Don Bosco Dnes SLK No. 1 2004

ROČNÍK XXXV.1/2004
JANUÁR – FEBRUÁR


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


JUBILEUM SDB: 80 POŽEHNANÝCH ROKOV
MARIÁNSKE ZVONY: ČO O LURDOCH NEVIEME
MISIE: CIRKEV V JAPONSKU




Za nami sú Vianoce, Silvester i Nový
rok. Život sa dostáva do svojho
ustáleného rytmu a pomaly nás už
ani neprekvapuje, že v dátume sa
píše rok 2004.
Pre saleziánsku rodinu na Slovensku
je tento rok rokom jubilejným. V sep-
tembri tomu bude už osemdesiat ro-
kov, čo prišli z Talianska do Šaštína
prví slovenskí saleziáni a začali roz-
víjať dielo dona Bosca v našej vlasti
pod Tatrami.
Ako sme vás informovali v predchá-
dzajúcich číslach nášho časopisu,
chceli by sme túto príležitosť využiť
na pripomenutie si bohatej histórie
saleziánskeho diela u nás a súčasne


sa duchovne povzbudiť a prehĺbiť.
Pred nedávnom sa mi dostala do rúk
česká kniha Kamínky. Sú v nej zo-
zbierané stovky svedectiev a jedno-
duchých životných príbehov alebo si-
tuácií, ktoré prežili českí katolíci
v období neslobody. Táto kniha ma
inšpirovala položiť si otázku, či by
sme aj my na Slovensku nemali uro-
biť niečo podobné. Niektoré veľké
osobnosti nášho duchovného života
spísali svoje životné pamäti a spo-
mienky na obdobie rokov 1950–
1989 ako odkaz budúcim generá-
ciám. Tisíce ďalších svedectiev
našich matiek a otcov, rehoľných ses-
tier a kňazov však odchádza nená-
vratne do zabudnutia spolu s ich pro-
tagonistami. Istý saleziánsky historik
nám opakovane pripomína: „Uda-
losť, ktorá sa nenapíše, sa po desia-
tich – dvadsiatich rokoch stratí z pa-
mäte ľudstva, akoby sa ani nikdy
neodohrala“.
Obraciam sa preto na všetkých vás,
bratia a sestry, s prosbou, aby ste mi
pomohli zozbierať a zachrániť pre
budúce generácie príklady zo života
a udalosti, ktoré sa počas totality sta-
li vám alebo ste boli ich svedkami.
Vôbec to nemusia byť umelecky pre-
pracované literárne diela. Stačí, ak si
na nejakú udalosť z obdobia neslobo-
dy spomeniete a veľmi jednoducho
o nej napíšete niekoľko riadkov – pri-
bližne v ktorom roku a kde sa odo-
hrala a jej stručný opis, prípadne aké
mala dôsledky. Ide mi hlavne o uda-


losti, ktoré opisujú, čo všetko boli
schopní veriaci vydržať a pretrpieť,
aby si uchránili svoje náboženské
presvedčenie, svoju vieru. Svoje listy
môžete posielať na adresu redakcie.
Ak nás niektorý príspevok osobitne
zaujme, s vaším dovolením ho radi
publikujeme buď v našom časopise,
alebo iným spôsobom.
Nechceme týmto nahrádzať prácu
historikov. Som však presvedčený, že
tieto svedectvá môžu byť pomôckou
pre posilnenie našej viery a najmä
povzbudením pre nové generácie.
Veď dnešní stredoškoláci už nemajú
ani len hmlistú predstavu o tom, ako
sa na Slovensku žilo za komunizmu,
čo všetko si ich rodičia alebo starí ro-
dičia museli pretrpieť, len aby si za-
chovali svoju vieru v podmienkach
neslobody.
Ako malý príspevok a zároveň po-
vzbudenie k písaniu pre všetkých vás
by som chcel počas tohto roku
uverejňovať v úvodníkoch maličké
fragmenty udalostí z obdobia totality,
na ktoré si pamätám, v nádeji, že bu-
dú podnetom k písaniu i pre vás
a súčasne azda i povzbudením k pre-
hĺbeniu vďačnosti za dar viery. Dnes
to bude zopár riadkov z udalosti, kto-
rá bola už aj literárne spracovaná
a ktorá sa stala v Bratislave v posled-
ných rokoch totality.


Ohrozoval štát tým, že učil
Rómov prežehnať sa
Pred dverami bytu na Prievozskej 11
stoja dvaja nenápadní páni v civile.
Zvonček ostro zacengá. Dvere sa
otvárajú a prekvapený majiteľ –
údržbár z bratislavského Zaresu, kto-
rý sa len pred chvíľou vrátil z práce,
stojí tvárou tvár mužom zákona. Za-
tykač, prehliadka bytu, vyšetrovacia
väzba – to všetko nasleduje za sebou
ako v nepríjemnom spomalenom fil-
me.
Niekoľkomesačné vyšetrovanie v bra-
tislavskom „justičáku“ a na jeho kon-
ci rozsudok v mene republiky:
Obžalovaný sa odsudzuje na dva ro-
ky odňatia slobody nepodmienečne,
pretože porušil zákony republiky naj-
mä tým, že v opakovane v priebehu
niekoľkých mesiacov zhromažďoval
na svojom družstevnom byte malole-
tých Rómov, učil ich prežehnávať sa
a modliť sa. Naplnil tým skutkovú


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Technické spracovanie: Aurel Valábek, Distribúcia: Ladislav Katona
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne. Registrácia: MK SR č. 103/90
Tlač: MERKANTIL s.r.o, Trenčín


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


1/2004
ROČNÍK XXXV.


JANUÁR – FEBRUÁR


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
A


rc
hí


v
re


da
kc


ie


Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie


Správy
Bratislava, Banská Belá, Žilina... 4


Jubileum
80 požehnaných rokov 8


Mládež
Laurafest alebo fest dobrá oslava 12


Mariánske zvony
Ako vznikali zemepisné názvy 13


Mariánske zvony
Čo o Lurdoch nevieme? 14


Mariánske zvony
Saleziáni na Slovensku 1924 – 2004 16


Mariánske zvony
O pravej úcte k Panne Márii 18


Mariánske zvony
Všetci ho hľadali 20


List
Boj o nový život 21


Naše diela
Pre všetkých chlapcov 22


Výchova
Psychohygiena, alebo: ... 24


Misie
Cirkev v Japonsku 26


Misie
Don Jozef-Daniel Pravda 28
...


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD


podstatu zákona číslo 178 Zb. o marení dozoru štátu
nad činnosťou cirkvi a ohrozoval tak naše ľudovodemo-
kratické zriadenie.
Hoci sa nepreukázala príslušnosť odsúdeného k štruk-
túram tajnej cirkvi, je dôvodné podozrenie, že tajne vy-
konával kňazskú službu alebo sa aspoň na kňazskú čin-
nosť pripravoval. Zhabané náboženské knihy a spisy
potvrdzujú jeho protištátne zameranie a nebezpečnosť
pre naše ľudovodemokratické zriadenie.
Je jeseň 1981 a odsúdený tajný rehoľník Matej napriek
odvolaniu sa na krajský súd nastupuje k výkonu trestu
v Sučanoch. Po niekoľkých mesiacoch je mu rozhodnu-
tím Krajského súdu v Bratislave zvyšok trestu odpuste-
ný, a tak sa Matej po ôsmich mesiacoch väzby vracia za-
čiatkom roku 1982 na slobodu, aby pokračoval tam,
kde pred necelým rokom prestal. Opäť je celý deň v prá-
ci. Pracuje ako robotník na svoje živobytie, aby sa vo vo-
ľnom čase mohol priblížiť k deťom a mládeži a učil ich
svedomito žiť (kupuje im lístky na električku, aby ne-
cestovali načierno) a pomáha im nachádzať odpovede
na otázku, aký zmysel má náš život na zemi...


Aj tento malý príbeh ako mnohé iné potvrdzuje zasle-
penosť totalitného systému. Systému, ktorý nielenže ne-
bol schopný oceniť sociálnu prácu s Rómami, ale preto-
že ju vykonával veriaci človek, kvalifikoval jeho prácu
ako ohrozenie všeobecného dobra. Aj tento príbeh však
potvrdzuje, že hoci Boh dopúšťa do nášho života skúš-
ky a príkoria, ak mu dôverujeme a držíme sa ho, v ko-
nečnom dôsledku ich využije pre naše dobro.


Milí čitatelia, ešte raz vás všetkých srdečne pozdravuje,
želá vám úspešný a milostiplný rok 2004 a teší sa na
vaše spomienky a zážitky z obdobia neslobody váš brat


PÚTE DO LEVOČE POČAS TOTALITY


VELEHRAD 7. JÚLA 1985




Svet masmédií vplýva na nás všetkých. Je preto
užitočné rozumieť mu a chápať to, akým spôso-
bom ovplyvňuje naše správanie a celkovú kultú-
ru spoločnosti. Aj kvôli tomu sa začiatkom no-
vembra uskutočnilo formačné a diskusné
stretnutie so spolubratmi postnovicmi v Žiline
na tému Film a masmediálna komunikácia. Pred-
nášajúci don Jozef Kupka rozvíjal tému filmová
a televízna tvorba. Počas diskusie sa účastníci
oboznámili s históriou filmu a jeho vývojom až do
dnešnej podoby. Neobišli sa ani moderné tech-
niky filmových efektov a počítačového spraco-
vania súčasných filmov. Mladí spolubratia sa za-
ujímali aj o najmodernejšie trendy digitálneho
spracovania obrazu, 3D grafiku a techniku troj-
rozmerného kina. Súčasťou diskusie bolo aj po-
skytnutie niekoľkých bodov, na základe ktorých
sa môžu rozoberať filmy a viesť diskusie s mlá-
dežou po zhliadnutí filmu. Pomocou tejto sché-
my hneď spoločne zhodnotili jeden film, ktorý
predtým videli. Spolubratia sa mohli oboznámiť s
prácou vydavateľstva Don Bosco.


MASMEDIÁLNA KOMUNIKÁCIA


SKAUTING V ŠAŠTÍNE


Po dlhších úvahách sme dospeli k záveru, že
by nebolo zlé ponúknuť šaštínskej mládeži mož-
nosť osobnostného rastu, a to práve prostred-
níctvom stretávania sa v družine, ktorú by sme
neskôr chceli nazvať skautskou. Radi by sme
mladým chlapcom objasnili vysoké morálne a
kresťanské hodnoty, ktoré skauting prináša.
Sme radi, že sme objavili ich záujem, keď sme
ich navštívili v základnej škole. Tu sme im pred-
stavili základné princípy: služba Bohu, služba
ostatným a služba sebe. Dúfame, že naša sna-
ha prinesie ovocie. Chlapci nás povzbudili svo-
jou účasťou na doterajších schôdzkach, ktoré
sa im páčili. V Šaštíne boli skauti už dávnejšie,
no odchodom vodcov sa to všetko skončilo. Je
pravdou, že ani my, študenti Gymnázia Jána
Bosca, tu nebudeme celý život. Naším cieľom
teda tiež je vychovať nástupcov, ktorí by moh-
li pokračovať v tejto činnosti. S pomocou našej
Sedembolestnej Panny Márie by sme chceli
tieto plány realizovať.
Jozef Rajský a Juraj Kováč


D BDOMA A VO SVETE
■■ Bratislava ■■ ■■ Žilina ■■


PROVINCIÁLNA KAPITULA SDB


V dňoch 23. - 26. novembra 2003 sa uskutočnilo zasadanie kapituly slo-
venských saleziánov. Je to pravidelné stretnutie, ktoré sa koná každé tri
roky a jeho cieľom je riešiť na celoslovenskej úrovni niektoré závažnejšie
otázky saleziánskeho života a apoštolátu. Kapitula zasadala v dome
SALES v Bratislave-Dúbravke a zúčastnilo sa na nej 48 delegátov, ktorí za-
stupovali všetkých 254 slovenských saleziánov. Témami rokovania boli naj-
mä tieto oblasti: proces aktualizácie rozhodnutí 25. GK v provincii; vypra-
covanie organického projektu provincie; zrevidovanie provinciálneho
direktória; animácia povolaní saleziánskych koadjútorov a ostatné špeci-
fické témy provincie. Zasadanie kapituly je teraz prerušené kvôli podrob-


nejšiemu roz-
p r a c o v a n i u
jednotl ivých
tém v odbor-
ných skupi-
nách a spoloč-
né rokovanie
bude opäť po-
k r a č o v a ť
v marci tohto
roku, keď sa
prijmú závere-
čné dokumen-
ty.


■■ BANSKÁ BELÁ ■■


STRETNUTIE MLADÝCH KŇAZOV


Koncom októbra sa na chate v Banskéj Beléj stretli mladí spolubratia, kto-
rí boli vysvätení pred menej ako piatimi rokmi. Tieto stretnutia sa uskuto-
čňujú dvakrát do roka, raz na jar a raz v jeseni.
Celý program koordinoval radca pre formovanie don Karol Maník. Počas
troch dní sa vystriedali viacerí prednášatelia, ktorí viedli jednotlivé stretnu-
tia. Don Pavol Seman predstavil obetavý život kňaza dona Beltramiho. Don
Štefan Turanský predostrel tému aktivizmu a nebezpečenstva, ktoré z ne-
ho vyplýva. Don Vladimír Fekete mladých kňazov oboznámil s dokumen-
tom hlavného predstaveného dona Chaveza o výchove mladých ľudí k vie-
re a o požiadavkách na osobu saleziána-vychovávateľa.
Popri tom prebiehali aj spontánne diskusie na rôzne iné témy a bratia si vy-
mieňali skúsenosti z apoštolátu i z kňazského života.
Počas celého programu sa o bezchybný chod kuchyne a o teplo domáce-


ho krbu staral
obetavý Slávko
Švihra a Dušan
Vilhan, ktorí vý-
datne prispeli
k tomu, že celé
podujatie pre-
behlo vo veľmi
dobrej atmosfé-
re a vo všeobec-
nom pokoji


4 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


■■ ŠAŠTÍN ■■


STRETNUTIE TIROCINANTOV


Predĺžený víkend v polovičke novembra bol termínom stretnutia
nás tirocinantov druhého ročníka na chate v Batizovciach. Verní
tradíciám nášho ročníka z noviciátu sme využili príležitosť ktorú
nám poskytlo miesto stretnutia, a v rámci programu sme sa aj s ot-
com provinciálom vybrali do Tatier. Napriek tomu, že tirocínium je
obdobím „rehoľnej puberty“, méta nášho putovania bola skôr hod-
ná seniorského stretnutia. Ospravedlniť by to mohlo snáď iba po-
časie pod psa a veľká chuť oddychovať po hektických apoštol-
ských skúsenostiach, ktorá sa dala čítať v očiach mnohých. Pri
každom stretnutí s človekom sa dá objavovať bohatstvo ľudskosti,
ktoré zvnútra tvárni človeka. Kiež by sa nám to darilo nielen takto
pri polročných stretnutiach, ale denne v komunitách a vôbec na
mieste kde sme. Pre mňa bolo toto výzvou, ktorú si odnášam. Vďa-
ka Rado, Pišta a všetci, zvlášť za pondelok večer, ale i za ostatné
momenty: za príklad Jána Krstiteľa, za McGiverovo nebezpečné
občerstvenie sa na chate, za nočnú bojovú hru a aj za výkony vy-


sokohorského
nosiča alias
„vrchného hrie-
chológa“. Na spo-
ločnej fotke je aj
Rasťo, ktorý sa
staral o naše ža-
lúdky.


