veci zaváži naše rozhodnutie a potom verné pristupova-
nie k tejto sviatosti, ktorú sme dostali ako dar.
Na záver vám chcem ponúknuť jednu z mnohých rád,
ktoré nám v tejto veci zanechal don Bosco: „Chcete sa
stať svätými? Dobre. Spoveď je zámkou do neba
a kľúčom je dôvera v spovedníka. Je to prostriedok do-
stať sa do neba.“ (MB 7,49)


Aby sme sa tam všetci raz stretli, želá sebe i vám
váš Vladimír Fekete, provinciál SDB


Foto: archív redakcie




nými ideami, otvorenými, konfronto-
vanými, schopný optimistiky načŕtať
nové horizonty a dať impulz pre jas-
ný plán.
ANS


ROZLÚČKA S DONOM
EDMUNDOM JUANOM
VECCHIM


„Pripravujem sa prejsť zo spoločen-
stva viditeľnej Cirkvi do spoločen-
stva cirkvi neviditeľnej... Cítim sa
ako ten, kto beží po ceste od jedného
priateľa k druhému a spontánne sa
mi tlačia do mysle slová žalmu: Za-
radoval som sa, keď mi povedali:
Pôjdeme do domu Pánovho.“ Tieto
slová povedal don Vecchi, keď prijí-
mal sviatosť pomazania chorých. Bo-
lo to 22. júna 2001, v predvečer jeho
sedemdesiatin. Mal za sebou temer
rok trvajúci zápas s ťažkou choro-
bou, ktorá ho postihla náhle počas
jeho služby hlavného predstaveného
Saleziánov dona Bosca. „Počas svoj-
ho účinkovania ako rektor spoloč-
nosti som počítal s mnohými veca-
mi, ale toto bolo pre mňa prekvape-
ním,“ vyznáva duchovný otec sale-
ziánskej rodiny.
Po 19. mesiacoch boja s ťažkou cho-
robou v stredu 23. januára povolal
Pán života a smrti k sebe hlavného
predstaveného Saleziánov dona Bos-
ca dona Edmunda Juana Vecchiho.
Saleziánska rodina na celom svete
stratila svojho duchovného otca.


Pohrebné obrady sa konali v sobotu
26. januára predpoludním v Chráme
svätého Jána Bosca v rímskej štvrti
Cinecittá. Monumentálny chrám sa
zaplnil mládežou, veriacimi a sale-
ziánskou rodinou z celého sveta. Slo-
vensko na zádušnej omši zastupoval
otec provinciál don Fekete, ktorý pri-
cestoval do Ríma spolu s donom Jo-
zefom Kutarňom a donom Jánom
Martiškom. Okrem nich tu boli slo-
venskí spolubratia žijúci a pracujúci
v Ríme a skupina šiestich sestier
FMA zo Slovenska. Piati kardináli,
početní biskupi a vyše sedemsto
koncelebrujúcich kňazov vytvorilo
spolu s množstvom rehoľných ses-
tier a veriacich ovzdušie bratstva a
modlitby. Liturgii predsedal vikár
hlavného predstaveného don Luc
van Looy. Vo svojom príhovore pod-
čiarkol to, čo bolo priam hmatateľne
cítiť: viac ako trúchlivé zhromažde-
nie pozostalých je dnes v Chráme
dona Bosca živé spoločenstvo, ktoré
prejavuje svoju vďačnosť Bohu za
dar dona Vecchiho a manifestuje
svoju živú vieru.
Osobitný delegát Svätého otca arci-
biskup Leonardo Sandri zo štátneho
sekretariátu, prečítal po svätom prijí-
maní sústrastný telegram Svätého ot-
ca, v ktorom okrem iného stálo: „Svä-
tý otec, v ktorého srdci majú saleziá-
ni osobitné miesto, je im blízky v tej-
to chvíli veľkej bolesti a zveruje
vyvolenú dušu zosnulého Ježišovi,
Dobrému pastierovi. Kiež by tichá
obeta dona Vecchiho na oltári utrpe-
nia bola stimulom pre všetkých sy-
nov dona Bosca k obnovenému úsi-
liu o svätosť a v každodennom daro-


vaní sa mladým na celom svete cez
ich horlivú apoštolskú prácu.“
Po skončení zádušnej omše zazneli
tóny piesne Giú dai colli v podaní
chlapčenskej saleziánskej dychovky
z Neapola a telesné pozostatky zo-
snulého boli prevezené do Kata-
komb svätého Kalixta, kde boli za
veľkej účasti saleziánskej rodiny ulo-
žené k odpočinku do saleziánskej
hrobky.
Skončila sa pozemská púť ôsmeho
nástupcu svätého Jána Bosca. Aj my
na Slovensku mu máme byť za čo
vďační. Nezabúdajme preto na neho
v našich modlitbách.


Vladimír Fekete SDB
Foto: Peter Bučány a ANS


KRÁTKY
ŽIVOTOPISNÝ
PROFIL


Juan Edmundo Vecchi sa narodil vo
Viedme (Argentína) 23. júna 1931
ako siedmy, najmladší syn v rodine
talianskych emigrantov. Je synovcom
ctihodného Artemida Zattiho, sale-
ziánskeho koadjútora, ktorý bude čo-
skoro vyhlásený za blahoslaveného.
Juan spoznal saleziánov vo Viedme a
rozhodol sa nasledovať saleziánske
povolanie. Prvé sľuby zložil vo Fortin
Mercedes 29. januára 1947, teologic-
ké štúdiá absolvoval v Turíne na Cro-
cette, kde bol vysvätený za kňaza 1.
júla 1958. V tom istom roku dosiahol
v Turíne licenciát z teológie.


Po návrate do Argentíny
bol direktorom salezián-
skeho domu vo Viedme v
rokoch 1965 - 1972.
Od roku 1972 začína svoju
dlhú službu kongregácii ako
člen generálneho vedenia. V ro-
koch 1972 - 1978 je regionálnym
radcom pre atlantickú oblasť Latin-
skej Ameriky. V rokoch 1978 - 1990
je generálnym radcom pre pastorá-
ciu mládeže. V rokoch 1990 - 1996
zastáva úrad vikára hlavného pred-
staveného. A 20. marca 1996 je zvo-
lený za ôsmeho nástupcu dona Bo-
sca.
Pri spomienke na neho musíme pri-
pomenúť jeho prínos pre obnovu


mládežníckej pastorácie i jeho
schopnosť uváženého riadenia. Ve-
del prijímať a počúvať, úprimne si
všímať mienky a názory a tiež požia-
davky každého. Mal silný zmysel pre
otcovstvo a vernosť voči pôvodnej
charizme zakladateľa. Bol vedúcou
osobnosťou na svojom mieste, ani-
mátorom práce v skupine, citlivý a
otvorený voči znakom čias.
ôsmy nástupca dona Bosca bol aj
mužom komunikácie. V programe je-
ho šesťročnej služby hlavného pred-
staveného sa rozmer komunikácie
skonkretizoval okrem iného v obno-
ve a posilnení 54 národných vydaní
saleziánskeho bulletinu (u nás časo-
pis Don Bosco dnes).
Don Vecchi bol istotne veľkým
mužom práce, mužom viery. Bol
mužom počúvania, pozorný voči
modernej kultúre, veril v možnosť
stretnutia viery s kultúrou, laickosti
s nábožnosťou. Mal silnú schopnosť
vytušiť jadro otázok. Rešpektoval ná-
zory druhých, bol animátorom s jas-


D BDOMA A VO SVETE


ÔSMY NÁSTUPCA DONA BOSCA DON JUAN
EDMUNDO VECCHI ZOMREL 23. JANUÁRA 2002
RÁNO O 9.50. POČAS JEHO BOLESTNEJ
CHOROBY HO SVOJOU BEZPROSTREDNOU
ÚČASŤOU SPREVÁDZALI VŠETCI SALEZIÁNI,
DCÉRY MÁRIE POMOCNICE, PREDSTAVITELIA
SALEZIÁNSKEJ RODINY AKO AJ SYMPATIZANTI
DIELA DONA BOSCA.


Zomrel ôsmy nástupca


dona Bosca


Počas stretnutia so slovenskými direktormi v Ríme, 1995


20. marca 1996, po zvolení za hlavného
predstaveného so slovenskými delegátmi


Počas oddychu v talianskych AlpáchNávšteva v saleziánskej inšpektórii v španielskej Seviglii


4 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 5




Sestry Inštitútu Dcér Márie Pomocni-
ce mali v dňoch 16. - 18. XI. 2001 v
Bratislave svoju prvú provinciálnu
kapitulu. Zúčastnilo sa jej 25 sestier.
Sestry uvažovali nad témou V obno-
venej zmluve úsilie o aktívne občian-
stvo. Aj touto kapitulou sa sestry pri-
pravujú na XXI. generálnu kapitulu,
ktorá sa začne 18. IX. 2002 v Ríme.


PROVINCIÁLNA KAPITULA
FMA V dňoch od 28. decembra do 4. januára uskutočnili saleziánski misijní dobrovoľní-


ci svoj pravidelný zimný pobyt v Zakarpatskej Ukrajine. Zúčasnili sa ho: A. Reich-
lová, D. Dvoranová, L. Sakáčová, K. Košútová, A. Vajčiová, J. Moniš, J. Gregor, M.
Piváček. Ako zvyčajne sa rozdelili po dvojiciach do tradičných dedín, v ktorých
apoštolujú, i keď teraz boli niektoré dediny neprístupné kvôli vysokému snehu. Pri
tohtoročnej príprave detí na prežitie Vianoc sa zamerali na tému: Dar ako prejav
lásky. Ústredným motívom bol vianočný príbeh o tom, že Pánovi je cennejší malý
dar, ak je daný z lásky. Stretnutia prebiehali v miestnych „cerkvách“, ako označujú
po ukrajinsky kostol. Bolo krásne vidieť, ako sa tieto deti vedia tešiť aj z najmen-
ších maličkostí, zo spoločného stretnutia a veľmi skromného daru. Veľkou rado-
sťou bol aj príchod dona Štefana Urbana, saleziána z Ľvova, ktorý s misionármi
privítal nový rok 2002. Krásnym príkladom ekumenizmu i na Ukrajine bola určite
pomoc, ktorú mu počas komplikovanej cesty poskytli pravoslávni veriaci.


UKRAJINA VOLÁ


■■ Bratislava ■■
D BDOMA A VO SVETE


JUBILEUM ŠKOLY


■■ Topoľčany ■■


31. januára oslávila cirkevná Základná ško-
la svätého dona Bosca v Topoľčanoch de-
siate výročie svojho vzniku. Počas sláv-
nostného stretnutia sa v priestoroch školy
uskutočnila akadémia na tému: Svätý don
Bosco - patrón školy. Ďalej nasledovala
slávnostná svätá omša, spoločný obed s
pozvanými hosťami, premietnutie videoka-
zety z histórie školy a prehliadka priesto-
rov. Škola bola založená 1. septembra
1992. V súčasnosti v nej študuje 565 žia-
kov v 26 triedach. V priestoroch školy je aj
kaplnka s bohostánkom, v ktorej majú žia-
ci raz týždenne svätú omšu. V októbri sa
každé ráno o siedmej v kaplnke modlia
spoločný ruženec a počas pôstu tu býva v
piatok krížová cesta. Učitelia školy majú
raz mesačne duchovnú obnovu a žiaci tri-
krát do roka. V prikázané sviatky býva svä-
tá omša v telocvični za účasti asi 200 ve-
riacich. Škola je výnimočná aj tým, že už od
tretieho ročníka sa tu žiaci začínajú aktívne
učiť cudzie jazyky.


FESTA SA ROZBIEHA


■■ Žilina ■■


Základné údaje sú: Festa 2002 sa uskutoční 21. 9. 2002 v Žiline.
Príprava na tento sviatok mladých sa začína už v marci. Heslo
Festy 2002 je: Vy ste soľ zeme. Vy ste svetlo sveta. To je aj hes-
lo svetového stretnutia mládeže so Svätým otcom v roku 2002
v Toronte. V Žiline sa v decembri stretlo asi štyridsať mladých ľu-
dí, ktorí vedia, že takáto Festa urobí v duši mladých ľudí veľmi
veľa dobra. Na tomto stretnutí sa prijali mnohé konkrétne roz-
hodnutia aj s časovými termínmi. Vytvorí sa hymna Festy, logo
Festy, vznikne internetová stránka. Festa je záležitosť celej sale-
ziánskej rodiny a úspech tohto podujatia závisí od nás všetkých.
Oslovme aj mladých mimo nášho prostredia a tiež cirkevné ško-
ly. Čakáme aj na vaše nápady ako pripraviť Festu ešte lepšie,
ktoré môžete nahlásiť Jankovi Martiškovi na Mamateyovu, ale-
bo Andrejovi Havlíkovi na Ústredie pastorácie mládeže SDB -
Miletičova 7. Celý realizačný tím prosí o spoluprácu, modlitby
a podporu každého druhu.


