Don Bosco Dnes SLK No. 4 2011

don boscojúl - august
w


w
w


.s
a


le
zi


a
n


i.
sk Ročník XLII. 4/2011


dnes


Téma


Aby cesta s mladými nikdy neskončila
Exkluzívny rozhovor s donom Pascualom Chávezom


Aktualita


V Madride bude „slovenská saleziánska škola“




Heslo 2011
4 Vytvárať a zveľaďovať kultúru


povolania


Téma
10 Aby cesta s mladými nikdy


neskončila


Zaujímavosť
15 Medzinárodné víťazstvo žiakov


zo saleziánskej školy


Aktualita
16 V Madride bude „slovenská


saleziánska škola“


Saleziánky
20 O hokeji a o saleziánke Karolke


V ýchova
22 Učme deti variť, investujeme


tým do rodiny


obsah júl – august


Pohľad na saleziánsky svet – saleziánsky pohľad na svet


10


6


20


26


Don Bosco dnes
Časopis pre saleziánsku
rodinu, priateľov
a dobrodincov dona Bosca


4/2011
Ročník XLII.
Časopis vychádza 6x do roka,
rozširuje sa bezplatne.


Vydavateľ
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia
vo vydavateľstve Don Bosco


Šéfredaktor
Rastislav Hamráček SDB


Redakčná rada
Jozef Kupka SDB
Andrea Miklovičová FMA
Zuzana Matejíčková
zástupkyňa VDB
Veronika Dolná


Fotoediting
Lukáš Čerman


Jazykové úpravy
Mariana Gerátová


Grafická úprava a zalomenie,
DTP spracovanie
Juraj Martiška


Distribúcia
Ladislav Katona


Tlač
VKÚ, a. s. Harmanec


Registrácia
MK SR č. EV3448/09


Vaše milodary
Finančnú podporu pre prácu
saleziánov môžete posielať:
– zo Slovenska
účet: 29330062/0200, VS 0036


– zo zahraničia
Saleziáni don Bosca –
Slovenská provincia,
Miletičova 7, Bratislava
Swift code
SUBASKBX
IBAN
SK3602000000000029330062


Adresa redakcie
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
tel.: 02 / 55 57 22 26
E-mail
dbd@donbosco.sk


www.saleziani.sk




D B D 2 0 1 1


Drahí priatelia dona Bosca, milá saleziánska rodina!


Sčítanie obyvateľov, ktoré len nedávno prebehlo
v našej republike, bolo poznačené silnou disku-
siou v médiách. Výsledky sčítania majú byť pod-
kladom pre mnohé rozhodnutia pri spravovaní
štátu a riadení miest a obcí. Začiatkom júna sa ale
ozvali niektorí starostovia s veľkou obavou, že vý-
sledky nebudú kompletné, objektívne, pretože istá
časť ľudí sa rozhodla sčítanie odmietnuť.


Keby tu nebola tá mediálna diskusia, nevznikali by
rôzne a niekedy i hnevlivé nálady medzi ľuďmi, ne-
rástli by obavy... jednoducho, keby sa o tom nehovorilo, bolo by to inak.
Neviem posúdiť, či lepšie, ale inak. A čo má s tým spoločné Don Bosco
dnes? Najmä to „mediálne“. Uvažujme o tom takto: aj v Cirkvi a sale-
ziánskej rodine sú udalosti, ktoré prejdú a ani o nich nevieme. Nášho ži-
vota sa nedotknú. Sú však aj také udalosti, okolo ktorých je veľa správ i
veľa diskusií v médiách. A to sa nás zväčša nejako dotkne. Stane sa to ma-
teriálom pre naše rozmýšľanie, vzbudzuje to v nás isté emócie, máme k
tým udalostiam napokon aj svoj postoj, prípadne urobíme rozhodnutie.
Takto udalosti menia náš život i kultúru.


Don Bosco dnes vám prináša v tomto letnom čísle veľký exkluzívny roz-
hovor s deviatym nástupcom dona Bosca. Don Pascual Chávez Villa-
nueva, hlavný predstavený saleziánov, ho poskytol nášmu časopisu s vý-
hľadom na jeho trojdňovú návštevu Slovenska. Pred šiestimi rokmi, na
jeseň roku 2004, som bol svedkom aj toho, ako cestoval s mladými ani-
mátormi v rýchliku na ceste z Košíc do Bratislavy. Jeho prítomnosť me-
dzi nimi ovplyvnila ich životy. Don Chávez sám veľmi rád na túto cestu
spomína, aj v našom rozhovore.


Prítomnosť súčasného dona Bosca medzi nami, počas prvých troch sep-
tembrových dní, bude práve takou udalosťou, ktorá sa nedá prehliad-
nuť. A my priamo chceme, aby sa dotkla nášho života.


Don Pascual Chávez má veľký cit pre osobu druhého. Je človekom kon-
krétnym a praktickým. Je saleziánom kňazom so srdcom dona Bosca.
Čítanie rozhovoru s ním môže spojiť naše rozmýšľanie s jeho myšlien-
kami. Aby sme našli spoločný pohľad na naše saleziánske Slovensko, na
citlivú tému života našich Rómov, či mladých rodín. Nakoniec, vo veselej
otázke a odpovedi „o ponožkách“ trošku spoznáme aj samotnú veselú
dušu dona Cháveza.


Tešme sa na jeho návštevu, modlime sa, aby bola pre saleziánske Slo-
vensko požehnaním a aby sa dotkla nášho života.
Prajem vám požehnané letné mesiace.


Rastislav Hamráček SDB, šéfredaktor


Príde don Chávez,
niečo sa zmení...


úvodník


28


16


Misie
24 Aj poľnohospodárstvo patrí


k misiám


V ýročie
28 S titulom „bazilika“ už sto


rokov


T itus Zeman
29 Po stopách Titusa Zemana


tentoraz aj provinciál




D B D 2 0 1 14




Vytvárať a zveľaďovať
kultúru povolania


O kultúre povolania hovoril už bl. Ján Pavol II. A dnes je táto téma nielen
vhodná, ale priam naliehavá. Všimnime si, že naozaj existuje častý rozpor
medzi skutkami, gestami osôb a zmýšľaním širšej spoločnosti. A kultúra, to je
spoločné zmýšľanie spoločnosti o istej téme. O povolaniach.


Pascual Chávez Villanueva


V saleziánskej rodine síce máme
niektoré osoby, ktoré sa vkladajú
do starostlivosti o nové povola-
nia, ale v komunitách a skupinách
vnímame, že neexistuje kultúra
povolania. Preto ju potrebujeme
vytvárať a zveľaďovať.


Na prvom mieste potrebujeme
zanechať také zmýšľanie, ktoré
vidí povolanie ako čosi pridané,
čosi naviac a len pre niektorých.
Naopak, povolanie patrí k pod-
state človeka. Život je povolanie,
je to Božia výzva. Prvým krokom
pri vytváraní kultúry povolania
je rozširovať tento pohľad na
existenciu človeka: život je vý-
zva a odpoveď. Aby každý člo-
vek vedel, že je jedinečný, aby
chápal, že to, že existuje, je dar.
Keď mladý človek vníma seba
ako stredobod, potom chápe ži-
vot ako sebaobranu a nie ako da-
rovanie sa.


Človek je nekonečné tajomstvo.
Preto prirodzene hľadá zmysel
svojho života. Vie, že nemôže
prejsť životom dva razy: musí sa
rozhodnúť! Rozhodnutiami,
ktoré robí, vytvára kvalitu svojho
života. Ježiš o tom hovorí veľmi
jasne: „Kto by si chcel život za-
chrániť, stratí ho, ale kto stratí
svoj život pre mňa a pre evanje-
lium, zachráni si ho“ (Mk 8, 35 –
36). Naozaj, akú výhodu má člo-
vek, keby získal celý svet a stra-


til by vlastný život? Povolanie tak
máme chápať ako určenie, ktoré
človek vtláča do svojej existen-
cie. Do tej existencie, ktorá je da-
rom a výzvou od Boha.


Pravda o človeku je úplne osve-
tlená v Kristovi. Odhaľuje nám
to Sväté písmo. V Kristovi sme sa
stali Božími deťmi a ako takí sme
povolaní žiť v našich dejinách.
Kresťanské povolanie tak nie je
„dodatkom“. Život podľa Krista
je to, čo Boh vložil ako plán do
človeka. A tento plán si vyžaduje
osobnú odpoveď každého z nás.


Existujú teda určité základné po-
stoje, ktoré oživujú kultúru po-
volania. Týmto postojom chceme
dávať veľkú každodennú pred-
nosť:


– Postoj vyhľadávania zmyslu.
Zmysel je pochopenie bezpro-
stredných, blízkych a najmä po-
sledných zámerov udalostí
a vecí. Objavujeme ho v skúse-
nosti, v dejinách, v Božom slove.
Dnešný svet popiera každý taký
zmysel, ktorý nie je „tu a teraz“.
Ale takto miznú dôvody pre to,
aby človek dal svoj život pre
veľké, „vzdialenejšie“ ideály.


– Postoj otvorenosti pre tajom-
stvo a posvätno. Aby sme o ňom
uvažovali a mali možnosť roz-
hodnúť sa pre vieru. Otvorenosť


v inteligencii, vo vôli, v túžbach
srdca, vo vzťahoch. Aktuálna kul-
túra niekedy človeka zatvára iba
do „rozumového“ uvažovania.
Otvoriť sa pre nadprirodzeno
znamená klásť si otázky, ktoré
siahajú po nekonečno.


– Postoj etického zmýšľania,
ktoré rozlišuje dobro od zla
a rozhoduje sa pre dobro. Takáto
kultúra je osvetlená morálnym
svedomím, ktoré hľadí viac na
hodnoty ako na prostriedky. Ale
predovšetkým hľadí na druhú
osobu.


– Postoj projektovania. Ak člo-
vek odmieta zmysel, nepozerá
do budúcnosti. Iba keď poze-
ráme na dejiny s víziou, iba
vtedy sa objavujú príťažlivé
ciele, pre ktoré sa oplatí angažo-
vať. Dnes sa aj dobré iniciatívy
zmenšujú iba na krátkodobé
nadšenie.


– Postoj solidarity. Veľkodušné
osobné projekty môžu vzniknúť
iba tam, kde človek uzná, že jeho
život a šťastie je spojené so živo-
tom a šťastím blížnych. Solida-
rita vychádza z hĺbky svedomia
a prejavuje sa nevídanými for-
mami. Človek sa stáva tým, čím
ho Boh chce mať, len ak sa trvalo
stotožní s osudom svojich blíž-
nych.


D B D 2 0 1 1


heslo 2011




D B D 2 0 1 1


správy


Tohtoročný Summer day – deň otvorených dverí v ko-
šickom saleziánskom stredisku Tri hôrky spojili organi-
zátori s odpustom na slávnosť Panny Márie Pomocnice a
oslavou 50. výročia príchodu saleziánov do Košíc. Celé
popoludnie poslednej májovej nedele sa tak v Košiciach
nieslo v príjemnej saleziánskej rodinnej atmosfére.
„Naše dielo vyrástlo medzi blokmi. Okolie má ešte stále
voči nám predsudky, a preto sme sa rozhodli zvoliť „bez-
bariérovú formu“. Chceli sme, aby nás navštívili hlavne
susedia z blokov a mladé rodiny s deťmi,“ povedal di-
rektor komunity na Troch hôrkach, Pavol Boka SDB.
Jeho slová potvrdil aj počet účastníkov – zabaviť sa pri-
šlo viac než päťsto ľudí. Okrem stanovísk pre deti pre-
biehal aj program na pódiu. Po úvodných príhovoroch
nasledovalo vystúpenie tanečného ľudového súboru
Kalvarčan, rómski hudobníci zo strediska na Luníku IX,
dievčatá zo súťažnou tanečnou choreografiou, slepí ra-
peri Noro a Heňo, známi z relácie Česko – Slovensko má
talent. Vrcholom dňa bolo vystúpenie Mariána Čekov-
ského spolu so saxofonistom Aďom Harvanom. Zná-
meho hudobníka a zabávača z Humenného postupne
obklopili na pódiu tancujúce deti.
Ján Tomaštík, redakčne krátené


M L A D Í
Summer day v Košiciach – trojitá oslava


V sobotu 16. apríla 2011 sa
v poľskom Lade (pri Po-
znani) stretla na pracovnom
rokovaní výkonná zložka ani-
mačnej regionálnej rady


Združenia saleziánov spolu-
pracovníkov (ASC) regiónu
strednej a východnej Európy.
Hlavným bodom programu
bolo zhodnotenie doterajšej
činnosti, príprava návrhu di-
rektória regionálnej rady ASC
a príprava stretnutia celej re-
gionálnej rady strednej a vý-
chodnej Európy, ktoré bude
na jeseň na Slovensku.
Regionálna animačná rada
ASC je koordinačný a ani-
mačný orgán regiónu, ktorý
slúži účinnejšej spolupráci
v spoločenstve medzi pro-


vinciálnymi radami a sveto-
vou radou. Je miestom kon-
frontácie a komunikácie
spoločných apoštolských
a formačných plánov pre


dobro celého regiónu. Tvo-
ria ju provinciálni koordiná-
tori, delegát SDB, delegátka
FMA a jej výkonná zložka,
ktorú tvoria volený člen sve-
tovej rady daného regiónu,
radca za formáciu, správu
majetku, sekretariát.
V roku 2008 boli zo Slo-
venska na šesť rokov do vý-
konnej zložky animačnej re-
gionálnej rady ASC zvolení
Peter Jakubík - správa ma-
jetku a Darina Čierniková,
zodpovedná za formáciu.
Darina Čierniková


S P O L U P R A C O V N Í C I
Pracovné stretnutie saleziánov
spolupracovníkov v Poľsku.


