Don Bosco Dnes SLK No. 1 2002

ROČNÍK XXXIII.1/2002
JANUÁR – FEBRUÁR


ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA


NAŠE DIELA: PREŠOV
INTERVIEW: JOZEF SLIVOŇ
HISTÓRIA: VIANOČNÁ NÁDIELKA




Začíname písať rok 2002, druhý rok
tretieho tisícročia. Povzbudený apoš-
tolským listom Svätého otca Jána
Pavla II. Na začiatku nového tisícro-
čia, sa chcem spolu s vami zamyslieť
nad úlohami, ktoré v tomto liste pá-
pež vytýčil pre celú Cirkev.
V hlbokom protiklade s pocitmi ne-
istoty a strachu z budúcnosti, ktoré
sa zmocňujú mnohých našich súčas-
níkov, predpovedá Svätý otec veľko-
lepé oživenie kresťanského života
a jeho hodnôt v nastávajúcich desať-
ročiach. Podmienkou na to, aby Cir-
kev vo svete znovu zažiarila ako vidi-


teľné znamenie záchrany človeka je,
aby medzi nami znovu ožil
ideál svätosti.
Už Druhý vatikánsky koncil zdôraz-
nil, že všetci veriaci v Krista, v kaž-
dom stave alebo hodnosti, sú povo-
laní k plnosti kresťanského života
a k dokonalosti lásky. (LG 40) Stať
sa svätým, žiť život, ktorý smeruje
k tomuto ideálu, by malo byť najvyš-
šou ašpiráciou a najhlbšou túžbou
každého kresťana. Bohužiaľ, pojem
svätosť je temer neznámy alebo veľ-
mi zdeformovaný. Ľuďom dneška
nevraví buď vôbec nič, alebo je spo-
jený s negatívnymi predstavami ob-
medzovania sa a opovrhovania tým-
to svetom.
Aby sme mohli zatúžiť po svätosti,
potrebujeme si svoje predstavy o svä-
tosti očistiť. A potrebujeme sa pre-
svedčiť, že ju možno dosiahnuť. Že je
to hodnota, za ktorou sa oplatí ísť.


Svätosť ako dar a úloha
Čo je teda svätosť? Podľa nového Ka-
techizmu Katolíckej cirkvi jediný
svätý je Ježiš Kristus. On vydal svoj
život za Cirkev, aby ju posvätil a spo-
jil so sebou ako svoje telo.... Cirkev
je svätý Boží ľud a jej členovia sa vo-
lajú svätí (porov. KKC 823).
Svätosť môžeme chápať ako rozvinu-
tie pozitívnych stránok človeka. Je to
stav, keď človek v spolupráci s Božou


milosťou dosahuje vnútorné zjedno-
tenie a harmóniu svojej bytosti. Tým,
že sa vedome a zo všetkých síl usiluje
spoznať a plniť Božiu vôľu, mení sa je-
ho život na nádherné dobrodružstvo
s Kristom. Dosahuje naplnenie svo-
jich najhlbších túžob a stáva sa pože-
hnaním pre svoje okolie.
Svätosť je v prvom rade Božie pozva-
nie mať účasť na jeho živote, nakoľko
je to len možné vo svete, poznačenom
hriechom a jeho následkami. Je to te-
da nezaslúžený dar, ale zároveň aj
úloha, ktorú na seba berie každý po-
krstený.
Ježiš v Reči na vrchu hovorí: Buďte
dokonalí, ako je dokonalý váš nebes-
ký Otec (Mt 5,48) a svätý Pavol sa
k nemu pridáva slovami: To je Božia
vôľa, vaše posvätenie. (1 Sol 4, 3)


Stupne alebo fázy svätosti
Pojem svätosť sa ako synonymum
vzťahuje na tri skutočnosti, ktoré by
sme mohli nazvať aj stupne alebo fá-
zy. Kresťan, ktorý sa tu na zemi usi-
luje žiť v priateľstve s Bohom, ktorý
poctivo bojuje so svojimi slabosťami
a posilňuje sa nadprirodzenými pro-
striedkami (sviatosti, modlitba,...), je
na ceste svätosti. V tomto zmysle píše
Pavol v závere svojich listov A po-
zdravte všetkých svätých bozkom po-
koja. (Porov. Flp 4, 21-22.) Je to ten
najnižší, ale najpotrebnejší prvý stu-


peň svätosti. K nemu je po-
zvaný každý z nás!
Tí veriaci, ktorí v stave lás-
ky k Bohu prechádzajú
v okamihu smrti do več-
nosti, sú už definitívne
svätí. Ich už nemôže od
Boha odlúčiť nijaká sla-
bosť alebo hriech. Majú pl-
nú účasť na Božom živote
a jeho láske v nebi. Toto je
druhý stupeň svätosti.
Spomedzi veľkého množ-
stva svätých, ktorí žili a zo-
mreli v stave milosti, vy-
berá Cirkev niektorých,
aby ich slávnostným spôso-
bom vyhlásila za svätých.
Robí to na základe úcty,
ktorú si svojím životom zís-
kali, a aj preto, aby ich prí-
klad bol povzbudením pre
ďalšie generácie. Toto je tre-
tí stupeň svätosti.


Svätosť v strapci
Svätosť je určitým spôsobom „nákazlivá“. Tam, kde žije
svätec, objavia sa skôr-neskôr ďalší. Človek, ktorý berie
svoj vzťah k Bohu vážne a usiluje sa o posvätenie svojho
života, aj bez veľkých slov sa stáva zaujímavým pre
iných a čoskoro získava nasledovníkov. Napríklad v ča-


soch dona Bosca žilo v Turíne vyše desať ľudí, ktorí boli
vyhlásení za svätých. To znamená, že tých, ktorí žili svä-
to a zomreli po hrdinsky prežitom živote, museli byť ce-
lé stovky a tisíce.
Možno by sa aj nám ľahšie začínalo, keby v našom meste
alebo obci žil nejaký veľký svätec. Ale čo ak Boh očakáva,
že tým priekopníkom svätosti v mojej rodine či meste
mám byť práve ja?
Lúčim sa s vami myšlienkou, ktorú na jednej kázni po-
vedal don Bosco: Je možné, je potrebné a je pomerne
ľahké stať sa svätým! Modlím sa, aby ste tomu uverili as-
poň tak ako Dominik Savio.


Správy
Bratislava, Žilina, Rakúsko,... 4


Naše diela
Dubnica nad Váhom – Nová Dubnica 8


Naša rodina
Noviciát Dcér Márie Pomocnice 11


Mariánske zvony
Veľa ráz som ťa upozornila 13


Mariánske zvony
Ako prebieha voľba pápeža 14


Mariánske zvony
Don Bosco – veľký kúzelník 16


Mariánske zvony
Predstavujeme vám združenie... 18


Mariánske zvony
Pešia púť mladých Šamorín – Šaštín 20


Aktualita
Don Bosco bez hraníc 21


Mládež
Domka oslávila svoje 10. narodeniny 22


Rodina
Úloha laikov vo farnosti 24


Misie
Misionár v Japonsku, Ako v Mongolsku 26


Rozhovor
Don Andrej Paulíny 28


Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 02/5557 2226
Časopis vychádza 6x do roka. Rozširuje sa bezplatne.
Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Slovenská Grafia, a. s.


Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 24 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.


Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donbosco.sk dbd@donbosco.sk


obsah


1/2002
ROČNÍK XXXIII.


JANUÁR – FEBRUÁR


Fo
to


n
a


ob
ál


ke
:


©
L


’O
ss


er
va


to
re


R
om


an
o


Váš Vladimír Fekete, provinciál SDB
Foto: archív redakcie


Drahí priatelia dona
Bosca a podporovatelia
jeho diela!


D BSLOVO NA ÚVOD




V našom stredisku formovania SALES v Brati-
slave sa koncom októbra 2001 uskutočnilo
stretnutie zodpovedných za formovanie sale-
ziánov z Chorvátska, Slovinska, Maďarska,
Slovenska a Česka s generálnym radcom pre
formovanie donom Giuseppe Nicolussim (na
fotografii vľavo). Don Nicolussi na stretnutí
predstavil nový dokument Ratio Studiorum –
Formovanie saleziánov dona Bosca, ktorý bol
nedávno vypracovaný v hlavnom dome. V
tomto dokumente sú zhrnuté najdôležitejšie
zásady, podľa ktorých má prebiehať formova-
nie mladíkov od prvej fázy, keď sa začnú orien-
tovať na saleziánske povolanie až po kňazskú
vysviacku, i pokračovanie v permanentnom
formovaní počas celého zasväteného života.
Don Nicolussi navštívil aj naše domy salezián-
skeho formovania v Poprade, Žiline a Banskej
Bystrici, kde sa s mladými spolubratmi osobne
porozprával a
predstavil za-
ujímavé skú-
senosti zo sa-
leziánskej vý-
chovy v rôz-
nych častiach
sveta.


MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE
FORMOVATEĽOV 17. októbra 2001 sa v spoločenskej


študovni Univerzitnej knižnice v Bra-
tislave uskutočnil odborný seminár o
živote a diele nášho spolubrata bás-
nika Štefana Sandtnera. Na podujatí
sa zúčastnilo asi 200 hostí, veľvy-
slanci Talianskej a Poľskej republiky
a svoje pozdravy zaslali otec kardinál
Korec a premiér Slovenskej republi-
ky Mikuláš Dzurinda. Cieľ podujatia
najlepšie vyjadril prvý prednášajúci


Jozef M. Rydlo vo svojom príspevku:
Nedocenení spisovatelia v našej li-
terárnej prítomnosti. Na seminári
predniesli odborné príspevky Jozef
M. Rydlo, Mária Bátorová, Milan St.
Ďurica a Elena Kukučková o básnic-
kom diele, literárnom diele a biblio-
grafii Štefana Sandtnera. Ďalej na-
sledoval výber z poézie Štefana
Sandtnera, hudobné vstupy Albrech-
tovho kvarteta a autogramiáda.


S BÁSŇOU JE DEŇ KRAJŠÍ


Koncom septembra zavítal v rámci svo-
jej vizitácie don Albert van Hecke aj do
Žiliny. Keďže v Žiline je saleziánske uči-
lište, farnosť s oratóriom a filozofický
študentát, kde žije a pracuje vyše 40
spolubratov-saleziánov, tak aj jeho po-
byt sa predĺžil na viac ako jeden týždeň.
Najdlhšie bol prítomný medzi postno-
vicmi v študentáte. Postnovici mohli v
osobnom rozhovore i pri spoločnom
komunitnom programe spoznať jed-
ného z vyšších predstavených a vypo-
čuť si jeho povzbudenia do ďalšieho re-
hoľného života. Na záver vizitácie don
Albert veľmi prosil, aby sa v modlitbách
a obetách nezabúdalo na nové duchov-
né povolania v západnej Európe, kde
spolubratia mnoho v tejto oblasti pra-
cujú, ale zatiaľ očakávané výsledky ne-
majú. Vekový priemer saleziánov na zá-
pade je okolo 60 rokov. Slovensko je na
tom relatívne lepšie, ale vždy sa treba
modliť za mnoho dobrých rehoľníkov a
kňazov v Katolíckej cirkvi.


NEZABÚDAJTE NA NOVÉ POVOLANIA


V mesiacoch september a október 2001 vykonával
regionálny radca don Albert van Hecke, zodpovedný
za región Európa-Nord, mimoriadnu vizitáciu sloven-
skej provincie SDB. V tom istom čase bola na Slo-
vensku na prvej kánonickej vizitácii novozriadenej
provincie FMA členka generálnej rady vizitátorka Sr.
Yvonne. Vizitátori - zhodou okolnosti sú obaja pôvo-
dom Belgičania - si o svojich dojmoch o saleziánskom
diele pod Tatrami mohli vymeniť názory aj počas na-
plánovaného stretnutia provinciálnych rád SDB
a FMA, ktoré sa uskutočnilo v stredisku formovania
SDB v Bratislave. Saleziánske dielo na Slovensku sa
za posledných desať rokov rozvíja veľmi dynamicky
a sú tu početne zastúpené hlavné zložky saleziánskej


r o d i n y :
ACS - 740
členov s
prísľubmi,
VDB - asi
160 členiek
v dvoch ob-
l a s t i a c h ,
SDB - 263
s p o l u b r a -
tov, FMA -
67 sestier.