JUBILEJNÝ LUMEN 2002


■■ Trnava ■■


Tohto roku sa pripravuje jubilejný, už 10. ročník festivalu go-
spelovej hudby Lumen. Uskutoční sa 26. a 27. apríla v Tr-
nave v Mestskej športovej hale. Samozrejme, nebudú chý-
bať kvalitné zahraničné, slovenské a české kapely. Z kru-
hov blízkych organizačnému tímu prenikli tieto mená hostí
zo zahraničia: La Rue (USA), Riverdeep (Anglicko), Pad-
dington (Fínsko), Gospel Boulevard, Max (býv. Colorplay,
Holandsko), Ram Adonai, Jiný rytmus (Česko). Zoznam
slovenských interpretov ešte nie je uzatvorený. Predbežne
prisľúbili svoju účasť Continental Singers, Richard Čanaky,
Tretí deň, Mimicry... Nechajme sa prekvapiť. Súčasťou fes-
tivalu sa stali už aj tradičné semináre, stretnutia a besedy
mladých pri rozličných zaujímavých a veľmi aktuálnych té-
mach v priestoroch Trnavskej univerzity, ktoré vedú naslo-
vovzatí odborníci. V rámci festivalu budú aj dve mládežníc-
ke sväté omše i možnosť duchovnej obnovy a sviatosti
zmierenia.


MÁME TROCH NOVÝCH BLAHOSLAVENÝCH


■■ Taliansko ■■


Zo štátneho sekretariátu Vatikánu prišlo oficiálne po-
tvrdenie, že v nedeľu 14. apríla 2002 budú na Námestí
svätého Petra vo Vatikáne vyhlásení za blahoslavených
traja kandidáti zo saleziánskej rodiny. Sú to: Luigi Varia-
ra (+ 1923) - saleziánsky kňaz a zakladateľ inštitútu
Dcér svätých sŕdc Ježiša a Márie; Artemide Zatti (+
1951) - saleziánsky koadjútor, laik a Maria Romero Me-
neses (+ 1977) - sestrička, členka inštitútu Dcér Márie
Pomocnice. Hlavný predstavený viackrát zopakoval, že
beatifikácia prvého saleziánskeho koadjútora sa musí
stať vzácnou príležitosťou pre oživenie pastorácie po-
volaní našich koadjútorov. Dátum vyhlásenia za blaho-
slavených vhodne súvisí aj s generálnou kapitulou sale-
ziánov, ktorá práve prebieha v Ríme, takže jej účastníci
sa budú môcť priamo zúčastniť na oslavách. Využime aj
my túto vzácnu príležitosť pre náš duchovný osoh a oro-
dujme u nových blahoslavených.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 76 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2


Maria Romero Meneses Luigi Variara




8 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2


ako človek, ktorý pracoval až nad
vlastné sily, veľmi horlivý. Človek
veľkých akcií so zmyslom pre národ-
nostné menšiny, ktoré mu naozaj
ležia na srdci a ani dnes mu nie sú
Rožňavčania ľahostajní. Pričinil sa o
založenie strediska ACS.
Jožko Marek mal veľmi pekný vzťah
k ľuďom, hlboký modlitbový život.
Začal organizovať biblické olympiá-
dy. Veď spočiatku boli víťazi len
z Rožňavy, takže Rožňavčania muse-
li ako víťazi viackrát po sebe túto
olympiádu organizovať.
Jozef Mihok - okrem staviteľskej čin-
nosti si Rožňavčania pamätajú jeho


srdečný, ľudský vzťah k jednodu-
chým ľuďom. Prispel k rozkvetu prá-
ce s rodinami, ktoré sú nám dnes
veľkou oporou pri zabezpečovaní
najrozličnejších akcií.
Milan Urbančok nám utkvel v pamä-
ti svojím výrazným celocirkevným
povedomím a širokým ekumenic-
kým rozmerom.
Takto by sme mohli rozprávať o kaž-
dom spolubratovi, vďaka ktorému
dielo v Rožňave získalo pevné zákla-
dy a svoju živú súčasnosť.


Štruktúra diela
Rovnakú zásluhu na rozvoji sale-
ziánskeho diela majú aj sestry FMA,
ktoré prišli do Rožňavy v roku 1991,
hneď po saleziánoch. Okrem saleziá-
nov a sestier FMA tvoria dnes naše
dielo aj spolupracovníci a dobrovoľ-
níčky dona Bosca. Zásluhou dona
Milana Urbančoka tu bolo založené
Centrum mládeže, ktoré pomáha de-
ťom a mamičkám, ktoré sú v núdzi
(je prepojené so sociálnym úradom),
a venuje sa aj animácii aktívnych lai-
kov v celej diecéze, pre ktorých orga-
nizuje školenia - podobné ako je ško-
la animácie. Vedúcou Centra mláde-
že je Marika Fabianová a prácu za-
bezpečuje spolu so svojím obetavým
kolektívom. Pekne tu funguje aj mlá-
dežnícka organizácia Domka.


Činnosť
Do roku 1990 bola návštevnosť kos-
tolov a pobožností veľmi slabá. Počas
uplynulých rokov sa tento stav zlep-
šil, aj keď ľudia tu patria ku rôznym
vierovyznaniam. Sú tu početné sekty,
jehovisti, ale hlavne je tu veľká vlaž-


nosť a nezáujem. Je to spôsobené veľ-
kou nezamestnanosťou (34%) a bez-
nádejou, ktorá ľudí dosť poznačuje.
Činnosť je komplementárne rozdele-
ná medzi jednotlivé zložky salezián-
skej rodiny. Sestry FMA vyučujú ná-
boženstvo na školách, majú na sta-
rosti animátorov, funguje pri nich
detský aj mládežnícky zbor, pripra-
vujú birmovancov, deti na prvé sväté
prijímanie, venujú sa mamičkám,
pre ktoré si vyhradili čas a poskytujú
im aj priestor pre duchovné obnovy.
Pre deti z detského tábora pripravu-
jú stretnutia s jednotlivými animá-
tormi.
Saleziáni poskytujú v prvom rade
svoju kňazskú službu v malom kos-
tolíku. Samozrejme, k službe patria
duchovné obnovy, pobožnosti, spo-
vedanie. Direktorovi Jožkovi Gánov-
skému nepriamo pripadla starosť a


História
Saleziáni začali v týchto rokoch inten-
zívnejšie pracovať s mladými a s rodi-
nami. V tomto období nám bol zvere-
ný aj Kostol svätého Františka Xaver-
ského, v ktorom prebehli viaceré re-
konštrukčné práce. Jeho správcom je
v súčasnosti don Mathias Rompf.
Význačným dielom, ktoré začali tí-
to saleziáni bol pastoračný kurz


prípravy katechétov pre celu Rož-
ňavskú diecézu. Tento kurz bol
veľkým prínosom. Prebiehal v ro-
koch 1990 – 92 striedavo v troch
diecéznych centrách. Počas troch
semestrov asi stovka laikov postup-
ne vnikala do tajov Starého a No-
vého zákona, malej teológie, peda-
gogiky, katechetiky a cirkevných
dejín. Dušou celého kurzu bol Jož-
ko Slivoň. Boli tu živo rozbehnuté
duchovné obnovy, duchovné cviče-
nia a stretnutia. Tiež veľmi živé
spoločenstvo saleziánskych spolu-
pracovníkov a spoločenstvá mla-
dých. Za celých tých 11 rokov sa tu
vystriedali mnohí spolubratia a


každý svojou mierou prispel k to-
muto dielu.
Vďaka týmto spolubratom bol zrekon-
štruovaný celý dom. Boli zriadené
nové izby, priestory na stretká a ora-
tórium. Vybudovalo sa ihrisko, bi-
liardová miestnosť, skultivoval sa
dvor, vypestovala sa prvá mrkva, pe-
tržlen. Každý spolubrat tu zanechal
hlbokú brázdu aj v spomienkach ľu-
dí. Uvádzame aspoň niektoré názory
a výpovede:
Ľudo Baňovič: „Keď som išiel po
meste a videl som hlúčik chlapcov
a okolo nich veľa kriku, bolo isté, že
je medzi nimi Ľudo.“
Jožko Slivoň ostáva v povedomí ľudí


D BNAŠE DIELA


Rožňava


■ Kostol sv. Františka Xaverského na Námestí baníkov, Rožňava


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 9


SALEZIÁNI V ROŽŇAVE PRACOVALI EŠTE ZA TOTALITY. PRVÝM
SALEZIÁNOM TU BOL JOZEF LANČARIČ A NESKÔR PRIŠIEL
ĽUDOVÍT BAŇOVIČ. PO SKONČENÍ OBDOBIA TEMNOTY SEM
V ROKU 1990 PRIŠIEL DIREKTOR DON JOZEF SLIVOŇ A SPOLU
S DONOM BAŇOVIČOM SA IM PODARILO ZA POMOCI OTCA
BISKUPA KOJNOKA ZÍSKAŤ DOM NA NÁMESTÍ BANÍKOV, KEĎŽE
DOVTEDY BÝVALI LEN V BYTE.


■ Jedno z futbalových „mužstiev“


■ Saleziánsky dom na Nám. baníkov


■ Výlet pre animátorov a animátorky■ Miništrantský tábor 2001




D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 11


D BREDAKCIA


Časopis Don Bosco
dnes
zasielame


bezplatne každému, kto
oň požiada. Už od roku


1877 je to dar dona Bosca
tým, ktorí so sympatiou


sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


zodpovednosť za katechétov. Začal
navštevovať hodiny náboženstva na
rožňavských školách, aby si urobil
prieskum, aké percento detí chodí
na náboženstvo a koľké z nich cho-
dievajú aj na sväté omše. Podľa jeho
zistení na náboženstvo chodí približ-
ne 11% detí a polovica chodí na svä-
té omše.
Rozbehli sme iniciatívu začať slúžiť
sväté omše na sídlisku Juh s približ-
ne 5 000 obyvateľmi, ktoré je vzdia-
lené od centra asi na 30 minút chô-
dze (v Rožňave nie je MHD). Predpo-
kladáme, že to bol jeden z dôvodov


takej malej účasti na svätých
omšiach. S touto iniciatívou prišiel
otec direktor a po spoločnom zváže-
ní sa nám zdá veľmi opodstatnená,
pretože nedeľná svätá omša by sa
mala slúžiť v škole, ktorá sa nachá-
dza priamo v centre sídliska. Aj od
tejto iniciatívy očakávame nadviaza-
nie nových kontaktov s ľuďmi.
Činnosť v oratóriu postupne dolaďu-
jeme. V septembri 2001 sme uspo-
riadali futbalovú ligu pre chlapcov
zo základných škôl (5. - 9. ročník).
Pôvodne mala trvať iba 3 týždne, ale
pre záujem sme ju ukončili až 16. no-


vembra, aby sme mohli s jej účast-
níkmi nadviazať lepší kontakt. Takto
sme sa mohli stretávať dlhšie, oslo-
vovať chlapcov a dať im ponuky, kto-
ré máme pripravené. Ide prevažne o
krúžky ako gitarový, kuchársky, do-
učovanie... A chceme ešte vytvoriť
jednu novú skupinu pre stretávanie.
Z bežných činností oratória môžeme
spomenúť aj pravidelné výlety pre
chlapcov, aspoň jeden do mesiaca.
Pre starších organizujeme futbal po
svätej omši, ktorá je o 18.00. Ďalej
mládežnícke stredisko, ktoré sa roz-
bieha v piatok a v sobotu. Je k dispo-
zícii „slovenská stajňa“- biliardová
miestnosť, ihriská a raz za čas si spo-
ločne pozrieme nejaký film a poho-
voríme si o ňom.
Z hier, ktoré sa teraz najčastejšie hrá-
me, je to futbal, inline hokej a hokej-
bal. Ak sa nám to podarí, chceli by
sme slúžiť ešte tzv. „teplákovú
omšu“, ktorá by bola počas aktivít
oratória, aby chlapci mohli ísť pria-
mo z ihriska na svätú omšu, lebo tá
večerná je pre nich už príliš neskoro,
hlavne teraz v zime.
V budúcnosti nás čakajú spoločné
akcie so sestrami FMA ako Don Bo-
sco show a program na sviatok Po-
mocnice. Samozrejme, nebude chý-
bať letný tábor s miništrantami a
chlapcami. Činnosť v saleziánskom
oratóriu sa tu teraz rozvíja nanovo.
Máme tu veľké percento neveriacich
chlapcov, ktorí nemajú príliš veľký
záujem o náboženstvo. Preto vás pro-
síme o modlitby a očakávame aj dob-
rovoľníkov na výpomoc.