Kniha rozhovorov nemeckého novinára
Petra Seewalda s Benediktom XVI. Svetlo
sveta – Pápež, Cirkev a znamenia čias
predstavuje naozaj unikát. Nikdy doteraz
sa takto pápež v osobnom a priamom in-
terview nevyjadril k pálčivým problémom
Cirkvi a spoločnosti. Slovenský preklad
knihy je však výnimočný ešte z jedného
dôvodu – nadpis na obálke je totiž pápe-
žovým rukopisom, ktorý bežne podlieha
prísnym pravidlám.
Kniha je súhrnom šesťhodinového inter-
view, ktoré poskytol pápež vo svojom let-
nom sídle Castel Gandolfo nemeckému
novinárovi v júli 2010. Rozhovor s Bene-
diktom XVI. možno tematicky rozdeliť na


štyri časti. Jedna je venovaná osobnej ro-
vine pápeža ako človeka, ďalšia postoju
k škandálom Cirkvi, budúcnosti západnej
civilizácie a napokon apokalyptické témy
– otázky o konci sveta. Pápež, ktorý pô-
sobí rezervovaným dojmom, sa nevyhýba
žiadnej z nich. Na všetky položené otázky
odpovedá otvorene a priamo.
„Presne z tohto dôvodu sme sa aj v našom
vydavateľstve rozhodli priniesť tento sve-
tový bestseller slovenským čitateľom.
Chceme rovnako ako súčasný pápež pri-
spievať k otvorenej diskusii o problémoch
v Cirkvi a spoločnosti,“ uviedol Ján Miško,
riaditeľ vydavateľstva Don Bosco.
zm


S L O V E N S K O
Svätý otec vlastnoručne napísal názov na slovenský preklad knihy




správy


Volejbalový turnaj KubCup sa konal 13. - 15. mája v prie-
storoch piatich telocviční na štyroch školách v Dolnom
Kubíne. „Máme veľkú radosť, že sa sem súťažiaci každo-
ročne vracajú. Pre mnohých
je KubCup srdcovou záleži-
tosťou. Sú tu tímy, ktoré
hrávajú, odkedy si turnaj pa-
mätám,“ hovorí Marta Sojčá-
ková, členka organizačného
tímu.
Tento rok prišlo na turnaj 28
družstiev. Zhruba polovicu
súťažiacich tvorili miestni Ku-
bínčania a druhú časť tímy
z celého Slovenska. Do sú-
ťažného zápolenia sa aktívne
zapojilo 170 amatérskych


športovcov, ktorí hrali v zmiešaných družstvách, čo je vo
volejbalových turnajoch zriedkavosťou. Za dva dni odo-
hrali spolu 99 zápasov. Šťastie sa nakoniec usmialo na do-


máce družstvo Rezbári,
vďaka ktorým ostáva pohár
doma v Dolnom Kubíne.
Tradičným prvkom turnaja
sú pečené buchty, ktorých
bolo aj tento raz dostatok.
Organizátori sa postarali nie-
len o športovú stránku po-
dujatia, ale vytvorili súťažia-
cim rodinnú atmosféru,
sprítomnili saleziánskeho
ducha a poskytli i duchovný
program.
Monika Čižmárová


Š P O R T
KubCup 2011: Víťaz jasný, ceny odovzdané, buchty zjedené


Napriek nepriaznivému počasiu sa Festival Lumen začal
aj skončil podľa plánu. Po slávnostnom otvorení v piatok
3. mája sa Trnava rozozvučala gospelom. Každý z 8 000 ná-
vštevníkov si počas víkendu prišiel na svoje – vyskákať sa
mohol na koncertoch pätnástich
kapiel, ale tiež si mohol vypočuť
zaujímavé prednášky, zúčastniť sa
na workshpoch a diskusiách so
vzácnymi hosťami. Medzi ne pa-
trila napríklad aj premiérka Iveta
Radičová, ktorej prednáška na
tému "Aktívny občan" sa zmenila
na príjemnú a uvoľnenú diskusiu.
Novinkou bolo rozšírenie Festi-
valu o tretie pódium - Domka
stage s alternatívnym programom
a priestorom na rozhovory. Hoci


niekoľko vystúpení bolo kvôli nepriaznivému počasiu
prerušených, organizátori to neľutujú. „Bezpečnosť účast-
níkov je pre nás na prvoradá,“ objasnil salezián Maroš Pe-
ciar, riaditeľ festivalu. Headliner festivalu, skupina Ne-


wsboys, ktorej koncert trval len
20 minút, pridala poslednú pie-
seň v katedrále, kde sa mladí
zhromaždili na záverečnú svätú
omšu. „Veľmi nás týmto gestom
potešili, neverili sme, že budú
súhlasiť,“ hovorí Peciar a do-
dáva: „Osobitne sa chcem poďa-
kovať všetkým dobrovoľníkom,
ktorí Festivalu Lumen venovali
nielen množstvo času a energie,
ale najmä svoje srdce.“
zm


M L A D Í
Ulicami Trnavy opäť znel gospel


V sobotu 11. júna prijalo v Ba-
zilike Panny Márie Pomocnice
v Turíne 13 mladých saleziá-
nov diakonskú vysviacku. Me-
dzi nimi boli aj štyria mladí
saleziáni zo Slovenska: Stani-
slav Hurbanič, Ján Jakubov,
Bohuš Levko a Marián Zachar.
Vysvätil ich turínsky arcibi-
skup Mons. Cesare Nosiglia.
Naši spolubratia sa na povola-
nie pripravovali trojročným
štúdiom teológie v salezián-
skom študentáte na Crocette v Turíne. Na vysviacke sa zú-
častnili okrem rodín nových diakonov aj mnohí saleziáni


a mladí zo Slovenska. Tu-
rínski arcibiskup povzbudil
nových diakonov, aby s po-
korou a nasadením slúžili
pri oltári, ohlasovali evanje-
lium a venovali sa skutkom
lásky. „Určite cítite aj istú bá-
zeň pred týmto darom,
ktorý vám Boh chce zveriť.
Nebojte sa. Je normálne, že
kto miluje, cíti aj strach.
Strach z toho, že milovanú
osobu stratí. Milujte Boha


a pokorne mu slúžte celým svojím srdcom.“
Ján Jakubov SDB


S L O V E N S K O
Máme nových diakonov


D B D 2 0 1 1




správy


V meste Girardot v Kolumbii sa na začiatku júna začala die-
cézna fáza procesu blahorečenia Božej služobníčky Anny
Marie Lozanovej. Je spoluzakladateľkou Inštitútu Dcér svä-
tých Sŕdc Ježiša a Márie, ktorý za-
ložil salezián bl. Alojz Variara. Na
otvorení procesu bola prítomná
aj generálna predstavená rehole,
sr. Eulalia Marin. Miestny biskup
Mons. Héctor Julio López Hur-
tado potom ustanovil diecézny tri-
bunál. Na svätej omši v miestnom
farskom kostole boli mnohé
sestry kongregácie, ale aj zástup-
covia saleziánskej rodiny


a mnoho veriacich. Božia služobníčka Anna Maria Lozano
sa narodila 24. septembra 1883 v Oicaà, v Kolumbii. Keď
sa jej rodina presťahovala do Agua de Dios, spoznala cha-


rizmatického saleziána dona Va-
riaru. Rozhodla sa vstúpiť medzi
rehoľné sestry, ktoré on práve
zakladal na službu malomoc-
ným. Ako 23-ročná sa stala pred-
stavenou nového inštitútu a naj-
bližšou spolupracovníčkou
dona Variaru. Hlavnou pred-
stavenou rehole bola až 55 ro-
kov. Zomrela 5. marca 1982,
mala 98 rokov.


S V E T
V Kolumbii nová Božia služobníčka sr. Anna Maira Lozano


Koniec apríla odštartoval v Laure nový
projekt – Doska dona Bosca. Na tvorivých
dielňach privítala Nitra účastníkov z ce-
lého Slovenska.
Don Bosco mal rád divadlá. Vedel, že me-
dzi chlapcami dokážu vytvoriť radostnú at-
mosféru a že sú nástrojom preventívneho
systému. „Keďže v saleziánskom prostredí
ubúda záujem o divadlá, rozhodli sme sa,
že podporíme animátorov v tejto činnosti,“
priblížila cieľ Dosky dona Bosca Lucia
Chmelová, členka kultúrneho tímu zdru-
ženia Laura, ktoré projekt organizuje.
O odbornú stránku workshopov sa pos-
tarali lektori - režisér a herec Ondrej Ka-
prálik, učiteľka literárno-dramatického od-


boru Barbora Jurinová a Erik Forgáč,
ktorý sa divadlu venuje už niekoľko
rokov. Večernú diskusiu o profesii re-
žiséra a jeho pôsobení v divadle na
večernej besede priblížil významný
slovenský režisér - Kamil Žiška.
„Aj u nás v stredisku v Bratislave sa
chceme viac venovať divadlu. Byť
viac otvorení pre mladých a aj pro-
stredníctvom divadla im dať pocítiť to
veľké dobrodružstvo s Bohom,“ vy-
svetlila účastníčka Peťa Laučíková.
Organizátori sú s víkendovým diva-
delným stretnutím spokojní, a preto
plánujú v projekte pokračovať.
Júlia Čižmárová


Svätá stolica a Republika Azerbajdžan uzavreli v piatok 29.
apríla novú dohodu o úprave právnych vzťahov medzi Ka-
tolíckou cirkvou a štátom. Dohodu podpísali v Baku
v sídle Štátneho výboru pre pôsobenie náboženských
štruktúr.
Za Svätú stolicu podpísal dohodu apoštolský nuncius
v Azerbajdžane Mons. Gugerotti a za Republiku Azerbaj-
džan pán Hidayat Orujov, predseda dotyčného štátneho
výboru.
Zmluva, ktorá sa skladá z ôsmich článkov, upravuje
právnu situáciu Katolíckej cirkvi v Azerbajdžane. Garan-
tuje, okrem iného, slobodu verejne vyznávať a praktizovať
katolícke náboženstvo, ako aj právo Katolíckej cirkvi na or-
ganizovanie sa a vykonávanie vlastného poslania v súlade
s cirkevnou legislatívou. Taktiež uznáva a registruje status
právnickej osoby pre Katolícku cirkev a všetky jej inšti-
túcie a zabezpečuje slobodu komunikácie medzi miestnou
katolíckou komunitou a Svätou stolicou. Rovnako zmluva
zabezpečuje prístup Cirkvi ku spoločenským komuni-


kačným prostriedkom a slobodné rozhodovanie Svätej
stolice pri výbere ordinára, ktorý je zodpovedný nad cir-
kevnou oblasťou.
OP/VIS rhsdb


M I S I E
Katolíci v Azerbajdžane majú zmluvu so štátom


L A U R A
Na Doske dona Bosca


D B D 2 0 1 1




ww
w.


sa
lez


ian
i.s


k


Denné správy
zo saleziánskeho sveta


aktualizované každý deň


a okrem toho aj


fotogalérie
videosprávy
kalendár provincie
blogy
nekrológ


a množstvo ďalších
informácií


o saleziánskej rodine.


Príďte a spoznajte
dona Bosca
ešte viac.


Slovensko


svet misie
šport


mladí
téma


fotokronika provinciála


www.saleziani.sk


Na odovzdávaní cien MOST získala
za podporu a rozvoj práce s deťmi
a mládežou ocenenie aj saleziánska
mládežnícka organizácia Domka.
Sama Domka poslala viacero
nominácií – za dlhodobý prí-
nos by si ocenenie zaslúžila
dlhoročná spolupracovníčka
Nasťa Strečková, medzi pro-
jektmi nechýbal 72AA hodín
a na listine sa nachádzalo aj
sedem mladých lídrov, kto-
rým sa za ich prácu chceli
poďakovať strediská. Asi aj
vďaka tomu získala ocene-
nie celá organizácia. Cenu
Rady mládeže Slovenska udelila táto
organizácia po prvýkrát. Predseda
Ondrej Gallo vysvetľuje: „Vybrali sme


Domku za jej dlhodobú prácu s deťmi
a mládežou, za to, že sa snaží robiť
veci inak ako ostatní, investovať do
vzdelávania a vnútornej kvality a tiež


pracovať s mladými ľuďmi
inovatívnymi spôsobmi.“
Predsedníčka Domky
Slávka Brigantová hovorí:
„Teší nás, že v našich stre-
diskách vyrastajú mladí,
ktorí sú aktívni a ochotní
sa angažovať. Mladí, ktorí
sa stávajú inšpiratívnymi
pre svoje okolie robia našu
organizáciu inšpiratívnou.
Táto cena je teda obrazom


mladých ľudí, ktorí vyčnievajú z radu.
Máme radosť, že si ich niekto všimol.“
zm


D O M K A
Domka získala ocenenie MOST 2010


Medzi novými konzultormi Pápežskej rady na pod-
poru novej evanjelizácie je aj hlavný predstavený sa-
leziánov don Pascual Chávez. Konzultorov vymenoval
Svätý Otec Benedikt XVI. vo štvrtok 19. mája.
Don Pascual Chávez je zároveň aj predsedom Únie ge-
nerálnych rehoľných predstavených.
Pápežskú radu založil Benedikt XVI. s cieľom podpo-
rovať reflexiu o novej evanjelizácii, ako aj vytváranie
a rozvíjanie prostriedkov na jej dosiahnutie. Predse-
dom rady je arcibiskup Mons. Salvatore Fisichella.
ANS, rhsdb


S V E T
Don Chávez je konzultorom Pápežskej rady


Hovorca konferencie katolíckych bi-
skupov Indie potvrdil začiatkom júna
kandidatúru saleziána biskupa z Gu-
wahati na Nobelovu cenu mieru.
Mons. Thomas Menamparampil sa už
25 rokov venuje budovaniu pokoja,
zmierenia a stability v severový-
chodnej Indii, poznačenej etnickými
napätiami. Jeho dielo oceňujú mnohí
náboženskí a občianski lídri regiónu,
ale i samotnej Indie. Pokoj a zmiere-
nie v mene evanjelia - tomuto posla-
niu venoval celý svoj život. Preto in-
dickí biskupi presvedčivo podporujú
jeho kandidatúru na Nobelovu cenu
za mier. Naposledy sa angažoval
v zmierení etnických skupín Bodo
s moslimskými skupinami v Udalguri
v roku 2010 a skupinami Rabha a Garo


v tomto roku 2011.
Ako sám hovorí, jeho stratégiou je
„uviesť do praxe Božie slovo
v srdciach a v životoch ľudí a komu-
nít, ktoré sú v konflikte. Tak rozkvitá
pokoj.“
ANS, rhsdb


S V E T
Na Nobelovu cenu za mier kandiduje aj saleziánsky biskup z Indie




Keď som vstúpil do kancelárie jeho se-
kretára, cez pootvorené dvere bolo po-
čuť rozhovor. U hlavného predstave-
ného bol práve jeden z členov hlavnej
rady. Kým čakám, obdivujem obraz na
stene. Kúsok rodného kraja dona Chá-
veza. Je to pekné, netradičné stvárne-
nie Guadalupskej Madony z Mexika.
Po chvíli vstupujem do jeho úradu.