■■ POPRAD ■■


PASTORÁCIA MLÁDEŽE


V októbri 2003 sa v Slovinsku (Zelimlje) uskutočnilo stretnutie
provinciálov skupiny CIMEC (Slovensko, Česko, Slovinsko, Chor-
vátsko, Maďarsko), na ktoré boli prizvaní aj vedúci Pastorácie mlá-
deže a iní spolubratia – za nás išli okrem provinciála ešte don Lus-
coň, don Riško a don Timko. Téma stretnutia bola: Inšpektoriálna
animácia mládežníckej pastorácie a jej vplyv na miestne komunity.
Tieto susedné provincie majú svoje ťažkosti, ale aj úspechy. Slo-
vinci majú „autobus radosti“ – akési pojazdné oratórium, ktoré
chodí po farnostiach a mladí sú pozývaní zakúšať saleziánskeho
ducha. Maďari sú dosť orientovaní na školy a internáty. Chorváti
majú pestrú činnosť – od fár, cez školy, pôsobia na škole medzi po-
licajtmi... A českí spolubratia tiež bojujú na viacerých frontoch. (Fa-
ry, vyššia soc. pedagogická škola Jabok, pôsobenie na VŠ, orató-


ria, Don
Bosko klu-
by... ) To, čo
spája tento
„stredoeu-
r ó p s k y “
priestor je aj
to, že všade
sú problémy
s novými po-
volaniami.


„JA SOM ŽIVÝ CHLIEB, KTORÝ ZOSTÚPIL Z NEBA.“


Tak ako po minulé roky, tak aj tento rok organizuje katolícka
Komunita Emanuel trojdňové stretnutie mladých On je živý,
ktoré sa začína dňa 30. januára 2004 (piatok) o 19.00 hod.
v športovej hale v Púchove. Predpokladaná účasť je asi
1 000 mladých zo všetkých kútov Slovenska. Stretnutie sa
bude niesť v duchu témy: „Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil
z neba.“ (Ján 6, 51). Ak sa túžiš stretnúť s Ježišom, ktorý sa
nám dáva v chlebe, tak neváhaj a príď. Bližšie informácie
vám poskytne:
Mirka Adamcová, Košeca 483, 018 64 Košeca
tel.: 042 4468027 do 20.00 hod, 0903 955743
e-mail: mirkaa@naex.sk


■■ Slovinsko ■■


■■ Púchov ■■


STO ROKOV OD SMRTI LAURY


Laura Vicuňová sa narodila v roku 1891 v Čile. Po smrti otca
sa mama s dvoma dcérami presťahovala do Argentíny. V ro-
ku 1900 bola Laura prijatá do ústavu sestier FMA v dedinke
Junín de los Andes. Keď Laura pochopila, že jej matka žije
v hriešnom vzťahu s istým mužom, ponúkla sa Pánu Bohu
ako obeta za obrátenie svojej matky. Po tom, čo si vytrpela
rôzne poníženia a obety, ťažko ochorela. Zomrela 22. januá-
ra 1904 v Junín de los An-
des. Počas poslednej noci sa
vyznala: „Mama, ja zomie-
ram! Žiadala som si to už dlh-
ší čas od Ježiša, ponúknuc
mu môj život za teba, aby
som dosiahla tvoj návrat
k Bohu. Mama, skôr ako zo-
mriem, nezažijem predsa len
radosť, aby som ťa videla ka-
jať sa?“ V deň pohrebu Laury
sa mama vrátila ku sviatos-
tiam a začala nový život. Te-
lesné pozostatky Laury sú
v kaplnke Dcér Márie Po-
mocnice v Bahía Blanca v Ar-
gentíne. 3. septembra 1988
ju Svätý Otec Ján Pavol II. vy-
hlásil za blahoslavenú.


■■ ARGENTÍNA ■■


5D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4




6 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


Bola ešte hlboká totalita, keď sa
skupina mladých saleziánov roz-
hodla pomôcť mladým ľuďom pri
ich duchovnom raste aj písaným
slovom. A tak sa zrodil časopis,
ktorý sa najprv volal Svetielko,
neskôr sa potom ujal názov Svetlo.
Nadšenie tvorcov neopúšťalo,
a tak ešte počas totality vyšlo štr-
násť čísel.
Sloboda priniesla nové možnosti
a časopis začal vychádzať v niekoľ-
kotisícovom náklade. Svetlo počas


svojej pätnásťročnej existencie od-
chovalo veľmi veľa mladých ľudí.
Ale ako to už býva, časy sa menia,
mladým akosi „menej“ chutí čítať
a radšej siahnu po internete, filme
či počítačovej hre... Konkurencia
medzi mládežníckymi časopismi je
dnes pomerne veľká a tie „svetské“
nemajú zábrany prinášať všelijaké
pikošky či dokonca nečisté návrhy!
Ale Svetlo si drží svoju úroveň a
stále prináša dobré správy, ktoré
sú inšpirované evanjeliom a ktoré
vám môžu „posvietiť“ na životnú cestu.
Je to časopis pre dospievajúcich mla-
dých ľudí (chlapcov aj dievčatá) vo veku
12 - 16 rokov, ale aj vyššie či nižšie. Čer-
pá z kresťanských hodnôt a z tohto uhla
prináša pohľad na svet. Čo teda v ňom
nájdete? Žánrovo je veľmi pestrý - sú tu
reportáže, rozhovory, témy o dospievaní
z pohľadu psychologičky i kňaza, náme-
ty na rôzne aktivity, návrhy ako zmyslu-


plne prežiť voľný čas... Nič dôležitého
z liturgického roka mu neujde. Sleduje
to aj rubrika pre miništrantov. Zaujíma-
vé príbehy hovoria ako sa dajú riešiť
vážne životné udalosti. Pomocou dejín
Cirkvi chceme pochopiť postoje mno-
hých dnešných ľudí. V aktualite redakto-
ri približujú to, čím žije Cirkev dnes.


Keďže je samozrejmé, že dnešný mladý
človek má rád hudbu, šport, filmy, preto
nájdete hodnotenie hudobných novi-
niek a spevákov, recenziu filmov,
najnovšie zaujímavosti z techniky, zo
sveta motorov, počítačových hier...
Časopis je bohato ilustrovaný, nechý-
bajú vystrihovačky, plagáty a iné prak-
tické doplnky, ktoré pomáhajú životu


mladých ľudí. Špecialitou sú vtipy,
poznávanie krás Slovenska a mno-
hé súťaže o nádherné ceny. Zo
strán periodika dýcha nenásilný,
svieži humor. Prečo to všetko
píšem? Uvedomujem si, ako je
dôležité vychovať mladých ľudí
pre čítanie kvalitných, morálne
bezchybných časopisov a kníh.
Kto sa zmocní ich fantázie, zmoc-
ní sa ich budúcnosti... Oni si to
často ani neuvedomujú, ale vy ro-
dičia, starí rodičia im môžete veľ-


mi pomôcť krásne prežiť život.
Preto vás povzbudzujem, aby ste
to so Svetlom vo vašej rodine skú-
sili. Objednávky posielajte na
adresu:


Časopis Svetlo
Miletičova 7
821 08 Bratislava 2


Priatelia, so Svetlom istotne
nezblúdite. Zdraví vás jeden
z tvorcov časopisu


don Jozef Luscoň


Štartovacím impulzom pre obnovený
prístup k Svätému písmu bol seminár
o Božom slove, ktorý sa v spolupráci
so združením Laura uskutočnil
v dňoch 26. – 27. októbra v salezián-
skom mládežníckom stredis-
ku na Mamateyovej ulici
v Bratislave.
V sobotu 26. októbra sa
kongresová sála na
„Mamatke“ naplnila
sestrami z celého Slo-
venska. Východ, zá-
pad aj stred sa zlial
v jednu sivú masu,
ktorá s napätím oča-
kávala prvého lekto-
ra. Bol ním o. Marián
Bublinec, ktorý pred-
náša v kňazskom semi-
nári v Badíne a píše do
Katolíckych novín nedeľ-
né zamyslenia nad liturgic-
kými čítaniami. Netrvalo dlho a
prednášajúci našiel s publikom spo-
ločnú reč, pretože korene jeho povo-
lania sú späté so saleziánskym zvo-
lenským „podsvetím“ z čias totality.


Pre vysvetlenie metódy číta-
nia Božieho slova si zvolil
známe stretnutie Ježiša so
Samaritánkou (Jn 4). „Do textu najle-


pšie vniknete, keď si predstavíte, že
ste tam priamo prítomné“,


objasňoval lektor, ale ne-
zostal len pri teórii.


Načrtol aj spôsob ako
si to predstaviť. Celý
príbeh treba čítať
z pozície fotografa,
ktorý je tam naživo
a robí si zábery jed-
notlivých situácií.
Tento štýl by bol
určite blízky mla-
dým. Ale aj sestry,


ktoré sú tiež duchom
mladé, sa vžili do


schém záberov a našli
v nich mnoho podnetov


na zamyslenie. Práca s tex-
tom bola interaktívna a oboha-


tila nielen sestry, ale, podľa jeho slov,
i samého lektora.
Súčasťou maxirodinného večerného
programu bol nový taliansky film Ne-


bo nad močiarmi,
ktorý sugestívne
zobrazuje život sv.
Márie Goretti.
Keďže príležitosť
zísť sa na celoslo-
venskej úrovni na
jednom mieste je
pre sestry vzácna,
v nedeľu dopolud-
nia sa venovali za-
sadnutiam pasto-
račných sekcií.
Jednotlivé sekcie -
pre pastoráciu po-


volaní, pre združenie Laura, prvotnú
evanjelizáciu, médiá a animátorky -
sa stretli, aby naplánovali svoju čin-
nosť na nasledujúcich šesť rokov.
Popoludní sa vedenia programu ujal
páter Milan Bubák SVD. Na úvod
sám seba nazval spolupracovníkom
saleziánskeho diela, keďže do UPC
v Bratislave mu prichádzajú mnohí
mladí zo saleziánskeho prostredia.
Ocenil ich formáciu a kvalitu sale-
ziánskej výchovy. Svoju prednášku o
Lectio divina začal vysvetlením sily,
ktorú v sebe skrývajú príbehy - od te-
lenoviel až po biblické príbehy. Ich
tajomná moc je v tom, že majú schop-
nosť odovzdávať hodnoty a zachytiť
emócie, bez toho, že by si to ľudia
uvedomili. Práve preto majú na nich
veľký vplyv.
Sestry si to mohli samy vyskúšať
v skupinkovom lectio divina podľa
metódy p. L. Feldkämpera SVD. Prí-
beh slepého Bartimeja nadobudol
svoju silu v spojení s osobnými prí-
behmi každej účastníčky. Sestry oce-
nili túto formu zdieľania nad Božím
slovom a zdala sa im vhodná najmä
pre stretká s mladými.
Tento víkend bol rozhodne veľkou in-
vestíciou do duchovného života na-
sledujúcich mesiacov. A nielen to.
Načrtol aj nové cesty, ako priblížiť
Božie Slovo mladým, aby sestry spo-
lu s nimi mohli žiť život, z ktorého sa
dá čítať o Ježišovi Kristovi.


Eva Rušinová FMA
Foto: sestry FMA


ŠKOLSKÝ ROK 2003/04 JE PRE SLOVENSKÚ
PROVINCIU SESTIER SALEZIÁNOK ROKOM
PREHĹBENIA ICH VZŤAHU K BOŽIEMU SLOVU.
SMERUJÚ K TOMU DUCHOVNÉ OBNOVY,
SKVALITNENÉ RANNÉ MEDITÁCIE, LECTIO DIVINA
A INÉ AKTIVITY.


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 7


Seminár
o Božom slove


chce
svietiť...




vlasti donovi Boscovi milodary. Ba
rok po jeho smrti Spolok svätého
Vojtecha v Trnave vydáva ako podie-
lovú knihu 190-stranový životopis
dona Bosca z pera hornoorešan-
ského farára, preláta Pavla Jedličku.
Tak sa o donovi Boscovi dozvedeli aj
prví chlapci na Slovensku a chceli byť
ako on, hľadali cesty ako sa dostať do
Talianska. Tak sa dostal v roku 1905
do saleziánskeho ústavu v Cavagliá
pri Turíne 18-ročný mládenec Viliam
Vagáč zo Starej Turej. V Cavagliá bol
pre chlapcov z Uhorska, ktorí sa
chceli stať saleziánmi, ústav. V sep-
tembri 1910 prišiel do Cavagliá aj 13-
ročný Jožko Bokor z Trakovíc v okre-
se Trnava. A spolu s ním pricestovali
František Sersen zo Špačiniec a Jozef
Rosinský. Do Cavagliá sa dostali aj iní
chlapci zo Slovenska, napr. Ladislav
Stano z Ružomberka a ďalší.
Po prvej svetovej vojne sa to začalo
všetko živo rozbiehať. Bohoslovec
František Sersen spolu s klerikom Já-
nom Hlubíkom z Hrnčiaroviec pri
Trnave organizujú výpravy sloven-
ských chlapcov k saleziánom v Ríme.
Don Viliam Vagáč, ktorý bol vysväte-
ný za kňaza 17. júna 1919 v Osvie-
nčime, napísal ešte v tom istom roku
memorandum hlavným predstave-
ným saleziánov do Turína, v ktorom
ich požiadal o založenie saleziánske-
ho domu na Slovensku a patrične to
i odôvodnil. Po druhom memorande
dona Vagáča v roku 1920 hlavný
predstavený don Filip Rinaldi, dnes
už blahoslavený, povolil založiť v ob-
lasti Turína saleziánsky dom pre slo-
venských chlapcov v dedinke Perosa
Argentina.