DVOJNÁSOBNÁ VIZITÁCIA SLOVENSKA


Konferencia biskupov Slovenska už dlhšiu dobu ponúka pastorač-
ný plán, v ktorom povzbudzuje veriacich, aby sa vo farnostiach za-
čali organizovať dni rodiny. Aj z tohto dôvodu sa vo Farnosti Márie
Pomocnice na Miletičovej uskutočnilo 18. novembra stretnutie ro-
dín. Konalo sa pri príležitosti 20. výročia vydania exhortácie Jána
Pavla II. o rodine - Familiaris consortio. Na stretnutie prijalo pozva-
nie 25 rodín, ktoré sa chceli vzájomne spoznať a povzbudiť. Spolu s
deťmi tu bolo prítomných asi 60 účastníkov. Po uvítaní začal prog-
ram priblížením exhortácie Familiaris consortio a vzájomným roz-
hovorom o tejto téme. O deti sa v čase programu starali animátori,
ktorí pre ne pripravili hry a katechézky. Po skončení programu na-
sledovalo spoločné posedenie, tombola a pobavenie vo veselej ro-
dinnej atmosfére. Povzbudivé je, že program stretnutia si vzájomne
pripravili samotní veriaci a rodiny z farnosti.


DEŇ RODINY


V jeden nádherný slnečný októbrový deň, ktorý nam da-
roval Boh, sme v pôvabnom prostredí Hradiska v Žiline
prežili krásne chvíle pri opekačke. V kruhu dobrej nálady,
piesní, rozhovorov a hry, pri ktorej sme sa dobre zabavili,
sa prehĺbili naše priateľstvá. Cestou späť sme pozdravili
aj našu nebeskú matku Máriu jedným desiatkom ruženca
a plní dojmov sme vo svojich srdciach odnášali radosť a
veselosť do svojich rodín. Boli sme tam spolu osemnásti.
Ako orchester sa taktiež pripravujeme na rôzne akcie,
preto vás chceme poprosiť o modlitby, aby sme ako kre-
sťanské spoločenstvo našou hudbou vydávali svedectvo
o Kristovi, o tom, že nás miluje a že sa oplatí žiť naplno pre
nebo a svojou službou si ho aj zaslúžiť.


DETSKÝ ORCHESTER NA OPEKAČKE


Prešli už tri roky od nášho posledného sviatku mladých 1998.
Bolo to stretnutie, na ktorom asi 4 000 mladých v Žiline ukáza-
lo svoje nadšenie pre Krista a saleziánskeho ducha a radosť zo
spolupatričnosti do takej veľkej rodiny. Vďaka sviatku a du-
chovnej príprave naň sme pocítili impulz života v našich stre-
diskách. Ovocie tohto podujatia si mnohí radi pripomínajú až
do týchto dní. K týmto pozitívnym skúsenostiam sa teraz pridá-
vajú hlasy, ktoré volajú po ďalšom stretnutí saleziánskej mláde-
že, a to na jeseň v roku 2002. Preto oddelenie pastorácie mlá-
deže rozbehlo spolu so zástupcami mladých zo stredísk všetky
potrebné prípravné práce na Festu 2002, ktorá sa uskutoční
pravdepodobne v sobotu 21. septembra opäť v športovej hale
v Žiline. Takže uvažujme, diskutujme a modlime sa spolu s mla-
dými, aby sme v tejto veci chytili skutočne vietor Ducha a neza-
spali alebo sa nenamáhali zbytočne.


FESTA 2002


4 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 5


■■ Žilina ■■■■ Bratislava ■■
D BDOMA A VO SVETE




D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 7


NOVÝ SALEZIÁNSKY BISKUP


■■ Rakúsko ■■


Rakúsky salezián páter
Ludwig Schwarz bol 25.
novembra vysvätený za
pomocného viedenského
biskupa. Vysviacka sa ko-
nala vo viedenskom Dó-
me sv. Štefana. Don
Schwarz má veľmi blízky
vzťah aj ku Slovensku. Na-
rodil sa totiž v Bratislave.
Po skončení II. svetovej
vojny bola jeho rodina ná-
silne z Československa
vysťahovaná do Rakúska.
Tu sa páter Schwarz stal
saleziánom a počas totali-
ty osobne zabezpečoval


spojenie medzi sloven-
skými saleziánmi, žijúcimi
v tajnosti, a hlavným do-
mom v Ríme. Pod zámien-
kou návštevy svojich prí-
buzných v bývalom Čes-
koslovensku vždy tajne
uskutočnil aj návštevu
provinciála dona Derme-
ka. Aj v súčasnosti páter
Schwarz udržiava sympa-
tické kontakty so Sloven-
skom a často sa zúčastňu-
je na našich väčších osla-
vách. Pre novú biskupskú
službu mu vyprosujeme
veľa Božích milostí.


Už od 2. septembra 2001 sa v hlavnom dome saleziánov v Ríme schádza prípravná komisia, ktorá rediguje materiály a sché-
my, ktoré budú slúžiť ako podklady pre prácu účastníkov 25. generálnej kapituly. Kapitula sa uskutoční v mesiacoch február


- apríl 2002. Mottom kapituly je
heslo Saleziánska komunita: brat-
ský život, evanjeliové svedectvo,
animačná prítomnosť medzi mla-
dými. Prípravná komisia musí roz-
pracovať všetok materiál, ktorý do
hlavného domu zaslali provinciál-
ne kapituly. Tieto už po celom sve-
te o daných témach rokovali a vy-
pracovali svoje záverečné doku-
menty o situácii na svojej miestnej
úrovni. Úlohou generálnej kapituly
bude tiež zvoliť hlavného predsta-
veného SDB, ako aj viacerých ge-
nerálnych radcov pre jednotlivé
oblasti saleziánskych aktivít.


ZAČALI SA PRÁCE 25. GENERÁLNEJ KAPITULY SDB


■■ Taliansko ■■


SILVIO BERLUSCONI NAVŠTÍVIL HLAVNÉHO
PREDSTAVENÉHO


■■ Taliansko ■■


Predseda talianskej vlády
Silvio Berlusconi, salezián-
sky odchovanec, sa stretol
14. septembra 2001 s hlav-
ným predstaveným donom
Juanom E. Vecchim v ošet-
rovni na Saleziánskej univer-
zite v Ríme. Choroba hlav-
ného predstaveného sa zhor-
šuje a v súčasnosti je odká-
zaný na sústavnú lekársku
starostlivosť. Návšteva mala
osobný charakter. Premiér
reagoval na osobitné pozva-
nie dona Vecchiho, ktorý ho
chcel pozdraviť ako odcho-
vanca Saleziánskeho inštitú-


tu svätého Ambróza v Milá-
ne, kde študoval osem ro-
kov. Počas stretnutia trvajú-
ceho hodinu sa Berlusconi
priateľsky porozprával s do-
nom Vecchim a niektorými
spolubratmi. Veselé spo-
mienky na roky strávené u
saleziánov v Miláne sa strie-
dali s vážnejšími diskusiami
o súčasnej svetovej kríze a o
problematike talianskeho
školstva. Pri rozlúčke don
Vecchi svojmu hosťovi poda-
roval oficiálnu medailu Sale-
ziánskej kongregácie.


6 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2


SPOMIENKA NA TROCH ZAVRAŽDENÝCH SALEZIÁNOV


■■ India ■■


Násilná smrť troch indických saleziánov v máji minulého roka hlboko zasiahla veriacich v danej oblasti. Aj vďaka fotografiám
môžme mať účasť na bolesti našich bratov a sestier v Indii.


SPOLOČNÝ ZNAK PRE SALEZIÁNSKU PROPAGÁCIU


■■ Nemecko ■■


V nemeckých saleziánskych provinciách
vzniklo zaujímavé logo, ktoré spolubratia za-
čali používať pri propagácii svojich aktivít. To-
to logo sa však zapáčilo aj v iných krajinách a
rozšírilo sa po celom regióne Európa-Nord.
Preto ho predstavujeme aj v našom časopise
a ponúkame ako spoločný symbol, ktorý sa
začína používať už aj na medzinárodnej úrovni
pri saleziánskej propagácii v rôznych mé-


diách. Logo symbolizuje dom, pretože sale-
ziánske diela chcú byť skutočnými domami, v
ktorých sa ľudia cítia bezpečne a príjemne -
ako doma. Zároveň logo zobrazuje tri posta-
vy. Stredná, vyššia predstavuje dona Bosca
alebo saleziána, držiaceho za ruky dvoch mla-
dých, ktorých sprevádza životom a pomáha
im rásť. Všetkým záujemcom môžeme toto lo-
go poskytnúť v kvalitnej digitálnej forme.


India - Dimapur, 5. júna 2001.
Tisícky mladých Indov protesto-
valo proti zavraždeniu troch sa-
leziánov v noviciáte v Imphal


India - Dimapur, 18. mája 2001.
Modlitba v Salesian College
v Dimapur deň po pohrebe
troch indických saleziánov za-
strelených v meste Imphal.




8 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2


a mládežnícke stredisko.
Oratórium je otvorené den-
ne okrem pondelka, keď
majú spolubratia komunit-
ný deň. Otvára sa o 15.00
pre deti ZŠ a po večernej
svätej omši pre staršiu mlá-
dež. V oratóriu prebiehajú
stretnutia a krúžková čin-
nosť. Zo športov sú najpo-
pulárnejšie futbal, volej-
bal, cyklistika, stolný tenis,
kalčeto, biliard. Vlani pri-
budol v mládežníckom
stredisku bar a toho roku
sme upravili dve klubovne.
K dispozícii je aj knižnica.
Najväčšie mládežnícke
skupiny sú: miništranti,
skauti, birmovanci, futba-
listi, tri spevácke zbory, di-
vadelníci, cyklisti. Mesač-
ne mávame duchovné ob-
novy a týždenne animátor-
ské stretnutia pre starších
aj mladších animátorov.
V stredu, piatok a nedeľu
mávame detské a mládež-
nícke sväté omše, pri kto-
rých účinkujú naše zbory,
a mládež sa aktívne zapája


do liturgie. Mládežnícke
stredisko a oratórium
majú na starosti dvaja spo-
lubratia: Cyril Slíž a Fran-
tišek Fedor. Pociťujeme
veľkú potrebu vlastného
saleziánskeho dvora, ihris-
ka a zvlášť domu, v ktorom
sa dá rozvíjať zdravý sale-
ziánsky a mládežnícky
duch.
Hneď po revolúcii sa nám
podarilo založiť Cirkevnú
základnú školu sv. Domi-
nika Savia. Na škole učia
spolubratia aj rehoľné ses-
try FMA. Týždenne sa
v škole slávi svätá omša
pre žiakov a raz do mesia-
ca sa spovedá. Ďalej máme
na škole mesačnú duchov-
nú obnovu pre učiteľov.
Žiaci chodia aj do oratória,
kde majú svoje vlastné
stretnutia. Samozrejme,
pracujeme aj na iných ško-
lách, hlavne prostredníc-
tvom katechétov. Viac ako
70% mládeže chodí na ná-
boženstvo. Ročne do 300
chlapcov a dievčat prijíma


sviatosť birmovania, majú
svoje prípravné stretnutia
a sú vedení k pravidelné-
mu duchovnému životu.
Ročne máme okolo 200


krstov a 100 pohrebov, te-
da sme mladou, rozvíjajú-
cou sa farnosťou a máme
dobré predpoklady na sa-
leziánsku činnosť. Toho ča-


Za
správcu bol


určený don Jozef Ča-
kánek spolu s ďalšími spo-
lubratmi kaplánmi: do-
nom Jozefom Kaiserom a
donom Viktorom Plan-
kom. Na dubnickej fare pô-
sobila aj rehoľná sestra
Mária Černá FMA ako
domvedúca a súčasne bola
magisterkou saleziánskych
noviciek.
Do roku 1972 spolubratia
pôsobili vo farskej pastorá-
cii v Dubnici, v Novej Dub-


nici a Kolačíne.
V tomto roku
museli všetci
spo lubra t ia


saleziáni okrem
správcu farnosti dona Ča-
kánka opustiť túto farnosť.
Don Čakánek neúnavne
vynakladal obrovské úsilie
na duchovné a hmotné po-
vznesenie farnosti, tajne
zhromažďoval a organizo-
val mládež, poriadal pre ňu
duchovné cvičenia a du-
chovné obnovy. Dôkladne
zrenovoval kostol a posta-
vil novú farskú budovu.
Jeho agilnosť zvlášť na du-
chovnom poli nebola po
vôli vtedajším mocipánom,
kvôli čomu na neho pripra-


vovali zatykač. Božie plány
boli však iné, neúnavného
a zodratého kňaza si Pán
povolal k sebe 31. augusta
1985.
Po Nežnej revolúcii v roku
1990 sa saleziáni znova
vrátili do Dubnice nad
Váhom a prevzali vedenie
farnosti od vdp. dekana
Ladislava Kišku. Správou
farnosti bol poverený don
Bernardín Šipkovský spolu
s donom Petrom Šinčíkom
a donom Františkom Ko-
hútom. V tom čase zinten-
zívnili svoju pôsobnosť aj
vo filiálke Nová Dubnica.
Začali slúžiť bohoslužby
v kine Panorex a pripravo-
vať výstavbu saleziánskeho


mládežníckeho strediska.
Výstavbou bol poverený
don Peter Šinčík.
S prinavrátením nábožen-
skej slobody sa obnovili
púte k milostivej soche
Panny Márie, ktoré sa tu v
Dubnici konávali od roku
1742.
Od roku 1991 sa salezián-
ska pastorácia rozvíja na
troch miestach:



Dubnica nad Váhom


V roku 1990 sa saleziáni
pričinili o navrátenie bu-
dovy Katolíckeho domu v
Dubnici, ktorú zrekonštru-
ovali a vrátili ju pôvodné-
mu účelu. Takto sa vytvori-
li priestory pre oratórium


D BNAŠE DIELA
Dubnica


nad Váhom
- Nová Dubnica


■ Nová Dubnica – svätá omša s posviackou sály


■ Nová Dubnica – viacúčelová sála ako dočasný kostol


■ Animátori v Tatrách


■ Výlet prvoprijímajúcich v Banskej Štiavnici■ Dubnica n/Váhom – oltár vo farskom Kostole sv. Jakuba


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 9


SALEZIÁNI ZAČALI PÔSOBIŤ V DUBNICI NAD VÁHOM OD ROKU
1969. AKO PRVÝ DO DUBNICE PRIŠIEL DON BERNARDÍN
ŠÍPKOVSKY AKO KAPLÁN. O KRÁTKY ČAS BOLA CELÁ FARNOSŤ
ZVERENÁ SALEZIÁNOM.