Medzi ním a donom Bosco panuje
osobitné spojenie. Sám hovorí, že sa
skutočne cíti s donom Bosco veľmi
dobre, najmä medzi mladými. „Môj
vikár, don Bregolin, mi hovorieva:


'Keď ťa vidím, ako sa správaš k mla-
dým, ako s nimi vytváraš vzťahy, vi-
dím, že takto by to robil don Bosco.'
A to znamená, že naša formácia, prí-
prava na povolanie, nám priniesla
veľkú spontánnosť v tom, ako s mla-
dými vytvárame a prežívame vzťahy,
ako sa s nimi stretáme, a dávame im
cítiť, že sú dôležití. Oni sú dôvodom,
sú stredom nášho saleziánskeho ži-
vota, pretože sú naozaj darom, ktorý
nám dal Boh.


Don Pascual Chávez už raz navštívil
Slovensko. Bolo to na jeseň v roku


téma


Deviaty nástupca dona Bosca príde na Slovensko
1. až 3. septembra. Hlavný predstavený saleziánov
navštívi Žilinu, Levoču, Košice a Prešov. V exkluzívnom
rozhovore, ktorý don Pascual Chávez poskytol pre náš
časopis na začiatku júna, hovorí o sebe, o saleziánskom
Slovensku, o Rómoch, o mladých rodinách, ale aj o športe
a o ponožkách. Otázky pripravili aj mladí na Facebooku.


Autor: Rastislav Hamráček SDB


D B D 2 0 1 110


Aby cesta s mladými
nikdy neskončila


Exkluzívny rozhovor s hlavným predstaveným saleziánov pred jeho návštevou Slovenska


P ascua l Cháv e z
V i l l anue va SDB


Pochádza zo severného Mexika
a má 63 rokov. Narodil sa
20. decembra 1947. Ako chlapec
navštevoval saleziánsku školu
Colegio Mexico. V auguste 1964
zložil svoje prvé rehoľné sľuby.
V meste Guadalajara bol
8. decembra 1973 vysvätený za
kňaza. V rokoch 1989 až 1994 bol
provinciálom saleziánov
v provincii Mexiko-Guadalajara
(severné Mexiko až po hranice
s USA). Na Pápežskej univerzite
v Salamance dosiahol doktorát
z biblickej teológie. V roku 1996
na 24. generálnej kapitule
saleziánov ho zvolili za radcu
pre región Interamerica.
Za hlavného predstaveného
Saleziánskej kongregácie bol
zvolený 3. apríla 2002 na
a v roku 2008 bol znovu
potvrdený na ďalších šesť rokov.




2004, ako vyvrcholenie osláv 80-tky
saleziánov pod Tatrami. Ubehlo od-
vtedy takmer šesť rokov, ale on má
dobrú pamäť a jasný prehľad.


Don Chávez, aký obraz sa vám
vybaví v mysli, keď počujete slovo
Slovensko?
Ponajprv silná prítomnosť našej kon-
gregácie. A potom tie krásne stretnutia
počas mojej prvej návštevy. Na tom
najväčšom, vo veľkej sále v Bratislave,
som mohol poďakovať Pánovi za spô-
sob, akým sa saleziánska charizma roz-
víjala v najťažších rokoch komunizmu.
A to až do tej miery, že keď padol ber-
línsky múr, Slovensko malo aj počtom,
aj kvalitou významnú prítomnosť spo-
lubratov. Druhý taký moment, na ktorý
nikdy nezabudnem, bola cesta vo
vlaku z Košíc do Bratislavy. Pamätám
si, aký som bol zmoknutý, lebo do-
slova lialo. Premočený a unavený som
si chcel trochu oddýchnuť. Zavolali
ma však medzi mladých, a tak som
šiel do vozňa, kde boli oni. To bola
pre mňa jedna nezabudnuteľná cesta.
Mala taký nádych, že sme chceli, aby
tá cesta s mladými nikdy neskončila.
O tejto ceste naozaj rád rozprávam,
keď chodím po celom svete.


Počas vašej návštevy navštívite aj
Levoču, pre nás veľmi významné
miesto, cieľ mariánskych
pútnikov, aj zo saleziánskeho
mládežníckeho hnutia. Aký vplyv
môže mať takéto putovanie na
povolania mladého človeka?
Myslím, že taká skúsenosť sa veľmi
dotýka života osoby, lebo je v súhre
s ľudskou prirodzenosťou. Človek je
vo vlastnom živote pútnikom. Nena-
rodili sme sa, aby sme žili na tomto
svete navždy. Náš život je neustále pu-
tovanie k cieľom, ktoré chceme do-
siahnuť. To znamená, že púť istým spô-
sobom dáva pocítiť človeku, čo je
život. Kráčanie. Je to ešte väčšia skú-
senosť, ak sa putuje spoločne. Človek
tak cíti, že nie je sám, že zdieľa s dru-
hými spoločne únavu, radosť, všetko
to, čo sa pri putovaní objaví. To náš
motivuje vydať zo seba to najlepšie, cí-
time väčšiu podporu a sme schopnejší
byť solidárni s tými, ktorí to potrebujú.
A toto platí najmä v prípade marián-
skych pútí, leto tie znamenajú prísť
k mame. Na miesto, kde sa každý cíti
doma. Ľudská skúsenosť sa tak stáva
aj skúsenosťou duchovnou a často aj
podnetom pre duchovné povolanie.
Putovanie nás môže naozaj povzbudiť
odovzdať svoj život Pánovi, do služby,


aby aj ďalší mohli prežívať, zakusovať
taký život, ako ho žijeme my.


Zostaňme ešte chvíľu pri
mariánskej téme. Akým slovom
by ste vy vyjadrili svoj osobný
vzťah k Panne Márii?
Mária je dôležitou osobou v mojom ži-
vote. Podobne ako u dona Bosca, ktorý
ju vnímal ako živo prítomnú a mal k nej
rýdzu úctu. Prežíval som to od detstva,
keď som vídaval môjho otca, ako
každý večer na záver dňa zostával sám
pred obrazom Madony. Alebo keď som
s ním navštevoval mariánske svätyne.
Vždy to bola moja túžba - navštevovať
veľké mariánske svätyne. Nie preto,
aby som povedal, že aj ja som tam bol,
ale ako vyjadrenie môjho vzťahu k tým
miestam, na ktorých je ona zvlášť živo
prítomná. V Mexiku máme veľmi silnú
úctu k Panne Márii z Guadalupe. Ona
pre nás predstavuje, povedal by som,
vtelenie Božej nežnosti v ťažkej chvíli
našich dejín.


V našich dielach na Slovensku
rastie v týchto rokoch počet
mladých rodín, ktoré sú zžité
s miestnym saleziánskym dielom
od mladosti. Akú výhodu, alebo
lepšie hodnotu prináša rodinný


téma


D B D 2 0 1 1 11




duch a preventívny systém dona
Bosca pre mladú rodinu?
To, čo prináša preventívny systém je,
že nám dáva objaviť určité základné
a dôležité prvky v rozvoji osoby, dvo-
jice aj mladej rodiny. A rovnako
v miestnom diele či celej spoločnosti.
Prečo? Pretože ak dáme, povedal by
som, do centra rozum, vtedy spoz-
náme, čo je dobré, pravdivé, pekné
v ktorejkoľvek situácii a osobe i v ro-
dine. Tu je základ kresťanského hu-
manizmu aj optimizmu podľa svätého
Františka Saleského, ktorého si don
Bosco vzal za vzor. Keď dáme do
centra rozum, vieme byť pozornými
na všetky potreby blížnych, aby
mohli rozvíjať svoje možnosti, talenty.
No treba povedať, že nestačí druhého
mať rád. Treba to robiť tak, aby sa
skutočne cítil objektom našej staro-
stlivosti, pozornosti, úcty, lásky. Ako
veľmi to platí pre každú rodinu. A to,
čo dáva tomuto všetkému tvár, sa na-
zýva láskavosť. Láska s vľúdnosťou,
príjemná, plná dobroty. Ona je
schopná otvárať dvere srdca, aby tak
vznikal vzťah, taký autentický, plný
energií, ktoré sú v srdci každého člo-
veka. A napokon náboženstvo. Tu my-
slíme na všetko, čo môže vykonať
v nás najsilnejšia motivácia, ktorou
je Boh. On je pôvod a cieľ života, je
vzorom toho, ako máme byť osobami.
Toto zakusujeme cez život v milosti,
cez sviatosti a vo svetle Slova, v spo-
ločenstve Cirkvi a v apoštolskom úsilí.


Vo viacerých európskych
krajinách majú saleziáni
osobitnú citlivosť na pastoráciu
Rómov. Táto téma je súčasťou aj
nášho života na Slovensku
a saleziáni sa aj tu podieľajú na
zlepšovaní situácie. Ako vy
osobne vnímate túto tému
a zvlášť rómsku dušu?
Nuž, Rómovia majú veľa vetiev a sku-
pín, preto ich ľudovo voláme cigáni.
Oni sú ľud, ktorý prakticky nemá
miesto, kde by bol. Nosia v sebe
schopnosť veľkého pohybu hore-dole
po celom európskom kontinente, ale
nielen tu, lebo ich nachádzame
všade. Ja v tom vnímam dušu veľmi
jednoduchú. Negatívny pohľad niek-
torých ich vidí ako parazitov, vždy
akoby na hrane legality. Iní ich vní-


majú ako skupiny, ktoré žijú s väčšou
spontánnosťou. Zaiste, majú svoju
kultúru, ale často musia znášať vytlá-
čanie na okraj spoločnosti, ktorá ne-
dokáže nájsť spôsob, ako s nimi žiť. Ja
som veľmi šťastný, že saleziáni v Eu-
rópe, najmä na Slovensku, v Ta-
liansku, v Maďarsku a v Českej repu-
blike vzali vážne prítomnosť medzi
Rómmi a starostlivosť o nich.


Svätý Otec a aj vy hovoríte mnoho
o kríze v Európe. Saleziáni
rozbehli po svojej generálnej
kapitule v roku 2008 takzvaný
Projekt Európa. Na Slovensku sa


nám často zdá, že kríza Európy sa
nás nejako extra nedotýka. Ako
máme vnímať tento Projekt
Európa?
Projekt Európa nechce v prvom rade
odpovedať na krízu nádeje, ktorá sa
týka Európy, to nie. On sa zrodil ako
želanie, aby istá časť kongregácie rea-
govala na situáciu toho kontinentu,
ktorý bol misionársky a povolaniami
taký veľmi štedrý voči celému svetu.
Spolubratia misionári prinášali cha-
rizmu dona Bosca, rozvíjali jeho dielo
a poslanie. Európe dlhujeme mnoho.
Každopádne, žije tu viac než šesť
a pol tisíc spolubratov. No Európa trpí
ponajprv poklesom rastu obyvateľ-
stva. Ak tu niet detí, lebo ich počet
v rodinách klesá, je prirodzené, že
nebudú ani povolania pre saleziánov
a vôbec pre Cirkev. Po druhé, Európa
je ekonomicky vysoko rozvinutá.
Takže je tu stále ťažšie ponúkať také
projekty života, ktoré sú zamerané na
úplné darovanie sa seba, na veľko-
dušnosť, bez pozerania na vlastné zá-
ujmy. A do tretice - tunajšia kultúra je
silne preniknutá sekularizmom. Boh
má stále menej miesta pri rozhodnu-
tiach na politickej úrovni, v riadení
spoločnosti, ale aj v samom svedomí
človeka. Projekt Európa nás teda po-
zýva, aby sme poukázali na to, že
dnes viac než kedykoľvek doteraz, je
saleziánsky, a zasvätený život vôbec,
v Európe veľmi potrebný. Čiže ide
o to, aby sme znovu dali dušu tejto
Európe. Spoluprácou na evanjelizá-
cii a výchove nových generácií.


Náš slovenský provinciál, tak ako
všetci jeho „kolegovia“, má úlohu
dona Bosca, otca saleziánskej
rodiny v našej krajine. Máme
vekom mladého otca, a sme za
neho vďační. Dalo by sa povedať,
že táto „mladosť“ nejako odráža
váš pohľad na saleziánske
Slovensko?
Áno, z jednej strany by som chcel vi-
dieť Slovensko stále plné mladých. Aj
mladých saleziánov, lebo by to zna-
menalo, že práca, ktorú robíme medzi
mladými, má aj dopad na povolania,
a prejavuje sa vo veľkej veľkoduš-
nosti. Že mladí nielen využívajú naše
ponuky, ale skutočne chcú zdieľať
naše poslanie a že charizmatická du-


téma


D B D 2 0 1 112


Program návštevy


1. septembra 2011
Slávnostná svätá omša v Žiline,
v kostole na sídlisku Vlčince,
spojená so skladaním doživotnej
profesie saleziánov a Dcér Márie
Pomocnice, za účasti
saleziánskej rodiny a mladých.


