V tomto čísle:
CETERA TOLLE: Ušiel som z Československa, aby som bol misionárom!
Bangladéž: Nová výzva pre saleziánov
Misijné správy
Saleziánsky misijný úmysel na august 2009
CETERA TOLLE: Ušiel som z Československa, aby som bol misionárom!
V noci 21. augusta 1984 som ako mladý salezián prešiel Alpy medzi Juhosláviou a Talianskom, aby som
mohol prispieť svojou časťou k projektu Afrika. Dobrodružstvo, ktoré poznačilo moje misijné povolanie som
rozpovedal už mnoho ráz, v rôznych jazykoch.
Chcelo to roky zrealizovať tento útek z komunistickej krajiny, z Československa do Talianska, aby som
mohol odísť ako misionár ad gentes. Teraz 25 rokov po tomto “exode” podelím sa s jeho plodmi.
Jedno večerné slovko o misijnom povolaní v roku 1982 zmenilo môj život, usmernilo všetky moje
energie, aby som odpovedal na Božie volanie. Po večernom slovku som nemohol zaspať. Výzva bola
jednoduchá: “Aká hanba, že za posledných 25 rokov žiaden spolubrat z pražskej inšpektórie nešiel na misie!” V
tom momente som pochopil, že Pán mi daroval dobré zdravie, dannosti na jazyky a vášeň (passione) podeliť sa
s vierou s nekresťanmi – tri základné nevyhnutné podmienky pre to, aby som ho nasledoval ako misonár ad
gentes.
V auguste 1984 to chcelo dva dni turistickým autobusom z Prahy až k Jadranskému moru vtedajšej
Juhoslávie, deň chôdze bez dokumentov smerom k horám – talianskej hranici, potom nočný výstup v sprievode
jedného saleziána spolupracovníka (dnešnej slovinskej inšpektórie), cez vrchy až do Terstu, do prvého
kanonického saleziánskeho domu, ktorý som dovtedy videl.
Bez cestovného pasu, len s malou brašňou, s letným oblečením a jednou knihou, Novým Zákonom, som
nechal za chrbtom všetko. Kvôli bezpečnosti o tom nevedeli ani rodičia, ani priatelia a ani spolubratia. Cesta
bola pripravená vtedajším Regionálom centrálnej Európy donom Rogerom Van Severenom (+1984), za pomoci
slovinských a talianskych spolubratov.
Prečo som zanechal všetko? Aby som šiel do misií, pretože som pochopil, že Pán si ma pripravil
mnohými spôsobmi za nástroj, ktorý prináša Evanjelium iným. Od prvých momentov v Taliansku, potom v
začiatkoch misijného života v Kórei, bolo pre mňa vždy pomerne ľahké nájsť energie v námahách, entuziazmus
v ťažkostiach a zápal v apoštolskej práci. Len po mnohých rokoch som pochopil, že zanechať všetko ostatné -
“Cetera tolle” - ma priviedlo stále bližšie k dušiam mladých i spolubratov, k ich srdciam, aby som s nimi kráčal
s pokojom a vytrvalosťou.
Rozprávajúc sa s niektorými významnými misionármi počul som rovnaké dojmy: “Počas 75 rokov
môjho misionárského života som nikdy nemyslel na Cetera tolle.” Život misionára darovaný úplne – s
radosťou, aby bolo prinášané Evanjelium mladým až “do končín zeme” - pomáha znášať aj veľké námahy a
prinášať mnohé obety bez toho, aby sme si to uvedomovali.
Ďakujem Pánovi za dar misijného povolania. Nikdy som nedostal od Hlavného Predstaveného misijný
kríž, nemohol som navštevovať žiaden kurz pre nových misionárov, ale úplná poslušnosť jeho volaniu mi
ponúkla každý deň mnoho síl darovať sa celý Ježišovi – Všetko Ježišovi, Ježiš pre všetkých!
V prvom večernom slovku po znovuzvolení počas 26. GK sa Hlavný Predstavený podelil s tromi
podmienkami, ktoré budú garantovať budúcnosť Saleziánskej Kongregácie. Prvou podmienkou je
bezpodmienečná disponovanosť pre naše poslanie. Prosme Pána, aby mnohí saleziáni mohli zažiť skúsenosť
radostného “Cetera tolle!”
Václav Klement, SDB
Generálny Radca pre misie
Bangladéž: Nová výzva pre saleziánov
Bangladéž je islamského vierovyznania (89,7%), no je jednou z mála moslimských krajín so slobodou
tlače a tiež s politickou slobodou. Okrem toho je možné zmeniť náboženstvo: kto po tom túži ide za sudcom a
vyzná, že to robí z vlastnej vôle, bez akéhokoľvek nátlaku. Nie je tam prenasledovanie kresťanov, to
vysvetľuje, prečo možu misionári pracovať slobodne uprostred národa. Prví kresťania Bangládeža boli obrátení
Portugalcami v 16. a 17. stor., ale väčšina kresťanov pochádza z “aborigenov” (adibasis), ktorí sa z animizmu
obrátili na kresťanstvo. Dnes má Cirkev v Bangladéži 300 000 veriacich, čo je asi 0,3% populácie. Je tam 6
katolíckych diecéz, všetky majú domorodého biskupa a stovka farností priemerne s 300-500 katechumenmi