D BNAŠA RODINA


Časopis Don Bosco
dnes
zasielame


bezplatne každému, kto
oň požiada. Už od roku


1877 je to dar dona Bosca
tým, ktorí so sympatiou


sledujú
saleziánsku prácu


a misie.


Šírte ho medzi
príbuznými a priateľmi.


Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.


Objednávky zasielajte
na adresu:


DON BOSCO DNES
Miletičova 7


821 08 BRATISLAVA
tel.: 02/5557 2226


e-mail: dbd@donbosco.sk


KAŽDÉ
DVA


MESIACE
DON


BOSCO
DO


TVOJHO
DOMU


su je z našej farnosti 13
duchovných povolaní už
v procese formovania.
Okrem bežnej pastoračnej
práce poriadame každú
druhú stredu katechizmus
pre dospelých a každý štvr-
tok máme farskú adoráciu.
Každoročne poriadame ka-
techetické kurzy pre do-
spelých, ktorí chcú prijať
sviatosti. Venujeme pozor-
nosť aj pastorácii rodín
a saleziánskych spolupra-
covníkov.
Pretože sa Dubnica nad
Váhom rozrástla, a vekový
priemer jej obyvateľov je
33 rokov, rozhodli sa sale-
ziáni postaviť nový kostol
a saleziánske mládežnícke
stredisko na druhom konci
mesta, vedľa sídliska a no-
vej mestskej zástavby. Po-
zemok je zakúpený a treba
už začať s výstavbou.



Nová Dubnica


V roku 1991 bola vytvorená
samostatná farnosť Nová
Dubnica, zasvätená sv. Joze-
fovi, robotníkovi, s filiálkou
Kolačín. Správou tejto novej
farnosti boli poverení don
Jozef Dvorský ako správ-
ca, don Peter Šinčík ako
kaplán a o rok neskôr sa
k nim pripojil don Anton
Kyselý ako pomocný du-
chovný. Hneď na začiatku
pôsobenia saleziánov sa po-
stupne založili cirkevné ško-
ly: v roku 1991 Cirkevná zá-
kladná škola sv. Jána Bosca,
o rok neskôr aj štvorročné
cirkevné gymnázium.
Dočasné farské priestory
boli v prenajatej budove na
Mierovom námestí v centre
mesta. S intenzívnou výs-
tavbou mládežníckeho stre-
diska a farských priestorov
sa začalo v roku 1993. Po
dvojročnej namáhavej práci
veriacich farnosti, otec kar-
dinál Ján Chryzostom Ko-
rec 15. júla 1995 posvätil
viacúčelovú sálu, ktorá do
dnešných dní slúži ako do-
časný kostol. V decembri
2000 prebehla kolaudácia


ďalších priestorov salezián-
skeho domu. V súčasnosti
sa pracuje na dobudovaní
ihrísk, oplotení a úprave ce-
lého areálu. V budúcnosti je
plánovaná výstavba kostola,
aby sa uvoľnili priestory via-
cúčelovej sály pre kultúrnu
činnosť a oratórium.
Súčasne s postupnou do-
stavbou saleziánskeho areá-
lu sa rozvíjala aj pastoračná
činnosť: farská, na základ-
nej škole, v gymnáziu a v
oratóriu.



Dolná Súča


V Dolnej Súči saleziáni pô-
sobili už od roku 1978.
Ako prvý salezián tam
účinkoval don Jozef Kai-
ser. Postupne sa tam vy-
striedali spolubratia: don
M. Valábek, don J. Dömé-
ny, don Š. Javorský, don F.
Chudý. Terajším správcom
farnosti je don Ondrej
Brunclík. Okrem pekne
opraveného kostola a bu-
dovy fary tam saleziáni po-
stavili aj budovu pre mlá-
dež, ktorá slúži pre inten-
zívnu pastoračnú činnosť
pre široké okolie.


Peter Šinčík SDB
Foto: SDB Dubnica


Začiatkom roka 1945
otvorili sestry svoj druhý
dom na Slovensku práve tu
v Trnave na Kopánke, kto-
rá v tom čase bola periféri-
ou nezamestnaných a chu-
dobných prisťahovalcov.
Rodiny často bývali iba v
železničných vagónoch.
Saleziáni na čele s donom
Hlúbikom tu už niekoľko
rokov pracovali. Sestry naj-
skôr prichádzali iba v ne-
deľu a vo sviatok, no ne-
skôr tu bola oficiálne zria-
dená komunita a jej prvou


predstavenou sa stala sr.
Helena Ščepková. Bolo to
práve v priestoroch te-
rajšieho noviciátu.


Po likvidácii rehôľ v roku
1950 sa stal dom majet-
kom štátu a neskôr tu zria-
dili detské jasle. Pádom to-
tality a následnou zmenou
politickej situácie sa dom
vrátil inštitútu a začal svo-
ju činnosť, teraz už ako no-
viciát. V roku 1991 bola za
magistru menovaná sr.
Dagmar Kráľová a počas
jej deväťročného mandátu
prešlo noviciátskou „ško-
lou“ 29 noviciek. V roku
2000 bola úloha magistry
noviciek zverená sr. Hele-
ne Danišovej a dnes má


noviciát 11 noviciek.


Aká je naša komunita?
To, čo odlišuje komunitu


noviciátu od tých komunít,
ktoré sú zamerané výlučne
na prácu s mladými, je, že
naše prvoradé poslanie je
formovanie noviciek pre
ich budúci život dcér Má-
rie Pomocnice. Popritom sa
snažíme v rámci možností
venovať svoju lásku, sily a
čas deťom a mladým a tak
realizovať výsostné posla-
nie nášho inštitútu. Náš
apoštolát prebieha na
dvoch základných školách,
kde učíme náboženstvo,
ale aj u nás doma formou
oratória dvakrát do týždňa


DOM PRE FORMOVANIE NOVICIEK NA
KRÍŽOVEJ ULICI V TRNAVE V ČASTI KOPÁNKA
BOL KÁNONICKY ZRIADENÝ V ROKU 1991, NO
JEHO HISTÓRIA MÁ OMNOHO HLBŠIE KORENE.
KEDY TO VŠETKO ZAČALO?


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 11


Noviciát Dcér
Márie Pomocnice
Trnava-Kopánka


■ Dubnica n/Váhom – tábor


■ Nová Dubnica – prvé sv. prijímanie


■ Dubnica n/Váhom – šarkaniáda


10 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2


▲ Deti zo základnej školy v oratóriu




Žil raz istý starec v do-
mnienke, že bude žiť več-
ne, preto sa nestaral o to,
že aj on raz zomrie. Jed-
ného dňa prišlo to, na čo
nikdy nemyslel. Smrť sa
dostavila a rozkázala mu,
aby ju nasledoval.


- Poď za mnou!
Prekvapený starček sa jej


pýtal:
- Kto si?
- Som Smrť! - odvetila po-


stava.
- Smrť? Ale nie je pekné


od teba, že si mi neoznámi-
la, kedy prídeš! Mohla si
mi napísať aspoň lístok


alebo iným spôsobom ma
upozorniť, kedy prídeš.


- Lístok som ti neposlala,
to je pravda, ale že som ťa
neupozornila? To predsa
nemôžeš tvrdiť! Ak sa dob-
re pamätám, upozorňovala
som ťa takmer každý deň.
Pozri len na svoju tvár. Na
pravej strane máš stopu po
veľkej rane. Nehovorila ti
nič o tom tvoja matka? Keď
si mal päť rokov, spadol si
na kameň a nechýbalo
veľa, aby si sa zabil. V ne-
skorších rokoch, keď si raz
prebiehal cez cestu, len-len
že ťa nezrazilo auto. Keď si


sa raz zo zvedavosti dotkol
elektrického prúdu, spo-
znal si, že elektrina je dob-
rým sluhom, ale zlým pá-
nom. Počas vojnových uda-
lostí si mohol byť mŕtvy
najmenej tri razy. Raz si
prechádzal zničeným mos-
tom, mohol si sa stať
obeťou dravých vĺn, ktoré
nemilosrdne ničili všetko,
čo objali do svojho
náručia. Keď si ako muž
riadil auto, neraz sa zdalo,
že iba o vlas si sa vyhol ha-
várii.


Keď si dosiahol päťde-
siatku, začala som ti klásť


vrásky na čelo. Každý si
ich všimol, len ty si ich ne-
bral na vedomie. Tak som
sa ti ohlasovala postupne a
nenápadne. Raz viac, raz
menej výraznejšie. Ani to si
nebral vážne, keď ti začali
šedivieť vlasy. Keď ťa zača-
la pobolievať hlava a oči-
vidne ti ubúdalo síl. Ani si
si nevšimol, že pomaly, ale
isto sa hrbíš. Poniektorí ľu-
dia ti hovorili, že je to od
práce. Pravda je však tá, že
ja som si sadla na tvoje ple-
cia a všade si ma nosil.
Čím ďalej, tým som ti bola
ťažšia. Až jedného dňa si
povedal, že ťa ťažím natoľ-
ko, že nevládzeš ani praco-
vať, ba ani len chodiť. Ne-
hovor teda, že som sa ne-
hlásila, že som ti neoznámi-
la svoj príchod. Úprimne
priznaj, že si na mňa ne-
myslel. Ak si nepripravený
na odchod, nezazlievaj
mne, ale sebe. No, ale teraz
niet času na výmenu názo-
rov. Obleč sa rýchlo a poď!


Každý človek je iná osob-
nosť a každý človek píše roz-
dielny román života. V kaž-
dej legende je zrnko pravdy -
či už o živote, alebo o smrti.
Legenda o smrti nás chce po-
učiť o tom, čo jasne vyjadru-
jú slová Svätého písma: Sta-
novené je človeku raz zo-
mrieť! Potom je súd. Keďže
nevieme kedy, kde a ako, tre-
ba, aby sme boli pripravení
vydať hocikedy počet zo svoj-
ho „vladárenia“.


J. Š.
Ilustrácia: © Juraj Martiška


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Veľa ráz som ťa


u p o z o r n i l a


a v rámci možností i vo far-
nosti.


Život v noviciáte.
Formovanie počas novi-


ciátu, to znamená v prvom


rade osobné, každodenné
úsilie novicky, ktorá chce
na seba prijať záväzky
krásneho, ale i náročného
života sestry saleziánky.
Nevyhnutná je pri tom po-


moc zo strany magistry no-
viciek, ktorá je zároveň aj
predstavenou našej komu-
nity, a tiež ostatných ses-
tier aktívne zapojených do
výchovnej práce. Ide tu o


stálu snahu prehlbovať
svoj duchovný život, spo-
znávať požiadavky nasle-
dovania Ježiša Krista v du-
chu charizmy. Nesmie chý-
bať ani konkrétna príprava
na apoštolské poslanie,
spoločný komunitný život,
spoločenstvo. Keďže sale-
ziánka má byť žena prak-
tická, v noviciáte je každo-
denná príležitosť zdoko-
naľovať sa i v tejto oblasti.