2. septembra 2011
Stretnutie s chlapcami na
Levočskej hore na tradičnom
podujatí Bodka za prázdninami
a slávnostná svätá omša
v bazilike minor na Mariánskej
hore.
V Košiciach požehnanie
saleziánskeho pastoračného
strediska na rómskom sídlisku
Luník IX.


3. septembra 2011
Požehnanie saleziánskeho
mládežníckeho strediska na
Bottovej ulici v Prešove.




D B D 2 0 1 1 1


chovná skúsenosťou ich podnecuje,
aby sa spojili s donom Boscom aj cez
inštitúciu kongregácie. Želám si preto,
aby Slovensko malo stále túto du-
chovnú plodnosť, lebo malo svätých.
Aby malo plodnosť pastoračnú a mi-
sionársku, lebo táto provincia sa vy-
níma veľkou misionárskosťou. A tú
z mojej strany veľmi oceňujem.


Typickou formou práce dona
Bosca je hra, šport na ihrisku.
Vráťme sa trošku k vám, ako
k osobe. Čo hovorí don Chávez na
tému športu?
Prvý šport, ktorý som ako chlapec
začal robiť, bol bejzbal, lebo u nás
bol veľký vplyv americkej kultúry.
Potom som hrával basketbal a napo-
kon futbal. Tiež veľmi rád jazdím na
koni, rád sa prechádzam... a páčia sa
mi aj automobilové preteky. Od pri-
rodzenosti som športový tip, naozaj,
veľa som hrával najmä basketbal.


Prejdime k otázkam mladých
z Facebooku. O ktorej krajine
sníva hlavný predstavený ako
o novej prítomnosti saleziánov?
V tomto momente, keď sme prítomní
v 132 krajinách, naozaj nestojíme
pred mapou sveta, žeby sme rozmý-
šľali kam... Nie je to chvíľa expanzie,
ale ani nie stiahnutia sa. Je to čas,
aby sme zhodnotili, aký význam majú
naše diela. Kde chceme byť prítomní,
kde už sme, tak, aby to naša prítom-
nosť bola významná, aby skutočne
prinášala výzvy a posolstvá ľuďom,
medzi ktorými sme. Aby sme dali ľu-


ďom peknú možnosť zapojiť sa do veľ-
kého projektu osobného rozvoja mla-
dých a do premeny spoločnosti.
Takže nie je to čas hovoriť, kde
chceme byť. Už od čias dona Bosca je
pred nami projekt Čína, ale je to Pán
dejín a časov, kto nám ukáže, kedy na-
díde vhodná chvíľa.


Stáva sa aj hlavnému
predstavenému, že si dá ponožky
rôznych odtieňov?
(Smiech.) Nie, zatiaľ nie. Asi je to vý-
chovou z rodiny, že si už v predošlý
deň nachystám, čo si oblečiem. Takže
nie, nestalo sa mi to. Ale ak sa mi to
raz stane, tak to privítam. Všetko má
svoj čas.


Je niečo, čo je pre vás v živote, vo
vašej úlohe ťažké?
Cítim, že nesiem dve veci na pleciach.
Prvá: veľkú vernosť donovi Boscovi.
Vernosť jeho charizme, jeho posla-
niu, dielu. Cítim to ako naliehavosť,
aby sa nič nestratilo z jeho charizmy.
Toto je vernosť zakladateľovi a kon-
gregácii. Druhá vec je tvorivosť v tejto
vernosti, taká, ktorá vie odpovedať
na nové očakávania a potreby dneš-
ných mladých v rôznych situáciách.
A táto schopnosť odpovedať prináša
aj momenty, kedy treba robiť roz-
hodnutia. Vo vernosti predovšetkým
Bohu, donovi Boscovi a aj mladým.


Don Chávez, ďakujeme za
rozhovor a tešíme sa na vás na
Slovensku.


Každý druhý mesiac


DON BOSCO
U TEBA DOMA


Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne
na požiadanie.


Už od roku 1877
je to dar dona Bosca
všetkým priateľom
a dobrodincom
saleziánskeho diela.


Ďakujeme za každý dar,
ktorý nám pomáha rozvíjať
dielo záchrany a výchovy
mladých doma i v misiách.


Ponúknite časopis
svojim blízkym.
Rozšírte rodinu dona Bosca.


Za všetkých dobrodincov
slúžime každú sobotu svätú
omšu a pamätáme na nich
v modlitbách.


Kontakt:
Don Bosco dnes
Miletičova 7
821 08 Bratislava
Tel.: 02/55 57 22 26
E-mail: dbd@donbosco.sk


do
n


bo
sc


o
dn


es




téma


Fotospomienky na prvú návštevu dona Cháveza


So sestrami saleziánkami v Bratislave


Stretnutie so saleziánskou rodinou v Bratislave v Dome odborov


Slovenské privítanie na letisku v Košiciach Rozlúčka v Bratislave


Prvá návšteva dona Cháveza
12. – 15. novembra 2004
v Košiciach a Bratislave


D B D 2 0 1 114




zaujímavosť


SOŠ sv. Jozefa Robotníka
v Žiline je saleziánskou
školou, v ktorej sa žiaci
na svoj život pripravujú
odborne aj duchovne.
Prioritou školy je vý-
chova podľa salezián-
skeho preventívneho
systému dona Bosca, ale
aj kvalitné vzdelávanie
a príprava kvalifikova-
ných odborníkov predo-
všetkým v robotníckych
povolaniach. Keďže automobilový
priemysel je odvetvím, ktoré sa rozvíja
veľmi dynamicky v hospodárstve Slo-
venskej republiky, jedným z kľúčových
zameraní školy je odbor autoopravár.


Tento rok 2010/2011 je pre školu výni-
močný, pretože si pripomína 20-te vý-
ročie svojho založenia. Príjemným za-
vŕšením osláv výročia bolo veľké
víťazstvo jej žiakov v slovenskej súťaži
Autoopravár junior Castrol a zároveň
v medzinárodnom finále Česko-Slo-
venský autoopravár junior 2011 v Brne.


„Už niekoľko rokov dosahujú naši
žiaci veľmi dobré výsledky v sloven-
skej súťaži Autoopravár Junior Cas-
trol, ktorú každý rok pripravuje Cech
predajcov a autoservisov Slovenskej
republiky,“ vovádza do témy riaditeľ
školy Viliam Riško SDB. „Tohtoročné
víťazstvo teda nepovažujeme za ná-
hodné. Je výsledkom dlhoročného
úsilia pedagógov a žiakov.“


Priebeh súťaže je rozdelený na
školské, testovacie a oblastné kolá,


z ktorých najlepší postupujú do celo-
slovenského finále. Aj tento rok ob-
sadili žiaci SOŠ sv. Jozefa Robotníka
popredné miesta – víťazom sa stal
druhák Marek Pekár, na druhej
priečke sa umiestnil o ročník starší
Daniel Orieščik. V súťaži Autokarosár
2011, ktorá tento rok odštartovala svoj
prvý ročník, zvíťazili žiaci zo sale-
ziánskej školy tiež: prvé miesto získal
tretiak Patrik Korman. V silnej kon-
kurencii si viedli veľmi úspešne,
a preto postúpili do česko-sloven-
ského superfinále v Brne, kde repre-
zentovali nielen vlastnú školu, ale aj
celé Slovensko.


Víťazstvom chlapci zí-
skali pre školu aj pu-
tovný pohár Cenu mi-
nistra školstva SR.


Superfinále Česko-Slo-
venský autoopravár ju-
nior 2011 v Brne bolo vy-
vrcholením národných
súťaží, do ktorých bolo
zapojených vyše 2 000
mladých mechanikov,
karosárov a lakovníkov


na Slovensku a vyše 3 000 v Čechách.
Finále sa odohralo 6. až 8. júna počas
výstavy Autosalón Brno 2011. V prie-
behu troch dní súťažilo v každej ka-
tegórii päť najlepších žiakov z Čiech
a zo Slovenska.


V kategórii Automechanik junior 2011
opäť zvíťazili žiaci zo SOŠ sv. Jozefa
Robotníka. Tentokrát si finalisti zo slo-
venského kola vymenili miesta – prvý
bol Daniel Orieščik a druhý skončil
Marek Pekár. Na treťom mieste sa
umiestnil automechanik z Čiech. „Toto
víťazstvo si chalani, ale aj ich pedagó-
govia zaslúžili za poctivú prácu a za
voľný čas, ktorý tomu venovali,“ oce-
ňuje ich riaditeľ don Viliam Riško
a dodáva: „Veľmi nás potešilo, že niek-
torí odborníci automobilového prie-
myslu ocenili a vyzdvihli nielen od-
bornosť chlapcov, ale aj ich hodnoty
– nezlomnosť, vynaliezavosť, pracovi-
tosť a skromnosť. Úspech, ktorý Da-
niel s Marekom dosiahli, sa tak stáva
obrovskou motiváciou pre všetkých
žiakov i pedagógov.“


D B D 2 0 1 1 1


Medzinárodné víťazstvo žiakov
zo saleziánskej školy
„Keď ide o nejakú vec, čo slúži dobru mládeže,
don Bosco chce byť vždy na čele pokroku.“ Don Bosco
Autor: spracovala Zuzana Matejíčková


Cirkevné školy sú niekedy verejnosťou považované za školy, v ktorých je vzdelávanie
„potláčané“ kvôli iným prioritám. Opak je však pravdou!




aktualita


Hoci sa Svetové dni mládeže
konajú až v auguste,
s intenzívnou prípravou ste
začali, myslím, už takmer pred
rokom? V čom spočívala?
Áno, začali sme v už začiatkom škol-
ského roka. Pri plánovaní sme si po-
zreli myšlienku, ktorú dal Svetovým
dňom mládeže Svätý Otec. Chceli
sme ju v našich podujatiach nejako
odzrkadliť. Napríklad, celý Festival
Lumen sme „postavili na Skale“. Väč-
šia časť prípravy bola ponechaná na
jednotlivé strediská. Viem, že v niek-
torých začali duchovné obnovy
a stretká práve na témy, ktoré ponúka
Svätý Otec. Zo začiatku sme dali väčší
dôraz na organizačné záležitosti. Ve-
rím, že sa nám podarí ešte pred od-
chodom do Španielska stretnúť aspoň
s vedúcimi výprav zo saleziánskych
domov a dohodnúť sa na detailoch.


Cesta do Madridu je dlhá viac než
2500 km. Aké spôsoby presunu si
vybrali mladí?
Viacerí naši mladí, najmä z východu,
si nemôžu dovoliť vycestovať do Ma-


dridu. Tí, ktorí idú, si
vybrali viacero spôso-
bov: najoriginálnejší
sú 20 cyklisti, ktorí
prejdú tých 2500 km
na bicykloch. Naspäť
sme sa im snažili nájsť
čo najlacnejšie le-
tenky. Väčšina mla-
dých ide autobusmi, majú rôzne
trasy, viacerí sa zastavujú aj na mies-
tach, kde žil don Bosco, niektorí to
vnímajú nielen ako výlet do Madridu,
ale ako púť. Viaceré strediská sa spo-
jili a idú dve, aj štyri spolu v jednom
autobuse. Ďalší idú zase letecky na
čele s otcom provinciálom. Tí prav-
depodobne dorazia najskôr a budú
ostatných vítať v Madride.


Aký štandard môžu účastníci
očakávať ohľadom ubytovania
v Španielsku?
Ubytovanie v Madride je na školách.
Štandard je jednoduchý – karimatka,
spacák, školská trieda, toalety. Orga-
nizátori nám vyšli v ústrety, a preto
slovenskí mladí zo saleziánskeho pro-


stredia budú mať k dis-
pozícii jednu školu
priamo v Madride iba
pre seba. Takto nás prí-
jemne potešili a pre-
kvapili.


V čom vidíš výhodu?
Jednou výhodou je sa-


leziánsky duch. Naši mladí uvidia na
saleziánskych školách aj iných mla-
dých, saleziánske mládežnícke hnutie
môže zažiť pekný sviatok. Veľkou vý-
hodou pre našich mladých bude aj
posilnenie identity, že nie sme stra-
tení v miliónoch mladých, ktorí prídu
do Madridu. Takto sa môžeme veľmi
pekne navzájom inšpirovať, stretnúť.
Viem si to živo predstaviť, ako bu-
deme vo dverách školy vítať pútni-
kov, našich mladých. Prídu v pätnás-
tich autobusoch v priebehu dvoch
dní. Najväčším bonusom bude prí-
tomnosť otca provinciála, to že tam
bude celý týždeň s nami, „na kari-
matke a spacáku“.


Ako je možné nasýtiť viac než
milión mladých počas celého
týždňa?
Počas jedného týždňa organizátori za-
bezpečia a vydajú približne šesť milió-
nov jedál. Tento rok zvolili zaujímavý
model. Urobili dohodu s mnohými reš-
tauráciami priamo v Madride. Súčas-
ťou pútnického balíka preto budú aj
„stravné lístky“, ktoré poslúžia ako pla-
tidlo pri návšteve týchto reštaurácií
a stravovacích zariadení. Takto chce
byť zabezpečený väčší výber a tiež rý-
chlejšia obsluha účastníkov. Počas vy-
vrcholenia SDM na letisku Cuatro Vien-
tos bude k dispozícii jeden a pol
milióna stravných balíčkov pre tých


Peter Figeľ, salezián, pracuje na oddelení Pastorácie mládeže a je poverený
koordináciou a organizáciou temer 500 mladých zo saleziánskeho prostredia, ktorí sa
stretnú v auguste so Svätým Otcom v Madride.