Ladislav Borák SDB
Foto: SDB Rožňava


Vážení priatelia a dobrodinci saleziánskeho diela!
Podľa novely zákona č.366/1999 máte v tomto roku po prvýkrát možnosť finančne podpo-
riť niektoré dobročinné organizácie a to tak, že vás to nebude stáť ani korunu. Novela toh-
to zákona totiž umožňuje, aby ste určili, ktorej dobročinnej organizácii má štát prideliť jed-
no percento z vašich daní, ktoré boli doteraz automaticky odvádzané do štátnej pokladni-
ce. Ku organizáciam, ktoré sa môžu uchádzať o túto formu finančnej podpory patria aj
Saleziáni don Bosca - Slovenská provincia.
Obraciame sa preto na všetkých vás, ktorí poznáte a podporujete saleziánske dielo na Slo-
vensku, aby ste využili túto príležitosť a rozhodli sa poukázať jedno percento z vašich da-
ní v prospech saleziánskeho diela na Slovensku.
Ako darovať 1% z dane z príjmov Saleziánom don Bosca?


a) Zamestnanec, ktorému robí zamestnávateľ ročné zúčtovanie DzP (najbež-
nejší prípad)
1. Do 15. februára 2002 požiada o ročné zúčtovanie dane u svojho hlavného
zamestnávateľa.
2. Do 31. marca 2002 mu zamestnávateľ vráti vyplnené tlačivo „Potvrdenie
o zaplatení dane z príjmov zo závislej činnosti a funkčných pôžitkov za rok
2001“.
3. Na základe tohto potvrdeného tlačiva si zamestnanec sám vypíše tlači-
vo“VYHLÁSENIE o poukázaní sumy zodpovedajúcej 1% zaplatenej dane za
rok 2001“.
4. Obidve tlačivá zamestnanec doručí najneskôr do 30. apríla 2002 na daňo-
vý úrad.
b) Ostatní žiadatelia (živnostníci a zamestnanci, ktorí si robia daňové pri-
znanie sami) to majú podstatne jednoduchšie, musia do 15. 4. 2002 doručiť
na daňový úrad, na ktorom sú registrovaní „VYHLÁSENIE o poukázaní sumy
zodpovedajúcej 1% zaplatenej dane za rok 2001“, ktoré vyplnia na základe
svojho daňového priznania.


Nezabudnite, že zákon umožňuje vybrať si spomedzi uchádzajúcich sa dobročinných or-
ganizácií v príslušnom roku iba jednu. Budeme vám vďační, ak sa tento rok rozhodnete
podporiť dona Bosca a jeho dielo na Slovensku.
O našich aktivitách v prospech mládeže (duchovné cvičenia, letné tábory, kultúrne a špor-
tové podujatia a pod.) pravidelne informujeme na stránkach nášho časopisu Don Bosco
dnes. Prostriedky, ktoré dúfame získať touto cestou, chceme využiť najmä na zníženie ná-
kladov pre účastníkov týchto podujatí, ako aj na formovanie mladých saleziánov.
Za všetkých saleziánov vám ďakujem za vašu priazeň a uisťujem vás o našich modlitbách.


ThLic. Vladimír Fekete SDB, provinciál


1%
na dobré dielo


10 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2


■ Výchova k manuálnej práci - nemáme telocvičňu ■ Mikuláš v začínajúcom saleziánskom diele v Rožňave, 1992


■ Výlet na Silickej Ladnici




Na Slovensku majú saleziáni post-
noviciát v Žiline. Tu je príprava na
kvalitný rehoľný život spojená pre-
dovšetkým so zodpovedným štú-
diom a bratským životom v komuni-
te. Štúdium filozofických predme-
tov, Svätého písma, cirkevných de-
jín, saleziánskych prameňov a
ďalších predmetov je dôležité pre
osobný život rehoľníka - budúceho
kňaza. Filozofický inštitút sv. To-
máša Akvinského funguje ako de-


tašované pracovisko bratislavskej
bohosloveckej fakulty. Mladým spo-
lubratom prednášajú profesori zo
všetkých kútov Slovenska a dvakrát
v roku prichádza slovenský salezián
žijúci v Mníchove - don Jozef Prívoz-
ník. Vedomosti študentov sa preve-
rujú dvakrát v roku počas skúšob-
ného obdobia.
Samozrejme, že život tu nie je iba
škola, ale aj snaha o budovanie pev-
ných, bratských vzťahov v komunite
postnovicov. Spoločná práca pre
potreby domu, šport, komunitné
modlitby a sväté omše, akcie, ktoré
sa spolu plánujú a organizujú, po-
máhajú postnovicom vyzrievať v ob-
lasti ľudskej i intelektuálnej.
Raz v roku sa postnovici stretávajú
na futbalovom turnaji so spolubrat-
mi zo všetkých poľských salezián-
skych seminárov. Počas Veľkej noci
ich navštevujú novici z Popradu. Do


komunity pravidelne zavíta don Fe-
kete na vizitáciu a don Čapla povere-
ný formovaním nových povolaní v
slovenskej provincii. Dvakrát do ro-
ka prichádzajú medzi nás naši ro-
dičia a blízki, aby zažili s nami niečo
zo saleziánskeho rodinného ducha.
Počas víkendov majú spolubratia
možnosť pravidelne apoštolovať a
stretávať sa s chlapcami na viacerých
žilinských sídliskách.
V školskom roku 2001/2002 študuje
v postnoviciáte 19 študentov saleziá-
nov a 5 študentov kapucínov, ktorí
dochádzajú zo svojho kláštora. Štu-
dijné snahy spolubratov sa odzrkad-
lia na konci školského roka, keď v jú-
ni čakajú druhákov štátnice z filozo-
fie. Po nich sa na spoločnom po-
sedení tzv. „večeri poslušnosti“
s provinciálom dozvedia, v ktorom
meste prežijú ďalšie obdobie sale-
ziánskeho formovania - 2 roky asis-
tencie a intenzívnej prítomnosti me-
dzi mladými.
Ďakujeme všetkým dobrodincom za
modlitby, duchovnú i materiálnu po-
moc a zároveň prosíme o ďalšiu pod-
poru v týchto oblastiach. Nech dob-
rotivý Boh odmení všetky vaše ná-
mahy i všetko to, čo konáte pre dielo
dona Bosca na Slovensku a aj tu v Ži-
line.


postnovici zo Žiliny
Foto: archív postnoviciátu


D BFORMOVANIE


Chcem a túžim usmievať sa až do
konca, aby tí, čo sú okolo mňa, ne-
spoznali, ako trpím, a aby som skúš-
ku, ktorú mi Pán vo svojej veľkej lás-
ke poslal, prežívala len pre neho sa-
mého. Pane, s tvojou milosťou sa
chcem stále pokúšať o úsmev, akoby
som vôbec netrpela. Úsmev mi dáva


silu prijímať obete a utrpenia.
Spočiatku mi nebolo ľahké


usmievať sa na to, čo sa tak priečilo
mojej prirodzenosti, ale pozvoľna
som si navykla usmievať sa na všet-
ko ťažké. Myslela som si, že sa treba
vľúdne usmievať aj na malé odrieka-
nia, na ľahké obete, ak mám dospieť


k milosti usmievať
sa a byť pokojná aj
pri veľkých skúš-
kach.


Boh predsa milu-
je tých, ktorí dávajú
s radosťou.


- Nikdy nenarie-
kať, ale usmievať sa. Nech všetko,
čo trpím, ostane vďaka môjmu ús-
mevu ľuďom málo známe.


- Úsmev zabíja samolásku a vy-
hľadávanie seba samého.


- Je silou v bolesti a očisťuje ju.
- Úsmev nadľahčuje kríž.
Chcem sa pokúšať o to, aby som


sa čím ďalej, tým lepšie usmievala
na všetko ťažké, tesné, bolestné, s
čímkoľvek sa stretnem. Pane, daj
mi, aby som tvoju vôľu, nech je aká-
koľvek, prijímala vždy s úsmevom!
Pane, daj mi, aby som sa usmievala,
aj keď mám bolesti! Aby som trpela
len pre teba a aby takto moje utrpe-
nie bolo čo najčistejšie.


Pane, daj, nech sa usmievam, i
keď skúška je tvrdá a zdá sa neko-
nečná a nech sa takto svojou skúš-
kou, očistenou svojím úsmevom,
môžem zapojiť do diela vykúpenia.


Chcem sa usmievať, aby som ne-
bola ľuďmi potešovaná.


Chcem sa usmievať, aby môj
kríž, nesený s Ježišom Kristom, bol
milý Otcovi.


Chcem sa usmievať, aby som
pôsobila radosť Bohu.


Chcem sa usmievať, lebo milu-
jem Boha.


Chcem sa usmievať na tých, kto-
rí ma prichádzajú navštíviť, aby ne-
odišli smutní.


Chcem si chrániť svoj úsmev a
byť s ním sama pred Bohom.


Je to Ježiš Kristus, ktorý vo mne
hovorí toto „chcem“ a ktorý ho vo
mne uskutoční.


Sestra Ružena Mária (1930 - 1961)
zo Spoločnosti sestier


Panny Márie Kalvárskej
Foto: Calig


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 13


Prvé kroky
v zasvätenom
živote
AK NIEKTO CHCE BYŤ V NIEČOM VEĽMI
DOBRÝ, POTREBUJE SA NA TO PRIPRAVIŤ. KTO
V SEBE CÍTI POVOLANIE K SALEZIÁNOM,
PRECHÁDZA JEDNOTLIVÝMI OBDOBIAMI
FORMÁCIE . PO ABSOLVOVANÍ NOVICIÁTU A
ZLOŽENÍ PRVÝCH REHOĽNÝCH SĽUBOV
MLADÍ SALEZIÁNI NASTUPUJÚ DO ĎALŠEJ
FÁZY - DVOJROČNÉHO POSTNOVICIÁTU.


12 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2


Úsmev
D B
M A R I Á N S K E Z V O N Y




prosil svojich veriacich, aby obetovali
do zvončeka väčší peniaz, aby mohol
pre Krista objednať nový, krajší kríž,
taký, ktorý by bol hodný niesť Toho, čo
spasil celý svet.


Chudobní rybári zo Saint Valéry
dali toľko peňazí, koľko len mohli, a
vdovy dokonca obetovali aj svoje zlaté
prstene. Takto otec Trophéme mohol
ihneď odísť do Abbeville, aby objednal
kríž z krásneho čierneho lesklého dre-
va. Boli na ňom dokonca aj písmená
INRI z čistého zlata.


Dva mesiace uplynuli odvtedy, čo
zavesili po prvý raz kríž. Teraz na to is-
té miesto zavesili nový kríž a Krista
pripevnili medzi kopiju a špongiu.


Ale Ježiš aj z tohto kríža v noci zo-
stúpil a zaujal miesto na oltári.


Keď ho pán farár ráno našiel na ol-
tárnej plachte, padol na kolená a dlho
sa modlil. Správa o zázraku sa rýchlo
rozniesla po celom okolí a dámy z
Amiens usporiadali zbierku v pros-
pech Krista v Saint Valéry. Otec Tro-
phéme dostal peniaze a šperky až z
Paríža. Dokonca pani Hyde de Neuvil-
le, manželka ministra námorníctva,
poslala diamantové srdce. Zlatník na
ulici Saint Sulpice potom z tohto bo-
hatstva vyrobil prekrásny kríž zo zlata


a drahokamov. Zlatý kríž slávnostne
postavili v Saint Valéry na druhú ne-
deľu po Veľkej noci.


Avšak Ten, ktorý neodmietol svoj
prebolestný kríž v Jeruzaleme, odtrhol
sa aj z tohto nádherného kríža a znova
si ľahol na biele oltárne plátno. Pán
farár ho teda v obave, aby ho neurazil,
nechal na tomto mieste.


Jedného dňa, takmer dva roky po
týchto zvláštnych udalostiach, prišiel k
pánu farárovi syn Petra Caillou so
správou, že na kamenistom brehu mo-
ra našiel pravý kríž nášho Pána. Petrík
bol úbožiačik. Nebol celkom pri rozu-


me a aby neumrel hladom, ľudia mu z
milosrdenstva dávali kúsky chleba.
Mali ho radi, lebo nikdy neurobil nič
zlého. Keďže Petrík neustále čosi brb-
lal, nikto jeho rečiam nevenoval pozor-
nosť. Napriek tomu si pán farár vši-
mol, čo hovorí, pretože ešte stále vytr-
valo rozjímal nad tajomstvom Krista,
ktorý k nim prišiel z oceánu. Na slová
úbohého Petra vybral sa s kostolníkom
a s dvoma údržbármi na miesto, ktoré
mu chlapec označil, a tam naozaj našli
dva trámy a v nich klince. Bolo vidieť,
že more tieto trámy dlho pohadzovalo
vo vode, a bolo tiež jasné, že mali po-
dobu kríža. Boli to vraky akejsi starej
lode. Na jednom z trámov sa ešte da-
li rozoznať dve čierne písmená J. a
L. Nikto už nepochyboval, že to
boli pozostatky z rybárskej lo-
de Jeana Lenoela, ktorý zahy-
nul v mori so svojím synom
pred piatimi rokmi.


