Ako prví saleziánski misionári v Amerike,
aj ja slúžim emigrantom ... v Európe!
M oje misionárske povolanie sa zrodilo, keď som bol v saleziánskom
prednoviciáte, vďaka projekcii jedného videa o donovi Luigimu Bollovi a
jeho misii medzi domorodcami Achuar v peruánskej Amazónii. Toto sa
dotklo môjho srdca a nedokázal som sa zbaviť túžby ísť pracovať jedného dňa medzi
chudobných. Až natoľko, že počas noviciatu som vyjadril Regionálovi (ktorý je teraz
našim Hlavným Predstaveným) túžbu byť poslaný do misií ad gentes. On mi
odpovedal, že budem musieť skončiť moje filozofické štúdia, aby som dostal
odpoveď, čo sa týka mojej túžby. Keď som v roku 2001 začal tirocinium, bol som
poslaný spolu so 4-mi misionármi, aby sme dali začiatok prvej saleziánskej komunite v peruánskej Amazónií a
pracovali medzi 7-mi indiánskymi kmeňmi. Môj sen sa stával skutočnosťou. Polovicu môjho tirocínia som prežil
medzi indiánmi a potom som bol preložený do Limy, aby som pracoval medzi chlapcami ulice.
Po skončení teológie som vyjadril túžbu ísť do misií ad gentes, ad extra a v roku 2010, som dostal odpoveď,
keď som už pracoval ako kňaz medzi domorodcami Amazónie. Stal som sa súčasťou ´Projektu Európa´. Bol som
poslaný do Írska a potom do Janova - Sampierdarény, aby som pracoval s latinsko-americkými emigrantami.
Samozrejme že som sa stretol s ťažkosťami kultúrneho šoku: jazyk, bratské vzťahy, spôsob nazerania na
saleziánsku charizmu v sekularizovanom prostredí, ťažkosti v integrovaní viery a života, atď. Tiež medzi nami
saleziánmi, málo snahy o prehĺbenie integrácie.
Kurz pre nových misionárov bol veľmi užitočný, pretože som išiel v ústrety kompletne odlišnej kultúre a
práve nato sme boli pripravovaní počas kurzu. Okrem toho to bolo pre mňa veľmi užitočné, aby som robil kroky
na ceste integrácie a analýzy rôznych európskych realít. V predstihu nás pripravil na všetky ťažkosti, ktoré nás
môžu postretnúť. Hlbšie poznanie saleziánskej charizmy, týždeň duchovnosti, výmena skúsenosti medzi novými
misionármi boli témami, ktoré mi enormne pomohli.
Niektorí sa ma pýtajú: “Máme potrebu misionárov v Peru, načo ísť ako misionár medzi latinsko-amerických
emigrantov v Európe?”. Mojou odpoveďou na to je: jednou zo základných úloh prvých misionárov bola starosť o
talianských emigrantov v Amerike. Dnes je mojou prvou úlohou starať sa o latinsko-amerických emigrantov v
Janove, kde tak dlho očakávali prítomnosť latinsko-amerického
kňaza.
Viem, že v mojej krajine je tak veľká potreba a mám s tým
skúsenosť, ale viem, že aj tu je enormná potreba medzi
latinsko-americkými emigrantmi, aby sa mohli znovu napojiť na
vlastnú kultúru, aby mohli byť povzbudení a počúvaní, najmä v
týchto časoch krízy na všetkých úrovniach (ekonomickej,
sociálnej, politickej, kultúrnej a náboženskej). Je to práve pre
to, že sa nikdy neunavím ďakovať Bohu, že viedol môj život a
život všetkých misionárov, ktorí sú súčasťou ´Projektu Európa´
podľa jeho vôle.
Don Daniel Coronel SDB
Peruánec, misionár v Taliansku
Kurz pre nových misionárov 144. misijnej výpravy v angličtine (https://vimeo.com/77022954),
pripravený donom Roman Sikoňom z “Gruppo 43” (Poľsko).
Saleziánsky misionársky úmysel
Za CAM 4 (celý americký kontinent)
Aby CAM 4 (Americký Misionársky Kongres) a COMLA9 (Latinsko-Amerického
Misionárskeho Kongresu) v Maracaibe vo Venezuele napomohli znuvu
rozdúchať misionársky zápal na celom kontinente.
Za plodnú realizáciu Amerického Misionárskeho Kongresu (CAM4) a Latinsko-Amerického
Misionárskeho Kongresu (COMLA9) v Maracaibo, Venezuela (26. novembra - 1. decembra 2013). Pred CAM4 sa
stretnú SDB a FMA provincií Ameriky na Dňoch štúdia o prvom ohlasovaní Ježiša Krista v Amerike
(Venezuela), aby sa mohli zúčastniť na CAM4 v nasledujúcich dňoch. Modlíme sa, aby to boli skúsenosti,
ktoré obnovia misionársky zápal na kontinente. Je potrebné, aby kresťania v Amerike rástli v povedomí a
úsilí vlastnej zodpovednosti v ohlasovaní evanjelia vo vnútri vlastných komunít, ale aj navonok, robiac
realitou výzvu biskupov z dokumentu v Pueble (CELAM, 1979): “Je pravdou, že my sami potrebujeme
misionárov ... ale musíme dávať aj z našej chudoby.” (368).