Autor: zhováral sa Maroš Peciar SDB


V Madride bude
„slovenská saleziánska škola“


D B D 2 0 1 11


Don Chávez s mladými v Sydney v roku 2008




pútnikov, ktorí nahlásili, že majú zá-
ujem o stravu.


V akej reči sa bude komunikovať
v Madride? A čo naši mladí?
Hlavný komunikačný jazyk je anglič-
tina. V saleziánskom prostredí sme
zvyknutí na taliančinu. Potom samo-
zrejme španielčina a všetky ostatné
svetové jazyky. Je pekné, že organi-
zátori sa už vopred zaujímali o to,


v akom jazyku budeme komunikovať
a vyšli nám v ústrety. My budeme ho-
voriť anglicky a taliansky.


Budú nejaké časti programu aj po
slovensky?
Verím, že okrem oficiálneho pro-
gramu SDM sa nám podarí vytvoriť
stretnutie mladých s naším otcom
provinciálom. A tiež verím, že slo-
venskí biskupi a komisia pre mládež
pripravia program v slovenčine,
najmä katechézy. Je pred nami úloha
komunikovať aj s nimi, viac spájať sily
a hľadať, ako našim mladým ponúk-
nuť čo najkvalitnejší program.


Prenikla informácia, že
pripravujete nejaké spoločné
tričká. Pre koho budú určené
a prečo práve tričká?
Áno. Tričko má byť prvok, ktorý
spája, posilňuje našu identitu. Podľa
trička je hneď vidno, že sme zo Slo-
venska, že patríme do saleziánskeho
mládežníckeho hnutia a že sme tu
kvôli SDM. A tričká preto, že sú v lete
tým najbežnejším odevom, ktorý
mladí používajú a na SDM sú tým naj-


lepším darom. Mladí si ich radi vy-
mieňajú, a preto si naši účastníci
môžu zadovážiť viac kusov. Chceme,
aby boli cenovo prístupné, aby ich
mohli vymieňať s účastníkmi z iných
krajín. Keďže tričká sú symbolom jed-
noty, tak budú k dispozícii aj tým mla-
dým, ktorí sa nemôžu zúčastniť SDM
a zostanú na Slovensku.


Je nejaká časť program, na ktorú


sa obzvlášť tešíš?
Najviac sa teším samozrejme na stret-
nutie so Svätým Otcom. Je para-
doxné, že hoci som dostal od otca
provinciála poverenie organizovať
a pripravovať našu účasť v Madride,
sám som ešte nikdy v živote nebol
na Svetových dňoch mládeže. Nemal
som ani predstavu o tom, ako to tam
prebieha. O to viac sa teším, bude to
moja premiéra. Zvlášť sa teším na
stretnutie s naším hlavným predsta-
veným, donom Pascualom Cháve-
zom, ktoré bude v stredu 17. augusta
vo večerných hodinách. Viem, že Špa-
nieli to poctivo pripravujú, majú pre
nás balíčky a tiež nejaké prekvape-
nie. Verím, že to bude také silné stret-
nutie s dnešným donom Boscom.


Odviedol si kus práce na príprave
a organizácii. Čo by si ale chcel
na SDM do Madridu priniesť ty
osobne?
Radosť, nadšenie zo stretnutia.
Chcem stáť vo dverách a prijať kaž-
dého v saleziánskom duchu a po-
núknuť tú pre nás typickú rodinnú at-
mosféru.


aktualita


Pr í p r a vný p r og r am
v d i e cé za ch


Štvrtok 11. augusta
Príchod do diecéz


Pondelok 15. augusta
Sväté omše na slávnosť


Nanebovzatia Panny Márie
s biskupmi diecéz a vyslanie


mladých do Madridu


Program SDM 2011
v Madride


Utorok 16. augusta
20:00 – otváracia svätá omša na
námestí Plaza de la Cibeles de


Madrid, celebruje kardinál Antonio
María Rouco Varela, madridský


arcibiskup


Streda 17. augusta
10:00 – katechéza biskupov


13:00 – stretnutie saleziánskeho
mládežníckeho hnutia, spoločná


Eucharistia
19:00 – stretnutie a modlitbová


vigília s hlavným predstaveným
saleziánov donom Pascualom


Chávezom a generálnou matkou
saleziánok Yvonne Reungoat


Štvrtok 18. augusta
10:00 – katechéza biskupov


19:30 – privítanie Svätého Otca
na Plaza de Cibeles


Piatok 19. augusta
10:00 – katechéza biskupov


19:30 – krížová cesta ulicami
Madridu


Sobota 20. augusta
16:00 – prípravný program na letisku


Cuatro Vientos
20:30 – vigília so Svätým Otcom na


Cuatro Vientos, adorácia a tichá
adorácia počas noci


Nedeľa 21. augusta
09:30 – hlavná svätá omša, celebruje
Svätý Otec Benedikt XVI. s biskupmi


a kňazmi
17:30 – stretnutie Svätého Otca


s dobrovoľníkmi


D B D 2 0 1 1 1


Letisko Cuatro Vientos v Madride, kde bude hlavný program SDM




Pred troma rokmi to bola taká pilotná
púť, keď sme šli bez kňaza – ako
ovečky bez pastiera. No celkom osa-
motení sme nezostali, lebo za nami
prišiel a venoval sa nám don Jožko
Motýľ, ktorý vtedy študoval v Kra-


kove. Minulý rok už nás sprevádzal
náš delegát a farár don Marián Bun-
dzel.


Tento rok, v sobotu 7. mája, sme pu-
tovali znova. A pre veľký záujem už
dvoma autobusmi. Cestou sme sa sú-
stredili na modlitbu sv. ruženca a li-
tánií k Božiemu milosrdenstvu. Du-
chovný program v Sanktuáriu
Božieho milosrdenstva v Lagiewni-
koch bol bohatý. Začal veľmi peknou
prednáškou sestry faustínky Ingy
z Kongregácie Božieho milosrdenstva.
Po prednáške bola možnosť pristúpiť
k sviatosti zmierenia a dopoludnie
sme ukončili svätou omšou v sloven-
skej kaplnke. Čas do pol druhej každý
osobne využil na osobné stretnutie
s Ježišom v Sanktuáriu. Potom sme sa
stretli na pobožnosť krížovej cesty
a o tretej hodine na „korunke“ v Ba-
zilike alebo v Sanktuáriu. Po nej ude-
lil krakovský biskup všetkým prítom-
ným pútnikom požehnanie relikviami
bl. Jána Pavla II. Domov sme sa vra-


cali naplnení milosťami Božieho mi-
losrdenstva. Nebeskej matke sme sa
poďakovali modlitbou Loretánskych
litánií. Pred príchodom do Žiliny sme
sa pomodlili Cestu svetla.
Božie milosrdenstvo je veľký du-
chovný dar. Každý z nás ho potre-
buje. Ježišova štedrosť v rozdávaní
milostí je závislou od našej prosby,
našej modlitby. Preto neustávajme
v prosbe o milosrdenstvo. Často po-
zerajme na otvorené Srdce Ježiša
a nenechajme ho na seba čakať.


novokňazi


Autor: Anna Ďurkovská ASC


D B D 2 0 1 11


Žilina – Lagiewniky: Púť k Božiemu milosrdenstvu.


Štyria saleziánski novokňazi


Stalo sa už možno tradíciou, že víkend po Nedeli Božieho milosrdenstva žilinské
stredisko saleziánov spolupracovníkov organizuje púť do Krakova-Lagiewnikov.


V tomto roku sa saleziánska rodina na Slovensku teší z daru štyroch nových kňazov.
V Kostole sv. Cyrila a Metoda v Poprade na sídlisku Juh prijali v sobotu 18. júna


sviatosť kňazstva títo spolubratia:


„V Božom milosrdenstve nájde
svet pokoj a človek šťastie.“


(bl. Ján Pavol II.)


Ján Chovaňák SDB
(28 r.) z Popradu


Peter Magura SDB
(33 r.) z Prešova


Jozef Kmec SDB
(26 r.) z Bardejova


Vladimír Peregrim SDB
(28 r.) zo Žiliny




Vhodnou zámienkou útokov na Cir-
kev a pápeža sa do určitej miery stali
i škandály viacerých pedofilných kňa-
zov a následné potláčanie týchto sku-
točností niektorými biskupmi. Jed-
noznačne a kategoricky treba
povedať, že tieto zločiny vyvolávajú
pocit utrpenia, hnevu a hanby nielen
u veriacich, ale u všetkých ľudí,
a preto treba previnilcov odsúdiť
a potrestať. Toto je aj línia súčasného
pápeža Benedikta XVI., i keď médiá
sa všemožným spôsobom usilujú vy-
tvoriť opačnú mienku.


Koľko nečistoty je v Cirkvi
Benedikt XVI. sa jednoznačne posta-
vil na stranu hľadania pravdy a ná-
pravy ešte ako kardinál. Keďže bol
jedným z najbližších spolupracovní-
kov Jána Pavla II., veľmi dobre po-
znal problémy súčasnej Cirkvi.
„Koľko nečistoty je v Cirkvi!“ – toto
jeho konštatovanie nečakane zaznelo
tesne pred jeho zvolením za pápeža
počas krížovej cesty v Koloseu v roku
2005. Ešte silnejšie boli jeho slová na
palube lietadla cestou do Portugalska
(12. mája 2010), keď novinárom po-
vedal, že Cirkev dnes nie je prenasle-
dovaná iba zvonku, ale aj zvnútra,
teda svojimi nevernými a hriešnymi
členmi.


Proti prúdu aj za cenu slabej
popularity
Svätý Otec vidí príčinu v tom, že sa
„mnohí vzdialili od Krista“ a že
možno vnímať „smerovanie k sekula-
rizmu bez Boha“. Preto všetky jeho


kroky, podujatia a slová majú jed-
noznačne za cieľ, aby sa veriaci
znovu vrátili ku Kristovi a objavili
hlboké hodnoty evanjelia, ktoré môžu
obohatiť aj súčasnú spoločnosť, ktorá
Boha a hodnoty viery odsunula na
okraj ako súkromnú záležitosť člo-
veka. Benedikt XVI. sa však usiluje
o dialóg predovšetkým so súčasnou
západnou kultúrou a nekompromisne
predkladá otázky a hodnoty, ktoré sa
týkajú zmyslu života človeka, jeho
morálky, sociálnej spravodlivosti,
manželstva a výchovy aj za cenu sla-
bej „popularity“, o ktorej
hovoria predovšetkým
masmédiá. Prečo je teda
Benedikt XVI. vystavený
takej silnej paľbe a tvrdej
kritike, ktorá niekedy hra-
ničí až s hystériou? Dôvo-
dom sú, podľa niektorých,
názory Cirkvi na potraty,
zväzky homosexuálov,
rozvody, na dodržiavanie
celibátu, nesvätenie žien
či používanie prezervatí-
vov, ktoré prekážajú aj
mnohým katolíkom. Ale
ako povedal jeden kardi-
nál: „Cirkev má právo žia-
dať, aby veriaci rešpekto-
vali všetky jej náboženské
predpisy a má právo brá-
niť to, v čo verí.“


Kniha Pápež na muške
z produkcie saleziánskeho
vydavateľstva Don Bosco
systematicky a na základe


argumentov vyvracia mnohé skre-
slené a neobjektívne predstavy
a tvrdenia o Benediktovi XVI. Súčasne
však pomáha čitateľovi dopracovať sa
k argumentom, ktoré dnes často zo-
stávajú nepovšimnuté alebo zámerne
zamlčiavané.


Knihu si môžete objednať na
www.donbosco.sk, telefonicky na te-
lefónnom čísle: 02/502 31 398 alebo
prostredníctvom záväznej objednávky
na poslednej strane nášho časopisu.


kniha


Štefan Turanský SDB, ukážka z knihy Pápež na muške


D B D 2 0 1 1 1


Prečo je muž v bielom
na čiernom zozname?


Takmer celý čas, odkedy Jozef Ratzinger slúži Kristovi a Cirkvi ako Petrov nástupca,
neustávajú útoky na jeho osobu. Zo strany väčšiny médií sú to agresívne vystúpenia


proti Benediktovi XVI. Nová kniha z vydavateľstva Don Bosco – Pápež na muške –
predkladá fakty, o ktorých mnohé médiá mlčia.




saleziánky


Vo svojej knihe Hokej na dvoch
kontinentoch píšete o rehoľnej
sestre Karolke...
Je to najstaršia sestra mojej mamy,
saleziánka. Utiekla pred komunistic-
kým režimom do Talianska, do Monte
Beluna. Už ako malý chlapec som
o nej počúval. Posielala nám balíčky
s náboženskými materiálmi a takto sa
na diaľku starala o našu vieru. Veľa sa
za nás modlila.


Stretli ste sa s ňou aj osobne?
V roku 1977 som bol už po druhýkrát
majstrom sveta, a tak som si mohol
dovoliť kúpiť auto. Moja prvá dovo-
lenková cesta viedla práve za ňou.
Zobral som aj svoju mamičku, ktorá
sa so sestrou nevidela už 30 rokov.
Neskôr, keď som aj ja utiekol za hra-
nice, stretával som sa s ňou častejšie.
Dalo sa s ňou porozprávať o všeli-


čom. Ľudia ju všade zdravili. Pripo-
mínala mi Matku Terezu.


Šport a vaše deti...
V období puberty považujem za
veľmi dôležité štyri veci pri výchove
detí: dobrá škola, mnoho dobrej akti-
vity, dobrí priatelia a modlitba. Toto
som sa snažil dať mojim deťom. Z ak-
tivít si vybrali šport a všetci v ňom
boli dobrí, získali si ním aj štipendiá
na amerických školách.


Čo si ceníte na športe
z výchovného hľadiska?
Upevňuje charakter, naučí disciplíne
a pri serióznych úmysloch aj vytrva-
losti, hierarchii hodnôt, tímovej spo-
lupráci. Dnes sa už človek sám nikde
nepresadí, potrebuje byť súčasťou
tímu. Kolektívny šport učí ľudí vy-
chádzať spolu, komunikovať. Nena-


darmo sa hovorí: v zdravom tele
zdravý duch.


