ROČNÍK XXXII.1/2001
JANUÁR – FEBRUÁR
ČASOPIS PRE SALEZIÁNSKU RODINU, DOBRODINCOV A PRIATEĽOV DONA BOSCA
NAŠE DIELA: MICHALOVCE
MISIE: SIBÍR 2000
PRÍLOHA: KALENDÁR 2001
-podľa svojich možnosti aj
materiálne podporovať misijné
dielo Cirkvi.
Drahí priatelia, spisovateľ
Antoine de Saint Exupéry píše:
„Na púšti je najväčším zločinom
vedieť, kde je studňa, a zatajiť to
pred inými.“
Ježiš Kristus je prameňom ži-
vej vody pre tento svet. Ak sme
sa z neho napili, umožnime to aj
ostatným. Usilujme sa osobne
prežívať tento rok svoje misio-
nárske poslanie vo svojom pro-
stredí. A hľadajme možnosti byť
solidárni s našimi bratmi a ses-
trami, ktorí sú vo svojej misio-
nárskej práci odkázaní na našu
podporu.
Želám vám k tomu potrebné
odhodlanie i vytrvalosť a potom i
radosť, ktorá je odmenou kaž-
dého dobrého diela už aj tu na
zemi.
V donovi Boscovi
Správy 4
Naše diela
Michalovce 8
Aktualita
Provinciálna kapitula 11
Aktualita
Bratské stretnutie 12
Mariánske zvony
Jubileum za nami 13
Mariánske zvony
Pomocnica v živote dona Bosca 15
Mariánske zvony
20 rokov Združenia 16
Mariánske zvony
Združenie za čias nástupcov dona Bosca 18
Mariánske zvony
Kto to sype vločky 20
Listy
Daj mi duše 21
Interview
Ernest Macák 22
Ako Don Bosco
Úloha otca 24
Spoločnosť
Žijú medzi nami 26
Misie
Sibír roku 2000 28
Redakcia
Naši zosnulí 30
Vydavateľ: Saleziáni Don Bosca, Slovenská provincia, vo vydavateľstve Don Bosco
Provinciál: Vladimír Fekete SDB
Šéfredaktor: Jozef Kupka SDB
Spolupracovníci: Andrej Paulíny SDB, Peter Bučány SDB, Katarína Valábková
Grafická úprava a sadzba: Denisa a Juraj Martiška
Adresa: Don Bosco dnes, Miletičova 7, 821 08 Bratislava, Tel.: 07/50231 340, 311
Časopis vychádza 6x do roka. Registrácia: MK SR č. 103/90.
Tlač: Slovenská Grafia, a. s.
Saleziánsky bulletin vychádza po celom svete v 53 národných
vydaniach, 22 jazykoch a ročnom náklade vyše 10 miliónov výtlačkov.
Don Bosco dnes na internete: e-mail:
www.donboscodnes.sk dbd@donbosco.sk
obsah
1/2001
ROČNÍK XXXII.
JANUÁR – FEBRUÁR
Fo
to
n
a
ob
ál
ke
:
©
P
et
er
B
uč
án
y
váš brat Vladimír Fekete,
provinciál SDB
Foto: Vladim
ír Fekete
Fo
to
: Š
te
fa
n
W
al
ln
er
VÁŽENÍ ČITATELIA, MILÍ
PODPOROVATELIA
SALEZIÁNSKEHO DIELA!
Všetkých vás srdečne pozdra-
vujem na prahu nového roku
2001. Želám i vyprosujem vám
všetko to, čo robí náš život znesi-
teľným, čo doň prináša pokoj a
radosť, čo mu dáva zmysel.
Hlavný predstavený SDB, don
Edmund Juan Vecchi, sa obrátil
na saleziánov a saleziánsku rodi-
nu v celom svete a ponúkol nám
na rok 2001 túto myšlienku -
strennu: Ježiš Kristus je darom
pre všetkých. Ako ovocie Jubilea
oživujme ducha misionárskej so-
lidárnosti.
Čo nám tým chce nástupca
dona Bosca povedať? K čomu
nás to vyzýva alebo čo od nás
očakáva?
Celý uplynulý milostivý rok
mal vo svojom centre osobu
Ježiša Krista, Božieho Syna a jedi-
ného záchrancu človeka. Veľké
jubileum, ktoré sme slávili, nám
malo pomôcť prehĺbiť si osobný
vzťah k Ježišovi Kristovi a znovu
mu dať v našom osobnom a ro-
dinnom živote to miesto, ktoré
mu patrí.
Ak sme dobre prežili Veľké
jubileum, potom sme v situácii
človeka, ktorý znovu našiel stra-
tený poklad. Sme ľudia, ktorí v
Ježišovi našli pevný bod, okolo
ktorého sa odvíja ich život. Toto
poznanie však nemá ostať v
našom súkromnom vlastníctve.
Nemá byť lampou, ktorú scho-
vávame pod posteľ. Naopak.
Ježiš Kristus chce vstúpiť do ži-
vota každého človeka. Chce byť
darom pre všetkých - pre tých,
ktorí o ňom ešte nepočuli i pre
tých, ktorí sa od neho odvrátili a
nechali sa zlákať falošnými pro-
rokmi a lákavými ponukami.
Sú kresťania, ktorí pochopili
úlohu stať sa svedkami Ježiša
Krista ako svoje životné posla-
nie a stali sa misionármi.
Zanechali svojich príbuzných,
doterajší spôsob života a ľudské
istoty, aby mohli ohlasovať
Ježiša Krista slovom i životom
tam, kde ich Cirkev posiela. 11.
novembra 2000 to bolo 84 sale-
ziánov, 4 sestry FMA a 25 laikov
- medzi nimi i mladé rodiny s
deťmi. Všetci títo prijali v
Bazilike Panny Márie Pomoc-
nice v Turíne z rúk hlavného
predstaveného misijné kríže a
rozišli sa do všetkých kútov sve-
ta ako poslovia nádeje a ohlaso-
vatelia radostnej zvesti.
A čo my?
Nás všetkých povzbudzuje
don Vecchi, aby sme v tomto ro-
ku osobitne roznecovali v sebe
ducha misionárskej solidárnosti
s tými, ktorí sú nasadení v prvej
línii.
Byť solidárni s misionármi,
znamená:
-uvedomovať si, že celá Cirkev
je misijná a každý na svojom
mieste a podľa svojich možností
má byť ohlasovateľom Ježiša
Krista,
-podporovať modlitbami a
obetami apoštolskú prácu a ohla-
sovanie misionárov, vyprosovať
im milosti potrebné pre šírenie
viery a záchranu duší,
-zaujímať sa o dianie v misi-
ách a sprostredkovať tieto infor-
mácie vo svojom okolí,
D BSLOVO NA ÚVOD
5D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
PROVINCIÁLNE RADY SPOLOČNE
(VS) V priebehu júla minulého roka sa pomocou
pozoruhodného Božieho riadenia podarilo defini-
tívne vyriešiť otázku teologického študentátu - do-
mu, v ktorom by mohli bývať saleziánski študenti te-
ológie. Týmto domom sa stal bývalý Horský hotel v
bratislavskej mestskej časti Dúbravka. Po získaní
objektu tu od 17. augusta 2000 začala naplno žiť ko-
munita teológov: 12 mladých bratov študentov a
štyria formovatelia. Prvé dni a týždne boli plné no-
vých dojmov, práce, maľovania izieb, čistenia pries-
torov a ich prispôsobovania pre účely rehoľného
domu. V súčasnosti sú už študenti naplno zamest-
naní školou. Denne dochádzajú na Teologickú fakultu UK v Bratislave na Kapitulskú ulicu, kde študujú spolu s
diecéznymi bohoslovcami. Keďže dom je dostatočne veľký a nachádza sa v peknom lesnatom prostredí Devínskej
Kobyly, začína už slúžiť aj ako miesto rôznych stretnutí, duchovných obnov, formačných a apoštolských podujatí s
mladými z Bratislavy.
OBLASTNÉ ZHROMAŽDENIE VDB
10. - 12. novembra sa pri Trnave uskutočnilo ob-
lastné zhromaždenie VDB za účasti ústredného
asistenta VDB a delegáta pre saleziánsku rodinu
dona Julia Olarte. Na zhromaždení boli prítomní
okrem členiek sekulárneho inštitútu tiež asisten-
ti zo Slovenska a hostia z Poľska, Maďarska i
Česka - spolu asi 50 účastníkov. Počas zasada-
nia účastníčky zvolili delegátky na generálne
zhromaždenie VDB, ktoré sa uskutoční v júni v
Ríme. Program ďalej pokračoval diskusiou na té-
mu: Život voluntárie v Duchu. Don Olarte sa tiež
stretol na osobitnom formačnom stretnutí s asis-
tentmi. Okrem toho mal aj bratské stretnutie so
zástupcami saleziánskych spolupracovníkov a
počas voľných chvíľ si prezrel Bratislavu a sale-
ziánske domy na Mamateyovej, Trnávke a nový
dom v Dúbravke.
Podľa provinciálneho plánu saleziánskych podujatí sa 21.
októbra 2000 uskutočnilo v Bratislave na Miletičovej stret-
nutie provinciálnych rád saleziánskej rodiny. Zúčastnili sa
ho SDB, FMA, VDB, saleziánski odchovanci a saleziánski
spolupracovníci. Stretnutie otvoril provinciál saleziánov
don Fekete a po jeho úvodnom príhovore prítomní uvažo-
vali nad výzvami dnešnej kultúry pre komunitný život a pre
saleziánsku komunitu. Hľadali tiež odpovede na otázky tý-
kajúce sa budúcnosti saleziánskej rodiny. Po svätej omši a
obede pokračovalo stretnutie jednotlivých zložiek, ktoré
boli na podujatí prítomné. Celé stretnutie bolo charakteri-
zované zjednocovaním názorov na mnohé skutočnosti vý-
chovno-pastoračnej činnosti širokej saleziánskej rodiny.
Preto môžeme dúfať, že všetky podobné stretnutia v bu-
dúcnosti, ktoré sa budú konať raz za rok, budú na pros-
pech našej práce pre dobro mladých.
MAJSTROVSTVÁ SLOVENSKA
V STOLNOM TENISE MINIŠTRANTOV
Na svätého Martina sa v priestoroch salezián-
skeho oratória na Miletičovej v Bratislave ko-
nali už tretie Majstrovstvá Slovenska v stolnom
tenise miništrantov. Súťažilo 52 miništrantov
nielen z bratislavských farností, ale aj z
Košickej Polianky, Nitry, Trnavy, Malaciek, Ša-
morína, Dunajskej Lužnej a iných miest. Turnaj
otvoril don Jozef Luscoň - šéf slovenského mi-
ništrantského hnutia. Súťažiaci, rozdelení po-
dľa veku do troch kategórií, odviedli pekné vý-
kony. V prvej - najmladšej kategórii, zvíťazil
Vojtech Nagy z Bratislavy. V druhej - najpočet-
nejšej kategórii, získal zlatú medailu Vladimír
Trenčanský z Malaciek. V tretej kategórii naj-
starších sa do finále dostali bratia Medňanskí z
Karlovej Vsi. Vo veľmi vyrovnanom zápase na-
koniec zvíťazil Alexander nad bratom Lacom.
Organizátorom turnaja boli veľmi obetaví vyso-
koškoláci z východu a domáci miništranti pod
vedením saleziána Rasťa Haľka.
DEŇ RODINY
V nedeľu 15. októbra - v deň Jubilea rodín sa v Poluvsí pri Ži-
line, v lone prekrásnej jesennej prírody stretla rodina zamest-
nancov SOU sv. Jozefa Robotníka zo Žiliny. Spolu so svojimi
manželskými partnermi, deťmi, vnúčatami a bratmi SDB, kto-
rí pôsobia na SOU, sa tu stretlo 60 budovateľov rodiny. A ve-
ru bolo za čo ďakovať. V dopoludňajšom programe sa „do-
speláci“ podrobili duchovnej obnove pod vedením Štefana
Turanského, deti šanteniu a hrám pod vedením bratov SDB a
animátorov. Po slávnostnej svätej omši, pri ktorej si manželia
obnovili manželské sľuby, pokračovalo radostné posedenie
pri spoločnom stole ako v ozajstnej rodine až do samého
večera. Štebot detí, spev, smiech, vtipná súťaživosť a veľa dia-
lógov upevňovali vzťahy medzi všetkými, ktorí sa snažia bu-
dovať živú a zdravú rodinu na saleziánskom učilišti.