Saleziáni, poďte domov!
Takto vznikol prvý slovenský sale-
ziánsky dom v Taliansku v Perosa Ar-
gentina. V školskom roku 1921/22
bolo tam 19 chlapcov, v roku
1922/23 už okolo päťdesiat a v roku
1923/24 osemdesiat. Viedli ho slo-
venskí saleziáni, čo vyštudovali v roz-
ličných štátoch strednej Európy. Bola
len otázka času, kedy sa presunú na
Slovensko.
V januári roku 1924 sa konala v Žili-
ne mimoriadna biskupská konferen-
cia, ktorá vydala Ohlas slovenských
biskupov na katolíkov celého Sloven-
ska. V Ohlase oznamujú, že chcú v
každej diecéze otvoriť saleziánsky
dom pre mládež. Ohlas sa čítal v kos-
toloch cez nedeľné bohoslužby ako
pastiersky list. Otec Viliam Vagáč
hľadal potom na Slovensku miesto
pre prvý saleziánsky dom. Voľba po
dlhom hľadaní padla na Šaštín. Tr-
navský biskup-apoštolský adminis-
trátor Dr. Pavol Jantausch 6. septem-


bra 1924 vymenoval dona Viliama
Vagáča za šaštínskeho farára, a dona
Jozefa Bokora, ktorý bol nedávno
predtým vysvätený za kňaza, za jeho
kaplána.


Semienko začína klíčiť...
Je 7. september 1924. Borským Miku-
lášom - je to rázovitá záhorácka obec
- beží vyleštený panský kočiar Štát-
nych majetkov. Je prázdny. Zastane
pred farskou budovou. Miestny de-
kan Dr. Karol Nečesálek, veľký sale-
ziánsky dobrodinca, ho dnes na po-
poludnie prenajal. Potrebuje ho na
celkom mimoriadnu príležitosť. Po-
vezie na ňom dvoch kňazov-saleziá-
nov do susedného Šaštína, aby tam
od 8. septembra 1924 prevzali miest-
nu faru i pútnický chrám Panny Má-
rie Sedembolestnej.
Do kočiara pred farou nasadajú šty-
ria kňazi: Dr. Karol Nečesálek a jeho
kaplán Augustín Karmaš a dvaja sa-
leziáni: don Viliam Vagáč a don Jozef
Bokor, ktorý mal nedávno primície v
rodných Trakoviciach.
Citujme však na okamih zápisky do-
na Vagáča: Moje pamäti a životné
zážitky. Napísal ich po prepustení z
väzenia v rokoch 1961-62. Píše v
nich:
„Ja som sa až hanbil takto cestovať.
Prišlo mi na myseľ, že Pán Ježiš sa ke-
dysi niesol do Jeruzalema iba na osli-
ci. A nás, chudobných saleziánov,
vezú dva parádne tátoše.
Na rozhraní chotárov medzi Šaští-
nom a Borským Mikulášom kočiar
zastal. Tu nás srdečne privítala dele-
gácia mestečka Šaštína. Na privítaciu
reč pána starostu som odpovedal me-
dziiným takto: - Dúfam, že Šaštín sa v


Radosť a nádej...
Rok 2004 je pre celú saleziánsku ro-
dinu na Slovensku rokom radosti a
nádeje. Pre celú saleziánsku rodinu v
užšom i širšom zmysle. V užšom
zmysle patria do nej saleziáni, Dcéry
Márie Pomocnice, Don Boscove dob-
rovoľníčky, organizovaní saleziánski
spolupracovníci a bývalí žiaci. V ši-
ršom slova zmysle patria do nej všet-
ci mladí ľudia v ich čare radosti pre
svoj ľudský a kresťanský rast. Patria
sem i všetci ľudia dobrej vôle, ktorí
akýmkoľvek spôsobom pomáhajú sa-
leziánom, Dcéram Márie Pomocnice i
Don Boscovým dobrovoľníčkam a
spolupracovníkom i bývalým cho-
vancom v práci pre mládež i veria-


cich. Patria sem i veriaci
saleziánskych farností.
Patria sem i všetci, čo so
saleziánskymi dielami
sympatizujú a po-
máhajú im svojím slo-
vom i vplyvom. Patria
sem i všetci dobrodinci,
sponzori, čo finančne
podporujú najrozlične-
jšie saleziánske poduja-
tia pre mladých a dospe-
lých. Lebo tu ide všade o
nových a šťastných ľudí
pre túto zem i pre našu
večnú vlasť.


11. septembra ideme
do Šaštína
Ideme ta celá slovenská
saleziánska rodina! Veď
Šaštín je jej kolískou,
tam sa pred 80. rokmi
začal jej príbeh.
Saleziánska rodina sa
zrodila oveľa skôr, pred
dvoma storočiami v se-
verotalianskom meste


T u r í n e .
Tam žil vte-
dy jeden z
najväčších
s v ä t c o v
našich čias,
svätý Ján
Bosco. Celý
život praco-
val pre
z á c h r a n u
mladých ľu-
dí, pracoval pre nich až do zodratia.
Hnala ho do toho obrovská láska k
Pánu Ježišovi a k ľuďom. Pomáhala
mu a viedla ho Panna Mária Pomoc-
nica. Jeho láska bola podnikavá, vy-
nachádzavá a do krajnosti obetavá.
Povedal: „Sľúbil som Bohu, že aj môj
posledný dych bude patriť mojim
chudobným chlapcom.“
Nie div, že táto jeho láska udivovala,
strhávala, bola ako ohňostroj, ktorý
videli ľudia nielen v Taliansku, ale v
celej Európe. A šírila sa už za jeho ži-
vota po Európe i Latinskej Amerike.
Vedelo sa o nej už i na Slovensku.
Drobní ľudia i kňazi posielali z našej


D BJUBILEUM


K 80. výročiu príchodu saleziánov na Slovensko


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 9


80
požehnaných rokov (1)


Don Jozef Bokor


Bohoslovci v Taliansku s donom Jozefom Bokorom


8 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4




Časopis
Don Bosco dnes
zasielame bezplatne


každému, kto oň požiada.
Už od roku 1877 je to dar
dona Bosca tým, ktorí so


sympatiou sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


saleziánoch nesklame a že Panna Má-
ria nám bude pomáhať. Prišli sme z
Talianska do republiky nie odpočí-
vať, ale pracovať na poli duchovnom
i kultúrnom. A keď azda neskôr je-
den či druhý na poli práce odpadne,
nastúpia po nich svieže sily, aj dvaja,
traja odrazu.
Poblíž Šaštína, popri ceste stojí ešte
dnes veľký drevený kríž asi 5 met-
rov vysoký. Tam nás už čakali kro-
jovaní členovia katolíckej telový-
chovnej organizácie Orol spolu so
šaštínskymi veriacimi a zástupcami
katolíckych spolkov. Tu nás s nad-
šením privítal náčelník Orla, vraj
s celou dôverou nás čakajú, aby sme
ich duchovne viedli. Sľúbil som im,
že sa im budeme venovať s celou
láskou, a to aj ostatným katolíckym


spolkom. Veď mládež bola miláči-
kom dona Bosca.
O chvíľu sme už boli pri mestečku.
Tu na Kalvárii nábožní pútnici zblíz-
ka i zďaleka - 8. septembra bol svia-
tok narodenia Panny Márie - konali si
krížovú cestu. Pripojili sa aj oni k
nášmu sprievodu, ktorý smeroval do
pútnického veľchrámu Panny Márie
Sedembolestnej.
Pri vchode nás čakal a privítal dote-
rajší šaštínsky administrátor, veľa-
dôstojný pán Emil Czahel. Pokropil
nás svätenou vodou a voviedol do
pútnického chrámu. Všetkým prí-
tomným som dal požehnanie s Naj-
svätejšou sviatosťou Oltárnou a na-
krátko som sa prihovoril k veriacim.
Spomenul som, načo prichádzajú sa-
leziáni do Šaštína. Vyjadril som veľ-
kú radosť nad tým, že práve dnes,


deň pred sviatkom narodenia Panny
Márie, ktorá dala svetu Vykupiteľa,


slávime tu prvý deň zrodu salezián-
skeho diela v republike. Z tohto diela
vyrastie zakrátko mohutný strom s


ratolesťami po celej našej vlasti pre
blaho veľkého počtu zanedbanej mlá-
deže.
Teda 8. septembra 1924 nám dala
Panna Mária do opatery slávne pút-
nické miesto Šaštín. ôsmeho septem-
bra sme už obaja - don Bokor i ja -
spovedali, bolo veľa svätých prijíma-
ní, kázali sme i slávili bohoslužby.“
Toľkoto z rukopisu dona Vagáča:
Moje pamäti a životné zážitky.
V časti kláštora, ktorá slúžila pre
farské účely, šli títo dvaja pionieri
pripraviť miesto pre 50 slovenských
chlapcov ašpirantov, ktorí sa chceli
stať saleziánmi. Dvadsaťsedem ich
mal priviezť v polovici októbra dp.
Ladislav Stano z Talianska z dedin-
ky Perosa Argentina a zhruba rov-
naký počet chlapcov sa hlásil zo
Slovenska.


Začíname v chudobne
Keď asi o dva týždne po 8. septembri


D BJUBILEUM
prišli traja páni biskupi
- Dr. Karol Kmeťko, Dr.
Pavol Jantausch a otec
biskup Vojtaššák – a s
nimi ešte dvaja preláti,
saleziáni v Šaštíne, ma-
li iba 4 stoličky. Jeden z
prelátov si musel sad-
núť na drevený kufor
dona Vagáča. Don Va-
gáč a don Bokor stáli.
Don Vagáč v rukopise
Moje pamäti a životné
zážitky o návšteve za-
chytil toto: „Práve sme
sa radili s donom Bo-
korom vo farskej kancelárii, keď odrazu
vstúpili vzácni hostia. Prvý sa ozval Dr.
Kmeťko: - Prišli sme sa pozrieť, ako žijú
naši saleziáni v Šaštíne. Už ste si tu pri-
vykli?
Odvetím: - Vaša excelencia, na to nemá-
me ani čas. Máme veľa starostí. O mesiac
čakáme príchod našich slovenských
chlapcov - ašpirantov, ktorí sú v mestečku
Perosa Argentina v Taliansku.
Keď pán biskup Kmeťko videl, že my oba-
ja stojíme, poznamenal: - No to hádam ani
don Bosco nebol taký chudobný ako vy. V
celom dome tu máte iba štyri stoličky.
Tu zasiahol do reči bývalý šaštínsky ad-
ministrátor, vdp. Emil Czabel, ktorý nás
tu asi tri týždne zasväcoval do tajov šaš-
tínskej farnosti a pútí: - Vaše excelencie,
aby ste vedeli, títo saleziáni nechcú piť na
obed ani víno. Vraj šporujú na stoličky.
- No dobre, - odvetil pán biskup Kmeťko,
na tie stoličky vám tu prispejem i ja.
A podal mi 2-3 tisícky. Nasledovali ho aj
ostatní páni biskupi a preláti a chutno sa
pritom smiali. Popoludní odcestovali do
Trnavy a boli spokojní, že nás našli ta-
kých veselých.“
Táto priazeň otcov biskupov voči saleziá-


nom sa javila už pred príchodom saleziá-
nov do Šaštína. Významným dokumen-
tom je už spomínaný Ohlas slovenských
biskupov katolíkom celého Slovenska.
Spolu s jeho prečítaním sa nariadilo i or-
ganizovanie dobrovoľných zbierok na za-
loženie prvého saleziánskeho diela na
Slovensku.
Don Vagáč poslal preklad Ohlasu sloven-
ských biskupov i hlavnému predstavené-
mu do Turína. Predstavení boli veľmi po-
tešení. Hlavný predstavený don Filip
Rinaldi opätovne zdôrazňoval: „Také
niečo sa v našej kongregácii ešte nevy-
skytlo, aby sa celý biskupský zbor niekde
jednohlasne vyslovil za dielo dona Bosca,
ako sa stalo na Slovensku“, a žiadal zalo-
ženie prvého saleziánskeho domu na Slo-
vensku.
Začínalo to naozaj chudobne. Keď 21. ok-
tóbra 1924 prišli chlapci z Talianska, spo-
lu s prijatými zo Slovenska ich bolo oko-
lo 50. Mnohí chlapci museli spávať na
slamníkoch, kým sa zadovážili postele,
ale dielo sa už začínalo rozrastať.


Andrej Pauliny SDB
Foto: archív redakcie


10 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


Kuchyňa v saleziánskom ústave v Šaštíne


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 11




D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 13


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Mimochodom...
práve tak, ako sa volá, riešenie je
jednoduché: nesie meno blahoslave-
nej Laury Vicuňovej, odvážneho číl-
skeho dievčaťa, ktoré obetovalo svoj
život za mamu.
Združenie vzniklo roku 1993 v Pre-
šove s cieľom zastrešovať dievčenské
aktivity v saleziánskej rodine. V
súčasnosti má 17 stredísk, pričom
ústredie sídli v Bratislave-Petržalke
na Mamateyovej ulici č. 4. Venuje sa
dievčatám hlavne v období dospieva-
nia, keď treba určité veci preskákať
a nejaké zdolať. Viac sa možno do-
zvedieť na webovej stránke .


10 a 100...alebo dôvody
na oslavu


Ak ste si po prečítaní vyš-
šie uvedeného všimli,


že rok založenia
Laury je 1993, tak
si viete odpočítať,
že rok 2003 bol
tým výročným, de-
siatym. Mozgové
bunky združenia
sa spojili, aby všet-
ko premysleli,
a tak vznikol ná-
pad zorganizovať


Laurafest 26. - 28. septembra v Dub-
nici nad Váhom.
Katolícky dom otvoril svoje priestory
v piatok podvečer, keď sa začala hr-
núť laurácka mlaď s túžbou prežiť
akčný víkend. Hneď večer to začalo
podkolienkovicou, ktorá obsahovala
nielen „haluznosti“, ale aj správy
o živote jednotlivých stredísk.
Na druhý deň doobeda bola fest zau-
jímavá vyzývačka, no a poobede bola
možnosť sýtiť ducha na worksho-
poch. Výber? Rôzny: workshop misi-
onársky, novinársky, hudba a rodina
a pohni alebo uhni (alebo šťastie byť
saleziánskym animátorom).
Centrom oslavy bol galavečer, čiže
slávnostná večera, príhovory, prípi-
tok a oceňovanie naj-festlauráčok
a lauráckych stredísk, ktoré sú fest
in vo viacerých veciach.


Ale...
Patričný dôvod na oslavu je aj v ro-
ku 2004, práve v mesiaci januári,
v ktorom si nielen združenie, ale ce-
lá saleziánska rodina pripomenie
100 rokov od chvíle, čo Boh prijal
obetu Laury. A Laura chce byť tam,
kde „ide o život“.