Mohli by sme hokejový tím
prirovnať k rodine?
Bezpochyby. Spomínam si na moje
začiatky a slová generálneho mana-
žéra v Kanade, ktorý stále tvrdil, že
v tíme je to ako v rodine. Pevné väzby
vzniknú, až keď je tu záujem jeden
o druhého. Keď spoluhráč potrebuje
pomoc, tak tam letím pomôcť - vy-
tvoriť priestor na prihrávku, odstaviť
hráča, pomôcť v nevýhodnej situácii.
Takéto momenty sa prenášajú do ce-
lého kolektívu, vzbudzujú rešpekt
u súperov, a tak sa dostávate do psy-
chickej výhody. Úspech je v takej si-
tuácii väčší než tam, kde je to v tíme
rozbité. Aj v rodine, kde je radosť,
úcta a rešpekt sa žije lepšie a je to chy-
tľavé aj pre ostatných. Rodina to pre-
náša na okolie, na spoločnosť.


Dnes viacpočetné rodiny
podliehajú výsmechu, či nie?
Aj my sme boli neraz terčom výsme-
chu, ale zároveň nás to stmeľovalo
ako rodinu. Vysmievali sa nám za
chlieb s masťou. Napokon, všetko zlé
je na niečo dobré. Veľká rodina je ob-
rovský dar. Vznikajú tu hodnoty ako
láska, priateľstvo, úcta, ktoré sa ne-
dajú nakúpiť. A toto pomáha v živote.
V takejto rodine sa môžete oprieť je-
den o druhého. Ja sám som zo šies-
tich detí a svoje mám štyri.


Okrem pozície hráča ste boli aj
hokejovým koučom (trénerom).
Ako sa dá objaviť športový talent?
Moja funkcia v klube St. Luis sa volala
Špeciálne úlohy. Vybral som si ju ná-
ročky, aby som mal čas venovať sa de-
ťom. Bol som hokejový kouč svojej


Dvaja niekdajší hokejoví kapitáni: sr. Andrea Badíková FMA, kapitánka ženskej
reprezentácie, a Peter Šťastný, kapitán mužskej reprezentácie


D B D 2 0 1 120


Nášho bývalého hokejového útočníka netreba slovenskej verejnosti zvlášť
predstavovať. Tentoraz však pán Peter Šťastný, člen Siene slávy NHL, odpovedal na


otázky, aké nedostáva každý deň.


O hokeji a o saleziánke Karolke
Zhovárala sa Kamila Novosedlíková FMA
Spracovala Miroslava Tarajová FMA




saleziánky
dcére. Táto úloha ma postavila
priamo pod generálneho manažéra,
a tak som chodil často na medziná-
rodné súťaže, kde som sa dostával
medzi mladých. Talent sa tam ne-
hľadá, ten sa ukáže sám. Je však po-
trebné takéhoto talentovaného mla-
dého človeka správne nasmerovať.
Videl som mnoho talentov, ktoré skôr
ako vyzreli, pohoreli. Dostali sa na
zlé chodníčky.


Čo by ste teda odporučili nám
v saleziánskych strediskách?
Deti treba viesť k rôznym aktivitám.
Talent sa tu môže začať rozvíjať a po-
tom neskôr špecializovať.


Sú podľa vás zárobky hráčov NHL
adekvátne ich výkonu? Svoju
odmenu často dávajú na charitu.
Idú tie peniaze potom do dobrých
rúk?
Zárobky sú adekvátne, lebo sú to pe-
niaze zarobené. Ide o jedinú ko-
merčnú organizáciu, kde robot-
níci–hokejisti zarábajú viac ako
funkcionári. Peniaze tu však prichá-
dzajú od fanúšikov, ktorí si vážia ta-
lenty hráčov a o tom každý vie. Mnohí


hráči sú naozaj štedrí a vedia dať pe-
niaze do rôznych oblastí. Chlapci v ho-
keji prešli tvrdými podmienkami a tí,
čo sú hore, majú dobré srdcia, preto
vedia robiť dobré rozhodnutia. Ja sám
podporujem jedného saleziána a jeho
misiu v Indii, kde je obrovská chu-
doba a on sa obetuje pre šírenie viery.
Cítim povinnosť podeliť sa.


Máte osobný kontakt so
slovenskou mládežou? Ako ju
vnímate v porovnaní so
zahraničím?
Kontakty mám, lebo som už siedmy
rok poslancom za Slovensko v Eu-
rópskom parlamente. Teda sa často
pohybujem aj po Slovensku. Bol som
už asi v 50 rôznych školách, a tak mlá-
dež môžem porovnať. Tým, že sa Slo-
vensko stalo jedným z vyspelých de-
mokratických štátov a dvere sa nám
otvorili, podmienky sú porovnateľné
so zahraničím. Je to iná generácia
mladých, nároky sú väčšie. Elektro-
nika a médiá majú svoj vplyv. Ešte
nie sme až tak pokazení, aj keď za
dvadsať rokov sa urobili už aj dosť
veľké škody. Viesť mladých k športu
predchádza mnohým zlým vplyvom.


Vy ste utekali do zahraničia za
slobodou, dnes sa uteká za
prácou. Čo kladie väčšie nároky
na mladých?
Pre mňa bolo rozhodnutie o úteku
najťažším v živote, lebo dôsledky boli
závažné pre celú rodinu i pre mňa sa-
mého. Bol tu predpoklad, že už nikdy
neuvidím svoju rodinu. Takéto pre-
kážky tu dnes už nikto nemá. V sú-
časnosti majú ľudia široké spektrum
výberu. Odporúčam rodičom, aby
deti dávali študovať jazyky, aby išli
von, aby spoznali kultúry. To ľudí zbli-
žuje, spája. Tak viac prispejú k budo-
vaniu európskej kultúry.


Posledné slovo pre slovenské
saleziánky...
Vďaka mojej tete saleziánke Karolke
a mojim kontaktom so saleziánmi som
bol zahrnutý do množstva modlitieb,
za ktoré som vďačný. Chcel by som
im popriať, aby vydržali, aby ich vždy
bola hojnosť, aby sa rozširovali, aby
sa im darilo šíriť vieru a kresťanské
hodnoty, ktoré dokážu každého uro-
biť šťastným. Nech sú zdravé a vy-
trvalé. Trend je dobrý.


Sestra Kamila Novosedlíková FMA, autorka rozhovoru, so svojím bratom a jeho detmi v spoločnosti Petra Šťastného


D B D 2 0 1 1 21




Deti často nevedia, čo jedia. Odkiaľ sú
chipsy? A hovädzie hamburgery?
Viac ako polovica z tisíc opýtaných
detí nevedela odpovedať. Len jedno
zo štyroch detí vedelo, že hovädzie
hamburgery majú niečo do činenia
s kravami. Drvivá väčšina detí si
myslí, že sú priamo z McDonaldu
alebo Burger Kingu.


Mnoho ľudí sa dnes správa tak, akoby
jedlo bolo pre nich iba prehĺtanie.
Pod vplyvom médií sú posadnutí pre-
hnanou pozornosťou voči vlastnému
telu, zaoberajú sa výlučne diétami,
hmotnosťou, majú strach pribrať. Je-
denie sa tak začalo podobať matema-
tickému cvičeniu. Pochutiť si na čer-
stvo upečenej, chrumkavej a teplej
žemli je pomaly hriechom.


Jedenie (stolovanie) však zahŕňa celú
osobu, vzťahy, kultúru aj spiritualitu.
Nesie sa v duchu fyzického a du-
chovného potešenia, prináša inten-
zívne, silné a spoločné zdieľanie.
Jedlo prezrádza mnoho o našej iden-
tite, o našom pôvode, o koreňoch.
Spomienky na spoločné stolovania sa
stávajú vzácnym rodinným putom.
Každý z nás si pamätá na svoj obľú-
bený „tanier“, ktorý mu pripomína
atmosféru a osoby z minulosti.
Hlboké citové zážitky stvárňujú spô-
sob nášho správania, či pozerania
a pretrvávajú v každom jedle i vôni
našej terajšej rodiny. Rodná kuchyňa
vytvorí putá s našimi zvykmi, kultú-
rou, krajom, mestom a nábožen-
stvom.


Okrem výživovej hodnoty a uspoko-
jenia chuti, je jedlo symbolom rodi-
čovského úsilia, lásky a starostlivosti.
Z toho vyplýva, ako je veľmi dôležité,
aby sa každý člen rodiny vedel po-
ďakovať tomu, kto pripravuje doma
jedlo. Spôsob, akým sa pripravuje
jedlo, podmieňuje atmosféru v ro-
dine, nezávisle od toho, či kvalita pri-
praveného jedla je vysoká, priemerná
alebo nízka. Dieťa spolu s jedlom pri-
jíma aj city, lásku, podvedomé
správy, prísady premiešané so spo-
mienkami.


Kuchyňa je „srdcom“ domácnosti. Ak
sa v nej každý deň varí, stáva sa naj-
dôležitejšou miestnosťou, dospelí aj
deti často do nej chodia a radi sa tam
zdržiavajú. Spolu s jedlom rodičia
odovzdávajú deťom spôsob jeho prí-
pravy (ich kulinárske techniky), ale aj
spôsob správania sa pri stole
a stravné návyky. Dávajú to, čo do-
stali: pozitívne – pozornosť, i nega-
tívne – frustráciu, kontrolovanie, zá-
visť, obviňovanie, zmyselnosť. Vďaka
opravdivej „kultúre“ jedenia sa dá
predísť mnohým budúcim problé-
mom a tiež učiť každú osobu zdra-
vému vkusu.


Výchova, ktorú deti dostanú pri stra-
vovaní, sa zapisuje do ich vnútra. Na
citovom živote sa odzrkadľuje to, čo
jedia a spôsob, akým je jedlo pripra-
vované. Zbabrané alebo s nechuťou
pripravené jedlo, hoc aj uvarené z vy-
nikajúcich potravín, chutí oveľa me-
nej ako rozmrazený pripravený polo-
tovar, na ktorom sa dá spoločne


a v radosti pochutiť. Samozrejme, že
je lepšie sa stravovať zdravo, ale treba
sa vyvarovať druhého extrému, pre-
hnanej ortorexie (pozn. preklad.:
z gréck. orthos – správny – a orexis –
chuť). Nerobme z potravín „démo-
nov“, spôsobovali by sme tým stra-
vovacie poruchy, ktoré v puberte
môžu prepuknúť do vážnych problé-
mov. Naopak, varenie sa môže stať
krásnym cvičením v tvorivosti, ktoré
sa týka a vychováva všetkých našich
päť zmyslov. Šľachtí základné vlast-
nosti ako sústredenie, trpezlivosť, od-
hodlanie. Aj preto je dôležité čo naj-
skôr zapájať deti do prípravy jedál.
Môže sa im ponúknuť pravidelne je-
den deň v týždni, kedy sa zapoja do
varenia spolu s rodičmi. Väčšina detí
pravdepodobne nevydrží v kuchyni
a prestane ich to baviť. Avšak pre deti
je veľmi dôležité byť spolu s rodičmi
a zároveň mať príležitosť cítiť sa uži-
točnými pre rodinu.


Mnohokrát sme znepokojení, lebo sa
snažíme pochopiť, čo naše deti po-
trebujú, a pritom zabúdame na ich
základnú potrebu – cítiť sa dôležitý
pre nás a pre rodinu, ktorej sú členmi.
Dôležité je to, aby sa kuchyňa nestala
povinnosťou. Každé starostlivé a po-
zorné krájanie zeleniny, miesenie
cesta, vyberanie „vône“ pomáha vy-
tvárať radostnú atmosféru v domác-
nosti a odstraňuje zvyk a rutinu.
Upiecť chlieb spolu s deťmi sa môže
stať nádherným zážitkom. Voda, drož-
die, múka, soľ: prísady a gestá, z kto-
rých sa rodí symbol života. Tieto tisí-
cročné symboly by sa mohli stať
podnetom pre našu vďačnosť. Počas
pečenia dýchajte voňavý vzduch, kto-
rým sa naplní kuchyňa. Keď ochut-
náte z chrumkavého chlebíka, príde
vám spontánne poďakovať sa Stvori-
teľovi vesmíru za jeho dary.


výchova


Náš vzťah k jedlu prestal mať svoje kritéria. Začali sme
používať ešte donedávna neznáme slová ako anorexia
a bulímia. Mamičky sa trápia pre detskú obezitu,
tínedžeri sú posadnutí svojou hmotnosťou, jedlá
starostlivo delíme na kvalitné a škodlivé.


D B D 2 0 1 122


Učme deti variť,
investujeme tým do rodiny
Autor: Bruno Ferrero SDB, preklad Ján Čverčko SDB




výchova


D B D 2 0 1 1 2




misie


Môžeme niečo urobiť, aby sme veci
menili? A prečo by sme to mali robiť?


Nezáleží na rozsahu, záleží len na
tom, či konáme v prospech pozitív-
nych zmien a tam, kde je to pre nás
možné. V tomto duchu občianske
združenie SAVIO vypracovávalo aj
najnovšie projekty. Afrika je najchu-
dobnejší kontinent a je tam najviac
krajín, kde vládne chudoba, hlad,
choroby a nedostatok vzdelania.