Kostolník a ú-
držbári sa pri po-
hľade na tie úbohé
trámy začali smiať
nevinnému bláznovi,
ktorý pokladal rozbi-
té dosky za kríž. Pán
farár však rázne pre-
rušil ich posmech.
Kňaz mnoho rozjímal a mnoho sa
modlil od chvíle, ako k nim prišiel
Kristus z mora a zrazu sa mu zdalo, že
začína chápať tajomstvo bezhraničnej
Božej lásky. Pokľakol do piesku a začal
odriekať modlitbu za mŕtvych rybárov.


Potom rozkázal chlapom, aby vzali
drevá na plecia a odniesli ich do kos-
tola. Tam vzal Krista z oltára, položil
ho na dosky z rybárskej lode a pripev-
nil ho klincami, ktoré tak veľmi ohlo-
dalo more. Rozkázal zavesiť kríž znova
nad «lavicu dobrého diela», tam, kde
bol kríž zo zlata a drahokamov. A
z tohto kríža Kristus, ktorý prišiel
z mora, už nikdy nezostúpil. Chcel zo-
stať na dreve, na ktorom zomreli ľudia,
ktorí vzývali jeho meno a meno jeho
Matky.


Tento vznešený Kristus s pootvore-
nými ústami, s bolestným výrazom
v tvári ako keby hovoril: „Môj kríž


sústreďuje v sebe utrpenie celého ľud-
stva, pretože ja som skutočne Bohom
chudobných a nešťastných.“


Anatole France
Ilustrácie: © Juraj Martiška


V tom roku sa pri veľkom nešťastí
niekoľko rybárov zo Saint Valéry uto-
pilo v mori. More postupne vyplavova-
lo nielen ich mŕtvoly, ale aj časti vra-
kov rybárskych lodí. Počas deviatich
dní bolo vidieť kráčať smútočný sprie-
vod po úbočí, ktoré vedie z dediny ku
kostolu. Na pleciach mužov čierne rak-
vy, za nimi vdovy pod veľkými čierny-
mi plášťami. Vyzerali ako utrápené
biblické postavy.


Keď sa v kostole lúčili so zosnulým
Jeanom Lenoelom, vedúcim rybárov, a
s jeho synom Desierom, pán farár, otec
Trophéme, povedal hlasom presýte-
ným slzami:


- Ešte nikdy sme nepochovávali lep-
ších a statočnejších kresťanov do mat-
ky zeme, aby v nej čakali na posledný
súd, ako teraz Jeana Lenoela a jeho sy-
na.


Rybárske lode sa potopili na otvo-
renom mori, no nebolo dňa, aby more
nevyplavilo niečo na breh. Niekedy sa
to stalo len chvíľu po tom, ako sprie-
vod s rakvami zmizol na úbočí.


Jedného rána deti zbadali plávať na
mori akúsi veľkú figúru. Bol to korpus
Ježiša Krista, vyrezaný z dreva, veľký
ako dospelý človek. Zdalo sa, že to bo-


la stará a hodnotná práca. Dobrý Kris-
tus plával na vlnách mora s rozpätými
rukami. Deti ho vytiahli na breh a pri-
niesli do Saint Valéry. Hlavu Krista
obopínala tŕňová koruna, ruky a nohy
mal prevŕtané, ale klince v nich chýba-
li, ba aj kríž. Rozopäté ruky akoby sa
obetovali Otcovi a zároveň žehnali ľu-
dí. Tak asi videli mŕtveho Ježiša Jozef z
Arimatie a nábožné ženy, keď ho išli
pochovať.


Keď deti priniesli Krista pánu fará-
rovi, ten im povedal:


- Táto podoba Vykupiteľa je veľmi
stará práca a ten, ktorý ju vyrezával, už
dávno nie je medzi živými. Obchodní-
ci v Paríži dnes kupujú takéto staré
práce za drahý peniaz. Mňa však teší
myšlienka, že Kristus prišiel do Saint
Valéry s rozopätými rukami, aby pože-
hnal našu ťažko skúšanú farnosť a aby
nám dal vedieť, že sa zmiloval nad
úbohými rybármi, ktorí zahynuli v
mori. On je tým istým Bohom, ktorý
kráčal kedysi po vodách jazera a po-
žehnal Petrovu rybársku sieť.


Pán farár položil Krista na bielu
prikrývku hlavného oltára a u tesára
Lemerra objednal kríž z dubového
dreva.


Keď bol kríž hotový, pribili naň
dobrého Krista novými klincami a
umiestnili ho v kostolnej lodi nad «la-
vicou dobrého diela». Bola to lavica, na
ktorej sedeli občania, ktorí sa nejakým
spôsobom zaslúžili o kostol. Takto
mohli všetci veriaci vidieť Kristov mi-
losrdný pohľad.


Jeden z kostolníkov, ktorý bol prí-
tomný pri zavesení kríža, tvrdil, že
videl, ako sa po božskej tvári kotúľa-
li slzy.


Na druhý deň ráno prišiel pán farár
slúžiť svätú omšu. Prišiel s ním aj mi-
ništrant. Ale aké veľké bolo ich prekva-
penie, keď nad lavicou videli visieť len
prázdny kríž a Kristus ležal na oltári,
na bielej prikrývke.


Len čo skončil pán farár svätú
omšu, dal si zavolať tesára a pýtal sa ho,
prečo zvesil Krista z kríža. Tesár však
povedal, že on sa ničoho nedotkol. Pán
farár vypočul aj kostolníkov a údržbá-
rov, ale nakoniec sa musel presvedčiť,
že od chvíle, ako zavesili kríž nad «lavi-
cou dobrého diela», nikto v kostole ne-
bol. Zdalo sa mu, že sa tu stal akýsi
zázrak, a vážne sa nad tým zamyslel.


Nasledujúcu nedeľu pán farár spo-
menul zvláštnu udalosť pri kázni a po-


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


ktorý prišiel z mora
Kristus,


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 15


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


14 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2




16 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Starý saleziánsky
zvyk


rušil otázkou, ktorá súvisela s témou, a
on potom dal odpoveď.
Tak raz hovoril o zdraví a upozorňoval
na to, že pritom musíme používať zod-
povedné prostriedky, aby sme si zdravie
zachovali. Tu sa prihlásil k slovu istý
klerik a spýtal sa: „Čo musíme robiť,
aby sme si zachovali zdravie a mohli dl-
ho žiť?“
Don Bosco okamžite odpovedal:
„Chcem vám povedať tajomstvo, recept,
ktorý bude klerikovi N. odpoveďou a
pre vás všetkých bude veľkým ziskom.
Aby si niekto udržal dobré zdravie a
mohol dlho žiť, musí najprv mať dobré
svedomie, aby si mohol pokojne, to je
bez strachu pred večnosťou, ľahnúť
spať. Po druhé žiť mierne. Po tretie byť
pracovitý. Po štvrté vyhýbať sa zlým ka-
marátom.“
Ku každému z týchto bodov dal ešte
krátke vysvetlenie.
V nasledujúcich riadkoch prinášame
doslovné znenie jedného takéhoto
večerného slovka a síce zo dňa 7. júla
1876.
„Zajtra, vo štvrtok budete, moji drahí, vi-
dieť na prechádzke, ako sa kosí obilie.
Roľníci ho zväzujú do snopov a tieto
snopy istým spôsobom spájajú, vytvá-
rajú malé kopy. Táto práca mi pripomí-
na slová Svätého písma: ,Čo človek sial,
to bude aj žať’. Povedzte mi, moji milí,
keby roľníci, ktorí dnes môžu žať s ra-
dostnou náladou svoje obilie, boli v zi-
me a na jar zanedbali práce na poli,
mohli by dnes zažiť niečo z radostí ža-
tvy? Nie, pravda nie, lebo aby sme moh-
li žať musíme najprv siať.
Tak to bude aj u vás, moji drahí. Ak
dnes sejete, prídu aj pre vás jedného
dňa radosti žatvy. Ak však tieto práce
siatia zanedbáte, nuž v deň žatvy zo-
mriete hladom. Všimnite si aj čo dobrý
Boh hovorí: Človek žne práve to, čo
sial. Kto sial pšenicu, bude žať pšeni-
cu. Kto sial kukuricu, bude žať kuku-
ricu, kto sial jačmeň, bude žať jačmeň.
Kto sial bodliak, bude žať bodliak. Ak
chcete mať dobrú a bohatú úrodu za-
sejte do zeme dobré semená. A pripo-
meňte si, že námaha, ktorú pociťujeme
pri siatí, sa nedá porovnať s radosťou,
ktorú človek zažíva na konci dňa ža-
tvy.
A ešte čosi. Ak obilie má dozrieť a pri-
niesť bohaté klasy, musíme ho siať v
pravý čas: pšenicu v jeseni, kukuricu
na jar atď. Kto nezaseje v pravý čas, ne-
zožnie nič. Teraz sa vás pýtam: Aký je


to čas, v ktorom musí človek siať? N.
N., odpovedz mi!“
Chlapec: „Na jar, to je v mladosti.“
Don Bosco: „Výborne! A kto v tomto
čase neseje?“
Chlapec: „Ten nebude ani neskoršie
nič žať.“
Don Bosco: „A čo musíme siať?“
Chlapec: „Dobré skutky.“
Don Bosco: „A čo sa stane s tým, kto
vysieva bodliaky?“
Chlapec: „V starobe bude žať tŕnie.“
Don Bosco: „Veľmi dobré. Len na to ne-
zabudnite, aj vy všetci, ktorí počúvate,
často si na to spomeňte! Zaštepte si tú-
to pravdu hlboko do svojho srdca!
Milý Boh, moji drahí, povedal aj: ,Kto
bude siať vietor, bude žať víchor.’ Vie-
tor tu znamenajú vášne. Kto sa dnes dá
ovládať vášňami, ten dovolí, aby do je-


ho duše vnikli mnohé malé semienka,
ktoré sa budú rozpínať a rásť, a jed-
ného dňa, za to vám ručím, vypuknú
vo vašom srdci drsné búrky. Nedovoľte,
prosím vás, aby sa tieto zrniečka vo vás
zakorenili. Aká nešťastná bude vaša
staroba. Vedzte dobre, tieto neblahé
vášne, ktoré ovládajú ľudí a vedú ich
ku zločinným konaniam, neboli vždy
také prudké. Jestvoval čas, keď boli ma-
lé a slabé, ale pomaly sa vyvinuli do ne-
zmerateľnej veľkosti.
Ak mladý človek týmto spôsobom živí
malé vášne a miesto toho, aby ich kro-
til, vždy iba vraví: ,Veď to nič nie je’, ce-
lý sa trasiem, lebo si myslím: Je to
pravda, teraz je to nič alebo nič veľ-
kého, steblo trávy, ktoré sotva zo zeme
trčí, ale nechajte ho rásť a uvidíte. Ma-
lý krotký lev sa stáva behom rokov zú-
rivým dravcom; malý medveď, taký
milý, kým je mladý, sa stane jedného
dňa hroznou beštiou; malý tiger, pri
ktorom sa zdá, že vás môže svojimi la-
bami hladkať, stáva sa neskoršie najdi-
vokejším zo všetkých zvierat. Tieto pri-
rovnania vám isto pomohli moje myš-
lienky dobre pochopiť. Dobrú noc,
moje deti!“
Na koho by nezapôsobilo takéto čaro a
obraznosť takej reči? Denné večerné
príhovory, ktoré svätý vychovávateľ za-
viedol vo svojich ústavoch, pomáhajú
podivuhodným spôsobom mládeži,
ktorú vedú saleziáni, nasledovať tieto
rady. A kto by vedel zmerať časné a naj-
mä večné požehnania, ktoré sa takto
dostali mnohým mladistvým?