4 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
D BDOMA A VO SVETE
■■ Braislava ■■ ■■ Žilina ■■
NOVÝ SALEZIÁNSKY DOM
(VS) Pod týmto názvom sa uskutočnil v dňoch 24. -
30. septembra v Sankt Augustin, neďaleko Bonnu
seminár, ktorý zorganizovala saleziánska univerzita
UPS v spolupráci s nadáciou Konráda Adenauera a
saleziánskej prokúry v Bonne. Cieľom seminára bo-
lo študovať otázky prebiehajúceho procesu globa-
lizácie (ekonomiky, kultúry), ich dopad na spoloč-
nosť najmä v rozvojových krajinách a hľadať výcho-
diská z tejto situácie, najmä v oblasti výchovy mlá-
deže. Seminár bol zorganizovaný na vysokej úrovni
a zúčastnili sa ho asi štyridsiati zástupcovia SDB a
FMA. Pozvaní hostia a prednášajúci profesori pri-
pravili pre účastníkov podklady pre živú diskusiu a prácu v skupinách. Atmosféra seminára sa niesla v duchu kon-
štatovania mnohých negatívnych dopadov globalizácie ekonomiky na spoločenský i osobný život, ale i v duchu sa-
leziánskeho optimizmu pri hľadaní odpovedí na biedy súčasného sveta.
■■ Nemecko ■■
GLOBALIZOVAŤ SOLIDARITU
MISIJNÝ ROZMACH POKRAČUJE
■■ Azerbajdžan ■■
(VS) Ďalšou významnou udalosťou v dejinách
Slovenskej saleziánskej provincie je začatie
misijného pôsobenia v Azerbajdžane. V máji
2000 saleziáni kúpili v hlavnom meste Baku
dom pre komunitu s väčšou sálou pre stretnu-
tia kresťanskej komunity. V októbri tam odces-
tovali prví dvaja spolubratia, don Daniel
Pravda a koadjútor Marián Kališ. V januári sa k
nim pripojí ďalší spolubrat-kňaz. Modlime sa za
toto nové dielo, ktoré slovenskej provincii zve-
ril hlavný predstavený. V tomto osemmilióno-
vom národe účinkuje zatiaľ iba jediný katolícky
kňaz! Po sedemdesiatročnej ateizácii je väčši-
na obyvateľov bez vyznania a bez poznania
zmyslu svojho života. I keď sa tu v posledných
rokoch objavujú snahy o šírenie mohamedán-
skej viery, vláda je nateraz otvorená pre prí-
tomnosť katolíckych kňazov a ich činnosť.
Bude treba veľa modlitieb a obetí, aby sme to-
muto národu vedeli priniesť oslobodzujúcu
pravdu evanjelia a svetlo pravej viery.
7D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
■■ Taliansko ■■
(VS) Ostatná misijná výprava 11. novembra mala osobit-
ný ráz. Bola darom Saleziánskej spoločnosti k Jubileu
2000. Počet saleziánov, ktorí dostali misijné kríže už cel-
kovo prevýšil 10 000. Don Vecchi vyzval, aby každá pro-
vincia poslala v jubilejnom roku aspoň jedného spolu-
brata do misií. Počet spolubratov, ktorí odpovedali na vý-
zvu hlavného predstaveného bol 120. Keďže vo formácii
je z nich 36, skutočných odchodov bolo 84. K spolubra-
tom odchádzajúcim do misií sa pripojili aj viacerí laickí
misionári (my ich máme na Sibíri 15). Noví misionári
odišli na tieto kontinenty: Afrika - 40; Ázia - 26; Stredný
Východ a Albánsko - 3; Amerika - 8; Východná Európa -
7. Nové diela sa otvárajú v Azerbajdžane, Iraku, Kuvajte,
na ostrove Maurícius a v Mongolsku. Saleziáni sú dnes
prítomní v 126 krajinách sveta. Misijné sny dona Bosca
sa takto doslovne napĺňajú. Preto môžeme odôvodnene
tvrdiť, že misijný rozmer je podstatnou zložkou salezián-
skeho ducha.
JUBILEJNÁ 125. MISIJNÁ VÝPRAVA SDB
(ANS) Generálny predstavený saleziánov, don Juan
Edmundo Vecchi, musel v uplynulých mesiacoch zá-
pasiť s vážnymi zdravotnými problémami. Po zdravot-
ných ťažkostiach v júli minulého roka musel byť hos-
pitalizovaný a podstúpiť operáciu, počas ktorej mu
odstránili zhubný rakovinový nádor na mozgu. Aj vďa-
ka mnohým modlitbám z celého sveta dopadla operá-
cia pomerne dobre. Po nej hlavný predstavený absol-
voval cyklus rádioterapií a jeho rekonvalescencia po-
kračuje. V októbri sa don Vecchi vrátil k pravidelnej
práci v úrade a v službe celej Kongregácii. Jednou z
prvých aktivít bola jeho účasť na kanonizácii svätých
mučeníkov Versiglia a Caravaria. Na fotografii je don
Vecchi počas slávnostného programu pri tejto
príležitosti v generálnom dome v Ríme. Hlavný pred-
stavený sa aj naďalej zveruje do našich modlitieb a
ďakuje za všetku solidaritu prejavenú počas jeho
choroby.
CHOROBA HLAVNÉHO PREDSTAVENÉHO
■■ Chorvátsko ■■
Saleziánski provinciáli skupiny CIMEC (Chorvátsko, Slovinsko,
Maďarsko, Česko a Slovensko) sa zišli v dňoch 27. - 29. októbra
na svojom výročnom stretnutí v mestečku Maria Bystrica, ne-
ďaleko Záhrebu. Účastníci sa pod vedením regionála dona Al-
berta van Hecke poinformovali o vývoji vo svojich provinciách
za posledný rok a o skúsenostiach a možnostiach ako skvalitniť
formáciu direktorov. Ako prioritu pre svoje provincie na naj-
bližšie obdobie vidia skvalitnenie pastorácie povolaní. Túto
oblasť považujú za veľmi úzko zviazanú s témou budúcej gene-
rálnej kapituly. Konštatovalo sa, že popri všetkých negatívnych
vplyvoch súčasnej konzumistickej kultúry, zohráva atmosféra
našich komunít, bratské vzťahy a hĺbka duchovného života spo-
lubratov a komunít podstatnú úlohu pri získavaní nových povo-
laní a ich sprevádzaní. V tomto školskom roku majú novicov iba
slovenskí a maďarskí saleziáni. Budúce stretnutie o rok bude za-
merané na formáciu. Uskutoční sa v našom novom teologickom
študentáte v Bratislave.
STRETNUTIE PROVINCIÁLOV
■■ Vatikán ■■
(ANS) 1. októbra boli na Námestí sv. Petra vyhlásení
za svätých 120-ti čínski mučeníci. Medzi nimi aj dvaja
saleziáni: Mons. Alojz Versiglia a don Kalixt Caravario.
Ani vytrvalý dážď počas ceremónie nezabránil 80-tim
tisícom pútnikov zúčastniť sa na obrade kanonizácie.
Svätý otec Ján Pavol II. vo svojej homílii ani najmenším
náznakom nevyjadril nijaký kritický súd nad ťažkými
obdobiami histórie Číny, ktoré boli poznačené smrťou
katolíckych misionárov i miestnych kresťanov.
Naopak, pripomenul ich odvahu a vernosť svojmu ná-
rodu, ktorá je cťou a bohatstvom ušľachtilého čínske-
ho ľudu. Noví čínski svätci sú prvými z tejto časti sveta
a naši dvaja mučeníci sú prvými saleziánskymi muče-
níkmi, ktorí boli vyhlásení za svätých.
VERNÍ AŽ PO SMRŤ
(ANS) Zo štátneho sekretariátu Vatikánu došla oficiálna
správa, že 11. marca 2001 bude vyhlásených za blahoslave-
ných 32 saleziánskych mučeníkov z Valencie a Barcelony,
ktorí boli usmrtení počas občianskej vojny v Španielsku. Čo
sa týka dátumov smrti: 30-ti boli usmrtení v roku 1936 a dva-
ja v r. 1938. Jedenástich usmrtili vo Valencii a dvadsaťjeden v
Barcelone. Boli medzi nimi 15-ti kňazi, 6-ti klerici, 2 dcéry
Márie Pomocnice, 8-mi koadjútori a 1 zamestnanec. Celkový
počet španielskych mučeníkov-saleziánov je 95, ale u viace-
rých ešte prebieha proces skúmania a zatiaľ nedospeli ku vy-
hláseniu dekrétu o mučeníctve. Beatifikácia sa uskutoční na
2. pôstnu nedeľu v Bazilike sv. Petra vo Vatikáne.
Blahoslavení budú príslušníci siedmich rehoľných kongregá-
cií, a celkové číslo nových blahoslavených saleziánov sa ešte
môže zvýšiť.
MUČENÍCI ZO ŠPANIELSKA BLAHOSLAVENÍ
6 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
D BNAŠE DIELA
NOVODOBÁ HISTÓRIA
OD ROKU 1986
Na sviatok sv. Dominika Savia
- 6. mája 1986 - prišli tajne do
Michaloviec opäť saleziáni - kle-
rik Bartolomej Juhás a kandidát
Ján Goč. Ubytovali sa v starom
schátranom domčeku na Ulici
obrancov mieru. Upravili ho a za-
čali v ňom pracovať s michalov-
skými chlapcami. Ako? Hrávali s
nimi po sídliskách hokejbal, cho-
dili spolu večer do kostola, orga-
nizovali pre nich rozličné výlety a
stretávali sa v starom domčeku,
kde bolo vždy slovo na povzbu-
denie a usmernenie, veľa zábavy
a niečo „pod zub“.
V októbri 1989 im prišli na
pomoc ďalší dvaja saleziánski
klerici, súrodenci Pavol a
Stanislav Semanovci. V našich
domoch (bytoch) bývali aj novici
a kandidáti. Po formálnej stránke
to bolo chaotické, ale všetko
bežalo vynikajúco, lebo spolu-
bratia boli plní nadšenia a vzá-
jomného porozumenia. Chlap-
cov, ktorí boli v Michalovciach v
kontakte so saleziánmi, neboli
stovky, ale spolubratia s nimi ma-
li vzácne osobné kontakty.
Po zmene politickej situácie
na Slovensku v novembri 1989
začali saleziáni „bojovať“ s úrad-
mi o navrátenie nášho majetku.
Kľúč od prvej časti dostali v máji
1990. Budova bola po štyridsať-
ročnom používaní bez údržby
zruinovaná. Pri dažďoch voda
tiekla od strechy až do suterénu
cez celú budovu. Muselo sa začať
s okamžitou rekonštrukciou
všetkých priestorov. Veľká vďaka
patrí spolubratom, ktorí tu začí-
nali, a mnohým Michalovčanom,
ktorí svojimi pracovitými rukami
pripravili slávnostné znovuotvo-
renie saleziánskeho domu v
Michalovciach už na 15. júl 1990.
V ten deň tu slávil svoje primície
michalovský rodák, don Alojz
Špaldoň.
Tým sa však nič neskončilo,
skôr naopak. Bolo potrebné vy-
hrnúť si rukávy poriadne vysoko
a pustiť sa do všetkých adminis-
tratívnych, budovateľských a
apoštolských prác, ktoré si nové
saleziánske dielo vyžadovalo.
V septembri 1990 sa do
Michaloviec presťahoval don
Jozef Šebo, ktorý postupne do-
siahol prinavrátenie kaplnky,
ihriska a napokon finančnú
náhradu za internát, ktorý bol
prestavaný na onkologické odde-
lenie NsP Michalovce. Za šesť ro-
kov jeho pobytu v Michalovciach
sa podarila generálna oprava ka-
plnky, divadla, bývalého oratória
a dve etapy novostavby salezián-
skeho domu.
Ešte významnejšia bola jeho
práca - a práca celej komunity -
na poli pastoračnom. Na nedeľ-
nú svätú omšu do kostola začalo
chodievať okolo tritisíc ľudí.
Veľká väčšina bola takých, ktorí
predtým do kostola „nie veľmi
chodili“. Oratórium bolo chlap-
com k dispozícii sedem dní v
týždni.
Dnes je v Michalovciach kom-
plexné saleziánske dielo. Má svoj
kostol, priestory oratória a mlá-
dežníckeho strediska, ihrisko, te-
locvičňu, nové bytové priestory
pre komunitu. Ak by sa niekto
spýtal, koľko saleziánov a mla-
dých sa tu od osemdesiateho
šiesteho roku vystriedalo, získal
by pri saleziánoch číslo 24 a pri
mladých - ktovie? Jedno je však
isté. Z tých, ktorí tu kedysi pobe-
hovali „s kačurom po dvore“, za
ZAČIATKY SALEZIÁNOV
V MICHALOVCIACH
Prof. Hlaváč presvedčil pána
farára, aby prepustil časť far-
ských pozemkov na ústav a v ro-
ku 1936 pozval do Michaloviec
inšpektora Ignáca Stuchlého a
direktora Jozefa Bokora, aby sta-
novili podmienky príchodu sale-
ziánov na Zemplín. Stalo sa tak
13. októbra 1939 - do
Michaloviec prišiel kňaz Anton
Jančovič, aby vzal na svoje plecia
ťarchu budovania ústavu. 29.
septembra 1940 košický biskup
posvätil základy a 8. decembra
1941 otvorili oratórium a inter-
nát. Prvým direktorom bol
Anton Jančovič, po ňom don
Fábera - až do roku 1949.