Toto všetko sa deje cez
osobné sprevádzanie, in-
tenzívny spoločný život a
denné štúdium. Novicky
majú 5 dní v týždni „ško-
lu“, v ktorej sa strieda 13
predmetov (napr. stanovy,
saleziánska spiritualita, ta-
liančina, Don Bosco a Má-
ria Mazzarellová, Sv. pís-
mo... no a samozrejme aj
spev).


Apoštolát dnes
K apoštolskému zácviku


patrí aj vyučovanie nábo-
ženstva, a tak každá novic-
ka učí po dve hodiny na
základnej škole. V stredy a
nedele máme pre dievčatá
otvorené oratórium. Pod
vedením sestier a noviciek
sa učia variť, hrať na gitare,
spoločne vyrábajú rôzne
drobnosti. Každú stredu v
našej kaplnke s dievčatami
slávime svätú omšu. Máme
aj skupinky birmovaniek a
detí, ktoré sa pripravujú na
prvé sväté prijímanie, no a
v neposlednom rade aj
dievčatá-stretkárky. Počas
prázdnin organizujeme tá-
bory a výlety, navštevuje-
me sídliská.


A čo na záver?
Sme vďačné Pánovi, že


na Slovensku môžeme mať
takýto dom formovania a
že nám stále posiela nové
povolania, aby pracovali
pre spásu duší. Veríme, že
On bude toto dielo viesť i
naďalej, aby sa mohlo ko-
nať veľa dobra.


Mária Červená FMA
Foto: archív FMA


Všetci sme v istom zmysle slova na ceste. Jeden druhého predchádzame. Kto sa narodil, raz aj zomrie. Nikto však nevie
kedy, ako a kde. Pôjde o to, aby nás smrť nezastihla nepripravených, aby sme azda smrti nemuseli vyčítať, prečo prišla
tak náhle, bez toho, aby nám oznámila svoj príchod, ako to urobil údajne starček z tejto legendy.


12 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 13


▲ Krížová cesta po uliciach Kopánky


▲ Krížová cesta


▲ Stretnutie junioriek v Čenstochovej




bia styk s vonkajším sve-
tom (ani s vodičmi autobu-
su, ktorí ich budú prevážať
z penziónu Santa Marta do
Sixtínskej kaplnky, v ktorej
sa bude konať hlasovanie).
Nesmú mať mobilný tele-
fón, prijímať dennú tlač ani
sledovať televízne vysiela-
nie. Aj Sixtínska kaplnka
musí byť pod prísahou pre-
skúmaná odborníkmi, aby
tam nebolo nijaké odpočú-
vacie zariadenie.


Pre všetkých účastní-
kov voľby zostáva povin-
nosť prísneho tajomstva vo
veciach, ktoré priamo ale-
bo nepriamo súvisia s voľ-
bou nového pápeža.


Keď pápež zomrie, po-
čas deviatich dní sa majú
zaňho konať zádušné po-
božnosti. Nik nesmie foto-
grafovať alebo filmovať pá-
peža chorého na svojom
lôžku alebo mŕtveho. Foto-
grafie pre dokumentáciu sú
dovolené iba so súhlasom
kardinála-kamerlenga, kto-
rý však môže dovoliť iba fo-
tografovanie pápeža zaodia-
teho v pápežskom rúchu.


Do konkláve majú prí-
stup iba kardináli majúci


právo voliť. Nikto z nich
nesmie byť vylúčený a kaž-
dý je povinný zúčastniť sa
na voľbe. Výnimky sú sta-
novené právnym poriad-
kom. Konkláve a voľba no-
vého pápeža sa má začať
najskôr 15 dní po smrti
pápeža (alebo po upráz-
dnení apoštolského stolca
pre nejaký iný dôvod) a
najneskôr do 20 dní. Kon-
kláve sa skončí až potom,
keď novozvolený pápež
slobodne prijal voľbu. Kar-
dináli-voliči pozdravia no-
vozvoleného pápeža, sľú-
bia mu poslušnosť, všetci
vzdajú vďaky Bohu a nový
pápež z balkóna vatikán-
skej baziliky udelí prvé po-
žehnanie urbi et orbi -
mestu a svetu.


Slovenské hlasy z Ríma
Foto: archív redakcie


Ján Pavol II. potvrdil
ustanovenia svojich pred-
chodcov, ale pridal k nim
niektoré nové, pretože si to
vyžadujú novoty v živote
Cirkvi. Boli zverejnené no-
vé kódexy cirkevného prá-
va tak pre západnú, ako aj
pre východnú Cirkev, bola
vykonaná reforma Rímskej
kúrie a vyšiel nový Kate-
chizmus Katolíckej cirkvi.
Tieto nové danosti si vyžia-
dali novú konštitúciu.


Osoba rímskeho pá-
peža je určená voľbou. Je
pravdou katolíckej viery,
že rímsky pápež má moc
priamo od Pána Ježiša, kto-
rého je námestníkom, ale
osoba, ktorá sa má stať
rímskym pápežom, je
označená legitímnou voľ-
bou. Táto voľba sa má vy-
konať dôstojným spôso-
bom, ako to vyžaduje vzne-
šený úrad.


Kolégium voličov pozo-
stáva len z kardinálov svä-
tej rímskej Cirkvi. Je tým
vhodne vyjadrené to, že
pápež je rímskym bisku-
pom, a teda vhodne ho vo-
lia kardináli, ktorí patria
k rímskemu kléru. Náš
otec kardinál Korec má ti-
tulárny chrám v Ríme: Kos-
tol sv. Fabiána a Venancia,
kým otec kardinál Tomko
je titulárom rímskej Bazili-
ky sv. Sabíny. Voľba kardi-
nálmi vyjadruje aj to, že


rímsky biskup je pápežom
všeobecnej Cirkvi, pretože
kardináli pochádzajú z rôz-
nych národov zo všetkých
svetadielov.


Kolégium kardinálov
vzniklo v roku 1150 a prá-
vo voliť pápeža im dal o 29
rokov neskôr pápež Ale-
xander III. Od 13. do 15.
storočia ich bolo 30, ne-
skôr sa ich počet zvýšil na
70. Podľa usmernenia pá-
peža Pavla VI. z roku 1973
kolégium kardinálov ne-
má mať viac než 120 čle-
nov. Na pápežskej voľbe sa
nezúčastnia tí kardináli,
ktorí v deň uprázdnenia
apoštolského stolca do-
vŕšia 80. rok života.


Hlavnou novinkou do-
kumentu Jána Pavla II. je
odstránenie dvoch doteraz
možných spôsobov usku-
točnenia pápežskej voľby:
voľba aklamáciou a voľba
kompromisom - niekoľký-
mi poverenými osobami.
Zostáva jediný spôsob: taj-
né hlasovanie. Na zvolenie
pápeža je potrebná dvojtre-
tinová väčšina prítomných
voličov. Môže byť zvolená
aj osoba, ktorá nie je bis-
kupom alebo ktorá nebýva
v Ríme.


Kardináli, ktorí doplnili
80. rok života, nemôžu byť
v konkláve ani ako pozoro-
vatelia. Môžu sa zúčastniť
na všeobecnej schôdzke


kardinálov-voličov pred za-
čiatkom voľby. Po začatí
voľby sa majú zúčastňovať
na modlitbách a viesť ich
v rôznych rímskych bazili-
kách alebo inde vo svete,
aby vyprosovali pre volia-
cich svetlo Ducha Svätého.


Kardináli-voliči majú
byť ubytovaní na území Va-
tikánskeho štátu. Je pre
nich pripravené ubytova-
nie v obnovenom dome
Santa Marta.


Kardináli-voliči nesmú
mať počas volebného obdo-


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Ako prebieha
voľba pápeža
SVÄTÝ OTEC JÁN PAVOL II. ZVEREJNIL 22. FEBRUÁRA 1996 NOVÚ
APOŠTOLSKÚ KONŠTITÚCIU UNIVERSI DOMICI GREGIS O VOĽBE
NOVÉHO PETROVHO NÁSTUPCU. ZO SIEDMICH PÁPEŽOV MINULÉHO
STOROČIA IBA DVAJA (BENEDIKT XV. A JÁN PAVOL I.) NEUPRAVOVALI
SPÔSOB PÁPEŽSKEJ VOĽBY.


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 15


Svätý otec Ján Pavol II.
počas svojho 23-ročného
pôsobenia na Petrovom
stolci zvolal doteraz
osem konzistórií, na
ktorých vymenoval 201
nových kardinálov.
Poslednýkrát vymenoval
44 nových kardinálov 21.
februára 2001 a počet
kardinálov tak v tom
čase zvýšil na 184,
pričom počet kardinálov
s právom voliť pápeža
bol 135. Najviac
kardinálov pochádza
z Európy (96), ale silné
postavenie má aj
Latinská Amerika
zastúpená 33 kardinálmi.
Kresťania
z tejto časti sveta
predstavujú 40% z viac
než jednej miliardy
katolíkov.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Časť Vatikánu s najdôležitejší-
mi miestami súvisiacimi s voľ-
bou pápeža.


Sixtínska kaplnka, v ktorej prebieha voľba pápeža


Chrám svätého Petra


Námestie


SS
iixx


ttíínn
sskk


aa
kkaa


ppll
nnkk


aa


Penzión
sv. Marty


svätého Petra


14 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2




16 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


Don Bosco
- veľký kúzelník


Hľa, vidíš kúzelníka do-
na Bosca, ktorý vie aj pred-
mety každodenného života
premeniť na pramene več-
ného života, na prostried-
ky vedúce ku spáse.


To však nie je jediný prí-
pad. Vypočujme si aj dru-
hú udalosť.


NEZAMESTNANÝ
Jedného dňa sa don Bos-


co vracia domov z pasto-
račnej pochôdzky. Blízko
svojho bytu stretne mlá-
denca, ktorý býval neďale-
ko. Jeho ruky a tvár boli


špinavé a jeho blúza plná
fľakov. Doposiaľ sa s ním
príliš nestretal. Tu i tam si
vymenili niekoľko slov.
Mladík nemal dobrú po-
vesť, dokonca mu vyhadzo-
vali na oči ťažké previne-
nia. Don Bosco pristúpil
k nemu:


- Dobrý deň, môj milý!
- Dobrý deň!
- Teším sa, že som sa s te-


bou stretol. Dnes mi musíš
preukázať veľkú láskavosť
a nechcem, aby si mi dal
košom. Dnes budeš so
mnou obedovať.


- Ja a obedovať s donom
Boscom? Iste ste si ma
s niekým splietli. Veď ma
nepoznáte.


- Akože, pravdaže ťa
poznám. Nie si synom N.
N.?


- Ale vy neviete, čo všetko
zlého som už vykonal. Ne-
mám odvahu takto prísť,
v tomto stave. Keby som sa
aspoň predtým mohol vy-
spovedať!


Hľa, don Bosco, čarodej-
ník. Ešte ani nezačal hovo-
riť o náboženskom živote,
a už spôsobí zmenu posto-


ja. Už získava milosti pre
druhého.


Don Bosco však tvrdo tr-
vá na svojom:


- To budeš môcť urobiť,
keď to budeš považovať za
dobré, budúcu sobotu
večer alebo nedeľu ráno.


- Prídem inokedy, moja
mamička ma doma čaká.


- Tvojej mamičke to ozná-
mim, že dnes budeš obe-
dovať s donom Boscom.


- Ale pozrite sa, ako vy-
zerám. Musím sa najprv
umyť a prezliecť sa. Takto
sa musím hanbiť.


- Nie, ja ťa chcem mať
dnes a práve takého, ako
teraz vyzeráš. Teším sa, že
budem môcť s tebou prežiť
hodinku.


- Nuž dobre, keď nechce-
te popustiť, tak prídem.


V tom čase viedla domác-
nosť ešte mama Margita,
mamička dona Bosca. Keď
uvidela „hosťa“ tichučko
sa opýtala svojho syna:


- Kde si len ulovil tohto
ufúľanca?


- Ten chlapec potrebuje
pomoc, je to môj priateľ.


A tak obaja - otec mláde-
že i stratený syn jedli spo-
ločne. Je to viac ako sláv-
nostná hostina, ktorú
uskutočňuje otec s opäť
nájdeným synom. Nebolo
už treba veľa slov, aby sa
mládenec dal na lepšie
cesty.


Takto sa ukázal tento
priateľ mladých, ktorý ve-
del každú príležitosť pre-
meniť na skutočnosť získať
tieto často stratené duše pre
Boží život, ako skutočný ča-
rodejník, ktorý vedel aj naj-
obyčajnejšie veci premieňať
na veci Božej cesty. I na
ňom sa uskutočňujú slová
proroka Izaiáša: Aké milé
sú na horách nohy posla
blahozvesti, čo oznamuje
pokoj, zvestuje blaho, ozna-
muje spasenie. (Iz 52, 7)


Boris Travenec
Foto: LDC


OD HRY
NA NAHÁŇAČKU
KU SPOVEDI
V ulici mesta Turína sa


hrá skupina chlapcov na
naháňačku. Prichádza k
nim náš svätec, vtedy sa-
mozrejme iba celkom o-
byčajný mladý kňaz. Krát-
ko predtým mu ktosi daro-
val vrecúško jemného,
chutného pečiva. Hľa, to je
pre neho návnada, s kto-
rou ide na lov duší.