Eva Rušinová FMA
Foto: Peťo Baštrnák


D BMLÁDEŽ


Mnohé názvy našich miest a obcí ne-
vznikli náhodne. V minulosti boli vy-
brané preto, lebo charakterizovali da-
né miesto. Napríklad viaceré názvy
svedčia o hojnom výskyte zveri, ako
Bobrovec, Bobrovo, Diviaky, Jelenec,
Turná (od Tura), Vlčany, Vlkanová,
Vlkoš, Zubrohlav a podobne.
Iné názvy zas pripomínajú druh le-
sov a hájov Brezová, Breziny, Buková,
Dubová, Hlohovec, Javorník, Kalino-
vo, Lipany, Lipovník, Lisková, Svrči-
novec, Vrbové atď., alebo aj ovocné
stromy Jablonov, Jablunkov, Orecho-
vé, Višňové a podobne.
Niekdajšiu zemepánsku príslušnosť
osád pripomínajú napríklad mená
Biskupice, Biskupová, Mníchova Le-
hota, Kláštor pod Znievom. Ďalšie
miestopisné názvy vznikli podľa ter-
málnych prameňov Teplička, Teplice;
podľa niekdajšej charakteristiky mies-
ta Mokrá Lúka, Studený Potok, Lazy
pod Makytou; podľa polohy Podhora-
ny, Podzámčok, Podhradie, Podbrezo-
vá; podľa trhových privilégií, teda po-
dľa dní, počas ktorých boli výsadné
trhy Pondelok, Štvrtok (Plavecký, Spiš-
ský) alebo Sobota (Spišská, Rimav-
ská); i podľa mien, obyčajne svätých
patrónov obce Michal, Michaľany, Mi-
chalková, Michalovce, Jur; alebo aj po-
dľa mien zakladateľa obce, napríklad
Baldovce podľa spišského župana
Balduina v rokoch 1292 -
1300, Harakovce podľa
Harracha, Pongrácovce
podľa Pongráca a
podobne.
Jedna z naj-


starších obcí pod Spišským hradom,
Behárovce, o ktorej je prvý záznam z
roku 1297, má svoje meno od prvých
osadníkov, ktorí konali službu behá-
rov Spišskému hradu. Pri poľovač-
kách panstva, ktoré trvali celé týžd-
ne, nosili stravu, vodili cvičených
psov, vyháňali divú zver, skrátka be-
hali. Podobnú službu, najmä ako
psovodi, konali aj pôvodní obyvatelia
obce Psiare alebo aj obyvatelia obce
Smižany, ktoré sa ešte v 13. storočí
volali Villa Caniferorum, to znamená
obec vodičov psov.
Pri Spišskom Štvrtku je obec Dravce,
ktorú kráľ Belo IV. v listine z roku
1263 nazval obcou našich sokoliarov
(draucarii). Tunajší obyvatelia sa v
tých časoch zaoberali chovaním a
cvičením dravých vtákov, prevažne
sokolov, na poľovnícke účely. A podľa
týchto sokoliarov, latinsky draucarii,
je aj meno obce. Brutovce, ktoré sa v
kráľovských listinách z roku 1268
spomínajú ako osada svätého Vavrin-
ca, majú v roku 1319 označenie Bro-
tovech, čo je zrejme skomolenina la-
tinského slova brutum - dobytok,
keďže v tom čase tu bol veľký majer s
dobytkom. A z toho vzniklo potom
Brutovce.
Meno staroslávnej Levoče pochádza
vraj - podľa jednej verzie - z keltského
slova liuche - malý potok. Podľa dru-
hej verzie od lev-levča, čo by dokazo-


val aj znak mesta, v ktorom je lev s
korunou. Názvy ako Mlynky,


Mýtna, Stráže


už samy prezrádzajú náplň práce pô-
vodnej osady, v ktorej boli mlyny, vy-
beralo sa mýto, respektíve konala sa
strážna služba. Podobne aj Slatvina, v
najstarších listinách ako Zlotvina, čo
po poľsky znamená zlatú baňu, pre-
zrádza, že tunajší osadníci boli baní-
ci, dolujúci zlato. A kým napríklad
mená Trnava, Trnovec sú odvodené
od slova tŕň (prvotní obyvatelia tu
zrejme museli vyklčovať tŕňové krí-
ky) meno mesta Kežmarok sa viaže k
syru. Bolo tu totiž rozvinuté syrárstvo
a v 12. storočí už aj chýrne trhy na
syr. A tak z latinského slova caseum -
syr vzniklo Caseoforum, čo neskoršie
nemeckí osadníci zmenili na Kayser-
markt, z čoho si náš ľud utvoril Kež-
marok.
A takto by sa dalo ďalej pokračovať v
zaujímavom pohľade na dávno zašlú
minulosť našich miest a obcí pro-
stredníctvom ich mien.


C. A. Radványi
Foto: archív redakcie


Laurafest alebo
fest dobrá oslava


Ako vznikali
zemepisné názvy
AK CESTUJEME PO NAŠICH KRAJOCH, PRÍPADNE PO ZAHRANIČÍ, ZAUJÍMAJÚ NÁS
VÄČŠINOU PRÍRODNÉ ZVLÁŠTNOSTI A PAMÄTIHODNOSTI. VEĽA ZAUJÍMAVÉHO VŠAK
MÔŽEME NÁJSŤ AJ V SAMOTNÝCH MIESTOPISNÝCH A ZEMEPISNÝCH NÁZVOCH.


12 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


Na linke je združenie Laura!




V roku 1858 Matka Bo-
žia znova dokázala, že
jej pôsobenie medzi na-
mi tu na zemi neskonči-
lo jej nanebovzatím, ale
že ona, tak isto ako jej
Syn, zostáva s nami až
do skončenia sveta. Vý-
ročný deň lurdských
zjavení, 11. február,
nám znova pripomína
jej naliehavú výzvu k
pokániu, ale zároveň je
aj dôkazom jej lásky k
nám.
Chcela by som vám po-
rozprávať niečo o dejinách mesta
Lurdy dávno predtým, ako sa tam
Panna Mária zjavila Bernadete.
Musíme sa vrátiť veľmi ďaleko do-
zadu, až do čias, keď islam vážne
ohrozoval kresťanskú Európu. Ka-
rol, zvaný Kladivo, v roku 732 síce
porazil Saracénov pri Poitiers, no
na juhu Francúzska sa predsa
udržali saracénske odbojné skupi-
ny v horách a v pevnostiach. Keď
sa Karol Veľký v roku 778 vracal
unavene zo španielskeho ťaženia,
narazil na úpätí Pyrenejí na takéto
saracénske „hniezdo“. Bol to zá-
mok Mirambel, ktorý sa ešte aj
dnes týči nad Lurdami. Neveľkej
hŕstke Saracénov velil náčelník Mi-
rat, ktorý prisahal, že sa nepoddá
nijakému smrteľníkovi. Karol Veľ-
ký sa rozhodol, že pevnosť jedno-
ducho nechá vyhladovať. Ale ne-
viedlo to k cieľu. Karol sa už-už
chcel vzdať celého podujatia, keď
mu biskup Roracius z Puy pripo-


menul, že toto je kraj
Panny Márie, veď má na-
blízku svätyňu, a ak aj
všetko zlyhá, ona svoje
dietky určite neopustí.
Medzitým sa stala zaují-
mavá príhoda. Pred oča-
mi vojakov zletel orol
strmhlav do rieky Gave,
vyletel s veľkým pstru-
hom v zobáku a odletel
smerom k pevnosti. Ko-
risť mu však vypadla
presne nad dvorom ob-
liehaných Saracénov,
ktorí tam smrteľne vyčer-


paní a vyhladovaní ustrašene čakali
na svoj koniec. Nie tak Mirat. Hrdý
náčelník schytil rybu a vyhodil ju
von, aby nepriateľovi dokázal, že nie
sú na ňu odkázaní, lebo ich zásoby
sú nevyčerpateľné. Roracius však
prehliadol túto lesť a vybral sa do
pevnosti, aby prehovoril so saracén-
skym kniežaťom Miratom. Len čo
vstúpil do pevnosti, mohol sa na
vlastné oči presvedčiť, že bieda je tu
na vrchole, a preto odvážne vyzval
protivníka, aby sa vzdal. Mirat od-
mietol, lebo ho vraj viaže prísaha, že
sa nepoddá nijakému smrteľníkovi.
Biskup teda prišiel s odvážnou myš-
lienkou:
- Ak sa nechceš poddať najmocnejšie-
mu franskému kráľovi, skloň svoju ši-
ju pred najvznešenejšou ženou, aká
kedy chodila po tomto svete!
Na Miratovu otázku, kto je tá žena,
Roracius vysvetlil, že to nie je nijaký
smrteľník, lež Matka Božia z Puy. Mi-
ratovi zažiarili oči. Asi pocítil, že je


oslobodený spod prísahy, alebo ešte
pravdepodobnejšie, dotkla sa ho mi-
losť. Rozhodne odpovedal biskupovi:
- Dobre, tejto Kráľovnej sa rád pod-
dám, ale pod jednou podmienkou:
Všetko, čo som vlastnil a čo bolo v
mojej moci, nesmie patriť niekomu
inému, len jej!
A na dôkaz, že to myslí vážne, sym-
bolicky vytrhol hrsť trávy zo zeme na
tom mieste, kde stáli a podal ju bis-
kupovi.
Krátko potom sa Mirat dal pokrstiť a
dostal meno Lourdus, gróf z Bigorre.
Takto sa vtedy volal celý kraj okolo
Lúrd a mesto Lurdy dostalo neskôr
meno práve po ňom. Ešte aj v nesko-
rších storočiach, ak sa dostal k vláde
niekto z jeho rodu, putoval k Matke z
Puy tým istým spôsobom, ako to uro-
bil novokrstenec Mirat-Lourdus, totiž
s hŕstkou trávy pripevnenej na špici
kopije, ktorú potom v Puy rozsypali
na chrámovej dlažbe. Tento zvyk ne-
skôr nahradili odvádzaním peňažitej
dane 65 morlaaských sols ročne.
Iste je to len legenda, povieme si.
Pravdaže, mnoho prvkov v tom-
to rozprávaní nesie na sebe stopy


trubadúrskych potulných básnikov a
spevákov, ktorí si legendu menili po-
dľa okolností. Predsa však nemôže-
me obísť písomné pamiatky, ktoré sa
nám dodnes zachovali. Tak jestvuje
záznam z roku 1062, podľa ktorého
gróf Bernhard I. z Bigorre putoval k
Matke Božej do Puy a dal jej do léna
celé bigorrské grófstvo, pričom slovo
„celé“ je výrazne podčiarknuté, z čo-
ho vyplýva, že časť už vlastnila aj
predtým. Takto sa Matka Božia stala
paňou a majiteľkou Lúrd už v roku
1062!
Iná listina z roku 1266 hovorí o dlžo-
be 62 sols pre Matku z Puy. Pamiatok
je viac, až do roku 1828, keď bolo
znovuzriadené biskupstvo puyské -
dnes St. Pé de Bigorre západne od
Lúrd. Vtedajší biskup vydal nariade-
nie, aby sa Panej menovaného zámku
a celého kraja znova prinášali kvety a
steblá trávy, čiže presne to, čo pozná-
me zo starej saracénskej legendy.
Skôr, než nariadenie stratilo po trid-


siatich rokoch platnosť, Pani tohto
kraja zostúpila osobne z neba a cez
Bernadetu Soubirous obyvateľom
Lúrd oznámila, že si v tomto kraji že-
lá, aby sa na skale postavil kostol.
Francúzsky advokát pán Brejon, kto-
rý sa zaoberal mariánskymi dejinami
Lúrd, na konci svojich štúdií vyhlásil:
„Matka Božia sem nezostúpila len do
Francúzska. Ona sem prišla do svoj-
ho vlastníctva.“
Áno, Lurdy sú Máriine, ona sem volá
každého z nás. Prameň, ktorý tu
vlastnoručne na jej rozkaz vyhrabala
Bernadeta v roku 1858, je viditeľným
prejavom milosti Božej, a jeho vody
sa odvtedy vylievajú na celý svet,
uzdravujúc nespočetné zástupy cho-
rých na duši i na tele.


Eva Plešková
Foto: archív redakcie


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Čo o Lurdoch
nevieme?
Každý rok si 11. februára pripomíname
zjavenie Panny Márie v massabielskej
jaskyni.


V roku 2002 navštívilo Lurdy
okolo 6 miliónov pútnikov. Toto
číslo sa pravidelne opakuje kaž-
dý rok. Medzi nimi bolo viac ako
64 tisíc chorých. Takmer 40%
pútnikov prichádza do Lúrd
z Francúzska. Viac než 25% z Ta-
lianska. Zhruba 7% predstavujú
pútnici zo Španielska a okolo 5%
návštevníkov prišlo z Veľkej Bri-
tánie a Nemecka.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


14 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 15


Historický hrad v Lurdoch




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


1924 – 2004
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Saleziáni
na Slovensku


Žiar n/Hronom


Hronský Beňadik


Žilina


Námestovo


Poprad


Rožňava


Dubnica n/Váhom
Nová Dubnica


Partizánske
Topoľčany


Nitra


Hody


Komárno


Bratislava 5


Trnava


Šaštín


Bardejov


Prešov


Košice


Humenné


Michalovce


Domy do roku 1950 a 1997, v súčasnosti neotvorené:
Topoľčany, Žiar nad Hronom, Hronský Beňadik, Komárno


Dubnica nad Váhom


Nová Dubnica


Partizánske


Šaštín


Trnava


BA - Dúbravka BA - Daliborovo námestie BA - Mamateyova BA - Miletičova BA - Trnávka Banská Bystrica Rožňava


Košice


Michalovce


Humenné


Bardejov


PrešovPoprad


NámestovoŽilina


Hody pri Galante


Banská Bystrica




D BM A R I Á N S K E Z V O N Y D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Úcta k Božej Matke sa rozvíjala od počiatku Cirkvi. Kre-
sťania Panne Márii postupne priznávali miesto, ktoré jej
v Cirkvi a v dejinách spásy patrí. Toto hľadanie sa však
neobišlo bez extrémov. Od extrému preceňovania, až po
extrém podceňovania. Niektoré ľudové pobožnosti z nej
urobili bohyňu vzdialenú od človeka. Každý extrém vy-
volá protireakciu. Protestantský smer smeroval pobož-


nosti k nej do
stratena. Pápež
Pavol VI. ju na II.
v a t i k á n s k o m
koncile nazval
„naša sestra“. Vy-
jadril tým, že je
možné ju nasle-
dovať, lebo patrí
k ľudskému rodu.
Svätý Lukáš evan-
jelista hovorí o
nej ako o moste
medzi Starým a
Novým zákonom.
Panna Mária ne-
chce a nerobí nič,
čo by bolo proti večnej a nemeniteľnej Božej vôli. Boh ni-
kdy neodporuje vôli svojej Matky, pretože ona vždy koná
v zhode s Božou vôľou.