Jednou z takých krajín je aj Južný Su-
dán. Nová krajina, ktorá sa oddelila


referendom od pôvodného Sudánu.
Projekt Savia „Základné vzdelanie pre
žiakov v Manguo-Maridi“ je zameraný
na kvalitu vzdelávania pre deti a do-
spelých, na rodovú rovnosť pri vzde-
lávaní pre mužov a ženy. Cieľom je
učiť čítať a písať ľudí bez vzdelania vo
veku 20-40 rokov. K tomu je treba vy-
budovať nové priestory dvoch tried


s elektrickým osvetlením, pretože
kurzy je možné prevádzať len vo ve-
černých hodinách (cez deň ľudia pra-
cujú). Druhým cieľom je špeciálne
doučovanie slabších žiakov 8. roč-
níka. Škola v Manguo-Maridi uspora-
dúva aj tréningy pre učiteľov, vý-
chovné tábory pre deti s cieľom
ďalšieho vzdelávania v oblasti pre-
vencie chorôb, najmä HIV, a dodržia-
vanie základných zásad hygieny.
V praxi to znamená aj vybudovať od-
delené toalety pre mužov a ženy
a umožniť im aj prístup k vode.


V dôsledku občianskych vojen v Su-
dáne v ostatných päťdesiatich rokoch
chýbajú tamojším obyvateľom aj zna-
losti účinného obrábania pôdy a pes-
tovania plodín, rovnako aj samotné
potrebné nástroje, kvalitné osivá a sa-
denice. Projekt „Obnova poľnohos-
podárstva modernými technológiami
v Maridi“ má poskytnúť trojmesačné
poľnohospodárske tréningy pre
miestnych obyvateľov, aby si osvojili
účinné metódy, ako pôdu obrábať,
ako zavlažovať, kompostovať, pesto-
vať plodiny a zabezpečiť si tak ob-
živu vlastným hospodárením. Preto


Dievčatko kráčalo po pláži a hádzalo morské hviezdice z pláže do mora. Tu zrazu
stretlo starca, ktorý bol zvedavý, prečo to robí.
– Slnko je vysoko a nastáva odliv, – odpovedalo dievčatko. – Ak ich nepohádžem do
mora, všetky zahynú.
– Ale je ich plná pláž, a tá sa rozprestiera na kilometre odtiaľto, – odvetil starec.
– Nemáš šancu to zmeniť.
Dievčatko zdvihlo ďalšiu hviezdicu a hodilo ju do mora. – Pre túto som to zmenila.
(Príbeh je z knihy Biznis v plnej nahote, od Richarda Bransona.)


Aj poľnohospodárstvo patrí k misiám
Katarína Bachratá


D B D 2 0 1 124




chce Savio zaviesť v Maridi poľnohospo-
dárske kurzy aj do výučby na základnej
škole. V projekte je aj vytvorenie banky
osív a sadeníc, či zriadenie požičovne poľ-
nohospodárskych strojov a nástrojov. Na
podporu ich vlastnej práce bude slúžiť tiež
mikropôžičkový program.


To všetko preto, lebo poľnohospodárstvo
tvorí základný zdroj obživy pre obyvateľov
Južného Sudánu. Tým, že si osvoja účin-
nejšie postupy a spôsoby zavlažovania,
budú menej závislí na výdatnosti zrážok či
výkyvoch počasia a budú môcť hospodáriť
aj v období sucha. Projekt je adaptáciou na
klimatické zmeny, ktoré postihujú najmä
subsaharskú Afriku.


D B D 2 0 1 1 2


misie


Ambrose Gitau je 17-ročný chla-
pec. Žije v Keni v meste Nairobi.
Jeho mama umrela v roku 2000 na
následky AIDS a Ambrose a jeho
mladší súrodenci sa stali úplnými
sirotami. Starala sa o nich stará
mama, ale nemali prostriedky ani
na základné potreby. Na ulici pre-
dával odpadový kov a plasty. Má
skúsenosti s drogami a s fetovaním
lepidla. Neskôr ich prijala teta do
svojej rodiny, kde žili v jednoizbo-
vom dome s jej štyrmi deťmi. Am-
brose je šťastný, že môže byť
v centre Bosco Boys v Nairobi. Je


veľmi usilovný, váži si vzdelanie
a dúfa, že sa jedného dňa stane
doktorom. Ambrose je iba jedným
z tisícok detí, ktoré žijú na ulici
alebo v slumoch v meste Nairobi.


Projekt „Rehabilitačné centrum
Bosco Boys, Nairobi“ má pomôcť
práve takým deťom, ktoré majú
skúsenosť života na ulici, aby sa
cez rehabilitačný program mohli
pripraviť na život v normálnej spo-
ločnosti. Inými slovami, projekt je
zameraný na ich sociálnu adaptá-
ciu. Prebieha v spolupráci psy-
chológov a saleziánov v prostredí
internátnej školy. Deťom sa tak po-
núkne dosiahnuť ukončené zá-
kladné vzdelanie s možnosťou po-
kračovať aj v ďalšom vzdelávaní
na stredných školách, v učňov-
ských strediskách a prípadne aj
v štúdiu na univerzite. Snahou pro-
jektu je aj spolupráca rodičov
a detí, vzdelávanie samotných ro-
dičov v oblasti výchovy a návrat
detí do rodín, ak ich majú.


Všetky projekty sú realizované s fi-
nančnou podporou Slovak Aid.


Rehabilitačný program pre deti z ulice




„Bol veľmi pracovitý, pracovitý, pra-
covitý. Plnil si svoje povinnosti, ne-
šetril sa a bol duchovnej horlivý. Mal
strašne veľa práce. Umrel na vyčer-
panie. Cez horúčavy počas prázdnin
dostal prudký, rýchly zápal pľúc a tu-
berkulózu, pričom sa mu začali roz-
padávať pľúca.“ – takto si na neho
spomína salezián don Ernest Macák.
Škoda, že účinné antibiotikum na TBC
bolo objavené až v roku 1943, nie-
koľko rokov po jeho smrti.


Augustín Pozdech sa narodil 3.
októbra 1909 v obci Hrnčiarovce nad
Parnou pri Trnave v roľníckej rodine.
Po rodičoch zdedil nielen silnú vieru,
ale aj usilovnosť a pracovitosť. Ako
pätnásťročný opúšťa svoju rodnú
vlasť a odchádza študovať do novo-
založeného Slovenského salezián-
skeho gymnázia v Perosa Argentina
v Taliansku. Keď sa gymnázium z Ta-
lianska v roku 1924 presťahuje na Slo-
vensko, presnejšie do Šaštína, pri-
chádza i študent Pozdech, aby tu
dokončil svoje štúdiá. Tu v bazilike
pri obraze Sedembolestnej Panny Má-
rie, patrónky Slovenska, zacítil i Božie
volanie.


Po dokončení filozofických a teolo-
gických štúdií v Slovinsku bol 5. júla
1936 vysvätený v Ľubľane za kňaza.
Vrátil sa do vlasti a saleziánski pred-
stavení mu zverili vedenie študentov
Malého seminára a Biskupského kon-
viktu v Trnave. Ako novokňaz plný
ideálov, entuziazmu a predstáv, ktoré
chcel realizovať, sa na novom pôso-
bisku aktívne zapojil do práce. Viacerí
starší saleziáni dosvedčili, že bol pra-
covne preťažený. Pracoval od rána
do večera. Mal v sebe neuveriteľnú
dynamiku a motor. V súčasnej termi-
nológii by sme povedali, že bol tak
trochu „workoholik“.


Takto si na neho spomína istý sale-
zián: „Nebolo veci, ktorej by sa nero-
zumel, nebolo práce, ktorej by sa ne-
bol chytil. Líhal neskoro v noci,
vstával skoro ráno. Celý deň sa po-
hyboval, nepoznal odpočinok a ne-
návidel nečinnosť. Keď videl, že ho
niekto potrebuje, priskočil na pomoc.
Nehľadal svoje pohodlie ani zisk.
Úplne a celý žil pre chlapcov, ktorí
mu boli zverení.“
Don Pozdech sa venoval hlavne práci
s deťmi a mládežou. V nekrológu Sa-
leziánskych zvestí z roku 1938 sa do-


čítame, „že takmer sám účinkoval me-
dzi 600 - 700 chlapcami, ktorí vtedy
prichádzali vo voľných chvíľach do
oratória. Keď bolo treba pripraviť di-


„Keď salezián umrie v práci za duše, Kongregácia
dosiahla veľké víťazstvo.“ Tieto slová Saleziánskych
stanov právom patria Augustínovi Pozdechovi. Tento
salezián, katolícky kňaz, veliteľ a duchovný vodca
skautov pri trnavskom saleziánskom oratóriu
predstavuje vzor saleziánskej pracovitosti.


história


Zodral sa
v práci ako
don Bosco


D B D 2 0 1 12


Autor: ThDr. Zlatko Kubanovič PhD., SDB


Don Augus t í n
P o zdech


Narodil sa 3. októbra 1909
v Hrnčiarovce nad Parnou.
(otec Martin; mama Uršula rod.
Markovičová).
6. augusta 1926 stúpil do
noviciátu v Radne (Slovinsko).
24. novembra 1926 prijíma
obliečku z rúk hlavného
predstaveného Saleziánov don
Filipa Rinaldiho.
13. augusta 1927 zložil prvé
rehoľné sľuby v Radne.
8. apríla 1931 zložil doživotné
sľuby v Šaštíne.
28. marca 1936 bol vysvätený za
diakona v Ľubľane (Slovinsko).
5. júla 1936 bol vysvätený za
kňaza v Ľubľane. Svätil ho
biskup M. Rožman.
Na jeseň 1936 mu bolo zverené
vedenie študentov Malého
seminára a Biskupského
konviktu v Trnave.
Pre pracovné vypätie dostáva
TBC a následne zomiera na
vyčerpanie 16. októbra 1938
v Trnave.
V roku 1998 boli jeho telesné
pozostatky prenesené na nový
trnavský cintorín na Kamennej
ceste.




vadlo, bol to on, ktorý sa toho chopil.
Mala byť akadémia, zasa sa do toho
zapojil on. Písal dialógy, básničky,
prepisoval noty a nacvičoval pred-
stavenia. Pri tom denne neúnavne po-
máhal študentom v rečiach, v ché-
mii, fyzike a najmä v matematike.“


Venoval sa i skautom. Bol ich velite-
ľom a duchovným vodcom. Práca
s nimi je celoročná. Ide o každodenné
schôdze, družinovky. Družina je zá-
kladný článok skautskej výchovy. Inš-
pirovali ho hlavne hodnoty, ktoré
skauting vyznával – čestnosť, féro-
vosť, schopnosť byť pevný v názo-
roch a žiť v pravde. Týmto hodnotám
vedel dať kresťanskú náplň v sale-
ziánskom duchu. Okrem toho sa
skauti učia i sociálnej zručnosti, ako je
práca v tíme a schopnosť komuniko-
vať. Ďalej sa rozvíjajú v sociálnej zod-
povednosti, ktorá je vyjadrená prak-
tickou solidaritou. Medzi praktickú
solidaritu, ktorú skauti na čele s do-
nom Pozdechom robili, možno spo-
menúť aj rôzne sociálne akcie, napr.
zbierky oblečenia, ktoré mali pomá-
hať chudobným rodinám.


Poslanie saleziána ho tešilo i na-
pĺňalo, venoval mu všetok svoj čas.
Odzrkadlilo sa to na jeho zdraví,
a preto aj predčasne zomrel na vy-
čerpanie. Stalo sa to 16. októbra 1938
v Trnave. Prežil len krátkych 29 rokov
života, 11 rokov rehoľného salezián-
skeho zasvätenia a 2 roky kňazstva.
Pochovaný je v Trnave. V roku 1998
uložili saleziáni jeho telesné ostatky
na novom trnavskom cintoríne na Ka-
mennej ceste.


Don Augustín Pozdech, symbol ne-
únavného pracovníka, ktorý za zo-
dral v práci pre mladých v duchu od-
kazu dona Bosca, právom patrí medzi
významných saleziánov prvej polo-
vice 20 storočie. Je vzorom pracovi-
tosti i dnes. Ako pre saleziánov, tak aj
pre mladých, ktorých saleziáni
k tomu vedú.


história


D B D 2 0 1 1 2




D B D 2 0 1 12


V jeden letný deň sa pristavil starý dedinčan, predavač
ovocia, ktorý šiel okolo so svojím vozom. Zaujali ho im-
pozantné stĺpy rozostavaného kostola uprostred lúk Val-
docca. „Čo sa to tu deje?“ spýtal sa jedného z murárov.
„Staviame veľký kostol pre Madonu!“ „A kto to platí?“
„Don Bosco. Ale chodí zbierať podporu na všetky strany.“
Dedinčan zostal chvíľu ohromený ticho stáť, potom si za-
volal vedúceho stavby a podaroval všetko ovocie, čo vie-
zol, aby ho rozdelili robotníkom. Potom, keďže chcel pri-
dať aj ruku k dielu, s pomocou druhých si vyložil na
plece veľký kameň a vykročil na lešenie. Triasol sa pod
tou ťarchou. Starý človek, hoci spotený, predsa len vy-
niesol kameň na vrch. Keď ho uložili na miesto, radostne
vyhlásil: „Teraz zomriem spokojný, lebo som aspoň trochu


pomohol k veľkému dobru,
ktoré sa udeje v tomto kostole.“


Don Bosco nikdy nehovoril: „Urobím
toto, urobím tamto...“ Vždy povedal:


„Mária Pomocnica to urobí, aj tamto
urobí...“ Madona a don Bosco spolu vysta-


vali krásny chrám.


Začiatok stavby chrámu Márie Pomocnice bol 1. februára
1863. Základy boli hotové v apríli 1864. Na konci mesiaca
don Bosco položil základný kameň. Do rúk hlavného sta-
viteľa Buzzettiho v ten deň vysypal obsah svojej peňa-
ženky: 40 centov. „Buď pokojný“, povedal don Bosco,
„Madona na to myslí a postará sa o potrebné financie pre
stavbu tohto chrámu.“ Dary vďačnosti za milosti od Po-
mocnice prichádzali od ľudí z Turína, Janova, Bologne, Ne-
apola, Milána, Florencie, Ríma, ale aj zo vzdialených
miesta ako Palermo, či Viedeň, Paríž, Londýn, Berlín. Za
päť rokov bol kostol hotový a 9. júna 1868 bol posvätený.
V ten deň už bol na svojom mieste hlavný veľký obraz Po-
mocnice kresťanov od maliara Tommasa Lorenzoneho.