- Poďte sem, - volá na
chlapcov, - mám niečo veľ-
mi dobré. Kto ma chytí, do-


stane dačo z toho! - pritom
im ukazuje vrecúško.


Chlapci sa nenechajú
dva razy ponúkať a ženú sa
za kňazom. Prešibaný
kňaz vie, že v blízkosti je
kostol. Tam zameria svoje
kroky a tým tam vedie aj
mládencov. Vstúpi ako pr-
vý, otočí sa a dáva prena-
sledovateľom znak, aby za-
mĺkli a prestali revať, a po-
zýva ich do kostola. Vyzve
ich, aby si sadli do lavíc.


Nuž a potom?
Don Bosco ubezpečí mla-


dých, že každý z nich do-


stane z dobrôt, ktoré im
ukazuje, ale najprv sa tro-
chu porozprávajú.


Potom sa obráti na naj-
väčšieho z nich:


- Povedz mi ty, áno ty, le-
bo ty ako najväčší si isto aj
najmúdrejší: Ak niekto zo-
mrie v ťažkom hriechu, čo
ho čaká vo večnosti? Správ-
ne, správne peklo, čiže več-
né zatratenie! A viete, sa-
mozrejme, že to viete,
akým prostriedkom mož-
no odstrániť hriech, ktorý
sme spáchali po krste?


Oči chlapcov sú upreté


na vrecúško s dobrotami a
aby z nich niečo dostali,
všetci sa usilujú, lovia vo
svojej pamäti a snažia sa
dať čo najsprávnejšie od-
povede. Veľký a horlivý
priateľ mládeže ich ešte
trošičku poučí o tom, ako
sa treba správne vyspove-
dať a aký úžitok je z dobrej
spovede, a povzbudzuje
ich, aby túto sviatosť dôs-
tojne a hodne prijímali.


Nuž a potom ich vyvedie
von z kostola a obdarí ich
sladkosťami, ktoré bol pred
chvíľou od kohosi dostal.


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 17


- VIEŠ, KTO JE DON BOSCO?
- AKOŽE BY SOM NEVEDEL. KATOLÍCKY KŇAZ.
- VIEŠ, KTO JE DON BOSCO?
- VRAVÍM TI, ŽE VIEM, KATOLÍCKY KŇAZ A ZAKLADATEĽ...
- DON BOSCO JE KÚZELNÍK.
- ČO TO HOVORÍŠ? AKÝ KÚZELNÍK?
- SAMOZREJME NIE TAKÝ BAROVÝ, KTORÝ SA PREDVÁDZA NA JAVISKU A VYŤAHUJE KRÁLIKY Z
CYLINDRA ALEBO MINCE Z UCHA. NIE, TAKÝM KÚZELNÍKOM DON BOSCO NEBOL. HOCI AJ TO
VEDEL. BOL INÝM KÚZELNÍKOM. KÚZELNÍKOM, KTORÝ VEDEL ZVOLAŤ BOŽIU MILOSŤ NA
NEPLODNÚ SUCHÚ PÔDU, A VEDEL K ŽIVOTU PREBUDIŤ MŔTVE HALUZE NA ŽIJÚCOM A
KVITNÚCOM STROME.




D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 19


Predstavujeme vám
združenie


Márie Pomocnice


Hlavný predstavený saleziánov O ZDRUŽENÍ
D B
M A R I Á N S K E Z V O N Y


■ Názov:
ZDRUŽENIE MÁRIE POMOCNICE
Skratka: ZMP
Právny dokument:
Pravidlá Združenia Márie Pomocnice
■ Talianske centrum združenia:
Centro Mariano Saleziano - ADMA
Via Maria Ausiliatrice 32
101 52 Torino
Tel. (011) 52.54.216 - 52.240.240
■ Materský chrám združenia:
Santuario Maria Ausiliatrice 32
101 52 Torino
■ Slovenský názov centra združe-
nia:
Materské stredisko Združenia Márie
Pomocnice
Turín - Taliansko
■ Názov združenia pri saleziánskom
dome alebo pri farnosti:
Miestne stredisko Združenia Márie
Pomocnice
■ Animáciu a spravovanie strediska
zabezpečuje:
Rada miestneho Združenia Márie
Pomocnice
■ Členovia rady:
predseda, podpredseda, tajomník,
pokladník a vhodný počet radcov
■ Animáciu v miestnom stredisku
zabezpečuje:
duchovný animátor (animátorka)


■ Animáciu Združenia zabezpečuje
na provinciálnej úrovni:
Provinciálna rada Združenia Márie
Pomocnice
■ Duchovný animátor menovaný
provinciálom:
provinciálny animátor Združenia
Márie Pomocnice
■ Zloženie provinciálnej rady zdru-
ženia:
predsedovia miestnych stredísk
+ provinciálny animátor združenia
Obdobie volebného mandátu:
štyri roky
■ Animácia na svetovej úrovni:


Poradný zbor ADMA
■ Poradný zbor ADMA tvoria:
generálny radca SDB pre salezián-
sku rodinu
generálna radkyňa FMA pre sale-
ziánsku rodinu
+ piati členovia združenia
■ Obdobie stretnutí:
každé štyri roky
■ Časopis pre animáciu a zjednoco-
vanie na svetovej úrovni:
MARIA AUSILIATRICE
■ Časopis pre animáciu združenia
na Slovensku:
DON BOSCO DNES


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Prehlbujeme


poznanie ducha
Združenia Márie


Pomocnice


Viacerí čitatelia časopisu Don Bo-
sco dnes by sa chceli zapísať do
Združenia Márie Pomocnice. V čís-
le 5/2001 sme uverejnili postup,
ako založiť miestne stredisko
združenia. Založenie strediska
však má predchádzať aspoň ročná
formácia kandidátov. Počas tejto
formácie by sa mali kandidáti obo-
známiť s duchom združenia a zis-
tiť, či im tento duch vyhovuje a či
cítia z Božej strany volanie preží-
vať svoj život v tomto duchu
v rámci združenia.
Združenie Márie Pomocnice nie je
nejaká organizácia, ale je to zdru-
ženie tých, ktorí chcú svojim živo-
tom odpovedať na lásku Panny
Márie, ktorá sa v ich živote prejavi-
la. Budeme preto uverejňovať na
pokračovanie niektoré myšlienky,
ktoré nám priblížia ducha združe-
nia Márie Pomocnice, ako pomoc
pre tých, čo hľadajú svoje miesto
v tomto združení.
Saleziáni veria, že don Bosco bol
vedený Svätým Duchom. Citlivý na
znaky čias a zapálený za záchranu
duší mladých najmä chudobných,
usiloval sa podnietiť rôzne apoštol-
ské iniciatívy, aby vzbudil široké
hnutie osôb, ktoré by rozmanitým
spôsobom pracovali v prospech
mladých a ľudových vrstiev. Do
tohto širokého hnutia osôb patrí i
Združenie Márie Pomocnice, ktoré
v prospech mladých a ľudových
vrstiev rozširuje úctu k Najsvä-
tejšej Sviatosti Oltárnej a k Panne
Márii Pomocnici kresťanov. Don
Bosco chcel, aby združenie bolo
integrálnou časťou saleziánskej
kongregácie. Aj keď sa to vtedy ne-
dalo uskutočniť, dnes združenie
patrí do saleziánskej rodiny.
Tým, že toto združenie bolo zriade-
né ako arcibratstvo s právom pri-
pájať k sebe združenia toho istého
typu, vzniknuté v rôznych častiach
sveta, má úžasnú perspektívu roz-
šíriť úctu k Pomocnici, Matke všet-
kých národov po celom svete.


Ján Zauška SDB
Foto: archív redakcie


Hlavný predstavený
Saleziánov dona Bosca je
i predstaveným Združenia
Márie Pomocnice.


18 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2


Hlavný predstavený Sa-
leziánov dona Bosca don
Juan E. Vecchi vo svojom
príhovore na začiatku
Pravidiel Združenia Má-
rie Pomocnice píše prezi-
dentovi materského stre-
diska ZMP v Turíne
Claudiovi Priantemu list,
v ktorom hodnotí cestu,
ktorú prešlo ZMP od
svojho vzniku až dote-
raz. List je napísaný v ge-
nerálnom dome saleziá-
nov v Ríme a nesie dá-
tum 22. augusta 1997.
Uvádzame obsah tohto
listu.
Združenie Márie Pomoc-
nice je laické združenie.
Starostlivosť oň je zvere-
ná zodpovedným za ani-
máciu tohto združenia.
Animátori a animátorky
tohto združenia animujú
v združení saleziánsku
spiritualitu v duchu do-


na Bosca. Na miestnej
úrovni je to rada miest-
neho strediska Združe-
nia Márie Pomocnice. Na
celosvetovej úrovni je to
rada materského stredis-
ka Združenia Márie Po-
mocnice v Turíne v Ta-
liansku.
Združenie napomáha
jednoduchým ľuďom
z ľudových vrstiev preží-
vať pravú mariánsku
zbožnosť, akú don Bosco
požadoval od tých, ktorí
boli zapojení do jeho vý-
chovného a katechetic-
kého úsilia na Valdoccu.
Združenie je súčasťou
saleziánskej rodiny a
spolu s ostatnými zlož-
kami tejto rodiny, v urči-
tej operatívnej súbežnos-
ti má podiel na salezián-
skej skúsenosti. Buduje
si vzťah k mladým, ktorí
žijú v rozličných ťažkos-


tiach. Neznamená to
však, že toto združenie
sa má zmeniť na mládež-
nícku organizáciu, aká
sa objavuje v skupinách,
v ktorých pracujú sale-
ziáni a dcéry Márie Po-
mocnice. Združenie si
pokladá za česť, že môže
pomáhať mladým každej
kategórie kráčať na ceste
ľudského rastu a výcho-
vy k viere a oživovať
v mládežníckom hnutí
rozmer úcty k Eucharis-
tii a k Panne Márii Po-
mocnici.
Ďalšie informácie o zdru-
žení môžete dostať na
adrese:


Don Ján Zauška SDB
Na Kalvárii 23


040 01 KOŠICE
tel.: 055/ 6257649


e-mail:
kosice@saleziani.sk




Kondičkou sme si síce istí
neboli, no o to istejšie boli
naše motivácie. Že aké?
Tak napríklad: množstvo
osobných úmyslov, spô-
sob ako pomôcť našej far-
nosti a znovuoživiť vieru.
Naša púť prebiehala asi
takto:


1. deň, streda 12.
septembra


Po rannej svätej omši pri
šamorínskej Panne Márii
sme sa vybrali popri Du-
naji do Bratislavy. Odtiaľ
do Záhorskej Bystrice a
cez Mariánku do Stupavy.
Zmoknutí, uzimení, no s
dobrou náladou sme dora-
zili na stupavskú faru, kde
nás čakala teplá večera a
strecha nad hlavou. A nie
len to! Stupavský pán
farár sa svojím skvelým
humorom a vrelým prija-
tím postaral aj o rodinnú
atmosféru.


2. deň, štvrtok 13.
septembra


Keď sme po rannej svätej
omši uzreli po dlhom čase
slnko, akoby sa nám zmen-
šili všetky otlaky a opu-
chy. Putovali sme s novou
silou a ešte lepšou nála-
dou, čo prispelo k tomu,
že sme putovali spolu nie-
len nohami, ale aj srdcom.
Naša cesta zo Stupavy
viedla cez Lozorno, Per-
nek, Kuchyňu, Rohožník,
Sološnicu a Plavecké Pod-
hradie až do Plaveckého
Mikuláša. Bol to riadny
kus, ktorý spolu s prvým
dňom zanechal mnoho
boľavých miest na našich
nohách. Ale čo je to v po-
rovnaní s túžbou prísť do
cieľa a priniesť so sebou
vo svojom srdci toľko ľudí
a prosieb?!
Naše putovanie bolo napl-
nené modlitbami, spevmi,
chvíľami meditácie, rozho-


vormi i vydávaním svedec-
tva. Večer nás v Plaveckom
Mikuláši v dome sestier
saleziánok čakali s teplou
večerou ďalší štyria mladí
pútnici.