Nesprávne spôsoby úcty k Panne Márii:
✑ zveličovanie vo výrokoch a prejavoch
✑ prepiata úzkoprsosť umenšuje jej postavu a zma-
licherňuje jej poslanie
✑ márna ľahkovernosť (dáva dôraz na vonkajšie prejavy
a nie na vážnu nábožnosť)
✑ jalová a nestála citovosť oproti evanjeliu, ktoré vyža-
duje vytrvalé a neúnavné úsilie.
Aby sme vylúčili zo svojej nábožnosti nesprávne spôsoby
mariánskej úcty, treba sa nám vrátiť k uvažovaniu nad
Božím slovom, pretože Panna Mária počúva Božie slovo.
„Nie každý, kto mi hovorí Pane, Pane, vojde do nebes-
kého kráľovstva, ale ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý
je na nebesiach.“
Počúvajme učiteľský úrad Cirkvi, ktorý podáva autentic-
kú náuku o našej spáse, a opierajme sa o historickú prav-
du, aby sa odstránili bájky a neúprimnosť (zo svätýň od-
strániť všetko, čo páchne sebeckými záujmami).


Poznávame
Združenie Márie


Pomocnice


1. Nech slávnosť skladania prísľubu
nie je iba formalitou, ale silným
momentom života združenia a sale-
ziánskej rodiny, čo napomáha zod-
povednému životu podľa pravidiel
združenia.


2. Diplom, ktorý býva zaslaný pri
zriadení miestneho strediska z mater-
ského strediska o pripojení k združe-
niu, nech je umiestnený v kostole, pri
ktorom sa stredisko zakladá alebo
v mieste sídla strediska.


3. Je nevyhnutné zriadiť archív, ktorý
bude zhromažďovať žiadosti o vstup;
abecedný zoznam členov, ktorí zloži-
li prísľub, abecedný zoznam všet-
kých členov, ktorý má byť stále ob-
novovaný; zápisy zo zasadaní
miestnej rady strediska, pokladničný
denník a prehľad korešpondencie
(prijatej aj odoslanej).


4. Nech sa vo všetkom postupuje se-
riózne a s porozumením, aby sa vyh-
lo prílišnému zjednodušovaniu, ale
tiež rigorizmu.


5. Je nevyhnutné hneď poslať do ma-
terského strediska na Valdoccu kom-
pletný abecedný zoznam s priezvis-
kom, menom, dátumom narodenia,
zamestnaním všetkých, ktorí zložili
prísľub (neposielajte ale adresu, čís-
lo telefónu ani miesto bydliska jed-
notlivcov).
Miestne archívy si vyžadujú čas a zod-
povednosť aj od nich sčasti závisí
chod animácie, komunikácie a infor-
mácie materského centra v Turíne!
Medzi centrom a perifériou (miest-
nymi strediskami) má byť pravidelná
výmena informácií, čo je na úžitok
všetkým členom!


6. Oficiálnym orgánom animácie,
spojenia a informovania v ADME na
celosvetovej úrovni je príloha Adma
vo svete (L ADMA Nel Mondo), ktorá
patrí k časopisu Mária Pomocnica
(Maria Ausiliatrice) turínskej sväty-
ne na Valdoccu. Vychádza 11-krát do
roka: ADMY sa týkajú tri strany
v každom čísle. Odporúčame ho kaž-
dému miestnemu stredisku: je to vy-
nikajúci prostriedok formácie ma-
riánskej i cirkevnej!
Na Slovensku pre animáciu Združe-
nia Márie Pomocnice (ZMP) slúži ča-
sopis Don Bosco dnes. Časopis vy-
chádza šesťkrát do roka. Zasiela sa
bezplatne každému, kto oň požiada.
Objednať si ho môžete na adrese:


Don Bosco dnes
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


Rozvíjajme správne mariánsku úctu


O pravej úcte
k Panne Márii


Dôležité upozornenia


Známu mariánsku modlitbu svätého
ruženca môžeme často obetovať aj na
potreby misionárov a vyprosovať tak
požehnanie pre ich prácu. Na pripo-
menutie potreby takejto modlitby
vznikol zaujímavý päťfarebný ruže-
nec, pričom farby desiatkov predsta-
vujú päť svetadielov, na ktoré sa pri
jednotlivých desiatkoch myslí.


Žltá -
Ázia
pripomína ju žltá rasa


Modrá -
Austrália a Oceánia
pripomína ju Tichý oceán


Biela -
Európa
pripomína ju biela rasa


Červená -
Severná a Južná Amerika
pripomínajú nám ju červenokožci


Zelená -
Afrika
pripomína ju zeleň pralesov


Misionársky
ruženec


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 1918 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4




2. apríla bol v Avignone. Hoci prišiel
neočakávane, na druhý deň ho vyhľa-
dal veľký počet chorých, ktorí chceli
od neho počuť slová potechy. On ne-
musel povedať: „Veru, takú vieru som
nenašiel nikde v Izraeli.“
18. apríla prišiel do Paríža. Nasledu-
júceho dňa zašiel do arcibiskup-
ského paláca, aby navštívil kardinála.
Tento kniežací hodnostár ho prijal čo
najvľúdnejšie a požiadal ho, aby mal
prednášku o saleziánskom diele a za-
riadil zbierku v Kostole svätej Márie
Magdalény. Keď sa don Bosco vyho-
váral, že nevie dobre po francúzsky,
kardinál mu odpovedal: „Postačí, že
bude kázať don Bosco!“
Pán Boh navidomoči žehnal pobyt
dona Bosca v Paríži. Noviny písali:
„Celé mesto Paríž je na nohách. K do-
mu, v ktorom býva ponížený kňaz z
Turína, sa hrnie množstvo ľudu. Krá-
li a cisári prídu a odchádzajú bez to-
ho, že by si ich niekto všimol, ale
svätca sme už dávno nevideli a neví-
tali. Don Bosco je svätec, ktorý robí


divy, svätec, ktorý je nadchnutý du-
chom podnikania, jeden z oných
mužov, o ktorých sa len dejiny
zmieňujú.“
Vskutku, oduševnenosť za dona Bo-
sca bola neopísateľná. Všetko sa tislo
k nemu, aby mu mohli čo len slovíč-
ko prehovoriť. Predizba, schody a ce-
lý dom boli plné čakajúcich. Ľudia
stáli ešte i na ulici. Listy, ktoré mu
prichádzali, nemohol všetky prečítať;
tým menej na ne odpovedať. Zavolal
si teda dona Ruu z Turína na pomoc.
Keď don Rua prišiel do Paríža, neve-
del, kde má dona Bosca hľadať. Dal
sa teda viesť ohromným davom ľudí,
ktorý sa valil jedným smerom, a tak
prišiel k donovi Boscovi.
Všetky kostoly, v ktorých slúžieval
svätú omšu, boli už dopredu bezná-
dejne preplnené a ľudia museli stáť i
na námestiach. 3. mája celebroval v
Kostole svätej Klotildy, ktorý bol na-
bitý. Po omši naň čakalo množstvo
ľudí v sakristii a chceli sa porozprá-
vať. Don Bosco mnohých vypočul, ale


nakoniec musel uznať, že je toho pri-
veľa. Pýtal sa teda, koľkí by s ním eš-
te radi prehovorili. Dostal odpoveď,
že viac ako tisíc ľudí. „Dobre,“ vravel,
„prehovorím s každým aspoň jedno
slovo.“ Všetci záujemcovia sa postavi-
li do dlhého radu a don Bosco išiel
vedľa nich. Jeden mu vraví: „Modlite
sa za mňa.“ iný: „Prosím o agnuš-
tek.“, „Odporúčam svoju chorú mat-
ku do vašich modlitieb.“ „Požehnajte
ma“, a podobne.
Po dvoch hodinách sa don Bosco
znovu spýtal: „Koľkí ešte čakajú na
rozhovor?“ Odpovedali mu: „Viac než
tisíc duší.“ „Toľko už nevládzem,“ po-
vedal don Bosco. Zaviedli ho teda
bočnými dverami na farský dvor; tam
si zaraňajkoval a odobral sa potajom-
ky na svoj byt. Ľudia však čoskoro
zistili, že na fare už nie je, a hneď sa
ponáhľali za ním.


Ján Lechermann
Foto: LDC


20 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


Všetci ho hľadali
31. JANUÁRA 1883 SA DON BOSCO PODUJAL EŠTE RAZ NA CESTU DO FRANCÚZSKA.
POČAS CESTY PONAVŠTEVOVAL RÔZNE SALEZIÁNSKE ÚSTAVY A VŠADE, KAM LEN PRIŠIEL,
HRNUL SA K NEMU ĽUD, ABY MOHOL VIDIEŤ A POČUŤ TOHTO SVÄTCA A PRIJAŤ OD NEHO
POŽEHNANIE.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Sobášili sme sa v najkrajšom mesiaci
máji - Máriinom mesiaci. Po mesia-
ci a výsledku tehotenského testu
som zistila, že čakám nový život.
No po prehliadke u lekára tomu
nič nenasvedčovalo, a preto ma
poslal na sono. Na sone sa to ne-
potvrdilo. Keď som prišla s vý-
sledkom k lekárovi, ten mi pove-
dal, že buď nie som tehotná,
alebo mám mimomaternicové te-
hotenstvo. Preto ma poslal do ne-
mocnice na pozorovanie. V ne-
mocnici som ešte dvakrát
absolvovala sono vyšetrenie. Teho-
tenstvo sa znova nepotvrdilo, no
testy ukazovali pravý opak. Primár
sa rozhodol pre laparoskopické vyšet-
renie - spustenie sondy do brušnej du-
tiny. Zistili, že mám jednu cystu veľkú
ako pomaranč a druhú už prasknutú vo
vaječníku. Dôsledkom prasknutia a násled-
ného vyliatia cysty mi jeden vaječník odumrel a
bolo nutné mi ho vyoperovať. Po operácii mi lekári
prezreli maternicu a brušnú dutinu a skonštatovali, že
nie som tehotná. No na štvrtý deň po operácii som začala
krvácať a potratila som samovoľne. Sestričky a lekári ma
presviedčali, že nemohlo ísť o plod, ale iba o krvnú zraze-
ninu z operácie. V duši som však cítila, že to nie je pravda.
Lekári poslali vzorku na histológiu, ktorá potvrdila, že išlo
o plod v 3-4 týždni tehotenstva.
Moje pocity boli hrozné. Strata vaječníka, upravenie vaj-
covodov a potratenie dieťatka. Myslela som, že už nikdy
nebudem mať detičky, ale o dva mesiace som znova ote-
hotnela. Bola som nevýslovné šťastná, no moja radosť ne-
trvala dlho, iba tri mesiace, pretože som začala krvácať.
Poslali ma na sono a tam sa ma lekárka opýtala, či veľmi
chcem to dieťa. Už som začala tušiť niečo zlé. Povedala,
že plod je síce v maternici, ale je nepravidelného tvaru a
dokonca zdeformovaný. Znova sa ma opýtala, či chcem to
dieťa, pričom ma nepriamo nahovárala na interrupciu.
Mne sa v tej chvíli spustili po tvári slzy a povedala som
jej, že o jedno dieťa som už prišla a nechcem prísť aj o to
druhé a na interrupciu nepôjdem. Ešte som dodala, že ak
sa nemá narodiť, tak odíde samo. Lekárka dosť znechute-
ne vyhlásila, že buď budem ležať v nemocnici, alebo do-
ma, a to nepretržite. Povedala, že budem musieť užívať
nejaké špeciálne lieky na podporu tehotenstva. Lekár mi
ich aj predpísal, ale v tom čase sa v lekárňach nedali len
tak ľahko zohnať. Tak sme obiehali všetky lekárne, ešte aj


môj otec ich zháňal v inom meste.
Mávala som v tom čase strašné sny.
Snívalo sa mi, že sa nenarodí, že bude
bez ručičiek a nožičiek, ba dokonca
mŕtve. Trvalo to sedem mesiacov.


Okrem toho som mala problémy so
spánkom. Spať štyri hodiny bol


úspech. V tom čase modlitieb
som cítila veľkú silu a pod-


poru od môjho manžela a
príbuzných. Nakoniec


sa nám narodilo diev-
čatko - zdravé a krás-
ne. Pôrod trval len
dve a pol hodiny,
ešte aj ten bol vy-
modlený. Moja ra-
dosť explodovala.
Po troch rokoch
som znova čakala
bábätko, no ani te-
raz nás problémy
neobišli. Keď som
bola v druhom me-
siaci, slabšie som


krvácala. Poslali ma
preto do nemocnice


poležať si. Mladý le-
kár pri prijatí do ne-


mocnice mi povedal, že
je dobré, že som prišla, le-


bo ak by nastali nejaké
komplikácie, tak mi plod


hneď zoberú. Neverila som vlast-
ným ušiam. Povedala som, že bu-


dem o dieťa bojovať do konca. Len sa na
mňa divne pozrel a ostal ticho. Je mi ľúto, že lekári skla-
dajú Hyppokratovu prísahu, a nebojujú o ľudský život.
Preto som prosila Pána, aby mi nebral dieťatko, že jedno
už za nás oroduje v nebi. Boli to časy veľkej skúšky viery.
V nemocnici mi na prekvapenie nedali žiadne lieky, iba
vitamíny. A moje problémy so spánkom sa obnovili. Stá-
le som musela myslieť na to, či sa to dobre skončí. No Pán
vyslyšal prosby a ako pri prvom dieťatku, aj teraz som
bábätko prenášala sedem dní, a tak ma objednali na vy-
volávaný pôrod. Ten trval hodinu a štvrť. Znova sa nám
narodilo zdravé a krásne dievčatko. Dala som si sľub, že
ak všetko dobre dopadne, tak svoj príbeh napíšem do ka-
tolíckeho časopisu.
Chcem poďakovať Bohu a nebeskej Mame, že mi dali dve
zdravé dievčatká a manželovi, príbuzným a známym, že
na mňa mysleli v modlitbách. Nech je môj príbeh po-
vzbudením pre všetky mamičky, ktoré nosia pod srdcom
nový život, že sa oplatí bojovať.
Len Pán Boh a viera v neho im dajú síl a dar života.