16. mája 1949 o 17.00 prišla
skupina ozbrojených príslušní-
kov polície a obsadili ústav. O
polnoci odviezli saleziánov - za
Kysakom ich prepustili, ale zaká-
zali im vrátiť sa do Michaloviec.
Takto zanikol internát a o niekoľ-
ko mesiacov neskôr pri likvidácii
reholí na jar 1950 aj kaplnka.
V ROKU 1934 BOLI TRI FARNÍČKY Z MICHALOVIEC (PANI
ALEXOVÁ, RUDÁŠOVÁ A ŠÁROVÁ) NA PÚTI V ŠAŠTÍNE. PO
NÁVRATE DOMOV NAHOVORILI KŇAZA - PROFESORA
ŠTEFANA HLAVÁČA, ABY SA AJ V MICHALOVCIACH
POSTAVIL ÚSTAV PRE CHLAPCOV.
Michalovce
✦ Detský tábor v Červenom kláštore, 1999✦
Pôvodn
ý proje
kt salez
iánskeh
o diela
zo 40-t
ych rok
ov
✦ Pri výmene direktorov, 1996
✦ Na levočskej hore, 1999
9D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
Provinciálna kapitula SDB je
bratské zhromaždenie spolu-
bratov, ktoré sa uskutočňuje
každé tri roky. Zúčastňujú sa ho
provinciálni predstavení, direk-
tori domov a volení delegáti za
miestne komunity. Kapitula
rozhoduje o veciach, ktoré sa tý-
kajú rozvoja a dobrého chodu
provincie a tiež hľadá vhodné
prostriedky na rozvíjanie rehoľ-
ného a pastoračného života pro-
vinciálnej komunity.
V dňoch 22. - 24. októbra
2000 sa v priestoroch nového
teologického študentátu v
Bratislave-Dúbravke začalo prvé
zasadanie provinciálnej kapitu-
ly slovenských saleziánov. Zišlo
sa na ňom 45 delegátov a roko-
vania sa zameriavajú na hlavnú
tému, ktorou je: saleziánska ko-
munita dnes.
Delegáti hlasovaním rozho-
dovali, o ktorých problémoch
bude kapitula rokovať a určili
pracovné sekcie, ktoré pripravia
podklady k jednotlivým témam.
Odsúhlasené témy sa stanú
predmetom podrobnejšieho ro-
kovania na druhom zasadnutí.
Kapitula týmto prvým stret-
nutím začala svoju prácu, ktorá
teraz pokračuje v sekciách.
Druhé zasadanie sa začne 11.
februára 2001 a bude trvať po-
dľa potreby, kým sa neprijmú
definitívne závery a spoločný
kapitulný dokument.
Súčasný svet pred nás kladie
mnohé výzvy a otázky. Je po-
trebné spoločne na ne hľadať
odpoveď, aby sme obstáli ako
rehoľníci, veriaci ľudia a vycho-
vávatelia mladých.
Jozef Kupka SDB
Foto: autor
D BAKTUALITA
tých štrnásť rokov predsa len
niečo vyrástlo.
SÚČASNOSŤ
Komunita - V posledných
dvoch rokoch trpela komunita
nedostatkom personálu, čo sa
prejavilo únavou, absenciou sa-
moštúdia a neustálou hrozbou
premeny „rodiny“ na „pracovnú
skupinu“. Počas prázdnin tohto
roku pribudli dvaja spolubratia
(kňaz a asistent), čo dáva opráv-
nenú nádej, že naša služba bude
kvalitnejšia. So spolubratmi z
Humenného sa stretáme dvakrát
za mesiac. Spoločne sa podelíme
s radosťami, ťažkosťami, skúse-
nosťami.
Oratórium - Otvorené je šesť-
krát do týždňa, navštevuje ho
pravidelne 120 chlapcov vo veku
10 - 15 rokov. 80% z nich je za-
členených do skupín, ktoré sa
stretávajú týždenne. Záujem o
prítomnosť v oratóriu prejavujú
aj rómski chlapci. Naším aktuál-
nym cieľom v oratóriu, okrem vý-
chovy k viere, je budovať v chlap-
coch povedomie jedného spolo-
čenstva. Ponuky sú podobné ako
v iných strediskách: šport, hud-
ba, krúžky, výlety… Pre oratoriá-
nov máme jedenkrát v týždni sv.
omšu v našej kaplnke. Pre naj-
menších organizujeme každý rok
počas letných prázdnin tábor.
Mládežnícke stredisko - Ako
spoločenstvo sa neformálne or-
ganizuje pri našom kostole už
takmer desať rokov. Veková hra-
nica mladých v stredisku je 17 ro-
kov. Jednotlivé spoločenské a
športové podujatia organizujeme
v spolupráci so sestrami salezián-
kami a mládežníkmi pre všet-
kých stredoškolákov. Každý pia-
tok majú svoju mládežnícku sv.
omšu striedavo v kostole SDB a
FMA.
Saleziánska rodina - Tvoria ju
saleziáni sestry FMA, mladí, ašpi-
ranti saleziánskych spolupracov-
níkov a dobrodinci. Spolupráca
medzi jednotlivými zložkami eš-
te nie je na dostatočnej úrovni. Je
to skôr skupina ľudí, ktorá plá-
nuje a hodnotí jednotlivé spoloč-
né podujatia. Zástupcovia sa stre-
távajú približne v dvojmesačných
intervaloch.
Náš podiel na farskej pastorá-
cii - Veriacim, ktorí navštevujú
bohoslužby v našom kostole po-
skytujeme po celý rok možnosť
pristúpiť ku sviatosti zmierenia.
Spolubrat František Chudý den-
ne navštevuje jednotlivé oddele-
nia nemocnice, aby pacienti mali
možnosť prijať sviatosť zmiere-
nia, Eucharistie a pomazania cho-
rých. Vyučujeme aj náboženstvo
na dvoch stredných školách.
Teodor Gavenda SDB
Foto: archív SDB Michalovce
✦ Práce v oratóriu
✦ Saleziánsky dom
✦ Saleziánsky dom
✦ Decká v oratóriu
10 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
Provinciálna
kapitula
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01 11
Časopis Don Bosco dnes
zasielame bezplatne každému,
kto oň požiada. Už od roku 1877
je to dar dona Bosca tým, ktorí
so sympatiou sledujú
saleziánsku prácu a misie.
Šírte ho medzi príbuznými a
priateľmi. Oznámte nám hneď
zmenu vašej adresy.
Objednávky zasielajte
na adresu:
DON BOSCO DNES
Miletičova 7
821 08 BRATISLAVA
tel.: 07/502 31 340
e-mail: dbd@donbosco.sk
KAŽDÉ
DVA
MESIACE
DON
BOSCO
DO
TVOJHO
DOMU
13D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
D BAKTUALITA
JUBILEUM 2025
Pápež otvára Svätú bránu na
chráme svätého Petra. Je polnoc
24. decembra 2024. Začína sa ju-
bilejný rok 2025. Po Bonifácovi
VIII. to naposledy robil v roku
2000 prvý slovanský pápež Ján
Pavol II. V čase otvorenia Jubilea
mal už 80 rokov a dožil sa po ju-
bilejnom roku ešte mnohých ďa-
lších významných udalostí... - kto
vie, čo tam bude napísané ďalej?
Kto vie, kto z nás sa dožije ešte
takéhoto Jubilea, ako bolo to
v roku 2000. Už je to minulosť.
To, čo sa dialo v roku 2000
v Cirkvi a vo svete - to bola na-
ozaj veľká a významná doba.
Azda ešte nikdy neprešlo brána-
mi Ríma toľko ľudí, ako v tomto
Jubilejnom roku. Ani sa to neod-
vážim odhadnúť - iste sa už obja-
vili prvé štatistiky na internete.
Zdá sa, že stránka, ktorá ponúka-
la informácie o jubilejnom roku
bola jednou z najnavštevovanej-
ších.
JUBILEUM 1975
Naša generácia o tomto jubilej-
nom roku iba počula z Va-
tikánskeho rozhlasu. Bolo to ob-
dobie rôznych ťažkosti a pápež
Pavol VI. to nemal vôbec ľahké.
JUBILEJNÝ ROK 1983
Na pamiatku 1950. výročia vyku-
piteľskej smrti Ježiša Krista, ho
vyhlásil Ján Pavol II. Na jeho prí-
pravu bolo málo času a zdá sa, že
sme to aspoň my, tu na
Slovensku, neveľmi chápali.
JUBILEJNÝ ROK 2000
- VEĽKÉ JUBILEUM
Tento rok sa začal ešte v roku
1978 nástupom Jána Pavla II. do
jeho úradu. Jeho slová „Otvorte
dvere Vykupiteľovi“ - „Nebojte
sa“ vyústili do jeho prvej encykli-
ky Redemptor hominis. V nej pr-
výkrát predstavil víziu tohto jubi-
lejného roku.
Neviem, či to budem dobre inter-
pretovať, ale veľký podiel na tejto
skutočnosti mali aj českí a slo-
venskí biskupi. Aspoň v zmysle
toho, že najprv v Čechách vznik-
la 10-ročná príprava na milénium
sv. Vojtecha. A neskôr u nás
vznikla iniciatíva 10-ročnej prí-
pravy na milénium roku 2000.
Ten začiatok bol rozpačitý - ale
začalo sa o tom hovoriť a pápež
Jubileum za nami
- kedy príde ďalšie?
Tieto stretnutia už majú svoju
dlhoročnú tradíciu a ich súčasťou
býva aj futbalový turnaj o putov-
ný pohár. Po únavnej desaťhodi-
novej ceste cez jednotvárnu poľ-
skú rovinu a „tajgu“ sa náš auto-
bus v neskorý večer zastavil na
mieste určenia. Navečerať, vybaliť,
ubytovať a zaľahnúť, aby náš tím
bol fit na raňajší zápas. Hrali pro-
ti nám bohoslovci z Krakova a
väčšina prítomných sa neskôr vy-
jadrila, že to bolo predčasné finá-
le. Celý zápas sa niesol v bratskej
saleziánskej atmosfére - naši
chlapci sa zachovali gentleman-
sky a pustili krakovčanov do ve-
denia i do dvojgólového náskoku.
Po neskutočne nevyužitých šan-
cách sa stav nezmenil a tak nás ča-
kal na druhý deň súboj o tretie
miesto. Predtým nám však bratia
z Londu umožnili prehliadku ne-
ďalekého historického mesta
Hniezdna, kde pôsobil i svätý bis-
kup Vojtech.
Večer bola prehliadka samot-
ného saleziánskeho seminára v
Londe spojená s odborným vý-
kladom. Kláštor prevzali saleziá-
ni v roku 1901 od cistercián-
skych mníchov a má svoju boha-
tú históriu.
V nedeľu 8. októbra sme po
spoločnej sv. omši a výdatných
raňajkách zohrali zápas o tretie
miesto so seminaristami z Lodže.
Súboj sa opäť niesol v bratskej at-
mosfére a pohode. Naši verní a
draví fanúšikovia, po poľsky kibi-
ci, vedení otcom vikárom donom
Grachom nás prinútili zvíťaziť 4 :
1, a tak sa Žilina tešila z medailo-
vého tretieho miesta. Okrem
iných hviezd nastúpil v tomto zá-
pase i náš otec direktor don Jozef
Marek a citeľne prispel k víťaz-
stvu.
Po spoločnom obede a
záverečnom vyhodnotení v kniž-
nici kláštora sa všetci zhodli na
tom, že takéto stretnutia v nás
podporujú povedomie celosveto-
vej saleziánskej komunity, budu-
jú vzťahy, umožňujú bratské roz-
hovory a zanechávajú v nás neza-
budnuteľné zážitky z prežívania
toho istého povolania.
Bohu vďaka za všetkých bra-
tov, s ktorými sme v Poľsku boli, a
za to všetko, čo nás tam povzbudi-
lo a obohatilo. O rok sa stretneme
u nás v Žiline. Tešíme sa a zároveň
prosíme o modlitby za dobrú prí-
pravu a úspešný priebeh nielen
tohto stretnutia, ale i našich snáh
tu v študentáte. Ak nás prídete o
rok povzbudiť, víťazný pohár osta-
ne určite na Slovensku.
Števo Riško SDB
V DŇOCH 6. - 8. OKTÓBRA SA V POĽSKU V MESTEČKU LOND USKUTOČNILO
MEDZINÁRODNÉ STRETNUTIE SALEZIÁNOV - ŠTUDENTOV. ZÚČASTNILI SA HO
BOHOSLOVCI Z KRAKOVA, LODŽE, LONDU A MEDZINÁRODNÚ PEČAŤ SME TOMU DALI MY
- SALEZIÁNSKI ŠTUDENTI ZO ŽILINY.
Bratské stretnutie
12 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Na začiatku svetového rozma-
chu saleziánskeho diela a sale-
ziánskej rodiny sa Panna Mária
zjavuje v živote dona Bosca ako
jeho osobná pomocnica. Spomí-
na ju ako mocnú vodkyňu, ako
ochrankyňu a pokladníčku, ako
zakladateľku a udržovateľku diel,
skrze ktorú bude napredovať
ním založená kongregácia.