3. deň, piatok 14.
septembra


Po spoločnej modlitbe
sme sa vydali na poslednú
etapu našej cesty. Menej
frekventovaná cesta a
hlavne krása okolitej prí-
rody, nám pomáhali lepšie
rozjímať i nad cieľom
našej púte a zabúdať na
bolesť spojenú s dlhou
chôdzou. Čoskoro sme
zbadali prvé domčeky
ohlasujúce Šaštín. Po ma-
lom občerstvení u milej
rodinky Škrabákovej sme
si to zamierili rovno do
Baziliky Sedembolestnej.
Bolo pár minút po osem-
nástej, keď sme kľačali
pred našou Matkou plní
radosti, úžasu, pokoja. Bo-


la to nádherná chvíľa, a tú
ešte umocnila svätá omša,
ktorá o chvíľu začala. Po
nej nás privítal miestny sa-
lezián don Andrej Pauliny.
Dal nám nazrieť do histó-
rie baziliky a povzbudil
nás, aby sme si z tejto od-
vážnej akcie urobili tradí-
ciu. Žeby prorocké slová?
V sobotu 15. septembra,
na sviatok Sedembolest-
nej, sme sa zúčastnili na
slávnostnej svätej omši a
možno ste našu vlajku za-
zreli aj v televízore. Vrelo
vám odporúčame vyskúšať
akciu tohto druhu. My
sme ďalšiu plánovali hneď
po návrate domov. Veríme,
že nabudúce sa už stretne-
me s viacerými odvážnymi
pútnikmi v tom pravom
slova zmysle!


Mladí a sestry saleziánky
zo Šamorína


Foto: archív účastníkov


20 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2


V piatok 5. októbra podve-
čer sa spolubratia z poľ-
ských saleziánskych semi-
nárov (Lodž, Krakov,
Lond) zišli v našej školskej
aule. Spolu s nami sa tam
zhromaždilo približne 80
saleziánov. Direktor domu
don Štefan Turanský všet-
kých privítal a povzbudil,
aby sa tu u nás cítili ako
doma. Súčasťou stretnutia
býva aj futbalový turnaj o
putovný pohár. Priniesli
ho spolubratia z Krakova -
minuloroční víťazi. Po vy-
žrebovaní zápasov, večer-
nej modlitbe a krátkom
večernom slovku sa každý
odobral do ríše spánku.
Po ranných modlitbách a
raňajkách sme sa odobrali
na futbalové ihrisko v
mestskej žilinskej časti Bá-
nová. Výborne pripravené
ihrisko vôbec nepripomí-
nalo bojisko, ako sa ihris-
ko povie v poľštine. V krás-
nom slnečnom počasí
mohli zápasy začať. My
sme odohrali zápas proti
spolubratom z Londu.
Víťaz mal zaistenú účasť vo
finále. Samozrejme, že sme
tam nechceli chýbať, no
takmer sa nám to nepoda-
rilo. Mohutne povzbudzo-
vaní fanúšikmi – chlapcami
z nášho oratka sme vyhrali
2 : 1, a tak nás v nedeľu ča-
kalo finále s Krakovom,


ktorý v pohode zvíťazil nad
spolubratmi z Lodže.
Po sobotňajšom obede sa
všetky výpravy presunuli
do neďalekého mariánske-
ho pútnického miesta v Ra-
jeckej Lesnej. Tam bola
spoločná svätá omša, po
ktorej si spolubratia mohli
prezrieť najväčší pohyblivý
drevený betlehem na Slo-
vensku. Veľmi sa im to
páčilo. Po večeri každé
mesto predstavilo krátky
kultúrno-zábavný prog-
ram. Sobotný večer sme za-
končili spoločnou modlit-
bou ruženca.
V nedeľu ráno po modlitbe
breviára nasledovala sláv-
nostná svätá omša a po
raňajkách zrýchlený pre-
sun na ihriská, kde sa mali
odohrať zápasy o 3. miesto
a finále. Vo finále sa Žilina
stretla s Krakovom. Tribú-


na v Bánovej bola obsade-
ná do posledného miesteč-
ka. Aj keď nás hlasné po-
vzbudzovanie plnej tribú-
ny hnalo dopredu, Žilina
prehrala 2 : 3 a musela sa
uspokojiť s pekným dru-
hým miestom, čo je o stu-
peň lepšie ako pred ro-
kom.
Na záver to najdôležitejšie:
nešlo tak ani o ten futbal,
ale o spoločenstvo, ktoré
sa počas jedného víkendu
vytvorilo. O vzájomné obo-
hatenie sa v atmosfére
bratskej jednoty a prežíva-
nie toho istého salezián-
skeho povolania. Aj keď


nás hranice, reč, kultúra
trochu rozdeľujú, ideál ži-
vota podľa vzoru svätého
Jána Bosca nás určite spája
a zjednocuje. Je pre nás
veľmi povzbudivé, keď sa
môžeme stretávať s ľuďmi,
ktorí pracujú na tom istom
saleziánskom diele a tým
istým spôsobom, hoci sme
od seba vzdialení stovky
kilometrov. Stretnutie sa o
rok uskutoční v Krakove,
kde by saleziánski študenti
zo Žiliny opäť nemali chý-
bať.


Števo Riško SDB
Foto: Jozef Sivek


D BAKTUALITA


Pešia púť
mladých
Šamorín - Šaštín 2001


KAŽDÝ ROK SA V PRVÝ OKTÓBROVÝ
VÍKEND USKUTOČŇUJE MEDZINÁRODNÉ
STRETNUTIE SALEZIÁNOV-ŠTUDENTOV
Z POĽSKA A SLOVENSKA. TENTO ROK SME
HOSTITEĽSKÚ STRÁNKU PRÍPRAVY A
ORGANIZÁCIE NIESLI MY, POSTNOVICI
ZO ŽILINY


D BM A R I Á N S K E Z V O N Y


TIETO SLOVÁ VIALI VO VETRE, V DAŽDI I NA SLNKU
POČAS TROCH DNÍ NA CESTE DLHEJ 112 KILOMETROV.
MYŠLIENKA PUTOVANIA PO VLASTNÝCH DOSTÁVALA
KONKRÉTNU PODOBU VĎAKA ŠAMORÍNSKEMU PÁNOVI
KAPLÁNOVI PETROVI MÁŠIKOVI, ANIMÁTORKÁM
I SESTRÁM SALEZIÁNKAM.


Don Bosco
bez hraníc


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 21




Po dokonalom vyšantení
sa mladí nahodili do gala,
pretože sa priblížilo vyvr-
cholenie slávnostného
dňa. Večer sa začal prvý re-
prezentačný ples DOMKY
za účasti takmer štyroch
stovák „domkárov“ z 31
stredísk zo všetkých kútov
Slovenska. Program sláv-
nostného večera pripravilo
ústredie DOMKY z Brati-
slavy. Výkonná riaditeľka
Zuzka Boledovičová na
ňom odovzdala výročné
ocenenia všetkým stredis-
kám. Každé z nich malo
pridelený prívlastok, ktorý
najviac vystihoval činnosť,
polohu, zapojenie sa, prí-
padne jeho aktivity.
Okrem toho boli odovzda-
né ceny DODO 2001 (Dob-
rý Domkár) pre vybraného
animátora (zrejme toho
najlepšieho) z každého
strediska.
Po celý večer sprevádzala
plesajúcich skvelá hudob-
ná skupina z Rožňavy –
BEEP. Každý si mohol prísť
na svoje. Tancovali sa tak
spoločenské, ako aj ľudové
a moderné tance. Každý
účastník si mohol na pa-


miatku skvelého výročia
kúpiť tričko či niektorú
z „domkárskych“ publiká-
cií. O polnoci sme spoloč-
ne poďakovali Pánovi za
všetky milosti, ktoré nám
dáva každý deň. Iste bol v
tú chvíľu každý z nás pre-
niknutý radosťou zo života
s Pánom. Kiež by túto ra-
dosť z rozdávania sa dru-
hým mohlo zažiť čo naj-
viac ľudí na svete. Pretože
len keď dávame, len vtedy
skutočne dostávame.
Žilinské jubilejné zastave-
nie splnilo svoj cieľ: poďa-
kovať sa všetkým dobrovoľ-
níkom, animátorom, jed-
ným slovom „domkárom“,
ktorí vo svojom voľnom ča-
se pracujú s deťmi a priamo
alebo nepriamo pomáhajú
v jednotlivých strediskách.
Touto cestou vyjadrujeme
samozrejme vďaku aj tým,
ktorí túto peknú akciu pri-
pravili. Taktiež ďakujeme
celej saleziánskej rodine
a všetkým, ktorí nám držia
palce. A samozrejme náš-
mu Pánovi – najväčšiemu
Animátorovi.


Petra Jakkelová
Foto: Marek Tuleja


Keďže saleziáni nemajú
štatút občianskeho združe-
nia, mladí ľudia aktívne
pracujúci v oratóriách zalo-
žili organizáciu, ktorá mala
slúžiť pre potreby financo-
vania aktivít saleziánskeho
diela na Slovensku, a moh-
la sa uchádzať o finančné
prostriedky rozdeľované
štátom pre mládežnícke or-
ganizácie. Neskôr začala
slúžiť aj na združovanie
mladých a začala im posky-
tovať možnosť dobrovoľníc-
kej práce na poli mládež-
níckej politiky na Sloven-


sku, kde sa snaží presadzo-
vať myšlienky preventívne-
ho systému výchovy dona
Bosca. O tom, že je dobrým
kvasom v dnešnom svete,
svedčí aj to, že patrí medzi
najväčšie slovenské mládež-
nícke organizácie. A tak bo-
lo pri desaťročnom jubileu
čo oslavovať.
V sobotu 20. októbra sa v
Žiline začalo schádzať po-
dozrivo veľa mladých ľudí.
A nie náhodou. Práve v tú-
to slnečnú sobotu prišli
„domkári“ z celého Sloven-
ska osláviť už desiate naro-
deniny svojej DOMKY.
Cesty mladých z východu
aj západu sa preťali na pol-
ceste - práve v Žiline. Osla-
vy sa začali svätou omšou
v kostole u saleziánov, kto-
rú celebroval don Ladislav
Baranyai. Zdôraznil v nej
radosť z povolania, ktoré
každodenne vykonávajú
mladí animátori.
Po svätej omši sa sprievod


oslávencov pobral na Ná-
mestie Andreja Hlinku,
kde ich čakal program pl-
ný zábavy. Pripravili ho
mladí „domkári“ zo stre-
dísk Košice a Prešov. Do
tejto MEGAHRY sa mohli
zapojiť všetci, dokonca aj
okoloidúci Žilinčania. Kto
nezaváhal, mal o zábavu
pri plnení originálne „bláz-
nivých“ úloh postarané.


Práve tu sa mohli všetci
animátori z jednotlivých
stredísk navzájom spozná-
vať, keď v dvoch proti sebe
stojacich tímoch súťažili o
350 čokolád. Obe skupiny
mali splniť 45 úloh za urči-
tý čas. Úlohy sa, samozrej-
me, dali splniť iba dokona-
lou súhrou a spoluprácou.
Hladní mohli objedať
chlieb zavesený v 3 metro-
vej výške, usedení z vlaku
mali možnosť klikovať,


drepovať a skákať. Do nie-
ktorých úloh sa zapojili aj
okoloidúci „domorodci“.
Boli určite radi, že im
„domkári“ pri plnení úloh
pozametali celé námestie a
vyčistili autá zubnou kef-
kou. Aby nikto neodchá-
dzal nespokojný, obe druž-
stvá skončili s rovnakým
počtom bodov. A tak sa čo-
koláda ušla všetkým.


D BMLÁDEŽ


MNOHO MLADÝCH
ĽUDÍ ZO
SALEZIÁNSKYCH
ORATÓRIÍ SA HLÁSI
K DOMKE -
MLÁDEŽNÍCKEJ
ORGANIZÁCII, KTORÁ
V OKTÓBRI OSLÁVILA
DESIATE VÝROČIE
SVOJHO ZALOŽENIA.


DOMKA oslávila
svoje 10.
narodeniny


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 2322 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2




Zhruba pred rokom sme
sa v našej farnosti aktívne
zúčastnili na duchovnej
obnove, ktorá bola zamera-
ná na úlohu laikov v Cirkvi
a vo svete. Zdrojom a inš-
piráciou pre túto obnovu
bol apoštolský list Svätého
otca Jána Pavla II. Christifi-
deles laici. Časť spomína-
ného listu sme najprv po
častiach čítali a potom sme
sa rozprávali, čo asi nám
chcel prostredníctvom je-
ho slov Svätý otec povedať
a zároveň čo z toho vyplý-
va pre náš konkrétny život.
Viac ako inokedy som si
vtedy uvedomila svoju zod-
povednosť - ako laika žijú-
ceho vo svete - za mnohé
skutočnosti svojho života
i života okolo mňa, či už
v mojej rodine, farnosti
i v celej spoločnosti.