S pozdravom sestra v Kristovi Iveta s rodinou
z Humenného


Bohu vďaka.
Foto: Andrej Pauliny


21D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


D BLIST
Boj o nový
život




Pozývame vás na malú exkurziu po
našej škole.
Sme Stredné odborné učilište sv. Jo-
zefa Robotníka v Žiline. Je to sale-
ziánska škola, kde sa chlapci odbor-
ne i duchovne pripravujú na svoj
život v spoločnosti. Poskytujeme
stredné odborné vzdelanie pre chlap-
cov v šiestich odboroch. Ani po od-
chode z našej školy nestrácame kon-
takt s našimi absolventmi


(exaliev-
mi), ktorí ra-


di ku nám zaví-
tajú aj po viacerých


rokoch. Podmienky pre prijatie na
našu školu sú úspešné ukončenie de-
viateho ročníka a zdravotná spôsobi-
losť. Prijímacie skúšky sa skladajú
z testu z oblasti náboženstva, ktorý
nám poodkryje duchovné zázemie
uchádzača a z ústneho pohovoru.
Taktiež sa prihliada na predošlé štu-
dijné výsledky. Školské vyučovanie je
rozdelené na teoretickú a praktickú
časť.
Teoretická časť zabezpečuje kvalitnú


výuku v trojročných učebných odbo-
roch a kladie dôraz na odborné teo-
retické vedomosti, prípravu so všeo-
becnovzdelávacím základom
a jazykovú prípravu. Po skončení
trojročného štúdia, získaní výučného
listu a úspešnom vykonaní prijímacej
skúšky môže študent pokračovať
v dvojročnom nadstavbovom matu-
ritnom štúdiu. Po zložení maturitnej
skúšky získa úplné stredné odborné


vzdelanie. Absolvent nadstavbového
denného štúdia má možnosť po-
kračovať v štúdiu na vysokej škole.
V školskom roku 2004/05 hodláme
prijať 82 prvákov.
Praktická časť zasa zabezpečuje od-
bornú prax v danom odbore. Chlapci


D BNAŠE DIELA
pod dozorom majstrov odborného
výcviku získavajú zručnosť a učia sa
samostatne a zodpovedne pracovať.
Odborná prax sa vykonáva vo firme
Saldiel a AMC Žilina. Firma Saldiel
vznikla, aby podporovala výuku a vý-
chovu robotníckej mládeže. Študenti
tak môžu v plnom rozsahu vykoná-
vať prax v automobilových a stolár-
skych dielňach. Firma AMC doplňuje
a skvalitňuje odbornú prax. Študenti
tu získavajú teoretické a praktické
poznatky na autách značky Fiat a Al-
fa Romeo.
Duchovnému sprevádzaniu chlapcov
napomáha spoločná školská svätá
omša v každý piatok a raz mesačne
duchovná obnova.
A teraz k jednotlivým odborom.
Zo stavebných odborov sú to:


❐ stolár, kde sa chlapec naučí tech-
nologický postup výroby nábytku
a stavebno-stolárskych výrobkov,
naučí sa čítať technické výkresy, zís-
ka vedomosti o stavbe dreva, jeho
vlastnostiach a použití...
Absolvovaním tohoto odboru je štu-
dent pripravený pracovať v sériovej
alebo individuálnej stolárskej výrobe.


❐ murár. Učebný odbor pripravuje
na povolanie murár a stavebný mon-
tážnik a vykonávanie činností ako
dláždenie, obkladanie, betónovanie
a omietanie. Absolventi sa uplatňujú
pri stavbe bytových, nebytových,
priemyselných a iných objektov, pri
ich údržbe, oprave a rekonštrukcii.


❐ maliar. Chlapci z tohto odboru sa


uplatňujú v stavebných organizá-
ciách, v službách a v remeselnej výro-
be pri zhotovovaní povrchových
úprav výrobkov maliarskymi, natie-
račskými a lakovníckymi technikami.
Ďalej sú to odbory, ktoré úzko súvi-
sia s automobilovým priemyslom:


❐ automechanik


❐ autoelektrikár


❐ autolakovník *


Táto príprava v príslušnom odbore
sa realizuje na najnovších zariade-
niach a v značkových servisoch. Štu-
dent sa tu naučí základné ručné a
strojové operácie pri rozpájaní, spája-
ní a oprave častí áut, elektronické
práce na aute a priama oprava elek-
trozariadení na aute, klampiarske a
lakovnícke postupy...
Absolvent dokáže opravovať cestné
motorové vozidlá, demontovať, kon-
trolovať a opravovať ich časti, vyko-
návať funkčné kontroly po oprave vo-
zidla. Odbornú zručnosť v odbore
stolár, automechanik a autoelektrikár
si študenti vyšších ročníkov dopĺňajú
aj v iných špecializovaných stredis-
kách. Takto pripravený absolvent sa
môže uplatniť v oblasti autoslužieb
podľa svojho zamerania.
Pri škole je zriadený domov mládeže.
Jeho cieľom je výchovná starostlivosť
v čase mimo vyučovania, ktorú za-
bezpečujú saleziáni v duchu dona
Bosca, preventívnym systémom. Je tu
kapacita pre 90 chlapcov z celého
Slovenska, z ktorých väčšina pochá-
dza z našej školy. Avšak sú tu ubyto-


vaní aj chlapci z iných škôl v meste.
Deň v domove mládeže sa riadi den-
ným programom, v ktorom je pries-
tor na modlitbu, štúdium, udržiava-
nie poriadku, záujmovú činnosť,
vychádzky, svätú omšu a osobné voľ-
no. Chlapci tu majú okrem ubytova-
nia a celodennej stravy možnosť strá-
viť čas v záujmových krúžkoch.
Medzi najobľúbenejšie patria: futbal,
hokejbal, volejbal, hudobná skupina,
posilňovňa, počítače, elektrokrúžok
a ďalšie podľa záujmu. V zime využí-
vame naše viacúčelové ihrisko ako kl-
zisko. Počas roka organizujeme dlho-
dobé podujatia: futbalovú miniligu,
hokejbalové a futbalové turnaje. Raz
mesačne organizujeme víkendové po-
dujatia plné zábavy, práce, športu
a putovania prírodou. Medzi už tra-
dičné akcie patria určite zoznamova-
cí výlet pre budúcich prvákov, cyklo-
púť do Šaštína, štedrá večera,
duchovné cvičenia...
Možno aj niekto z vás by mal záujem
študovať na našej škole, alebo si ju
prísť aspoň pozrieť. Pýtate sa, kde
nás nájdete?


Kontakt:
SOU sv. Jozefa Robotníka


Rajecká 17
010 01 Žilina


tel.: 041 - 724 56 29
email: sekretariat-sou@boscoza.sk


web: www.webpark.sk/sousvjr
Na skoré stretnutie so záujemcami sa
teší


kolektív školy.
Foto: archív školy


Pre všetkých
chlapcov,


22 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


* O odbor autolakovník je v súčasnej dobe vysoký záujem na trhu práce. V školskom roku 2004/05 ho však otvorí-
me, len ak bude dostatočný záujem.


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 23


ktorým nie je ľahostajná
ich budúcnosť




D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 25


Istota je istota.. .
Zodpovedný za duchovný rast má ve-
dieť, že strata istoty a samota u mla-
dého človeka sú jeho veľkým nepria-
teľom, ktoré ho môžu dohnať až do
samovraždy, alebo sexuálných doro-
družstiev. Preto je potrené vhodne ho
zamestnávať, prebúdzať záujem o
okolie, o šľachetné záľuby, o pomoc
iným.
Mladí majú radi, ak sa niečo deje a oni
sú s priateľmi pri tom. Je to obdobie
veľkých snov a projektov, ktoré môže
vychovaváteľ využiť na spoločnú prí-
pravu akcií. Tak sa mladí prevedú cez
rôzne životné skúsenosti. To im po-


máha získať reálny pohľad na svet.


„Hygiena“ duše
Psychológovia tvrdia, že každý člo-
vek „robí hlúposti“ asi 20 minút den-
ne. Niekto viac, iný menej... Prejavuje
sa to rôzne. Jeden hádže hrnce o
zem, ďalší hovorí sám k sebe...
jednoducho, každý je „ču-


dák svojim spôsobom“. Aby toho bo-
lo čo najmenej, ponúkam vám „abe-
cedu“ starosti o dušu.
začneme s telom - je potrebné sa starať
o jeho zdravie. Dôvod? Aby ochotne
slúžilo (pozri minulý článok o tele.)
ticho - človek by mal byť aspoň 20
min cez deň sám so sebou. V tichu
má zistiť, aké myšlienky sa v ňom
preháňajú, aké city ním hýbu. V ti-
chu sa dá najlepšie stretnúť s Bohom.
hudba - na dušu má vplyv to, čo po-
čúvam. Hudba má človeka zjednoco-
vať a nie rozbíjať. Agresívna hudba
„vymýva“ dušu. Prináša do podvedo-
mia agresivitu.
obrazy - prebúdzajú city a sily, ktoré
potom v človekovi veľmi dlho žijú. Ak
sú dobré, môžu priniesť správny spô-
sob správania. Ak sú zlé, zlo žije a pô-
sobí v človekovi. Ozaj, čo v tebe žije
a čo tebou hýbe?
farby - ovplyvňujú náladu, zmýšľa-
nie. Je veľký rozdiel, či do duše vstu-
puje niečo pochmúrne alebo radost-
né.
chlad, pohyb, oddych - je dobre pre-
žiť prostredie, ktoré nás obklopuje.
Skús ako krásne fúka vietor, ako
chladí rosa v tráve, ako vrzgá sneh,
šumí les. Prebúdza to v duši nádher-
né schopnosti i stavy, na ktoré si už
možno zabudol.
prítomnosť dobrých ľudí - oni majú
v sebe krásu, sviežosť... Rozhovorom
je možné dostať to od nich do seba.
Ich nádhera, dobrota sa presunie do
mňa. Ich radosťou, optimizmom si
môžem očistiť vnútro.
nadprirodzené prostriedky - sem patrí


milosť posväcujúca,
modlitba, dobré


s k u t k y ,


sviatosti, láska, viera, nádej, čnosti...
Ak ti zlyhali všetky radostné zdroje
pre každodenný život, a zdá sa ti, že
nemáš viac síl, skús ich načerpať z več-
nej Božej energie. Pri vstupe do no-
vého roka to každý z nás potrebuje.


Ak ti bude najhoršie,
siahni po Písme


Biblia pozná depresiu a ako liek uvá-
dza lásku Boha a presvedčenie, že ľu-
dia sú si bratmi a nie nepriateľmi.
Biblická antropológia pozná plačlivú
náladu, myšlienky na samovraždu,
ale Boh je stále po našom boku, váži
si nás, stále nás miluje a ani svet nie
je k človeku nepriateľský. Trpiaci člo-
vek sa stáva centrom jeho milosrdnej
lásky a Ježiš prišiel kvôli chorým -
aby mali život.
Je to smutné, ale myslenie našej post-
modernej doby vedie k smrti a preto
je tu potrebná aj psychohygiena a ne-
ustále áno životu.


Súťaž
Napíš nám, odkiaľ ty čerpáš energiu.
Možno nás povzbudíš a my ťa po-
vzbudíme peknou cenou. Ak... je tam
ešte pár malých podmienok, ale istot-
ne sa to oplatí.


Povzdych vychovávateľa.. .
„Ja viem, že je pravdivý výrok: Čo za-
sadíš, to budeš aj žať. Ale ja by som
niekedy aj tak rád mlátil.“ Vy však vy-
držte v dobrom, priatelia. Zo srdca
vám to praje


don Jozef Luscoň SDB.
Foto: archív redakcie


Pozor na amatérov?!
Čo vy na to? Dali by ste sa operovať
amatérovi? Nie? A dali by ste rozhod-
núť o svojej budúcnosti inému ama-
térovi? Chceli by ste byť pokusným
králikom neurčitých šľachtiteľských
metód?
Ja určite nie. Aj to hovorí o tom, aké
je dôležité byť odborníkom vo výcho-
ve mladých ľudí. Dnes sa teda veľmi
jemne dotkneme ľudskej duše.


Psychické zmeny
Paralelne s telesným vývojom, (o kto-
rom sme hovorili v minulom čísle)
dochádza k duševnému rozvoju mla-
dého človeka. A verte, či neverte, zdá
sa, že v duši prebiehajú procesy zlo-
žitejšie. Vývoj tu môžeme badať hlav-
ne v oblasti:
poznávavania,
vôľových
a citových vlastností.


Vedieť čo, kde, kedy a ako.
Mnohé procesy sú v človekovi Stvori-
teľom „naprogramované.“ Až príde
čas, dochádza k ich spusteniu. Ale
mnohé „veci“ musíme spustiť my, aby
ten, za koho nesieme zodpovednoť,
nebol „zanedbaný“. A máme zodpo-
vednosť aj za to, aby sme im svojimi
zásahmi neublížili...
A tu je ďalší motív, prečo ďalej čítať
tento článok: „Je nutné rozlíšovať, čo
je v mladom človekovi naprogramo-
vané a čo je jeho zlý úmysel.“


Kto som?
Dieťa v začiatku svojho života „nasá-
va“ atmosféru okolo seba, príjma
nálady, postoje, prístupy... Psychické
zmeny sa následne točia okolo veľmi
dotieravej otázky: „Kto vlastne som?“
Mladí ľudia si potrebujú vybudovať
myšlienkový obraz o sebe samom.
Hľadajú sa v tomto svete a objavujú
svoju identitu, svoju hodnotu. Napo-
dobňujú vzory a často to zisťujú aj z


reakcie okolia na svoje rôzné ex-
travagantné kúsky.


Povedz mi, akú
máš partiu, a ja


ti poviem,
kto si


Partiu neskôr po-
važujú za najle-
pšie zrkadlo,
v ktorom vidia
hodnotu svojej
osoby. Konfron-
tujú tu svoje vnú-
tro, svoje seba-


ponímanie s tým, ako ho prijmajú a vi-
dia iní. Preto sa tak často prispôsobujú
normám, ktoré vládnu v skupine.
Chcú dokázať okoliu, že už niečím sú.
Hodnotenie rovesníkov si vážia
omnoho viac než úsudky rodičov.
Chcú sa oslobodiť od ich vplyvu a
preto rozbíjajú všetky „škrupiny“ - ci-
tové väzby, vzťahy... V krajnom prípa-
de nasledujú úteky z domu. Sloboda
nadobúda pre nich najväčšiu cenu.


Boli sme raz všetci dobrí?
Je zaujímavé, že v detstve skoro kaž-
dý chce byť dobrý. Ak mladý človek
povie: „Nie som dobrý“, ide o tragé-
diu, pretože stráca vedomie vlastnej
morálnej hodnoty. Zhadzuje sa, stáva
sa zakomplexovaný.
Vedomie vlastnej integrity je vybudo-
vané na vedomí vlastnej morálnej
hodnoty, na poznaní svojich schop-
ností a schopnosti o sebe rozhodo-
vať. Preto aj liečba mnohých problé-
mových mladých ľudí ide cestou
zvýšenia ich zdravého sebavedomia.


A čo s tým všetkým?
Rodič, vychovávateľ ma vedieť prečí-
tať tieto znaky a má ovládať základný
prístup k mladému človekovi: „Chá-
pem ťa, hovor.“ Rešpektuje jeho ná-
zory a kritické videnie sveta. Vedie
vhodný dialóg, v ktorom ho hneď ne-
chce presvedčiť o jeho omyle, ale
skôr sa pýta na jeho názor: „Ako by si
to riešil ty?“ Častokrát to vyžaduje
mať pevné nervy. A teda by sme mali
byť po psychickej stránke v poriadku
- zvládnuť „výchovné napätie“.