Boris Travenec
Foto: LDC


Bolo to ktorýsi deň v máji roku 1847,
keď sa zjavil pred dverami bytu dona
Bosca 15-ročný chlapec, sirota. Bol to
murársky učeň, ktorý prišiel do Turína
hľadať si prácu. Pár halierov, čo dostal
na cestu, bolo dávno minutých. Ale
chlapec si dosiaľ nenašiel prácu.
Noc nastúpila svoju vládu. Dážď padal
v prúdoch. Mládenec bol premočený
až na kožu a hlad mu hľadel z tváre. S
trasúcou sa rukou zabúchal na dvere
bytu dona Bosca a chvejúcim sa hla-
som prosil o pomoc. Mamička dona
Bosca, ktorá vtedy ešte viedla jeho do-
mácnosť, prijala mládenca s láskou,
rýchlo zapálila oheň, aby hosťa, kto-
rého jej prihrala Božia prozreteľnosť,
ohriala a osušila. Potom mu ponúkla
večeru a urobila mu lôžko, pomodlila
sa s ním večernú modlitbu a poslala


ho ľahnúť si do postele. Medzi tým
však ešte povedala chlapcovi niekoľko
slov povzbudenia, aby bol vždy čestný,
aby sa nestal zlodejom a aby nikdy ne-
zanedbával denné cvičenia zbožnosti.
Týmto činom položila táto jednodu-
chá, ale zbožná žena a múdra vychová-
vateľka, bez toho, že by to vedela alebo
azda chcela, základ zvyku, ktorý po-
tom prevzal Don Bosco a dodnes ho
všetci saleziáni zachovávajú, totiž tak-
zvané večerné slovko. To znamená že
zakončujú deň krátkym príhovorom
chovancom ústavu. Samozrejme, naj-
známejšie a najdôležitejšie boli prího-
vory dona Bosca. Plné ohňa a lásky.
Keďže don Bosco vždy končil svoje slo-
vá prianím dobrej noci, niekde nazýva-
li tieto úvahy aj Dobrú noc. Veľký apo-
štol mládeže spoznal v týchto krátkych


prejavoch veľký prostriedok výchovy,
ba dokonca ich nazval tajomstvom
svojich pedagogických úspechov.
Úvaha trvala päť až desať minút, nieke-
dy sa však značne predĺžila, najmä vte-
dy, keď don Bosco vysvetľoval svojim
mladým poslucháčom svoje prorocké
sny, v ktorých Boh naznačil budúcnosť
alebo odhaľoval stav svedomia niekto-
rých chlapcov, alebo dáke neporiadky v
ústave. V tých dňoch bolo v miestnosti
také ticho, že by bolo možné počuť ihlu,
ktorá spadla na zem.
Aby si veľký vychovávateľ vedel zaistiť
stálu pozornosť svojich poslucháčov,
vedel občas zaviesť do svojich prejavov
príjemné zmeny. Občas oživil svoje
rozprávanie otázkou adresovanou to-
mu či onomu poslucháčovi, alebo do-
volil, aby ho niektorý poslucháč pre-


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 17


- VEČERNÉ SLOVKO. VIEŠ, ČO TO JE?
- NO, ASI SLOVO, KTORÉ NIEKTO POVIE VEČER.
- A VIEŠ KEDY, KTO A KOMU?
- TAK TO NAOZAJ NEVIEM.
DÔVOD, ABY SME SI POZORNE PREČÍTALI TÚTO ÚVAHU, KDE SA DOZVIEME, AKO
TOTO SLOVKO VZNIKLO A ČI SA AJ DNES ZACHOVÁVA A, SAMOZREJME, AJ KDE.




Založenie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Táto iniciatíva na Valdoccu je úplne
originálna a možno ju chápať len
ako odpoveď na mimoriadne milos-
ti, ktoré stavbu chrámu sprevádzali.
Mnohí veriaci sa zapísali do združe-
nia hneď ako skončil obrad posviac-
ky Chrámu Pomocnice kresťanov.
Don Bosco sa poponáhľal splniť
prianie veriacich a pre združenie žia-
dal schválenie u turínskeho arcibis-
kupa ako aj v Ríme od Svätého otca.
Pápež nielen že združenie schválil,


ale ho povýšil na arcibratstvo a ude-
lil jeho členom možnosť získavať od-
pustky.
O niekoľko rokov neskôr pápež Lev
XIII. udelil 25. februára 1896 hlav-
nému predstavenému saleziánov fa-
kultu pripájať k arcibratstvu na Val-
doccu v Turíne združenia toho is-
tého mena a sledujúce ten istý cieľ,
v ktoromkoľvek kostole na svete.
Týmto sa stalo turínske združenie
v plnom slova zmysle všeobecným


strediskom šírenia úcty k Panne Má-
rii Pomocnici v celej Cirkvi.
Táto skutočnosť ešte viacej vyzdvihla
dôležitosť Chrámu Panny Márie Po-
mocnice v Turíne, z ktorého už od
roku 1875 odchádzali saleziánski
misionári do misií. Chrám sa stal
svetovou svätyňou a združenie jed-
noduchým a praktickým prejavom
obrany viery ľudových vrstiev. Ak to-
to združenie v našich časoch prežíva
rozmach, je to zrejme preto, že Pan-
na Mária pokračuje z neba v poslaní
ako Matka Cirkvi a Pomocnica kres-
ťanov. Starostlivosť Panny Márie o
združenie a jej členov je nádejou, že
sa združenie stane nástrojom šírenia
Božieho kráľovstva v našich časoch
aj na Slovensku.


POVAHA A CIELE ZDRUŽENIA
Združenie Márie Pomocnice spája
ľudí, ktorí túžia odpovedať na lásku
Panny Márie voči nim. K ich úsiliu o
svätosť podľa charizmy dona Bosca,
im pomáha najmä úcta k sviatostné-
mu Ježišovi a k Panne Márii Pomoc-
nici v rôznych formách schválených
Cirkvou. Vo formách osobnej zbož-
nosti, ale i vo formách prejavujúcich
zbožnosť v spolupráci s ďalšími cir-
kevnými skupinami, najmä so sale-
ziánskou rodinou. V tejto spolupráci
sa prejavuje vernosť pastierom Cirk-
vi podľa príkladu dona Bosca.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Združenie Márie Pomocnice je odliš-
né od inštitútov zasväteného života i
od spoločenstiev apoštolského živo-
ta. Členmi združenia môžu byť kleri-
ci i laici. Toto združenie je možné za-
registrovať i podľa štátneho práva,
ale nemá patriť do nijakej politickej
strany ani zárobkovej skupiny. Slo-
venský názov združenia je Združe-
nie Márie Pomocnice so skratkou
ZMP.


ZDRUŽENIE V SALEZIÁNSKEJ
RODINE.


Existuje vnútorný súvis medzi úctou
k Pomocnici a saleziánskym povola-
ním. Saleziánske povolanie ani pri
jeho vzniku ani dnes nemožno vy-
svetliť bez nepretržitej pomoci Panny
Márie. Dá sa z toho usúdiť, že exis-
tuje určitý druh dohody medzi sale-
ziánskou rodinou a Pomocnicou.
Panna Mária pomáha tejto rodine a
rozvíja jej diela a jednotlivé skupiny
saleziánskej rodiny sa zaväzujú šíriť
úctu k Pomocnici medzi mladými a
ľudovými vrstvami. Keďže Združenie
Márie Pomocnice má tento cieľ, patrí
do saleziánskej rodiny.
Združenie môže v rámci saleziánskej
rodiny rozvíjať osobitnú hodnotu
mariánskej úcty pri novej evanjelizá-
cii ľudových vrstiev a chudobnej
mládeže. Účasťou na mládežníckom
poslaní a poslaním k ľudovým vrs-
tvám, môže pomáhať pri vzraste a
obrane kresťanskej viery. Keďže stre-
dom jednoty saleziánskej rodiny je
nástupca dona Bosca, hlavný pred-
stavený saleziánov, uznáva ho i
Združenie Márie Pomocnice ako
svojho predstaveného.


OSOBNÉ POVINNOSTI
ČLENOV


Slovo povinnosť dnes, najmä mla-
dým, neznie príjemne. Ak však toto
slovo znamená úsilie naplniť život,
realizovať úlohu, ku ktorej ma povo-
lal Boh, alebo ešte lepšie, odpovedať
na lásku, ktorú mi preukazuje, po-
tom nemám ťažkosti realizovať ju.
Byť členom združenia mi totiž umo-
žňuje žiť a povzbudzovať aj druhých
k plnšiemu liturgickému životu, naj-
mä na sviatostiach, ktoré don Bosco
nazval stĺpmi: sviatosť pokánia a
sviatosť Eucharistie. Členovia zdru-
ženia, ktoré nesie meno Márie Po-
mocnice, odpovedajú na prejavy lás-


ky Panny Márie voči nim, mladým i
ľudovým vrstvám tým, že žijú a roz-
širujú úctu k nej. Ľudovým pobož-
nostiam dávajú oživujúcu silu, mod-
lia sa a dobrovoľnými prostriedkami
podporujú povolania do salezián-
skej rodiny, vytvárajú kresťanské
prostredie a osobitne sa usilujú po-
máhať chudobným mladým a núdz-
nym.
V živote sa nevyhneme ani krížu.
Člen Združenia Márie Pomocnice
podľa jej príkladu ďakuje Bohu za di-
vy, ktoré neprestajne koná, a ostáva
verný Bohu i v čase ťažkostí a kríža.


PODIEL NA DUCHOVNÝCH
DOBRÁCH


Veriaci majú právo, aby dostávali po-
moc z duchovných dobier Cirkvi.
Tým, že Združenie Márie Pomocnice
patrí do saleziánskej rodiny, má
účasť na duchovných dobrách tejto
rodiny, najmä tých, ktoré plynú z li-
turgie a modlitieb, čo sa prednášajú
Bohu v Chráme Márie Pomocnice
v Turíne i v chrámoch, pri ktorých
existujú strediská združenia. Členo-
via združenia vytvárajú medzi sebou
bratsko-priateľské vzťahy, ktoré ich
povzbudzujú k tomu, aby si vzájom-
ne pomáhali a pamätali i na tých,
ktorí boli v združení a predišli nás
do večnosti, najmä účasťou na zá-
dušnej svätej omši.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


ODVTEDY, AKO SA ZAČALA STAVBA TURÍNSKEHO CHRÁMU MÁRIE POMOCNICE,
MNOHÍ VERIACI PREDKLADALI DONOVI BOSCOVI POŽIADAVKU, ABY SA ZALOŽILO
ZDRUŽENIE CTITEĽOV, KTORÍ BY ZJEDNOTENÍ V ROVNAKOM DUCHU MODLITBY A
ZBOŽNOSTI PREJAVOVALI ÚCTU A LÁSKU VEĽKEJ MATKE SPASITEĽA, VZÝVANEJ POD
TITULOM POMOCNICA.


Don Ján Zauška SDB celebruje svätú omšu pre pútnikov v ÚSCM v Ríme


Na mnohých miestach Slovenska sú ma-
riánske pútnické miesta, v ktorých možno
čerpať silu pre náš každodenný život. Na
obrázku je saleziánsky pútnický Kostol
Panny Márie Sedembolestnej v Košiciach
na Kalvárii.


18 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 19




Bol to postupný prechod nielen do
nového mesta, ale hľadal sa aj nový
štýl života po zmene politickej situá-
cie. Prvé tri sestry, ktoré prišli
v tomto roku, boli: Mária Reháková,
Maruška Lukianová a Monika Méry-
ová. S veľkou vďakou si spomíname
na ochotu a pomoc našich bratov
saleziánov, najmä dona Jozefa Šeba
a Bartolomeja Juhása.
Obdivujeme naše okolie, ktoré nás
plne rešpektovalo napriek tomu, že
sme svojím zovňajškom nepripomí-
nali rehoľné sestry. Nosili sme civil-
né oblečenie, boli sme zamestnané
v škole a v nemocnici, bývali sme
v bytovke... Napriek tomu sme mali
na starosti katechétov, boli sme
súčasťou farskej rady. Ľudia nás
prijímali veľmi kladne. Zviditeľniť
sa nám pomohla aj kaplnka, ktorú
sme otvorili 6. októbra 1990, takže
mesiac po našom príchode. Boli to
upravené izby, kde sa sväté omše
slúžili ďalších sedem rokov. Bol to
darček k výročiu prvého stretnutia
dona Bosca s Máriou Mazzarellovou
v Mornese.
Získali sme mnohých dobrodincov,
najmä v osobe Ing. Jozefa Kamasa,
ktorý nám začal pomáhať realizovať
naše plány ohľadom prestavby ro-
dinného domčeka, ktorý sme dosta-
li. Začala prestavba podkrovia
a o rok sme sa mohli presťahovať
z bytovky do nášho terajšieho sídla
na Ulici Cyrila a Metoda.
Pribudli nové sestry: najprv Eva
Pullmannová, neskôr Anka Jaňáko-
vá. V tejto novej zostave sme začali


ďalšiu fázu našej
stavby - prístavbu,
ktorá mala slúžiť
pre mladých ako
herne a klubovne.
V roku l997 sa
skončila tretia fá-
za prístavby - po-
sviackou Kaplnky blahoslavenej
Laury Vicuňovej.
Popri materiálnych starostiach naši-
mi prioritami ostali dievčatá. Zákla-
dom našej činnosti boli vždy „stret-
ká“. Od nich sa odvíjali ostatné akti-
vity: krúžky, športové akcie, výlety,
obnovy, duchovné cvičenia. Preven-
tívny systém, ktorý nevedomky
vstrebávali títo mladí ľudia, sa veľmi
často odrážal na výbere povolaní.
Naše animátorky sa často rozhodujú


pre pedagogickú dráhu ako učiteľky
na základných a stredných školách.
Veríme, že duch dona Bosca a Márie
Mazzarellovej sa šíri aj cez tieto
predĺžené ruky.
Veľkou radosťou boli pre nás aj
prísľuby prvých spolupracovníkov.
Je to vzrast toho semena, ktoré sa
tichúčko zasialo, polieva sa a Pán
Boh dáva vzrast. Ďakujeme mu.