Základom našej existen-
cie je osobný vzťah k Bohu.
Je akoby koreňom, z kto-
rého vyrastajú jeho nad-
zemné časti - kmeň, koná-
re, listy, kvety, plody, čím
je naše manželstvo, ro-
dičovstvo, pokrvná rodina,
duchovná rodina, naše
priateľstvá. Ako to všetko
múdro začleniť do nášho
života, aby sme dali každej
tejto skutočnosti správny
rozmer?


Pán nám dáva svoje svet-
lo do každej oblasti, ktorú
žijeme. Ak som manželkou
a matkou a snažím sa podľa
svojich schopností zo-
súlaďovať toto svoje povola-
nie s Božou vôľou, môžem
si byť istá, že prostredníc-
tvom osobnej modlitby,
modlitby v rodine i v spolo-
čenstve mi Pán dáva poznať


moju úlohu i úlohu mojej
rodiny v súčasnej spoloč-
nosti, teda i vo farnosti.


Takto sme asi rozmýšľali.
Uvedomili sme si, že
okrem našej manželskej
a rodičovskej úlohy má
každá kresťanská rodina aj
istú spoločenskú úlohu,
o ktorej hovorí apoštolská
exhortácia Svätého otca Já-
na Pavla II. Familiaris con-
sortio. Ako sa to týka živo-
ta našej farnosti?


Veľmi jednoducho. Cíti-
me sa jej súčasťou, je
našou druhou rodinou.
Spoluprežívame navzájom
svoje radosti i starosti, za-
pájame sa do aktivít, ktoré
by aj iným rodinám po-
mohli tešiť sa z tohto daru,
ktorý považujeme, zvlášť
v dnešnej dobe, za cenné
svedectvo i pre naše deti.


Pretože v našej farnosti
sa stretáva mnoho mla-
dých rodín, ktoré sa navzá-
jom poznajú len „z vide-
nia“, ponúkli sme im tzv.
„pohľadnicovú zoznamo-
vaciu akciu“. Jej cieľom
malo byť nadviazanie hlb-
ších priateľstiev medzi
jednotlivými rodinami a
tiež spoznanie našich
konkrétnych úloh vo far-
skom spoločenstve. Po ne-
deľnej svätej omši, ktorá je
určená deťom, sme pozvali
všetky rodiny, aby sa do
tejto akcie zapojili. Rozdali
sme pohľadnice s rodin-
nou tematikou a citátom
zo Svätého písma, na ktorú
„pozývajúca rodina“ mala
napísať svoje meno, adre-
su, číslo telefónu a pri
najbližšej príležitosti ju po-
núknuť rodine, ktorú chce-
la pozvať na návštevu ale-
bo na výlet či prechádzku.
Deti z „pozývajúcej rodi-
ny“ mali pripraviť darčeky
(doma zhotovené) pre deti
„pozvanej rodiny“.


Bola z toho napokon veľ-
ká radosť detí a pekný záži-
tok rodičov, keď nadišiel
deň vzájomných návštev.
Deti už deň predtým začali


majstrovať darčeky z papie-
ra a cukríkov a robiť výzdo-
bu z krepového papiera.
Spoločne prežité popolud-
nie pri hrách, rozhovoroch
a prechádzkach istotne pri-
spelo ku vzájomnému spo-


znaniu a obohateniu vzťa-
hov medzi rodinami.


Vyvrcholením tejto akcie
bolo slávenie Dňa rodín,
ktorého termín sa oznámil
v kostole. Priebeh tohto
dňa bol takýto:


Stretli sme sa v nedeľu
popoludní v hale pod kos-
tolom. O väčšie deti sa asi
hodinu postarali naši ani-
mátori, ktorí im pripravili
program podľa počasia.
Menšie deti, ktoré sa ne-
chceli vzdialiť od svojich
rodičov, mala na starosti
naša priateľka, ktorá si
s nimi kreslila a hrala sa
rôzne hry vo vedľajšej
miestnosti. Pri príchode
sme rozdávali každému,
kto už vedel čítať, kratučké
úryvky zo Svätého písma.
Mali byť osobným odka-
zom nášho Otca pre kaž-
dého z nás v súvislosti
s týmto stretnutím.


Počas hodiny „bez detí“
sme sa navzájom predsta-
vili a porozprávali sa o svo-
jich skúsenostiach a zážit-
koch z „pohľadnicovej
akcie“. Zároveň sme si pri-
pomenuli 20. výročie ex-


hortácie Familiaris consor-
tio, ktorá je určená rodi-
nám, a porozprávali sme
sa, aký dopad má tento do-
kument na náš konkrétny
život. Okrem toho bol pri-
pravený aj stručný výťah


z knihy Blahoslavení ro-
dičia od autora Luciana
Moiu, ktorá je veľmi dob-
rým a aktuálnym odkazom
pre život súčasnej rodiny.
Po tomto programe nasle-
dovalo „agapé“ - pohoste-
nie vlastnoručne priprave-
nými koláčikmi.


Treba povedať, že celá tá-
to akcia vyšla z podnetu
nášho pána farára, ktoré-
mu, spolu s ostatnými
našimi saleziánmi, veľmi
záleží na plodnej spoluprá-
ci s laikmi v našej farnosti.
Mesačne sa stretávame na
schôdzach pastoračnej ra-
dy, kde jednak hodnotíme
predchádzajúce mesačné
obdobie a jednak robíme
plány stretnutí pre nasle-
dujúci mesiac. Zároveň cí-
time veľkú potrebu všetky
tieto podujatia predchá-
dzať modlitbou a vyproso-
vať hojné požehnanie tým,
ktorí sa ich zúčastnia, i ce-
lej našej farnosti (štvrtok je
u nás dňom tichej i animo-
vanej adorácie).


Sme vďační Pánovi za to,
že nás povoláva k službe
vo svojej Cirkvi. Sme všetci


jej súčasťou - biskupi, kňa-
zi, rehoľníci, zasvätené
osoby i my, laici. Svätý Pa-
vol v prvom liste Korinťa-
nom hovorí: Dary milosti
sú rozličné, ale Duch je ten
istý. Aj služby sú rozličné,


ale Pán je ten istý. Lebo
ako jedno telo má mnoho
údov, ale všetky údy tela
sú jedno telo, hoci je ich
mnoho, tak aj Kristus. A
všetci sme boli napojení
jedným Duchom. Telo nie
je jeden úd, ale mnoho
údov. (1 Kor 12, 4 - 14)
Každý z nás má teda svoje
nenahraditeľné miesto.
Preto prosme Pána, aby
sme ho dokázali spoznať
a verne ho žiť.


Renáta Mikušová
Foto: Aurel Valábek


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 2524 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2


Úloha laikov
vo farnosti


D BRODINA


SMUTNO JE ČLOVEKU SAMOTNÉMU.
A PRETOŽE PÁN JEŽIŠ CHCEL UMENŠIŤ TENTO
ĽUDSKÝ SMÚTOK, ZANECHAL NÁM
SPOLOČENSTVO CIRKVI. PÁN NÁS CHCE MAŤ
VŠETKÝCH SPOLOČNE V JEDNEJ NÁDHERNEJ
A VEĽKEJ RODINE.




Srdečne všetkých pozdra-
vujem z krajiny vychádza-
júceho slnka!
Naozaj z krajiny vychádza-
júceho slnka, pretože tu
vychádza o 8 hodín skôr
ako u vás. To znamená, že
keď vy idete spať, my vstá-
vame a začíname novy
deň. Aj preto som sem do-
cestoval niekoľko dní pred
začatím kurzu, aby som sa
trochu aklimatizoval (oto-
čil si deň s nocou), trochu
si zvykol na pomery v To-
kiu a naučil sa orientovať v
tomto veľkomeste. A to


zvlášť preto, lebo kurz ja-
pončiny navštevujem v
centre Tokia v jednej z výš-
kových budov na 43. pos-
chodí. Aj preto niekedy
mávam obavy a myslím, že


nie len ja, zo stále mož-
ných teroristických úto-
kov, ale možno ešte viac z
častých zemetrasení v tejto
krajine.
Čo sa týka nášho kurzu,
národnosť jeho účastníkov
je veľmi pestrá: od Ameri-
ky cez Mexiko, Salvádor,
Filipíny, Kóreu, Anglicko,
Francúzsko až po Sloven-
sko. Väčšina spolužiakov
sú katolíci, a tak sa aj po-
tešili, že majú medzi sebou
katolíckeho kňaza. Okrem
mňa kurz navštevujú vo
vyšších stupňoch kňazi-
misionári z iných krajín a
aj niekoľko misionárov la-
ikov, takže atmosféra na
kurze je veľmi príjemná a
priateľská.
Dosť času mi však zaberá
cestovanie, keďže kurz
navštevujem v centre To-
kia a bývam na periférii v
Chofu v saleziánskom se-
minári, kde býva okolo 30
spolubratov, zväčša boho-
slovcov, pripravujúcich sa
na kňazstvo. Väčšina z
nich vie komunikovať v
angličtine alebo niektorí
aj v taliančine. Je to pre
mňa veľmi dôležité, preto-
že mi to umožňuje včleniť


sa do komunity a vnikať
tak pomaly aj do vzťahov.
Do školy mi cesta trvá oko-
lo hodiny. Je však veľkou
výhodou, že kurz začína
neskôr a môžem sa tak vy-


hnúť „špičke“. Vystupujem
totiž v Shingiku, čo je jed-
na z najväčších staníc sve-
ta. Denne ňou prejde oko-
lo 2,5 milióna ľudí. Na-
priek tomu je všetko veľmi
dobre organizované a za-
ráža disciplinovanosť a
kultúrne správanie Japon-
cov.
Napríklad metro zastavuje
na zastávkach na centimet-
re presne podľa vyznače-
ných značiek, kde čakajú
do dvojradu zoradení ces-
tujúci. Platí to aj pre iné ty-
py cestovania, kde sa ľudia
na zastávkach radia do zá-
stupu ako prichádzajú a v
takom poradí aj vchádzajú
do autobusu, vlaku či met-
ra. Tí, ktorí sa nevmestia,
čakajú v rade na ďalší spoj.
To je však len jeden aspekt


kultúry tohto národa, kto-
rý má svoje korene v re-
špektovaní a úcte k druhé-
mu človeku, čo sa prejavu-
je v mnohých formách kaž-
dodenného života.
Chcem sa ešte poďakovať
všetkým mojim dobrodin-
com za modlitby a podpo-
ru a uistiť vás aj o mojich
modlitbách. Teraz, keď
som mimo pastorácie, mám
oveľa viac priestoru a mož-
ností obetovať sväté omše
za vás a za všetkých tých,
ktorí misiám akokoľvek
pomáhajú a držia palce.


Peter Kuchár SDB
Foto: Vladimír Fekete


26 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2


Každý víkend je tu pre mňa veľmi zaují-
mavý, preplnený aktivitou a trochu aj ná-
ročný. Tento posledný bol však najzaují-
mavejší. V priebehu dvoch dní sme pre-
cestovali asi 1 000 kilometrov po pravej
mongolskej stepi. Navštívili sme niekoľko
dedín. Boli sme v niekoľkých tradičných
stanoch, kde sa zachovávajú silné mon-
golské zvyky, obrady a obyčaje. Raz o
nich napíšem viac.
Počas cesty sme videli viac ako 1 500 ko-
ní, veľké množstvo oviec, kôz, kráv a ja-
kov. Prechádzali sme popri ťavách, kto-
rých bolo tiež mnoho. Na oblohe nad na-
mi lietali orly a supy. Na stepnej planine
som mohol vidieť množstvo zvieracích
kostier a podobne to bolo aj na púšti Go-
bi. Step je naozaj nesmierna a ľudia tu
žijú skutočne skromne, najmä čo sa týka
vody, pretože tej tu je veľmi málo.
Ešte čosi o našej škole v Ulanbátari. Je no-
vá. Teraz v nej bývame len dvaja saleziáni:
ja a otec Carlo. Máme tridsať žiakov. Vy-
učuje sa tu anglický jazyk, počítače, dre-
vársky odbor a šitie.


Ďakujeme všetkým za modlitby, veľmi ich
potrebujeme. Žehnám a pozdravujem všet-
kých známych, priateľov a dobrodincov.


Váš Jozef Tóth SDB
Foto: misionársky archív


NÁŠ SPOLUBRAT PETER KUCHÁR JE UŽ
V JAPONSKU, ODKIAĽ SA NÁM OZVAL
S PRVÝMI SPRÁVAMI.