D BVÝCHOVA


Psychohygiena
alebo Nie je hygiena
ako hygiena...


24 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


PRIMÁR VYČÍTA PACIENTOVI:
„AKO JE MOŽNÉ, ŽE STE UTIEKLI Z OPERAČNEJ SÁLY?“
„PRETOŽE SESTRA VRAVELA – LEN POKOJ, OPERÁCIA SLEPÉHO ČREVA JE JEDNODUCHÁ
ZÁLEŽITOSŤ. TO ZVLÁDNETE.“
„VEĎ TO JE PRAVDA.“
„HEJ, ALE ONA TO HOVORILA CHIRURGOVI.“


Knihy do súťaže venovalo




D BMISIE


27


Cirkev
v Japonsku


Japonsko je pomerne veľká ostrovná
krajina so 125 miliónmi obyvateľov.
Dominantným náboženstvom je bud-
hizmus a šintoizmus. Tak ako sa kra-
jina v minulom storočí menila zo za-
ostalejšej na technicky vyspelú a
modernú krajinu, menil sa
aj postoj ľudí k nábožen-
stvu. Dnes sa síce
hovorí o týchto


dvoch dominujúcich náboženstvách,
ale nedá sa povedať, že ľudia sú aj ve-
riaci. Je to niečo podobné ako v Zá-
padnej Európe. Hlavným záujmom
ľudí sa aj tu stali peniaze a spoločen-
ské uplatnenie. Náboženstvo už pred-
stavuje len určitý zvyk alebo kultúrnu
tradíciu. Uplatňuje sa hlavne pri uza-
tváraní manželstiev a pri pohreboch.
Dá sa povedať, že budhizmus tu žije
hlavne z pohrebov a z ceremónií s
tým spojených.
Kresťanstvo a katolícka viera je v Ja-
ponsku vo veľkej menšine. V roku
2002 tu bolo 449 927 registrovaných
katolíkov, čo predstavuje menej ako
pol percenta obyvateľstva.
Saleziáni začali v Japonsku pôsobiť v
roku 1926. Prvým saleziánskym misi-
onárom tu bol Talian don Vincenzo
Cimatti, ktorý sem prišiel s malou
skupinkou saleziánskych misionárov.


Odvtedy sme
už vytvori-


li nie-


koľko misijných stredísk vo veľkých
mestách i na vidieku. V súčasnosti
máme v správe niekoľko škôl rôzneho
typu a iné menšie misijné diela. Sú to
napríklad aj malé farnosti s počtom
veriacich okolo 50 či 20.
Katolícka cirkev sa po druhej svetovej
vojne začala v Japonsku pomerne pek-
ne rozvíjať. Rástla síce pomaly, ale
vždy sme mohli sledovať nárast počtu
veriacich. Každým rokom stúpal počet
krstov detí i dospelých. V poslednom
čase sa však situácia trochu zhoršuje.
Počet krstov klesá. Teraz napríklad ro-
čne pokrstíme v celom Japonsku len
asi 8 100 ľudí. Predtým to bývalo aj
cez 10 000. To všetko nás núti za-
mýšľať sa nad našou prácou aj nad
príčinami tohto vývoja. Už viackrát
sme v komunite diskutovali, čo by bo-
lo potrebné robiť v dnešnej dobe, ako
zmeniť našu prácu, ale väčšinou nena-
chádzame žiadne nové riešenia na zle-
pšenie situácie. V mojej terajšej komu-
nite pre starších spolubratov v Beppu
sme spolu 6 bratia a náš vek je v roz-


medzí od 75 do 91 rokov. Takže my
môžeme najviac pomáhať hlav-


ne modlitbami.


Úvahy a diskusie prebiehajú samo-
zrejme aj na diecéznej úrovni spolu s
diecéznymi kňazmi. Napríklad pán
arcibiskup z arcidiecézy Tokio-Oita
navrhoval zlučovať viaceré menšie
farnosti 3-4 do spoločného väčšieho
celku, aby sa jednotlivé rehoľné ko-
munity pôsobiace na týchto farách
zjednocovali spolu s diecéznym klé-
rom na spoločnom type pastorácie vo
väčších celkoch. Zo strany rehoľných
spoločenstiev sa však objavila obava,
že sa takto stratí osobitná charizma


rehoľných spolo-
čenstiev, a vznikli
aj iné kompliká-
cie, takže pán ar-
cibiskup od tejto
myšlienky dočas-
ne ustúpil.
Ponúkajú sa nám
aj niektoré mo-
derné spôsoby
pastorácie, ktoré
sa osvedčujú v
Európe. Naprí-
klad neokatechu-
menát alebo rôz-
ne mládežnícke


hnutia, ktoré majú pekné výsledky.
Ale všeobecne sa na tieto aktivity hľa-
dí akosi kriticky, že to znovu prichá-
dza zo zahraničia z Európy a predsta-
vitelia japonskej cirkvi skôr chcú
nájsť nejaké vlastné cesty, ktoré budú
lepšie vyhovovať japonskej mentalite.
Ale nič účinnejšie sa nateraz nenachá-
dza.
Okrem nás sa samozrejme na ľudí
snažia pôsobiť aj rôzne sekty a chcú
získavať prívržencov pre seba. Najak-
tívnejších tu vídavame Svedkov Jeho-
vových.
Naša diecéza v Oite bude o osem rokov
sláviť 50. výročie svojho založenia a
otec biskup nám pri tejto príležitosti
dal pekné povzbudenie a predsavzatie,
aby sme pri tomto výročí dosiahli
zvýšenie počtu katolíkov v diecéze na
1% obyvateľstva. Diecéza zahrňuje asi
dva milióny obyvateľov, to by zname-
nalo dosiahnuť počet 20 000 katolí-
kov. Dnes je nás tu však len okolo 6
000. Nuž, uvidíme, čo sa nám podarí.


Katolícka cirkev je v Japonsku vo všeo-
becnosti prijímaná so sympatiou.
Dnes je tu napríklad veľkou módou so-
bášiť sa v katolíckych kostoloch. Hlav-
ne dievčatám sa to páči. V takýchto
prípadoch to však využívame na určitú
predmanželskú prípravu a snúbenci
musia chodiť aspoň na štyri stretnutia.
Keď sa ich pýtame, akého sú nábožen-
stva, väčšinou odpovedia: „Rodičia sú
budhisti.“ Iba rodičia, mladí sú už bez
náboženstva. Máme povolenie z Ríma
sobášiť týchto nepokrstených mladých
ľudí v našich kostoloch. Obrad je sa-
mozrejme primerane prispôsobený a
na niektorých farách táto predmanžel-
ská príprava privedie snúbencov aj k
rozhodnutiu stať sa kresťanmi.
Najdôležitejšou vecou v živote Japon-
cov je predovšetkým štúdium, obeta-
vosť pre zamestnávateľa a firmu, eko-
nomické zabezpečenie a spoločenské
uplatnenie. Zamestnanie je dôležitejšie
ako vlastná rodina. Nedá sa povedať,
že by to bol konzumizmus. Oni len ve-
dia, že sa musia dostatočne kvalitne
pripraviť na život, aby mohli zabez-
pečiť seba a svoju rodinu, čo je tu v Ja-
ponsku dosť náročné. Hlavne kvalitné
vzdelanie je nutnou podmienkou na
získanie dobrej práce.
Japonsko je známe aj svojimi častými
zemetraseniami. V poslednej dobe sa v
novinách a v televízii objavujú správy,
že aj známa sopka Fudžijama by moh-
la znovu vybuchnúť. Naposledy to bo-
lo v roku 1770. Odvtedy je pokojná,
ale prípadný nový výbuch by mohol
byť nebezpečný. V jej blízkosti sa na-
chádza aj Tokio so svojimi 12 milión-
mi obyvateľov, preto sa na sopke robia
sústavné seizmologické merania.
Uvažuje sa dokonca aj o vyvolaní ma-
lého miestneho zemetrasenia v jej oko-
lí pomocou umelých detonácií, aby sa
obyvateľstvo psychicky pripravilo na
prípadný skutočný výbuch a overila sa
pripravenosť ľudí. Tak vážne Japonci k
tejto veci pristupujú.
Niekedy žartovne hovorím, že keď Fu-
džijama vybuchne, tak Tokio bude za-
valené plechovými konzervami. Turis-
ti, ktorí na Fudžijamu vystupujú, totiž
často na jej vrchole odhadzujú prázd-
ne plechovky od nápojov práve do krá-
tera sopky. A toho odpadu sa tam za tie
dlhé roky nazbieralo poriadne veľa.


Zaznamenal: Jozef Kupka SDB
Foto: Peter Kuchár


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


PO ŠIESTICH ROKOCH NAVŠTÍVIL SLOVENSKO NÁŠ JAPONSKÝ MISIONÁR DON ĽUDOVÍT
SUCHÁN. V JAPONSKU PÔSOBÍ UŽ OD ROKU 1954. AKÁ JE NÁBOŽENSKÁ SITUÁCIA V TEJTO
ĎALEKEJ KRAJINE?




Ostal som trochu zaskočený touto vy-
rušujúcou myšlienkou, ktorá vo mne
začala pracovať. Povedal som pred-
staveným o tom, čo som cítil, a napo-
div, táto cesta sa pre mňa celkom ľah-
ko otvorila. Predstavení doma aj v
Ríme mi povolili odísť do misií. Keď
som sa potom modlieval v Dóme svä-
tej Alžbety v Košiciach, cítil som tro-
chu bázeň, lebo som si uvedomoval,
že zrejme odchádzam navždy zo Slo-
venska.
Cez Juhosláviu, kde som si vybavil
dovolenku, som sa dostal za pomoci
miestnych spolubratov do Talianska,
kde ma hneď prijali saleziáni. Všetko
už bolo dopredu dohodnuté. Ja sám
som chcel ísť na misie do Indočíny,
kde boli tieto utečenecké tábory, ale
predstavení rozhodli ináč, určili mi
Afriku a v nej konkrétne Zaire.
Rok som pobudol v Ríme a ďalší rok
v Belgicku kvôli tomu, že Zaire bolo
bývalou belgickou kolóniou. Mal
som sa naučiť francúzsky jazyk a vy-
baviť si dokumenty, lebo som bol
utečenec.
Môj odchod do Afriky sa datuje do
roku 1982. V Zaire som sa zaradil do
bežného komunitného života, preto-
že saleziáni tu už mali zriadenú pro-
vinciu. Pracoval som v meste Lubum-
baši, kde sme mali viacero diel. Učil
som matematiku a náboženstvo na
slávnej škole Collége Imara a viedol
mimoškolskú činnosť mládeže. Ne-
skôr som začal pracovať aj vo farnos-
ti a prichádzal do kontaktu s miest-
nou ľudovou kultúrou. Vystriedal
som viacero funkcií a misií. Bola to
mimoriadne zaujímavá práca.


Európania hľadia na Afriku s
určitou nadradenosťou. Môžeš
nám priblížiť reálnu situáciu
týchto národov?


Afrika je obrovský svetadiel s mnohý-
mi krajinami. To čo môžem ja pove-
dať je skúsenosť len z jedného mies-
ta, kde som pôsobil. Moderná
technológia je prítomná aj tam. Ľu-
dia napríklad žijú v domčekoch uťap-
kaných z blata, kartónov a zo starých
plechov, ale pritom majú televízory.
Nad chatrčami z kartónu vidieť les
antén. Veľký svet je prítomný aj v ich
domovoch. Všetko vidia a sledujú a
veľmi dobre vedia, ako svet ide. Chu-
doba tam však je, štáty nefungujú
dobre, sociálna starostlivosť a škol-
stvo sú veľmi slabé. Priemysel je sla-


bý a tiež ochrana obyvateľstva. Sú
tam časté nepokoje, vojny a konflik-
ty. Mestá sú obrovskými konglo-
merátmi. Mládež uteká z vidieka do
mesta za vidinou lepšej budúcnosti.
Tu si stavajú biedne chatrče na pred-
mestiach a skúšajú šťastie. V meste je
viac príležitostí na prácu a väčšia ná-
dej nejako sa pozdvihnúť. Často je to
však len fatamorgána. Obyčajne ich
tu čaká bieda.


Kam smerovali
tvoje ďalšie kro-
ky?


V Afrike ma zastihol
pád komunizmu v
bývalom Českoslo-
vensku, a tak sa mi
otvorila možnosť ná-
vratu. Po desiatich
rokoch som si chcel
aj trochu oddýchnuť,
preto som sa vrátil.
Chcel som tiež po-
môcť pri obnovovaní
saleziánskej spoloč-
nosti u nás doma so
svojou zahraničnou
skúsenosťou. Počas
môjho rehoľného
formovania v totalite
sme vyrástli v tom,
že naša misia je Rus-
ko. Aj v Afrike som
často hovoril, že keď
sa zmení politická si-
tuácia, ja pôjdem na
misie do Ruska. Vní-
mali sme to ako našu
misiu pod vplyvom
proroctiev z Fatimy a
tiež preto, že je to


slovanský národ a dobre ovládame
ruštinu.
V jeseni v roku 1990 som bol v Šaští-
ne a od niektorých mladých bratov
som sa dozvedel, že na Sibíri je istý li-
tovský kňaz, ktorý nás pozýva do
Ruska. V tom čase to bol jediný kato-
lícky kňaz na Sibíri. V máji 1991 som
prvýkrát letel na Sibír do Novosibir-
ska, kde som stretol tohto kňaza. Zo-
známil som sa so situáciou a hľadali
sme miesto, kde by sme sa ako sale-


Ako si sa stretol so saleziánmi?
Ja som typický prípad tých čias zo se-
neckého gymnázia, dá sa povedať,
Ivanovo decko. So saleziánmi som sa
spoznal cez dona Ivana Grófa.
V Senci som v rokoch
1965 - 68 chodil na
gymnázium a
tam ma Ivan
priviedol k Bo-
hu. V detstve
som vieru ne-
prežíval veľ-
mi aktívne,
ateistické pro-
stredie školy
ma dosť ovply-
vňovalo. Hľadal som
však odpovede
na otázky o cie-
li ľudského
snaženia, o zmysle života, o budúc-
nosti, na ktoré mi Ivan dal tie najhl-
bšie odpovede. Ako sedemnásťročný
som sa napokon vyspovedal už nie
tým bežným detským spôsobom, ale


ako obrátený mladý kresťan. Po ma-
turite som začal študovať na vysokej
škole v Bratislave a v tých prvých me-
siacoch štúdií vo mne dozrela aj túž-


ba zasvätiť sa teológii, pozná-
vaniu Boha,


duchovnému živo-
tu. Cítil som


smäd po Božej
blízkosti a po-
trebu otvoriť
sa tomu ta-
j o m n é m u
Zdroju živo-


ta. Rozmýšľal
som skôr o


kontempla t ív -
nom spôsobe živo-


ta, no otec Gróf
ma naoriento-
val na saleziá-


nov. Skúsil som to a myslím, že som
sa nepomýlil, aj keď moja prvá orien-
tácia smerovala k rozjímavému za-
svätenému životu.
V noviciáte ma viedol don Mirko Ky-


sela a postupne som spoznával aj ďa-
lších tajných saleziánov ako dona
Izakoviča, dona Sandtnera, ale aj mo-
jich mladších vrstovníkov a začal
som apoštolát so skupinkami chlap-
cov. Väčšinu teológie som stihol na-
študovať počas vysokej školy a niečo
som doťahoval aj počas ročnej voje-
nčiny v Banskej Bystrici. Hneď po vo-
jenčine v roku 1975 som bol poslaný
do Košíc, kde som začal moju prvú
misiu. V Košiciach boli vtedy iba don
Janko Pivarník, don Štefan Timko a
ujo Juraj Kaščák. V tom čase sa začí-
nala posilňovať saleziánska prítom-
nosť na východe Slovenska, najmä
pre prácu s mládežou, a preto došlo
aj k tomuto môjmu presunu na vý-
chod.
V roku 1977 som bol tajne vysvätený
za kňaza v súkromnom dome v Brati-
slave na Slavíne, v ktorom sa v tom
čase vystriedala aj väčšina našich
mladých saleziánov.