Svojich chlapcov a spolubratov
uisťuje, že kým doteraz kráčal ne-
isto, už nemôže zblúdiť, lebo ho
vedie Panna Mária. Výrazy „vod-
kyňa“ a „opora“ sú dve slová, kto-
ré sa u dona Bosca často opaku-
jú. V jednej kázni pri duchov-
ných cvičeniach pre saleziánov v
Lanzo (1871) povedal, že len v
nebi budeme mať možnosť pre-
kvapení konštatovať, čo všetko
pre nás urobila Panna Mária a bu-
deme jej na veky vekov ďakovať.
Ďalej sa Panna Mária zjavuje v
živote dona Bosca ako Pomocnica
Cirkvi. Vieme, že to ovplyvnili aj
historické udalosti. Petrova Cirkev
vstúpila do obdobia veľkých ťaž-
kostí. Zanikol pápežský štát, pá-
pež a biskupi sa ocitli v dramatic-
kej situácii, bola ohrozená viera ľu-
dových vrstiev, žiadala sa nová
pastorácia atď. Titul Pomocnice, za
ktorý sa prihovárali tieto dôvody,
sa donovi Boscovi zdal ešte vhod-
nejší, keď si uvedomil, že Turín-
čania už od 18. storočia poznali
Bratstvo Panny Márie Pomocnice
založené v Monaku. Okrem toho
sa zdá, že aj Pius IX., ktorého sa na
to preventívne pýtal, sa priaznivo
vyjadril o tomto názve. A tu znovu
prichádza s iniciatívou Panna
Mária, aby nanovo usmernila ma-
riánsku úctu Cirkvi a jej apoštol-
skú prácu, podľa dobre známeho
výroku dona Bosca samého, z jed-
ného decembrového večera 1862:
„Panna Mária chce, aby sme ju cti-
li pod titulom Pomocnice. Časy sú
také vážne, že naozaj potrebuje-
me, aby nám najsvätejšia Panna
pomáhala ochrániť kresťanskú vie-
ru“. A Pomocnica zasiahla. Prichá-
dzajú misionárske výpravy, vstup
saleziánskych kongregácií do ďa-
lších európskych krajín a definitív-
ne zorganizovanie saleziánskych
spolupracovníkov. Panna Mária
Pomocnica je na čele tohto celo-
svetového rozmachu, umožňujúc
pochopiť jeho celocirkevný
význam. Nesmieme sa teda do-
mnievať, že úcta k Panne Márii
Pomocnici kresťanov je iba zna-
kom dona Bosca. Don Bosco ju ne-
prevzal z tradícií svojho rodného
kraja, ale sa pre ňu rozhodol z vyš-
šieho riadenia. Vieme, že svätec sa
výslovne rozhodol pre túto úctu
až po roku 1860. Nepoškvrnená
Dobrá pastierka, ktorá sa stáva po-
mocnicou všeobecnej Cirkvi, ako
spolupracovníčka Otcovho plánu
a kráľovstva Ježiša Krista, plní
funkciu matky Cirkvi, pričom s
osobitnou láskou pozerá na čle-
nov saleziánskej rodiny, ktorú ona
sama chcela a ktorej príslušníci
pracujú v prospech Cirkvi. Panna
Mária nie je teda len zakladateľkou
saleziánskeho diela, ale je v kon-
gregácii saleziánov natrvalo prí-
tomná.
Vnútorne prežíval don Bosco
úctu k Panne Márii ako absolút-
nu dôveru k nej. Prijímal a čo naj-
vernejšie sledoval jej náznaky a
smernice s dokonalým pokojom,
ktorý sa opieral o povedomie jej
moci. Hovorieval, že protivníci
„majú do činenia s Pannou
Máriou“. Keď mu zomrela mama
Margita, s detinskou dôverou sa
na Pannu Máriu obrátil v kostole
La Consolata so slovami:
„Milostivá Panna, ja a moji syno-
via sme tu zostali bez matky.
Prosím ťa, buď odteraz ešte oso-
bitnejšie mojou a ich Matkou.“
Navonok dal svojej hlbokej
mariánskej úcte výraz okrem
mnohých prejavov bežného cha-
rakteru aj stavbou Baziliky Panny
Márie Pomocnice kresťanov v
Turíne, Inštitútom dcér Márie
Pomocnice kresťanov, ktorý mal
byť „trvalým pomníkom vďač-
nosti voči Panne Márii“ a
Združením ctiteľov Panny Márie
Pomocnice kresťanov.
Ján Zauška SDB, Foto: LDC Turín
15D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0114 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
túto iniciatívu registroval už pri
prvej návšteve u nás v roku
1990. Tam na starom vajnor-
skom letisku zaznela jeho silná
výzva: „Kresťanstvo je poslanie,
ktoré nám dáva Zmŕtvychvstalý:
Ako mňa poslal Otec, tak ja po-
sielam vás.“
Rok 1996 priniesol pápežov list
Tertio millenio adveniente.
V ňom bola naznačená vízia troj-
ročia prípravy a pohľadu na
Syna, Svätého Ducha i nebes-
kého Otca.
A potom prišla slávnostná chvíľa
otvorenia svätej brány o 23.00 h
24. decembra 1999, keď ju pápež
slávnostne otvoril a po krátkej
modlitbe cez ňu prešiel s evanje-
liárom v ruke. Mnohí z nás to sle-
dovali s očakávaním: Čo prinesie
tento jubilejný rok?
Program jubilea bol úžasne boha-
tý. V Ríme pripravili kalendár ju-
bilejných podujatí, ktoré sa mali
rozpracovať na miestnych úrov-
niach. Na Slovensku tak vznikol
kalendár s podujatiami jubilej-
ného roku na celosvetovej, celo-
slovenskej i diecéznej úrovni. Za
celým týmto snažením obetavo
stál otec biskup Rábek spolu
s komisiami pre jubilejný rok.
KRITIKU MUSÍ
PREDCHÁDZAŤ
SEBAKRITIKA
Možno by bolo dobré pozrieť sa
na celé jubileum kriticky. No zdá
sa, že kritickosť môže pomôcť
vtedy, ak tu bude najprv sebakri-
tika. Z nej potom môže vzísť kon-
štruktívna kritika pre dobro bu-
dúcnosti.
VRCHOLY
Svätý otec v liste Putovanie po
miestach našej spásy spomína tri
vrcholy, cez ktoré prechádzal
Mojžiš. Boli to v jeho živote
dôležité medzníky: Vrch s horia-
cim kríkom, kde dostal poverenie
na oslobodenie - bol to vrch viery.
Sinaj, druhý vrch, kde Mojžiš do-
stal Desatoro - bol vrchom lásky.
A konečne tretí vrch Nebo, z kto-
rého videl Mojžiš zasnúbenú zem
a z ktorého on sám odišiel
k Otcom - bol to vrch nádeje.
A my? Mali sme v tomto roku svo-
je vrcholy. Nie jeden ani tri, ale
viacero - pre rozličné skupiny.
Prvý vrchol - Slovensko. Prechod
z roku 1999 do 2000. Na mno-
hých miestach sa uskutočnili
Lucenáriá, ktoré prešli do polnoč-
ných svätých omší. Zdá sa, že
oveľa viac ľudí bolo na námestiach
pri ohňostrojoch, ale našlo sa
dosť tých, ktorí sa za nich modlili
v kostoloch. Ak to bolo takto, sta-
lo sa to pozitívom pre tento svet,
v ktorom sa pohybujú všetci ľudia.
Druhý vrchol - Národná púť do
Ríma. Ešte nikdy nebolo v Ríme
toľko Slovákov naraz. Pre uspo-
riadateľov v Ríme i zo Slovenska
prvá zaťažkávajúca skúška.
Zvládnutá nad všetko očakáva-
nie. Mnoho pozornosti, trpezlivé
znášanie ťažkostí, nadšenie pri-
niesť Svätému otcovi celé
Slovensko. Cesta, ktorá nebola
turistickým výletom, ale púťou,
kde šli bokom všetky umelecké
túžby a prednosť mala modlitba.
Úžasná audiencia u Svätého otca
s jeho odporúčaniami pravidelne
rozjímať z Božieho slova a čerpať
silu z Eucharistie. A krátko pred-
tým silné odporúčania kardinála
Tomka do spoločenského a poli-
tického života. Veľmi silným mo-
mentom bola večerná modlitba
na námestí svätého Petra tesne
pred odchodom z Ríma a návšte-
va miest a stôp príchodu kresťan-
stva na naše územie cez Akvileju.
Tretí vrchol - Svetové dni mláde-
že v Ríme v auguste. Temer tri-
tisíc mladých zo Slovenska malo
púť veľmi ťažkú pre extrémne
teplo a nedostatočnú organizáciu
dopravy a ubytovania. Ale popri-
tom aj nesmierne množstvo skú-
seností a zážitkov viery, nádher-
né katechézy otcov biskupov
pre našich mladých. Vrcholom
bola večerná vigília s pápežom
19. augusta a svätá omša 20. au-
gusta. Dav dvoch miliónov mla-
dých sa premenil na pútnikov za
Kristom pod vedením pápeža.
Naozaj to bola púť so všetkými
ťažkosťami. Pre mnohých mla-
dých znamenala jasnú orientáciu
na ceste za povolaním. Mnohí
tam objavili aj priateľstvá, ktoré
pretrvajú po celý ich život.
Štvrtý vrchol - Rarita - množstvo
sobášov po celom Slovensku 9.
9. 2000. Kiež stredom týchto no-
vých rodín bude po celý život
Ježiš Kristus.
Piaty vrchol - Diecézne stretnutia
mládeže ako odrazy Svetových
dní mládeže so Svätým otcom.
Kiež by naši mladí vydržali.
Šiesty vrchol - Národná púť
k Sedembolestnej do Šaštína
z celého Slovenska. Sedembo-
lestná stála verne pri Synovi a bu-
de stáť pri tých, ktorí sa budú
držať jej Syna.
Siedmy vrchol - Celoslovenský eu-
charistický kongres v Bratislave.
Nečakané množstvo veriacich. Pre
mnohých úžasný zážitok eucha-
ristickej viery. Tento kongres bude
treba doceniť a prehodnotiť vzhľa-
dom na budúcnosť. Lebo bez eu-
charistického Krista niet Cirkvi.
Tento koncilový odkaz musíme
všetci preniesť do osobného i spo-
ločenského života.
Ôsmy vrchol - Tvoj osobný jubi-
lejný rok, tvoja osobná púť na
miesta získania jubilejných od-
pustkov, ale najmä zmena života
smerom k nasledovaniu Krista
v každodennom živote. Ako na to?
Bolo tých vrcholov ešte viac? Iste,
ale tie už musíš povedať, poroz-
právať či napísať ty.
Marian Valábek SDB
Foto: Peter Bučány SDB
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Pomocnica
v živote dona Bosca
17D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
16 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
SALEZIÁNSKI
SPOLUPRACOVNÍCI
NA SLOVENSKU
Dielo saleziánskych spolupra-
covníkov na Slovensku za začína
rozvíjať v roku 1924 - prvým prí-
chodom slovenských saleziánov.
Postupným rozvojom salezián-
skeho diela vznikajú tzv.
Dobrodinci dona Bosca. Ich akti-
vita sa obmedzovala iba na pod-
poru vznikajúceho saleziánske-
ho diela.
Až koncom 70-tych a začiat-
kom 80-tych rokov vznikajú prvé
apoštolsky činné spoločenstvá,
ktoré v ilegalite pôsobiaci bratia
saleziáni sformovali do podoby
dnešného Združenia salezián-
skych spolupracovníkov na
Slovensku.
Prvé základné centrum bolo v
meste Zvolen, kde v roku 1980
prví saleziánski spolupracovníci
ešte potajomky skladali prísľub.
Postupne v tajnosti začali vznikať
ďalšie miesta a strediská na vý-
chodnom a západnom Sloven-
sku a v roku 1989 z ilegality vy-
stúpilo na verejnosť asi 250 sale-
ziánskych spolupracovníkov.
Po uvoľnení situácie v štáte aj
v Združení zaznamenávame veľ-
ký rozmach počtu saleziánskych
povolaní do našich radov.
Nastupuje nový spôsob formova-
nia v duchu Pravidiel apoštol-
ského života.
Obdobie základného formo-
vania sa začína minimálne roč-
ným časom pred ašpirantátom.
Jeho cieľom je ľudská a kresťan-
ská zrelosť. Po jeho ukončení a
po slobodnom rozhodnutí pre-
dašpiranti môžu pokračovať v
tejto formácii ašpirantátom. Tu sa
pokračuje vo vyzrievaní a k tomu
pristupuje aj vyzrievanie v sale-
ziánskom duchu. Vyvrcholením
tohto obdobia je „prísľub“, ktorý
sa uskutočňuje po slobodnom
rozhodnutí sa ašpiranta a po pri-
jatí provinciálnou radou salezián-
skych spolupracovníkov do
Združenia. Týmto nový spolu-
pracovník nastupuje obdobie
permanentného celoživotného
formovania a vo svojom živote
naplno prežíva Pravidlá apoštol-
ského života. V súčasnosti je na
Slovensku 700 saleziánskych
spolupracovníkov, ktorí žijú v 24
strediskách.