Monika Méryová FMA
Foto: FMA Michalovce


D BNAŠA RODINA
Životné značky


Krížová cesta každého z nás


NAŠE DEJINY V MICHALOVCIACH SÚ
KRÁTKE, ALE NAPRIEK TOMU VEĽMI
BOHATÉ. ZAČALI SA PÍSAŤ V ROKU 1990,
KEĎ NA NÁVRH SALEZIÁNA BARTOLOMEJA
JUHÁSA MIESTNY PÁN DEKAN ŠVEC-BILÝ
ZAVOLAL SESTRY SALEZIÁNKY DO
MICHALOVIEC.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


FMA
v Michalovciach


H
NEMOCNICA


Rozsvieť


svetlá


STOP


CLO
ZOLL


P


Svetelné signály
Sú v každom z nás. Je to naše svedo-
mie.
Zelená - láska bez hraníc!
Oranžová - pribrzdiť v myšlienkach,
slovách, skutkoch, ktoré sú proti lás-
ke!
Červená - ďalej sa nesmie, ináč by
sme zranili lásku!


Zúžená vozovka
Do neba vedie úzka cesta a tesná
brána. Kristus nám ponúka aj pro-
striedok, ako sa tam bezpečne dostať
- je to kríž. Všetci vieme, kam vedie
široká cesta.


Nerovnosť vozovky
Poznáme tie hrbolce na ceste: pýcha,
závisť, lenivosť, hnev... a ešte mnoho
iných. A poznáme aj Kristove príka-
zy - ale len čo ich stratíme z dohľadu,
zabúdame, podkýňame sa a padáme.


Prvá pomoc
Po páde bývame zranení. Kde hľadať
pomoc, ak nie u Matky? Matka usta-
vičnej pomoci stojí vždy pri nás. Stačí
len pohľad a rany sa zahoja.


Telefón
Pokušenia, potknutia a pády nás
oberajú o sily a nútia volať o pomoc.
Staňme sa aj my počúvajúcimi a vi-
diacimi bolesti blížnych, ako sa stal
Šimon voči Ježišovi.


Nemocnica
Veronika a Kristus. Láska a bolesť.
Dobrota prejavená v utrpení
zmierňuje bolesť. Je úľavou v únave.


Zákaz odbočovania
Ježiš v prachu zeme. Tento pád spô-
sobila moja neposlušnosť. Poznáme
dobre jeho príkaz - neodbočovať z
cesty jeho prikázaní. Kto úmyselne
odbočí, môže zablúdiť. Je ľahšie za-
chovať príkaz, ako pokáním naprá-
vať vinu.


Rozsvieť svetlá
Rozsvieť svetlá. Obzri sa okolo seba,
aby si videl aj bolesť svojich blíž-
nych. Ale predovšetkým, aby si videl,
či nie si príčinou ich bolesti ty sám.


Nebezpečenstvo šmyku
Ježiš leží bezvládne pod ťarchou,
ktorú mu pripravili ľudia. Koľko ne-
bezpečných pošmyknutí sme už vo
svojom živote zaznamenali my! A
ako ťažko sa po nich vstáva! Ale mi-
losrdná láska Krista nám pomáha:
„Choď a viac nehreš!“


Stop
Zastav sa a pozoruj! Človek vyzlieka
Boha! Zastav sa a uvažuj! Hriech od-
haľuje ľudskú úbohosť. Zastav sa a
daj sa na pokánie. Ľútosť nám prina-
vráti Božiu lásku.


Križovatka
Kristus pribitý na kríži. Križovatka
ľudských dejín sa pre nás stala pože-
hnaním. Necháme sa pribiť na kríž
na križovatke nášho života? Možno,
že práve tam sa rozhodne o našej
večnosti.


Colný úrad
Hranica časnosti a večnosti. Približu-
jeme sa k nej každým okamihom.
Máme v poriadku „batožinu“? Pre-
kontrolujme si ju ešte dnes, lebo zaj-
tra už môže byť neskoro!


Práce na ceste
Na konci každej ľudskej cesty čaká
otvorený hrob. Jeden hrob vykopú aj
pre mňa a bude na ňom napísané:
„Tu očakáva svoje vzkriesenie...“ Ži-
me tak, aby aj pre nás nastalo veľko-
nočné ráno!


Parkovisko
Konečne si možno vydýchnuť. Je po
bolesti. V náručí Matky už necítiť bo-
lesť. Sedembolestná je bezpečné úto-
čište.


20 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 21




Nie je to inak ani dnes, keď vidíme vy-
hladzovanie domáceho obyvateľstva
v Čečensku, v Afganistane, v Somálsku
a inde. Nedávna vojna na Balkáne
mnohých prinútila k úteku a naras-
tajúca bieda v Južnej Amerike i Afrike
núti ľudí hľadať si novú „zasľúbenú
zem pokoja a mieru“.
V liste generálneho predstaveného do-
na Juana E. Vecchiho, ktorý napísal pri
príležitosti slávenia dňa saleziánskych
misií, sa okrem iného hovorí:
„My saleziáni a všetky vetvy salezián-
skej rodiny sme pozvaní rozmnožovať
v nás ako ovocie Jubilejného roka
2000 ducha misijnej solidarity. Tohto-
ročný projekt Misionári medzi mladý-
mi utečencami bol vybraný kvôli tým-
to dôležitým skutočnostiam:
- Utečenci sú najchudobnejší z chu-
dobných, pretože boli vyhnaní zo svo-
jej vlastnej krajiny, bez majetku, bez
práce, bez budúcnosti.
- Utečenci sú najmä mladí a deti, ktorí
trpia núdzou, hladom, nedostatkom
vzdelania a sexuálnym vykorisťova-
ním.
- Utečenci sú na ceste do krajiny náde-
je alebo na ceste domov. Misionári sú
tiež na ceste, aby potešovali, sprevá-
dzali a viedli vyhnaných do zasľúbenej
zeme.
Túto drámu ako misijná kongregácia
nemôžeme ignorovať. Naša priama
služba v prospech mladých utečencov
sa začala už pred dvoma rokmi. Nejde
o otváranie nových diel, ale skôr o sna-
hu zaradiť saleziánov a laických dob-
rovoľníkov do národných a medziná-
rodných projektov služieb, ktoré už
existujú. Pri tomto úsilí by sme chceli
zvlášť poskytovať:
- Humanitárnu pomoc utečencom na
všeobecnej úrovni.
- Rôzne ponuky výchovy pre mladých


utečencov, aby sme uľahčili obdobie
po ich návrate domov.
- Osobitne citlivý prístup v podmien-
kach, kde sú prítomní utečenci s rôz-
nym vierovyznaním.
Tvárou tvár k miliónom mladých
utečencov vo svete by don Bosco zaiste
nezostal ľahostajný. Starostlivo by za-
siahol s múdrym srdcom Otca a uči-
teľa mládeže. Chopme sa ako jeho sy-
novia tohto zámeru v zodpovednej ini-
ciatíve, aby sme zmiernili utrpenie
v tejto dráme.“
Generálny radca pre misie don Lucia-
no Odorico vo svojom liste priamo
predstavuje tri prednostné projekty,
kam budú v rámci Saleziánskej kon-
gregácie smerovať zozbierané pro-
striedky:
- Srí Lanka,
- Angola (Lwena)
- Keňa (Kakuma)
Podľa oficiálnych údajov UNHCR je vo
svete viac ako 22 miliónov utečencov,
ktorí odišli zo svojej krajiny pred voj-
nou a prenasledovaním. Ale počet
osôb, ktoré museli opustiť svoje domo-
vy a utekať aj v rámci svojej krajiny sa
približuje ku 50 miliónom - teda každá
120. osoba vo svete trpí. Viac ako 75%
utečencov sú ženy a deti, pričom pod-


mienky v utečeneckých táboroch sú
neľudské.
Vo svete je asi 300-tisíc mladých vo ve-
ku pod 18 rokov, ktorí sa bežne zúčas-
tňujú na bojových operáciách. Pritom
myslíme na krajiny ako Kolumbia, An-
gola, Líbya, Sudán, Uganda... Mladí
vojaci sú legálne prijímaní do vojska
alebo sú k tomu násilne nútení skupi-
nami vzbúrencov.
Dotýkajú sa tieto výzvy konkrétne aj
nás? Ako reagujeme pri stále častejších
správach o zachytení skupiny utečen-
cov na našich hraniciach? Akú reakciu
miestneho obyvateľstva môžu očaká-
vať utečenci u nás?


Text a foto:
Misijné oddelenie Generálneho domu SDB


D BMISIE


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 23


Saleziánska kongregácia zameriava po-
čas roku 2002 svoju misionársku po-
zornosť práve na problém utečenectva.
Fenomén utečenectva je veľmi starý.
Nachádzame ho v Biblii, keď Izraeliti
utekali z Egypta, aby prišli do zasľúbe-
nej zeme. Alebo keď boli odvlečení do
babylonského zajatia. Po zničení Jeru-


zalema Rimania roztrúsili pôvodných
obyvateľov po celej ríši. A keď sa v
súčasnosti tento národ vracal späť do
domova svojich otcov a založil nový
štát, vyhnal asi 700-tisíc arabských
obyvateľov do susedných štátov.
V priebehu stáročí mnoho ľudí i náro-
dov muselo opustiť svoje pôvodné úze-
mia kvôli dobyvačným vojnám. Ale do-
slova znamením doby sa tento feno-
mén stal v období druhej svetovej voj-
ny. Vtedy nacistický režim zaplavil
takmer celú Európu. Japonci prenikli


do časti Ázie. Celé národy alebo skupi-
ny národov boli odvlečené alebo pri-
nútené k emigrácii.
Počas vojny sa uskutočňovali masové
deportácie a milióny ľudí našli v tábo-
roch smrť. V Sovietskom zväze potres-
tala vláda kaukazský národ núteným
presídlením na Sibír, pretože sympati-
zoval s nacizmom. Na konci druhej
svetovej vojny vznikli v Európe nové
hranice s mnohými utečencami a mi-
liónmi ľudí, ktorí boli násilne prinúte-
ní k emigrácii.


PROBLÉM UTEČENECTVA
A ĽUDÍ VYHNANÝCH
Z DOMOVOV VO VLASTNEJ
KRAJINE JE TAKÝ VEĽKÝ,
ŽE ŽIADNA Z ORGANIZÁCIÍ
NEDOKÁŽE POMÔCŤ
VO VŠETKÝCH PRÍPADOCH.
POMOC PRICHÁDZA VŽDY LEN
V ČIASTOČNEJ FORME PODĽA
KONKRÉTNYCH MOŽNOSTÍ
A PODMIENOK V DANOM
REGIÓNE.