Kedy sa zrodilo tvoje misionár-
ske povolanie?


V Košiciach som bol päť rokov. Stre-
tával som sa tam s viacerými skupi-
nami chlapcov, ktorí sa točili hlavne
okolo kostola na Kalvárii. Nemohol
som sa ukazovať ako kňaz, kvôli bez-
pečnosti, takže som vystupoval iba
ako laik. Predtým som v sebe nikdy
nemal nejaký sen o misiách, začalo to
však jednou zvláštnou udalosťou. V
sedemdesiatych rokoch boli poraze-
né americké vojská vo Vietname a
Vietnam sa stal komunistickou kraji-
nou, z ktorej utekali tisícky ľudí. Títo
utečenci boli sústreďovaní do tábo-
rov, v ktorých pracovali ako asistenti
aj saleziáni a pomáhali tam chudob-
ným chlapcom. Bieda týchto národov
ma priviedla k rozmýšľaniu, čo
môžem urobiť ja pre ich povznesenie.


D BROZHOVOR


Don Jozef-
Daniel Pravda
NARODIL SA 6. JÚLA 1950 V DEDINKE BLATNÉ V OKRESE TRNAVA, VO
VINÁRSKOM KRAJI NA ÚPÄTÍ MALÝCH KARPÁT. ODTIAĽTO HO ŽIVOTNÉ
CESTY VIEDLI POSTUPNE DO AFRIKY I NA ĎALEKÚ SIBÍR.


28 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 29


Na ceste do misie Kasenga, Zaire 1982


Otec Pravda s katechistami v Lubumbashi, 1983


Vo funkci farára v Ruashi, farnosť sv. Amanda, 1986


Misia sv. Karola Luangu, Zaire Kipushi 1988


Výlet s vedúcimi po skončení letných prázdninových činností, Imara-Lubumbashi 1983




* 27. novembra 1914, Unín
+ 22. novembra 2003, Pezinok


Don Ondrej Dermek sa narodil v
Uníne na Záhorí ako štvrtý - naj-
mladší syn. Unín je blízko
Šaštína a preto celá obec
chodievala dvakrát do
roka na púť ku Se-
dembolestnej. Tu
mal možnosť zblíz-
ka spoznávať sale-
ziánov a ich prácu.
Otec neskôr preja-
vil ochotu, že by
rád dal jedného sy-
na na štúdiá do šaš-
tínskeho gymnázia.
Po zaváhaní staršieho
brata Františka tam na-
pokon išiel mladší On-
drej. Bolo to v roku 1927 a
túto chvíľu považoval za dôležitý
okamih vo svojom živote, kedy ho
Pán Boh nasmeroval pre budúci život
kňaza a rehoľníka.
Po piatej triede v roku 1932 vstúpil
do noviciátu u saleziánov v Hron-
skom Beňadiku a po jeho skončení
zložil sľuby. Vo filozofických štú-
diách pokračoval vo Fryštáku a v Os-
trave. Potom bol na asistencii medzi
chlapcami. Rok v Šaštíne a dva roky v
Trnave.
Teológiu ho vtedajší pán inšpektor
Bokor poslal študovať na Gregorián-
sku univerzitu do Ríma. Medzitým
však prišla vojna a pán inšpektor ho
povolal na Slovensko. Štúdiá doko-
nčil v Bratislave a v roku 1942 bol v
Šaštíne vysvätený za kňaza.
Ako kňaz začal vyučovať salezián-
skych študentov teológie Nový zákon
najprv v Beňadiku a neskôr vo Svä-
tom kríži nad Hronom. Tam bol až
do roku 1950, kedy komunisti zlikvi-


dovali všetky mužské rehole. Nasle-
dovali roky totality. Najprv bol núte-
ne v Šaštíne, potom v Podolínci. Z Po-
dolínca sa mu podarilo ujsť, pretože
mal plán emigrovať do zahraničia a


organizovať tam štúdiá salezián-
skych bohoslovcov zo Slo-


venska. Vo februári 1951
mal v jednej skupine


prejsť cez rieku Mora-
vu do Rakúska, ale pri
tomto pokuse ich
chytili. Don Dermek
dostal 14 rokov. Na-
sledovali väznice:
Leopoldov, Ilava, Mí-
rov, Valdice, Jachy-
movsko.


V roku 1960 ho po am-
nestii podmienečne pre-


pustili. Zamestnal sa u vo-
dárov v Pezinku ako


skladník. Po smrti dona Boko-
ra bol v roku 1968 tajne menovaný
za provinciála saleziánov na Sloven-


sku a v tejto funkcii bol do roku
1981. Horlivo pracoval v podzemnej
Cirkvi najmä v príprave a vo výchove
nových kandidátov na kňazstvo. Pri-
pravoval mnohé duchovné cvičenia
pre bohoslovcov, sestričky, laikov a
venoval sa duchovnému sprevádza-
niu. Po páde totality prednášal Nový
zákon na bohosloveckej fakulte v
Bratislave. Spracovával dejiny šaštín-
skeho kláštora a usporiadal vyše 70
formačných konferencií na rozličné
témy. So stúpajúcim vekom a so zhor-
šujúcim sa zdravotným stavom sa
neskôr presťahoval do charitného do-
mu v Pezinku, kde ostal až do po-
sledných dní svojho života. Pán si ho
povolal do večnosti 22. novembra
2003 vo veku 88 rokov. Saleziánom
bol 70 rokov a 61 rokov slúžil Cirkvi
ako Kristov kňaz.


Jozef Kupka SDB
Foto: autor


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4 31


D BNAŠI ZOSNULÍ


V období november – december prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho diela
1 334 dobrodincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom – jednotlivcom i rodinám – vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejavenú
štedrosť.


D O B R O D I N C I


ziáni mohli uchytiť. Dobrá situácia sa
javila v meste Aldan, kam sme sa do-
stali počas druhej prieskumnej mi-
sie. Miestne úrady nás tu prijali veľmi
dobre, mali sme aj konkrétny doho-
vor s odborom školstva a aj núdza ľu-
dí tu bola veľká. Aldan bol teda
schválený ako naša nová misia a v le-
te v roku 1992 som tam odišiel spolu
s otcom Jurajom Kyseľom a otcom Jo-
žkom Tóthom.
Prvú zimu sme prežili v malej dreve-
nej chatrčke. Jedna kuchynka, dve iz-
bičky, WC a sprcha. Našťastie tam
bolo ústredné kúrenie. Radiátor roz-
pálený na sto stupňov, že sa nedal ani
chytiť, ale na okne dvadsaťcentimet-
rová vrstva ľadu. Po dvoch rokoch
sme tam vybudovali nový salezián-
sky dom vďaka finančnej pomoci zo
zahraničia. Druhý dom na Sibíri sme
otvorili v roku 1997 v hlavnom meste
Jakutsk.


Okrem toho si pôsobil aj v Azer-
bajdžane. Ako si sa dostal do tej-
to krajiny?


V roku 1998 som sa kvôli zdravot-
ným problémom vrátil na Slovensko.
V tom čase prišla žiadosť od predsta-
vených z Ríma, aby sme prevzali no-
vú misiu v Azerbajdžane. Vyjadril
som ochotu, ak ma považujú za uži-


točného, sa tej misie zúčastniť. Je to
bývala postkomunistická krajina, v
ktorej je islam málo praktizovaný, ta-
kže sa neprejavuje ako agresívny či
netolerantný. Môžeme tu pomaly pô-
sobiť a misia prekrásne rastie.


Čím by si ešte chcel povzbudiť
našich čitateľov?


Moja silná životná skúsenosť je, že
my si ani neuvedomujeme, koľko mi-
losti sme dostali tým, že sme kresťan-
ský národ. Až keď človek cestuje cez
Afriku a cez spohanštené Rusko, až
tam vidí, koľko je u nás hodnôt, kto-
ré sa dostali do našej kultúry vply-
vom Cirkvi a vplyvom kresťanstva
ako dar viery. Spôsob rozmýšľania,
vzťah k práci, vzťah človeka k člove-
ku. Cítime nedostatočnosť, nie sme
svätí, ale keď to porovnávam s národ-
mi, ktoré sú ďaleko od kresťanstva,
alebo tak dlho bez kresťanstva, ako
napríklad Rusko na Sibíri, tak my
sme dvesto rokov dopredu. Tým, že
sme boli pokresťančení, sme dostali
od Pána Boha obrovský dar. Celá
naša kultúra je veľkou hodnotou,
ktorú si ani neuvedomujeme. Styk s
cudzími kultúrami ma učí byť vďač-
ným voči Pánu Bohu za to, čo sme my
už dostali.
Niekto zvykne hovoriť, že jedno ná-
boženstvo je ako druhé a že nemusí-
me misionársky pôsobiť vo svete. To
však hovoria iba ľudia, ktorí reálne
nepoznajú ani kresťanstvo, ani tie
druhé náboženstvá. To nie je pravda.
Vrchol humanizmu a vrchol ľudstva
je naozaj kresťanstvo. To sa nedá po-
rovnať s inými náboženstvami. Boli
by sme sebci a necharakterní ľudia,


keby sme my neniesli ďalej radostnú
novinu a oslobodenie, ktoré v nás
spôsobuje Svätý Duch, ktoré nám dá-
va silu a znovuzrodenie. Ako by sa
človek cítil povinným zverejniť obja-
venie lieku proti AIDS a poskytnúť ho
všetkým vo svete, tak sa my musíme
cítiť povinnými ísť a hovoriť o Pánovi,
ktorý je náš Osloboditeľ a o veľkých
hodnotách, ktoré dostávame vďaka
našej viere. Bolo by nespravodlivo-
sťou pred ľudstvom a pred dejinami
nerozširovať našu vieru a nedávať
ľuďom prístup k životu a k spáse.
Keď sme v cudzej krajine a žijeme
náš krásny kresťanský život, ľudia
veľmi očividne vidia, aký je rozdiel
medzi kresťanstvom a islamom alebo
inými náboženstvami. Tí z miest-
nych, čo hovoria, aby sme ich nekrs-
tili, alebo ktorí nás obviňujú z proze-
lytizmu, to sú skôr ideológovia,
ktorým ide o moc, ktorí nechcú stra-
tiť svoje ovečky, lebo nechcú stratiť
svoje príjmy a svoje vplyvy. Ale na
praktickej rovine života sa ostatné
náboženstvá s kresťanstvom nemôžu
porovnať, tam vyhrávame jednoznač-
ne. Pán Ježiš nám to povedal jasne:
budete mi svedkami. Keď žijeme me-
dzi nimi a svedčíme o vnútornej sile,
ktorá je v nás, ktorá nám dáva silu
obetovať sa a slúžiť, dáva nám morál-
ne kvality, ktoré oni nemajú, to je naj-
lepší spôsob, ako ľuďom priniesť no-
vý život a bohatstvo. Takto to ľudia
nebudú cítiť ako krádež či znásilne-
nie, ale ako obohatenie a rozvoj toho
dobrého, čo už u nich je.


Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Pravdu


Don Ondrej Dermek SDB


30 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 4


Učiteľky na Sibíri, Chatyskyr 1993


Šaštín 27. novembra 2003, pohrebné obrady


Baku, rozdávanie pomoci utečencom
z Čečenska


Azerbajdžan, nedeľná svätá omša




Ježiš na dosah ruky
Anton Hlinka


Ambíciou tejto knihy je priviesť čita-
teľov k Ježišovi priam na dosah ruky...
Každé Ježišovo gesto, slovo, každé jeho
oslovenie – nežné, keď išlo o deti, sú-
citné, keď išlo o drobných ľudí, prísne,
ba až hrozivé na adresu samoľúbych fa-
rizejov všetkých čias – vyvoláva úžas
u pozorného čitateľa. Opis Ježišovej
činnosti, zázrakov a diskusií s duchov-
nými vodcami Židov nám umožní nájsť
zmysel Ježišových slov, gest a celej jeho
činnosti.
vydavateľstvo Don Bosco, 344 str., brož.,
cena 169,- Sk


Pobožnosti
k Márii Pomocnici
kresťanov
a svätcom saleziánskej
rodiny


Táto brožúra obsahuje krátke životopisy
a pobožnosti k:
– Márii Pomocnici kresťanov (24. 5.)
– Svätému Jánovi Boscovi (31. 1.)
– Svätej Márii Dominike Mazzarellovej (13. 5.)
– Svätému Dominikovi Saviovi (6. 5.)
– Blahoslavenej Laure Vicuňovej (22. 1)


vydavateľstvo Don Bosco, 64 str., brož.,
cena 25,- Sk


ponuka vydavateľstva Don Bosco db


K z á s i e l k e ú č t u j e m e p o š t o v n é


db Vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2; tel.: 02/5557 2226, fax: 02/5557 4992, objednavky@donbosco.sk, www.donbosco.sk


O b j e d n á v k a názov knihy počet kusov✃
Meno a priezvisko ........................................................................................


Ulica a číslo....................................................................................................


Obec.............................................................................PSČ


Podpis/pečiatka.............................................................................................................


.........................................................................................


Ak si objednáte z nášho časopisu ľubovoľný titul, bude vám poskytnutá zľava 10% z uvedenej ceny.


Z