CESTA, KTORÁ VEDIE
K SVÄTOSTI
„Združenie spolupracovníkov
má otriasť malátnosťou mnohých
kresťanov a šíriť energiu lásky,“
hovoril don Bosco. Zvoliť si život
podľa Pravidiel apoštolského ži-
vota značí nájsť evanjeliový spô-
sob realizácie a vydať sa na cestu,
ktorá vedie k svätosti. Každý sa-
leziánsky spolupracovník berie
slobodne na seba apoštolský zá-
väzok a prežíva ho v prostredí,
kde žije. V rodine, manželstve, v
práci a živote, v sociálnej realite.
Sem vnáša saleziánskeho ducha.
Všetko uskutočňuje v duchu bla-
hoslavenstiev.
Spolupracovník je otvorený
všetkým formám apoštolátu: ka-
techizácii, kresťanskej formácii,
animácii mládežníckych a rodin-
ných skupín, spolupráci vo vý-
chovných a vzdelávacích stredis-
kách, sociálnou službou pre chu-
dobných, prácou v oblasti spolo-
čenskej komunikácie, misionár-
skou prácou, i modlitbou, hmot-
nými prostriedkami a veľkoduš-
nou obetou utrpenia a chorôb.
Všetko uskutočňuje v systematic-
kej práci alebo epizodickými ak-
ciami, zameranými na mládež a
ľudové vrstvy. Má účasť na živote
miestneho spoločenstva, v kto-
rom cíti zodpovednosť za spoloč-
né poslanie.
„Dielo spolupracovníkov sa roz-
šíri do všetkých krajín, prenikne ce-
lé kresťanstvo. Božia ruka ho pod-
poruje! Budú to práve spolupracov-
níci, ktorí budú šíriť katolíckeho
ducha. Možno je to iba moja utó-
pia, no predsa sa jej pridŕžam!“
(don Bosco)
Darina Čierniková
Foto: archív ACS
KTO JE SALEZIÁNSKY
SPOLUPRACOVNÍK ?
Saleziánsky spolupracovník
je pravý salezián vo svete, t.j.
kresťan-laik alebo kňaz, ktorý nie
je viazaný rehoľnými sľubmi a
uskutočňuje vlastné povolanie k
svätosti tým, že sa angažuje pre
mládežnícke a ľudové poslanie
podľa ducha dona Bosca, v služ-
be pre miestnu cirkev a v osobit-
nom spoločenstve so spoločnos-
ťou saleziánov.
VZNIK A POSLANIE
Združenie saleziánskych spo-
lupracovníkov (skratka ACS) za-
ložil sv. Ján Bosco. Dejiny sale-
ziánskych spolupracovníkov sa
začínajú rokom 1841, kedy don
Bosco začal zhromažďovať v
Turíne chudobných a opuste-
ných chlapcov. Aby mohol zabez-
pečiť ich kresťanský a ľudský
rast, vznikali skupiny ľudí, ktorí
osobným pričinením podporova-
li jeho dielo.
V rokoch 1841 - 1874 don
Bosco koncipoval „projekt“ Sale-
ziánskej spoločnosti, pozostávajú-
ci z členov rehoľných i laikov, lebo
pre neho saleziánske povolanie
bolo len jedno. No nakoniec na
radu zodpovedných z Ríma v ro-
ku 1876 napísal Pravidlá pre sale-
ziánskych spolupracovníkov. Sv.
Otec Pius IX. ich 9. mája 1876
schválil. Don Bosco hovoril:
„Dlho som uvažoval o spôsobe za-
loženia saleziánskych spolupra-
covníkov. Ich autentický a priamy
cieľ nie je pomáhať saleziánom,
ale poskytovať pomoc Cirkvi, bis-
kupom, farárom, pod priamym
vedením saleziánov.“ Z toho je jas-
né, že bol zaujatý myšlienkou
zjednotiť čo najviac síl pre účinnú
prácu v prospech spásy duší. Úsi-
lie o zjednotenie sa všetkých troch
zložiek, ktoré založil (SDB, FMA i
ACS) ho viedlo k vytvoreniu jed-
nej saleziánskej rodiny.
V roku 1974 sa upravili v du-
chu II. vatikánskeho koncilu aj
Pravidlá saleziánskych spolupra-
covníkov. Ich názov bol Nové pra-
vidlá a po úprave Kódexu káno-
nického práva ich bolo treba zrevi-
dovať. Tieto pravidlá boli Apo-
štolskou stolicou úradne schvále-
né dekrétom z 9. mája 1986 pod
názvom Pravidlá apoštolského ži-
vota. Dnes v 96 krajinách sveta ži-
je a pôsobí už okolo 15 000 sale-
ziánskych spolupracovníkov.
20 rokov Združenia
saleziánskych spolupracovníkov
na Slovensku
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
PRE SALEZIÁNSKYCH SPOLUPRACOVNÍKOV NA
SLOVENSKU BOL JUBILEJNÝ ROK ROKOM 20.
VÝROČIA ZLOŽENIA PRVÝCH PRÍSĽUBOV V DUCHU
„PRAVIDIEL APOŠTOLSKÉHO ŽIVOTA“, PODĽA
KTORÝCH SA SNAŽÍ 700 SPOLUPRACOVNÍKOV DENNE
PREŽÍVAŤ SVOJ ŽIVOT.
Spolupracovník vie robiť aj cukrovú vatu
Občerstvenie na
výlete
V kruhu rodiny
Vek nerozhoduje, dôležité je,
že má mladého ducha
Týmto sa stáva turínske Združenie v plnom slova
zmysle všeobecným strediskom šírenia a propa-
gácie úcty Panny Márie Pomocnice v celej Cirkvi.
V roku 1914 don Albera dostal dišpenz od
vzdialenosti, ktoré sa museli dodržať pri vzniku
nových združení, ktoré sa chceli k turínskemu
Združeniu pričleniť pre všetky kostoly a kaplnky,
pre ktoré dostal zriaďovacie právo. Bol to nový a
definitívny znak už neodškriepiteľnej autonómie
a vlastnej fyzionómie Združenia v Turíne so všet-
kými pridruženými strediskami. Združenie sa
tak stáva právne a čoskoro aj fakticky v najužšom
zmysle slova novým hybným centrom animácie
kultu Pomocnice kresťanov v celej Cirkvi.
Don Rinaldi ako veľký ctiteľ Panny Márie
Pomocnice, naplánoval stavebné rozšírenie
Baziliky Panny Márie Pomocnice v Turíne na
Valdoccu. Zo svätyne chcel mať živé mariánske
stredisko pre celú saleziánsku rodinu. Na ná-
mestí pred bazilikou dal urobiť pomník dona
Bosca a v bazilike jeho oltár.
Osobitnú službu animácie Združenia Márie
Pomocnice zohráva teda Valdocco, ktoré je dyna-
mickým centrom, umožňujúcim pochopiť apoš-
tolskú aktuálnosť a dôležitosť Združenia pre ľu-
dové vrstvy. Z baziliky na Valdoccu vychádzajú
impulzy a orientácie, z ktorých čerpajú animáto-
ri Združenia na miestnych úrovniach. Z miest-
nych stredísk zasa vychádzajú podnety a orientá-
cie, ktoré spájajú animátorov stredísk so zodpo-
vednými rozličných skupín saleziánskej rodiny.
Dobrú službu pre animáciu zohráva i časopis
Maria Ausiliatrice, ktorý zabezpečuje v každom
čísle niekoľkými stranami animáciu Združenia.
Ján Zauška SDB, Foto: LDC Turín
Z podlubia vedľa hlav-
ného vchodu sa zostupu-
je na návštevu do marián-
skeho historického doku-
mentačného strediska. Je
to veľmi zaujímavá doku-
mentácia o ľudovej ma-
riánskej úcte v jej rôznych
prejavoch v rozličných
krajinách sveta.
Výstava má štyri časti:
–oddelenie s prejavmi
vďačnosti za vypočutie,
–oddelenie s pamiatko-
vými darmi pre marián-
sku výstavu,
–sála „Don Bosco a
Panna Mária Pomocnica
kresťanov“,
–knižnica o ľudovej úcte
k Panne Márii.
Toto stredisko môžu na-
vštíviť všetci; okrem toho
poskytuje konzultácie
bádateľom a čitateľom.
Historická výstava
„Don Bosco a vývoj sale-
ziánskej rodiny vo sve-
te“. Nachádza sa na pr-
vom poschodí budovy s
izbičkami dona Bosca.
19D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
Mariánska
výstava
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Združenie Panny Márie Pomocnice kresťanov
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
18 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
POČAS REKTORÁTU
DONA VIGANA.
Šiesteho nástupcu dona
Bosca možno smelo označiť za
veľkého mariánskeho ctiteľa a
animátora Združenia Márie
Pomocnice. Už v záverečnom
prejave na XXI. generálnej kapi-
tule saleziánov v roku 1978 sa
osvedčil, že má vnútornú istotu o
tom, že bez znovuobnovenia úc-
ty k Panne Márii Pomocnici nič
nedosiahneme. Tvrdí, že Kon-
gregácia sa zrodila a rástla za
priamej účasti Panny Márie.
Obnoví sa do tej miery, do akej
sa dá Márii zasa to miesto, ktoré
zodpovedá saleziánskej chariz-
me. Hovorí, že úcta k Panne
Márii Pomocnici je integrujúcim
saleziánskym javom v Cirkvi, je
neoddeliteľným prvkom sale-
ziánskej charizmy a súčasťou
nášho poslania apoštolov mla-
dých.
Vrcholnou udalosťou za rek-
torátu dona Vigana bol celosveto-
vý kongres Združenia Márie
Pomocnice v Turíne v jubilejnom
roku dona Bosca a tiež prijatie
Združenia za člena saleziánskej
rodiny.
Don Viganó si želal aby si celá
saleziánska rodina uvedomila
dôležitosť Združenia pri rozširo-
vaní úcty k Pomocnici a Matke
Cirkvi. Združenie má veľkú mož-
nosť preniknúť k ľudovým vrs-
tvám v „duchu saleziánskej cha-
rizmy“.
POČAS REKTORÁTU
DONA JUANA VECCHIHO
Súčasný hlavný predstavený
Saleziánov dona Bosca, don Juan
E. Vecchi, povzbudzuje členov
Združenia, aby pomáhali jedno-
duchým ľuďom žiť nábožnosť k
Panne Márii, ako to robil don
Bosco. Povzbudil ich k úsiliu v
zjednocovaní hľadísk v rámci sa-
leziánskej rodiny. Okrem toho
ďakuje Združeniu, že sa ujíma
mladých v ťažkostiach. Má
radosť z toho, že Združenie rastie
v kvalite i počte.
VALDOCCO AKO OHNISKO
ZDRUŽENIA
Pri zrode Združenia stoja cti-
telia Panny Márie z ľudu. Boli to
najmä bezprostrední svedkovia
jej pôsobenia za života dona
Bosca.
Lev XIII. udelil donovi Ruovi
25. júna 1889 právomoc pripojiť
k Združeniu na Valdoccu „všetky
ostatné Združenia kánonicky eri-
gované alebo majúce sa erigovať,
v ktoromkoľvek z kostolov alebo
verejných kaplniek, patriacich
Saleziánskej kongregácii, kdekoľ-
vek na svete sa nachádzajú“. Ten
istý pápež udelil ďalšie dve privi-
légiá, keď dal natrvalo hlavnému
predstavenému saleziánov fakul-
tu zriadiť vo všetkých kostoloch a
verejných saleziánskych orató-
riách po celom svete Združenie
ctiteľov Márie Pomocnice a pri-
pojiť ho k arcibratstvu zriadené-
mu v Turínskom chráme. Dňa
19. januára 1894 pápež dáva prá-
vomoc rektorovi Saleziánskej
spoločnosti donovi Ruovi „platne
a dovolene ustanovovať nové
strediská Združenia toho istého
mena a štatútu na každom mies-
te, kde existujú domy a chrámy
patriace kongregácii a vzniknuté
Združenia pripájať k arcibratstvu
na Valdoccu. Ďalším breve z 25.
februára 1896 udelil predstave-
nému saleziánov fakultu pripájať
k nemu strediská Združenia toho
istého druhu a úrovne, v ktorom-
koľvek kostole alebo diecéze, kde
by boli kánonicky erigované.
DON EGIDIO VIGANÓ
DON JUAN VECCHI
Za čias nástupcov dona Bosca
20 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
D BLISTY
DRAHÝ ČITATEĽ!
Jesenný chládok začal pri-
krášľovať už aj tak peknú sloven-
skú krajinu. Veru, dlho som sa
nasedel vo vlakoch, kým som po
roku opäť zazrel naše vŕšky, polia,
stromy. Rusko, odkiaľ som musel
prísť po dokumenty domov, je ro-
vinou, na ktorej je alebo niečo za-
siate, alebo je to suchá step.