Misionári medzi
mladými utečencami


Nová výzva pre
saleziánsku rodinu


Kakuma - Technická škola Don Bosco


Srí Lanka - návšteva v džungli


Útek pred vojnou


Etiópia - čakanie na rozdelenie potravín




D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2


D BRODINA


Ach, zajtra sa ide na chalupu. Myš-
lienky mi víria hlavou, kým sa
snažím zaspať. Moje detstvo. Dreve-
nička na sútoku dvoch potôčikov. Ti-
cho ruší len ich zurčanie a spev vtá-
kov. To si moje nervy oddýchnu. Bez
telky, bez rádia. Sen. Je pravda, že na
deti budem len sám. Ale pravdu po-
vediac, mám rád kúrenie v peci, no-
senie vody a tá troška námahy naviac
mi len prospeje.
Ráno je krásne.
- Ideme nosiť veci do auta! - kričím
na deti.
Syn sa tvári, ako keby sa ho to netý-
kalo. Jeho trinásť rokov začína byť cí-
tiť. Kamarátsky ho štuchnem. Od-
tiahne sa, akoby sa ho dotkol chá-


padlom slizký mimozemšťan.
- Ja mám len jednu tašku, - precedí
cez zuby. - Čo som otrok?
Po tomto úvode predsa sa len chytá
tašiek a začína otvárať dvere.
- A čo ségra? Tá zas nič nerobí. Všet-
ko za ňu musím zase oddrieť ja, -
fľochne na mňa pohľadom a zastaví
sa. Až teraz si všimnem, ako si na-
géloval vlasy. Vyzerá ako polepená
maliarska štetka.
- Tá ponosí spacáky, - odpovedám.
- Čo, spacáky? Na to sa môžem vy-


kašlať. Ja tu driem a ona si bude no-
siť spacáky, - precedil otrok cez pri-
vreté pery.
- Veď má len šesť rokov, čo by si
chcel? - skúšam zažehnať konflikt
medzi nimi.
- Aby nosila tašky, - odpovedá čer-
noch rodiny. - Jasné, zase jej nadŕža-
te. Chudiatko, čo nemusí nič robiť.
- Veď v jej rokoch si tiež nenosil taš-
ky, - snažím sa ho upokojiť. V tom
okamihu prestanú platiť zákony fyzi-
ky, moje slová sa ho ani nedotknú
a zmiznú v nenávratne kdesi v hlbi-
nách vesmíru.
- Nech si odnesie aspoň svoju tašku, -
a vypustí ju asi z polmetrovej výšky.
Taška dopadla priamo na moju ner-
vovú sústavu. Kričím ako pavián
a zrejme tak aj vyzerám. Syn zoberie
tašku a šomrúc tak, aby som ešte
všetko rozumel, sa nenáhlivo poberá
do garáže, taškami búchajúc na kaž-
dej podeste do zábradlia. Malá mu
stihla pri odchode vyplaziť jazyk. To
nám tá dovolenka pekne začína. Ďa-
kujem Pánu Bohu, že syn už môže
sedieť vpredu a nebudú môcť do se-
ba zapárať.
Konečne je všetko naložené, mamič-
ka nás vyprevádza a syn s volkme-


nom v ruke si sadá na predné sedad-
lo. Kopne do tašky, v ktorej je jedlo
na cestu pri jeho nohách a posunie
sedadlo úplne dozadu. Na mamu,
ktorá sa s nami lúči, sa ani nepozrie.
Keď sa chce s ním rozlúčiť, zabuchne
dvere a zavalí:
- Tak už vypadnime.
Moje rozhodnutie, že sa ním nedám
už dnes vytočiť, nadobúda prvé
praskliny. Žmurknem na svoju prvú
a jedinú manželku, pokrčím pleca-
mi, zaradím jednotku a pomaly sa
pohýňam. Malá vzadu slzí:
- Mne je za maminkou smutno.
- Nebuč... citlivka.
To prejavuje syn bratskú starostli-
vosť, aby ségra bola raz pevná ako
on. Malá ticho fňuká a chúli sa na
zadnom sedadle. Je hustá premávka
a ja mám niekedy pocit, že väčšina
šoférov má práve trinásť rokov. Po
polhodinke kľučkovania sme na
diaľnici. Krátko sa pomodlíme, syn
pritom pravidelne vysúka zo seba
každé piate slovo modlitby.
- Strýko Juraj chodí stoosemdesiat, -
ukončil modlitbu.
Som ticho. Dcéru prešiel žiaľ a stala
si za synovo sedadlo, aby lepšie vi-
dela na cestu. Chvíľu je relatívne ti-
cho, ak nerátam hluk auta idúceho
predpisovo stotridsať.
Odrazu mi do hlavy začínajú búšiť
zvuky ako z kanonády. Najprv som
sa zľakol, že sa odtrhlo niečo v pre-
vodovke. To si syn pustil volkmen na
plné pecky. Z tvrdej muziky počuť zo
slúchadiel iba bubny. Prudko sklopil
operadlo dozadu a zároveň si vyložil
nohy (našťastie vyzuté) na palubnú
dosku. Malá spadla dozadu na se-
dadlo a opäť plače. Ja mám pocit, že
mi bubeník sedí na krku a bubon má
na mojej hlave. Vo vnútri sa klepem
ako ratlík a na najbližšom odpočí-
vadle prudko zastanem. Syn sa ani
nehne a ja si teraz pri vypnutom mo-
tore môžem vychutnať kvalitu slú-
chadiel.
- Daj to tichšie! - zarevem na neho.
- Šak si mi dovolil, - ohradzuje sa. Ale
predsa dá prístroj tichšie. Chvíľu mu
dohováram. Ukážem na malú
a skúšam mu hrať na city.
- Veď si jej ublížil, - snažím sa mier-
nym hlasom vzbudiť u neho ľútosť
nad jeho činom.
- Veď má miesto za tebou.
- Tam svieti slnko, - vysvetľujem, -
a nemôžeš obmedzovať druhého.


- Tak nech ma neobmedzuje a nech
si sadne za teba.
Neodkloniteľná puberťácka logika je
zdrvujúca. Začal som si nahlas vyre-
vúvať ľudovky. Nemám ich rád, ale
syn ich nenávidí. Mládenec týranie vy-
držal iba chvíľku a potom opatrne ka-
pituloval. Sedadlo sklopil späť a tváril
sa, že mu bolo nespravodlivo ublíže-
né. Otočil som sa k malej, žmurkol na
ňu a som rád, že ešte nemá trinásť ro-
kov. Zatiaľ ju mám na svojej strane.


Ján Balažia


Začiatkom augusta 1999 sme boli na
dovolenke v Chorvátsku. Náš vtedy 2
a pol ročný syn sa na programe pre
deti veľmi zľakol šaša, ktorý sa najprv
nehýbal a potom sa nášmu malému
prihovoril. V noci sa potom budil,


plakal, hovoril o strašidle a schovával
si hlavu do vankúša. Odvtedy sa začal
zajakávať. Toto zajakávanie sa nezlep-
šovalo ani po niekoľkých týždňoch,
ba miestami sa zhoršovalo.
2. októbra bolo medzinárodné stret-
nutie Modlitieb matiek v Brne.
Zúčastnila sa na ňom aj pani Veroni-
ka z Anglicka, jedna zo zakladateliek
tohto hnutia. Vďaka priateľkám Re-
natke a Janke sa náš problém dostal
medzi úmysly, za ktoré sa tam všetci
modlili. Z Brna sme prišli nadšené
a posilnené vo viere, atmosféra bola
nádherná. A Pán Boh úžasným spô-
sobom vypočul aj naše prosby: ešte
v ten týždeň sa Martinkova reč zlep-
šovala, netrvalo dlho a jeho reč sa
dostala do normálnych koľají.
Vďaka Ti, Bože!


Viera Rozinaiová
Akú máte skúsenosť so svojimi deť-
mi? Nepodelíte sa s nami?


Foto: Rastislav Hamráček a arch. red.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 25


Taká
normálna


rodinka


Vypočutá
modlitba




26 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2


táborov a sú im peknou spomienkou
i duchovnou oporou. Niektorí účast-
níci po rokoch uzatvorili medzi se-
bou i vzorné manželstvá a založili si
rodiny.


Misia zabezpečovala pravidelné
slúženie svätých omší v slovenskom
jazyku, vysluhovanie sviatostí i množ-
stvo pastoračných návštev. Počas
uplynulého obdobia vydala 20 roční-
kov misijného časopisu Živé slovo a
pre mládež časopis Vlna M, v kto-
rých je zachytený podrobný život mi-
sie. Popri tom sa pravidelne zasielali
na Slovensko početné zásielky kníh.
Veriaci, ktorí prichádzali na misiu,
dostávali do daru rôzne hodnotné
katolícke knihy a texty duchovného i
kultúrno-národného rázu, čím
vzrástlo u nich náboženské i národ-
né povedomie.


Zorganizovalo sa vyše 30 marián-
skych pútí na rôzne miesta. Na počesť
sv. Cyrila a Metoda sa organizujú
pravidelné púte do Reichenau-Mittel-
zellu, kde bol sv. Metod väznený. Ko-
nalo sa i niekoľko pútí do Ríma a dve
púte do Svätej zeme. Misia zorgani-
zovala okolo 60 turnusov duchov-
ných cvičení.


V priebehu rokov poskytla v pre-
počte asi 43 miliónov korún, ktorý-
mi pomohla na Slovensku postaviť a
opraviť asi 20 kostolov a podporila
mnohé katolícke i sociálne diela,
núdznych členov slovenskej misie,
rodiny i študentov, ako i dobročinné
organizácie v Švajčiarsku.


Dnešnú situáciu misie charakteri-
zuje vzrastajúci počet najmä mla-
dých ľudí, ktorí sem prichádzajú zo
Slovenska pracovať alebo študovať.
Viaceré mladé dievčatá, ktoré sa vo
Švajčiarsku vydali, si chcú zachovať
svoju slovenskú identitu i nábožen-
ský život.


Čo pre mňa znamená Slovenská
katolícka misia v Zürichu?


Odpovede niektorých veriacich
misie:


- Znamená pre mňa veľmi veľa.
Dáva mi veľké duchovné obohatenie.
Slovenské sväté omše mi pripomí-
najú rodnú krajinu. V tomto spolo-
čenstve si zároveň vymieňam svoje
životné skúsenosti a povzbudzujem
sa v práci.


Monika


- Celý týždeň čakám, kedy príde
nedeľa, aby som sa mohla zúčastniť
na svätej omši a až potom viem, že
som nepremárnila týždeň. Tiež vy-
spovedať sa v rodnom jazyku je
niečo úžasné. Vždy som na konci
týždňa unavená, bez chuti do života
a človek sa veľakrát pýta: Je to na
niečo dobré takto sa túlať po svete?
Pri svätej omši mi Pán Boh dáva od-
povede na všetko. Nachádzam tu tak
potrebný pokoj, zmysel života a
viem, že Pánu Bohu na mne záleží.


Lucia


- Pre mňa je to kus domova v cu-
dzom svete a útecha pre dušu, keď je
najhoršie.


Róbert


- Možnosť prijať sviatosti v rod-
nom jazyku, spoznať rodákov, ktorí
sú tak ako my vzdialení od rodiny a
priateľov, duchovné obohatenie, kto-
ré nám pomáha pri každodennej
práci, možnosť vytvárania a budova-
nia nových priateľstiev, ktoré potom
pretrvávajú.


Dalibor


- Znamená pre mňa vybehnutie
zo všedného života, pocit, že aj tu ďa-
leko od domova mám kontakt s Bo-
hom a so svojimi rodákmi. Viem, že
tu nie sme sami a to mi dodáva ener-
giu a odvahu do života.


Gabriela


Anton Baník SDB
Foto: Vladimír Fekete


D BMISIE


Slovenská
katolícka misia
v Zürichu


Stručná história misie k jej 30. výročiu


Správca misie don Anton Baník


Počas osláv 30. výročia s arcibiskupom Mons. Jánom Sokolom


Spoločné posedenie v deň osláv


VZNIK MISIE SA VIAŽE K
DÁTUMU PRACOVNÉHO
POVOLENIA A SCHVÁLENIA
MISIE ORDINÁROM DIECÉZY
CHUR, KTORÝM BOL MONS.
JOHANNES VONDERACH, AKO
I POVOLENÍM CIVILNÝCH
ÚRADOV VO ŠVAJČIARSKU
DŇA 29. SEPTEMBRA 1971.


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 27


Sídlom misie sa stalo hlavné
mesto kantónu Zürich, zároveň i
najväčšie mesto Švajčiarska, kde bý-
valo i najviac Slovákov - utečencov
po invázii Varšavského paktu do
ČSSR v roku 1968. Celkový počet
Slovákov vo Švajčiarsku bol spočiat-
ku okolo 2 000, neskôr do 5 000 a z
toho v oblasti kantónu Zürich asi
polovica. Na 90% sa hlásili za veria-
cich katolíkov. Boli to zväčša celé
rodiny slovenských intelektuálov,
ktorí museli z existenčných a bez-
pečnostných dôvodov opustiť Slo-
vensko a aj v cudzine si žiadali mať
slovenského kňaza, ktorý by im po-
skytol v rodnom jazyku nábožen-


skú a duchovnú službu, o ktorú ma-
li živý záujem.


Po patričnom rokovaní bol na tú-
to službu určený salezián otec Anton
Baník, ktorého už niektorí utečenci
osobne poznali. Keďže misionár bol
rehoľným kňazom, predstavení mu
určili sídlo pobytu v saleziánskej ko-
munite spolu s talianskymi spolub-
ratmi - misionármi.


Misia sa musela začať budovať od
nuly. Prvé kroky boli preto plné na-
máhavej a trpezlivej práce. No po-
stupom rokov sa z nej stala najživšia
a najdynamickejšia slovenská kato-
lícka misia v Európe, ktorá svojou
činnosťou inšpirovala slovenské mi-


sie v celom ostatnom svete (v USA,
Kanade, Austrálii...), najmä čo sa tý-
kalo práce s mládežou.