POMOC
MISIÁM


Milí priatelia,


pokúšam sa pomáhať mi-
siám predajom zberateľ-
ských predmetov. Ide o tie-
to predmety:
– staré mince, bankovky
– medaily
– vyznamenania
– použité telefónne karty
– staré fotografie zhotove-
né metódou dagerotypie
– historické pohľadnice a
listy so známkami do roku
1946
Všetky vymenované pred-
mety sú centrom pozor-
nosti a záujmu zberateľov.
Z týchto predmetov je naj-
dokonalejšie zorganizova-
ná zberateľská činnosť nu-
mizmatikov, zberateľov
mincí. Zhodnotením tých-
to predmetov chceme z ich
výnosu podporovať misie
v Rusku a na Ukrajine.


I na Slovensku žije pravde-
podobne dosť ľudí, ktorí
opatrujú staré mince odlo-
žené predošlými generá-
ciami v minulých časoch,
nájdené pri obrábaní pô-
dy, uskladnené v zemi a
podobne.


Keď budete posielať neja-
ké veci, najmä mince a ko-
vové odznaky, je dobré za-
baliť ich tak, aby v balíčku
alebo v obálke nehrkali. Je
praktické mince položiť na
tvrdší papier a páskou ich
prilepiť. Bankovky je
vhodné vložiť do sáčku,
nedávať ich priamo k min-
ciam, aby sa zbytočne ne-
poškodzovali.
Už vopred vám vyslovu-
jem úprimné Pán Boh za-
plať! Uvedené predmety
posielajte na adresu:


Milan Podmaník
Družstevná 642/6
958 01 Partizánske


D BMISIE


Misionár
v Japonsku


Ako
v Mongolsku?
V SEPTEMBRI MINULÉHO ROKA ODIŠIEL NA MISIE DO MONGOLSKA
NÁŠ SPOLUBRAT DON JOZEF TÓTH. JE TO NAŠA NOVÁ MISIJNÁ KRAJINA,
VEĽKÁ A NEPOZNANÁ. DON TÓTH NÁM POSLAL Z ULANBÁTARU, KDE SA
NACHÁDZA, PRVÉ SPRÁVY:


Na archívnych fotografiách don Jozef Tóth po-
čas svojho pôsobenia na Sibíri


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 27


Železničná stanica v Sendai




roky praktickej práce medzi
mládežou. Ako si pamätáte
na tie tri roky?
Bol som zadelený spolu s
dvoma spolužiakmi do šaš-
tínskeho gymnázia. Doslo-
va sme sa vrhli do práce
medzi tých 120 chlapcov,
čo boli v dome. Chlapci nás
ako klerikov oslovovali „ve-
lební páni“, ale boli sme
služobníci, ktorí slúžili mla-
dým. Bola to práca veru na-
máhavá, ale radostná.
Okrem školy pripravovali
sme na väčšie sviatky di-
vadlá a akadémie, športové
preteky, prechádzky a výle-
ty. Týždenne sme sa schá-
dzali, aby sme spolu s kňaz-
mi vyhodnocovali štúdium
a duchovný rast chlapcov.
Štyri razy do roka sme vy-
dávali časopis Zvony a tak
sme pripravovali chlapcov
aj po literárnej a umeleckej
stránke. Mali sme 30-člen-
nú dychovú kapelu a mlá-
dežnícky zbor. Bolo tu veľa
práce.
Kam ste sa po troch rokoch
odobrali a kde ste pokračo-
vali vo svojom salezián-
skom formovaní?
Slovenskí saleziáni mali v
polovici minulého storočia
vlastné Vysoké teologické


učilište vo Svätom Kríži nad
Hronom (teraz Žiar nad
Hronom). Tam som nastú-
pil 1. septembra 1949. Vte-
dajší komunistický režim
však už pripravoval likvidá-
ciu rehoľných domov. Do-
sadil tam dvoch zmocnen-
cov, ktorí všetko obzerali,
aby „barbarská noc“ z 13.
na 14. apríla prebehla hlad-
ko, bez incidentov. Najprv
sme boli všetci slovenskí sa-
leziáni sústredení v Šaštíne
a potom o desať dní znova


barbarsky odvezení do Po-
dolínca a iných sústreďova-
cích táborov.
V Šaštíne nás mladších nú-
tili, aby sme slobodne pod-
písali vyhlásenie, že odchá-
dzame z rehole. My sme sa
však slobodne rozhodli ne-
odísť. Vtedy som sa začal
veľmi horlivo modliť, aby
som saleziánske a kňazské
povolanie nikdy nezradil.
Po piatich mesiacoch som
bol preložený na prevýcho-
vu do Pezinka, odtiaľto som


sa dostal k rodičom do Raj-
ca. Tu som sa dozvedel, že
skupina mladších saleziá-
nov sa chystá tajne utiecť za
hranice a tak som sa pridal
k nim. Istý čas som sa skrý-
val u dobrých ľudí a z 22.
na 23. októbra 1950 sme sa
po veľkom a nebezpečnom
„kúpaní“ v Morave dostali
do rakúskej dedinky, kde sa
nás ujali obetaví ľudia. Po
dvoch týždňoch putovania
Rakúskom a celonočnom
zdolávaní alpského prie-
smyku (2.500 metrov n.
m.) sme sa dostali do Ta-
lianska. Dňa 4. novembra
sme mohli pokľaknúť v Ba-
zilike Panny Márie Pomoc-
nice kresťanov v Turíne a
ďakovať jej a donovi Bosco-
vi za ochranu a pomoc.


Potom zaiste nasledovali teo-
logické štúdiá, kňazská vy-
sviacka a včlenenie sa do pas-
toračnej činnosti.
Bol som vysvätený 1. júla
1953. Potom som študoval
pedagogiku a katechetiku.
Jeden z hlavných predsta-
vených si všimol moje
sklony k písaniu, kresleniu
a grafike. A tak ma pridelil
najprv do vydavateľstva sa-
leziánskych časopisov a
neskoršie ma „presadil“ do
Saleziánskeho katechetic-


Otec Andrej, vedeli by ste vo
svojom živote zachytiť prvé zá-
blesky svojho saleziánskeho a
kňazského povolania?
Myslím, že veľmi na mňa
zapôsobila útla knižočka:
Životopis dona Bosca. Bola
to tá knižočka, ktorú napí-
sal generálny vikár Jedlič-
ka a ktorú vydal Spolok
svätého Vojtecha v Trnave
ako podielovú knihu. Čítal
som ju ako žiačik základ-
nej školy. Keďže povolanie
je ako svieca, ktorá sa zaží-
na od inej sviece, myslím
si, že pre mňa tými svieca-
mi boli saleziáni Anton
Jančovič a neskôr Jozef
Jantoška, rajeckí rodáci.
Roku 1934, mal som vtedy
9 rokov, som sa ako malý
miništrant zúčastnil pri-
mičnej omše novokňaza
Jančoviča, ktorá mi ostala
vrytá hlboko v pamäti. O
štyri roky neskoršie prišiel
do rodiska saleziánsky mi-
sionár z Peru Jantoška.


S ním som sa spriatelil
a roku 1938 som poprosil
miestneho pána kaplána,
aby mi napísal žiadosť
o prijatie do saleziánskeho
ašpirantátu v Šaštíne. A tak
som 1. septembra 1939 na-
stúpil do Šaštína.


Ako spomínate na svoje štu-
dentské časy v Šaštíne?
Bol som prijatý do 3. triedy
gymnázia. Učili sme sa tvr-
do, zodpovedne, lebo na
konci školského roku sme
museli skladať skúšky na
verejnom gymnáziu v Trna-
ve. Keby som mal charakte-
rizovať prostredie, tak po-
viem, že sme žili ako jedna
120-členná rodina. Predsta-
vení boli naši starší bratia,
ktorí nás mali ozaj radi a
my ich. Panovala tu bratská
atmosféra, hoci podmienky
boli skromné. Skrátka, ne-
hýčkali nás. Rástli sme
zdravo, radostne a nábož-
ne. Na konci 5. triedy si vy-


še dvadsať mladíkov poda-
lo žiadosť o prijatie do sale-
ziánskeho noviciátu vo Svä-
tom Beňadiku.


Ako si spomínate na noviciát,
ten začiatočný čas salezián-
skeho formovania?
V noviciáte sme začali na-
plno dýchať saleziánskeho
ducha. Novicmajster d. p.
Babiak nás držal „na krát-
ko“. Ešte si pamätám, ako
raz večer pred duchovnou
prednáškou povedal:
„Nuž, drahí moji, musíme
sa zbavovať svojich nedo-


statkov a chýb. Preto, Pau-
liny, poď sem, na katedru,
a vy ostatní, nebojte sa aj


verejne povedať, čo sa vám
na tomto spolunovicovi
nepáči.“ Viete si predstaviť,
ako som sa červenal, keď
spolunovici vysypali na
mňa celé „litánie“. Ale bolo
to účinné.
Magister objavoval pred
nami krásne perspektívy
saleziánskeho života a za-
svätenia. Po prvých sľu-
boch, r. 1943, odišli sme
na tri roky do Trnavy, kde
sme pokračovali v stredoš-
kolských štúdiách, ktoré
sme korunovali maturitný-
mi skúškami. Takmer všet-
ci sme urobili maturitné
skúšky s vyznamenaním,
hoci na poštátnenom bis-
kupskom gymnáziu už
„viali nepriaznivé vetry“
komunistického režimu.


Potom vás zaiste čakali, ako
bolo u saleziánov zvykom, tri


D BROZHOVOR


Don Andrej Pauliny


Cítil som nad sebou Boží plán


28 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2


V rozhovore s mladými v oratóriu v Turíne, 1964


Letný tábor 1965, Alpy


D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2 29




30 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0 2


D O B R O D I N C I


V období november - december prispelo na vydávanie nášho časopisu a podporu saleziánskeho die-
la 883 dobrodincov. Za našich prispievateľov a dobrodincov slúžime každý týždeň v sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich v modlitbách.
Všetkým dobrodincom - jednotlivcom i rodinám vyslovujeme úprimné Pán Boh zaplať za prejavenú
štedrosť.


kého strediska v Turíne -
Leuman. Zveril mi projek-
tovanie audiovizuálnych
prostriedkov Filmine Don
Bosco, diapozitívov, gra-
mofónových nahrávok, ne-
skôr kaziet a iných médií.
Boli to veľmi plodné roky.


Otec Andrej, vy ste prežili v
Taliansku 42 rokov. Ak sa ne-
mýlim, v Turíne ste žili 20 ro-
kov a potom 22 rokov v Ríme
v Slovenskom ústave sv. Cyri-
la a Metoda (SÚSCM). Ako
ste sa dostali do Ríma?
Roku 1969 počas dubče-
kovského „socializmu s ľud-


skou tvárou“ som mal mož-
nosť dostať sa na Slovensko.
Myslím si, že to chcel Pán
Boh odmeniť mojich ro-
dičov, aby som mohol pre
nich a pre krajanov odslúžiť
po 16-tich rokoch primičnú
svätú omšu. Vtedy som spo-
znal ťažkosti, ktoré Cirkev
prežívala na Slovensku. Vy-
svetlil som to predstaveným
a tí súhlasili, aby som pre-
šiel do SÚSCM v Ríme a
pracoval pre slovenské veci.
Šesť rokov som bol direk-
torom saleziánskej komu-
nity, ktorá sa venovala sku-
pine chlapcov zo sloven-


ských rodín v zahraničí, s
úmyslom usmerňovať ich
prípadné duchovné povo-
lanie.
Po tomto období som šest-
násť rokov redigoval me-
sačník Slovenské hlasy z
Ríma. Tento časopis vychá-
dzal v tritisícovom nákla-
de. Mal za cieľ povzbudzo-
vať vo viere a v národnom
presvedčení našich rodá-
kov, roztrúsených vo vyše
60-tich štátoch. Okrem to-
ho sa mi podarilo pripraviť
do tlače asi pätnásť kníh.
Keďže som cítil v sebe určitý
výtvarný talent, podieľal
som sa aj na grafickej úprave
kníh vydaných v SÚSCM v
Ríme. V registri ilustrátorov
bibliografického diela Dr. Jo-


zefa Rydlu je napočítaných
vyše štyristo obálok, ktoré
som pripravil, a tiež stovky
grafických ilustrácií. Moje
katechetické vedomosti a
skúsenosti som mohol vy-
užiť pri slovenských vysiela-
niach Vatikánskeho rozhla-
su. Pripravil som takmer
šesťsto pätnásťminútoviek
katechetického obsahu po-
čas pätnástich rokov spolu-
práce s Vatikánskym rozhla-
som.
Ďakujem Bohu, že ma
takto viedol a že vďaka je-
ho milosti som mohol vy-
plniť jeho plány so mnou.


Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Paulinyho


Grafiky dona Paulínyho