Miesta, kde môže spočinúť po-
hľad človeka a automaticky sa po-
ďakovať Bohu za krásu stvorenia
sú veľmi ďaleko roztrúsené po
obrovskej krajine, a tak k nim člo-
vek ťažko dôjde. Z tej perspektívy
je Slovensko bohatšie obdarené, a
preto aj Slováci môžu viac pociťo-
vať, ako ich Boh má rád. V dô-
sledku toho by sme mali byť aj le-
pšími a iste i viac veriacimi.
Som salezián z Bratislavy.
Odmalička som cítil, že sa mám
podeliť s tým, čo mi Boh dal. Po
základnej saleziánskej formácii
som preto chcel ísť študovať teo-
lógiu do Sankt Peterburgu s per-
spektívou, že po jej ukončení sa
budem deliť o poznanie Boha s
Rusmi. Prozreteľná ruka Božia
ma však poslala do Krakova.
Dnes vidím zmysel. Do Ruska
musím jazdiť cez Poľsko, a hoci
pracujem v Rostove na Done,
môžem denne komunikovať aj
po poľsky s bratmi Poliakmi, čo
tu žijú. V roku 1999 som bol v
Bratislave vysvätený za kňaza.
Hneď potom ma predstavení po-
slali do bieloruského mesta
Smorgona a mesiac na to do Ros-
tova na Done.
Po práci v Rusku som veľmi
túžil. Viem, že Pán ma v živote tak
viedol, že mi dal predpoklady aby
som tam pre mladých aspoň čosi
v tomto ohľade spravil. Je jasné,
že zatiaľ som v evanjelizácii ros-
tovskej mládeže úplne slabý, lebo
som sám. Nieto tu angažujúcich
sa laikov ani animátorov. Čakám
veľmi pomoc od nejakých možno
dobrovoľníkov, ale aj s tým je
problém. Miestna komunita po-
važuje za perspektívnejšie nájsť a
vychovať miestnych, ako odkiaľsi
pozývať dobrovoľníkov dočasne.
Pochopiť ruského človeka pre
Slováka nie je nijaký problém. Sú
nám veľmi podobní. Keď Slovák
odovzdáva vieru inému Slovákovi
rozprávaním a životom, nemá to
ani jeden ľahké. Aby odovzdal
Slovák vieru Rusovi - to bude ešte
trochu ťažšie, pretože oni prežili
trochu inú históriu. To však ne-
znamená, že je to nemožné. Verím,
že zvestovanie Ježiša Krista Rusom
v interpretácii Katolíckej cirkvi raz
prinesie aj tu svoje dobré ovocie.
Na Slovensku po sv. Cyrilovi a
Metodovi urobili veľa dobrého aj
západní zvestovatelia. Preto hlása-
me vhod či nevhod, hlavne aby sa
Kristus stal známym.
Príroda sa mi zdá na Slovensku
najkrajšia na jeseň - teraz, keď sa i
ja vraciam späť do Rostova, aby
som tam začal druhé kolo, druhý
rok evanjelizácie. Neopúšťam Slo-
vensko s pocitom straty, ale s poci-
tom toho, čo vlastním a môžem
rozdávať rozprávaním o Bohu,
ktorý nám Slovákom dal takú nád-
heru, a ktorý nás má tak rád.
Viem, že Pán chce svoju lásku pre-
ukazovať cezo mňa i ruským
chlapcom a dievčatám v Rostove.
U nás ľudia cestujú po Slovensku,
vidia krásu jesene a poniektorí au-
tomaticky šepcú modlitbu vďaky
Bohu za dar takej krásy. Tam v
Rostove to ohlasovanie, že Boh je
dobrý a chce nám dobro bude tre-
ba doplniť pozornosťami i láska-
vosťou a možno nejakým výletom.
Drahí rodáci, nezabúdajme na
to, že „misie sú dôvodom Cirkvi“
(kardinál Tomko). Pamätajte na
misionárov v modlitbách.
Z hraničného prechodu
Plaveč, 16. septembra 2000.
Patrik Mock SDB, Foto: archív autora
deťom na oblôčky?
Dobrí anjeli
z bielych postelí.
Dávno tomu verím,
že sa husím perím
ohadzujú v zime
doma na perine.
Alebo to v nebi
práve pečú chlebík
a na polia, lúky
padá zvyšok múky?
Nech je tak či inak,
vybehni von, synak,
vybehni von, dievča.
Vločky ľudí liečia.
Vyliečia aj teba
nehou rovno z neba.
Teodor Križka
Ilustrácia: Alenka Teicherová
Kto to sype
vločky
Daj mi duše…
D BM A R I Á N S K E Z V O N Y
Autor článku s deťmi v Rostove na Done
hlavné slovo pán farár a pán riadi-
teľ, to boli dve osobnosti. Riadenie
dediny bolo jednoduchšie a ne-
existovali komplikácie a papiero-
vá vojna, ktoré máme dnes. Deti
chodili do školy, potom sa hrávali,
pomáhali na poli. Ja som bol naj-
starší, a keď som mal sedem ro-
kov, otec mi spravil malú motyč-
ku, a keď sme chodili okopávať
kukuricu, mama mala tri riadky,
otec tiež tri a ja medzi nimi jeden
riadok. Kukurica sa sadila vždy s
dvoma zrnami, aby aspoň jedno
vyrástlo. Keď sa okopávala a boli
pri sebe dve kukuričky, jedna sa
musela vytrhnuť. To sa muselo
opatrne rukou. Mne sa nechcelo
zohnúť, zaťal som motyčkou a
obidve som vyťal. Otec to zbadal,
dostal som zaucho s výčitkou:
„Vidíš, už máme dva klasy preč.“
Tak som sa potom musel aj ja zo-
hýbať. Odmalička som pracoval.
Hrozilo, že ako najstarší budem
musieť ostať na roliach. Avšak otec
ma napokon pustil do gymnázia.
AKO TO ZAČALO S VAŠÍM
REHOĽNÝM POVOLANÍM?
Keď som mal sedem rokov,
pán farár chcel, aby som začal
miništrovať. Zavolal si ma, ale ja
som sa trochu zdráhal. No na je-
ho naliehanie som napokon za-
čal. Keď bol strýko v Šaštíne, to
ma inšpirovalo. Gymnázium som
začal študovať v Trnave, ale na ra-
du strýka som po druhej triede
prestúpil do Šaštína. Ako pä-
tnásťročný som išiel do salezián-
skeho noviciátu do Hronského
Beňadika. V roku 1936 som zlo-
žil prvé sľuby. V roku 1942 ma
pán inšpektor Bokor poslal na te-
ologické štúdiá do Turína. To bo-
lo cez vojnu. Zažil som aj anglic-
ké bombardovanie Turína.
Útrapy vojny ma vyčerpali a
predstavení ma poslali na oddych
na Slovensko. Späť do Talianska
nás už Nemci nepustili, a preto
som teológiu doštudoval v
Hronskom Beňadiku, kde som bol
v roku 1946 vysvätený za kňaza.
Po vysviacke som ešte študo-
val na Univerzite Komenského v
Bratislave. Chvíľu som bol v
Hodoch, potom v Šaštíne a tam
nás v päťdesiatom roku zlikvido-
vali.
AKO STE PREŽILI ROKY
TOTALITY?
V noci z 13. na 14. apríla 1950
obsadila polícia všetky mužské
kláštory a rehoľníkov internovali.
Zo Šaštína som putoval do
Podolínca. Mali sme strach, že
nás vyvezú do Ruska na Sibír. To
sa našťastie nesplnilo, nasledova-
li rôzne internácie, preškoľovania,
nútené práce a vojenské služby.
Ja som začal tajne organizovať
rozptýlených mladých spolubra-
tov, prípadne som zabezpečoval
ich útek do zahraničia. Pri týchto
aktivitách ma chytila polícia a za-
čalo moje väznenie a vyšetrova-
nie. Po prepustení som žil trinásť
rokov doma u rodičov. V roku
1967 sme začali neistý pokus, za-
bezpečiť moju legálnu emigráciu
do zahraničia. Vo februári 1968
za Dubčeka sa to napokon poda-
rilo. Vycestoval som do
Talianska. Tu som býval ako ka-
plán u španielskych sestier.
Potom som bol v Ústave sv.
Cyrila a Metoda. Neskôr vo
Švajčiarsku, v Bazileji.
Po páde komunizmu som sa v
roku 1990 natrvalo vrátil na
Slovensko do Šaštína. Otvárali
sme tu naše gymnázium a bol
som jeho riaditeľom až do roku
1993, kedy som bol menovaný za
provinciála a presťahoval som sa
do Bratislavy. Od júna 1999 som
opäť v Šaštíne. Vyučujem gymna-
zistov, vypomáham v bazilike a
zaoberám sa našimi dejinami.
NAJKRAJŠÍ OKAMIH
ŽIVOTA?
Najkrajšie chvíle pre mňa bo-
li, keď som mohol pracovať me-
dzi mladými, keď som bol asis-
tentom novicov a videl som, ako
pekne rastú a oduševňujú sa. Po
vysviacke som zažíval veľmi pek-
nú prácu v krúžkoch s mladíkmi.
To dávalo zmysel môjmu životu
aj popri ťažkostiach, ktoré boli so
životom spojené.
ČO CHCETE ODKÁZAŤ
NAŠIM ČITATEĽOM?
Oplatí sa zaujímať o dona
Bosca, pretože človek sa tak veľa
naučí. Tento človek sa celý „uvia-
zal“ na dobrú vec - pre dobro
mládeže. Don Bosco je u nás ešte
takmer neznámy. Oplatí sa
zháňať jeho životopis, pátrať po
tajomstve, ktoré ho hnalo. Práca,
ktorú robil, je stále aktuálna a bu-
de aktuálna aj o tisíc rokov.
Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona E. Macáka
V AKOM PROSTREDÍ STE
VYRASTALI?
Rodičia boli veriaci a takým
bežným spôsobom vychovávali
aj nás. Ráno a večer sme sa na ko-
lenách modlili, posielali nás do
kostola. Boli sme maloroľníci,
mama a otec veľa pracovali, a tak
nám nemohli venovať osobitnú
pozornosť. Vtedy nebolo ani vo
zvyku, aby rodičia dozerali de-
ťom na úlohy. Čo som v škole po-
čul, to som sa naučil a zapamätal
si. V triedach sme bývali dva roč-
níky spolu. Učiteľka vysvetľovala
pol hodiny jednej skupine a dru-
hú polhodinu druhej skupine. Ja
som dával pozor aj na jedných, aj
na druhých a potom som sa ako
tretiak hlásil aj na štvrtácku lát-
ku. Na konci roka mi potom dali
preskočiť štvrtú triedu a išiel som
hneď do piatej, čo však bolo pre
mňa trochu náročné.
MÁTE NEJAKÚ PEKNÚ
SPOMIENKU NA DETSTVO?
Môj strýko Anton Macák
odišiel ako sedemnásťročný štu-
dovať do Šaštína ku saleziánom.
Predstavení ho kvôli chorobe po-
sielali domov do Vištuka. Ja som
za ním ku starým rodičom často
utekal. Bolo z toho také pekné
priateľstvo. On mi pomáhal naučiť
sa pekne písať a naučiť sa aj latin-
ské odpovede miništrantov v kos-
tole. Strýko sa stal saleziánom a v
tomto smere vplýval aj na mňa.
AKÝ JE ROZDIEL MEDZI
VAŠÍM DETSTVOM A
SÚČASNOSŤOU?
Život bol omnoho jednoduch-
ší, nekomplikovaný. U nás mali
So Svätým otcom v Ústave sv. Cyrila a Metoda v Ríme, 1983 Odovzdávanie misijného kríža Františkovi Polákovi
Kňazská vysviacka 29.6. 1946 (don Macák tretí sprava)
22 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
D BINTERVIEW
NARODIL SA 7. JANUÁRA 1920 VO VIŠTUKU OKRES PEZINOK. DOMA ICH BOLO PÄŤ DETÍ
- TRAJA CHLAPCI A DVE DIEVČATÁ. DON ERNEST BOL NAJSTARŠÍ A PREŽIL VŠETKÝCH
SVOJICH SÚRODENCOV.
Don Ernest Macák
23D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
Počas duchovných cvičení saleziánov na Borde pri Košiciach
DISKREDITÁCIA
A NEODSTÚPENIE
Konštatovanie oslabenia po-
stavenia otcov nás nesmie pri-
viesť k prijatiu myšlienky, tak
ľahko rozšírenej v politických a
mediálnych diskusiách, obviňu-
júcej otcov z demisie. Chcel by
som odmietnuť diskusiu na té-
mu „demisie otca“. Každý týž-
deň stretám otcov, ktorí majú
veľké ťažkosti so svojimi deťmi,
otcov prekonávajúcich problé-
my, otcov v utrpení. Stretám
však len málo takých, ktorí by
podali demisiu. Odstúpiť by
znamenalo vedieť, aký postoj je
potrebné zaujať a nemať odvahu
ho vniesť do života. Toto abso-
lútne nie je problém otcov, kto-
rých stretávam.