Misia zorganizovala za celé obdo-
bie činnosti 40 táborov mládeže (let-
né, zimné a veľkonočné stretnutia),
na ktorých bolo za tie roky okolo 1
500 účastníkov z Európy a zámoria.
Tábory u mládeže povzbudili nábo-
ženského ducha, formovali tiež ná-
rodné povedomie a poskytovali zdra-
vú rekreáciu s účinnou saleziánskou
asistenciou. Mladí sa vracali domov
nadšení a rodičia nám potvrdzovali
pozitívne účinky v osobnostnom ras-
te i zlepšenie správania svojich detí.
Účastníci dodnes žijú z ovocia týchto




kresťanský ideál. Ideál je vytvorený
zo súhrnu hodnôt a tieto hodnoty
dávajú skutočnú náplň povolaniu.
Je len jedna radostná zvesť, pre všet-
kých saleziánov koadjútorov i sale-
ziánov kňazov. Obaja ju majú chápať
čím plnšie. Z toho vychádza ich túž-
ba ohlasovať a rozdávať ju. Práve
spôsoby rozdávania sú rozdielne, ale
navzájom sa dopĺňajú.
Komunitu obohacuje koadjútor tým,
že je akoby „zo sveta“ a svet oboha-
cuje tým, že „je zasvätený“. Ich laic-
kosť spočíva v tom, že môžu apošto-
lovať cez rôzne veci a aj také, ktoré
kňazi robiť nemôžu. Alebo niekto-
rým povinnostiam sa môžu venovať
plnšie ako kňazi.
Druhy apoštolských činností, kto-
ré vykonávali a vykonávajú sú roz-
manité (majstri, sekretári, vychová-
vatelia, kuchári, profesori, vrátni-
ci...) a možno ešte budú aj rozmani-


tejšie. Tým, že sú blízki mladým
a skutočnostiam sveta práce, jedine-
čne prispievajú do apoštolátu a sale-
ziánska komunita sa stáva apoštol-
sky schopnejšia. Takto si to prial
sám don Bosco.
Na Slovensku je 273 saleziánov. Z to-
ho je 25 koadjútorov, z ktorých
väčšina je vo formovaní. Teda ešte
pred doživotnými sľubmi. Nachádza-
jú sa skoro v každom saleziánskom
dome a v niektorých sú aj viacerí.
Ich apoštolát je rôzny a hľadajú
správny spôsob, ako prejavovať svo-
ju úplnú ochotu darovať sa.
Odovzdávajú sa vám všetkým do
modlitieb s prosbou o nové koadjú-
torské povolania a tiež o to, aby boli
výrečným znamením a nositeľmi Bo-
žej lásky voči mladým.


Rado Rumanovič SDB
Foto: autor a archív redakcie


- Vidíte, že don Bosco robí, čo môže,
ale je sám. Keby ste mi pomohli,
mohli by sme spoločne urobiť veľa
dobra. Čaká nás tisíce chudobných
detí. Sľubujem vám, že Panna Mária
nám zadováži priestranné a veľké
oratóriá, kostoly, domy, školy, dielne
a mnoho kňazov, ktorí nám budú po-
máhať. A to nielen v Taliansku
a v Európe, ale aj v Amerike.
Chlapci sa ohromene pozreli na se-


ba. Zdalo sa to ako sen. A predsa don
Bosco nežartoval, bol vážny a akoby
čítal budúcnosť.
- Panna Mária si želá, aby sme zalo-
žili spoločnosť. Preto vám navrhu-
jem, aby ste sa s Božou pomocou
a s pomocou svätého Františka Sa-
leského cvičili v láske k blížnemu.
Dlho som rozmýšľal, ako sa bude tá-
to spoločnosť volať. Rozhodol som
sa, že sa budeme nazývať saleziáni.
Don Bosco až rok pred svojou
smrťou, pri slávení svätej omše
v chráme Sacro Cuore povedal: „Te-
raz som to všetko pochopil.“ Počas
celého života sa snažil spoznávať,
ako má Saleziánska spoločnosť vyze-
rať. Vyvíjala sa za jeho života a ne-
prestala sa vyvíjať ani po jeho smrti.
Prispôsobovala sa novým zmenám
a potrebám v spoločnosti, v Cirkvi.


Takto sa postupne objavovali bohat-
stvá zasväteného života v salezián-
skom štýle. Toto objavovanie bohat-
stva pokračuje aj dnes.
Don Bosco od začiatku všetkých po-
volával, aby sa rozhodli nasledovať
Krista, jeho svätosť, žili v bratskom
spoločenstve a aby sa každý zapájal
svojím konkrétnym spôsobom do
práce na záchrane mladých. Túto


apoštolskú lásku niektorí prejavujú
ako kňazi - to znamená hlavne v služ-
be slova a posväcovania sviatosťami
alebo ako koadjútori (laici) - ktorí
ohlasujú Krista svedectvom života,
svojimi odbornými schopnosťami
a službou lásky.
Ide stále o to isté saleziánske povola-
nie, kde salezián kňaz pomáha sale-
ziánovi koadjútorovi a koadjútor po-
máha kňazovi. Vzájomne sa takto do-
pĺňajú, aby spolupracovali pri za-
chraňovaní duší, hlavne mladých.
Salezián koadjútor sa rozhodol radi-
kálne nasledovať Krista. Svoje roz-
hodnutie vyjadril zložením sľubov
chudoby, poslušnosti a čistoty, ktoré
prežíva spolu s bratmi v komunite.
Toto radikálne nasledovanie Krista
sa nadobúda počas celého života. Nie
činnosť, ktorú vykonáva, ale postoj,
s ktorým ju koná, je rozhodujúci. Aj
to najmenšie sa snaží robiť z lásky ku
Kristovi a pre záchranu mladých - to-
to je radikálnosť!
Podstatou koadjútorského povolania
je, že sa salezián rozhodol pre určitý


D BDUCHOVNOSŤ
Salezián koadjútor
26. JANUÁRA 1845 BOLA V TURÍNE POLÁRNA ZIMA. ALE V IZBIČKE DONA BOSCA BOLO VŠETKÝM
PRÍTOMNÝM VEĽMI PRÍJEMNE. DON BOSCO ROZPRÁVAL A ŠTYRIA MLADÍCI S DÔVERČIVOU
FANTÁZIOU BEŽALI ZA JEHO SLOVAMI.


Pán Štefan Gazdík a Jozef Grznár počas stretnutia koadjútorov, Mariánka 2001


Koadjútori pri vystúpení na spomienku sv. Cecílie


Stretnutie koadjútorov, Mamateyová, Petržalka 2001


Koadjútor Peter Podolský pripravuje kapra


D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2 29


Martin Bonkálo
n a r o d e n ý :
21. 9. 1972 Košice
v e č n é s ľ u b y :
18. 8. 1997 Žilina
d i a k o n á t :
11. 6. 2000 Jeruzalem
k ň a z s t v o :
31. 1. 2002 Humenné


Naši
novokňazi


Naši
miništranti


Viliam Riško
n a r o d e n ý :
17. 8. 1973 Humenné
v e č n é s ľ u b y :
15. 7. 2000 Košice
d i a k o n á t :
10. 6. 2001 Turín
k ň a z s t v o :
31. 1. 2002 Humenné


Pre všetkých miništrantov máme
dobrú správu: Od začiatku februá-
ra môžete nájsť na adrese www.mi-
nistranti.sk web-stránku sloven-
ských miništrantov. Ponúka články
o miništrovaní i duchovnóm živote,
celoročný rozpis miništrantských
akcií, galériu fotografií z miniš-
trantského prostredia, pokus o
znovurozbehnutie miništrantskej
univerzity, inšpirácie na miniš-
trantské súťaže a iné tipy na zveľa-
denie miništrantského života vo
farnosti a na motivovanie miniš-
trantov, aby chodili do kostola čas-
tejšie. Na stránke bude aj možnosť
prihlasovať sa do táborov elektro-
nickou formou. Zatiaľ ešte nie sú
dopracované všetky avizované rub-
riky, ale v najbližšom čase určite
budú, a už teraz sa máte na čo tešiť.
Miništranti môžu zasielať svoje
príspevky, fotografie a návrhy na
adresu: grafnett@dec.euba.sk.


28 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2




30 D O N B O S C O D N E S 2 / 2 0 0 2


D BSVÄTOSŤ


D O B R O D I N C I


V období január - február prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho diela 328
dobrodincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú omšu a
pamätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom - jednotlivcom i rodinám - vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejave-
nú štedrosť.


Narodil sa 12. októbra 1880 na
predmestí Boretta v Taliansku ako
tretí z ôsmich súrodencov. Rodičia
boli chudobní, ale dobrí kresťania. V
roku 1897 bol otec Zatti s manžel-
kou a deťmi prinútaný kvôli chudo-
be opustiť Taliansko a emigrovť do
Argentíny. Usadili sa v Bahia Blanca,
770 km na juh od Buenos Aires.
Farnosť viedli saleziáni a Artemide
sa u nich cítil dobre. Spovedával sa
týždenne. Každé ráno pred prácou
zašiel do kostola na meditáciu, svätú
omšu a prijímanie a vo voľnom čase
pomáhal vo farnosti. Nik sa nečudo-
val, keď povedal, že aj on sa chce stať
saleziánskym kňazom. Keď sa pri-
pravoval na obliečku za klerika, po-
žiadali ho starať sa o mladého kňaza
suchotinára. Súhlasil. Kňaz neskôr
zomrel a Artemide po čase zistil, že
tou istou chorobou sa nakazil aj on.
Poslali ho do Viedmy k slávnemu mi-
sionárovi-lekárovi, donovi Garrono-
vi. No liečenie bolo neúspešné. Má-
val stále častejšie chrlenie krvi. - Ak
nechceš skončiť ako toľkí iní, - pove-
dal mu raz don Garrone, - sľúb Pan-
ne Márii Pomocnici, že ostaneš so
mnou a budeš sa starať o chorých.
- Uveril som, sľúbil som a som uzdra-
vený, - hovorieval potom Artemide.


V Argentíne sa v tom čase
nemohol stať kňazom, kto
mal zákernú chorobu, akou
bola tuberkulóza. Keďže sa
rozhodol neopustiť dona Bo-
sca ani chorých, zvolil si cestu
zasvätiť sa ako koadjútor. Ako
27-ročný zložil sľuby.
V roku 1911 sa don Garrone
odobral do neba a jeho zodpo-
vednosť prešla na Zattiho, ktorý
sa medzi lekármi, sestrami, ošet-
rovateľmi a ošetrovateľkami stal
dušou všetkého. Doplnil stavbu,
zlepšoval ju a zväčšoval a zadovážil
najmodernejšie prístroje tej doby.
Zorganizoval jediné stredisko s mož-
nosťou hospitalizácie v okruhu sto
kilometrov, staral sa o každú biedu,
takže čoskoro sa zlepšil zdravotný
stav ľudí v celej oblasti. Cítili to naj-
mä opustení, v ktorých videl Pána.
„Šaty pre jedného starého Ježiša. Bie-
lizeň pre dvanásťročného Ježiša,“ ho-
vorieval sestre.
Tak prešlo štyridsať rokov. Zaan-
gažovaný v pretváraní nemocnice na
rodinu, vlieval optimizmus svojou
nákazlivou, sympatickou a nadše-
nou veselosťou. V roku 1950 sa po
páde na schodoch dostal sám na ne-
mocničné lôžko. Po niekoľkých me-


siacoch sa však ob-
javili príznaky rakoviny. Počas


choroby, ktorá ho napokon privied-
la do hrobu, odmietal dokonca
utišujúce prostriedky: „Neberte mi
posledný grajciar, čo mi ostáva.“
15. marca 1951 sa Artemide Zatti,
sedemdesiatročný saleziánsky koad-
jútor, vydal na cestu do neba so slo-
vami: „Boh ma vždy nosil v náručí.
Teraz ma chce mať ešte bližšie.“ Pri
jeho smrti ktosi povedal: „Odvtedy,
čo som spoznal Zattiho, verím v Bo-
ha.“


Angelo Botta
Foto: LDC


UŽ LEN PÁR CHVÍĽ NÁS DELÍ OD ÚRADNÉHO
UZNANIA HRDINSKÝCH ČNOSTÍ ARTEMIDA ZATTIHO,
SALEZIÁNSKEHO KOADJÚTORA - OŠETROVATEĽA,
KTORÝ PREŽIL SVOJ ŽIVOT V ARGENTÍNE.


s vyznamenaním
Láska
Časopisy pre vaše deti a vnúčatá


Časopisy do vašich rodín
Časopisy, ktoré u vás nesmú chýbať


Čajku (predplatne na šk. rok 2002/2003 je 280,– Sk) v počte ks
Svetlo (predplatne na šk. rok 2002/2003 je 280,– Sk) v počte ks


PRE : Meno a priezvisko................................................................................................................................................
Ulica a číslo....................................................................... obec..................................................PSČ


Poštovné uhradím poštovou poukážkou Môj e-mail:.............................@ .....................................................


Moje meno:............................................................... Moja adresa:...............................................................PSČ:


db Objednávky prijíma vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, tel.: 02-5557 2226, fax: 02-5557 4992, e-mail: predplatne@donbosco.sk, www.donbosco.sk
O b j e d n á v a m ✃