V roku 1934 bol schválený plán prestavby. Bazilika prišla
iba o svoju apsidu – poloblúkovú časť za oltárom. Vyrástlo
tam väčšie presbytérium s novým a väčším hlavným ol-
tárom. Nové časti, aj s novým oltárom vtedy už svätého
dona Bosca, kde sú dnes jeho relikvie, posvätili v roku
1938. V prvých rokoch nového tisícročia bola dokončená
umelecká rekonštrukcia celej baziliky a dnes na každého,
kto do nej vstúpi, urobí nezabudnuteľný dojem posvätna
a krásy. „Toto všetko urobila Pomocnica.“


výročie


Autor: z Bollettino Salesiano spracoval rhsdb


Pred sto rokmi, 13. júla 1911, dostal Kostol Márie
Pomocnice na Valdoccu v Turíne titul bazilika.
Je to „miesto srdca“ všetkých saleziánov na
svete. V ostatných rokoch sa Turín a jeho
Valdocco stáva obľúbenou zastávkou na
púti do Lúrd aj pre Slovákov. A to
nielen pre tých vekom mladých.


S titulom
„bazilika“
už sto rokov




Pre našu štvoricu kandidátov spolu
s našimi formátormi, saleziánmi Ma-
ťom Kačmárym a Paľom Drškom sa
cesta začala už na sviatok Panny Má-
rie Pomocnice. Vtedy sme spolu aj
s pánom Karolom Kačmárym vyrazili
z Košíc do Bratislavy. Tam sa k nám
mali pridať ďalší členovia výpravy: sy-
novec Titusa Zemana pán Michal Ra-
došinský a provinciál don Karol Ma-
ník. Pred príchodom do Bratislavy
sme sa zastavili v Cerovej a navštívili
sme žijúcu legendu slovenských sale-
ziánov, dona Ernesta Macáka. Počas
krátkej debaty zazneli zaujímavé
otázky o období rozlišovania v povo-
laní, o donovi Titusovi Zemanovi, či
o časoch totality. Na všetky sa bývalý
slovenský provinciál snažil odpove-
dať, za čo sme mu veľmi vďační.


V stredu ráno vyrážala naša už kom-
pletná deväťčlenná výprava z brati-
slavskej Hlavnej stanice smerom na
Kúty, odkiaľ sme pokračovali do Šaš-
tína. Po zastávke na obed a po svätej
omši, ktorá bola oficiálnym začiatkom
našej púte, sme sa vydali na prvú
etapu s cieľom na chate v osade Hú-
šky. Pri dome Hercogových, v ktorom
sa don Titus Zeman schádzal s ostat-
nými utečencami pred výpravou, sa
dokonca zjavila jeho súčasná obyva-
teľka a očividne zaujatá sa vypytovala
pána Radošinského na podrobnosti.


Pobyt na Húškach nám spríjemnila
návšteva rodičov dona Paľa Dršku,
ktorí priniesli aj chutnú večeru.
Najmä pred štvrtkovou druhou eta-
pou to bola posila viac než vítaná.
Cestu z Húšok do Rakúska neskôr via-


cerí členovia výpravy ohodnotili ako
najnáročnejšiu časť púte. V snahe čo
najvernejšie zrekonštruovať skutočnú
trasu utečencov sa naša skupina púš-
ťala cez lúky a močiare, cez želez-
ničnú trať a aj po poľných cestách.
Krátky obed sme mali už pri rieke Mo-
rave. Každému dobre padla aj chvíľa
čakania na prievozníkov s člnom. Tí
potom postupne všetkých previezli
na druhú stranu rieky, do Rakúska.
Ani tam sa však náročná etapa ne-
končila. Museli sme sa predierať hu-
stým porastom, predovšetkým žihľa-
vou. Napokon sa zjavila riadna cesta
a doviedla nás do neďalekej obce Drö-
sing. Nasledovala cesta vlakom do
Viedne, návšteva známeho Stephans-
domu a napokon ubytovanie sa u sa-
leziánov. Po celom dni to bola pre
všetkých príjemná odmena.


T itus Zeman


Po stopách dona Titusa Zemana
tentoraz aj provinciál
Daniel Holúbek


Nie je to iba tradícia, putovať niekoľko dní po stopách dona Titusa Zemana zo
Slovenska až do talianskeho Turína. Tento rok putoval so saleziánskymi kandidátmi aj


slovenský provinciál. Námaha a prekvapenia nechýbali, no nechýbal ani jedinečný
moment v cieli.


D B D 2 0 1 1 2




D B D 2 0 1 10


Piatkové ráno vyzeralo veľmi prí-
jemne. Sľubné počasie sa však čo-
skoro zmenilo na hustý dážď. Pán Ra-
došinský viedol našu výpravu
vlakom na pútnické miesto Maria
Neustift. Tadiaľto v päťdesiatych ro-
koch viedla demarkačná línia. Cez ňu
museli utečenci prejsť, aby boli v bez-
pečí v americkej zóny. V tej soviet-
skej im totiž stále hrozilo nebezpe-
čenstvo, že ich chytia a vrátia späť
do neslobodnej domoviny, kde by ich
čakalo kruté väzenie.


Program kandidátskej púte na tomto
mieste však ovplyvnilo nielen ne-
priaznivé počasie, ale aj prebiehajúce
pohrebné obrady v miestnom kos-
tole. Tamojší pán farár nám všetkým
poskytol miesto na oddych spojený
s obedom. Poobedie vyplnila cesta
autobusom a vlakom cez Linz až do
Salzburgu.


Ani na ďalšie deň nevyzeralo počasie
veľmi vhodné na to, aby sme pre-


chádzali pešo cez Alpy do Talianska.
Kým sa však naša skupina dostala
vlakom do obce Brenner, pršať už
prestávalo a po obede sa už dokonca
začali ukazovať aj slnečné lúče. V ča-
soch, keď don Titus Zeman vodieval
výpravy do Talianska, bol priesmyk


obývaný len miestnymi obyvateľmi
a strážili ho pohraničníci. Bolo teda
treba postupovať opatrne a držať sa
mimo ciest. Dnes vedie cez priesmyk
diaľnica a na trase starej železničnej
trate je vybudovaná cyklistická cesta.
To bola naša línia pochodu. Po nej,
cez tunely a s krásnymi výhľadmi na
Alpy, viedla kandidátska púť ďalej. Až
do krásneho horského mestečka Vi-
piteno. V obci Colle d’Isarco sme sa
uprostred dňa trochu posilnili.
Chladnú alpskú noc sme strávili
v kláštore kapucínov vo Vipiteno, kde
pred rokmi nocoval aj don Titus.


Celý nasledujúci deň – bola nedeľa –
sme už potom venovali ceste vlakom,
stále po stopách nášho Božieho slu-
žobníka. Z Vipitena cez Bolzano, Ve-
ronu a Miláno až do vytúženého Tu-
rína. A tam, na Valdoccu, v Pinardiho
kaplnke, kde don Bosco začínal svoje
dielo, slávili sme večer ďakovnú svätú
omšu za celú túto našu púť.


Pondelok mal byť dôležitým dňom
najmä pre nás, kandidátov. Naša púť
po stopách dona Titusa mala totiž aj
osobitný nádych uvažovania o našom
povolaní, pred tým, ako sme si napí-
sali žiadosti o vstup do noviciátu.
A tak ten čas prišiel. Deň otvoril náš


formátor don Maťo Kačmáry krátkym
príhovorom a po ňom sme sa utiahli
do ticha a osobnej modlitby. Pred Bo-
hom sme tak dali na papier naše
túžby, sny a odhodlanie nasledovať
jeho volanie. Štyri žiadosti prevzal
otec provinciál počas svätej omše
v kostole svätého Františka Sale-
ského, na mieste, kde kedysi vznikala
Saleziánska spoločnosť. Bol to jedi-
nečný zážitok.


Celá naša skupina sa potom večer
stretla so slovenskými saleziánmi,
ktorí študujú v Turíne teológiu. Ne-
chýbal samozrejme čas vydať sa do
turínskych ulíc a pozrieť si mesto i po-
chutiť si na miestnej zmrzline.


Cestu späť sme absolvovali tak, ako to
donovi Titusovi v päťdesiatych ro-
koch ešte možné nebolo. Pristáli sme
nasledujúci deň podvečer v Brati-
slave a na zavŕšenie našej púte sme
šli pomodliť sa k hrobu dona Titusa.
Aj tieto naše zážitky, táto púť po jeho


stopách, nech sú výzvou k modlit-
bám, aby obeta dona Titusa Zemana,
ktorý zostal verný svojmu povolaniu
až do konca, priniesla nové a sväté
povolania do saleziánskej rodiny.


T itus Zeman


Ď a k u j e m e v á m ,
n a š i d o b r o d i n c i !


Kto sa srdečne zapája do diela dona
Bosca, toho Panna Mária Pomocnica
s veľkou radosťou zahŕňa potrebnými
milosťami.


Všetkým vám, našim dobrodincom,
ktorí svojimi finančnými príspevkami,
obetami a modlitbami podporujete sa-
leziánske dielo na Slovensku i časopis
Don Bosco dnes, vyjadrujeme
úprimnú vďačnosť a uisťujeme vás
o modlitbách.


Duchovne sa s vami spájame každú
sobotu, keď za vás slúžime svätú
omšu, a pamätáme na vás v modlitbe.


Nech vám Panna Mária Pomocnica
udelí s veľkou radosťou svoje štedré
milosti!


S otcom Ernestom Macákom v Cerovej




svedectvo


Zapojila som sa do života salezián-
skeho strediska na Kopánke v Trnave.
Je to pre mňa radosť, často i námaha,
ale napĺňa ma to a obohacuje. Zapá-
jam sa do viacerých pravidelných ak-
tivít v dievčenskom oratóriu u sestier
saleziánok, v čajovni pre dievčatá 4.
ročníka, ale tiež do streetworku – čo je
práca s deťmi priamo na sídliskách,
a aj do prípravy detí pred prvým svä-
tým prijímaním raz do mesiaca.


Hneď na začiatku pobytu som sa zú-
častnila mediálneho ško-
lenia u sestier saleziánok
v Trnave. Ide o spoločný
projekt saleziánov a sale-
ziánok, ktorí vytvorili me-
diálny tím.
V prvej časti sme hovorili
o tom, ako správne zachy-
tiť do fotoaparátu to, čo
chceme. V cvičení sme si
vyskúšali napríklad, čo
znamená zlatý stredný rez.
Zoznámili sme sa tiež s ne-
bezpečenstvami internetu
a s potrebou ochrany detí
pred nimi. Napokon sme sa
zamýšľali aj nad manaž-
mentom času. Ako si usporiadať deň
tak, aby nám zostal aj čas na oddych.


Počas týždňa jarných prázdnin som
sa mohla zapojiť do prípravy a reali-
zácie prímestského tábora pre diev-
čatá. Cieľom prvého dňa bolo dozve-
dieť sa o jedinečnosti každej z nás.
Zoznamovacie hry, tanečné works-
hopy, ale aj cvičenie v posilňovni
u saleziánov. To zožalo veľký úspech.
Poobede si každá malá slečna mohla
vyrobiť rôzne náramky, náušnice či


náhrdelníky. Nasledujúci deň sme sa
zamerali na osobu toho druhého. Po-
čas celého dňa si dievčatá mali vší-
mať, kto urobili niečo dobré a zapísať
jeho meno na tehličku domčeka. Jed-
nou z aktivít bola aj výroba pleso-
vých šiat z novín. Šaty vyrábali nie
pre seba, ale jedna druhej. Dievčatá
sa tejto módnej úlohy zhostili veľmi
dobre a vytvorili mnoho krásnych
modelov. Radosťou bolo, že medzi ne
prišla na záver dňa aj talianska sale-


ziánka sr. Carla
Castellino. Záve-
rečný, tretí deň
patril Bohu.
Učili sme sa na-
chádzať ho vo
svete a dôvero-
vať mu. A to na-
príklad počas
cesty. Dievčatá
nevedeli, kam
idú, ale mali


veriť postupným usmerneniam ani-
mátorom. Každý deň na záver ne-
chýbala svätá omša.


Pre mňa ako animátorku bol veľmi
podnetný istý marcový víkend, kedy
som sa zúčastnila na akcii Tajomstvo
animátorstva. Táto pravidelná aktivita
má za cieľ formáciu animátorov. Ho-
vorili sme napr. o charaktere osob-
nosti, o preventívnom systéme dona
Bosca i o duchovnej oblasti. Každú
tému dopĺňali rôzne zaujímavé akti-
vity. Bol priestor aj pre spoločnú pre-
chádzku, hry, rozhovory a výborná
bola i nočná beseda s donom Mila-
nom, kde sa mohli dievčatá pýtať na
rôzne veci z oblasti animátorstva
a viery.


Tento projekt bol financovaný s pod-
porou Európskej komisie, z projektu
Európskej dobro-
voľníckej služby
– Mládež v akcii.
Článok repre-
zentuje výlučne
názor autorky
a Komisia ne-
zodpovedá za
žiadne z infor-
mácií v tomto
článku.


Animátorka z Azerbajdžanu na Slovensku
Lamiya Jajilova


Ďaleko či blízko, možné či nemožné, pre mňa je to
od 7. februára realita. Na čas deviatich mesiacov žijem na
Slovensku. V krajine, do ktorej som sa dostala vďaka
projektu Európskej dobrovoľníckej služby – Mládež
v akcii. Prišla som sa obohatiť novými nápadmi
a spôsobmi práce s deťmi a mladými, nabrať skúsenosti,
ktoré mi umožnia rásť ako animátorke i ako osobe.


D B D 2 0 1 1 1