Iste, existujú aj otcovia, kto-
rých by sme mohli označiť za od-
stupujúcich. Ale nachádzajú sa v
každom prostredí. A rozhodne
nie sú početnejší v znevýhodne-
ných prostrediach, ktorých sa
dotýkam, než v prostrediach ide-
álnych.
Nie, pre väčšinu otcov je ter-
mín demisia nepresným. Lepšie
by bolo, vo väčšine prípadov, ho-
voriť spolu s A. Jazoulim, socioló-
gom, ktorý veľa pracoval v tejto
citlivej oblasti, o otcoch diplomo-
vaných vo vykonávaní ich otcov-
skej úlohy.
OSLABENIE PRÁV OTCA
Začnime zvýraznením oslabe-
nia práv otca vo vývoji francúz-
skej spoločnosti. Zákony z rokov
1970 a 1972 prispeli prijateľným
spôsobom k spravodlivejšiemu
deleniu autority, ale zároveň i k
oslabeniu postavy otca. Zatiaľ čo
sme sa mohli tešiť zo zákona z ro-
ku 1970, ktorý dosadil rodičov-
skú autoritu za otcovu moc (otec
a matka boli zrovnoprávnení, čo
zodpovedalo vývoju mravov), zá-
kon z roku 1972, ktorý zveril ro-
dičovskú autoritu v nemanžel-
ských prípadoch výlučne matke,
mal katastrofálne následky. Otec
môže spoznať svoje dieťa, ale ne-
smie vykonávať rodičovskú auto-
ritu, len v prípade, že o to požia-
da súd, čo je dosť nákladná, dlhá
a neistá procedúra; a ešte je po-
trebný, príležitostne, aj súhlas
matky.
V čase prijatia tohto zákona
bol počet detí, ktoré sa narodili
mimo manželstva, nízky. Ale
dnes je to takmer 40%. Záko-
nodarca teda zbavil otcov pro-
striedkov výkonu ich autority a
verejná mienka im vyčítala de-
misiu.
Bolo potrebné čakať na zákon
z roku 1993 (teda 21 rokov po-
tom), aby sme mohli hovoriť o
spojenom vykonávaní rodičov-
skej autority. Ešte je dôležité, aby
si to otec želal. V prípade legitím-
neho dieťaťa je otec určený. V prí-
pade nemanželského je otec dob-
rovoľný. A musíme spomenúť aj
rozvedených otcov. Vo Francúz-
sku iba 15 % z nich získalo sta-
rostlivosť o svoje deti. A myslime
na 60% detí z rozvedených ro-
dín, ktoré nemajú kontakt so
svojím otcom. Pre rozvedených
otcov je teda často ťažké vykoná-
vať svoju rodičovskú úlohu.
Jean - Marie Petitclerc
Preklad: Martin Linhart SDB
Foto: Peter Bučány
Otec, veľká neznáma posled-
ných tridsiatich rokov. Oslabe-
nie rodinnej štruktúry má za
následok, že veľa detí vyrastá
bez prítomnosti otca. Nárast ne-
zdvorilosti dnešných adolescen-
tov poukazuje na krízu otcov-
skej autority. V nasledujúcich
riadkoch sa pokúsme znovu ob-
javiť a pochopiť, že úloha otca
nemôže byť redukovaná iba do
oblasti rodinnej intimity, ale za-
hŕňa aj dôležitú sociálnu di-
menziu: uvedenie dieťaťa do ži-
vota spoločnosti.
Všetci sa dnes stretávame s
nárastom fenoménov násilia u
detí a adolescentov. A ešte zne-
pokojujúcejšie je neprijatie urči-
tých hodnôt a limitov veľkou
časťou z nich. Toto má súvis, a
tu sa opierame o myšlienky T.
Anatrella, s oslabením úlohy ot-
ca v našej súčasnej spoločnosti.
„Spoločnosť bez otca, spoloč-
nosť bez smerovania.“ Za touto
krátkou vetou sa skrýva veľká
pravda: množstvo detí, adoles-
centov, ktorí v každodennom ži-
vote nepoznali upokojujúcu prí-
tomnosť otca, rastie dezoriento-
vaných. „Týmto osobám často
chýba celistvý obraz otca alebo
možnosť pristúpiť na otcovskú
symboliku, aby si upravili svoj
narcizmus. Neprítomnosť alebo
znehodnotenie obrazu otca v
našej spoločnosti je prameňom
násilia.“ Lebo „otec je skutočne
symbolom psychickej autonó-
mie, vonkajšej reality a zmyslu
pre zákon a poriadok“.
V NASLEDUJÚCICH
ŠTYROCH ČÍSLACH NÁŠHO
ČASOPISU BUDEME NA
POKRAČOVANIE
UVEREJŇOVAŤ ZAUJÍMAVÝ
ČLÁNOK O ÚLOHE OTCA
VO VÝCHOVE DETÍ S
POUKÁZANÍM NA
PROBLÉMY, S KTORÝMI SA
TÁTO VÝCHOVA STRETÁVA
V NAŠEJ MODERNEJ
SPOLOČNOSTI. AUTOROM
ČLÁNKU JE FRANCÚZSKY
KŇAZ-SALEZIÁN JEAN -
MARIE PETITCLERC, KTORÝ
MÁ S PASTORÁCIOU
TOHTO TYPU BOHATÚ
SKÚSENOSŤ.
25D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0124 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
D BAKO DON BOSCO
Úloha otca
AKÉ DÔVODY VEDÚ
NAŠICH RÓMOV K
EMIGRÁCII?
V októbri sme boli v Belgicku
na pozvanie biskupa z Gentu. V
tejto krajine sa nachádza asi 20
000 Rómov z Východnej Európy.
V meste Gent žije 1 200 Rómov
zo Slovenska, prevažne z Košíc.
Navštívili sme niekoľko róm-
skych rodín, škôl a mali viacero
pracovných stretnutí s ľuďmi z
rôznych organizácii, ktorí prichá-
dzajú do styku s týmito našimi
azylantmi. Niektorí čakajú na šta-
tút azylanta už štvrtý rok.
Väčšina Rómov, ktorých sme
mali možnosť stretnúť, je zo
strednej a vyššej vrstvy. Neboli
tam Rómovia z klasických osád.
Pre belgické úrady je veľmi ťažké
posúdiť motív ich žiadosti o azyl.
Všetci Rómovia, s ktorými sme sa
rozprávali, hovoria, že dôvodom
ich odchodu bola rasová ne-
znášanlivosť zo strany Slovákov,
diskriminácie a pod. Momen-
tálne aj tam títo ľudia žijú v urči-
tom strachu, či budú alebo nebu-
dú musieť Belgicko opustiť . Deti
chodia len do škôl pre azylantov,
bývajú v štvrtiach medzi Arabmi
a černochmi.
Podľa vyjadrenia miestnych,
aj u nich je minimálna šanca, že
si nájdu prácu. Rasová neznášan-
livosť a diskriminácia existuje aj v
Belgicku - len títo „cudzinci“, na-
koľko nepoznajú reč, nevedia to
ešte vnímať. Osobne som ju aj ja
sám veľmi pocítil, počas troch
dní, keď som čakal na víza v
Bratislave (ktoré nám udeľovali
pred budovou) a hneď po prílete
do Bruselu, kde nás skoro hodi-
nu veľmi nechutne „preklepáva-
li“ (šiel som tam v spoločnosti
dvoch Rómov).
ČO BY MOHLO POMÔCŤ
RIEŠIŤ ICH SITUÁCIU?
Okrem Cirkvi má veľkú úlohu
a zodpovednosť aj štát. Prácou by
sa dalo vyliečiť veľa „ľudských
bied“. Nič nedať zadarmo, ale po-
moc (podporu) motivovať určitou
činnosťou.
Rómske etnikum populačne
rastie. Pokiaľ to budú ľudia eko-
nomicky samostatní, vzdelaní, hl-
boko veriaci, nemusíme sa obávať.
Ale ak bude väčšina aj naďalej len
sociálne odkázaná, nevzdelaná,
nekatechizovaná, budúcnosť ne-
bude ľahká. Je to ťažká úloha, na
riešení ktorej sa musia podieľať aj
samotní Rómovia.
Existujú veľké rozdiely v živote
Rómov na Slovensku. Rozdiely sú
niekedy aj v susedných obciach či
v jednej osade. Môžete mať vedľa
seba negramotného s vysokoško-
lákom. Úroveň života Rómov čas-
to závisí od prístupu okolia. Čím
sme otvorenejší, tým sú Rómovia
na vyššej úrovni a opačne, keď sa
izolujeme, nastane priepasť vo
všetkých oblastiach.
AKÝ VÝVOJ V TEJTO
OBLASTI OČAKÁVAŠ?
Je potrebné začať aj s evanje-
lizáciou a katechizáciou Rómov.
Nezľaknúť sa po prvých neúspe-
choch, nepodceňovať túto prácu,
nebáť sa ich, nepohŕdať nimi, ne-
štítiť sa ich, nepovyšovať sa nad
nich. Rómska osada je pre nás
misijným územím, vstupujme do
nej a pomôžme jej stať sa kre-
sťanskou.
Všetko je postavené na
ľuďoch, či budú otvorení a citliví
ísť aj k Rómom. Aj v nás je veľa
predsudkov a blokád. Kde sa
našli otvorení ľudia, urobilo sa
aspoň malé dobro. Rómovia sú
národ, ktorý ešte len čaká na
evanjelizáciu. Verím, že sektári
nebudú opäť flexibilnejší, ako
my, „tradiční“ kresťania.
Zhováral sa: Jozef Kupka SDB
Foto: archív dona Bešenyeia
D BSPOLOČNOSŤ
AKO SA DOSTALO
RÓMSKE ETNIKUM NA
NAŠE ÚZEMIE?
Pravdepodobne arabské vpá-
dy od 7. storočia a neskôr kruté
vpády Mongolov viedli k vlnovi-
tej migrácii národov od východu.
Masová migrácia postihla všetky
vrstvy obyvateľstva, teda aj
Rómov. V Európe ich žije asi 10
miliónov. Približne 70% vo
Východnej Európe. Z tohto počtu
v priebehu posledných 20 rokov
významná časť emigrovala na
Západ. Na Slovensku žije približ-
ne 500 000 Rómov.
Na Východe aj na Západe sa
nachádzajú tisíce Rómov na
okraji spoločnosti, žijúci v pohŕ-
daní, odmietaní, neľudskej biede
a často v getách. Spoločnosť už
viac nepotrebuje ich tradičné za-
mestnanie ani nekvalifikovanú
pracovnú silu.
Je potrebné, aby sme dokázali
vnímať odlišnosti historické, kul-
túrne, náboženské bez toho, aby
sme sa vyvyšovali. Typickým pre
Rómov je zmysel pre spoločen-
stvo, veľká rodina, vnímaná ako
hodnota, pocit istoty. Niektoré
hodnoty, ktoré uznáva okolité
obyvateľstvo, rómske spoločen-
stvo nemusí vôbec prijať. Vzde-
lanie pre ľudí žijúcich v osadách
nie je hodnotou. Rómska matka
vyhlási, že ona nebude posielať
svoje dieťa do školy, lebo sa tam
trápi, a ona ho má rada. Prínosom
pre nás môžu byť ich rodiny, ktoré
sú vytrvalejšie, nerozvádzajú sa
často, prijímajú deti.
AKÝM SPÔSOBOM
PRACUJEŠ V PASTORÁCII
RÓMOV?
Začalo to úplne nenápadne.
Začal som sa venovať skupinke
chlapcov, ktorí vchádzali do pu-
berty, 12 - 13 ročným. Postupne
pribúdali ďalšie skupiny detí i do-
spelých. Chýbali im základné po-
znatky z náboženstva, takže sme
začali s katechizáciou. Aj dnes
všetka naša činnosť je postavená
na katechéze. Pribudli aj iné akti-
vity ako sú šport, hudba, divadlo.
Dnes už koordinujeme prácu
na úrovni Konferencie biskupov
Slovenska v spolupráci s Pá-
pežskou radou pre migrujúcich a
turizmus. V Bardejove máme svo-
je pastoračné centrum a niečo po-
dobné sa podarilo vybudovať aj v
osade Jarovnice, kde žije viac ako
3 000 Rómov.
Žijú medzi nami
SALEZIÁNSKY KŇAZ DON PETER
BEŠENYEI SA VENUJE PASTORÁCII
RÓMOV UŽ 10 ROKOV. JE
NÁRODNÝM RIADITEĽOM A
TAJOMNÍKOM V KOMISII PRE
PASTORÁCIU RÓMOV PRI KBS.
PRIAMO V RÓMSKEJ OSADE NA
PERIFÉRII BARDEJOVA SPOLOČNÝMI
SILAMI VYBUDOVALI PRVÉ
PASTORAČNÉ CENTRUM.
27
Pracovné stretnutie na biskupstve v Gente (Belgicko), september 2000
Posviacka strediska na Poštárke pri Bardejove, 1998
Birmovka v Jarovniciach, október 2000
Námestie Sv. Petra v Ríme, 1997
Futbalisti z Poštárky
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 0126 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
rekreačnej oblasti Tobuku pri rie-
ke Aldan asi 65 km od mesta. Tam
mali slovenskí saleziáni a laici
priamo v tajge spoločné duchov-
né cvičenia. Bolo to úžasné. K dis-
pozícii sme mali dve chatky, poča-
sie bolo krásne. V posledný deň
prišiel Paľo Bôžik, ktorý nás 20.
septembra klasickým ruským de-
väťmiestnym vojenským autom
zobral na nočnú cestu do
Jakutska, vzdialeného 500 km.
SMER JAKUTSK
Je to hlavné mesto Jakutska, v
ich reči republiky Sacha. Cesta tr-
vala 12 hodín, väčšinou v noci.
Všetka česť ruským autám. Pred
obedom sme šťastlivo zaparkova-
li v našom „Dome mládeže“. Bolo
krásne slnečné počasie, krásny
jesenný deň. Zostal mi posledný
týždeň, aby som spoznal prostre-
die, kultúru i život našich spolu-
bratov a dobrovoľníkov v tejto
najsevernejšej misii, ktorá je
vlastne na úrovni Aljašky.
Na rozdiel od Aldanu má
Jakutsk skutočne mestský ráz.
Má okolo 200 tisíc obyvateľov.
Vidieť možno veľké sídliská s kla-
sickými socialistickými činžiak-
mi, v centre na námestí 8 m vy-
sokú sochu V. I. Lenina i nové
veľmi pekné budovy. Našu ko-
munitu tu tvoria traja spolubra-
tia: don Andrej Porubčin, don
Peter Bicák a František Špánik,
ktorým pomáhajú traja dobro-
voľníci a päť dobrovoľníčok.
Mal som možnosť stretnúť sa a
rozprávať s ľuďmi, ktorí sa zázrač-
ne obrátili k viere. Stretol som
mladých, ktorí si robia katechetic-
ký kurz a chcú pomáhať. Videl
som plné oratórium. Vďaka obe-
tiam spolubratov. Klíma v našich
komunitách je dobrá, bratská.
Spolupráca s laikmi je veľmi pek-
ná. Ľudia majú našich bratov veľ-
mi radi a vážia si ich. Ruská duša
je nábožná. Ich vzťah k Bohu je
ďaleko pokornejší v porovnaní s
nami. Len aby boli ďalší hlásate-
lia, u ktorých z plnosti srdca ho-
voria ústa. Nikde som si ešte tak
neuvedomil potrebu venovať po-
zornosť výchove chlapcov. Táto
práca bude vyžadovať veľa pasto-
račnej múdrosti, ako ich naučiť
pracovať a mať v úcte rodinu.
NÁVRAT
Mesiac prešiel ako voda. Ďaku-
jem Pánovi, že som to mohol vi-
dieť a po týchto skúsenostiach aj
trochu koordinovať misijnú prí-
pravu u nás i udržovať kontakt s
našimi misionármi. Späť som ces-
toval lietadlom najprv do
Irkutska, odtiaľ do Moskvy a späť
na Slovensko. Keď som prišiel na
letisko v Bratislave a vyšiel s bato-
žinou pred letiskovú budovu, do
toho istého lietadla nastupovali
don Pravda, Marián Kališ a ďalšie
dobrovoľníčky. Nestačili sme si
ani podať ruky, len zakývať a v du-
chu zaželať šťastnú misijnú púť.
Štefan Wallner SDB, Foto: autor
„Chalan“
Let bol veľmi príjemný a po-
kojný. Ani sme sa nenazdali a už
sme pristávali na letisku v
Moskve. Prvýkrát posúvame svo-
je hodinky o dve hodiny dopre-
du. Po prestávke k večeru znovu
odlietame ďalej na východ sme-
rom na Irkutsk. Ruský Aeroflot
pracoval bezchybne a náš celo-
nočný let, ktorý trval päť hodín
bol veľmi pokojný. V lietadle sme
sa stretli s mnohými biskupmi. S
veľkým prekvapením sme objavi-
li i nášho slovenského biskupa,
otca Chautura, ktorý so svojím
sekretárom letel tiež do Irkutska.
Ráno okolo piatej hodiny sme
pristáli. Boli sme už 10 000 km
od vlasti. Hodinky sme zase mu-
seli posunúť o 5 hodín dopredu.
Ubytovali nás v biskupskej kú-
rii, vedľa ktorej stál novopostavený
biskupský chrám, ktorého po-
sviacka sa práve pripravovala.
Staviteľom chrámu bol slovenský
kňaz, otec Fidermach. V piatok 8.
septembra o 17.00 začal obrad po-
sviacky za prítomnosti pápež-
ského legáta Mons. Schoté, miest-
neho biskupa Jerzy Mazura a 12
biskupov, medzi ktorými nechý-
bal Mons. Zlatňanský, asi 150 kňa-
zov, množstva rehoľných sestier a
veriacich z celého biskupstva.
Prišli i naši bratia z Jakutska i
Aldanu so svojimi veriacimi. Boli
sme hrdí na to, že hlavnými miniš-
trantami boli slovenskí dobrovoľ-
níci a chlapci z Aldanu a Jakutska.
Na druhý deň sa uskutočnil
prvý mariánsky kongres na vý-
chodnej Sibíri, ktorý sa ukončil
slávnostnou svätou omšou a pro-
cesiou. Večer nám miestni umelci
predstavili akadémiu o živote
Panny Márie na veľmi vysokej
úrovni. Mal som dojem, že som
na muzikáli Evanjelium o Márii.
V nedeľu sme počuli pri svätej
omši príhovory dvoch svedkov
predchádzajúceho režimu otca
kardinála Kazimira Sventeka a
predsedu ruskej biskupskej kon-
ferencie otca biskupa Tadeuša
Kondruseviča. Bolo to veľmi dojí-
mavé. Na záver bol krásny odpro-
sujúci obrad za všetky krivdy spá-
chané v koncentračných táboroch
východnej Sibíri, pri ktorom ľudia
z týchto oblastí priniesli zem, aby
ju uložili do symbolických hrobov
vedľa chrámu. Všetko bolo veľmi
dojímavé a krásne.
CESTA DO ALDANU
K našim spolubratom sa nedá
prísť vlakom. Železnica prechá-
dza len pozdĺž južných hraníc.
Prvú časť cesty do Nerjungri sme
išli vlakom. Trvala dvaapol dňa.
Z Nerjungri pokračovala naša vý-
prava autobusom do Aldanu.
Cesta bola pokrytá len drveným
kameňom a horským pieskom,
takže 250 kilometrová vzdiale-
nosť trvala 6 hodín.
Do Aldanu, ktorý má asi 20
tisíc obyvateľov prišiel don Pravda
pred ôsmimi rokmi. Teraz tam
pracuje don Hajzok a don Hitka.
Býva s nimi ešte jeden poľský spo-
lubrat. Na prechádzky nebolo
veľa času. Bolo potrebné ubytovať
dobrovoľníkov a presunúť sa do
Mladí pri rozhovore s misionárom
Novoposvätená katedrála v Irkutsku
29D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
D BMISIE
28 D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
NA ĎALEKÚ SIBÍR IDEM PO
PRVÝ RAZ, PLNÝ
OČAKÁVANIA. MOJA CESTA
SA KONÁ PRI PRÍLEŽITOSTI
VIZITÁCIE NAŠICH MISIÍ. 5.
SEPTEMBRA 2000 SPOLU S
NOVÝMI MISIONÁRMI A
DOBROVOĽNÍKMI
ODLIETAME SIEDMI Z
BRATISLAVSKÉHO LETISKA.
Sibír
v
roku
2000
Misijní dobrovoľníci pri spoločnom jedle
Sibírska usadlosť
30
Milí čitatelia,
na začiatku nového roka vám
chceme aj na tomto mieste po-
priať veľa Božích milostí a požeh-
nania pre nastávajúci rok. Ďaku-
jeme vám za vašu priazeň počas
minulého roka, ktorú ste vyjadri-
li záujmom o náš časopis, a oso-
bitne chceme vysloviť úprimné
Pán Boh zaplať mnohým dobro-
dincom, ktorí aj finančným prí-
spevkom podporili vydávanie
nášho časopisu. Na všetkých
našich dobrodincov pamätáme v
modlitbách i počas svätých omší.
Pre nasledujúci ročník 2001
iba znovu pripomíname, že časo-
pis Don Bosco dnes zasielame za-
darmo každému záujemcovi ako
dar a všetky vložené šeky sú len
pomocu pre tých, ktorí chcú aj fi-
nančne podporiť jeho vydávanie.
Časopis teda môžete bezplatne
objednať každému, kto by oň
mohol mať záujem. V tomto roku
vyjde opäť šesť čísel v dvojmesač-
ných intervaloch a dúfame, že sa
nám podarí postupne zvyšovať aj
ich kvalitu a farebnosť.
Pretože veľký počet odbera-
teľov máme v zahraničí, uvádza-
me náš devízový účet, na ktorý
môžete zo zahraničia priamo za-
sielať svoje finančné príspevky v
akejkoľvek zameniteľnej mene.
Celá redakcia i všetci, ktorí
pracujeme na tvorbe časopisu, sa
zverujeme do vašich modlitieb,
aby sme spoločne, pod ochranou
Panny Márie, mohli aj naďalej po-
kračovať v dobrom diele.
redakcia
názov účtu: Všeobecná úverová
banka, a. s., pobočka Bratislava -
Ružinov
Jašíkova 8, 827 61 Bratislava 213
číslo účtu: 1351021254/0200
majiteľ účtu:
Saleziáni don Bosca
Slovenská provincia
Miletičova 7
821 08 Bratislava
variabilný symbol: 333
A K O S D O N B O S C O M D N E S
D O N B O S C O D N E S 1 / 2 0 01
D BNAŠI ZOSNULÍ
Don Jozef Kočík sa narodil v
Ovčom ako syn Andreja a Anny
rod. Kollárovej. Vychodil ľudovú
školu v rodnej obci. V roku 1936
sa prihlásil do misionárskej školy
Školských bratov pri Lyone vo
Francúzsku. Tam absolvoval
strednú školu a neskôr aj vstúpil
do rehoľnej spoločnosti Škol-
ských bratov, kde začal účinko-
vať ako pedagóg. V roku 1952
odišiel ako misionár do Egypta.
Zacítil však túžbu po kňazstve,
preto prestúpil do Spoločnosti
saleziánov sv. Jána Bosca, ktorí
ho poslali do Ríma, aby si doplnil
štúdium teológie. Za kňaza bol
vysvätený v roku 1968 v Ríme. V
nasledujúcom období pôsobil v
rôznych zodpovedných funk-
ciách v saleziánskych školách v
Libanone v Bejrúte a vo viace-
rých krajinách v Afrike.
V roku 1985 ho saleziánski
predstavení pozvali do Ríma, aby
mu zverili úlohu direktora ma-
lého seminára pri Slovenskom
ústave sv. Cyrila a Metoda. Mal aj
úlohu koordinátora slovenských
saleziánov v exile. Po šiestich ro-
koch opäť zatúžil po misionár-
skej činnosti a vrátil sa do Afriky
ako profesor filozofie na salezián-
skej škole v Zaire.
V roku 1993 ho postihla ťaž-
ká forma malárie. Preto sa vrátil
domov na Slovensko. Po vylieče-
ní vyučoval filozofiu na Teolo-
gickom inštitúte v Košiciach a na
Saleziánskom inštitúte v Žiline.
Od roku 1998 žil v saleziánskej
komunite v Košiciach. Tu sa ve-
noval vysokoškolskej pedagogic-
kej činnosti. Bol obľúbený medzi
mládežou i dospelými, často ho
pozývali na rôzne semináre a
prednášky. Publikoval značný
počet príspevkov z odboru filo-
zofie a psychológie v sloven-
ských i francúzskych časopisoch.
Zomrel náhle pri autonehode
pri Župčanoch v okrese Prešov.
* 20. 12 . 1924 - Ovčie
+ 9 . 10 . 2000 - Župčany
Jozef Kočík SDB
Inštrukcia o modlitbách za uzdravenie, Vatikánsky dokument 25,- Sk
Dialógom k civilizácii lásky a pokoja, Posolstvo pápeža Jána Pavla II. 30,- Sk
Dva roky v katakombách, Ernest Macák 199,- Sk
Názov a autor cena počet objednaných
kusov
25,-Sk 30,-Sk
O b j e d n á v k a
K zásielke účtujeme poštovné.
Strhujúce
príbehy
udalostí: autor,
ktorý uteká
pred zákonom,
ktorý mu
zakazuje
milovať Krista
a bratov
Meno a priezvisko .................................................................................................................................................................
Ulica a číslo............................................................................................................................................................................
Obec............................................................................PSČ Podpis/pečiatka..........................................................
Objednávky prijíma vydavateľstvo DON BOSCO, Miletičova 7, 821 08 Bratislava 2, tel.: 07/502 31 319, fax: 07/502 31 144, e-mail: vdb@vdb.sk, www.vdb.sk
Pri objednávke tejto knihy poštovné hradí vydavateľstvo.
db
✄
199,-Sk
